Videokanál poslanca

Najviac ma mrzí, že my tu, bohužiaľ, neriešime zákony, ktoré by pomáhali ľuďom tejto krajiny, ale zákony, ktoré ničia túto krajinu a ubližujú ľuďom v nej. Posledné mesiace sme naozaj svedkami len samých útokov, či už je to na demokraciu, znásilnenie žien, verejnoprávnosť televízie, umeleckú obec, mimovládne organizácie. A teraz z opozície príde návrh zákona, ktorý je útokom na ľudské práva a na transrodových ľudí. A to sme len pár mesiacov od volieb, takže ja mám naozaj vážne obavy, čo nás tu ešte ďalšie tri roky čaká.
Tento návrh je, bohužiaľ, aj ďalším dôkazom toho, ako si na Slovensku robíme naozaj trhací kalendár z medzinárodných záväzkov. Prijatie tohto zákona, a na to by sme teda nemali zabudnúť, znamená teda pre Slovenskú republiku aj to, že by sme sa dostali do konfliktu so záväzkami Európskej únie. A dokonca sa k takýmto obdobným zákonom aj vyjadrujú medzinárodné kapacity, ako je napríklad komisárka pre ľudské práva Dunja Mijatović, ktorá pripomenula viacero rozsudkov Európskeho súdu ľudských práv v oblasti ochrany práv transrodových osôb a rešpektovania ich súkromia a rodiny. Napríklad čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach zahŕňa záväzok, aby štáty Európskej únie zabezpečili rýchle, transparentné a dostupné postupy ustanovené zákonom a umožňujúce zákonné uznanie pohlavia. Môžete si to pozrieť napríklad v rozsudku L verzus Litva z roku 2007 alebo X verzus bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko z roku 2019, alebo IT proti Bulharsku z roku 2020. Takže tento zákon podľa mňa vychádza nielen z neznalosti života transrodových ľudí, ako poveda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Je mi veľmi ľúto, že nemôžem reagovať na predrečníčky moje, najmä pani Vaľovú, pretože by som sa jej rada spýtala, že kto bude teda rozhodovať o tom oddelení pliev od zrna, či to bude ten, kto bude práve pri moci, lebo (povedané so smiechom), ale budem teda sa vyjadrovať k pánovi Grendelovi.
A tiež podobne ako pán Dostál ma zaujalo najmä to, že som sa celý čas zaoberala otázkou, že či je to naozaj nejaký zasterací manéver. Ale podľa mňa to tak celkom nie je, pretože uvedomme si, odkiaľ predkladateľ tohto zákona pán Huliak vlastne pochádza. On predtým kandidoval predsa za fašistickú ĽSNS a obdobný zákon už tu v parlamente predsa bol, myslím si, že v roku 2018, ešte som tu nebola, ale myslím, že to bolo nejak tak, kde bolo priamo teda napísané, že tieto mimovládne organizácie by mali byť označované ako zahraniční agenti. A osobne si myslím, že týchto ľudí ani neženie tak nejaký boj proti mimovládkam ako skôr taká tá ideológia a hodnoty, že práve prostredníctvom mimovládnych organizácií sa sem dostávajú hodnoty a idey liberalizmu, dokonca progresivizmu, ktorý je najväčšou hrozbou pre celú túto spoločnosť. A to je nebezpečné, že oni tu polarizujú spoločnosť a vyvolávajú nálady, nenávistné nálady a odpor proti liberálnej demokracii a myslia si, že práve oni, tí s týmito hodnotami, majú tie pravé hodnoty. A to je nebezpečné.
Takže a mňa by celkom zaujímalo, že čo taký pán Bombic napríklad, ten je už akože v pohode, ktorý je tamto s troma zatykačmi niekde vo vyhnanstve? Ten je zrazu prijateľný. Ale mimovládne organizácie, ktoré kritizujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Milá Vierka, ja som ťa veľmi pozorne počúvala, ale s ľútosťou musím povedať, že pravá strana tejto sály ťa nepočúvala takmer vôbec a ja by som týmto chcela aj požiadať ctených poslancov koalície, keby sa rozprávali trochu tichšie, lebo je to naozaj veľmi rušivé a je to najmä nedôstojné a neúctivé voči našim kolegom a kolegyniam, keď sú v rozprave. Ďakujem vám srdečne.
