Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Milý Janko, mňa celkom zaujala tá tvoja úvaha o rušení špecializovaného súdu, pokiaľ pochybí, a tiež ma to motivovalo k zamysleniu, lebo ak vychádzame z premisy, že keď pochybí špeciálny súd, tak musíme zrušiť špeciálnu prokuratúru, tak potom ak dôjde k pochybeniu krajského a okresného súdu, tak by sme asi mali rušiť krajské a okresné prokuratúry, nie? No pravdou je, že ak by niekto systematicky analyzoval rozhodnutia Ústavného súdu, teda nielen tie, ktoré sa týkajú káuz na Úrade špeciálnej prokuratúry, tak by sme možno zistili, že tých pochybení, ktorých sa dopustili krajské prokuratúry a súdy, je oveľa viac. A zároveň keby sme naozaj urobili dôslednú analýzu rozhodnutí špeciálneho súdu, voči ktorým sa obžalovaní bránia ústavnou sťažnosťou, tak by sme možno zistili, že títo uspeli tak len v piatich percentách, a ale určite, teda aspoň si myslím a dúfam, by sme nenašli prípad, v ktorom sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie nedôvodne. Vo väčšine prípadov, pokiaľ vieme, sa tieto rozhodnutia týkajú porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale takýchto nálezov Ústavný súd predsa vydáva v priebehu roka stovky. Čiže stiahnuť to iba na Úrad špeciálnej prokuratúry je totálne zjednodušené a v tomto prípade jednoznačne účelové. Okrem toho ja len pripomínam nakoniec, že sme tu niekoľkokrát vyzvali pána Suska, ministra, ale aj ostatných, aby nám konečne bol predložený nejaký sumár tých pochybení a porušení ľudských práv, ku ktorým došlo na Úrade špeciálnej prokuratúry alebo nejaké rozhodnutie Ústavného súdu, a stále sme ich ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj tebe, Simi, pretože si veľmi dobre vystihla, ako pokrytecky a farizejsky sa správa súčasná koalícia. Ja si spomínam na to, ako Fico a spol. vykrikovali, že systémové zmeny vyžadujú systémové riešenia, že v prípade komplexných zmien, ktoré majú naozaj celospoločenský dopad, aj sociálny, aj politický, že takéto zákony jednoducho nemôžeme prijímať bez nejakého konsenzu a odbornej diskusie. Tak ja sa pýtam, či zmeny v oblasti Trestného zákona do tejto oblasti nepatria, či nemajú významný spoločenský dopad. A čo ŠPÚ, nie je to významná inštitúcia? To akože keď chceme niečo zmeniť, tak by sme nemali mať nejakú analýzu a na základe toho opraviť nejaké systémové chyby, nie je to lepšia cesta? No nie, lepšie je to zrušiť, a to aj napriek tomu, že nám to vytýka Európska únia, napriek tomu, že sa búri odborná obec, napriek tomu, že sa búria ľudia na ulici. Tak poďme zrušiť aj Generálnu prokuratúru napríklad. To je tiež taká zaujímavá inštitúcia, ktorá má silný vnútorný hierarchický systém, do ktorého vôbec nie je možné zasahovať, a ktorá si § 363 používa, ako sa jej zachce, ale to sa vám už nepáči, však? Pretože táto inštitúcia pracuje vo váš prospech, že?
Ďakujem. (Potlesk.)

No, pán Danko sa dnes ukázal teda fakt ako ozajstný farizej, pretože si všetci veľmi dobre spomíname, ako pred Vianocami, keď si myslel, že nemá zapnutý mikrofón, tak mu tu vypadlo vulgárne slovíčko, a takisto sme svedkami aj jeho neúctivého a homofóbneho vyjadrovania sa pred zrakmi celej verejnosti, čím vlastne len podnecuje k ďalšej nenávisti proti menšinám na Slovensku. Takže skôr by sa mal pán Danko zamyslieť nad sebou a nevstupovať do rozpravy odborníčkam, ako si ty, Irena. Takže ja teda chápem a zdieľam tvoj hnev a najmä ďakujem ti za to, že na Slovensku sú ešte stále ľudia, ktorí sa s touto situáciou nechcú zmieriť.
Poukázala si presne na pravú tvár koalície, ktorú vôbec nezaujímajú reálne problémy tých obyčajných ľudí, porušovanie ľudských práv, ktoré sa tu deje dlhodobo menšinám, pretože títo ľudia nemajú ani moc, ani hlas a, samozrejme, ani peniaze na to, aby si dokázali zaplatiť naozaj drahých advokátov, ktorí im potom neskôr napíšu dobrý zákon.
Na Slovensku dlhodobo pretrváva inštitucionálny rasizmus, na čo si poukázala a na ktorý sa SMER dlhodobo teda podieľa. Ak ste Róm alebo Rómka v tejto krajine, tak sa určite spravodlivosti nedovoláte. A ako si ukázala, tak vlastne nedôjde ani k nejakému vyšetrovaniu závažných trestných činov, čo je veľmi podstatné. Bol tu spomenutý prípad napríklad Moldavy nad Bodvou, kde vlastne tie obete policajného násilia náš systém obvinil a odsúdil ako páchateľov. A spravodlivosti sa dovolali až po dvanástich rokoch na Európskom súde pre ľudské práva. Rovnako sa to týka aj napríklad nezákonne sterilizovaných rómskych žien a rovnako sa to týka segregácie, ktorá je dlhodobo nielen v školách na Slovensku, ale aj v zdravotníckych zariadeniach. A vôbec sa tento štát tomu tridsať... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za všetky ocenenia, pochvaly, počúva sa to naozaj veľmi dobre, teší ma to, na druhej strane ďakujem veľmi pekne aj pani Puškárovej za jej príspevok, som veľmi rada, že aspoň táto prioritizácia sa trošku tam objavuje, aspoň podotýkam, a povedala som to aj v tej, v tom mojom príspevku, že, bohužiaľ, sú to finančné prostriedky najmä z plánu obnovy a odolnosti, čomu vlastne vysoká škola a ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) vďačí za to, že tomu je investované trochu viacej peňazí, ale tie trvajú len do roku 2026 a potom bude naozaj na štátnom rozpočte na to, aby sme trošku zainvestovali ešte viacej a naozaj tie vysoké školy a najmä vedu a výskum podporili. Takže ja dúfam, že aj o tri roky bude školstvo prioritizované, aspoň to vysoké, a že sa to prejaví, počkáme si na to.
