Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo považujem diskutovať o deťoch a o rodinách za dôležitú vec. Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí. Prvá vec poviem demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona ta demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti. Či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46 tis. detí a umrelo nám 54 tis. ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel. V podstate vymierame a keď to tak poviem z hľadiska ja neviem ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi, veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohlo do budúcna existovať.
===== ... by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame, je to veľmi, veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohlo do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém, samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou, ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu. A je to úplná pravda, biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti, musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame.
Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale, hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silne oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napr. ako skupiny dôchodcov.
Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe, vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp.
Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny. Že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa, mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomoci do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti, prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napr. spôsob, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité. Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať. Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese.
A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce, samozrejme, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie. Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi. Že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo.
Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo považujem diskutovať o deťoch a o rodinách za dôležitú vec. Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí. Prvá vec poviem demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona ta demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti. Či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46 tis. detí a umrelo nám 54 tis. ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel. V podstate vymierame a keď to tak poviem z hľadiska ja neviem ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi, veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohlo do budúcna existovať.
===== ... by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame, je to veľmi, veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohlo do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém, samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou, ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu. A je to úplná pravda, biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti, musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame.
Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale, hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silne oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napr. ako skupiny dôchodcov.
Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe, vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp.
Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny. Že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa, mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomoci do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti, prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napr. spôsob, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité. Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať. Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese.
A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce, samozrejme, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie. Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi. Že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo.
Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha.
Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica.
No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť.
No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Nie náhodou, asi nie náhodou tieto dva návrhy zákonov idú za sebou, to znamená mali sme pred chvíľou rozpravu o návrhu zákona, čo sa týka prehliadok pre dôchodcov, aby boli spôsobilí viesť motorové vozidlo. Tento návrh zákona je z tej istej kategórie. Máme zbytočné byrokratické predpisy, ktoré nás zašnurovali do určitých vzorcov, schém, podľa ktorých sa správame a ono to potom vlastne vedie k tomu, že je ten systém neefektívny. Ďalšia vec, čo by som reagoval na kolegu Stachuru je, hovoril tu o rodinných lekároch. Vieme ako vznikali tí obvodní lekári u nás, je to už nábeh, ktorý vznikol vlastne pod druhej svetovej vojne, čo sa týka tých obvodných lekárov. Samozrejme, že vtedy to malo svoje miesto, ale z hľadiska práve tej efektívnosti, ktorú som spomínal, by bolo ozaj možno teraz v týchto časoch sa dobré zamyslieť nad tým, či sa k tým rodinným lekárom nevrátiť. Alebo či neuplatniť tie skúsenosti, ktoré majú z iných štátov. A poslednú vec, ktorú by som povedal je, vrátim sa k tej byrokracii, skutočne my stále veríme, že predpismi, vyhláškami zákonmi atď. urobíme vynikajúci systém, ktorý bude fungovať. Nie je to tak. Zákon je málo. Vyhláška je málo. Jednoducho musí to byť v prvom rade dobrý zákon a dobrá vyhláška a potom sa musí ten zákon uplatňovať v praxi. A my v tej praxi práve zlyhávame. Často sa nad tým zamýšľam, ako tu sedím v tejto snemovni, že čo my vlastne spôsobujeme tým morom zákonov, ktoré posielame do éteru.

Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho opatrenia, ktoré tu máme, aby ľudia po určitom veku prechádzali lekárskou kontrolou z hľadiska spôsobilosti vedenia vozidla. Je to vec celospoločenskej dohody, č takáto kontrola to má byť. Menoval si štáty, kde takéto niečo neexistuje. Možnože to stojí za to, aby sa ozaj títo ľudia preverovali zdravotne, aby neohrozovali cestnú premávku. Ale otázka je, že či to majú robiť v šesťdesiatom piatom roku veku. Ja len poviem jeden príklad. V Dánsku nedávno parlament schválil zákon, podľa ktorého budú ľudia odchádzať do dôchodku vo veku 70 rokov. Ako u nás, samozrejme, nič také zatiaľ nehrozí, ale len preto spomínam tento príklad, že si predstavte, že by u nás ľudia odchádzali vo veku 70 rokov do dôchodku a v 65. roku by chodili povinne na prehliadky, aby mohli viesť vozidlo.
