Videokanál poslanca

Musím sa priznať, pán Šmilňák, že po vás sa mi veľmi ťažko rozpráva. Ja ak som odsúdila niečo, tak som odsúdila to, že niekto, kto pracuje s deťmi a v takých krutých podmienkach a v takom ťažkom prostredí, si dovolí o deťoch hovoriť o červivých jablkách. Že je to memento tejto spoločnosti, ktorá poukazuje na to, kam nás v diskusii o desegregácii vedú predsudky a stereotypy v tejto spoločnosti. A ja si dovoľujem povedať, že táto diskusia práve tu, ktorá teraz zaznieva, je dôkazom toho, že sme na strašne ďalekej ceste na Slovensku a že nás čaká naozaj veľký zápas o dodržiavanie ľudských práv, pretože mýlite sa, inklúzia je ľudské právo. Inklúzia je totiž opozit vyčleňovania a segregácie. Je to, segregácia je porušovanie ľudských práv jedinca. A my porušujeme ľudské práva tým, že jednu skupinu občanov, aj detí dokonca, segregujeme dlhodobo za čo nás viní aj Európska únia, treba si doštudovať asi túto problematiku a teóriu, pán Šmilňák.
Takže v konečnom dôsledku by som týmto chcela sa poďakovať pánovi ministrovi za odvahu, že ako jeden z mála po viac ako 15 rokov naozaj dosť dopytovania sa toho, aby sa konečne začalo s touto segregáciou na Slovensku niečo robiť, tak on začal, ale zároveň musím povedať, že každý z nás, ktorí tu sedíme, by sme mali byť jednotní ako politici a političky v tom, aby sme edukovali verejnosť v tom, čo je potrebné v tejto veci urobiť, a nie sa tu navzájom handrkovali a bili o to, či je segregácia prijateľná na Slovensku, či je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nejde mikrofón vôbec. Teraz ide. Ďakujem za zapnutie.
Vážený pán neexistujúci podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme pri poslednom teda nie zákone, ale to je zlúčená rozprava, takže pri posledných dvoch, myslím si, že tých najkontroverznejších návrhoch, ktoré sú tu predložené do Národnej rady. Vážený pán minister, zabudla som vás osloviť, ospravedlňujem sa, nebolo to naschvál. Chcela som poukázať na to, že je naozaj úsmevné, keď pán Danko pochváli ministra školstva za jeho odbornosť, ale, bohužiaľ, tu nie je. A je to už veľká vec, keď pán Danko niekoho pochváli. To môžte byť hrdý na to, pán minister. Ale pravdou je, že máte schopnosť naozaj v jednej súvislej reči povedať aj 30 vecí tak, aby to znelo úplne perfektne. Samozrejme ale bez možnosti, aby sme sa k tomu vyjadrili, keďže ste sa neprihlásil do rozpravy. A množstvo z tých vecí, ktoré ste povedali, s niektorými môžeme súhlasiť, ale pri mnohých veciach by som vám mohla oponovať alebo by sme teda mohli ísť do diskusie o tom, že či to tak je alebo to tak nie je. Nemám na to priestor a čas, keďže tento čas je určený na úplne iné zákony. Ale rada by som len v možno jednej veci vyjadrila, a to k tým správnym radám, ktoré sú podľa mňa kľúčové pre to, aby sme otvorili vysoké školy a ja to naozaj už rok kritizujem. Ak si spomínate, tak pri prvej rozprave som už hovorila, že podľa nás by bolo najideálnejšie, keby polovica členov správnej rady bola z akademickej obce, druhá polovica kedy by bola z radov externých odborníkov a odborníčok, ktoré by ale volil nezávislý orgán a vyberal, nominoval. Toto by bolo dôležité.
A potom je ešte jedna veľmi dôležitá vec, že stále pri niektorých dôležitých veciach, napr. pri rozhodovaní o majetku alebo pri voľbe doktora predsa nerozhoduje dve tretiny správnej rady, ale iba nadpolovičná väčšina. Čiže aj pri ďalších veciach, ktoré ste hovoril by sme mohli oponovať, lebo to nie je úplne tak, ako ste hovoril, ale nebudem sa teda teraz s týmto zaoberať a prejdem k tomu najdôležitejšiemu, a to sú zákony o financovaní a zákony o školskej správe.
Na začiatok je potrebné povedať fakty a pravdu o tých zákonoch a je nutné povedať, že v prípade niektorých štátnych, teda neštátnych škôl, ktoré poskytujú bezplatné vzdelávanie, či už ide o cirkevné alebo súkromné, ktoré už teraz pracujú na inkluzívnom princípe a prijímajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, takých je veľa, aj v oblasti cirkevných aj súkromných škôl a treba povedať, že aj sú také, ktoré teda nesídlia v nejakých komerčných nájmoch alebo verejných budovách a majú teda nižšie nájmy, tak pre takýchto bude vstup do verejnej siete určite výhodou. Avšak existujú školy na Slovensku, ktoré majú, bohužiaľ, taký vysoký komerčný nájom, ktorý často dosahujú aj 20 %, a poznám to z vlastnej skúsenosti, pre ktoré to bude Sofiina voľba. Aj napriek tomu, že argumentujete tým, že to bude mať nejaký nástupný charakter, pravdou je, že práve kvôli neschopnosti konsolidovať verejné financie budeme musieť konsolidovať možno ďalších desať rokov, to teda hovoria odborníci a odborníčky. A my nemáme istotu, že bude rásť primeraným spôsobom normatív a že bude na takej výške, aby tento deficit týchto 20 % dokázali nejakým spôsobom ufinancovať. Práve to sa mi zdá na tom to najhoršie, že v čase, keď všetci bojujeme s nedostatkom finančných prostriedkov ako na úrovni štátu, tak aj ľudia, ktorým sa tie peniaze vyťahujú z peňaženiek, tak práve vtedy prichádza takýto návrh zákona, ktorý môže byť tým, tým cieľom alebo tým, ako to povedať, to slovo neviem teraz nájsť, ktoré proste vzbudzuje obavy.
Nezhodujeme sa v tom, že strategický záujem zvýšenia dostupnosti škôl a teda tým, čím to celý zákon aj obhajujete, a teda budovaním inkluzívnejšej a súdržnejšej spoločnosti cez zabezpečenie, samozrejme, tej diverzity detí v školách nie je možné bez toho, aby sme ohrozili finančnú stabilitu súkromných a cirkevných škôl. Na jednej strane naozaj súhlasíme s tým, že je potrebné pozrieť sa na to, aká je diverzita škôl v našich školách a je potrebné vytvoriť také podmienky aj na úrovni školských obvodov, aby nedochádzalo alebo sa neprehlbovala segregácia v budúcom období, aby tieto školy boli rozmanitejšie, s týmto absolútne súhlasíme, ale nemyslím si, že by sme to mali dosahovať práve týmto spôsobom, kedy vlastne berieme nejakým školám časť z ich rozpočtu. Pretože priznajme si, že nech sa tieto školy rozhodnú pre ktorúkoľvek z týchto alternatív, tak vždy prídu o časť zo svojich zdrojov a teda ich voľba nie je o motivácii. My nemotivujeme súkromné alebo cirkevné školy, aby sa podieľali na inklúzii detí so SZP, ale my im vlastne dávame nôž na krk, je to trest, hej? A zákon, ktorý sa stavia na vydieraní alebo trestaní, tak ten nikdy neprinesie želaný výsledok, ale naopak vzbudzuje nielen obavy, ale aj odpor voči takýmto krokom. Čiže ak chceme, aby mal tento krok zmysel, tak musí byť postavený, po prvé, aj na faktoch a tie tiež často nezastievali z tej rozpravy, nebolo to úplne všetko s kostolným poriadkom, najmä vo vzťahu k poplatkom a toho, ako vnímame súkromné školy, ktoré sú vlastne elitné len kvôli tomu, že berú poriadky, to nebolo úplne najšťastnejšie k spravodlivosti, ale musíme budovať na pozitívne motivácie týchto škôl. Čiže my im potrebujeme skôr vytvárať benefity, ktoré ich budú povzbudzovať k tomu, aby sa otvárali všetkým deťom a nie ich strašiť stratou financií. Ja toto osobne pokladám za najhoršiu časť týchto zákonov. Našou úlohou totiž je hľadať riešenia, ktoré naozaj spájajú. Ak chceme budovať súdržnú spoločnosť, tak potom by sme nemali dávať zákony, ktoré vlastne rozdeľujú aj školy, aj verejnosť, aj rodičov, aj všetkých.
Čiže môže byť tento zákon akýkoľvek ambiciózny a správny, alebo jeho podstata, to znamená, že aby tá spoločnosť bola súdržná a školy boli diverzitné, v konečnom dôsledku to bude mať úplne iný dopad. Z môjho pohľadu by to bolo naozaj spravodlivé a správne, keby žiadne školy, ani súkromné, ani cirkevné, ani verejné nevyberali školné. Toto je podľa mňa ten spravodlivý spôsob, kedy sa každé dieťa dostane do školy, do ktorej bude chcieť a zároveň toto vzdelávanie bude bezplatné. A k tomu určite nevedie taká cesta, že budeme robiť plošné škrty, najmä ak to vôbec nebolo cieľom, ani to nie je nejako ekonomické prínosné, to nie je racionalizačné opatrenie, ani optimalizačné, ani nijaké. Lebo maximálne v nejakom časovom horizonte môže priniesť, ja neviem koľko, keby sme tisíc detí krát 600 eur, tak je to veľmi mizivé, teda mizivý balík pre to, aby sme urobili zázraky v školstve, čiže toto určite nebolo toho cieľom. Čiže nemôže to viesť teda cez spoločné škrty a nejaké vynútené právne manévre, pretože to môže byť kontraproduktívne a zničiť aj to, čo tu doteraz roky fungovalo, a to je práve aj tá inklúzia a inovácie v tých školách, vybraných súkromných a cirkevných, ktoré na takomto princípe naozaj fungujú a niečo prinášajú aj v oblasti inovácií.
