Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že už tu vládne aj trochu únava. Všetci sme asi radi, že som posledná. Však, pán minister?
A skôr ako prejdem k svojej desať minútovej rozprave a vyjadrím sa k trom zákonom, to bude teda veľmi z rýchlika, tak, škoda, že tu už neni pani Puškárová, lebo veľmi rada by som reagovala na tie jej faktické, ktoré aj povedala a nemala som potom možnosť faktickou reagovať na faktickú. A možno, pán minister, jej potom alebo, pán Habánik, odovzdáte odo mňa teda pozdrav s tým, že celkom dobre nerozumiem tomu rozporu a chcela by som si ho ujasniť, pretože mám pocit, že je tam nejaká mesidžová nejednotnosť, lebo kým pani Puškárová naozaj poukazuje na ten ekonomický model a nevyhnutnosť toho, že ak teda chceme uchovať výšku normatívu, respektíve ju zvýšiť, tak bude dobré, keď sa vysporiadame s tými elitnými školami a prevedieme ten normatív, ak chceme zastabilizovať školstvo a tak ďalej, kdežto mesidž ministerstva školstva, ktorý mi je mimochodom oveľa prijateľnejší, je, že ide o hodnotový, ide o to, aby sme motivovali neverejné školy, len aby sa podieľali na inklúzii a tým sme vytvorili inkluzívnu spoločnosť. Ale tieto dva mesidže sú podľa mňa absolútne diametrálne odlišné. A teraz sa vraciam aj k tej svojej pôvodnej rozprave, pretože tam som presne narážala na to, že my tu, skôr tak vyzerá, že tu ide aj o ten ekonomický aspekt, čo mi ona vlastne len nepriamo potvrdila. Ja by som len upriamila pozornosť na to, že je to v podstate ekonomický nezmysel, čo by pani ekonómka teda mala vedieť, pretože ak si to prepočítame, 600 eur na žiaka, je tu okolo 100-tisíc detí, ktoré aj keby všetky sme im zobrali tých 20 %, tak je to možno 60 miliónov. A ja si nemyslím, že toto nejakým spôsobom zásadným rieši ekonomickú situáciu a normatív v našom školstve.
A ešte jednu takú poznámku predtým, ako dôjdem k tým, tak ja si uvedomujem, že čo strana to odborník, čo odborník to iný názor a že naozaj sa vyznať v tej spleti, urobiť nejaký kompromis medzi tými rôznorodými názormi, je veľmi zložité. Však ani my sa možno v mnohých prípadoch nezhodneme s názormi, čo sú v opozícii, nieto ešte zhodnúť sa s koaličnými názormi. Niekedy, naopak, sa zhodneme s koaličnými, nezhodneme s opozičnými. Aj to sa stáva, jednoducho to tak je.
No ale ja by som bola veľmi rada, keby sme sa naozaj ujednotili aspoň na tom, ako pristupovať v rámci inklúzie MRK. A tu sa mi zdá, že tento návrh zákona a tá nutnosť, naozaj aby mestá prehodnotili svoje školské obvody, tak aby sme sa dopracovali k inklúzii detí z marginalizovaného prostredia, je správny. Len podotýkam na to, že my musíme donútiť tie samosprávy, aby to urobili. A nedávať im nejaké prechodné obdobia s tým, že to nemusia urobiť a potom to snáď možno nejak regionálne centrá a školské správy teda buď nájdu alebo nenájdu a potom nebudú mať žiadne nápravné opatrenia. Proste musíme to zefektívniť. Ale čo sa týka obcí, kde je väčšinová populácia rómska, kde proste nevieme teraz momentálne k tej segregácii, ju nejako vyriešiť, no tak potom sa dohodnime aspoň, že to, preboha, nebudeme prehlbovať, že nebudeme konzervovať tie deti, že nebudeme stavať budovy, škôlky, školy v blízkosti rómskych osád a porušovať 3D princípy, že nebudeme vyhlasovať segregované školy za národnostné. Nekonzervujme tú chudobu, nevytvárajme múry, za ktorými je segregácia. Aspoň na tomto keby bola nejaká celospoločenská zhoda, tak by to bolo super.
A teraz prejdem k školskému zákonu a ja som rada, že môžem v tej 245 mnohé veci oceniť a mali by sme teda povedať, že týchto sedem balíkov nie je len o tom, že by sme mali všetko kritizovať, ale naozaj je tu pár dobrých vecí, ktoré je potrebné oceniť a sú tam aj veľmi dobré inkluzívne nástroje ako napríklad zavedenie minimálneho učebného výstupu, ktoré vlastne umožní deťom získať v hlavnom vzdelávacom prúde stredné vzdelanie, a to konkrétne žiakom s mentálnym postihom. Avšak o to nám ide, aby tam teda boli tieto deti. Takisto oceňujeme zmeny v prijímacom konaní, je to podľa vzoru Česka, na ktoré sme teda aj hovorili, ak si spomínate, s pani Kalmárovou, keď sme kritizovali vlastne tie prijímacie konania, ktoré boli v predchádzajúcom období, a to preferované poradie sa tam dostalo, je tam centralizovaný systém prihlášok, zavedenie jednotnej prijímacej skúšky aj zrušenie štátneho testovania 9, toto všetko pokladáme za dobré veci.
Takisto som veľmi rada, že sa tam našli aj nejaké opatrenia, ktoré sme s pani Kalmárovou predkladali tu v parlamente vo vzťahu k bezpečnosti na školách, zvýšeniu bezpečnosti na školách. Tam by som len chcela teda poukázať na to, že mi tam chýba tá možnosť vykázania problémového žiaka na individuálne vzdelávanie v prípade, že ide o nejakého agresívneho žiaka, ktorý narúša vlastne to prostredie. Tam bol ten, to opatrenie toho okamžitého vylúčenia, čo si myslím, že by teda bolo fajn, keby sa dostalo do tohto zákona. A takisto sa mi páči aj uznanie jazykového certifikátu a tým oslobodenie od konania maturitnej skúšky.
Rada by som sa pristavila ešte pri umožnení toho slovného vzdelávania (správne: hodnotenia, pozn. redakcie), iba slovného vzdelávania (správne: hodnotenia, pozn. redakcie), teda nie známkovania na druhom stupni vzdelávania, teda v druhom a treťom cykle, čo teda v dôvodovej správe sa nachádza, že sa to tam nachádza, ale ja som to v zákone nikde nenašla, takže nie je to tam, hej? Je tam stále kombinácia známkovania a slovného hodnotenia, nie je tam iba samostatné slovné hodnotenie, to je možné iba vlastne na prvom stupni. Ale v dôvodovej správe je, že sa to rozširuje aj na druhý stupeň.
No a rada by som zostala aj pri ocenení, ale je tu jedna vec a myslím si, že pán minister to aj vie, niekoľkokrát sme sa o tom rozprávali, dokonca aj v diskusii, a tým je vlastne to, čo predstavil s tým marketingovým názvom, aby matematika nebola strašiakom, teda zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky. A ja uznávam, že dnes máme v PISA testovaní 33 % 15-ročných detí pod hranicou základnej úrovne matematickej gramotnosti, ale obávam sa, že táto povinná maturita nepovzbudí študentov k logickému mysleniu až tak, aby maturita z matematiky nebola strašiakom. Nemám už viacej času, dokázala by som túto tému naozaj rozobrať na celých 20 minút a možno aj poukázať na to, ako by maturitná skúška mala naozaj vyzerať, tak aby bola hodná 21. storočia, a to sa, bohužiaľ, v tomto zákone nenachádza, dúfam, že budem mať niekedy príležitosť.