Ďalšia vec, čo poviem, myslím si, že väčším problémom, ako kontrola ľudí vo vysokom veku, či sú spôsobilí viesť vozidlo, je vôbec čo sa deje na cestách dnes, neviem ako vy ostatí vodiči, ale ja to sledujem, že ako sa mení nálada v spoločnosti, tak to vyzerá horšie aj na tých cestách. Takže nad týmto sa zamyslime.

Slovensko najstrmšie zadlžovalo, jeho obyvatelia, najstrmšie v celej Európskej únii. To znamená, ľudia sa už nemajú kde veľmi zadlžovať a navyše tie úroky sú veľmi vysoké.
Zamestnanci sú drahí, aj to tu už bolo spomínané. Cena práce na Slovensku, hodinová cena práce, zo štatistík to vyplýva, je najvyššia z okolitých štátov, ak neberieme do úvahy Ukrajinu. Ale čisté príjmy ľudí, čisté príjmy ľudí, v tom sme, v tomto ukazovateli sme úplne na chvoste vyšehradskej štvorky. To znamená, cena práce vysoká, reálne príjmy, čisté, ľudí nízke.
Chudoba. Chudobe sme na postupe, zo štátov V4 sme na prvom mieste. A keď poviem posledný údaj, tak ten je tiež známy, čo sa týka dobiehania priemeru Európskej únie, sme, sme úplne, úplne na chvoste, z celej Európskej únie sme na 24. mieste, čo znamená 75 % priemeru úrovne Európskej únie a takto stagnujeme v podstate od roku 2012.
A poviem, poviem na záver tohto, toho dosahu na ľudí, čo je podľa mňa dosť dôležitý ukazovateľ, existuje taký index, ktorý meria šťastie ľudí, a v tom indexe, čo sa týka šťastia ľudí, sme za Českom, za Poľskom a pred nami v podstate je, teda sme na treťom mieste, pred nami sú v tom šťastí obyvateľov Česi, Poliaci a len Maďari sú za nami. Čo s tým? My, samozrejme, sme nesedeli so založenými rukami a už vlani v septembri sme navrhli konsolidačné opatrenia, ako by to zhruba malo vyzerať na návrh KDH. Žiaľ, tieto, tieto, tieto naše návrhy neboli vypočuté a tak dnes musíme konštatovať a čo dokazuje štátny záverečný účet, že jednoducho táto vláda nešetrí na sebe, neznižuje výdavky na sebe, ale stále hľadá nové formy nových daní, nových poplatkov, nového zaťaženia obyvateľov a takisto aj firiem a zamestnávateľov. Aj preto, aj preto ten hospodársky vývoj na Slovensku vôbec nie je dobrý, a aj preto nás čaká ďalší konsolidačný balík, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov, uvidíme, aký bude. Ja len poviem, že ak by vláda šetrila minulý rok na sebe, tak ten konsolidačný balík, ktorý chystá ministerstvo financií, by bol určite iný, ako ho, ako vyzerá, pretože tie čísla sa tam rôznia od, ja neviem, jeden a pol miliardy po dve miliardy eur, koľko by mal stáť konsolidačný balík v budúcom roku.
A posledná, úplne posledná vec, ktorú poviem, lebo mi času už veľa neostáva a bežím na tú tlačovku, je, aby sme povzbudili ekonomické aktivity na Slovensku. Je to podľa mňa úplne rozhodujúce. A v tomto smere jedno z opatrení, ktoré by tomu mimoriadne prospelo, je, by bolo zrušenie transakčnej dane, úplné zrušenie transakčnej dane, a povzbudenie investícií. Skutočne Slovensko musí zachytiť vietor v tých investíciách, ktoré sa týkajú napríklad, napríklad aj umelej inteligencie. Ja vám poviem posledný príklad, a to je, že Európska komisia uvažuje s podporou vo výške 20 miliárd eur na päť veľkých giga-fabrík, ktoré budú v podstate výpočtovými strediskami, ktoré budú pracovať s umelou inteligenciou. Česi sa idú roztrhať, aby takýto závod dostali na svoje územie, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že potrebujú investície. Zatiaľ neviem zo slovenskej strany o nejakých väčších aktivitách. Dvadsať miliárd eur je na to určených. To je len spolufinancovanie, by sa dalo povedať, z Európskej únie. Samozrejmé, že musí prísť investor. Ale toto by malo Slovensko, toto by malo Slovensko sa snažiť, aby získalo takéto investície. Výhodou takýchto investícií nie je len to, že sem prichádzajú, ale sú to investície, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj s vyššími mzdami pre ľudí, aby sme sa odpútali z tých posledných priečok v celej Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vidím tu jednu kolegyňu, kolegovia, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, skrátim ho, vysvetlím, vysvetlím prečo.
