Videokanál poslanca

Marián, ty si hovoril, že majú ešte rok a pol na to, aby ukázali, že vedia to kormidlo chytiť. No ja ti, ja si skúsim tak zaveštiť, hej, teraz v tomto, v tomto momente. Dva a pol roka ignorujú všetky odporúčania odborníkov, odporúčania aj opozície, v zásade každé odporúčanie, ako spravovať ekonomiku. Máme viac ako 100 dní od momentu, kedy premiér sľúbil, že predstaví opatrenia na štartovanie hospodárskeho rastu, a nepredstavil ich. Čiže, čo podľa mňa oni teraz spravia, že, že, že vypracujú si tú víziu Slovensko 2040, ktorú pripravuje Slovenská akadémia vied, a s tým bude podľa mňa pán premiér kampaňovať, že a teraz už máme plán, že ako to ideme spraviť a verte nám. A naozaj si myslím, že, že takáto je trajektória, ktorá nás čaká, a ja si myslím, že aká, ako môžeme veriť premiérovi, ktorý tri roky ignoruje všetky názory. Všetci mu hovoria, že to má robiť inak. Tri roky ich nepočúva a potom zrazu sa bude tváriť, že a teraz už viem, už sa polepším, už viem, čo idem robiť, aby som naštartoval ekonomiku. Jednoducho nedá sa to veriť. No a druhá časť toho, čo bude teda, čo, čo bude táto koalícia robiť, je, že bude strašiť opozíciou, strašiť tým, ako si aj ty správne povedala, že, že vraj nemáme nejaké riešenia a takéto a takéto bludy. Viete, že ľudia nie sú hlúpi. Ľudia vidia, že v opozícii máme konkrétne návrhy, ako naštartovať ekonomiku. My sme ten náš predstavili na jeseň minulého, na jeseň minulého roku, náš program TREST. Máme konkrétne návrhy, ako naštartovať ekonomiku a to vaše strašenie naozaj má limity. A každý podnikateľ, každý živnostník, ktorý si dnes zažíva ten marazmus, ktorý ste na neho uvalili, táto vláda, tak on si to vie zrátať, on si vie zrátať, že, ak by sa prijali tie opatrenia, ktoré navrhuje opozícia, žilo by sa mu ľahšie a to vaše strašenie na nich nebude jednoducho fungovať. Ďakujem.

Ďakujem ti, Dana, za tvoj príspevok k tomuto návrhu, ktorý priniesol pán Malatinec, a ja som len tak fakticky chcel pripomenúť, že sa vlastne veľmi teším, že pán Malatinský teraz tak precitol, že síce po takmer troch rokoch, ale precitol. A vo svojich vystúpeniach on to vlastne aj čítal, čo mu píšu ľudia. A ja si tak hovorím, že vlastne to je dobré. To je dobré, lebo to ukazuje, že keď ľudia píšu svojim poslancom, tak tí poslanci precitnú. Takže aj touto cestou by som chcel vyzvať všetkých voličov, pravdepodobne najmä strany HLAS, lebo tam je aj asi najviac nespokojných, aby písali svojim poslancom, aby si, je to veľmi jednoduché, na stránke www.nrsr.sk si nájdete zoznam poslancov podľa jednotlivých strán. Tam si môžete rozkliknúť stranu HLAS a môžete napísať svojim poslancom, ak hlasujú za veci, s ktorými máte problém. A že takých vecí je dosť. Napríklad taká voľba zo zahraničia, tak voliči HLAS-u nie sú úplne za to, aby sa rušila voľba zo zahraničia poštou, tak môžete napísať svojim poslancom: Ešte je čas pred druhým čítaním. Ten e-mail je jednoduchý: meno.priezvisko@nrsr.sk. A ak ste s tým nespokojní, môžete napísať svojim poslancom. Ako vidíme na príklade pána Malatinca, keď im píšete svoje pripomienky a svoje názory a svoje komentáre a kritiku pripadnú, tak ten poslanec možno na konci dňa nejak precitne. Takže myslím, že to je dobrý príklad, ktorý ste nám tu dali, pán Malatinec, a vyzývam voličov, aby, aby písali ďalej svojim poslancom.

Ďakujem za slovo. No v prvom rade som rád, pán poslanec, že ste precitli. To je fajn. A aj mi vás je trochu ľúto, keď všetci vám to teraz hovoríme, že my sme na to hovorili. A potom si spomeniem, že ste hlasovali za trestnú novelu, tak potom mi vás už je trochu menej ľúto. Napriek všetkým tým upozorneniam. A ja chcem vyzvať, že keď ste takto precitli v kultúre a chápem, že preto, že je to oblasť, ktorá je vám blízka, že či by ste nechceli precitnúť aj v iných oblastiach a teraz bez nejakej, by ste hovorili o nejakej politike, ktorú my tu robíme a neviem čo. Bez nejakej politiky. Či by ste tak nechceli zvážiť, že nás počúvať v tom pléne, že keď vám hovoríme o nejakých problémoch v tých zákonoch, ktoré tu idete schvaľovať a následne sa ukáže už niekoľkokrát, že tie problémy sa naozaj dostavili. Museli ste opravovať trestnú novelu. Museli ste zvrátiť ten svoj zámer na rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a ďalej a ďalej, že dneska sme opravovali niečo v zákone o verejnom obstarávaní, ktoré ste pred dvoma rokmi za to hlasovali. Že či by ste nechceli zvážiť nás tak viac počúvať v tom pléne? A podľa toho sa nejak zariadiť pri hlasovaní a minimálne sa o to zaujímať, že či nerobíte ďalšie chyby. Lebo ja si myslím, že áno, vám srdcu blízka je kultúra, ale my upozorňujeme, ako táto koalícia ničí aj ďalšie sektory. A ja si nemyslím, že vám by to malo byť úplne jedno. Tak vás tak vyzývam, že keď už ste precitli v jednej oblasti, tak skúste počúvať tie argumenty. Vecné, veď nás kľudne aj vyzývajte, aby to bolo vecné a challengeujte nás, keď tomu nerozumiete, čo hovoríme, tak je na nás, aby sme vám to vedeli vysvetliť, tak naozaj vám to hovoríme v dobrom, že v tých zákonoch máte kopec chýb a skúste podľa toho sa nejak zariadiť pri tom hlasovaní, lebo potom takúto hanbu budete zažívať vo všetkých tých sektoroch, nielen v tej kultúre. Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega. No, venoval si sa podľa mňa veľmi správne tomu, že aj na tom procese záleží. A doslova, že v legislatíve na každom slove záleží. A by som tak apeloval na kolegov z koalície, že podľa mňa každá profesia má nejaké svoje fachmanstvo. Že poviete, že to je dobrý fachman, hej, že autoopravár je dobrý fachman, keď dobre vie opraviť to auto, ale nemusíte k nemu prísť o dva týždne na opravovanie opravy. A ja si myslím, že aj my ako zákonotvorcovia alebo zákonodarcovia máme nejaké fachmanstvo a podľa mňa súčasťou toho fachmanstva je, že keď prídu nejakým spôsobom aj vyargumentované námietky, tak minimálne ja, byť na mieste koaličného poslanca, by som sa tu pýtal možno pána navrhovateľa, že teda ako to je tam s tou spojkou a s tou priorizáciou? Naozaj tá Že aj my ako zákonodarcovia alebo zákonodárci máme nejaké fachmanstvo a podľa mňa súčasťou toho fachmanstva je, že keď prídu nejakým spôsobom aj vyargumentované námietky, tak minimálne ja, byť na mieste koaličného poslanca, by som sa tu pýtal možno pána navrhovateľa, že teda ako to je tam s tou spojkou a s tou priorizáciou? Naozaj tá priorizácia tam je tak naširoko definovaná, že hocičo môže byť a hocičo nemusí byť prioritou? Že to a to dávam za to k zemi? Lebo tu pán Naď, pán Takáč, vlastne dobrovoľne to bolo určené, pretože pán Migaľ zrazu nechcel byť navrhovateľom tohto zákona, tak si to zobral pán Takáč, tak predpokladám, že má k tomu nejaký citový vzťah, keď, keď už to má na zodpovednosti. A naozaj si myslím, že teda bez nejakej snahy o nejakú kritiku alebo agresívnu komunikáciu. Proste normálne vám hovorím, že podľa mňa my ako zákonodarcovia tu tiež máme nejaké fachmanstvo, že mali by sme tvoriť legislatívu, ktorú netreba každú chvíľu opravovať. Ktorá neotvára široko, príliš široko dvere svojvoľnému výkladu. Čiže myslím si, že to je to naše fachmanstvo, za čo by nás ľudia mali hodnotiť a teraz apelujem. Videl som, že pár poslancov z SNS ma aj počúvalo, že napríklad pán Farkašovský, som mal pocit, že ma počúva. Celú, celú tú rozpravu, tak som apeloval aj palučanstvom miestami. Apelujem na vás, že aby ste sa pýtali na tie veci, ktoré som v tej rozprave povedal, možno pána predkladateľa, že či to naozaj je dobre napísané alebo o pol roka to tu budete musieť opravovať a to je vaša zodpovednosť. Žiaľ, nie predkladateľa. To je vaša zodpovednosť, ak schválite niečo, čo o pol roka budeme opravovať. Ďakujem. Ďakujem pekne, pán.

Ďakujem, pán kolega. No, venoval si sa podľa mňa veľmi správne tomu, že aj na tom procese záleží. A doslova, že v legislatíve na každom slove záleží. A by som tak apeloval na kolegov z koalície, že podľa mňa každá profesia má nejaké svoje fachmanstvo. Že poviete, že to je dobrý fachman, hej, že autoopravár je dobrý fachman, keď dobre vie opraviť to auto, ale nemusíte k nemu prísť o dva týždne na opravovanie opravy. A ja si myslím, že aj my ako zákonotvorcovia alebo zákonodarcovia máme nejaké fachmanstvo a podľa mňa súčasťou toho fachmanstva je, že keď prídu nejakým spôsobom aj vyargumentované námietky, tak minimálne ja, byť na mieste koaličného poslanca, by som sa tu pýtal možno pána navrhovateľa, že teda ako to je tam s tou spojkou a s tou priorizáciou? Naozaj tá Že aj my ako zákonodarcovia alebo zákonodárci máme nejaké fachmanstvo a podľa mňa súčasťou toho fachmanstva je, že keď prídu nejakým spôsobom aj vyargumentované námietky, tak minimálne ja, byť na mieste koaličného poslanca, by som sa tu pýtal možno pána navrhovateľa, že teda ako to je tam s tou spojkou a s tou priorizáciou? Naozaj tá priorizácia tam je tak naširoko definovaná, že hocičo môže byť a hocičo nemusí byť prioritou? Že to a to dávam za to k zemi? Lebo tu pán Naď, pán Takáč, vlastne dobrovoľne to bolo určené, pretože pán Migaľ zrazu nechcel byť navrhovateľom tohto zákona, tak si to zobral pán Takáč, tak predpokladám, že má k tomu nejaký citový vzťah, keď, keď už to má na zodpovednosti. A naozaj si myslím, že teda bez nejakej snahy o nejakú kritiku alebo agresívnu komunikáciu. Proste normálne vám hovorím, že podľa mňa my ako zákonodarcovia tu tiež máme nejaké fachmanstvo, že mali by sme tvoriť legislatívu, ktorú netreba každú chvíľu opravovať. Ktorá neotvára široko, príliš široko dvere svojvoľnému výkladu. Čiže myslím si, že to je to naše fachmanstvo, za čo by nás ľudia mali hodnotiť a teraz apelujem. Videl som, že pár poslancov z SNS ma aj počúvalo, že napríklad pán Farkašovský, som mal pocit, že ma počúva. Celú, celú tú rozpravu, tak som apeloval aj palučanstvom miestami. Apelujem na vás, že aby ste sa pýtali na tie veci, ktoré som v tej rozprave povedal, možno pána predkladateľa, že či to naozaj je dobre napísané alebo o pol roka to tu budete musieť opravovať a to je vaša zodpovednosť. Žiaľ, nie predkladateľa. To je vaša zodpovednosť, ak schválite niečo, čo o pol roka budeme opravovať. Ďakujem. Ďakujem pekne, pán.