Takisto aj v rámci vysokoškolského zákona by som toho mala veľmi veľa. Ale rada by som ešte, aby mi zostal čas na to, aby som sa spýtala, čo to znamená v 138 o vzdelávaní pedagógov v zákone, to, že inovačné a aktualizačné vzdelávanie pedagogických zamestnancov musí byť v súlade so spoločenskými potrebami. Ja som si prečítala teda v dôvodovej správe, že to vychádza z aplikačnej praxe, pričom potreby spoločnosti bude oznamovať ministerstvo školstva pred začatím školského roka a že by malo ísť teda možno o príchod umelej inteligencie, aspoň si teda myslím možno nejakú výchovu súvisiacu s hrozbami klimatickej krízy alebo vzdelávanie detí v oblasti finančnej gramotnosti. Ale viete, my žijeme dneska v takej zvláštnej dobe, ktorá je ovládaná rôznymi konšpiračnými teóriami, propagandou, polarizáciou, násilím, rôznymi vecami a máme tu na politickej úrovni ľudí, ktorí sa odvážia obhajovať antivaxérske ideológie, legitimizovať extrémistické postoje a glorifikovať nejakých mizogýnnych silných mužov v cudzích režimoch. Takže mne sa zdá, že toto spojenie "spoločenské potreby" sa stáva naozaj nebezpečnou mínou, a preto v rukách ľudí, ktorí dokážu tieto míny premeniť na nástroj politickej manipulácie, dokážu šíriť dezinformácie, legitimizovať diskrimináciu a potláčať kritické myslenie, je naozaj otázne či takéto slovné spojenie "spoločenské potreby", ktoré vlastne ministerstvo školstva udáva na začiatku školského roka je v poriadku, pretože sa to môže premeniť na ideologické zbrane. História, viete, nám jasne ukazuje, že takéto pojmy sa dajú veľmi ľahko prepisovať podľa momentálnych očakávaní a podľa aktuálnych ideologických preferencií. Zákon teda musí naozaj obsahovať jasné ustanovenie, že vzdelávanie učiteľov má byť, rovnako ako vzdelávanie detí, v súlade s cieľmi štátneho vzdelávacieho programu a s cieľmi výchovy a vzdelávania detí. Takto by to tam malo byť, aby to nemohlo byť nejak zneužité, pretože aj vzdelávanie učiteľov musí byť výsledkom odborného konsenzu a nie odrazom nejakej hodnotovej výbavy ľudí na ministerstve.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
A pán Vašečka vo svojom príhovore nastolil na začiatku jednu veľmi dôležitú otázku, to je, že ako sa koalícia správa k opozícii, no tak, že nám zatvárajú ústa. Včera skrátili rozpravu ku konsolidácii o verejných financií, dnes máme rozpravu k siedmim školským zákonom a máme na to vlastne len 30 minút, aby sme sa ku všetkým siedmim zákonom vyjadrili. Otázka znie prečo. No a ja mám už taký pocit, že ide naozaj o vedomú politickú stratégiu. Však keď zlúčia rozpravu, no tak sa nebudeme môcť vyjadriť ku každému zákonu detailne a keď nám skrátia rozpravu ku konsolidácii, tak jasné, že ich nebudeme môcť kritizovať. Takže asi o to ide, umlčať opozíciu, umlčať kritiku alebo, a to je ešte taký druhý dôvod, že možno sú presvedčení, že predkladajú také úžasné zákony, že ich zákony sú také ideálne, že proste nepripúšťajú žiadnu diskusiu. Ale nech už je to akokoľvek, tiež je to arogantné. Neuvedomujú si však jednu dôležitú vec, a to je tá, že poslanci a poslankyne opozície tu majú svoj mandát, boli zvolení svojimi voličmi, sú hlasom týchto voličov, sú hlasom ľudu a ak teda nám zatvárajú ústa, tak to znamená, že zatvárajú ústa polovici slovenského národa. Miesto toho, aby naozaj otvorene diskutovali o problematických veciach v týchto zákonoch, tak ich predkladajú na hulváta, zatvárajú ústa opozícii a nehnevajte sa na mňa, ale to vôbec nie je demokratické, toto nie je demokracia, ale autokracia, vážení.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Priznám sa, že tu stojím prvýkrát pri týchto interpeláciách a úplne som si teda opomenula pozrieť, aká tlač ide, ale je to interpelácia, tlač 882, čiže je to interpelácia na viacerých, ale prioritne bola smerovaná na pána Roberta Kaliňáka, na ministerstvo obrany. Táto interpelácia potom bola postúpená aj na ministerstvo školstva, takže predpokladám, že o nej bude mať teda informáciu aj pán minister Drucker.
Aby som bola konkrétna, o čo ide. Ak v marci tohto roku vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie o rýchlej výstavbe materských škôl v lokalitách, ktoré majú akútny nedostatok kapacít a je to financované z Plánu obnovy a odolnosti, s cieľom posilniť, samozrejme, predprimárne vzdelávanie tam, kde chýba. A ako inak, je to najmä v lokalitách s deťmi z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. To, čo nás zaujalo a prečo v nás vzbudilo takú pozornosť toto uznesenie, je, že na zozname piatich priamo určených prijímateľov financií z Plánu obnovy a odolnosti sa objavilo aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré, ako sme sa potom dozvedeli z hodiny otázok, má záujem z týchto prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti stavať materskú školu vo Zvolene. To, samozrejme, nás veľmi zaujalo. Tento krok je, ako by som to povedala, prinajmenšom aspoň otázny, pretože podľa dostupných údajov, keďže ja sama som Zvolenčanka, bývam tam, túto situáciu veľmi dobre poznám, tak viem, že Zvolen nepatrí medzi mestá s akútnym nedostatkom kapacít v materských školách. Práve naopak, bojujeme tam dlhodobo s tým, že ten počet detí vo verejných materských školách dlhodobo klesá a kapacity škôlok sú teda dostatočné. Preto som sa zaujímala o to, že akým kritériám teda zodpovedá tento výber prijímateľov a prečo majú smerovať finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti na výstavbu škôlky do mesta, kde to teda vôbec nepotrebujú, keď sú primárne určené vlastne na lokality, kde je nedostatok kapacít. A preto sme sa teda obrátili na ministra Kaliňáka, na ministerstvo obrany, takisto aj na ministerstvo školstva. Osobne sme si na 211-tku vyžiadali aj nejaké údaje z mesta Zvolen a takisto sme sa obrátili aj 211-tkou na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity a musím povedať, že tu, po tých odpovediach sa naše pochybnosti ešte viac prehĺbili. Celkovo mám z tých výsledkov taký pocit, že napriek tomu, že tu všemožne deklarujeme podporu deťom z marginalizovaných komunít, tak reálne prostriedky táto vláda posúva na projekty, ktoré s týmto cieľom nemajú absolútne nič spoločné. A prečo si to myslím, vám teraz predstavím.