Zároveň by som ale ešte chcela povedať jednu vetu, že ja viem, že aj napriek tomu, že tu diskutujeme, aj napriek tomu, že poslanci a poslankyne PS alebo opozície nebudú hlasovať za tento rozpočet, tak v konečnom dôsledku bude schválený. Možno je, je to, bohužiaľ, smutné v tom znení, že tie naše návrhy na vylepšenie toho rozpočtu nie sú prijaté. Aj to si uvedomujeme. Napriek tomu to ale stále budeme hovoriť, je to naša úloha, aby sme na to upozorňovali a ja dúfam, že časom nájdeme možno aj nejaký priestor na to, aby sme vytvorili nejaké kompromisy a výbory na to budú veľmi dobrým miestom. Zároveň beriem aj to, že každý z vás má deti alebo deti vašich deti majú deti v tej škole a že teda tá prioritizácia školstva je pre vás dôležitá, a preto dúfam, že aj vy budete ako predstavitelia koalície vyvíjať nátlak na vašich čelných predstaviteľov, aby prestali len o tom rečniť, ale začali do školstva aj viac investovať na to, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Dobrý deň, ďakujem pán predsedajúci. Milé poslankyne, milí poslanci, rada by som pozdravila aj pána ministra školstva, ale vidím, že tu už nie je, tak že ho srdečne pozdravujem aspoň na diaľku. (Reakcia z pléna.) Áno, je tu niekde? Jáj, tak.
Som veľmi rada, že tu počúvam v tejto rozprave o dvoch kľúčových veciach alebo rezortoch stále dookola, a to je zdravotníctvo a školstvo, pretože už dlhodobo hovoríme o tom, že sú to tie najdôležitejšie rezorty pre budúcnosť tejto krajiny. Na druhej strane si, samozrejme, uvedomujeme, že nie je možné nejako intenzívne zvýšiť financovanie do týchto dvoch oblastí, najmä vo vzťahu k tomu, v akom katastrofálnom vzťahu, v akom katastrofálnom stave sú naše verejné financie. Však hovorili sme o tom celý minulý týždeň v parlamente, diskutovali sme o rizikách, ktoré nám hrozia, ak nebudeme mať plán postupného ambiciózneho ozdravovania verejných financií. Je mi, bolo mi ľúto, že koalícia, bohužiaľ, vníma všetko to, čo tu povieme v rozprave a v diskusii, ako nejakú snahu o hlúpe divadlo. To mi je naozaj veľmi ľúto, pretože si myslím, že naozaj v demokratickej a kultivovanej spoločnosti by diskusia medzi opozíciou a koalíciou mala vyzerať úplne, úplne inak a mali by sa hľadať aj kompromisy, pretože to nie je o vojne medzi koalíciou a opozíciou, ani o dvoch znepriatelených táboroch, ale je to o tom, že to, čo vyjde a čo sa schváli v tejto miestnosti, tak na tom závisia životy našich občanov a občianok, a to by sme mali mať v prvom rade na mysli.
Tie konsolidačné opatrenia, ktoré si schválila vláda, z nášho pohľadu, samozrejme, vôbec nie sú konsolidačné, ale ja by som ich skôr nazvala že devastačné. Už sme tu hovorili o tom, že vláda absolútne nemyslí na budúcnosť a skôr jej zámerom je vrátiť všetko do starých koľají. Kráčate do minulosti a výsledkom bude len to, že nám bude klesať naša životná úroveň. Sme presvedčení o tom, že to, čo sa schválilo, nemá nič spoločné s konsolidáciou a vieme len, že ide o pokračujúcu kampaň a rozdávanie peňazí, kde jednoznačným víťazom sú, samozrejme, vaši voliči a voličky a seniori. Niekedy mám pocit, že naozaj žijete v nejakom virtuálnom svete hospodárskeho blahobytu, keď namiesto konsolidácie zaťažujete daňami produktívnu časť obyvateľstva a hlavne malých a stredných podnikateľov, od ktorých, samozrejme, závisí rast našej ekonomiky.
Len tak na pripomenutie, aby sme na to nezabudli, poďme sa pozrieť, čo je vlastne na príjmovej strane toho balíka. Je to zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávajúcej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu. A teraz sa pozrieme na to, čo je na tej výdavkovej strane. Viazanie výdavkov kapitálu na úrovni 5 % osobných výdavkov, či nulová valorizácia platov zamestnancov vo verejnej správe na rok 2024. Týmito konsolidačnými opatreniami skôr len hľadáte dodatočné finančné zdroje na plnenie sociálnych programov. Ale bohužiaľ, a to vravím bohužiaľ, je to na úkor budúcej generácie. My nemáme nič proti dôchodkom, ani proti rôznym daňovým zvyšovaniam napríklad z tabaku alebo liehu v určitej normálnej miere, avšak to, že zaťažujete budúce generácie a znižujete našu životnú úroveň, tak to ma naozaj trápi, pretože neinvestujeme do znalostnej či zelenej ekonomiky.