A keby ste ju počúvali, možno by ste počuli tú zásadnú a krásnu vetu, ktorú povedala, že cieľom tohto zákona ani tak nie je samotný zákon ako deformácia spoločnosti tým, že vlastne vytvoríte nenávistné, nenávistnú atmosféru a odpor voči mimovládnym organizáciám. A to je veľmi nebezpečné a mali by sme si aj uvedomiť, kam vlastne smejeme, možno, spejeme, možno napríklad tým Maďarskom sa inšpirujme, pretože tam nešlo len o to, že tam bol uzákonený zákon proti mimovládnym organizáciám, aby boli označovaní, ale oni išli ešte ďalej v Maďarsku, pretože oni zakázali financovanie kampane zo zahraničia napríklad. A takisto potom zakázali demonštrácie alebo obmedzovali slobodu mimovládnych organizácií.
Takže tam asi spejeme, toto je asi ten váš prioritný cieľ, ktorý máte vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. A ja sa vôbec nečudujem, že sa inšpirujete takými krajinami ako je Rusko alebo Čína, pretože tá rétorika v zahraničnej oblasti je smerodatná (správne smerodajná, pozn. red.) už dlhšiu dobu, ale my ostatní občania a občianky Slovenska chceme byť súčasťou vyspelej západnej Európy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ondrej, spomínal si veľmi trefne, že túto koalíciu vedie k predloženiu takéhoto zákona, samozrejme, strach z občianskeho sektora, pretože práve občiansky sektor je ten, ktorý nastavuje zrkadlo vláde a kritizuje aj kroky, ktoré robia, a oni to nepotrebujú. Od začiatku ale toho, ako vládne táto koalícia, je zrejmé, že to nie je len strach, ale aj pomsta a oni začali naozaj s veľkou ohováračskou kampaňou, ktorá negatívne ovplyvnila celú verejnú mienku, polarizuje spoločnosť a množstvo ľudí je už dnes presvedčených o tom, že mimovládny sektor je najväčšie zlo.
Lenže nie je to len ohováračská kampaň, ale sú to normálne že strategické postupy tejto vlády, výsledkom ktorých je napríklad aj zrušenie dotácie ministerstva spravodlivosti v oblasti ľudských práv, kde sa oháňajú transparentnosťou a podobne a kde hovoria, že ministerstvo spravodlivosti má záujem poskytnúť prostriedky len tým organizáciám, ktoré si to zaslúžia, avšak na základe procesu, ktorý bude kontrolovateľný, ako keby už dnes nebol, zavádzajú verejnosť klamlivými informáciami.
Hovorí to už aj programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí, že nemôžeme akceptovať, aby politicky zamerané subjekty často financované zo zahraničia netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. A to je to vlastne, čo im naozaj vadí a čo potvrdili aj pán Gašpar a Michelko vo svojich faktických poznámkach, pretože oni nemôžu dopustiť, aby ktokoľvek kritizoval kroky tejto vlády. To je ten problém. Vadí im strašne napríklad Transparency International, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom využívajú finančné prostriedky vo svojej kampani. Alebo Zastavme korupciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja mám taký pocit, že tu vznikla nejaká utkvelá predstava, že mimovládne organizácie si snáď robia, čo chcú, a netransparentne rozhadzujú peniaze. Prepáčte, ale ja som takmer 20 rokov v mimovládnom sektore a nespomínam si teda ani na jeden projekt, ktorý by som nemusela transparentne vyúčtovať, účelovo minúť, pretože predstavte si, ale mimovládne organizácie podliehajú zákonu o účtovníctve. Výročné správy, kde musíte presne napísať, aké máte finančné prostriedky, odkiaľ, ako ste ich minuli, musíte zverejňovať. Neziskové organizácie to majú zo zákona, nadácie dokonca musia tieto výročné správy si dať overiť aj certifikovanými auditormi. Tak mne to pripadá skôr tak, že si tu len vymýšľate nejaké zástupné problémy, aby ste mohli mimovládne organizácie zdecimovať, utíšiť, ponížiť a znedôveryhodniť pre ostatných občanov. A zbytočne polarizujete spoločnosť miesto toho, aby ste ocenili prínos, ktorý mimovládne organizácie pre túto krajinu majú, pretože v mnohých veciach zastupujú štát, ja napríklad mám škôlky montessori, viete, takže aká je moja úloha ako mimovládneho? Mám 5-tisíc eur možno od nejakého zahraničného donora, ktorý chce prispieť malým deťom a budem zahraničnou agentkou? Celé sa mi to zdá úplne nelogické a až hanba. Je to hanba tento zákon, ktorý ste predložili a že sa tu oháňate nejakými výstupmi OECD. Ja by som na vašom mieste radšej bola ticho. Z môjho pohľadu vás ženie len túžba po moci, lebo sa tu chcete udržať ďalších osem rokov a vaším cieľom nie je demokracia, ale autokracia. Preto potrebujete utíšiť verejný sektor, ktorý vám povie, aký ste.