Takže Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity potvrdil, že v roku 2024 realizoval nejaký mapovací dotazník, ktorého cieľom bolo zistiť záujem samospráv o finančné prostriedky s tým, že chceli identifikovať nedostatočné kapacity v týchto komunitách, kde je najaktívnejší a tieto výsledky boli potom spracované do nejakej databázy, ktorá bola predložená vláde ako podklad pre rozhodovanie. Lenže zoznam týchto lokalít, ktoré boli schválené v tom uznesení, nezahŕňa vôbec tie obce, ktoré Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity teda detektoval, napríklad to boli Chminianske Jakubovany alebo Jarovnice, kde vieme, že je vyššie percento ako 80 % ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Na to ministerstvo školstva argumentovalo, že podmienkou výberu nebola veľkosť tejto komunity, ale pripravenosť projektov, to znamená ukončené územné a stavebné konanie, verejné obstarávanie, uzatvorená zmluva s dodávateľom, proste jedným slovom iba tie obce, ktoré mali dokumentáciu potrebnú, tak mohli byť do tejto výzvy zapojené. O to nepochopiteľnejšia ale pre mňa je tá skutočnosť, že medzi prijímateľmi sa potom nakoniec ocitlo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky s nejakým plánom výstavby materskej školy, kde neexistuje, po prvé, vôbec reálna akútna potreba a čo je najzásadnejšie, tam neexistuje ani len žiadny projektový zámer, ani územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ani nejaká uzavretá zmluva na realizáciu tejto stavby. Takže nehnevajte sa, prečo sa vyskytuje taká otázka, že ak teda platia prísne pravidlá pre obce, kde, naozaj, reálne čelia nedostatku kapacít, prečo takéto isté pravidlá neplatia pre Zvolen a pre ministerstvo obrany, nerozumiem tomu. Prečo má rezort obrany výnimky? Vyzerá to tak, že je to nejaký príklad dvojitého metra a tá pomoc nejde tým deťom, ktoré najviac potrebujú šancu na vzdelanie, čiže opäť tu máme nejakú kategóriu detí, ktoré zostávajú bokom.
Ministerstvo školstva vo svojej odpovedi tvrdí, že kapacity materských škôl sú momentálne na úrovni 96 % a zároveň dodáva, že vzhľadom na pripravované zavedenie zákona, nároku na miesto v škôlke pre deti od troch do štyroch rokov, bude potrebné zabezpečiť, aby nové kapacity aj nad rámec aktuálne voľných miest boli pripravené, uhm. A ako doplnkový argument uvádza aj to, že do štatistík nemožno započítavať deti profesionálnych vojakov, ktoré síce v meste žijú, no nemajú v ňom trvalý pobyt, a preto nemajú právo na prijatie do spádovej školy. Ak by sme ale tento argument pripustili, tak zostáva stále otvorená otázka, ako je možné, že v roku 2022 Zvolen vykazoval 156 voľných miest v materských školách a čo je ešte závažnejšie, tak podľa údajov z mesta Zvolen v roku 2025 a ´26 majú neobsadených 123 miest a v roku 2027 a 2028 bude táto voľná kapacita až na úrovni 338 miest, a to už aj pri započítaní nárokovateľných miest pre deti troj- až štvorročné.
Takže ak teda ministerstvo školstva tvrdí, že kapacity nestačia, tak ja by som sa chcela opýtať, že pre koho nestačia. A chcem sa spýtať pána Kaliňáka, to akože ministerstvo obrany plánuje nejaký masívny presun vojenského personálu, ktorý bude mať viac ako 300 škôlkarov alebo ako tomu mám rozumieť? A prečo to má byť určené z peňazí, ktoré mali byť pôvodne určené pre deti z marginalizovaných rómskych komunít a z regiónov, kde je akútny nedostatok kapacít? No ak je toto pravda, vážení, tak sa tu vynára otázka, že či nejde o zneužitie európskych zdrojov, ktoré boli Slovenskej republike poskytnuté s jasne definovaným cieľom – zvýšiť inklúziu a šance pre deti z najohrozenejších skupín.
No a teraz prejdime k interpelácii ešte od ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý na našu interpeláciu reagoval argumentom, že rezort má povinnosť postarať sa o deti profesionálnych vojakov, ktorí kvôli výkonu služby často nebývajú v mieste práce. Podľa jeho slov je výstavba materskej školy vo Zvolene súčasťou balíka benefitov, ktoré majú zvýšiť stabilitu vojenských posádok a podporiť rodičov - vojakov. Zároveň tvrdí, že rezortné škôlky uvoľnia kapacity v bežných zariadeniach a tým nepriamo prispejú k vyššej inklúzii a kvalite predprimárneho vzdelávania. Toto zdôvodnenie však, vážené kolegyne a kolegovia, naozaj stojí na vode, pretože kapacity vo Zvolene už dnes existujú, ako som aj pred chvíľou povedala, a žiadne relevantné dáta ani nepotvrdzujú, že by deti profesionálnych vojakov vytvárali strašný tlak na bežné materské školy, práve naopak, oficiálne čísla hovoria o voľných kapacitách, ktoré budú v najbližších rokoch ešte narastať. Inými slovami, kým v takých obciach ako sú Jarovnice alebo Chminianske Jakubovany, rodičia márne bojujú o miesto v škôlke, tak ministerstvo obrany si buduje komfort navyše, a to ani nie z vlastného rozpočtu, ale zrejme z európskych peňazí, ktoré by mali ísť na podporu detí z marginalizovaného prostredia.
Obrana navyše argumentuje duálnym využitím prostriedkov, ale povedzme si otvorene, tieto peniaze nepochádzajú z kapitoly obrany, ale ide o zdroj z Plánu obnovy, ktoré Európska únia poskytla Slovensku s jasným cieľom – riešiť krízové situácie a zvýšiť dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre najzraniteľnejšie skupiny detí. A nehnevajte sa na mňa, ale vyhlasovať v tomto kontexte škôlku pre vojenský personál za kritickú infraštruktúru, tak to nie je nič iné ako buď prejav cynizmu, alebo absolútneho nepochopenia samotného zámeru celého mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti a my by sme to nemali len tak prejsť nejakým mlčaním.
Po opakovanej komunikácii s úradmi a naozaj po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných údajov zostáva teda základná otázka nezodpovedaná. Prečo získalo financovanie práve ministerstvo obrany, keď existujú obce, ktoré dlhodobo deklarovali oveľa závažnejšie problémy a predložili pripravené projekty? Mesto Zvolen to nebolo.
Po revízii Plánu obnovy sa podarilo síce navýšiť alokáciu a získať aj dodatočné zdroje, lebo to je asi argument, ktorý teda môže zaznieť, ale je pravda, že záujem samospráv bol taký veľký, že už teraz je tá predbežná alokácia dávno minutá.
Ja by som ešte chcela zdôrazniť fakt, že samotný zámer výstavby materských škôl pre deti vojakov profesionálnych vôbec nepovažujeme za nejaký problematický, pretože, samozrejme, aj profesionálni vojaci, mimochodom, môj manžel je tiež profesionálny vojak, si zaslúžia podporu pre svoje rodiny a o tom snáď nikto nemusí pochybovať, ale problém tu nastáva v tom momente, keď sa takéto projekty realizujú na úkor detí, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe. S tým problém naozaj mám. Preto je z môjho pohľadu absolútne neakceptovateľné, aby sa financie, ktoré majú byť primárne určené na deti z chudoby, presúvali do rezortu obrany. A ak chce ministerstvo obrany z duálnych zdrojov čerpať rezortné škôlky pre vojakov, no tak nech to urobí, ale zo štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu a nie z európskych peňazí.
Ja len pripomínam, že tento fakt jasne zdôrazňoval aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale napriek tomu vláda tieto varovania ignorovala a rozhodla sa uprednostniť iné záujmy. Mne sa vidí, že jednoznačne, ale to už asi nie je nič, čo by nás malo prekvapovať, prednosť pri tejto vláde dostávajú vždycky rezortné záujmy a politické rozhodnutia a nie reálne potreby ľudí v tejto krajine.
A ak pán minister Drucker tvrdí, že zvyšujeme kapacity tam, kde najviac chýbajú, no tak potom rozhodnutie podporiť rezort obrany vo Zvolene je jasným dôkazom toho, že buď nepoznáme reálnu situáciu vo vláde, alebo ju pán minister vedome ignoruje. A kým vo Zvolene sa bude stavať nová škôlka pre armádu, tak stovky detí v Jarovniciach, Chminianskych Jakubovanoch a desiatkach ďalších obcí zostanú doma bez šance na lepší štart.