Rovnako predkladaný návrh rozpočtu absolútne nereflektuje vyčíslené limity verejných výdavkov a tie sú jedným z rozhodujúcich nástrojov pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Mám za to, že týmto vláda porušuje zákon. A to je aj dôvod, prečo nám ratingová agentúra znižovala rating, ktorý je mimochodom najnižší od roku 2004. Takéto populistické rozhadzovanie môžme kľudne nazvať aj úplatok. Ale je to veľmi krátkozraký pohľad, pretože viete, aj toho, koho ožobračujete, tak aj tí budú budúcimi voličmi a voličkami, ale tí sa vám za to, čo momentálne robíte s našou krajinou, asi neodvďačia.
Miesto toho, aby ste zaťažovali občanov, občianky, podnikateľov, podnikateľky, mali by šetriť napr. na štátnych úradníkov. Zaviazali ste sa, že budete viazať verejné výdavky na úrovni 5 % osobných výdavkov, ale konkrétne len v štátnej správe vzrastie počet zamestnancov o 7 118. A celkovo ste vyčlenili finančné prostriedky v rozpočte pre 12 458 zamestnancov. Napríklad ide o prijatie novely školského zákona, kde ste vyčlenili 870 osôb. Potom je tam nový zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, kde je tam nárast o 166 osôb. Potom je tam čiastočné vrátenie systemizovaných miest policajtov, nárast o 907 osôb. Ďalej tu čítam zabezpečenie financovania zdrojov z EÚ a ostatné legislatívne zmeny.
Mohla by som ešte pokračovať ďalej, ale nechcem zbytočne zdržiavať týmito číslami, pretože zaujímavé je, že čo sa týka počtu zamestnancov toho už, bohužiaľ, zase schváleného ministerstva pre cestovný ruch a šport, tak tam žiadne finančné prostriedky na vyčíslenie ani počet zamestnancov, ani ciele opatrenia, ani nástroje, ako to dosiahnuť, tak to tam, bohužiaľ, nevidíme. Zato sme tam našli ale informácie o tom, koľko bude ďalších novozriadených úradov. Napríklad pod úradom podpredsedy vlády vznikne útvar zodpovedný za riadenia a koordináciu agendy lákania a udržania talentov. Potom vznikne v gescii ministerstva vnútra nejaký osobitný subjekt, do ktorého sa sústredí kľúčová časť majetku ústrednej štátnej správy.
Ďalej bude zriadená agentúra pre správu štátneho prebytočného majetku, vznikne štátna pomoc pre pomoc neziskovému sektoru, štátna agentúra a okrem toho ešte vzniknú dve agentúry, ktoré budú poskytovať granty v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií a je pre mňa nepochopiteľné, prečo jedna vznikne pod rezortom školstva a druhá v rezorte hospodárstva. Doteraz napriek tomu, že sme sa na to pýtali na výboroch, som teda nedostala uspokojivú odpoveď.
Dokonca aj NKÚ upozorňuje na to, že zakladanie týchto úradov vrátane zriadenia nového ministerstva je v rozpore s tou optimalizáciou, ku ktorej ste sa dokonca zaviazali vo vašom programovom vyhlásení vlády. Tam píšete, že vláda plánuje reformu verejnej správy, ktorá má priniesť významné úspory na investičných aj prevádzkových nákladoch štátu. No celkom dobre si neviem predstaviť, že akým spôsobom vlastne toto navýšenie štátnych zamestnancov a zriaďovanie nových úradov môže priniesť úspory do štátneho rozpočtu.
O čo viac vláda míňa na štátnych úradníkoch a dôchodcoch, ktorí navyše ani nie sú najohrozenejšou skupinou na Slovensku, tým menej peňazí zostáva napr. na tie dva najdôležitejšie rezorty, ktoré som spomínala na začiatku, čiže zdravotníctvo a školstvo. A keďže je školstvo tá oblasť, ktorej sa ja prioritne venujem, dovoľte mi, aby som trošku ten rozpočet ministerstva školstva rozobrala detailnejšie.
Kvalitu vzdelávania na Slovensku minister Drucker označil za národnú tragédiu. Ja sa mu chcem veľmi pekne poďakovať za tieto slová, pretože si myslím, že na ministerstvo školstva sú veľmi odvážne a ja to kvitujem, pretože sú aj pravdivé. Na druhej strane ale povedal taktiež, že ak ju chceme riešiť, vzdelávanie sa musí stať spoločenskou prioritou nielen v rečiach, ale aj činoch. Aj s tým by som dokázala súhlasiť, pokladám to za veľmi dôležité, ale návrh rozpočtu na rok 2024 je s týmto tvrdením teda úplne v rozpore. Z návrhu rozpočtu sa dozvedáme, že výdavky ministerstva školstva sa medziročne zvýšia o 669 mil. eur. na niečo cez 4 mld. eur dokopy. K tomu, ako vnímame toto deklarované zvýšenie o 20 %, sa vyjadrí neskôr moja kolegyňa, takže týmto sa nebudem detailnejšie zaoberať. Ja len poviem, že stále je to oveľa menší nárast ako napr. veľkosť tých populistických výdavkov na seniorov, energie, hypotéky, ktoré sú veľmi neadresné, z dlhodobého hľadiska aj neudržateľné a ktoré náš rozpočet zaťažia vo výške viac ako 1,5 mld. eur.
Ministerstvo nám sľubuje valorizáciu miest, financovanie podporných opatrení, financovanie nákladov škôl pre energie, vyšší príspevok na učebnice, či zavedenie regionálneho odmeňovania učiteľov. Pre vysoké školy tam nájdeme zavedenie výkonnostných zmlúv s verejnými vysokými školami a 25 mil. na plnenie úloh národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. Po prvé, vláda Roberta Fica by sa nemala hrdiť tým, že vyčleňuje financie na opatrenia, ku ktorým sa zaviazala už vláda predchádzajúca. A dokonca nie tých opatrení, ktoré sú podmienkou pre plnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti.