Čiže ja by som navrhovala skôr, aby sme išli cestou, že naozaj urobiť ozajstnú analýzu tých reálnych nákladov, štátnych, cirkevných, súkromných, podľa nej potom upraviť normatív. Zrušiť to pokutovanie toho 20 % normatívu pre tých, čo nevstúpia do režimu, a kým nebude ten normatív naozaj realistický, aby z neho mohli ufinancovať všetky tie deti a aby vzdelávanie bolo dostupné, no a potom, keď bude taký ten normatív, tak potom nastaviť prísnejšiu reguláciu školného a stransparentniť tie poplatky, aby tu nevznikali nejaké elitné školy, ktoré naozaj žiadajú 600-700 eur. Takýmto, k takémuto niečomu prišlo postupne teda Estónsko a už aj ony hovoria, že budú toto percento regulácie postupne znižovať, aby sa dostali na nulu. A v toto sa zhodneme, že áno, na to, aby sme sa dostali k nejakému cieľu, potrebujeme určitý čas, potrebujeme k tomu ísť postupne, ale toto je podľa mňa spravodlivý model a nie vytvárať tu ešte ďalšie kategórie škôl, ktoré budú viacej nedostupné, pretože ony si niekde tie školy ten deficit určite vykompenzujú a nebude to nič iné ako zvyšovanie poplatkov od rodičov.
Druhá vec je, že dneska sa tu už dlho rozprávalo o tom procese, nebudem sa k tomu nejako veľmi vracať, ale je to tiež taký spôsob, že my tu hovoríme veľa o inklúziu, o sociálnej súdržnosti, o spravodlivosti, o politickej kultúre a potom presadzujeme zmeny silou len preto, že môžeme? Že mali by sme sa baviť nielen odborne a vecne, ale naozaj aj k rešpekte, s rešpektom k dátam a k tej realite, ktorá v teréne je. Takže a toto sa podľa mňa počas celej tejto rozpravy o tejto časti zákonoch nedialo úplne, pretože sme tu vyktimizovali najmä súkromné školstvo ako elitárske, ktoré sa priživuje na vzdelávaní detí, a toto sa mi naozaj nepáčilo. Čiže tento zákon potrebujeme prepracovať tak, aby sme nezničili tie školy, ktoré suplovali štát, ktoré prinášali inovácie, a mali by sme z toho spraviť nástroj rovnosti šancí a nie kladivo na tých, ktoré držali systém nad vodou v čase, keď sa školstvu roky odoberalo.
To, čo je najpozitívnejšie na tom zákone, je, že po desiatich rokoch od začatia infringementu zo strany Európskej únie za pretrvávajúcej segregácie rómskych detí sa do zákazu dostáva zákaz segregácie už pri samotnom určovaní obvodov. Túto úpravu naozaj vítame, pretože práve tvorba, pri tvorbe školských obvodov vzniká segregácia. Ak to bude zakázané a ak to bude kontrolované, dôsledne kontrolované a aj sankcionované, tak potom môžeme zastaviť prehlbovanie segregácie. Regionálne úrady školskej samosprávy teda získavajú právomoc preveriť, či obce pri tvorbe školských obvodov zohľadňujú podmienku rovnomerného prerozdelenia detí. Pre mňa je zaujímavé, že tak môžu urobiť na podnet vlastnej iniciatívy alebo na podnet niekoho iného. V rozpočte však bolo viditeľné, že sa položka na regionálne úrady školskej samosprávy znižuje, ja predpokladám, že pôjde najmä o prepustených zamestnancov. Mám obavy, či súčasné kapacity alebo respektíve znížené kapacity v budúcnosti budú postačovať na to, aby regionálne úrady školskej samosprávy riešili takto závažnú vec a kontrolovali vlastne všetky školské obvody, či dodržujú zákaz segregácie alebo nedodržujú. Okrem toho to dôležité je treba povedať, že úrady majú len odporúčaciu právomoc. Pretože dokonca ani štát nemôže zasahovať do rozhodnutia samospráv. Jediný, kto to môže urobiť, je prokurátor. Čiže keď sa pozrieme na schopnosť tej vymožiteľnosti toho, aby samosprávy upravili tie školské obvody, tak nie je asi veľmi veľká. Dokonca my máme prípady kedy súd rozhodol o tom, že niektoré mestá musia prijať rómskych žiakov a ani tak k tomu nedochádza, to je napríklad prípad Trebišova teda Prešova a Malého Slivníka.
Okrem toho, a to pokladám za jeden z najväčších problémov, zákon zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie verejných školských obvodov navrhuje na základe doterajších obvodov. To znamená, že mestá a obce si môžu nechať to, ako majú dneska zapísané tie školy v jednotlivých spádoch tak, ako je to v súčasnosti, bez toho, aby to zmenili. Pretože v dôvodovej správe stojí, že hoci sa aktualizácia verejných školských obvodov navrhuje každoročne, je pravdepodobné, že viaceré súčasné školské obvody už zodpovedajú novým pravidlám a teda nie je dôvod ich ku dňu zmeny určiť nanovo. A ja sa pýtam opätovne, či regionálne školské úrady majú takú kapacitu, aby naozaj skontrolovali každé mesto, každú obec v tomto štáte, či mali predtým, aj v súčasnosti budú mať, teda po účinnosti tohto zákona školské obvody usporiadané v súlade so zákonom o zákaze segregácie. No nebudú. Čiže v konečnom dôsledku sa kľudne môže v praxi stať, že obce a mestá neurobia vôbec nič, nezmenia si tie obvody a nikto to nebude môcť kontrolovať. A potom čo? A stav, zároveň z toho vyplýva, že je dosť možné, že rómske deti teda budú pokračovať a budú chodiť do tých škôl naďalej, ale s určitosťou vieme povedať, že od roku 2028 sa normatív pre súkromné a cirkevné školy bude znižovať. Takže na jednej strane tu máme kladivo a na druhej strane je to dosť benevolentné.
Ďalšia vec je, že ak dôjde k prekresleniu obvodu, tak to bude platiť len na území mesta s viacerými školami a v obciach sa nebude dať upraviť tie spády tak, aby nedochádzalo k segregácii. Čiže opätovne v praxi štát uplatňuje dvojaký meter. Budeme segregáciu v podstate naďalej ticho tolerovať, lebo nemáme zavedený žiadny funkčný mechanizmus na jej odstránenie. Aj tie desegregačné štandardy, ktoré majú, ktoré má každá škola povinnosť implementovať, je len taká formalita, pretože ony si to nejakým spôsobom napísali do školských programov, ale nemajú v praxi určené nástroje na to, aby to odstraňovali. Áno, môžete argumentovať tým, že vznikne národný projekt desegregácie, ktorý bude na dvanástich školách a ktorý bude prinášať nejaké čiastkové teda výstupy, ktoré budú môcť byť prenášané, ale to je hudba ďalekej budúcnosti, kým k tomuto dospejeme. Alebo môže v budúcnosti vzniknúť národný projekt, ako ste sám povedal, desegregácie pri tvorbe školským obvodov, ale to bude až v nasledujúcom programovom období, lebo momentálne v tomto období na to finančné prostriedky nie sú, čiže to je tiež zase hudba ďalekej budúcnosti. Takže je pravda, že kým dôjde k nejakej ekonomickej destabilitácii vlastne súkromných a cirkevných škôl, tak so segregáciou sa budeme naozaj pasovať ešte strašne dlho.
Zároveň na záver potrebujem vyjadriť sa aj k tým snahám, ktoré tu momentálne na Slovensku pociťujeme zo strany vyvolávania nejakých poplašných správ o tom, že čo sa ide diať na úrovni verejného školstva aj vo vzťahu k cirkevným školám, ktoré budú musieť, aj k súkromným, ktoré budú musieť prijímať aj deti z marginalizovaného prostredia. Akurát dneska na mňa narazil článok, už som si ho všimla neskôr, ale dnes som si ho tak akože detailnejšie prečítala, kde dokonca boli zmobilizované aj psychologičky k tomu, aby sa vyjadrili k tomu, aké je nevhodné, aby rómske deti boli inkluované do verejných škôl a školských zariadení. Dokonca, a to je podľa mňa absolútny sen, že boli tieto deti prirovnané k červivým jablkám. Akože ideme do takejto miery vo verejnej, ovplyvňovaní verejnej mienky, že rómske deti prirovnávame k červeným (červivým, pozn. red.) jablkám, ktoré môžu, keď budú do školy inkluované, vlastne otráviť celé prostredie tých krásnych, zrelých červených a zelených jabĺčok, tak mne sa to naozaj hnusí, je mi z toho zle. My politici a političky a aj tí ľudia, ktorí robíme s rómskymi deťmi, učitelia, učiteľky, psychológovia, psychologičky, máme podľa mňa povinnosť, povinnosť, aby sme ľuďom vysvetľovali, že tieto deti môžeme zachrániť práve tým, že im umožníme vzdelávať sa v rozličnom prostredí. A nie naopak vyvolávať nejaký strach vo verejnosti, že teraz budú masívne rómske deti prevážané všetkých škôl a budú tam ničiť prostredie tried. Toto sa mi zdá absolútne neprijateľné, aby takáto komunikácia zaznievala vo verejnosti a je mi, bohužiaľ, ľúto, že mnohí z nás, čo tu dnes sedíme, tak takýto slovník používame.
Rada by som teraz predstavila aj niektoré veci, ktoré považujeme za potrebné, možno trošičku upraviť a vyplýva to teda aj z toho, čo sme hovorili, akým spôsobom budeme tento zákon sa snažiť pozmeňovať napriek tomu, že nám je úplne jasné, že aj keď tieto návrhy z môjho pohľadu vôbec nie sú zlé, tak nebudú prijaté koalíciou.
V prvom rade pripravili sme pozmeňovací návrh aj s kolegyňou Gažovičovou, ktorý rieši úpravu tých školských obvodov, ktoré som spomínala, a navrhujeme, aby obce do školského roka 2027/2028 prispôsobili určenie školských a spádových obvodov tak, aby zodpovedali právnemu rámcu. Čiže nebude mať také, že si to môžu nechať, ako chcú, ale že budú mať povinnosť naozaj podľa nového zákona si to prerobiť a myslím si, že je to aspoň taký malý krok k tomu, aby naozaj k týmto zmenám v rámci desegregácii prišlo. Okrem toho si myslím, že dva školské roky (rečníčka si odkašľala), pardon, je dostatočný čas na to, aby takúto zmenu uskutočnili a zvyšuje to aj právnu istotu a zrozumiteľnosť a najmä zodpovednosť zriaďovateľov za to, že takúto zmenu musia urobiť.