Pre mňa je to dôkaz, že niektoré deti majú naozaj v tomto štáte vyššiu hodnotu ako tie iné. Toto je ale nielen politicky, ale aj morálne neudržateľné, a preto by som bola veľmi rada, keby bola zverejnená metodika výberu projektov, aby boli vysvetlené kritériá a prehodnotené tieto rozhodnutia, prečo teda sa uprednostnil rezort obrany pred deťmi z najchudobnejších regiónov Slovenska a bola by som veľmi rada, keby sme dostali naozaj jasnú odpoveď, či táto škôlka vo Zvolene teda bude postavená, z akých finančných prostriedkov bude postavená a aby sme tu nezneužívali finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti.
Dúfam, že sa mi nejakej odpovedi konečne dostane.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď, pán minister.
A ja naozaj veľmi oceňujem prístup, ktorý zvolilo ministerstvo školstva pri riešení kauzy Biela voda. A myslím to naozaj úprimne. Myslím si, že sa konečne teda našiel minister, ktorý mal odvahu túto kauzu riešiť.
A tá chybička, ktorá sa stala v tej otázke, že tam bol Trebišov miesto Kežmarku, to tiež nie je taká náhoda, pretože vy určite viete, že kauza Biela voda predsa nie je nová, nezačala touto školou, ale práve začala v Trebišove. A v roku 2020 to už vlastne školská inšpekcia prvýkrát podávala na základe svojej kontroly aj trestné oznámenie na NAKA zo subvenčného podvodu, rovnako ako v tejto chvíli. A aký je výsledok? Jednoducho výsledok je taký, že dodnes nikto nebol obvinený. Tá pani Jurgovianová, ktorá je zodpovedná za túto kauzu a ktorá má zrejme aj nejaké politické prepojenia, ja počkám, ďakujem veľmi pekne, ktorá má zrejme aj nejaké politické prepojenia, to je veľmi dôležité tiež povedať, a nejaké kontakty, tak jednoducho zmenila zriaďovateľa. Doteraz nikto nebol obvinený, deti tam naďalej chodia, je tam iný zriaďovateľ a to sa môže stať aj v tejto chvíli, nie? Dobre a toto by som teda od vás potrebovala teda počuť a tam smeruje aj moja otázka. Ako zabezpečíme, aby sa to nestalo znova a aby naozaj niekto pykal za to, že sa obohacuje na úkor chudoby, pretože tu nejde o malé finančné prostriedky, ale minimálne, aspoň teda v roku 2020 tam bolo vyčíslených 500 miliónov a dneska vieme, že ten normatív je okolo dvoch miliónov na túto školu.
Ďakujem za odpoveď.

Ďakujem za slovo.
Pán Habánik, vy ste spomínal fínske školstvo, ku ktorému by mali vlastne sa pozerať naše snahy a vízia a kam by sme to školstvo chceli dostať, pretože tam vlastne majú aj neštátni, aj štátni zriaďovatelia stopercentný normatív a nemôžu vôbec vyberať školné a, samozrejme, musia teda prijať všetky deti. Ja s vami celkom aj súhlasím, pretože ja takýto model naozaj považujem za najférovejší, len potom nerozumiem tomu, prečo sa ministerstvo vydalo absolútne iným smerom, nepozerá sa na školné, ale pozerá sa na rozdiel v normatívoch. A keď sa už pozeráme teda aj na to Fínsko, tak ja by som len pripomenula, že je tam trojnásobne vyšší normatív, učitelia tam majú dvojnásobné platy, je tam oveľa vyššia životná úroveň, samozrejme, ako u nás a to, čo je najpodstatnejšie, je, že tam ide 7 % HDP do školstva, nie ako u nás štyri.
Čiže to, kam by sme sa mali my pozerať na Slovensku, je postupne zvyšovať práve percento HDP nato, aby sme mohli zvýšiť normatív tak, aby všetky, aj verejné, aj neverejné, štátne a neštátne školy mali možnosť mať normálny normatív a potom by sme mohli regulovať školné. Toto si myslím, že by mal byť cieľ nášho vzdelávania.
A ďalej ste hovoril o tom, že každý zriaďovateľ, aj ten neštátny, si musí nastaviť nejaký ekonomický model, tak aby mu to vychádzalo. Čiže títo neštátni zriaďovatelia by teraz asi nemali kričať, že teda ale my nemáme z čoho platiť komerčný nájom, ak to správne chápem. No ale ja by som tu teda upriamila pozornosť na to, že oni 30 rokov fungovali v nejakom legislatívnom prostredí a museli sa mu prispôsobiť a nemali dosah na to, aby mohli sídliť vo verejných budovách a mnohí z nich si museli zadovážiť budovu napríklad na úver, ktorú teraz nebudú môcť normatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky vaše pripomienky.
Moja prvá odpoveď bude vo vzťahu k pánovi Šmilňákovi a myslím si, že sme sa tu zhodli na tom, že súdržná a inkluzívna spoločnosť by mala byť našou prioritou na to, aby sme spojili túto polarizovanú spoločnosť, to je asi taká všeobecná zhoda. Pre mňa, ale z toho, čo ste povedal, len ma tak napadlo, taká otázka, že či sa to týka len detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami alebo sa to týka aj detí z MRK, lebo tá vaša otázka, ktorú ste formuloval, skôr naznačovala, že detí z marginalizovaných komunít, kde je vysoké percento rómskych detí, sa to netýka. A musím povedať pravdu, že ja som trochu sklamaná, že napríklad cirkevné školy v takýchto lokalitách nevznikajú a nepôsobia. Takže možno je to aj taká vec, o ktorej budeme musieť naozaj diskutovať, ako ste povedal.
Druhá vec je ešte kľúčová a to je, že my naozaj nepoznáme dopady tohto zákona. Neviem, či ministerstvo robilo nejakú analýzu toho, tých predpokladov, koľko z týchto škôl, ktoré momentálne neplatia školné, z tých 60 %, naozaj aj bude môcť vstúpiť do verejného registra, pretože žiadna takáto analýza zverejnená nebola a ja predpokladám, že toho bude málo a viem, že napríklad ešte urobili aj takú možnosť, ako je dohoda o verejnoprospešnej službe. Ale problémom je, že to určuje vyhláška, ktorá nemá žiadne percentá, nič vlastne. My nevieme aká je táto možnosť pre tieto školy, či je to nejaká jednotná, alebo sa ministerstvo s každou zo škôl neštátnych môže dohodnúť akým spôsobom budú pracovať, to znamená, že je to absolútne netransparentné. A my vlastne doteraz nevieme všetky tie podmienky zhodnotiť, takže tu by som teda tiež odporúčala ministerstvu, keby bol konkrétny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja sa priznám, že v utorok som bola dosť nahnevaná, to je fakt. Teraz ma to už prešlo a som len sklamaná. A bolo to najmä z toho, že sedem kľúčových zákonov, o ktorých sám pán minister hovorí, že sú naozaj prelomové a že je to jedna z najväčších reforiem za posledných 20 rokov a je tam naozaj veľmi veľa opatrení, ku ktorým by sme sa mohli odborne a fundovane vyjadriť, tak týchto sedem veľkých zákonov je zlúčených do jednej rozpravy. Čiže každý poslanec, poslankyňa má maximálne 30 minút, aby sa k tomu mohol vyjadriť, v prípade klubov je to 40, ak sa teda prihlásime do ústnej, ale to si myslím, že absolútne nie je postačujúce na takéto veľké zmeny.
A mrzí ma to o to viac, nie preto, že by som si pripravovala šesť rozpráv alebo päť, ako som si pripravila, to je to najmenej, skôr ma to mrzí kvôli tomu, lebo pán minister sám hovorí, aký je otvorený diskusii, povedal to dokonca aj tu, nielen v médiách.