Na druhej strane by však vláda mala plniť tie záväzky, ktoré vychádzajú z uznesení a stratégie a ktoré prijala, a tu musím konštatovať, že napr. tých spomínaných 25 mil. do výskumu a vývoja nie sú tým, čím sa vláda zaviazala vo svojej národnej stratégii. A to ani z ďaleka. V tejto oblasti teda môžme evidovať prvú kľúčovú problémovú obraz, oblasť, a to je, že v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie aj OECD sme vo financovaní školstva stále niekde na chvoste. A len pre objasnenie, Slovensko dlhodobo vykazuje v porovnaní krajín OECD, krajín EÚ, či dokonca V4 nízke investície do vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania. Kým priemerná krajina investuje okolo 74 až 75 % HDP, tak na Slovensku je to len 35. V stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu sme si zadefinovali, že je potrebné zvýšenie týchto investícií aspoň na úroveň 1,2 HDP. Doteraz ani jedna vláda pre toto neurobila nič.
Čo sa týka financovania vysokých škôl, my dávame asi tak približne 71 % priemeru v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Pre zaujímavosť, tie krajiny, kde nám odchádzajú naši študenti študovať, dávajú podstatne viac. Len Česká republiky dáva 95 %, Dánsko dokonca 116 % a veľká Británia až 176 %. Dokonca aj Cyprus dosahuje viac. My za posledné roky investujeme do školstva 4 až 4,4 % HDP. Odborníci a odborníčky sa zhodli na tom, že minimálne by sme sa mali vyškriabať na výšku 5,1. To sa ani tejto vláde, samozrejme, nepodarilo. Takže aká prioritizácia školstva?
Jedným z dôvodov, prečo mladí ľudia odchádzajú študovať do zahraničia, je okrem vyššieho renomé škôl aj fakt, že bývajú naozaj v neatraktívnych podmienkach, kde sa všetko rozpadá na tých našich skvelých vysokoškolských internátoch. Z rozpočtu sa ale dozvedáme, že kapitálové výdavky verejných financií vysokých škôl, verejných vysokých škôl budú oproti posledným trom rokom výrazne nižšie. To znamená, že sa tieto vysokoškolské internáty asi z rozpočtu opravovať teda vôbec nebudú. A len to dokazuje, akú dôležitosť kladie táto vláda téme odlivu mladých. Je ale zrejmé, že sa spolieha teda na plán obnovy a odolnosti, bez ktorého by na Slovensku asi nebola absolútne žiadna reforma. Vďakabohu, že ešte tento plán obnovy vôbec máme.
Ďalej prichádzame k druhému problému, a to je inklúzia. Čelíme v súčasnosti akútnemu nedostatku podporných tímov, odborných zamestnancov, psychológov, psychologičiek, o tom sme tu už asi dneska aj hovorili. Učitelia nemajú dostatok materiálneho vybavenia či edukačných pomôcok a mnohé materské školy od obdobia, kedy bola zavedená povinná predškolská výchova, doteraz nedokázali zabezpečiť adekvátny personál a jeho dostatočnú výšku alebo počet. Pri poznaní aktuálneho stavu je zrejmé, že navýšenie rozpočtu pre regionálne školstvo a zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania je absolútne nedostatočná. Ten predpokladá nárast počtu podporných tímov financovaných iba z plánu obnovy a odolnosti a v rámci realizovaných reforiem. Je teda sporné, či dokážeme financovať inkluzívne opatrenia v jeho celosti. A to sa, samozrejme, odrazí aj v kvalite vzdelávania. Ak rast účasti na predprimárnom vzdelávaní nebude sprevádzaný dostatočným nárastom inkluzívneho personálu, kvalita predprimárneho vzdelávania bude jasne klesať. Aj stanovisko NKÚ hovorí v súvislosti so zavádzaním podporných opatrení a s transformáciou poradenského systému o potrebe navýšenia zamestnancov aspoň o 400 v roku 2024. Ak by to bola pravda, tak by sme v rozpočte potrebovali vyčleniť ďalších 10,8 mil. eur.
Najzásadnejší však ja vnímam problém tri, a to je zvýšenie atraktivity učiteľského povolania. Pre túto oblasť táto vláda nerobí absolútne nič. Rozpočet, ktorý vláda predstavila, sľubuje valorizáciu platov od septembra 2023, ktorá je vo výške 158 mil. eur. Je to však suma, ktorá bola schválená a zvýšená od septembra a pretavila sa do rozpočtu v roku 2024. V reále to znamená, že nasledujúci rok nedôjde k zvyšovaniu platov učiteľov a učiteliek a vlastne každého, kto pracuje v školstve. A keď sme sa pýtali na výbore, že teda ako to bude ďalej so zvyšovaním platov pedagogických zamestnancov, dostali sme odpoveď, že táto zmluva trvá do augusta 2024, takto to bolo podpísané a o ďalšom zvyšovaní sa teda vôbec nerokuje. Znamená to, že napriek tomu, že sme tu mali veľmi vysokú infláciu a to zvýšenie, ku ktorému došlo, nebolo úplne na tej výške alebo úrovni tej inflácie, tak ďalšie peniaze títo pedagogickí zamestnanci nedostanú napriek tomu, že financovanie učiteľov a učiteliek je ďaleko, ďaleko za priemerom ostatných krajín a ich financovania platov vysokoškolských zamestnancov a dokonca ďaleko, ďaleko aj za platmi zamestnancov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie. A ja len podotýkam, že keby sa aj ministerstvo dohodlo s odbormi na ďalšom zvyšovaní platov od septembra v roku 2024, tak takéto zvýšenie by stačilo len na minimálny nárast reálnych miezd, ktoré boli v roku 2021. Čiže to vôbec nebude na priek tomu postačujúce. Ja sa pýtam, ako potom chceme skvalitniť prácu v našich školách, motivovať nových, mladých začínajúcich učiteľov, aby sa uchádzali o učiteľské povolanie, keď na to najdôležitejšie, teda na učiteľov a učiteľky, absolútne nemyslíme.