Ja budem tak menej optimisticky naladený, poviem pravdu, pri tomto zákone, lebo myslím, že sú tam veci, ktoré sú nebezpečné alebo minimálne, minimálne ambivalentne napísané. Zaslúžili by si možno nejakú presnejšiu, presnejšiu formuláciu. Začnem ale tiež tým procesom. Rozprávame sa tu o druhom čítaní zákona, ktorý ide v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh na skrátené legislatívne konanie schválila vláda ešte 19. novembra minulého roku. V tom odôvodnení tvrdila, že nám hrozia obrovské hospodárske škody, keď sa neprijme tento zákon v SLK. Čiže, ak sa neprijme v priebehu pár dní, maximálne týždňov, určite nie na ďalších dvoch schôdzach, ale na tej jednej schôdzi sa to malo prijať, tak nám hrozia obrovské hospodárske škody a reputačné škody pre Slovenskú republiku. O pol roka neskôr sa tu stretávame a riešime druhé čítanie. Ja sa pýtam, že kde sú tie hospodárske škody. Ktoré hospodárske škody teda vznikli? Je to len ďalší dôkaz, možno taký najviditeľnejší dôkaz toho, že ako si vymýšľate pri odôvodňovaní skrátených legislatívnych konaní, vážená koalícia. A čudujem sa všetkým koaličným poslancom, ktorí to vláde legitimizujú a hlasujú za tieto SLK, aj keď sa ukazuje, že to je úplná voda v koši. Naozaj. Pred polrokom ste strašili, že hrozia hospodárske škody. Potom pol roka sa nič nedialo. Žiadne nenastali a dnes sa tu rozprávame o druhom čítaní toho istého, toho istého návrhu. Tak si trochu možno vstúpte do svedomia. A druhá vec, ktorú by som tomuto, tomuto vytkol, je, že sa toto SLK-čko, poviem to tak, že, že trošku zneužilo, pretože do neho prišiel pomerne rozsiahly pozmeňujúci zákon. Samotná tá novela je naozaj technickou novelou. Precizuje sa niečo, čo pri novele z dielne pána Rašiho ešte v lete roku 24, myslím, sa nesprávne, nesprávne napísalo. Žiada sa povedať fráza: „My sme vám to hovorili“, pretože naozaj vtedy v rozprave sme vystupovali a upozorňovali sme vás na to, že definícia bez ohrozenia bezpečnostného ohrozenia je tam príliš široko napísaná a nie je v súlade so smernicami. Dnes opravujete presne to, na čo sme vás upozorňovali pred rokom a pol, pred takmer dvoma rokmi. Hej? To len, aby ste teda vedeli, že tento presne bod sme vám vytýkali, keď sa prijímala tá novela, dnes to opravujete kvôli tomu, že ste si uvedomili vlastnú chybu. Čiže, čo by som z toho chcel povedať, je, že oplatí sa nás počúvať, keď v tej rozprave vám vytýkame niektoré veci. My to nerobíme len z pasie, že potrebujeme koalícii naložiť, lebo nemáme nič, že nie na robote, že naozaj niekedy sa oplatí tie argumenty si vypočuť, lebo potom budete musieť takto opravovať po sebe veci. No a prečo hovorím, že sa to SLK trochu zneužilo, pretože k tej technickej novele, technickej oprave sa prihodil pozmeňujúci návrh, ktorý priniesol pán poslanec Vážny na hospodársky výbor a ten pozmeňujúci návrh má 18 strán, 18 strán pozmeňovákov, ani neviem, koľko to je novelizačných bodov, to som presne nepočul. 13 novelizačných bodov, pričom niektoré z nich majú aj podbody, takže pomerne hutný, hutný pozmeňovák. Tento pozmeňovák nejde cez žiaden štandardný proces, žiadne pripomienkové konanie. Jednoducho prišiel ako poslanecký, už len horší level by bol, keby to pán Vážny tu predniesol priamo v pléne, ale keďže má 18 strán, tak chápem, že sa mu to nechce čítať. Ale že toto je naozaj veľmi, veľmi zlá prax pri tom procese. Najprv tu máte SLK-čko, ktoré, trúfam si povedať, že ste oklamali. Konanie. Jednoducho prišiel ako poslanecký, už len horší level by bol, keby to pán Vážny tu predniesol priamo v pléne, ale keďže má 18 strán, tak chápem, že sa mu to nechce čítať. Ale že toto je naozaj veľmi, veľmi zlá prax pri tom procese. Najprv tu máte SLK-čko, ktoré, trúfam si povedať, že ste oklamali naozaj. Nehovorili ste pravdu v tom zdôvodnení SLK-čka a potom ešte do toho zákona úplne zlým spôsobom pribalíte rozsiahly 18-stranový pozmeňovací, ktorý mení veci v tom zákone halabala, úplne nesystémovo. Čiže tieto zmeny by si podľa mňa zaslúžili pripomienkové konanie a poviem aj prečo, kde vidíme v tom pozmeňováku, nie v tej samotnej technickej novele, ale v tom pozmeňováku, problém, tak by som povedal, problémy. Sú v zásade dve. Dva problémy, ktoré tam vidím. Ten prvý je, že v pozmeňováku od pána Vážneho sa mení definícia v § 1 v odseku 2 a mení sa definícia toho, čo nespadá pod zákon o verejnom obstarávaní. Čiže výnimky, čo bude výnimkou. Dnes tam nejakú definíciu máme. Prichádza táto nová, nová definícia. Teraz je to ťažké, ťažké, ťažké na vysvetlenie, ale v zásade by som povedal, že môj názor je taký, že smernice viažu každé použitie tejto výnimky. Tá výnimka sa týka nejakej ochrany utajovaných skutočností alebo ochrany nejakého základného bezpečnostného záujmu daného členského štátu. Že pokiaľ by mohlo dôjsť k ohrozeniu základného bezpečnostného záujmu, tak takéto zákazky majú výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. To je v zásade, ako ja čítam tú smernicu. A podľa mňa dôležitá vec je, že mám za to, že vždy sa viaže použitie tejto výnimky na ochranu toho základného bezpečnostného záujmu. Pokiaľ tam neexistuje riziko ohrozenia základného bezpečnostného záujmu, čo je nejaký terminus technicus, tak tá výnimka sa používať nemá. Ja si myslím, že spôsob, akým je teraz napísaná tá výnimka po novom v tom pozmeňováku u pána Vážneho, je pomerne nebezpečný a teda špeciálne upozorňujem na to, že znie nasledovne: tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, pri ktorej zadávaní alebo plnení, a bod 2 znie: „by mohlo dôjsť k neoprávneným manipuláciám s utajovanou skutočnosťou alebo limitovanou informáciou alebo si to vyžadujú opatrenia na ochranu základných bezpečnostných...