A vo vzťahu k tomu, čo sa deje, že vlastne tieto zákony neboli komunikované ani s partnermi, ani so školami, ani s rodičmi, dva mesiace dozadu pred prázdninami to bolo hodené do medzirezortného pripomienkovacieho konania, to vôbec nesvedčí o tom, že teda je otvorený diskusii. Áno, cez prázdniny sa diskutovalo, ale teraz v rozprave sa zdá, že to už zase neplatí. Ja chápem, že je to veľmi nepríjemné stále dookola počúvať tú istú kritiku, ale potom nech nehovorí, že je otvorený diskusii.
Z môjho pohľadu je takéto skrátenie času, takáto konsolidácia času poslanca naozaj arogantná a myslím si, že to nie je úplne demokratické. A najmä nie v tom kontexte, v ktorom som povedala, že teraz sa naozaj pozeráme na zásadné zmeny, ktoré zmenia celkový pohľad na inštitúcie a financovanie škôl a vyžaduje si to naozaj hlbokú-hlbokú diskusiu.
Ale skôr ako prejdem k zákonom, napriek tomu, že teda mám obmedzený čas, tak si dovolím takú osobnú vsuvku, pretože predtým ako som nastúpila do poslaneckej lavice, tak ja sama som pôsobila ako zriaďovateľka škôl a školských zariadení od roku 2008. Najprv som založila centrum voľného času, základnú umeleckú školu a potom som prešla aj na materské školy montessori, pretože som hľadala spôsoby, ako inak vzdelávať deti z marginalizovaných komunít. A pre mňa tým pádom, tým, že poznám túto problematiku naozaj z praxe, z hĺbky a viem, čo ma to stálo úsilia, odriekania a času s vlastnými deťmi, ktoré som potom venovala deťom iným, pre mňa to nie sú len nejaké paragrafy na papieri, pre mňa je to naozaj realita, ktorú veľmi osobne poznám a viem, čo to stojí síl každého zriaďovateľa, riaditeľa, učiteľa, naozaj vybudovať bez dostatočného finančného obnosu takúto školu. Musím povedať, že len vďaka rodičom, ktorí naozaj podporovali deti z marginalizovaných komunít, sa nám darilo vzdelávať ich a mať ich v materských školách. Nebolo to s podporou od štátu, nebolo to s podporou od samosprávy, jednoducho to boli len dobrí ľudia, ktorí sa skladali na tieto deti a ich vzdelávanie, ale to sa nedá dlhodobo takýmto spôsobom vydržať.
Spomínala som tu už, že tu by sme mali teda si položiť tú základnú otázku, že prečo rodičia vyhľadávajú tieto školy. A už som aj teda hovorila o tom, že, bohužiaľ, si myslím, že domácu úlohu sme si zatiaľ na Slovensku neurobili. A teraz v tomto ťažkom období my vlastne povieme všetkým týmto ľuďom, ktorí vynakladali kopec práce, aby sa udržali, pretože súkromné školstvo ani cirkevné nie je teda žiadny biznis, to si povedzme na rovinu, tak my im teraz proste povieme, že im zoberieme 20 % a čudujeme sa, že sú v obavách.
No absolútne sa nečudujme, že sa boja o svoju budúcnosť, pretože a nielen teda školy, aj rodičia sa boja o budúcnosť svojich detí, hej? Takúto atmosféru sme my teraz spoločnosti vystavili.
Takže musím preskakovať vo svojich myšlienkach, pretože potom nestihnem, ale musím byť objektívna, férová, napriek tomu, že sa ma to osobnostne dotýka, osobne, napriek tomu, že som z tohto prostredia, chcem, aby to bolo férové a objektívne, a preto sa budem naozaj držať vecnej kritiky a na začiatok poviem aj to, prečo pokladám, alebo čo pokladám v tomto zákone za dobré.
A ja naozaj súhlasím s pánom ministrom, že úlohou štátu je budovať inkluzívnu a súdržnú spoločnosť a myslím si, že sa k tomuto pridávajú aj mnohé súkromné aj cirkevné školy, pretože je to pravda. A ak je nejaký typ škôl, ktorý prispieva k sociálnej segregácii, tak potom je úlohou štátu, aby to riešil. Aj s týmto sa teda úplne stotožňujem.
A tu je ale potrebné pomenovať si tento problém otvorene a ja si myslím, že nie každému sa to bude asi páčiť, ale verím, že viete, že Progresívne Slovensko má tu hlavnú prioritu budovať inkluzívne školstvo. Takže je pravda, že naše školstvo prispieva ku vzniku sociálnej segregácie, je to proste tak, nerovnosti medzi deťmi sú, sú tu školy, ktoré jednoducho chudobné deti nemajú a ani ich nechcú, sú také školy, bohužiaľ.
Ale to čo mi vadí na celej tejto diskusii, ktorá je okolo inklúzií je, že my tu hádžeme vinu za segregáciu na súkromné a cirkevné školy. Ale to predsa nie je pravda, pretože segregácia funguje aj vo verejných školách. Veď segregácia vo vzťahu k deťom z marginalizovaných rómskych komunít sa nachádza vo verejných školách, nie v súkromných a cirkevných. Takže, a tu ide teda o inštitucionálny problém rasizmu, nielen o to, že si nedokážu títo ľudia zaplatiť vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. Ja by som to teda skôr povedala tak, že neštátne školy segregáciu nevytvárajú, nespôsobujú, ale zase musíme si povedať aj pravdu, že ju nezmierňujú tak, ako by bolo potrebné a skôr ju pomáhajú udržiavať.
Pán minister často hovorí o štúdii OECD, ktorá hovorí o tom, že a potvrdzuje teda, že tu máme tú sociálnu segregáciu na našom území. Ale zároveň je treba povedať aj to, že presne táto štúdia hovorí aj o tom, že tie rozdiely v segregácii medzi neštátnymi a verejnými školami je veľmi nízky, tento rozdiel, to znamená, že viac-menej sa deti z chudobného prostredia dostávajú aj do cirkevných škôl, veď 95 % z nich nevyberá poplatky. Čiže jasne táto štúdia pomenovala, že ak sa nás týka segregácia, tak sa nás týka na úrovni hlavne verejného školstva. Takže áno, je potrebné túto situáciu riešiť, nemôžme sa tváriť a zatvárať oči, že teda nás sa to absolútne netýka a že by sme sa na tom nemali všetci podieľať a nemali by sme tento stav riešiť. Je to našou povinnosťou.
A chcem byť objektívna a oceňujem aj to, že tento návrh umožňuje vlastne vstúpiť neštátnym školám do verejného sektora a podieľať sa na tejto segregácii. To je teda desegregácia, aby som bola konkrétna, čo je veľmi chvályhodné, pretože ja si myslím, že sú tu školy, ktoré sa chcú podieľať na tomto spravodlivom prijímaní všetkých detí bez rozdielu. A je fakt, že naším cieľom ako štátu by malo byť práve to, aby každé dieťa bez ohľadu na pôvod, etnicitu, sociálne zázemie malo prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, na tom sa zhodneme.
Zároveň si myslím, že ministerstvo má právo vyžadovať od verejného školstva, aby dodržiavalo nejaké pravidlá a štandardy. Aj s týmto sa absolútne stotožňujem. Mohli by sme polemizovať o tom, ako to ale nastaviť, pretože často minister hovorí aj o tom, že estónsky model, kde máme 100 % normatív aj pri súkromných, aj pri verejných školách, je chybný a že OECD teda pripomienkuje tento model. Ale na druhej strane je pravda aj to, že Estónci spravili ten krok a napriek tomu, že tam majú možnosť ešte stále vyberať školné, zaviazali sa k tomu, že toto školné budú regulovať. Momentálne vyberajú len 25 % z minimálnej mzdy a pokiaľ viem, tak štúdie hovoria aj o tom, že budú tento pomer školného postupne znižovať, pretože sa chcú v budúcnosti dostať na ten model fínskeho školstva, kde máme súkromné aj verejné školy pri 100 % normatíve, ktorý je trojnásobne vyšší ako na Slovensku a nevyberá sa školné.