Tých problematických vecí v rozpočte je viac, ale ja mám už len minútu a pol, takže sa len veľmi rýchlo dotknem toho, že v rozpočte vôbec nevidíme žiadnu položku toho, že by ministerstvo myslelo na transformáciu financovania materských škôl z podielových daní na normatívne financovanie. Toto sa viaže tiež na míľnik plánu obnovy a odolnosti a tiež sme k tomu na výbore nedostali napriek našim otázkam absolútne žiadne informácie, takže ja sa obávam, či vôbec budeme schopní plniť tento dôležitý míľnik a či neprídeme o peniaze.
Takisto stojí za zváženie aj trošku sa zamyslieť nad tým, ako podporujeme mladých, pretože do mládeže vyčlenila alebo na mládež, na podporu mládeže vyčlenila táto vláda len 2,7 mld., čo je len polovične dávka toho, čo by títo mladí ľudia vlastne potrebovali z dlhodobého hľadiska. A túto oblasť podpory mládeže aj s celoživotným vzdelávaním my zanedbávame už desiatky, desiatky rokov, a pritom je to trend, celosvetový trend, ktorý by sme mali kopírovať. Aj tu sa ukazuje, aká „progresívna" táto vláda je.
Ja by som ešte len na záver chcela povedať, že napriek tomu, čo som povedala, ja verím, že si všetci, čo tu sedíme, uvedomujeme, že školstvo je kľúčové pre rozvoj tejto krajiny a že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem ti za tvoj podnetný príspevok a napriek tomu že stále opakujem to isté, tak je nevyhnutné si to neustále pripomínať. Ja som si spomenula pri tvojom príspevku na to, ako mi pán Grendel včera pripomenul, že sa Fico podobá na Mečiara a ja si spomínam, že som bola vtedy ešte mladá a veľmi som sa o politiku teda nezaujímala, ale už vtedy bolo zaujímavé, že ani Mečiar so svojimi mafiánskymi praktikami nebol taký rýchly ako teraz Fico. Veď si spomeňte, že vláda ešte nemala ani dôveru a už odvolali prezidenta Policajného zboru a vyšetrovateľov v NAKA a ten útok na ten právny štát bol taký rýchly a pripomenulo mi to okupáciu v 1968, kedy Rusi zastavili naše snahy o demokraciu na Slovensku. Ale najhoršie na tom všetkom je, že my sa vlastne vraciame kdesi na začiatok. Ja som sa niekde dočítala, že v súčasnosti vyšetrovatelia NAKA opäť musia hlásiť svojmu nadriadenému, že ide vyšetrovať nejaký prípad a musia mať dokonca podpis a schválenie od svojho vyšetrovateľa. Je to v podstate opätovná snaha o kontrolu každého vyšetrovania, takže to, čo sa nám už ako keby podarilo a začali sme pomaly rozväzovať ruky vyšetrovateľom a súdom, tak to máme zase opätovnú snahu o zviazanie týchto rúk. A práve preto som presvedčená, že demokracia na Slovensku je v ohrození a je teda našou povinnosťou nielen na to upozorňovať, ale o túto demokraciu aj bojovať.

Ďakujem, Martin, musím sa priznať, že tvoj príhovor ma naozaj veľmi bavil. A napriek tomu obsahu, ktorý až tak zábavný nebol, ale vedela som, že si šikovný a múdry, ale som netušila, že si aj taký vtipný, takže ďakujem ti za to, pobavil si ma. A pravdu poviem, že si myslím a dívala som sa na tých ľudí, svojich kolegov a kolegyne v koalícii, takisto ako Janko Hargaš a rozmýšľala som nad tým, že ako nás asi vnímajú. Ja som bola doteraz presvedčená, že je tak kus ignorácie a arogancie moci, najmä od vládnych činiteľov, ale potom som si pomyslela, že by nás vnímali aj ako bláznov? A každopádne asi nemá zmysel sa veľmi nad tým zamýšľať, pretože očividne nediskutujú a mňa na jednej strane mrzí, že nediskutujú a na druhej strane si kladiem otázku, že, preboha, nielen čo urobil ten štatistický, ale čo sme urobili aj my, že si zaslúžime takýto osud. A to som mala totiž úplne inú predstavu o práci poslankyne. Myslela som, že v tých výboroch, ale aj tu v parlamente budeme diskutovať, že budeme hľadať nejaké prieniky, kompromisy. Ja to totiž učím ako učiteľka alebo učila som ako učiteľka svoje deti v triede, že vždy, aj napriek tomu, že má niekto z nich iný názor, tak by sa mali dohodnúť, nájsť nejaký spoločný bod, participovať na spoločných úlohách, tak, aby vyriešili svoje konflikty, aby vychádzali si v ústrety, ale zisťujem a to ma mrzí najviac, že keď vyrastú, tak tieto deti zistia, že, bohužiaľ, vyhráva nie spolupráca, ale ten, kto má moc a to je to najhoršie, čo tieto deti čaká, ale vy ste vzorom a my sme tí zodpovední, ktorí to môžu zmeniť, takže možno by bol najvyšší čas sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi všetkým za takú plodnú diskusiu, ani som nečakala, že na tú rozpravu je toľko veľa faktických poznámok, a dokonca ešte aj reakcia zo zahraničia, veľmi si ju vážim. Môžte mu napísať späť teda v mojom mene a že teda dúfam, že je hrdý aj na Rómky poslankyne, lebo sme tu tri, takže ďakujem, ďakujem.