“ A podľa mňa dôležitá je tá spojka „alebo“. Pretože, keď je tam „alebo“, tak to znamená, že stačí jedno alebo druhé. Nie obidve súčasne. Ešte raz to prečítam: Tento zákon sa nevzťahuje na zákazky bla bla bla, ak by mohlo dôjsť k neoprávnenej manipulácii s utajovanou skutočnosťou alebo limitovanou informáciou, čiže ak by mohlo dôjsť k manipulácii s utajovanou skutočnosťou alebo by mohlo dôjsť, alebo si to vyžadujú opatrenia na ochranu základných bezpečnostných záujmov. Čiže mám za to – a potom je tam ešte samozrejme nejaký dobetok – ak nemožno prijať nejaké menej rušivé opatrenia, bla bla bla. Platí pre obidve scenáre, ale ja mám za to, že pri kreatívnom vysvetlení bude úplne stačiť, aby tá zákazka bola buď v utajenom režime, alebo bola v limitovanej informácii, bola v režime limitovanej informácie. A už obstarávateľ bude mať priestor využiť túto výnimku a vyhnúť sa štandardnému procesu verejného obstarávania podľa tohto zákona a ani nemusí ísť o ohrozenie základného bezpečnostného záujmu. A toto je podľa mňa dosť nebezpečné, čiže upozorním na to teraz, ako sa ukázalo, ako som na začiatku povedal: dnes sme tu, pretože opravujete veci, na ktoré sme vás upozornili dávno. Tak upozorňujem vás teraz na túto formuláciu, že podľa mňa je zle napísaná. Dal by som vám jeden konkrétny príklad. Nechcem nikoho navádzať, ale jeden konkrétny príklad. Máme tu napríklad zákazku na modernizáciu Slovensko.sk. Tú už dnes pán Migaľ hodil do režimu utajenia cez limitovanú informáciu. Čiže tá už je v limitovanej informácii. Pri veľmi kreatívnom pisárskom talente niekoho sa veľmi ľahko dá táto výnimka zneužiť na to, aby tento jeho kšeft prešiel mimo zákona o verejnom obstarávaní. Jednoducho to len skryje pod limitovanú informáciu, ani nemusí dochádzať k ohrozeniu základného bezpečnostného záujmu. Stačí mu, že preukáže, že nemohol prijať žiadne iné menej rušivé opatrenia. A má to. A špeciálne na to upozorňujem v tomto prípade, pretože tá kreatíva na ministerstve a na vláde je obrovská, pretože boli schopní vyhlásiť zákazku na modernizáciu Slovensko.sk, čo je softvér, za strategickú investíciu, pričom zákon o strategických investíciách explicitne vymenúva, čo môže a nemôže byť strategickou investíciou, a softvér tam nenájdete. Čiže vláda bola veľmi kreatívna, keď tento Migaľov kšeft vyhlásila za strategickú investíciu a ja hovorím, že dnes podľa tejto novely, ktorá prejde pravdepodobne, podľa toho pozmeňováku, bude môcť byť veľmi kreatívny na to, aby sa vyhol zákonu o verejnom obstarávaní, pretože už to má aj pod limitovanou informáciou. Čiže ak by ste chceli ešte detaily, potom si to môžeme prejsť. Chcem sa dostať aj k tomu druhému bodu, ale naozaj si myslím, že to je veľmi nebezpečný spôsob, ako je naformulovaná tá výnimka. A naozaj dáva podľa mňa veľký priestor na interpretáciu toho, či dochádza, nedochádza k ohrozeniu bezpečnostného záujmu. A teda potenciálne nás. Druhá vec, s ktorou mám osobný problém v tomto pozmeňováku, ktorý som, pán Vážny – ale ešte to takto poviem –, všetky tieto výhrady, ktoré ja mám, by sa podľa mňa vyladili, ak by ten pozmeňovací išiel štandardným legislatívnym procesom. Ak by išiel štandardným pripomienkovým konaním, PPK-čko, MPK-čko, tam by prišli pripomienky, tam by prišli pripomienky z odboru aproximácie práva a tak ďalej, že tí dôležití stakeholdri by mali možnosť povedať, čo si o tom myslia, či to je alebo nie je v súlade so smernicami. Takto sme odkázaní na názor poslanca v pléne, váš názor poslancov, poslankýň v pléne a niečo z toho vyjde. A potom to možno o pár mesiacov budeme zase opravovať. Druhá vec, s ktorou teda mám problém, je v tom pozmeňováku novelizačný bod 2 a podbod 9. Čiže 2.9. A tam sa vám zavádza taká zaujímavá vec, že dnes Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva tzv. dohľad. To znamená, že keď niekto má podozrenie, že v nejakom tendri došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní – nehovorím, že k trestnému činu, ale že k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní –, tak môže podať podnet na úrad. To môže byť uchádzač o tú zákazku, to môže byť neúspešný uchádzač o tú zákazku, to môže byť hocijaký subjekt na trhu, to môže byť niekto z mimovládneho sektora, to môže byť fyzická osoba, poslanec, neposlanec, hocikto. Môže podať Úradu pre verejné obstarávanie podnet, aby preveril, či dané verejné obstarávanie bolo v súlade so zákonom. A samozrejme v tom podnete to musí nejako odôvodniť, prečo si myslí, že nebolo, nejaké argumenty tam predostrieť. A dnes je taký úzus, že ÚVO sa týmito podnetmi zaoberá. Čiže keď si myslí, že váš podnet nie je validný, tak vám odpovie, nejak to zdôvodní a povie: myslíme si, že tam nie je, alebo že tam teda je, a buď teraz začíname kontrolu, alebo nezačíname kontrolu, hej, že nejak sa s tým vysporiada. No a tu sa v tom pozmeňováku v bode 2.9 zavádza tzv. priorizačná politika Úradu pre verejné obstarávanie. To vlastne znamená – a ocitujem to z toho pozmeňováku, druhá veta: „Úrad môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle priorizačnej politiky na výkon dohľadu.“ Čiže stačí, aby si Úrad pre verejné obstarávanie teraz napísal nejakú priorizačnú politiku, ktorú zverejní na webe, na webovom sídle. A keď príde nejaký podnet a v tej priorizačnej politike si povie, že, ja neviem, nebudú nás zaujímať zákazky, ktoré sa týkajú nákupu hasičských áut alebo nákupu vozového parku alebo, ja neviem, niečo si povie, hej, že niekde sú priority a niekde nie sú priority, tak bude môcť hocijaký podnet, ktorý bude smerovať k verejnému obstarávaniu v takejto téme, vybaviť tým, že povie: v zmysle priorizačnej politiky toto nie je pre nás priorita, nebudeme sa tomu ani venovať. Čiže doteraz bol taký úzus, že úrad vyhodnotil tie argumenty, vyžiadal si nejakú dokumentáciu od toho kontrolovaného subjektu, zhodnotil to a povedal vám, či áno alebo nie, či bude ďalej postupovať v tom podnete alebo nebude. Teraz jediné, čo úrad bude musieť spraviť, je, že sa odkáže na priorizačnú politiku a povie, že toto nie je pre nás priorita, nebudeme sa tomu venovať. Ja nemám problém s prioritizáciou, naozaj, lebo keďže tu Mišo nás veľmi často upozorňuje, že prioritizácia sa hodí, nemám problém s prioritizáciou. S čím mám problém, je, že tu v tom návrhu ani v dôvodovej správe nie sú napísané žiadne kritériá tej priorizácie. Na základe čoho si ten úrad určí tú priorizáciu. On si kľudne – teraz od absurdu idem – ale kľudne si môže povedať, že dohľad budeme vykonávať iba pre podnety, ktoré prišli v utorok a vo štvrtok. Nič mu v tom nebráni, aby to takto spravil. Čiže mne veľmi chýba nejaká