Čiže keby sme možno mali na začiatku tú diskusiu, ktorú sme nemali, tak sme sa mohli o tom rozprávať, či v našich podmienkach, momentálne ako sa teraz nachádza Slovensko, je dobrým modelom to, že budeme siahať súkromným školám na normatív a budeme sa odvolávať, ja neviem, na Austráliu, kde súkromné školy majú 40 % normatívu s tým, že ale dostávajú iné dotácie, na ktoré tu vlastne súkromné školstvo ani cirkevné školstvo nedosahuje, to si povedzme tiež, alebo či pôjdeme tou druhou cestou, ktorá by ich možno menej ohrozila, reguláciou školného.
Ja neviem, ja len sa pýtam, či ministerstvo nemalo aj iné možnosti, ako nad týmto problémom uvažovať, pretože z môjho pohľadu to, čo je dôležité a podľa mňa najdôležitejšie na tejto diskusii je, aby sme si položili otázku, či bude mať tento prístup, ktorý ministerstvo zvolilo, efekt a či nebude mať nejaký negatívny dopad na niektoré typy škôl, či je to správne.
Ešte predtým ako prejdem k odpovedi na túto otázku, tak je naozaj veľmi dôležitá debata o tom, či celý tento marketing okolo presadenia tohto zákona bol správne nastavený, lebo ja mám niekedy pocit, že často dochádzalo k účelovej interpretácii o neštátnych a cirkevných školách a musím povedať, že aj pri očierňovaní, pretože aj tá štúdia, ktorú sme mali možnosť si prečítať o IVP, ja, keď som si ju prečítala, tak som si hneď povedala, ej, toto bude útok na súkromné školy a nezdala sa mi objektívna, pretože táto štúdia hovorí o tom, že súkromné a cirkevné školy majú rovnaké financovanie a majú množstvo výhod. Už keď takto postavíte tú vetu, tak je jasné, čo to spôsobí vo verejnosti. Ale, preboha, veď to nie je pravda, nie je to pravda. Táto štúdia absolútne nebola objektívna a to je, myslím, že to najhoršie, čo sa stalo pri tejto komunikácii o tomto zákone.
Hovorí sa v médiách, všade, že školy majú rovnaké financovanie, 100 % normatív, ale že súkromné a cirkevné školy môžu vyberať školné. No ale povedzme si pravdu. Verejné školy nevyberajú školné? No nie, oficiálne nie, ale čo tie skryté poplatky, ktoré majú? Prepáčte, ja som mala tiež dve deti a my sme sa skladali na koberec, na gauč, na maľovanie triedy, museli sme kupovať deťom pomôcky, na začiatku roka ma to stálo 200 eur, 70 eur ma stáli učebnice, ďalších 50 eur ma stálo ZRPŠ. Veď keď si spočítate tie náklady, ktoré rodičia dávajú, ZRPŠ a všetky tieto veci, no tak sa to vyrovná možno výške toho školného. Ak si zoberiete, že 60 % škôl vyberá poplatok len do výšky 100 eur ročne, tak je to ešte menej ako to, čo vo verejných školách dávame ako skryté poplatky a za to títo rodičia majú všetko, majú pomôcky, majú učebnice zakúpené, nemusia nič kupovať. A to som si vyskúšala aj verejné školy, aj súkromné školy, pretože moje druhé dieťa chodilo do takejto súkromnej školy a zaplatila som 20 alebo 30 eur mesačne a to bolo všetko, pomôcky dieťa malo. Takže nie som si úplne celkom istá, že to školné bolo alebo je nejakou výhodou, lenže to súkromné a cirkevné školy robia oficiálne, to je ten rozdiel. Čiže ak sa zmení teraz to financovanie, a sú tu školy, ktoré sa teda rozhodnú ísť do verejného školstva, tak to, čo sa stane v praxi, je, že zavedú skryté poplatky, predpokladám, ak teda sa nezvýši normatív a čo si nemyslím, že sa asi nezvýši, pretože inak neprežijú.
Druhá vec je, že ako tu spomínal už aj pán bývalý minister pán Horecký, tak verejné školy dostávajú dodatočné zdroje, a to konkrétne vo výške 95 miliónov eur. To znamená, že každá škola oproti neštátnej dostane ešte 20-tisíc navyše. No nie je to tých 20-tisíc, ktoré vyberajú možno tie školy, ktoré majú vyšší komerčný nájom, to znamená súkromné? No je, pretože priemerný nájom súkromnej školy je 29 500. A ja sa pýtam, akú záruku ponúka ministerstvo týmto školám, že budú schopné tento vysoký komerčný nájom platiť. Predpokladám, že sa nepresťahujú do nejakých iných priestorov, že tento nájom zostane. Ak prídu o školné, nebudú môcť platiť nájom. Ak prídu o 20 %, tiež nebudú môcť platiť nájom. To znamená, že ony majú vlastne Sofiinu voľbu, ony vlastne nemajú žiadnu šancu, ako sa udržať na trhu, len tými skrytými poplatkami.
Čiže pre mňa toto školné z pohľadu súkromných mnohých škôl je viac-menej nutnosť na to, aby prežili a nie je to o nejakom ožobračovaní rodičov, ani o elitárstve, lebo ak sa rozprávame o elitárstve, tak áno, máme na území Bratislavy niektoré školy, ktoré vyberajú 600-700 eur, ale to sa týka možno nejakých 5 % z týchto neštátnych škôl. Povedzme si pravdu, že keby sme dali 600 eur my vo Zvolene školné, tak tam asi žiadne dieťa nemáme a už vôbec nie v tejto ekonomickej situácii. Áno, je pravda, že tu máme nejaké školy, ktoré podvádzajú, to je fakt. Je zaujímavé, že pán minister mal aj tlačovku práve v deň, keď sa malo rokovať o týchto zákonoch, kde vykreslil vlastne tieto súkromné školy vo veľmi negatívnom svetle, a dokonca ešte vyzval opozíciu, že, tak som zvedavý, ako sa postavíte k inklúzii. No my sa k inklúzii staviame tak, že ju podporujeme. Ale pre mňa otázka znie, či budovať súdržnú inkluzívnu spoločnosť by sa malo pod nejakou hrozbou, alebo trestom, či by to nemalo byť na základe partnerstva, či by to nemalo byť na základe motivačných benefitov, na tom, aby sme motivovali týchto ľudí, aby teda brali si aj deti z chudobného prostredia medzi seba, či to má byť pod hrozbou, pod finančnými sankciami.
A potom sa pýtam, že aký je vlastne účel celého tohto, pretože tá dostupnosť škôl, o ktorej sme sa vlastne na začiatku pokúšali, aby sme znížili tú sociálnu segregáciu, tak je niekde v nedohľadne, pretože tu prídu, budeme mať tri nejaké možnosti.
Tá prvá možnosť bude taká, že školy, ktoré sú už dnes dostupné, vstúpia do registra, pravdepodobne asi zavedú aj skryté poplatky, ale ony boli dostupné už predtým, takže sa tá dostupnosť nezvýši, tam nie je žiadna zmena.
Druhý príklad môže byť taký, že keď majú vysoký komerčný nájom, tak nebudú motivované k tomu, aby vôbec vstúpili do tohto registra, pretože tú stratu tých peňazí si musia nejakým spôsobom zadovážiť, no tak zvýšia poplatky. To znamená, že tie školy, ktoré boli dneska dostupné, budú ešte viacej nedostupné.