A veľmi rada by som odpovedala na všetky vaše faktické poznámky, ale priznám sa, že niektoré som si nezapísala, nepamätám si ich, ale aspoň to, čo si pamätám.
Na pána Dostála, ďakujem vám za tú poznámku, samozrejme, že ono to bolo myslené v kontexte trošku tak satiricky toho, čo teda zaznievalo od, z médiá od poslancov koalície. Ale v podstate pravdou je, že my to tu naťahujeme, áno, pretože my nemôžme dopustiť, aby nám ukradli Slovensko, aby nám uniesli právny štát. Preto sa to snažíme čo najviac oddialiť, pretože nikto s nami nekomunikuje, nikto s nami nediskutuje a nikto nechce zjednať nápravu, tak bojujeme. Ale každý jeden rokovací deň sa presviedčam o tom, že koalícia to s nami bude mať teda sakra ťažké, a to sa len rozbiehame, lebo sme tu noví. Pretože naše faktické sú naozaj múdre, konštruktívne, inšpiratívne, obohacujúce a mohla by som takto celé dve minúty ešte pokračovať, akí sme super.
Ďakujem Braňovi Gröhlingovi za to, že si pripomenul, čo všetko vlastne budú stáť tieto jednotlivé kroky, a pre mňa je najhoršie to, že tých mladých ľudí to bude stáť budúcnosť.
Ďakujem pánovi Grendelovi, že mi pripomenul, že pán Fico mi od začiatku pripomínal toho Mečiara, že majú teda veľmi veľa spoločného.
A ďakujem a pripájam sa k výzve, Lucia, pretože som presvedčená, že tento štát by mal byť založený na troch základných pilieroch, a to je podpora školstva, zdravotníctva... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pozdravujem všetkých poslancov, poslankyne, predstaviteľov vlády. Predpokladám, že vám nepoviem nič nové, ale aspoň skúsim.
Po celom Slovensku ľudia protestujú. Na námestia už vyšlo niekoľko tisíc ľudí, pretože nechcú byť len ovcami a bezmocne sa prizerať na to, ako Robert Fico a koalícia ohrozuje právny štát a oslabuje boj proti korupcii, a to len preto, aby ochránil seba a svojich kumpánov.
Kým bývalá vláda pripravila rodinný balíček, ktorý sme, samozrejme, kritizovali, pretože podľa nášho názoru demontoval verejné financie, tak táto vláda zašla ešte ďalej a pripravila balíček, ktorý nazývame promafiánsky. Pretože ten demontuje právny štát. Do konca tohto roku by chceli schváliť konsolidačné opatrenia, štátny rozpočet, zmeny v kompetenčnom zákone, zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, radi by zrušiť špeciálnu prokuratúru a chceli by aj nižšie tresty najmä za korupciu. Fico si vôbec neberie rukavičky. Všetky zmeny chce urobiť veľmi rýchlo a najlepšie v skrátených legislatívnych konaniach a bez odporu. Bez odporu verejnosti, pretože myslí si a spolieha sa na to, že ľudia sú už unavení z politiky po tom turbulentnom politickom roku a keďže idú Vianoce, tak predpokladá, že nebudú chcieť ani diskutovať a nebudú klásť odpor. Ja som veľmi rada, že sa prepočítal.
Zároveň ale nechce ani odpor opozície, nechce ani sociálny a odborný dialóg a toto všetko nemôžeme vnímať len ako nejaké parciálne kroky, ktoré vedú k urýchlenému legislatívnemu procesu. Musíme to vnímať ako jasný zámer ohroziť a oslabiť demokraciu v našej spoločnosti. Chcú nás umlčať a chcú nám znemožniť pýtať sa na výboroch alebo jednoducho členovia a členky koalície neprídu na výbor, aby nebol uznášaniaschopný, tak ako sa to stalo napríklad v školskom výbore, keď sa prerokovával kompetenčný zákon alebo vo výbore zdravotníctva, keď sa rokovalo o rozpočte.
Povedzme si pravdu, na týchto výboroch sa vlastne ani o ničom nerokuje. Koalícia nám predstaví svoje návrhy, na otázky neodpovedá alebo odpovedá veľmi vágne a neurčito, neprijíma absolútne žiadne návrhy na zlepšenie a ignoruje – nás aj tie návrhy. Myslím si, že pán Fico a celá koalícia po niekoľkých rokoch v politike zabudli, že Slovensko je založené na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.
Spýtala by som sa pána Fica aj všetkých ostatných, prečo svojimi krokmi ohrozujú stabilitu demokracie a právneho štátu na Slovensku alebo prečo ohrozujú nezávislosť demokratických inštitúcií ako napríklad Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či iné úrady, alebo prečo chcú porušovať princípy transparentnosti pri výberových konaniach na riadiacej funkcii v štátnej správe. Ale nemusíme sa pýtať, my to všetci vieme veľmi dobre, pretože im a ich podržtaškám hrozí vyšetrovanie a trestné stíhanie vo viacerých korupčných kauzách. Najlepším riešením je preto, samozrejme, znefunkčniť právny systém a zachrániť seba, ako aj svojich kumpánov.
Predložený kompetenčný zákon je toho dôkazom, pretože popri nezmyselnom zriadení ministerstva pre štátnu tajomníčku Romanu Tabák a oligarchov, ktorí sa budú priživovať na cestovnom ruchu, tu nájdete aj návod, ako odvolať starých a menovať nových riaditeľov, rozumej spriaznených so SMER-om, aby sa z nezávislých inštitúcií stali, samozrejme, spolitizované.