Potom sme sa následne zamerali aj na kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy a navrhujeme, aby sa ustanovenie o kvalifikačných požiadavkách na funkciu riaditeľa rozšírilo aj na stredné odborné školy, stredné priemyselné školy a stredné športové školy. Pôvodné znenie zákona, ktoré sa do návrhu dostalo až po medzirezortnom pripomienkovacom konaní, zásadne obmedzilo uplatnenie kvalifikačných požiadaviek pre manažérsky typ riaditeľa a v praxi to znamenalo, že osoba s týmito manažérskymi skúsenosťami môže byť vylúčená len preto, že nie je riaditeľom spojenej školy. Takže toto sa snažíme teda upraviť v tom zákone a dávame tam aj možnosť, aby mohol pôsobiť manažér školy aj na takýchto zariadeniach a s tým, že tam by mal, samozrejme, zástupcu s príslušnou pedagogickou kvalifikáciou.
Potom sú to inovatívne školy a experimentálne programy. Toto je návrh, ktorý rozširuje vlastne výnimky pri vstupe do verejného registra siete škôl. Táto výnimka, jedna z nich bola napríklad, že stávajú sa verejnými zriaďovateľmi aj vtedy s možnosťou, ak robia nejaký medzinárodný program, ale niekde do vzduchoprázdna sa v podstate stratili tie programy, ktoré sú už experimentálne overené na Slovensku, ale nie sú štátnym vzdelávacím programom. Jedným z takýchto programov je napríklad aj program Montessori, sú tu aj ďalšie na Slovensku, nebudem ich teraz priamo menovať, ale je ich dosť, ktoré sú nie sú štátnym, teda vzdelávacím programom, ale napriek tomu sú už dávno experimentálne schválené a teda by mali byť možnosť, neponúka ich žiadna verejná škola. Rodič teda nemá možnosť vybrať si inú alternatívu vo verejnej škole, ale len tú možnosť napríklad v súkromnej alebo cirkevnej škole, ak to ponúka. Ale ani o tom nemám vedomosť, že by cirkevná škola nejakú, nejaký takýto program vôbec ponúkala. Čiže to robia len v podstate v súčasnosti dneska súkromné školy.
Ďalší návrh sa týka úpravy ustanovenia, ktoré je možno odvolať riaditeľa školy na návrh hlavného školského inšpektora, a to aj v prípade, ak bol do funkcie vymenovaný zriaďovateľom bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Znie to možno technicky, ale podľa mňa tu ide o základnú otázku spravodlivosti, pretože v praxi vznikali situácie, keď riaditeľ, ktorý nejakým spôsobom nepochybil, bol vymenovaný teda zriaďovateľom bez potrebnej kvalifikácie. Bol následne, môže byť následne odvolaný a automaticky sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní na päť rokov. Čiže takto sa vytvorí ale absurdný stav, pretože riaditeľ nebude niesť dôsledky za svoje chyby, za svoje pochybenia v praxi vo vývchovno-vzdelávacom procese, ale za to, že chybu urobil niekto iný, v tomto prípade zriaďovateľ. Navrhujem preto, aby dôvodom na odvolanie, z týchto dôvodov na odvolanie riaditeľa boli vylúčené závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie, ktoré možno objektívne pripísať teda... tu mám asi chybu, ale nevadí, tak ja to potom ešte prečítam v dôvodovej správe. Ide o to, že teda chceme, aby tam bolo zohľadnené iba tie závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie.
Potom tu mám inkluzívne prijímanie detí, to sa týka vlastne teda detí a žiakov, ktorým poskytujeme podporné opatrenia podľa osobitného predpisu. A rada by som sa ešte zastavila pri tom druhom pozmeňovacom zákone, to som spomínala už aj vo výbore, kedy považujem za absolútne nespravodlivé, aby sa cestovné preplácalo súkromným školám, teda nepreplácalo súkromným školám, ktoré nie sú vo verejnej sieti, ale pri cirkevných školách to neplatí. Cirkevným školám sa prepláca cestovné či sú verejné, alebo nie sú verejné. Myslím si, že je to absolútne voči nim nespravodlivé a vlastne to vytvára školy dvoch kategórií.
Keďže mi už dochádza hlas, tak bude asi najlepšie, keď prečítam pozmeňujúce návrhy. Takže vás poprosím zastaviť mi čas. Najprv prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Ingrid Kosovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavte čas.

Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ďakujem krásne. Teda môj k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie:
1. V § 15 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania,”
2. V § 15 ods. 1 písm. c) znie:
„c) cirkevnej materskej školy alebo cirkevnej základnej školy, súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, a ktorá nie je prijímateľom zdrojov financovania podľa § 4 ods. 3 písm. f) alebo g), alebo obdobného plnenia, ktoré má povahu školného.”.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2:
Nie je spravodlivé, aby súkromné školy boli vylúčené z nároku na príspevok na dopravu, zatiaľ čo cirkevné školy tento nárok majú — a to bez ohľadu na to, či sú verejným alebo neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Mnohé súkromné aj cirkevné školy pôsobia v regiónoch, kde chýba dostatočná sieť verejných škôl. V takýchto prípadoch je príspevok na dopravu často nevyhnutnou podmienkou reálnej dostupnosti vzdelávania, najmä v menších obciach a pre sociálne zraniteľné skupiny. Rozšírenie možnosti čerpania príspevku na dopravu aj pre neverejných poskytovateľov výchovy a vzdelávania bez ohľadu na ich zriaďovateľa prispeje k spravodlivejšiemu systému podpory, zvýši motiváciu súkromných škôl zapájať sa do inkluzívneho vzdelávania a zároveň zlepší mobilitu detí a žiakov z vylúčených komunít. Podpora dopravy do školy by mala byť univerzálna, viazaná na potrebu dieťaťa a nie na formálny status školy.
Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a zmene o doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia
1. V čl. I § 7 ods. 6 sa za slová „Ak ide o” vkladajú slová „strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu, strednú športovú školu alebo”.
Odôvodnenie:
Uvedený odsek bol do návrhu zákona doplnený až po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, pričom zásadným spôsobom obmedzil možnosti uplatnenia tam uvedených kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa. Splnenie kvalifikačných požiadaviek na riaditeľa — osobu „manažéra” je rovnako relevantné aj pre uvedené druhy stredných škôl, nielen pre spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná škola. I v prípade stredných škôl, ktoré sú samostatnou školou a nie organizačnou zložkou spojenej školy sa v prípade riaditeľa „manažéra” uplatní požiadavka na zástupcu riaditeľa, spĺňajúceho príslušné kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.
2. V čl. I § 13 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo skutočnosť, že zriaďovateľ vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady”.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava spresňuje ustanovenie § 13 ods. 4 tak, aby dôvodom na odvolanie riaditeľa na návrh hlavného školského inšpektora boli výlučne závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekčnej činnosti, ktoré možno objektívne pripísať činnosti alebo nečinnosti riaditeľa školy. Pôvodné znenie ustanovenia spájalo dva odlišné dôvody odvolania – (1) zistenie závažných nedostatkov a (2) vymenovanie osoby, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Zatiaľ čo prvý dôvod sa viaže na zodpovednosť riaditeľa, druhý dôvod vzniká pochybením zriaďovateľa. Ich spoločné uvedenie spôsobovalo, že aj riaditeľ odvolaný z dôvodu nesprávneho postupu zriaďovateľa bol následne sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní podľa 10 ods. 2 písm. a) na obdobie piatich rokov, a to aj v prípadoch, keď si medzitým doplnil požadovanú kvalifikáciu alebo spĺňal podmienky podľa § 7 ods. 6 ako uchádzač z radov manažérov bez pedagogickej spôsobilosti. Navrhovaná úprava túto nespravodlivosť odstraňuje a zosúlaďuje právnu úpravu s princípom spravodlivosti a rovnosti prístupu k verejným funkciám. Zároveň prispieva k väčšej právnej istote v aplikačnej praxi a predchádza sporom o výklad a dôsledky odvolania riaditeľa školy.
2. V čl. I § 46, to by malo byť už po 3, myslím, áno.
3. V čl. I § 46 sa ods. 4 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) deti alebo žiaci, ktorých škola prijala z dôvodu poskytovania podporných opatrení podľa osobitného predpisu.²³⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie:
„²³⁾ § 145b ods. 10 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.".
Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Prijatie detí a žiakov, ktorým škola na základe regionálneho princípu poskytovania podporných opatrení poskytuje podporné opatrenia, je súčasťou verejnej služby v zmysle princípov inkluzívneho vzdelávania. Z tohto dôvodu by sa nemali počítať do podielu detí alebo žiakov, ktorý materská škola alebo základná škola môže použiť na prijatie detí alebo žiakov bez ohľadu na verejný školský obvod. Týka sa to cirkevnej školy alebo súkromnej školy, ktorá sa stala verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania prostredníctvom zaradenia do verejného školského obvodu.
4. V čl. I § 51 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo experimentálne overeného programu, ktorý nie je štátnym vzdelávacím programom".
Odôvodnenie: Cieľom doplnenia je zabezpečiť, aby sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi a dohode o verejnej službe nevzťahovali ani na školy, ktoré realizujú výchovu a vzdelávanie podľa alternatívneho vzdelávacieho programu v minulosti overeného a schváleného na základe experimentálneho overovania (napríklad montessori). Tieto školy sú nositeľmi inovatívnych pedagogických prístupov a metodík, ktorých obsah, ciele a spôsob realizácie boli riadne posúdené a schválené v rámci systému experimentálneho overovania podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ide teda o programy, ktorých kvalita a súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike sú garantované ministerstvom, ale z povahy poskytovaného vzdelávania nie je možný ich prechod do registra verejných poskytovateľov vzdelávania. Uplatnenie výnimky je preto opodstatnené – tieto školy už prešli procesom odbornej verifikácie a plnia významnú úlohu v rozvoji inovatívneho a inkluzívneho vzdelávania. Ich zaradenie medzi subjekty, na ktoré sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi nevzťahujú, umožní zachovať pedagogickú autonómiu a experimentálny charakter vzdelávacích programov bez zbytočných administratívnych obmedzení. Navrhovaná úprava zároveň vytvára priestor na rozširovanie programov s inovatívnou podobou výchovy a vzdelávania aj do verejných škôl. Tým sa posilní prenos inovatívnych prístupov naprieč vzdelávacím systémom a zlepší sa dostupnosť kvalitných a rozmanitých foriem vzdelávania pre deti a žiakov v celej Slovenskej republike.