Ďakujem.

Už to ide. Ďakujem veľmi pekne za zdržanie, teda sa ospravedlňujem.
Ďakujem ti, Zorka, ty si mala, samozrejme ako vždy, výborný príspevok a mne tak utkvelo hlavne také tri základné body, na ktoré by sme sa mali všetci sústrediť a mám potrebu ich vypichnúť, a to je problematika výboru menšín podľa počtu ľudí, ktorí sa k tomu hlásia, pretože určite, teda aspoň dúfam, že to všetci viete, že najviac na to dopláca najmä rómska národnostná menšina v tomto fonde, kde sa nehlási možno ani jedna tretina k rómskej národnosti a podľa toho máme teda omnoho menej finančných prostriedkov na podporu rómskej národnostnej kultúry. Ďalej je to otázka celej efektivity fondu, pretože vo všeobecnosti tento fond už dlhodobo čelí kritike, my dlho vieme, že sú tam dokonca aj podozrenia z konfliktu záujmov a zaujatosti pri prideľovaní finančných prostriedkov, veď sú známe mediálne kauzy, kedy tí, ktorí rozhodovali o úspešnosti projektov, tak boli zároveň žiadateľmi tých projektov alebo boli osobami blízko spriaznenými so žiadateľmi projektov. Okrem toho celý ten zákon je komplikovaný, administratívne deravý a mnohé oblasti podpory ani neodrážajú potreby, reálne potreby menšín a ja sa teda pýtam, ako je možné a to je ten tretí bod a to je úloha ministerstva, že pani Šimkovičová, ktorá je na čele ministerstva kultúry, neprišla už s nejakou systémovou zmenou celého tohto fondu a my tu vlastne budeme schvaľovať poslanecký návrh, ktorý by mal prísť v nejakom participatívnom procese. A ďalšia otázka, ktorú si kladiem a ktorá je nezodpovedaná, prečo profesionálna národnostná kultúra nie je súčasťou celkovo chápanej kultúry na Slovensku, prečo je len nejakou odnožou. A tieto veci by sme si mali v nejakej diskus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Lukáš, bol to naozaj veľmi pekný prejav, veľmi úprimný, srdečný, milý, taký, ako si ty dobrý človek, a ja ti za to ďakujem. Možno len jednu takú malú individuálnu pripomienku.
Ja sa teda vôbec nehanbím za Rómov, pretože oni sa narodili v začarovanom kruhu chudoby, a tento štát im nevytvoril dostatočné podmienky na to, aby mali možnosť sa z tohto začarovaného kruhu chudoby dostať. Posudzujem ľudí individuálne na základe toho, či sú dobrí, zlí, či sú agresívni, rešpektujúci, či sú solidárni, alebo sú sebeckí, a tak ich hodnotím.
A hanbím sa za ľudí, ktorí mali tie podmienky dostatočné na to, aby mohli zmeniť túto krajinu, a neurobili to. Hanbím sa za politikov a političky, ktorí zneužívajú rómsku kartu, vulgarizmy a kydajú oplzlosti do verejného priestoru len preto, aby mali čo najviac hlasov. Hanbím sa aj za tých politikov niektorých, ktorí momentálne sedia v tejto Národnej rade a ktorí šíria nenávistné prejavy voči Rómom a ešte viac polarizujú spoločnosť, pretože keď takíto ľudia, ktorí majú moc, takto rozprávajú o akýchkoľvek menšinách, nielen o Rómoch, tak tento spoločenský nenávistný diskurz iba legitimizujú, až sa stáva úplne normálnym a neuvedomujú si, že sú vzory pre mnohých ľudí, ktorí tieto názory od nich preberajú. A to je to nebezpečné, s tým by ste mali prestať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som nesmierne rada, že v parlamente zaznieva rómsky hlas, a obom vám za to veľmi pekne ďakujem.
Je treba si uvedomiť, že to, o čom ste hovorili, a ďakujem za tie osobné príbehy, ktoré ste tu prezentovali, tak toto všetko netrvá pár desiatok rokov. Treba si uvedomiť, že táto situácia na území celej Európy trvá od roku približne 1427, keď parížsky arcibiskup exkomunikoval Rómov z cirkvi a začalo sa naozaj prenasledovanie a dokonca vešanie, sťatie s mečom, ktoré bolo povolené generálnym patentom napríklad v roku 1721 v Čechách, a mrzačenie a vraždenie dokonca detí.