Nemôžeme sa čudovať, že tieto kroky vedúce k demolácii právneho štátu si všimli už aj ľudia v zahraničí a ľudia, ktorí tomu rozumejú, protestujú a vyšli do ulíc a občiansky sektor realizuje petície a píše listy Európskej komisii. Jednou z nich je napríklad aj petičná výzva signatárov nadácie Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko alebo INEKO. Túto petíciu podpísalo už viac ako 34-tisíc a keď som ju čítala, tak som si vlastne uvedomila, koľko veľa krokov už táto súčasná koalícia urobila odvtedy, ako nastúpila do svojej funkcie. Je tam definovaných desať krokov, ktoré jasne deklarujú spôsob postupného demontovania právneho štátu. O viacerých sme už hovorili na odvolávaní ministra vnútra, ako napríklad spôsob odvolania prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru, postavenie vyšetrovateľov NAKA mimo službu, výmena riaditeľa a inšpekcie Policajného zboru, výmena troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky či vyhrážanie sa sudcovi Mestského súdu Bratislava IV.
No a potom sú tu tie, ktoré opozícia nemôže a nechce dovoliť a proti ktorým sa búria tí, ktorým na demokracii záleží. A to je, samozrejme, návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten prišiel v čase, kedy tento úrad riešil závažné trestné činy korupcie a zneužívania moci a vedie stíhania aj voči predstaviteľom vládnych strán. Prijímanie takejto závažnej zmeny týkajúcej sa orgánu ochrany práva, si vyžaduje verejnú diskusiu s odborníkmi aj mimo ministerstiev a so zapojením verejnosti, s možnosťou takúto zmenu pripomienkovať a nie schváliť ju v rámci skráteného legislatívneho konania.
Siedmym krokom je napríklad zmena v kompetenciách Špecializovaného trestného súdu alebo dokonca jeho zrušenia, čím by došlo k zásahu do ústavného práva na spravodlivý proces.
No a potom tu máme úpravu kompetenčného zákona, kvôli ktorej tu stojím aj ja dnes, aby vláda mohla ľahšie vymeniť vedúcich funkcionárov kontrolných úradov ako Úrad nad zdravotnou starostlivosťou, štatistický úrad alebo aj protimonopolný úrad. Tým sa zníži, samozrejme, nezávislosť týchto inštitúcií a zvýši sa ich politizácia.
Deviatym krokom je potom, samozrejme, zákon, o ktorom ešte budeme len hovoriť, a to je návrh na zmenu fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a prijímanie podstatných zmien zákonov v oblasti justície cez skrátené legislatívne konanie bez verejného pripomienkovania.
Týchto desať bodov sú dôvody, prečo tu dnes sme tak dlho, prečo naťahujeme rozpravu a prečo odďaľujeme rokovanie. A toto sú tie dôvody, prečo sú ľudia v uliciach.
My to jednoducho nemôžeme dovoliť. Ľudia už totiž nechcú, aby sa zopakovala minulosť. Už raz ste museli odísť, keď ľudia vyšli do ulíc, pretože tu nechceli ani ruskú guberniu, ani systém vašich ľudí. Preto vychádzajú do ulíc aj dnes, aby sa to nezopakovalo. My nechceme vládu, ktorá myslí v prvom rade na seba a až potom na ľudí, a nechceme vládu, ktorá neváha zničiť demokraciu len pre svoju záchranu. Nechceme takisto vládu, ktorá svoje kroky obhajuje zachovávaním ľudských práv, a pritom farizejsky pre dodržiavanie ľudských práv neurobila absolútne nič. Bola to totiž vláda práve Roberta Fica s ministrom Kaliňákom, počas, ktorej boli napr. vykonávané razie v Moldave nad Bodvou. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej bol napr. unesený vietnamský občan a diskreditovaná Hedviga Malinová. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej zbili na policajnej stanici maloletého Róma alebo policajti nútili dvoch rómskych chlapcov, aby sa fackovali, kým si to sami nahrávali a obscesívne sa na tom zabávali. Bola to vláda SMER-u, ktorá správy verejného ochrancu práv ignorovala v parlamente. Okrem toho vláda SMER-u, ale aj ostatných vlád doteraz nezabezpečila, aby všetci občania a občianky v tejto krajine mali rovnocenné postavenie s majoritou, aby mali rovnaké práva či rovnaké príležitosti, a to vrátane LGBTI ľudí alebo príslušníkov či príslušníčok rómskej menšiny.
Ale toto zrejme nie sú tie práva, ktoré má Fico s Kaliňákom na mysli, že? Im ide o práva svojich kumpánov a ochranu pred zákonom, aby mohli ďalej rozkrádať štát a obohacovať sa na úkor bežných občanov. A to všetko v období, keď naše verejné financie sú v katastrofálnom stave, saldo bude dosahovať takmer 8 mld. eur a my ideme zriadiť nové ministerstvo s rozpočtom 100 mil. eur a možno viac. To je fakt úžasná konsolidácia!
Podľa medializovaných informácií je zámerom zriadenia podpora športu a zlepšenie jeho financovania a športové hnutie dokonca tento krok víta a hovorí, že je to historická šanca pre zjednotený šport, ktorého hlavnou pôsobnosťou má byť podľa dôvodovej správy štátna starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenska. Už som to spomínala aj vo svojej faktickej poznámke a pýtala som sa, že aké talenty budú vlastne reprezentovať našu krajinu, ak zanedbáme športovú výchovu a vzdelávanie detí k pozitívnemu vzťahu k športu v školách. Pretože práve školy sú miestom, kde sa formujú športové talenty. Miesto toho, aby sme investovali viacej pozornosti do tejto oblasti, my financie z rezortu školstva proste kompletne presunieme na nové ministerstvo aj s Fondom na podporu športu. Na ministerstve školstva zostane len šesť zamestnancov s necelým rozpočtom 300-tisíc eur na celý školský rok, čo je absolútne nepostačujúce.