politika tej priorizácie, že OK, tak priorizácia sa bude viazať na veľkosť zákazky, akože na sumu, na rizikovosť, ktorú môže vyvolať na trhu tá zákazka, hej, že koľko subjektov môže byť znevýhodnených, ak by táto zákazka išla ďalej alebo niečo. Proste dnes tam nič nie je. Dnes tam je len mandát pre ÚVO, aby si vydal nejakú priorizačnú politiku úplne „na voľno“. Ako si len zmyslí, tak to bude. A potom podľa tej priorizačnej politiky môžu hocijaký podnet, ktorý nie je prioritou, vybaviť tým, že s odkazom na našu priorizačnú politiku vášmu podnetu sa nebudeme venovať. Ja neviem, vám to príde normálne? Teraz si predstavte, že je to naopak. Hej, že my sme vo vláde a takýto zákon sem príde, takýto návrh zákona, ktorý potenciálne takto otvára možnosti pre ÚVO svojvoľne si rozhodnúť, čo budú a nebudú kontrolovať. Mne to nepríde ako dobrá ochrana verejných zdrojov. A naozaj takto je napísané. Ešte raz vám to prečítam: „Môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle politiky úradu v rámci výkonu dohľadu.“ Čiže žiadne odôvodnenie, žiadne zaoberanie sa vašimi argumentami. Stačí, že to nebude prioritou pre úrad a odpovie: nebudeme sa tomu venovať. A nikde tu nie je napísané, na základe čoho tá priorizačná politika bude napísaná. Na základe čoho bude určená. Jediné, čo vieme, je, že sa musí vyhlásiť do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Čiže niekde, myslím, že na konci tohto roka by to malo byť. To je jediné, čo vieme. Nevieme, kto ju bude vyhlasovať, že kto v úrade. Nevieme, ako často sa bude aktualizovať priorizačná politika. A, čo je hlavné, nevieme, na základe akých kritérií sa bude robiť. A to je podľa mňa nebezpečné, naozaj, že nedá sa abstrahovať od toho, v akom kontexte a kto predkladá tento návrh. Ten kontext procesný som vysvetľoval na začiatku. Ten kontext fungovania tejto koalície si ľudia môžu prečítať každý deň v médiách a myslím si, že takéto niečo nie je dostatočné. Čiže nemám problém s priorizáciou. Problém mám s tým, že nie je určené, na základe čoho tá priorizácia vznikne, ako často sa bude aktualizovať, kto ju bude vlastne vydávať, tú priorizáciu. A to je problém. Hej, že je to veľmi, veľmi benevolentne napísané. Takže to sú moje dve výhrady popri tej procesnej, čiže proces veľmi zle, smutné, hej, SLK-čko a k tomu 18-stranový pozmeňovák. A pokiaľ ide o obsah, tak mám problém s tou definíciou, pretože si myslím, že je napísaná tak, že sa dá veľmi kreatívne vykladať a podľa môjho názoru nie je úplne v duchu európskych smerníc. A mám problém s priorizáciou, ktorá je napísaná veľmi široko, bez nejakých mantinelov, bez nejakých pravidiel, ničoho. Potom sú tam ešte ďalšie zmeny technického charakteru, s ktorými by som sa dokonca vedel aj stotožniť a je škoda, že takéto niečo sem prišlo naposledy, jednu chvíľu cez poslanecký návrh na výbore. Takže mám minimum času sa tomu venovať. Formálne to bolo predložené dnes na obed niekde medzi 13:30 a 14:00. Teraz je 14:26. My sa o tom chvíľku porozprávame a o 17:00 to schválite. Tak to vám gratulujem k takémuto procesu. Ďakujem.

Ja budem tak menej optimisticky naladený, poviem pravdu, pri tomto zákone, lebo myslím, že sú tam veci, ktoré sú nebezpečné alebo minimálne, minimálne ambivalentne napísané. Zaslúžili by si možno nejakú presnejšiu, presnejšiu formuláciu. Začnem ale tiež tým procesom. Rozprávame sa tu o druhom čítaní zákona, ktorý ide v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh na skrátené legislatívne konanie schválila vláda ešte 19. novembra minulého roku. V tom odôvodnení tvrdila, že nám hrozia obrovské hospodárske škody, keď sa neprijme tento zákon v SLK. Čiže, ak sa neprijme v priebehu pár dní, maximálne týždňov, určite nie na ďalších dvoch schôdzach, ale na tej jednej schôdzi sa to malo prijať, tak nám hrozia obrovské hospodárske škody a reputačné škody pre Slovenskú republiku. O pol roka neskôr sa tu stretávame a riešime druhé čítanie. Ja sa pýtam, že kde sú tie hospodárske škody. Ktoré hospodárske škody teda vznikli? Je to len ďalší dôkaz, možno taký najviditeľnejší dôkaz toho, že ako si vymýšľate pri odôvodňovaní skrátených legislatívnych konaní, vážená koalícia. A čudujem sa všetkým koaličným poslancom, ktorí to vláde legitimizujú a hlasujú za tieto SLK, aj keď sa ukazuje, že to je úplná voda v koši. Naozaj. Pred polrokom ste strašili, že hrozia hospodárske škody. Potom pol roka sa nič nedialo. Žiadne nenastali a dnes sa tu rozprávame o druhom čítaní toho istého, toho istého návrhu. Tak si trochu možno vstúpte do svedomia. A druhá vec, ktorú by som tomuto, tomuto vytkol, je, že sa toto SLK-čko, poviem to tak, že, že trošku zneužilo, pretože do neho prišiel pomerne rozsiahly pozmeňujúci zákon. Samotná tá novela je naozaj technickou novelou. Precizuje sa niečo, čo pri novele z dielne pána Rašiho ešte v lete roku 24, myslím, sa nesprávne, nesprávne napísalo. Žiada sa povedať fráza: „My sme vám to hovorili“, pretože naozaj vtedy v rozprave sme vystupovali a upozorňovali sme vás na to, že definícia bez ohrozenia bezpečnostného ohrozenia je tam príliš široko napísaná a nie je v súlade so smernicami. Dnes opravujete presne to, na čo sme vás upozorňovali pred rokom a pol, pred takmer dvoma rokmi. Hej? To len, aby ste teda vedeli, že tento presne bod sme vám vytýkali, keď sa prijímala tá novela, dnes to opravujete kvôli tomu, že ste si uvedomili vlastnú chybu. Čiže, čo by som z toho chcel povedať, je, že oplatí sa nás počúvať, keď v tej rozprave vám vytýkame niektoré veci. My to nerobíme len z pasie, že potrebujeme koalícii naložiť, lebo nemáme nič, že nie na robote, že naozaj niekedy sa oplatí tie argumenty si vypočuť, lebo potom budete musieť takto opravovať po sebe veci. No a prečo hovorím, že sa to SLK trochu zneužilo, pretože k tej technickej novele, technickej oprave sa prihodil pozmeňujúci návrh, ktorý priniesol pán poslanec Vážny na hospodársky výbor a ten pozmeňujúci návrh má 18 strán, 18 strán pozmeňovákov, ani neviem, koľko to je novelizačných bodov, to som presne nepočul. 