5. V čl. I § 81 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1. januára 2026. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1 . januára 2026.".
Doterajšie odseky 11 až 16 sa označujú ako odseky 12 až 17.
Ďalší bod v čl. I § 81 ods. 16 sa slová „odsek 16" nahrádzajú slovami „odsek 17".
Odôvodnenie:
Cieľom doplneného ustanovenia je zabezpečiť plynulý prechod zo súčasného systému spádových škôl na nový systém školských obvodov podľa predpisov účinných od 1. januára 2026. Zriaďovateľ, ktorým je obec, má právnu a organizačnú kompetenciu vykonávať zmeny v školských obvodoch, a preto je potrebné stanoviť jasnú povinnosť skontrolovať súlad existujúcich obvodov s § 44 zákona, ktorý určuje kritériá spádovej školy. Týmto opatrením sa zabezpečí, že obce vykonajú potrebné zmeny v školských obvodoch na základe objektívnej kontroly, čo garantuje súlad s legislatívou a rovnaké podmienky pre všetkých žiakov. Termín začiatku školského roka 2027/2028 umožňuje dostatočný čas na administratívne a organizačné opatrenia potrebné na úpravu školských obvodov a zároveň zaisťuje, že nová úprava začne účinne platiť od začiatku školského roka po prechode na nový systém. Doplnenie tohto ustanovenia tak zvyšuje právnu istotu, jasnosť zodpovedností zriaďovateľov a zabezpečuje, aby sa zvýšila transparentnosť povinnosti zakázať segregáciu pri tvorbe školských obvodov u verejných poskytovateľov vzdelávania. Zároveň sa v odseku 16 navrhuje úprava vnútorného odkazu vzhľadom na vloženie nového odseku 11.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za vaše pripomienky. Ono povedali ste toho veľa a za dve minúty nestihnem teda na všetko reagovať, pretože by sme sa mohli ku každej téme komplexnejšie pozrieť.
K pánovi Habánikovi, ja som hovorila o centrálne stanovenom počte minimálny, o centrálne stanovenom minimálnom počte kreditov. Hej? Nie o tom, že kredity, či existujú alebo neexistujú, však my vieme, že existujú dlhodobo, že to je vec zo starého zákona, ja som hovorila trošičku o niečom inom.
Čo sa týka toho rebríčka, naozaj mojím cieľom nebolo poukazovať na to, že naše vysoké školy nie sú na rebríčku na nejakým prvých miestach. Tu nejde o to. Takisto ako pre mňa nie je dôležité, aby vaše deti boli, ja neviem, v testovaniach tie najlepšie, hej, ale jednoznačne to ukazuje nejaký problém niečoho a tu nejde len o tento jeden rebríček, ale o všetky. Jednoducho sa nenachádzame nikde, pretože zrejme máme nejaký problém, hej? A ten problém je viditeľný aj na tom, že tí mladí ľudia nám odchádzajú z tejto krajiny a vy viete, že po Luxembursku sme v podstate prví, to, že sa nám nevracajú do krajiny zase iný problém, pretože tu nemajú príležitosti a tak ďalej, politický systém, spoločenský, kultúrny a tak ďalej, ale to, že odchádzajú študovať do zahraničia je problém kvality vysokých škôl. Čiže to je len taký ukazovateľ, že tam teda nie sú.
A čo sa týka podporných opatrení na vysokých školách, stále všetky výskumy poukazujú na to, že podporné opatrenia na vysokých školách sa neriešia dostačujúco, nie sú financované dostačujúco, že tam nemáme vytvorené podporné tímy. Psychológov máme nedostatok nie len na základných školách, ani na vysokých školách, všade na celom Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, či podpredseda, vážený pán minister, dneska sme už dosť komunikovali teda o tom, akým spôsobom je prijímaný celý balík týchto školských zákonov a ja napriek tomu na úvod považujem za potrebné pripomenúť, že tu nejde v podstate len o prijímanie tohto balíka, ale celá táto politická scéna pripomína skôr takú reality šou súčasnej vládnucej koalície. Skôr je to reality šou ako nejaká seriózna správa vecí verejných, pretože keď si to tak vezmete, tak každý deň prichádzajú nejaké nové zvraty, nejaký mediálny cirkus, každý deň sme konfrontovaní s nejakými osobným konfliktmi a emotívnymi tlačovkami dezinformátorov a všetko toto v podstate len prekrýva skutočné problémy tejto krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. A zatiaľ čo sa verejnosť baví na týchto fraškách, tak ministerstvo školstva prichádza naozaj s veľkolepým zámerom meniť zákon o vysokých školách.
Dneska to tu už bolo spomenuté, myslím, že to hovoril pán Šmilňák, ktorý teda ocenil pána ministra, že je naozaj dobrým marketérom a ja v tomto s ním musím naozaj súhlasiť, aj keď asi marketing mu robí nejaký jeho poradca. A keď už robí teda tú reformu ako jediný z celej vlády, tak si povedal, že viete čo, nech je poriadna tá reforma, nech je to od materských škôl až po vysoké školy. Je jedno, že to teda bude menej implementovateľné, že to bude chaos, že to bude neefektívne alebo že to vyvolá kontroverzné reakcie, to proste nevadí. Hlavne nech je to bomba, nech je to veľkolepé a nech si to všetci zapamätáme. A musím uznať, že túto reformu si určite zapamätajú aspoň súkromné a cirkevné školy, teda určite.
Čo sa týka zmeny vysokoškolského zákona, tak tuná ministerstvo sľubuje naozaj prevratné reformy, flexibilitu, prepojenie s praxou, nové formy vzdelávania. No najzávažnejšie na tom všetkom je, že z môjho pohľadu a z pohľadu mnohých odborníkov tejto krajiny, ktorí sa zaoberajú vysokým školstvom, hovoria, že vysoké školstvo netrpí nedostatkom legislatívy. To nie je ten hlavný problém vysokých škôl, ale trpí schopnosťou implementovať už existujúce pravidlá.
Takže ten prvý citát alebo prvé heslo toho, čo tu chcem dneska povedať, je, že problém nie je legislatíva, ale neschopnosť legislatívu správne implementovať. Pravda je, že by stačilo naozaj len použiť už existuje nástroje a konečne začať využívať to, čo ten legislatívny zákon už existujúci umožňuje a prostredníctvom akreditačných agentúr uplatňovať a kontrolovať to, čo by teda tie vysoké školy mali robiť. Pretože problém nie je, že by chýbal zákon a pravdou je, že my tých zákonov a tých noviel už máme naozaj viac než dosť, problém je to, že všetky tie reformy, ktoré tu boli doposiaľ, nikto poriadne neuviedol do praxe. A ja som tu už stála niekoľkokrát a pripomínala som, že už v roku 2022 prebehla rozsiahla novela zákona, ktorá významne menila najmä spôsob financovania a kvality vysokých škôl, a teraz tu máme po troch rokoch ďalšiu novelu miesto toho, aby sme sa naozaj pozreli na to, ako táto legislatíva, ktorá dosť významným spôsobom zasiahla do vysokého školstva, bola implementovaná a čo nám priniesla. To sa nestalo. Tak miesto toho tu máme úplne nový akože zbrusu, nový v úvodzovkách, zákon. Čiže pridávame do zákona len ďalšie a ďalšie detaily, pričom hrozí, že to aj tak znova bude neinplementovateľné a ešte k tomu tento zákon bude aj zložitejší a menej flexibilný a tým pádom aj menej funkčný.
To, čo je problematické, je, že už tento existujúci zákon predsa umožňoval, aby sa to, čo tvrdí ministerstvo a čo pridáva do tohto zákona, uplatňovalo. Týka sa to napríklad tých krátkych programov. Veď tie boli, už mali teda možnosť podľa súčasnej legislatívy, ktorá je zatiaľ platná, aby boli nahradený. Alebo takzvané zavádzanie profesijne orientovaných bakalárskych programov. To už tiež je možné podľa súčasnej legislatívy. Alebo nahradenie klasických textových záverečných prác, ktoré tak, výstupmi teda z reálneho prostredia, ktoré tak bombasticky pán minister oznamoval na tlačových konferenciách, to predsa tiež je už dneska možné urobiť. To, čo my potrebujeme v prvom rade urobiť, je, že potrebujeme aktualizovať akreditačné štandardy a nie znova prepisovať zákon. Inými slovami, aby som to povedala jednoducho, absolútne netreba vymýšľať alebo kupovať nový bicykel, stačí nasadnúť už na ten, ktorý máme v garáži dva roky.
Druhá vec je, ako sa posudzuje kvalita prostredníctvom akreditačnej agentúry. Všetci určite viete, alebo aspoň tí, ktorí sa tým intenzívne zaoberáte, že v marci tohto roku prebehla v rámci akreditačnej agentúry kontrola hodnotenia kvality vysokých škôl a na základe nej by sme si mohli povedať, že máme naozaj super výnimočné vysoké školy, pretože z tých tridsiatich troch vysokých škôl len šesť z nich vykázalo nedostatky. A tie boli väčšinou formálne, ktoré je možné odstrániť do šiestich mesiacoch. Boli tam len také drobnosti akože chýbal nejaký dokument na web stránke alebo niekde nebolo niečo preložené, alebo chýbali nejaké všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov a to je všetko. Ja sa pýtam, ako je to možné, že potom nám odchádza toľko veľa mladých ľudí, ktorí sa sťažujú, že naše vysoké školstvo nie je kvalitné? Je problém v propagácii alebo v čom je vlastne problém? A prečo potom majú naše vysoké školy takú mizernú reputáciu v medzinárodnom porovnaní, ak teda akreditačná agentúra nenašla žiadne pochybenia? Napríklad slovenská, naša najlepšia slovenská Univerzita Komenského v Bratislave je podľa najsledovanejšieho šanghajského rebríčka len v prvej deväťstovke, čo si teda myslím, že to nie je žiadny výnimočný úspech. A ostatné univerzity, tak tie, tie nedobehli ešte ani na štart.