Ja tomu vôbec, ale vôbec nerozumiem, pretože podľa môjho názoru je to krok, ktorý len dokazuje, že si neuvedomujeme, aký význam má výchova a vzdelávanie pre pozitívny prístup k pohybu. Za posledné desaťročie výrazne klesla fyzická zdatnosť detí a mládeže. Deti, ale ani ich rodičia nemajú pozitívny vzťah k športu. Väčšinou sedia pri počítačoch alebo robia inú činnosť, ale rozhodne to nie je šport. K pohybu nemajú takmer nijaký vzťah, výsledkom čoho je aj obezita a, samozrejme, zlé stravovacie návyky. Uvedomme si, prosím, že veľké percento detí sa nedostane k športu inak ako práve v školskom prostredí. Okrem toho šport je už dnes často lukratívnou záležitosťou a mnoho rodín dnes nemá financie na to, aby športovali v drahých športových kluboch. Talentované deti, ktoré by mohli Slovensko raz reprezentovať, tak nedostanú ani len príležitosť na to, aby mohli svoj talent rozvíjať. Práve škola je jediným miestom, kde môžme podchytiť deti, viesť ich k zdravým stravovacím návykom a budovať ich vzťah k športu, kde môžme objavovať talent a vytvoriť im podmienky cez rôzne športové súťaže, športové výcviky na školách, lenže na tieto už školám, bohužiaľ, nezostanú takmer žiadne finančné prostriedky.
Okrem toho však šport a pohyb nemožno chápať len ako prostriedok súťaženia a dosahovania špičkových športových výsledkov. Neurologické a neuropsychologické výskumy poukazujú na fakt, že nedostatok pohybu má negatívny dopad nielen na vyšší výskyt obezity, ale aj na rozvoj kognitívnych schopností. Základným činiteľom rozvoja mozgu, najmä v prvých troch rokoch života, je predsa pohyb. Pokiaľ dieťa nemá vyvinutú hrubú motoriku, nerozvinie ani jemnú, nemá dostatočný tlak pri písaní, nevie rozhýbať zápästie, tým pádom sa nedostáva ani k prepájaniu hemisfér, má problémy s čítaním, s porozumením textu, a teda s čitateľskou gramotnosťou. Mohli by sme ešte veľmi, veľmi dlho pokračovať. Našou úlohou teda je, aby sme už od raného detstva prostredníctvom špecifických a cielených výchovno-vzdelávacích programov podporovali pozitívny vzťah detí k športu a pohybu, a to napr. prostredníctvom konceptu Aktívna škola, ktorý je aj obsahom kurikulárnej reformy. Oddelením športu od ministerstva školstva tak vlastne dávame celej odbornej verejnosti signál, že nie sme ochotní venovať pozornosť pohybu ako základnej zložky výchovno-vzdelávacieho procesu, a s tým súvisí aj nedostatočné financovanie a degradovanie celej kvality telesnej výchovy, ale v konečnom dôsledku aj celej spoločnosti, pretože tá sa bude v dlhodobom horizonte postupne prejavovať na stále znižujúcej sa gramotnosti a aj úrovni kritického myslenia. Pretože áno, aj kritické myslenie je súčasťou kognitívnych zručností a bez pohybu nie je možné rozvíjať teda ani kritické myslenie.
Z môjho pohľadu by bolo omnoho lepším riešením, keby sme zvýšili financovanie športu vo formálnom a neformálnom vzdelávaní a rozšírili spoluprácu so športovými klubmi v školách, aby telesná výchova bola omnoho kvalitnejšia a aby raz z týchto deti mohli byť vrcholoví športovci. V opačnom prípade smerujeme k tomu, že podpora športových klubov bude bezpredmetná, pretože nebude talentov, ktoré by sme podporovali.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán Horecký, za veľmi podnetný príspevok. Aj ste sa pýtali, že prečo v materiáli nepíšu o vede a výskume, ale len o výskume a vývoji, keďže pokrýva menší segment. A ja si myslím, že je to presne pre to isté, ako prečo píšu o ministerstve "šprotu". Jednoducho preto, že tento materiál je narýchlo napísaný, neodborne a ešte k tomu aj s pravopisnými chybami.
Pýtali ste sa, ako je možné, že v doložke vplyvov nie sú žiadne dopady ani na rozpočet, ani podnikanie, ani na sociálnu oblasť. No my, čo tomu rozumieme, tak vieme, že tento návrh zákona má dopady veľké na všetky tieto oblasti, ale zároveň rozumieme aj tomu, že tu ide len o politický obchod a upratanie členov a členiek SNS na ministerstvo a na prípravu podmienok pre biznis v cestovnom ruchu pre oligarchov, ktorí sú na koalíciu naviazaní. Pretože ak by vláde naozaj išlo o podporu športu, čo nejde, tak stačilo by naozaj investovať do pedagógov, ktorí zlepšia zručnosti, ako učiť. Investovali by do športovej infraštruktúry a zintenzívnili by napríklad spoluprácu s mimovládnymi organizáciami alebo so športovými klubmi, ktoré by pôsobili na školách, čím by sa skvalitnila a bola by lepšia telesná výchova alebo by už konečne urobili nejaký poriadok s centrami voľného času. Tie od roku 2013 sú absolútne poddimenzované, majú nižší normatív ako školské kluby detí, a pritom práve centrá voľného času sú výborným potenciálom na zlepšenie športovej prípravy našich detí. No ale to by im neprinieslo nové pozície štátnych tajomníkov a ani žiadne iné benefity a to si myslím, že je problém.