13 novelizačných bodov, pričom niektoré z nich majú aj podbody, takže pomerne hutný, hutný pozmeňovák. Tento pozmeňovák nejde cez žiaden štandardný proces, žiadne pripomienkové konanie. Jednoducho prišiel ako poslanecký, už len horší level by bol, keby to pán Vážny tu predniesol priamo v pléne, ale keďže má 18 strán, tak chápem, že sa mu to nechce čítať. Ale že toto je naozaj veľmi, veľmi zlá prax pri tom procese. Najprv tu máte SLK-čko, ktoré, trúfam si povedať, že ste oklamali. Konanie. Jednoducho prišiel ako poslanecký, už len horší level by bol, keby to pán Vážny tu predniesol priamo v pléne, ale keďže má 18 strán, tak chápem, že sa mu to nechce čítať. Ale že toto je naozaj veľmi, veľmi zlá prax pri tom procese. Najprv tu máte SLK-čko, ktoré, trúfam si povedať, že ste oklamali naozaj. Nehovorili ste pravdu v tom zdôvodnení SLK-čka a potom ešte do toho zákona úplne zlým spôsobom pribalíte rozsiahly 18-stranový pozmeňovací, ktorý mení veci v tom zákone halabala, úplne nesystémovo. Čiže tieto zmeny by si podľa mňa zaslúžili pripomienkové konanie a poviem aj prečo, kde vidíme v tom pozmeňováku, nie v tej samotnej technickej novele, ale v tom pozmeňováku, problém, tak by som povedal, problémy. Sú v zásade dve. Dva problémy, ktoré tam vidím. Ten prvý je, že v pozmeňováku od pána Vážneho sa mení definícia v § 1 v odseku 2 a mení sa definícia toho, čo nespadá pod zákon o verejnom obstarávaní. Čiže výnimky, čo bude výnimkou. Dnes tam nejakú definíciu máme. Prichádza táto nová, nová definícia. Teraz je to ťažké, ťažké, ťažké na vysvetlenie, ale v zásade by som povedal, že môj názor je taký, že smernice viažu každé použitie tejto výnimky. Tá výnimka sa týka nejakej ochrany utajovaných skutočností alebo ochrany nejakého základného bezpečnostného záujmu daného členského štátu. Že pokiaľ by mohlo dôjsť k ohrozeniu základného bezpečnostného záujmu, tak takéto zákazky majú výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. To je v zásade, ako ja čítam tú smernicu. A podľa mňa dôležitá vec je, že mám za to, že vždy sa viaže použitie tejto výnimky na ochranu toho základného bezpečnostného záujmu. Pokiaľ tam neexistuje riziko ohrozenia základného bezpečnostného záujmu, čo je nejaký terminus technicus, tak tá výnimka sa používať nemá. Ja si myslím, že spôsob, akým je teraz napísaná tá výnimka po novom v tom pozmeňováku u pána Vážneho, je pomerne nebezpečný a teda špeciálne upozorňujem na to, že znie nasledovne: tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, pri ktorej zadávaní alebo plnení, a bod 2 znie: „by mohlo dôjsť k neoprávneným manipuláciám s utajovanou skutočnosťou alebo limitovanou informáciou alebo si to vyžadujú opatrenia na ochranu základných bezpečnostných...“ A podľa mňa dôležitá je tá spojka „alebo“. Pretože, keď je tam „alebo“, tak to znamená, že stačí jedno alebo druhé. Nie obidve súčasne. Ešte raz to prečítam: Tento zákon sa nevzťahuje na zákazky bla bla bla, ak by mohlo dôjsť k neoprávnenej manipulácii s utajovanou skutočnosťou alebo limitovanou informáciou, čiže ak by mohlo dôjsť k manipulácii s utajovanou skutočnosťou alebo by mohlo dôjsť, alebo si to vyžadujú opatrenia na ochranu základných bezpečnostných záujmov. Čiže mám za to – a potom je tam ešte samozrejme nejaký dobetok – ak nemožno prijať nejaké menej rušivé opatrenia, bla bla bla. Platí pre obidve scenáre, ale ja mám za to, že pri kreatívnom vysvetlení bude úplne stačiť, aby tá zákazka bola buď v utajenom režime, alebo bola v limitovanej informácii, bola v režime limitovanej informácie. A už obstarávateľ bude mať priestor využiť túto výnimku a vyhnúť sa štandardnému procesu verejného obstarávania podľa tohto zákona a ani nemusí ísť o ohrozenie základného bezpečnostného záujmu. A toto je podľa mňa dosť nebezpečné, čiže upozorním na to teraz, ako sa ukázalo, ako som na začiatku povedal: dnes sme tu, pretože opravujete veci, na ktoré sme vás upozornili dávno. Tak upozorňujem vás teraz na túto formuláciu, že podľa mňa je zle napísaná. Dal by som vám jeden konkrétny príklad. Nechcem nikoho navádzať, ale jeden konkrétny príklad. Máme tu napríklad zákazku na modernizáciu Slovensko.sk. Tú už dnes pán Migaľ hodil do režimu utajenia cez limitovanú informáciu. Čiže tá už je v limitovanej informácii. Pri veľmi kreatívnom pisárskom talente niekoho sa veľmi ľahko dá táto výnimka zneužiť na to, aby tento jeho kšeft prešiel mimo zákona o verejnom obstarávaní. Jednoducho to len skryje pod limitovanú informáciu, ani nemusí dochádzať k ohrozeniu základného bezpečnostného záujmu. Stačí mu, že preukáže, že nemohol prijať žiadne iné menej rušivé opatrenia. A má to. A špeciálne na to upozorňujem v tomto prípade, pretože tá kreatíva na ministerstve a na vláde je obrovská, pretože boli schopní vyhlásiť zákazku na modernizáciu Slovensko.sk, čo je softvér, za strategickú investíciu, pričom zákon o strategických investíciách explicitne vymenúva, čo môže a nemôže byť strategickou investíciou, a softvér tam nenájdete. Čiže vláda bola veľmi kreatívna, keď tento Migaľov kšeft vyhlásila za strategickú investíciu a ja hovorím, že dnes podľa tejto novely, ktorá prejde pravdepodobne, podľa toho pozmeňováku, bude môcť byť veľmi kreatívny na to, aby sa vyhol zákonu o verejnom obstarávaní, pretože už to má aj pod limitovanou informáciou. Čiže ak by ste chceli ešte detaily, potom si to môžeme prejsť. Chcem sa dostať aj k tomu druhému bodu, ale naozaj si myslím, že to je veľmi nebezpečný spôsob, ako je naformulovaná tá výnimka. A naozaj dáva podľa mňa veľký priestor na interpretáciu toho, či dochádza, nedochádza k ohrozeniu bezpečnostného záujmu. A teda potenciálne nás. Druhá vec, s ktorou mám osobný problém v tomto pozmeňováku, ktorý som, pán Vážny – ale ešte to takto poviem –, všetky tieto výhrady, ktoré ja mám, by sa podľa mňa vyladili, ak by ten pozmeňovací išiel štandardným legislatívnym procesom. Ak by išiel štandardným pripomienkovým konaním, PPK-čko, MPK-čko, tam by prišli pripomienky, tam by prišli pripomienky z odboru aproximácie práva a tak ďalej, že tí dôležití stakeholdri by mali možnosť povedať, čo si o tom myslia, či to je alebo nie je v súlade so smernicami. Takto sme odkázaní na názor poslanca v pléne, váš názor poslancov, poslankýň v pléne a niečo z toho