To znamená, že je to nejaký bludný kruh, kde nám mnohí ľudia, ktorí sú v akademickej obci, tvrdia, že naše vysoké školy sú špičkové, akreditačná agentúra zistila, že vlastne nemáme nejaké výrazné pochybenia a politická reprezentácia sa snaží legislatívne ukotvovať rôzne zmeny na to, aby pretrhla tento začarovaný kruh, lebo ho nevie pretrhnúť. Ale ja mám pocit, že my tu iba zatvárame oči pred tým, čo nefunguje, a snažíme sa dostať do legislatívy niečo, čo by už dávno mohlo fungovať, lebo na papieri zrejme všetko vyzerá lepšie. Takže sme si vytvorili nejaký pohodlný sebaklam o tom, aké kvalitné naše univerzity sú, a pritom v medzinárodných rebríčkoch naše univerzity zapadajú prachom.
To, čo je problematické a z čoho sa nevieme nejakým spôsobom dostať, je centralizácia a uzavretosť akademického prostredia. Ak chceme zvrátiť trend nízkej kvality vysokých škôl, tak to, čo v prvom rade nám hovorí zahraničie, že potrebujeme urobiť, je, že potrebujeme otvoriť tieto univerzity na to, aby lákali nielen študentov, ale naozaj aj špičkových odborníkov, a preto potrebujeme aj vedenie, ktoré reprezentuje všetkých aktérov a nie je len pod nejakou kontrolou úzkej skupiny ľudí. Dobre riadené univerzity potom naozaj lákajú aj špičkových akademikov zo zahraničia, ktorí potom prinášajú inovatívne myšlienky a zlepšujú kvalitu výskumu a zvyšujú tak aj prestíž tých univerzít a tým vlastne získavajú potom všetky strany. Keby to takto fungovalo na Slovensku, tak by sme získali aj my. Otázka je, prečo to nefunguje? O tom by sme mohli povedať, že zvrátime ten odliv zrejme talentov, pretože by aj naši študenti mohli sa stať výskumnými pracovníkmi, zostávali by na našich univerzitách a rozvíjali by ten potenciál tu a neodchádzali by do zahraničia. Lenže ja mám pocit, že aj táto novela, aj tie, teda nový vysokoškolský zákon, lebo to nie je novela, ale aj tie predchádzajúce zásahy, ktoré tu počas týchto dvoch rokov malo ministerstvo do vysokoškolského zákona, ide úplne opačným smerom, pretože ak si spomínate, tak pri poslednej novelizácii, myslím, že to bolo minulý rok, tak tam namiesto otvorenosti sa zmenilo zloženie správnych rád vysokých škôl tak, aby ich opäť ovládali ľudia, ktorí sú komfortní s pohľadom a záujmami ľudí z vnútra. My sme to vtedy aj pripomienkovali. A zmenia sa tam pomery. Ono kývate hlavou, ale tak odborníci hovoria niečo úplne iné, pán minister. A potrebná nadpolovičná väčšina zostala aj v tomto novom zákone v rukách členov ľudí zastupujúcich vnútorné prostredie akademickej obce, aspoň tak to vidím, a tak isto je to predĺženie funkčného obdobia rektorov. To ste presadili dokonca cez pozmeňovací návrh pána Lučanského, to ani nebolo novelizovaním vysokoškolského zákona, ale len nejakým pozmeňovacím návrhom. A teraz to zostalo aj v tomto, v tejto podobe zákona rovnako. A nech sa na mňa nikto nehnevá, to je osobná vec, ani nechceme na nikoho útočiť, ale je pravda, že je to šité na existujúcich rektorov, ktorí si chcú zachovať dlhodobejšie svoje funkčné obdobie a to z toho vnútorného prostredia akademického vám povie mnoho ľudí, že to takto jednoducho je a že to prostredie akademické je uzavreté. A mám pocit, že politickí reprezentanti sa jednoducho boja bojovať proti akademickému prostrediu takým spôsobom, aby akademické prostredie otvorili. Akože mali by sme si naliať čistého vína, že je to veľmi určite ťažká vec, ale aj pre rozvoj našich univerzít veľmi dôležitá vec.
Ale uzavretá tá centralizácia nie je samozrejme jediný problém vysokoškolského zákona, pretože ďalším problémom sú akademické slobody. Napríklad centrálne stanovenie minimálneho počtu kreditov v jednotlivých etapách štúdia bolo tiež mnohými odborníkmi pripomienkované z hľadiska toho, že to ignoruje realitu diverzity študijných programov. Povedzme si ale pravdu, že keď sa na tým zamyslíme, tak je to naozaj ten garant programu, ktorý by nemal byť len nejakou hlavičkou, meno v hlavičke teda študijného programu, ale mal by to byť ten, kto teda rozumie obsahu náročnosti aj cieľom štúdia, a preto univerzity by prvom rade mali mať slobodu v tom, aby rozhodovali, čo ich študenti potrebujú, a nie, aby čakali na nejaké normatívne pokyny od ministerstva, ktoré potom narážajú vlastne na ich autonómiu.
To s tým súvisí potom, samozrejme, aj tá byrokratizácia a dlho sa rozprávame o tom, že je teda potrebné debyrokratizovať školstvo, ale v tomto prípade práve keď nový vysokoškolský zákon prenesie ďalšiu záťaž, nové predpisy, nové štatúty a ešte aj rôzne metodické nejasnosti, no tak potom asi to tiež stráca svoj zmysel a to, čo ministerstvo deklaruje. A povedzme si pravdu, kvalitný pedagóg alebo výskumník má dnes už viacej Excelov ako prednášok. Čiže namiesto reálneho posilnenia týchto kapacít a namiesto podpory týchto ľudí, tak ich iba valcujeme ďalším byrokratickým buldozérom. A pravdou je, že odborníci, ktorí pôsobia na akademickej pôde, nám neodchádzajú kvôli legislatíve, ale práve preto nám odchádzajú, lebo ich práca je zaťažená vecami, ktorými by nemusela byť, ich práca je podhodnotená a je neocenená a ešte aj zaťažená aj tou administratívou, ako som spomínala.
Vrátim sa teraz k začiatku, poviem asi ďalšie heslo, že podľa mňa tento zákon absolútne neprináša reformu, pretože v podstate neprináša nič nové, čo by sa už predtým nedalo zákonom realizovať, okrem nejakých maličkostí. Aleže je to skôr nejaké alibi pre ministerstvo, pretože my v podstate len sme recyklovali tie nápady v tomto zákone, ktoré už naozaj existovali, nazývame ich reformami a tvárime sa, že riešime problémy. Ale nový zákon nikdy nevyrieši to, že niekto si nerobí svoju prácu dobre. Nevyrieši to, že naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu všetkým študentom, to tam napríklad vôbec neriešite. Nové, naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu znevýhodneným ľuďom,. v minimálnej miere, máme 1 % žiakov so špeciálno výchovno-vzdelávacími potrebami, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré sa naozaj podpore študentov venujú, mizerne málo.
Študenti sa sťažujú na to, že nemajú dostatok informácií. Študenti sa sťažujú na neatraktívne akademické prostredie. A teraz nehovorím len o moderných internátoch a infraštruktúre, teraz hovorím najmä o kvalitnom vzdelávaní. A, samozrejme, aj v tom ďalšom živote študentskom, ktoré teda označujú za nevýhodné.
Na to, aby sme zlepšili tú kvalitu vo výučbe, aj v každodennom živote študentov, tak my potrebujeme aby tí ľudia, ktorí tam sú, naozaj mali vôľu, ale nielen vôľu, ale aj schopnosť a odvahu riešiť problémy tam, kde sa dejú. Nám na Slovensku absolútne chýba dlhodobo vízia posilnenia podporných služieb, ktoré by napríklad znižovali drop out. Totálne nám chýba podpora duševného zdravia. Čo sa týka integrácie marginalizovaných skupín alebo zahraničných študentov, to už ani nehovorím. 0,3 % žiakov, ktorí sú z MRK prostredia, alebo teda Rómov, lebo z MRK tam asi ani nie ani jeden.
Podľa mňa práve týmito nedostatočnými podpornými službami tých študentov na univerzitách my úplne premrhávame ľudský potenciál, ktorý tu už máme, napríklad aj vrátane akademikov z Ukrajiny, ktorých sa nenájdete. Čiže namiesto nových paragrafov by sme skôr privítali, keby tu vznikol nejaký reaudit internacionalizácie vysokých škôl. Ako ak ste cez inštitút dokázali urobiť štúdiu o tom, v akom stave sú súkromné školy a koľko ich je a podobne, no tak takýto reaudit vysokých škôl by tiež bol potrebný urobiť. Mohli by sme identifikovať dobrú prax, pripraviť pilotné programy a poskytnúť, samozrejme, alebo hľadať teda prostriedky na ich implementáciu. Účasť na medzinárodných veľtrhoch, ktoré, s ktorými sa roztrhlo vreca za tejto vlády, je síce vítaná, to nehovorím, že nie, ale podľa mňa sa vytráca ten zmysel, keď doma nevieme tieto príležitosti systematicky rozvíjať.
Takže s tým súvisí, že sa treba vrhnúť aj na programovanie nového obdobia štrukturálnych fondov. A aj keď som sa pýtala ľudí z ministerstva, či sa v týchto veciach vôbec niečo na Slovensku deje, tak som nedostala kladnú odpoveď. Reforma bez finančného krytia zostáva vždy len dobrou víziou. V tomto prípade, to môže ešte aj pohltiť ten slovenský byrokratický papierový mlyn. Čiže nový zákon nemá byť len nejakým ďalším alibi, že sa niečo robí, zatiaľ čo reálne problémy sa odkladajú, pretože skutočná zmena sa začína tam, kde sa začne makať a kde sa prestane rozprávať a písať legislatíva.