No a potom tie, ktoré zostávajú, sú elitné, ktorým je úplne jedno, či majú vstúpiť do nejakého verejného sektora, pretože ten rozdiel 600 eur na žiaka ony si kedykoľvek pri tých vysokých poplatkoch vyfinancujú.
Čiže pre mňa je najväčším rizikom to, že napriek tomu, že ministerstvo má dobrý zámer a že ho podporujeme, že ho týmto spôsobom nedokáže naplniť a že sa môže stať, že tá nedostupnosť bude ešte väčšia. Preto som na začiatku kládla otázku, je to dobrý spôsob, je tento mechanizmus naozaj efektívny? Nemalo tomu predchádzať možno viacej diskusií na to, aby sme našli ten najefektívnejší spôsob, ako tieto školy motivovať, aby prijímali deti aj z vylúčených komunít alebo nie? Pretože podľa mňa je toto základný motív, aspoň tak to ministerstvo tvrdí. Hovorí, že školské obvody sú o spravodlivosti, nie o peniazoch a že Slovensko si nemôže dovoliť stratiť ani jedno dieťa len preto, že sa narodilo. Áno, to je super myšlienka, je to prelomová zmena a vy veľmi dobre viete, že ešte na predchádzajúcej schôdzi Progresívne Slovensko aj predkladalo návrh zákona, ktorý hovoril o zákaze segregácie pri tvorbe školských obvodov, že toto je vec, ktorou sa prioritne zaoberám a že už desať rokov, vlastne od uvalenia infringementu na Slovensko so segregáciou rómskych detí, tlačím na to, aby ministerstvo prijalo aj definíciu, aj zákaz segregácie pri tvorbe školských obvodov.
A ak je toto priorita celého toho zákona, tak ja sa pýtam, dal sa tento zákon urobiť aj bez toho, aby sme sankcionovali neštátne školy, aby sme im odoberali normatív, ja neviem, no možnože sa to dalo, keby tá diskusia bola.
A preto aj premýšľam nad tým, že či práve táto zmena financovania neštátnych škôl neslúžila buď ako nejaké odlákanie, ako dymová clona na to, aby sme sa upriamili práve na tému desegregácie rómskych detí, lebo povedzme si pravdu, tak táto téma nie je úplne nekontroverzná na Slovensku a oprávnene tu mohli byť nejaké aj obavy ministerstva o to, že ako teda tie verejné školy prijmú to, že budú musieť aj samosprávy prekresľovať tieto obvody. A tým pádom sa mohla tu nájsť nejaká vzbura, lebo povedzme si pravdu, 80 % ľudí na Slovensku je presvedčených o tom, že Rómovia dostávajú nezaslúžené výhody, a dokonca viac ako 50 % ľudí na Slovensku - rodičov, nechce, aby sa ich deti vzdelávali s rómskymi deťmi. Takže je to vážny problém, to som si toho vedomá.
Alebo to môže byť ešte aj ďalší motív, a to naozaj je len moja hypotéza, že jednoducho ministerstvo veľmi dobre vie, v akej situácii ekonomickej sa nachádzame, vie, že ten normatív na žiaka je katastrofálne nízky a že to bude ešte horšie, no tak hľadal možnosti, že kde, preboha, zohnať peniaze. Áno, optimalizujeme nejaké malé školy, ale to zase nebude tak veľa, to je maximálne 100 miliónov, ale keď zoberieme tých 20 % týmto školám, tak možno posilníme potom vzdelávanie. Aj toto je možno alternatíva, ja neviem. Akože človek sa nad tým rôznako zamýšľa, pretože ja naozaj hľadám odpoveď na tú otázku, že či sa nedalo, táto reforma školských obvodov, čo je veľmi kľúčová vec, urobiť aj bez toho, že vlastne ohrozíme neštátne školy vo fungovaní ekonomicky.
Už mám len osem minút, tak preskočím to, čo som tu mala a možno sa k tomu ešte niekedy dostanem, ale to, čo je dôležité pre mňa ešte povedať je, že keď sa pozeráme na tento zákon aj o školských obvodoch, tak je veľmi dôležité povedať aj to, že aký bude efekt z tohoto a či naozaj tento zákon, tak ako je momentálne dneska predložený, aj bude mať nejaký efekt. A je potrebné v tom štádiu sa teda aj pripraviť na to, že bude nutné myslieť aj na nejaké možno pozmeňovacie návrhy, pretože ja mám obavu, že z toho ako je dnes naformulovaný, táto zmena segregácie a prekresľovania školských obvodov, tak aby teda začlenil aj deti z marginalizovaných komunít, nebude postačujúca.
Tento návrh teda hovorí, že mu zakazuje segregovať pri tvorbe školských obvodov a regionálnym úradom dáva možnosť overiť si, či samospráva tento zákaz naplňuje. Ale je potrebné povedať, že regionálnym úradom nedávame absolútne žiadne nástroje na to, aby mohli vymáhať túto nápravu, hej? Oni majú len nejaký možno odporúčací charakter, čiže oni to môžu skontrolovať, odporučiť nápravu, nájsť nejaké možnosti na to, ako by sa to dalo urobiť inak, ale samospráva to vôbec nemusí akceptovať, pretože samospráve môže prikázať niečo spraviť len VZN alebo súd.
A teraz si povedzme, máme tu aj nejaké rozsudky, a napríklad Muránska Dlhá Lúka, Základná škola v Terni a ostatné, ktoré jasne pomenovali, že dochádza k segregácii. A čo sa stalo? Sám pán minister bol, myslím, že pred dvoma týždňami v Malom Slivníku. To je jedna z týchto škôl, kde sa ministerstvo dokonca odvolalo, podalo dovolanie proti rozhodnutiu, že ministerstvo je teda zodpovedné za túto segregáciu a teraz sa to na pána ministra celé zosypalo, pretože 35 detí z tejto školy, napriek tomu, že súd rozhodol, že musia byť integrované v Prešove alebo v okolitých obciach, tak sa vzdeláva dištančne, pretože napriek rozhodnutiu súdu ministerstvo, teda Prešov povedal, že ich neprijme. Takže ja sa pýtam, ak aj regionálny úrad zistí nejaké pochybenie, akú máme istotu, že dôjde k prekresleniu školských obvodov, máme vôbec v praxi niečo, čím môžeme vymáhať túto nápravu?
Ďalšia vec, štátna školská inšpekcia má právo kontrolovať súlad všeobecne záväzných predpisov so zákonom s cieľmi výchovy a vzdelávania a kontrolu súladu školského poriadku so štandardami dodržiavania zákazu segregácie určil v tomto zákon iba regionálnym úradom. V praxi sa však ale ukazuje, že aj keď školská inšpekcia poukáže na segregáciu, pričom je zaujímavé, že nemá ani kompletný zoznam tých škôl, ktoré sú v riziku segregácie, lebo som si pýtala tento zoznam aj od pána ministra, aj od školskej inšpekcie a dostala som odpoveď, že teda školská inšpekcia nemá tento zoznam k dispozícii, a pritom má teda kontrolovať tieto školy, tak to je také zaujímavé, to je vsuvka mimo, tak ministerstvo ani samospráva napriek tomu, že štátna školská inšpekcia na to poukážu, nemajú povinnosť s tým niečo urobiť, to je ďalšia vec. To znamená, že v praxi nedochádza, keď si to tak zoberieme, ani len k postihu tých škôl a to dlhodobo, o ktorých vieme, že načierno vzdelávajú deti z marginalizovaných komunít a že zarábajú na chudobe.