vyjde. A potom to možno o pár mesiacov budeme zase opravovať. Druhá vec, s ktorou teda mám problém, je v tom pozmeňováku novelizačný bod 2 a podbod 9. Čiže 2.9. A tam sa vám zavádza taká zaujímavá vec, že dnes Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva tzv. dohľad. To znamená, že keď niekto má podozrenie, že v nejakom tendri došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní – nehovorím, že k trestnému činu, ale že k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní –, tak môže podať podnet na úrad. To môže byť uchádzač o tú zákazku, to môže byť neúspešný uchádzač o tú zákazku, to môže byť hocijaký subjekt na trhu, to môže byť niekto z mimovládneho sektora, to môže byť fyzická osoba, poslanec, neposlanec, hocikto. Môže podať Úradu pre verejné obstarávanie podnet, aby preveril, či dané verejné obstarávanie bolo v súlade so zákonom. A samozrejme v tom podnete to musí nejako odôvodniť, prečo si myslí, že nebolo, nejaké argumenty tam predostrieť. A dnes je taký úzus, že ÚVO sa týmito podnetmi zaoberá. Čiže keď si myslí, že váš podnet nie je validný, tak vám odpovie, nejak to zdôvodní a povie: myslíme si, že tam nie je, alebo že tam teda je, a buď teraz začíname kontrolu, alebo nezačíname kontrolu, hej, že nejak sa s tým vysporiada. No a tu sa v tom pozmeňováku v bode 2.9 zavádza tzv. priorizačná politika Úradu pre verejné obstarávanie. To vlastne znamená – a ocitujem to z toho pozmeňováku, druhá veta: „Úrad môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle priorizačnej politiky na výkon dohľadu.“ Čiže stačí, aby si Úrad pre verejné obstarávanie teraz napísal nejakú priorizačnú politiku, ktorú zverejní na webe, na webovom sídle. A keď príde nejaký podnet a v tej priorizačnej politike si povie, že, ja neviem, nebudú nás zaujímať zákazky, ktoré sa týkajú nákupu hasičských áut alebo nákupu vozového parku alebo, ja neviem, niečo si povie, hej, že niekde sú priority a niekde nie sú priority, tak bude môcť hocijaký podnet, ktorý bude smerovať k verejnému obstarávaniu v takejto téme, vybaviť tým, že povie: v zmysle priorizačnej politiky toto nie je pre nás priorita, nebudeme sa tomu ani venovať. Čiže doteraz bol taký úzus, že úrad vyhodnotil tie argumenty, vyžiadal si nejakú dokumentáciu od toho kontrolovaného subjektu, zhodnotil to a povedal vám, či áno alebo nie, či bude ďalej postupovať v tom podnete alebo nebude. Teraz jediné, čo úrad bude musieť spraviť, je, že sa odkáže na priorizačnú politiku a povie, že toto nie je pre nás priorita, nebudeme sa tomu venovať. Ja nemám problém s prioritizáciou, naozaj, lebo keďže tu Mišo nás veľmi často upozorňuje, že prioritizácia sa hodí, nemám problém s prioritizáciou. S čím mám problém, je, že tu v tom návrhu ani v dôvodovej správe nie sú napísané žiadne kritériá tej priorizácie. Na základe čoho si ten úrad určí tú priorizáciu. On si kľudne – teraz od absurdu idem – ale kľudne si môže povedať, že dohľad budeme vykonávať iba pre podnety, ktoré prišli v utorok a vo štvrtok. Nič mu v tom nebráni, aby to takto spravil. Čiže mne veľmi chýba nejaká politika tej priorizácie, že OK, tak priorizácia sa bude viazať na veľkosť zákazky, akože na sumu, na rizikovosť, ktorú môže vyvolať na trhu tá zákazka, hej, že koľko subjektov môže byť znevýhodnených, ak by táto zákazka išla ďalej alebo niečo. Proste dnes tam nič nie je. Dnes tam je len mandát pre ÚVO, aby si vydal nejakú priorizačnú politiku úplne „na voľno“. Ako si len zmyslí, tak to bude. A potom podľa tej priorizačnej politiky môžu hocijaký podnet, ktorý nie je prioritou, vybaviť tým, že s odkazom na našu priorizačnú politiku vášmu podnetu sa nebudeme venovať. Ja neviem, vám to príde normálne? Teraz si predstavte, že je to naopak. Hej, že my sme vo vláde a takýto zákon sem príde, takýto návrh zákona, ktorý potenciálne takto otvára možnosti pre ÚVO svojvoľne si rozhodnúť, čo budú a nebudú kontrolovať. Mne to nepríde ako dobrá ochrana verejných zdrojov. A naozaj takto je napísané. Ešte raz vám to prečítam: „Môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle politiky úradu v rámci výkonu dohľadu.“ Čiže žiadne odôvodnenie, žiadne zaoberanie sa vašimi argumentami. Stačí, že to nebude prioritou pre úrad a odpovie: nebudeme sa tomu venovať. A nikde tu nie je napísané, na základe čoho tá priorizačná politika bude napísaná. Na základe čoho bude určená. Jediné, čo vieme, je, že sa musí vyhlásiť do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Čiže niekde, myslím, že na konci tohto roka by to malo byť. To je jediné, čo vieme. Nevieme, kto ju bude vyhlasovať, že kto v úrade. Nevieme, ako často sa bude aktualizovať priorizačná politika. A, čo je hlavné, nevieme, na základe akých kritérií sa bude robiť. A to je podľa mňa nebezpečné, naozaj, že nedá sa abstrahovať od toho, v akom kontexte a kto predkladá tento návrh. Ten kontext procesný som vysvetľoval na začiatku. Ten kontext fungovania tejto koalície si ľudia môžu prečítať každý deň v médiách a myslím si, že takéto niečo nie je dostatočné. Čiže nemám problém s priorizáciou. Problém mám s tým, že nie je určené, na základe čoho tá priorizácia vznikne, ako často sa bude aktualizovať, kto ju bude vlastne vydávať, tú priorizáciu. A to je problém. Hej, že je to veľmi, veľmi benevolentne napísané. Takže to sú moje dve výhrady popri tej procesnej, čiže proces veľmi zle, smutné, hej, SLK-čko a k tomu 18-stranový pozmeňovák. A pokiaľ ide o obsah, tak mám problém s tou definíciou, pretože si myslím, že je napísaná tak, že sa dá veľmi kreatívne vykladať a podľa môjho názoru nie je úplne v duchu európskych smerníc. A mám problém s priorizáciou, ktorá je napísaná veľmi široko, bez nejakých mantinelov, bez nejakých pravidiel, ničoho. Potom sú tam ešte ďalšie zmeny technického charakteru, s ktorými by som sa dokonca vedel aj stotožniť a je škoda, že takéto niečo sem prišlo naposledy, jednu chvíľu cez poslanecký návrh na výbore. Takže mám minimum času sa tomu venovať. Formálne to bolo predložené dnes na obed niekde medzi 13:30 a 14:00. Teraz je 14:26. My sa o tom chvíľku porozprávame a o 17:00 to schválite. Tak to vám gratulujem k takémuto procesu. Ďakujem.