Na záver by som sa chcela ešte vyjadriť k tomu už tu niekoľkokrát spomínanému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý prišiel k zmene v tých patentoch a v autorskom vlastníctve. Bolo tu toho už veľa povedaného, sú na to tiež rôzne názory. A pre mňa je takým najzáväznejším argumentom, ktorý tu prichádza, že si treba uvedomiť, že množstvo výskumu, ktoré sa deje na Slovensku, putuje do inštitúcií z verejných zdrojov. Ak zmeníme tento zákon tak, že vlastne vlastníkmi budú súkromní jednotlivci, tak potom je z môjho pohľadu aj trošku problematické to, lebo sa z verejných zdrojov bude vlastne financovať súkromné vlastníctvo. Akože tu by som akože bola asi na vážkach. Nie som teda právnička, ale myslím, že týmto by sme sa asi mali zaoberať.
A na margo toho, že či sme sa inšpirovali Švédskom alebo ktorými krajinami, ja len podotýkam, že v prvom rade napríklad v Amerike to majú úplne odlišne a je to významný gigant inovácií, aspoň môžme teda Spojené štáty americké pokladať za veľmi inovatívnu krajinu a nie je to v rukách jednotlivcov toto vlastníctvo, ale v rukách inštitúcií. A, po druhé, ak sa aj inšpirujeme severskými krajinami, tak ja len pripomínam, že napríklad Dánsko alebo Fínsko už presne od tohto modelu upúšťajú, lebo sa im nezdá dobrý a transparentný.
Takže je na to aj v odbornej obci rôznorodá komunikácia a v prvom rade je absolútne neprijateľné, že to vošlo do zákona o vysokých školách takýmto pokútnym spôsobom a neprešlo to medzirezortných pripomienkovým konaním, aby sa mohla táto rozporuplnosť naozaj relevantne zhodnotiť zo všetkých strán. Takto nevyzerá transparentná komuniká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som len chcela naozaj potvrdiť, že na tom okrúhlom stole zaznel konsenzus, ale ten konsenzus nebol v prospech toho zákona, ale proti tomu zákonu. Takže v podstate sa viac-menej všetci zhodli na tom, že ten zákon má strašne veľa nedostatkov. Zároveň je potrebné povedať, že áno, je pravda, že od procesu od MPK po dnes tento zákon má strašne veľa ústupkov, ale povedzme si pravdu, tie ústupky sa netýkajú úplne všetkých rovnomerne, ale len tých, ktorí dokážu naozaj, alebo majú vybudované dostatočne silné inštitúcie na to, aby mali silu si vyrokovať veci, nehovoriac o tom, že keď biskup príde na rokovanie vlády, tak to svedčí o tom, že táto sila je na jednej strane a, bohužiaľ, súkromné školy z tohto boja vyšli naozaj nevíťazne aj v porovnaní s cirkevnými školami. To znamená, že v konečnom dôsledku tu nemáme školy dvoch kategórií, ale budeme mať školy troch kategórií.
A čo sa týka tej, ja to pokladám za urážku od pani Puškárovej, čo ma veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že máme veľmi korektné vzťahy, keď povie, že vlastne našou úlohou je dávať pozmeňujúce návrhy a my si nerobíme poslaneckú prácu. Ja si myslím, že my všetci, ktorí sme v školskom tíme, naozaj vykonávame svoju prácu veľmi zodpovedne, pripravujeme sa na to, máme tu balík siedmich zákonov školských, ktoré majú viac ako sto určite opatrení. Ja som to ani nepočítala, možno by mi pán minister vedel povedať, koľko ich je. Dávame pozmeňovacie návrhy a to aj napriek tomu, že vieme, že ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov nebude prijatý, pretože koalícia má normálne že zakázané hlasovať za opozičné návrhy. A napriek tomu, že sme v takejto dezilúzii a že takto vyzerá politická práca tejto koalície, tak tie pozmeňujúce návrhy dávame a snažíme sa zmeniť veci k lepšiemu. Pretože my ešte stále veríme, že tieto veci, to, čo tu my sedíme, čo tu robíme, že máme mandát od ľudí a že pracujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milá Tina, tvoje rozhorčenie na začiatku príspevku bolo absolútne oprávnené, pretože pre mňa je absolútne zarážajúce, že akým arogantným spôsobom tu predseda parlamentu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky hovorí s opozičnou poslankyňou. Je to totálna ukážka toho, ako vládne táto koalícia, s aroganciou moci a ja neviem, či toto je tá politická kultúra, ktorú ste nám sľuboval, pán Raši, teraz sa bavíte a nepočúvate ma, ale ja som si to teda predstavovala úplne inak. A dôkazom toho aj, aký ste arogantný, je, že vlastne tento jediný reformný zákon, za ktorý sa táto koalícia za dva roky zmohla, je sprevádzaný tým, že je pretláčaný nasilu a ešte aj nedôstojným spôsobom. Ako nehnevajte sa, ale ten proces prípravy nebol absolútne transparentný, potom po MPK sa v procese udialo toľko zmien a toľko diskusií, že ten zákon absolútne pokrivilo do podoby, ktorá je v takom chaose, že ľudia majú problém, ako bude, vôbec či bude implementovateľný. Následne sme mali v prvom čítaní zlúčenú rozpravu k siedmim zákonom, kde je stovky opatrení, tak mi povedzte, ako sa k tomu dá vyjadriť za 20 alebo 30 minút. Jednoducho nedá, to sa nedá všetko rozpitvať. A potom v druhom čítaní začneme o desiatej večer tiež v zlúčenej rozprave, teraz už v troch zlúčených rozpravách, kde máte tiež stovky vecí, ale k tomu si ešte v spoločných pozmeňovákoch, v spoločných správach dodáte úplné novinky, ku ktorým sa musíme vyjadriť, ako napríklad absolútne netransparentne neprerokovaný nový zákon o patentoch a autorských právach. Totálne na hulváta. Celá akademická obec je v pozore a na nohách, že čo to vlastne tu prichádza, ani Slovenská akadémia vied s tým nie je stotožnená. A vyhovoríte, že toto je transparentné, že toto je politická... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo a ďakujem za vaše faktické poznámky.
Ja osobne som to aj povedala. Teda, že si myslím, že je to celé cieľ, pretože pán minister je rovnako ako ja, už unavený.
Ale nie tak unavený ako ja, že už ledva meliem ústami, ale pán minister je už unavený z toho neustáleho sa stretávania s kadejakými organizáciami a ja sa mu ani nečudujem. Ak si spomínate, tak po prvom čítaní, bez toho, aby som mala možnosť na neho reagovať, tak mi to čítal zoznam tých organizácií, s ktorými všetkými sa stretol, dokonca s dátumami, pretože sme mu vyčítali, že ten celý proces bol bez participácie s partnermi. Ale pán minister zabudol vtedy dodať, že vo väčšine prípadov išlo už o stretnutie potom, ako ten zákon dal do medzirezortného pripomienkovacieho konania. Pred tým sa naozaj veľmi málo stretnutí uskutočnilo. A ak áno, tak to bol len tak bežný zámer, že teda povedal niekomu. Ale tie ozajstné stretnutia začali až potom, ako bol zámer v MPK. Až sa z toho zákona stal taký chaos, lebo všetky pripomienky, dobre, že tam nezapracoval, že dneska už nikto nevie, ani pánboh, ako toto vlastne bude implementovať celý ten zákon v praxi. Už dneska nám hovoria, že majú samý myšmaš v tom, dokonca ani na ministerstve školstva nám niektorým veciam nevedeli povedať, že ako teda tomu máme rozumieť. Takže ja si myslím, že sa z toho stal obyčajný guláš. Taká dobrá reforma to mohla byť. A okrem toho, pán minister je veľmi dobrý v marketingu. On oblbol ešte aj tú liberálnu bublinu, že ide o superzákon, ktorý je o súdržnosti a tolerancii.
A nie je to tak, ale to si zase povieme za

v paragrafe 40, odsek 6, sa slová úvodzovky dole v súlade so spoločenskými požiadavkami úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu úvodzovky hore. Po druhé v článku 1, v 58 bode v paragrafe 40, odsek 7, sa slova úvodzovky dole v súlade so spoločenskými požiadavkami úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu úvodzovky hore. Po tretie v článku 1, v sedemdesiatom bode v paragrafe 55 ods. 1 sa slová úvodzovky dole v súlade so spoločenskými požiadavkami úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu úvodzovky hore. Odôvodnenie, nie je potrebné čítať, lebo som to povedala v rámci rozpravy.
Ďakujem za pozornosť.
Skončila som.

... ďalšou oblasťou je starostlivosť detí v internátoch. Návrh zákona z dielne ministerstva hovorí o tom, že internáty budú po novom umožňovať ubytovanie a stravu žiakom aj počas víkendov a počas prázdnin najme, ak ide o deti cudzincov alebo deti, ktoré proste sú v náhradnej starostlivosti a nemajú kam ísť, ale neukladá inštitúciám povinnosť. Je tam explicitne napísané len, že môže poskytnúť, ja navrhujem teda, aby tam nebola len možnosť, ale aby to bola povinnosť, že poskytne. No a posledná vec sa týka práva žiakov a rodičov na kópiu ohodnotenej práce, ktorá tiež súvisí s uplatnením práv rodičov, týka sa aj plnoletých žiakov, ktorí vlastne vôbec nie sú riešení v tejto oblasti v školskom zákone a je to bod, ktorý sa týka transparentnosti hodnotenia. Mne sa totiž stáva, že rodičia alebo aj plnoletí žiaci, keď chcú vidieť svoju opravenú hodnotenú písomku, tak im to škola neumožní, respektíve dá im test iba k ohodnoteniu, ale nemajú právo na výsledky svojej práce a tento postup je v rozpore s právom Európskej únie, konkrétne sa jedná o rozsudok Súdneho dvora v prípade Novák verzus Data Protection, ktorý jasne hovorí, že písomná práca žiaka je osobný údaj a každý má právo dostať kópiu svojich osobných údajov. Čiže tento môj návrh explicitne ustanovuje, že žiak alebo jeho rodič má právo dostať kópiu ohodnotenej písomnej práce. Niekto by si možno myslel, že je to nejaká administratívna banalita, alebo že stačí, keď je to otázka dôvery, ale férovosti, ale nie je to tak. Ide o právo žiaka alebo plnoletého žiaka a jeho rodiča o neviem, sú to proste osobné údaje a jeho právo. Dobre. Mám tu ešte niekoľko poznámok, ale priznám sa, že túto pokročilú hodinu radšej už prečítam pozmeňujúce návrhy, lebo sme všetci unavení a je jedenásť hodín. Dobre môžete zastaviť čas. Ďakujem pekne. Budem čítať pozmeňujúce návrhy. Dva áno.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej k návrhu a vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňaj niektoré zákony (tlač 933).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 933).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V bode 124 sa v § 28c ods. 1 na konci pripájajú tieto slová: „alebo stredné odborné vzdelanie”.