Výsledkom je, že momentálne je 80 % ľudí na Slovensku v roku 2022 presvedčených o tom, že Rómovia majú zväčša negatívne vlastnosti, a 51 % ľudí na Slovensku je dokonca presvedčených o tom, že Rómovia predstavujú národnú hrozbu a ohrozujú slovenskú národnú identitu.
A ďakujem vám aj za to, že ste spomenuli nedávne výroky pána premiéra v Davose, ale spomínam si aj ja sama na jeho výroky o tom, že Rómovia zneužívajú sociálny systém a alebo že robia deti, pretože potrebujú sociálne dávky, a chcem prízvukovať, každý z vás, ktorí tu sedíte, politici a političky, a ste tu takí, ktorí sa na tomto priživovaní tejto nenávisti voči Rómom aj priživujete a hľadáte si svojich obetných baránkov a vyťahujete rómsku kartu, kedy sa vám to páči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Tak ako sa dlho nehovorí o rodovo podmienenom násilí, kde každá piata žena čelí fyzickému násiliu, tak ešte menej hovoríme o sexuálnom obťažovaní, ktorému čelí každá štvrtá žena. Takže tento problém na Slovensku je ešte vypuklejší ako vo fyzickom násilí v partnerskom vzťahu. A len 11% žien nahlasuje znásilnenie alebo sexuálne obťažovanie, či už na pracovisku, v školách, kdekoľvek.
A ja sa ani nedivím, že tomu tak je. Ja osobne vo svojom okolí nepoznám ženu, ktorá by nebola terčom nejakých nechutných poznámok, nejakého obchytkávania a rôznych foriem sexuálneho obťažovania. Myslím si, že každá z nás má takéto negatívne skúsenosti. A to, prečo o tom nehovoríme, je aj ten fakt, že takáto forma obťažovania je v našej spoločnosti absolútne znormalizovaná. A keď aj niečo poviete a ozvete sa, tak ste viktimizovaná vy, obeť, prečo si sa tak obliekla, nemala si si dať taký červený rúž, určite si bola vyzývaná, vyzývavá, určite si bola koketná, načo chodíš večer sama a podobné veci. Miesto toho, aby sme brali za vinu toho páchateľa, tak skôr viníme ženy za to, že sa správali neprimerane.
A osobne si myslím, že každý jeden muž, ktorý sa vie správať k žene ako k rovnocennej partnerke a vie si ju uctiť, nemá problém so súhlasom v sexuálnom vzťahu. Bohužiaľ, tí ľudia, ktorí sa nechcú vzdať svojich výhod v patriarchárnej spoločnosti a stále považujú ženu za menejcennú, tento problém majú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Beáta, ja ti veľmi ďakujem za tento podrobný exkurz do problematiky rodovo podmieneného násilia, pretože tejto problematike takmer vôbec nie je venovaná žiadna pozornosť, čo sa týka ani tu v parlamente teda, ani na verejnosti. A výsledkom je, samozrejme, že zlyhávame ako v oblasti primárnej, tak aj sekundárnej prevencie a ako sa ukazuje, tak aj v tej trestnoprávnej rovine.
Keď sa tak zamyslíme nad tým, že prečo to ale je a prečo ostatné krajiny sú už tak ďaleko napríklad v riešení rodovo podmieneného násilia a u nás tomu tak nie je, tak ja musím vyjadriť presvedčenie, že z môjho pohľadu je to hlavne preto, lebo nekalým spôsobom do riešenia rodovo podmieneného násilia vstupuje ideológia, ktorá má na Slovensku naozaj veľmi podstatný vplyv na to, že sa táto problematika nerieši odborným spôsobom, ale ideologicky. A to nám bráni pomenovať ten základný problém, prečo k rodovo podmienenému násiliu dochádza, a to je pretrvávajúce rodové stereotypy.
Je nutné začať s touto problematikou naozaj už v útlom veku, v prostredí škôl, keď už nie v domácnostiach, a tu narážame na ďalší problém, kedy je vzťahová a sexuálna výchova zrazu ideologickým problémom, ktorý pokladáme aj na tejto pôde za veľmi dôležité riešiť.
Ja by som ešte chcela veľmi rýchlo upriamiť pozornosť aj na to, že je tu veľmi závažný problém, ktorý je opomínaný, a to je omnoho väčší výskyt rodovo podmieneného násilia v rómskych komunitách, ktorému čelia rómske ženy, a tejto téme nevenujeme absolútne žiadnu pozornosť. Čo sa ani nečudujem, keď tomu nevenujeme pozornosť v majoritnej populácii, nieto ešte vo vylúčených rómskych komunitách.
Ďakujem za pozornosť. Už nemám čas viac.