A pán kolega s tým, tak primäli sa. Bližšie zaujímať o tento zákon, priznám sa. Lebo ja som teda. Povedz, ukáže pani Puškárová, že. Už sme tu boli s pár takýmito zákonmi, ale vždy sa to týkalo vysokých škôl. Tie výnimky, ktoré ste prinášali. Tak moja otázka by bola, že toto sa tiež týka iba vysokých škôl. No, tak to už potom je trochu iné. Som sa nechal trochu oklamať vašou predchádzajúcou legislatívnou činnosťou. Oklamať vo je. No a v takom prípade ja si naozaj nemyslím, že toto je dobré riešenie, že dávať na to výnimku. A už len z toho dôvodu, že. By ma veľmi zaujímalo, že akým spôsobom sa bude určovať, či niečo je alebo nie je systém umelej inteligencie. Lebo dnes je okolo toho celkom hype. Dnes sa každý prehlasuje za systém umelej inteligencie. A zrazu sa ani nazdáme a budeme si kupovať nejaké enterprise licencie, nechcem nikoho uraziť, takže nepoviem konkrétnu firmu, ale veľmi rozšírených vendorov pre štát. A sa budú tváriť, že to sú licencie umelej inteligencie. Ježiš. No, nech sa páči, tu na pán Migal teraz chce. Slovensko.sk nakupovať za 80 miliónov a tvári sa, že nakupuje nejakú licenciu, no ale pán Migal kľudne môže presvedčiť svojho dodávateľa, aby sa tváril, že to je umelá inteligencia. A BUM, má to bez verejného obstarávania. A dokonale zai. Úplne seriózne, že tam v tom. Kšefte pána Migala. Sa snažil nakúpiť niečo, čo firma pre štát dodala v predošlých rokoch a dnes sa tvária, že idú štátu k tomu predať licenciu. Nevidím žiaden dôvod, aby sa tá firma nezačala zrazu tváriť, že to je licencia na umelú inteligenciu. Podľa čoho to bude, kto ho hodnotí, čiže toto naozaj beriem ako veľmi nebezpečné ustanovenie, keď to je napísané takto. Jednovetovo, že poskytujte licencie oprávnených systémov umelej inteligencie, bez nejakého zdôvodnenia, čo je a čo nie je umelá inteligencia. Pán poslanec Dušenka.

Ste ma priviedli k jednej myšlienke, že ako by teda vláda naozaj mohla robiť niečo proti manipulácii volieb, pretože naozaj pri posledných voľbách preukázateľne išlo o manipuláciu verejnej mienky. Myslím, že to bol jeden deň pred začiatkom moratória a potom počas moratória sa na internete zverejnili deepfake nahrávky, čiže nereálne nahrávky vytvorené počítačom, umelou inteligenciou, ktoré lídra našej strany dávali do nejakého zlého svetla, že plánujeme zdražiť pivo a nejaké podobné výmysly. To je preukázateľne manipulovanie verejnej mienky. A dodnes nie je jasné, kto to vytvoril. Tak keby ste chceli robiť niečo proti manipulácii, tak by ste sa napríklad mohli pozrieť, akým spôsobom by ste mohli legislatívu vymáhať lepšie v tejto oblasti. Pretože aj po skúsenosti z Maďarska si myslím, že takéto veci nás čakajú aj v tej kampani, ktorá bude prebiehať budúci rok. Ale nie, toto vás netrápi. Ovplyvňovanie verejnej mienky, to sú deepfake videá a deepfake nahrávky a podobné vymoženosti technológie. To vás netrápi, lebo na to nemáte riešenie. Ale sťažiť ľuďom prístup k voľbám zo zahraničia, tak na to ste normálne majstri sveta. Blahoželám, pani poslankyňa.

V zahraničných voľbách, takže potrebujete s tým niečo robiť. No ešte si dovolím poslednú poznámku, že kto v skutočnosti v tomto celom procese, ďakujem, je tá najväčšia hanba, a to je podľa mňa strana Hlas. Lebo tí majú Ministerstvo vnútra pod politickou kontrolou. Tí mali preveriť prípadné manipulácie volieb a mali zistiť, či tam naozaj je alebo nie je problém. Nič také nespravili. Tu budú stláčať gombíky za tento Gašparov nápad. Poslušne. Presne v duchu toho, že Hlas v tejto koalícii iba plní príkazy, ktoré im dá strana Smer. A na záver jedna poznámka, viete, ja som tiež žil v zahraničí, zhodou okolností dneska mi na Facebooku vyskočila pripomienka, že pred 11 rokmi som sa už balil z Londýna a vracal som sa naspäť na Slovensko. Jeden z tých dôvodov bol taký, že proste mne to nedalo sa pozerať na to, že čo vy s tou krajinou tu nás stvárate. Vtedy aj 6. vlády, čo robíte v štátnom IT. Ja som vtedy spoluzakladal potom občianske združenie Slovensko.Digital. A jedna z prvých vecí, aj tu na strúbanom, a jedna z prvých vecí, čo Slovensko.Digital spravilo, bola aplikácia, ktorá uľahčila možnosť požiadať o voľbu zo zahraničia vo voľbách roku 2016. Čiže máte dôvod. Koalíciu, ktorá robí všetko preto, aby sťažovala ľuďom prístup k ich právam. A potom tu máte opozíciu. Lajme teda. To beriem tak, že stranu Progresívne Slovensko, kde našou misiou je uľahčovať ľuďom prístup ku štátnym službám. Uľahčovať im kontakt so štátom, uľahčovať to, aby mohli využiť práva, ktoré dnes majú. Takže myslím, že ľudia si z toho veľmi dobre vedia spraviť nejaký záver a vedieť sa rozhodnúť. A koniec koncov, to, čo si ľudia myslia o celom tomto vašom nápade s voľbami zo zahraničia, vám dali vedieť v petícii, ktorú podpísalo už viac ako 90 tisíc ľudí na stránke www.nevezmunamvolby.sk a vyzývam všetkých, ktorí to ešte nespravili, aby tú petíciu ešte podpísali. Ďakujem pekne za pozornosť.