Odôvodnenie myslím si, že nie je potrebné čítať, keďže som to povedala v rozprave.
2. V čl. 1, 138. bode v § 30 ods. 2 sa slová „odseku 4” nahrádzajú slovami „odseku 5”.
3. V čl. 1, 138. bode v 30 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
,(3) Vzdelávanie v základnej škole na druhom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov druhého stupňa, druhého vzdelávacieho cyklu alebo tretieho vzdelávacieho cyklu, spojenie viacerých ročníkov rôznych vzdelávacích cyklov je možné v rozsahu podľa odseku 5.”.
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 9.
Odôvodnenie k bodom 2 a 3:
Cieľom tohto ustanovenia je podporiť' inovatívne formy vzdelávania známe aj z medzinárodného prostredia, ktoré reflektujú individuálne potreby žiakov a umožňujú flexibilitu organizácie vyučovania. Takýto prístup sa uplatňuje napríklad v Montessori pedagogike, kde je bežné vzdelávanie v trojročných skupinách. Toto som už tiež hovorila, takže si myslím, že nie je to potrebné do odôvodnenie čítať ďalej.
4. V čl. 1, 162. bode v § 55 ods. 4 písm. a) sa slovo „alebo" nahrádza čiarkou.
5. V čl. 1, 162. bode v § 55 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) slovného hodnotenia alebo”.
Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno c).
6. V čl. 1, 162. bode v § 55 ods. 6 sa za slovo „spôsobilosti” vkladajú slová „a proces ich získavania”.
Odôvodnenie k bodom 4 až 6 si myslím, že tiež netreba čítať, lebo to som už predstavila.
7. V čl. 1 sa za bod 170 vkladá nový bod 171, ktorý znie: „171. § 58 sa dopĺňa odsekmi 5 až 9, ktoré znejú:
„(5) Ak žiak svojimi opakovanými vyjadreniami, postojmi a konaním predstavuje zrejmé riziko ohrozenia bezpečnosti a zdravia ostatných žiakov alebo zamestnancov školy, majetku školy alebo školského zariadenia, môže riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia použiť ochranné opatrenie, ktorým je dočasné vylúčenie žiaka z prezenčnej výchovy a vzdelávania (ďalej len „dočasné vylúčenie") na obdobie najviac desať po sebe nasledujúcich pracovných dní. Dočasné vylúčenie možno použiť iba po predchádzajúcom vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
(6) Počas obdobia dočasného vylúčenia škola poskytne žiakovi výchovu a vzdelávanie dištančným spôsobom. Dočasné vylúčenie možno predĺžiť najviac o 15 po sebe nasledujúcich pracovných dní, ak sa počas pôvodného obdobia vylúčenia nepodarilo zabezpečiť podmienky na bezpečné začlenenie žiaka spät' do kolektívu.
(7) Žiak môže počas dočasného vylúčenia vstupovať do priestorov školy alebo školského zariadenia iba so súhlasom riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
(8) O použití dočasného vylúčenia škola alebo školské zariadenie bezodkladne informuje zákonného zástupcu žiaka a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(9) V období, v ktorom je žiak dočasne vylúčený je povinný absolvovať diagnostické vyšetrenie navrhnuté príslušným zariadením poradenstva a prevencie. Na základe záverov diagnostických vyšetrení riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia navrhne ďalší spôsob výchovy a vzdelávania žiaka.”
Odôvodnenie čítať nebudem, lebo som to už predstavila v rozprave.
8. V čl. 1, 240. bode v 114 ods. 9 sa slová „§ 30 ods. 6” nahrádzajú slovami „§ 30 ods.
Odôvodnenie:
Úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na vloženie nového odseku 3 v 30.
9. V čl. 1 bod 243 znie:
„243. V § 117 ods. 9 sa slová „môže poskytovať" nahrádzajú slovom „poskytne” a na konci sa pripája táto veta: „Ak ide o neplnoletého cudzinca podľa § 146 ods. 2, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu a nemožno mu ubytovanie a stravovanie zabezpečiť iným spôsobom, školský internát mu poskytuje ubytovanie a stravovanie aj v dňoch pracovného voľna, pracovného pokoja a v období školských prázdnin.
Odôvodnenie som povedala v rozprave, takže nie je potrebné čítať.
10. V čl. 1 sa za bod 259 vkladá nový bod 260, ktorý znie:
„260. V § 144 ods. 1 písmeno m) znie:
„m) informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov, ak ide o plnoletého žiaka, má právo aj na poskytnutie kópie ohodnotenej písomnej práce“.
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
11 . V čl. 1 sa za bod 261 vkladajú nové body 262 a 263, ktoré znejú: „262. V § 144 sa odsek 4 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene svojej zdravotnej spôsobilosti, zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mat' vplyv na priebeh jeho výchovy a vzdelávania alebo na výkon odborných činností, ak ide o plnoletého žiaka.”
263. V § 144 ods. 6 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „c) poskytnutie kópie ohodnotenej písomnej práce svojho dieťaťa". Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená d) až h).
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie som hovorila v rozprave.
12. V čl. 1 sa za bod 264 vkladá nový bod 265, ktorý znie:
„265. V § 144 sa dopĺňa odsekom 24, ktorý znie:
„(24) Ak v súvislosti s nesplnením informačnej povinnosti podľa odseku 7 písm. d) dôjde k ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia ostatných žiakov alebo zamestnancov školy alebo majetku školy, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a orgánom činným v trestnom konaní do troch pracovných dní po tom, čo sa o tom dozvedel.
Poznámka nevidím číslo, myslím, že 80a. Oznamovacia povinnosť uložená orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu tým nie je dotknutá.
Poznámky pod čiarou k odkazom 80aa a 80ab znejú:
80aa) Zákon č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
Poznámka
80ab) § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.”.
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
13. V čl. 1 sa za bod 277 vkladá nový bod 278, ktorý znie:
„278. V § 152 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:
„e) informovať orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo orgány činné v trestnom konaní o prípadoch závažného rizikového správania žiaka, ktorým ohrozuje svoju vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť ostatných žiakov a zamestnancov školy.”
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno f).
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k 12 a 13 som čítala.
Druhý pozmeňujúci návrh tiež môj to je v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 921).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V čl. 1 58. bode v § 40 ods. 6 sa slová „v súlade so spoločenskými požiadavkami" nahrádzajú slovami „v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu".
2. V čl. 1 58. bode v § 40 ods. 7 sa slová ...
=====

Ich politika ja viac menej orientovaná iba na východ, a ignorujú absolútne všetky základné hodnoty, na ktorých je naše členstvo v Európskej únii postavené. Absolútne sa odvažujú obhajovať antivaxerské ideológie. Dokonca, legitimizujú extrémistické postoje, viď Bombic. A čo sa mi najviac hnusí z duše, tak ešte aj glorifikujú silných mužov v cudzích režimoch a zabúdajú na bezpečnosť, zdravie a práva svojich vlastných občanov. Nehnevajte sa, ale keď žijeme v takejto dobe, tak potom každý krok politiky, každé rozhodnutie sa stáva aj súčasťou nejakého zápasu o myslenia a o ľudí. A je to najmä zápas o tom, či si dokážeme zachovať kritické myslenie a hodnoty, na ktorých stojí demokracia. A preto, ten terminus technicus spoločenské potreby, ktoré by som si možno pred dvoma rokmi ani nevšimla a vôbec by som sa nad nimi ani nepozastavili, tak dnes, dnes my naozaj zablikala kontrolka. Pretože tento termín sa stáva naozaj nebezpečnou mínou v rukách takých ľudí, ktorí veria alebo teda, ktorí sa snažia nás presvedčiť, že ich vnímanie sveta orientované na všetky štyri svetové strany a v zajatí bludoch, je to, správne. A že tá liberálna alebo progresívna bublina, alebo hrádza je ideologicky zmanipulovaná. Pravda je taká, že v rukách týchto ľudí, je potom veľmi ľahké otočiť toto vnímanie. A to, čo sa predtým javilo ako to, to správne, na ktorých hodnotách stála naša krajina, tak to sa zrazu stane predmetom naozaj ideologickej manipulácie, šírenie dezinformácií a legitimizácie diskriminácie. Dokonca, aj potláčania kritického myslenia. Kľudne sa to môže otočiť. Ani sa nenazdáme ako, tak naše deti budú chodiť do školských zariadení, kde budú zidealiz, zideal, ani to neviem vysloviť. Proste, učitelia pod vplyvom ideológie, ktorí budú tieto doktríny tlačiť do našich detí. A ja sa toho obávam. Naozaj sa toho obávam, pretože my nevieme, aké budú spoločenské potreby, ak bude ministrom školstva napríklad, pán Mazurek. Alebo vieme? (Reakcie z pléna.) Nie. No, tak ako (Reakcie z pléna.) ja si myslím, že to nemôžete vedieť, pán Kéry, nemôžete to vedieť, takisto ako to nemôžeme vedieť nikto z nás, čo sa môže stať. Nemusí to byť priamo, pán Mazurek, môže to byť ktorýkoľvek iný fašista. Môže to byť ktorýkoľvek člen SMER-u, ktorý bude mať pocit, že čím viacej pritlačí na pílu, a čím viacej si naženie ovečky z toho bludného košiara ľudí pod vplyvom dezinformácií, ktorý bude presvedčený o tom, že potrebujeme presne takých voličov, ktorí sa pozerajú na Bombica, ktorí ho počúvajú. Môže to byť kľudne jedna z týchto realít. A môže sa stať, že zrazu ani nebudete vedieť, ako sa budú osnovy tvoriť z trendov z TikToku alebo z Telegramu, alebo z YouTube kanálov. Môžete mať, ja neviem, spoločenskú potrebu s názvom sociálne siete ako zdroj poznania, a tam, zrazu budú konšpiračné teórie, ktoré budú akože alternatívne fakty, ktoré sa učia na posilnenie, ja neviem, demokratického pluralizmu. Môžete si to akokoľvek zaobaliť. Alebo sa môže stať, že napríklad odpor voči očkovaniu bude spoločenskou potrebou. Je to úplne, akože také uletené? Viete, ja som si nemyslela pred dvoma rokmi, že Rusko, Rusko bude náš dobrý priateľ a, že pán premiér sa bude fotiť s mecenášmi z Ruska, z tohto, z Číny alebo z Vietnamu. To som si nemyslela, a dneska je to úplne bežné. Dneska je to normál. Ani som si nemyslela, že členovia vlády, budú antivaxeri. Ja som si to nevedela predstaviť. Alebo som si nevedela predstaviť, že by, minister obrany, cez svoju právnickú agentúru obhajoval extrémistického fašistu, sionistu, že vraj. Tiež som si to nevedela predstaviť. Ako, to, čo sa nám dneska zdá totálne uletené, môže byť o desať rokov normálnou pravdou. Čiže práve preto, sa nemôžem uspokojiť s argumentáciou ministerstva, že termín spoločenskej potreby musia, musí vychádzať z princípov výchovy a vzdelávania, tak ako mi to povedal na výbore, pretože to teda nikde nie je napísané, zákon to explicitne nehovorí, že to tak musí byť. Podľa mňa, ide absolútne o vágny, neurčitý a nekonkrétny pojem, ktorý môže viesť k neprehľadnosti a môže viesť k zneužitiu. A práve preto podávam pozmeňovací návrh, kde jasne hovorím, že vzdelávanie učiteľov, má mať, rovnako ako vzdelávanie detí. Musí byť teda v súlade s...(Nezrozumiteľne vyslovené.) schváleného štátneho vzdelávacieho programu. A dúfam, že na moje slová, keďže to nebude prijaté, to mi je úplne jasné, nikdy nedôjde. Naozaj si to myslím.