Áno, viem, pán minister mal, myslím, že predvčerom, túto tlačovú konferenciu, kde poukázal na tieto školy, ale tam prebieha správne konanie a kedy to bude a či vôbec dôjde k nejakému vyradeniu, a pritom sa to týka školy, o ktorej vieme už desať rokov, že takýmto spôsobom zarába na chudobe. Segregácia nenachádza svoje miesto ani medzi priestupkami, ale zase je pravda, že aj keď nie je tam medzi sankcionovanými, tak ministerstvo má právo zobrať normatív 5 alebo 10 % všetkým školám, ktoré budú vo verejnej sieti, ale aj súkromným a cirkevným, ak nezoberú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ale pre mňa je otázkou a najdôležitejšie je, ako budú tieto obvody usporiadané a či vôbec dôjde k ich prerozdeleniu, pretože prechodné ustanovenie hovorí o tom, že tieto školy alebo teda samosprávy ak neprepíšu tieto školské obvody, tak sa to bude považovať akože za to, že sú v poriadku. To znamená, že v praxi môže dôjsť k tomu, že vlastne samosprávy vôbec neurobia nič, neurobia žiadnu zmenu v školských obvodoch, jednoducho tam možno do niektorého len pripíšu nejaké školy, ktoré sa prihlásia, ale obvody zostanú tak ako predtým a budú tu existovať takto pokiaľ nikto nepodá podnet alebo regionálny úrad sám z vlastnej iniciatívy to nebude kontrolovať. Čiže v praxi vlastne dôjde k tomu, že rómske deti sa naďalej budú vzdelávať segregovane, ale s istotou vieme povedať, že od roku 2028 sa tým neštátnym školám, ktoré neprejdú do registra, bude odoberať normatív, takže toto nastane v praxi. Aký to má teda efekt?
A posledná vec, ktorú ešte potrebujem povedať za tie dve minúty, ktoré mi zostávajú, že my sa s tou segregáciou môžeme čiastočne popasovať na úrovni miest, to znamená tam, kde máme viacero škôl. Ak aj budú samosprávy ochotné prekresliť tieto obvody a tak, ako to napríklad urobil Zvolen, že Pustý hrad po jednotlivých vchodoch rozdelil do viacerých škôl, tak áno, ak budú samosprávy ochotné, môžeme sa s tým popasovať a bude to dlhodobý proces. Vôbec to nebude také jednoduché, pretože je potrebné komunikovať aj s rodičmi, ak vôbec budú tieto samosprávy k tomu ochotné. Aj vo Zvolene to bol proces piatich-šiestich rokov.
Ale v obciach, kde máme jeden obvod a máme jednu školu a kde máme vysoké percento rómskych detí, a teda aj menšinovej populácie, tak to tento zákon nerieši z hľadiska desegregácie, tam zostane segregácia naďalej a tam má ministerstvo iný nápad, ktorý som už kritizovala veľakrát, no a to je národnostné školstvo.
A mňa len mrzí to, že napriek tomu, že pán minister hovoril, že čo sa týka Rakús, ide o pilotnú školu a nikde inde neplánuje zriadenie národnostných škôl, tak som sa z tlačovej konferencie v Malom Slivníku dozvedela aj to, že pánovi starostovi v Malom Slivníku bola navrhnutá aj možnosť vlastne výstavby novej školy v blízkosti osady, to znamená zase ďalšie porušenie 3D princípu a spravenie to ako národnostnej školy, aby tá škola nebola segregovaná. Tak takto sa snaží desegregovať ministerstvo školstva a mňa potom napadá, že či to naozaj s tou súdržnou a inkluzívnou spoločnosťou táto koalícia myslí vážne alebo je to len taký marketingový ťah ako všetky ostatné veci, ktoré v súčasnosti ministerstvo školstva robí.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Horecký, vy ste na začiatku svojho príspevku položil takú otázku, že prečo si rodičia vyberajú cirkevné a súkromné školy, že na toto by sme si mali odpovedať. A ja si myslím, že odpoveď ministra by asi bola, že, no aby si tieto školy mohli vyberať deti. A čo čiastočne asi pravda vo vzťahu k súkromným a cirkevným školám zatiaľ je, ale to podstatné je, že títo rodičia si vyberajú tieto školy pre svoje metódy, pre prístup učiteľov proste, pretože ich pokladajú za kvalitnejšie a túto domácu úlohu si, bohužiaľ, ministerstvo neurobilo, lebo áno, na jednej strane spustili sme nejakú kurikulárnu reformu vo vzťahu k verejným školám, ale povedzme si pravdu, vízia týchto kvalitnejších škôl je ešte teda ďaleko, ďaleko pred nami.
A druhá vec, ktorú si, bohužiaľ, ministerstvo zatiaľ ako domácu úlohu nesplnilo, je, že my naozaj nemáme nejakú analýzu, naozaj objektívnu, ktorá by hovoria o tom, aké sú reálne náklady na žiaka či už vo verejných školách, tak aj napríklad v súkromných a cirkevných a porovnať to, pretože ak by sme to urobili, tak by sme zistili, že bez ohľadu na to o akého zriaďovateľa ide, ten normatív je tak katastrofálne nízky, že sa z neho normálne vyjsť nedá.
A v tomto období, ktoré tu žijeme, kedy táto vláda naozaj zaťažuje občanov tejto krajiny konsolidáciou, daňami, vyššími odvodmi, v tejto vízii toho, že naozaj tí rodičia budú mať v peňaženkách možno o 400 eur ročne menej, a to počítam len dane a odvody, nepočítam infláciu a ďalšie veci, na ktoré teda asi doplatia bežní občania tejto krajiny, tak my v tejto situácii ideme brať súkromným školám 20 % normatív. Toto je pre mňa absolútna katastrofa. Bez vízie toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viete, ľudia tejto krajiny sa hnevajú a verím, že teraz to, čo povedal pán Jakab, k tomu len teda prispeje a ja si myslím, že, viete čo? Takto začnem, inak. Viete, čo hnevá mňa? Mňa najviac hnevá na tejto konsolidácii to, že na túto amatérsku, hnusnú, zbabranú konsolidáciu doplatia najmä malí podnikatelia, živnostníci, samozrejme bežní pracujúci, ale tých najbohatších v tejto krajine, tak tých sa táto konsolidácia absolútne nedotkne. To si myslím, že teda nie je spravodlivé a ľudia si asi oprávnene kladú otázku, že prečo to tak asi je, všakže? A aby toho nebolo málo, tak táto konsolidácia nebude mať dopad iba na tých najzraniteľnejších a na bežných zamestnancov a na rodiny, ale vy beriete aj obciam a mestám, samosprávam. Len za posledné dva roky sme svedkami toho, ako sa rušia kultúrne akcie, ako rastú poplatky a dane v mestách a s touto konsolidáciou to bude mať ešte horšie každý občan v tejto krajine.
Len za posledné dva roky vzrástol koeficient, resp. klesla hodnota koeficientu jednotkového, z ktorého sa vypočítava normatív na žiaka. Čiže to bude mať dopad aj na školstvo za, o desať bodov. Čiže niektoré školy za obdobie vašej vlády prídu o desaťtisíce eur. Aký to bude mať dopad? No len taký, že budú prepúšťať učiteľov alebo to bude mať dopad na kvalitu vzdelávania. A ešte k tomu všetkému vy prichádzate s ďalšou reformou financovania školstva, kde zoberiete neštátnym zariadeniam 20 %, čo sa prejaví, samozrejme, tak, že tieto školy si to budú refundovať vo zvýšených poplatkoch. Kto všetko zaplatí teda účet za neschopnosť tejto vlády? Zase len bežní občania a rodičia detí. A aby to nestačilo, tak vy nekonsolidujete len verejné financie, vy konsolidujete ešte aj čas... (Prerušenie vstúpenia časomerom.)