Čo sa týka ďalších oblastí, tak som sa zamerala aj na tú povinnú predškolskú prípravu pre deti od troch rokov. Vy viete, že Progresívne Slovensko tento návrh podporuje. Je, ale na druhej strane pravda, že pri rokovaniach, keď prišli prvé tie pripomienky, sme si uvedomili, že teda návrhy pre deti, ktoré majú tri roky, a ktorých by chceli rodičia, aby boli v domácom vzdelávaní, nemusí to byť až tak teda náročné, že by to nevedeli zvládnuť aj rodičia, ktorí nemajú maturitu. Takže podávame pozmeňovací návrh aj v, v tejto oblasti. Teda znižujeme tie požiadavky na rodiča, na, aby mohlo to teda byť bez maturity. Ale to vlastne, potom, sme si uvedomili, a že vlastne aj vy riešite. Ale novinka je, že som sa zamerala aj na také inovatívnejšie formy výučby vzdelávania. Návrh zákona, hovorí o tom, že je možnosť spájať ročníky. Konkrétne sa zameriavate na prvý a druhý cyklus, spájanie ročníkov. V mojom návrhu pozmeňovacieho zákona hovorím o tom, aby sa to rozšírilo aj na tretí cyklus. Vychádzam z tých podmienok výchovy a vzdelávania, ktoré na Slovensku sú dneska normálne a bežné. Sú teraz, sú to teraz nejaké školy existujúce, ktoré takýmto spôsobom už vzdelávajú, a momentálne, to týmto pádom zákon nedovoľuje. Ide hlavne o alternatívne formy vzdelávania. A napríklad, do Montessori školy, ktoré vzdelávajú po cykloch, teda po trojročiach, podľa nejakých vývojových štádií detí, a sú to trojročné cykly, a teda aj šiesty a deviaty ročník sú spojené. Čiže myslím si, že by bolo vhodné, aby sa to rozšírilo na celých deväť rokov, táto možnosť spájania. Ja len podotýkam, že je to medzinárodný program, ktorý je v zahraničí široko uznávaný, dokonca, aj v Čechách je na úrovni štátnych vzdelávacích programov, v ostatných krajinách, len u nás na Slovensku to tak nie je. A toto vzdelávanie v trojročiach vlastne v jednej skupine, umožňuje zlepšenie diferencovaného vzdelávania a umožňuje aj samozrejme rovesnícke vzdelávanie. A mimochodom Montessori školy sú najlepším príkladom na to, ako krásne učiteľ dokáže diferencovane vzdelávať deti rôzneho veku, deti, ktoré sa vyučujú rôznym tempom. Dá sa to. Bohužiaľ, v našich bežných školách sa to ešte stále nedá, takže, myslím, že by bolo veľmi podnetné, keby práve princípy takéhoto vzdelávania boli rozširované aj do tradičných škôl.
Treťou oblasťou je slovné hodnotenie. Ja som už v prvom čítaní hovorila, že mám za to, že tá úprava legislatívna, ktorá hovorí o tom, že teda je rozšírené slovné hodnotenie aj na druhý stupeň, nie je úplne správna. Samozrejme, som to konzultovala aj s nejakými právnikmi, ktorí mi teda dali za pravdu. Preto navrhujem, úpravu toho zákona tak, aby to bolo jasné a jasne vyložiteľné, že teda aj pre šiesty, deviaty ročník na konci je možnosť nielen kombinácie slovného hodnotenia kvalifikácie, ale aj len slovného hodnotenia. Ja len dodávam, že napriek tomu, že sú tu niektorí odporcovia rozširovania iba slovného hodnotenia na druhý stupeň kvôli tomu, že stredné školy teda nevedia pracovať pri prestupe zo základnej školy na strednú s takýmto hodnotením, tak už prebehlo experimentálne overovanie iba slovného hodnotenia na druhom stupni, konkrétne v Banskej Bystrici Školy u Filipa, kde sa aj mimochodom vzdelávali aj moje deti, takže som bola priamo účastná celého toho procesu. A môžem na vlastnej skúsenosti teda povedať, že deti, ktoré nie sú hodnotené, klasifikované od prvého ročníka, a prešiel tým môj syn, tak majú úplne iný prístup potom ku klasifikácii. Majú inú mieru vnútornej motivácii pre učenia sa, a je to tiež jeden z výborných spôsobov na to, ako meniť naše tradičné školy smerom k tomu, aby sme nepotláčali chuť detí, naozaj sa vzdelávať, pretože sa učím, pretože sa chcem učiť a nie preto, že dostanem nejakú dobrú známku. Zároveň, v tomto pozmeňovacom návrhu riešim aj proces učenia sa, pretože mám za to, že naše školy by nemali hodnotiť len výstup. To znamená, že by nemali ako to často býva, hodnotiť na základe toho, že mám tri písomky, dve odpovede, a tým pádom sa mi to priemeruje a mám nejaké známky. Je veľmi dôležité hodnotiť aj aktivitu žiaka a jeho progres počas štúdia. Pretože, pre mňa ako učiteľku, je oveľa podstatnejšie aj to, ako je dieťa aktívne počas celého roka, či má záujem, či má motiváciu, či je aktívne na hodinách a aj to, aký progres urobilo. Pretože je oveľa dôležitejšie, ak sa mi trojkár, napríklad, zlepší na jednotkára pre zrozumiteľnosť, ako keď dvojkár sa nezlepší vôbec a bude mať znova dvojku. Čiže toto, sú podľa mňa, dôležité veci, ktoré sa ešte stále v našom školstve zanedbávajú, nevenuje sa im dostatočná pozornosť a zrejme niet inej možnosti ako postupnými krokmi to dostávať aspoň takto do zákona, aby sme tých učiteľov primäli k tomu, aby naozaj hodnotili aj proces aktivity a progresu žiaka.
Štvrtou oblasťou je bezpečnosť na školách. Ja som už aj v prvom čítaní hovorila, ak si spomínate, že sme pred nedávnom podávali s kolegyňami aj zákon o bezpečnosti na školách. Kde sme hovorili o veľmi dôležitom podľa, z nášho názoru opatrenia, a to je dočasné vylúčenie žiaka, ktoré práve reaguje na tie prípady, kedy je potrebné ochrániť ostatných žiakov alebo teda respektíve, nenarušovať celý výchovný vzdelávací proces žiaka, a je tu možnosť vylúčiť tohto žiaka, vzdelávať ho do, zatiaľ dištančné. Na obdobie desiatich dní, napríklad alebo jedného mesiaca. A následne, ale, a to je najdôležitejšie, poskytnúť mu diagnostické vyšetrenia, a povinné diagnostické vyšetrenie v zariadeniach poradenstva a prevencie. Dôležité je to, že tento opatrenie nemá teda nejaký trestajúci charakter, ale skôr, je to opatrenie, ktoré je za účelom ochrany spolužiakov, ale aj poskytnutia potrebnej pomoci práve, takémuto žiakovi, aby sme s ním mohli efektívnejšie potom pracovať, pričom povinnosťou školy je samozrejme, hľadať tie spôsoby ako ho integrovať späť do vzdelávacieho procesu. Súčasťou týchto opatrení je, samozrejme, potom aj právo žiakov a rodičov, ešte nie, právo, teda povinnosť informovať o zdravotnom stave a rizikovom správaní. Navrhujeme, aby plnoletí žiaci, najmä tých sa to týka, plnoletých žiakov, mali povinnosť informovať školu o zdravotných problémoch, ktoré môžu ovplyvniť ich vzdelávanie, a zároveň je tam aj povinnosť, že ak rodič, nejak zatají nejakú závažnú informáciu, napríklad o psychickej poruche dieťaťa a dôjde k ohrozeniu iných, riaditeľ školy bude mať povinnosť následne informovať orgány sociálnoprávnej ochrany alebo orgány činné v trestnom konaní. Tieto povinnosti neboli v § 144 priamo, teda expresne určené, v tomto návrhu zákona, preto sme, preto som to tam doplnila podľa vzore toho predchádzajúceho nášho návrhu.
Ďalšou oblasťou je starostlivosť detí v internátoch. Návrh zákona z dielne ministerstva hovorí o tom, že internáty budú po novom umožňovať ubytovanie a stravu žiakom aj počas víkendov a počas prázdnin. Naj...
=====