Takže prvá vec, je piatok, rozcestovali sa nám poslanci už domov, takže vidíme, že tu ani veľa ich nie je, navyše sme tento bod predradili na deviatu hodinu. Samozrejmé, že my poslanci si plánujeme program a máme o 20 minút tlačovú konferenciu, takže jednoducho musím to skrátiť, musím sa prispôsobiť tomuto režimu, nemôžem sa úplne plnohodnotne vyjadriť k štátnemu záverečnému účtu, takže to celé, opakujem znovu, skrátim, ale takto to tu chodí, dúfajme teda, že nás aspoň počúvajú a pozerajú ľudia, tí, ktorí si to dokážu zapnúť v priamom televíznom prenose.
Takže k štátnemu záverečnému účtu. Veľmi, veľmi stručne. Vychádzajme z toho, že vláda v programovom vyhlásení hovorila o tom, že bude šetriť na, bude, bude spravovať verejné financie tak, aby sa schodok štátneho, teda rozpočtu verejných financií každý rok znižoval o pol percentuálneho bodu. Ak by to tak bolo, tak by sme sa zhruba dostali na tie tri percentá v závere funkčného obdobia tejto vlády. Už sa nedostaneme. Je to jasné, že sa nedostaneme, napokon rezignovala aj vláda. To znamená, tento cieľ, tento cieľ je preč.
Druhý bod. Vláda nehospodárila vlani lepšie ako vlády v roku 2023. Hospodárili horšie o 500 miliónov eur.

=====


To znamená, konsolidácia, aká konsolidácia? Môžeme povedať, že veľmi mizerná konsolidácia, ak to tak vôbec môžeme nazvať.
Hospodársky rast. Plánovaný hospodársky rast 2,7 %, skutočnosť 2,1 %. To znamená, nižší hospodársky rast a to, čo tu už hovorili aj predrečníci, prvý kvartál tohto roku mizerný rast pod 1 %, je to, je to rekord za posledné dva roky. To znamená, nevyvíja sa to vôbec dobre. Dlhová služba nám rastie. Viac narástla minulý rok, ako ráta rozpočet, o vyše 100 mil. eur. Dlh, aj o tom už tu mnohí hovorili, dlh vlani stúpol o takmer 9 mld. eur. Koľko sme tu počúvali, že čo zdedila táto vláda od predchodkýň, koľkých 23, už na 24 sa to vyšplhalo, 24 mld. eur spravili predchádzajúce vlády. Nehovorí sa, že koľko si napožičiavali do zásoby, o tom sa nehovorí skoro nič. Ale teraz tu počujeme od ministra financií, že keď sa vlani, keď si vlani do zásoby požičalo Slovensko 1 mld. eur, je to v poriadku. Ale v skutočnosti ten dlh zrástol o takmer 9 mld. eur. Aby to bolo jasné ľuďom, keby sa to rozpočítalo na hlavu, je to 1 620 eur na jedného obyvateľa, každého, dieťa, dôchodca a tak ďalej. Ak by títo ľudia teoreticky zarábali všetci priemernú mzdu, tak jednu priemernú mzdu by museli obetovať naši ľudia, aby pokryli ten dlh, o ktorý to vyskočilo v minulom roku. O 13 % vlani vzrástol dlh v číslach, teraz nehovorím o percentách HDP a o číslach.
Čo sa týka hospodárenia vlády a celej verejnej správy. Vlani boli výdavky vyššie o vyše o 2,2 mld. eur oproti roku 2023. V časoch, keď štát potrebuje ozdraviť verejné financie, ktoré sú ozaj v kritickom stave, my zvyšujeme výdavky takýmto tempom. A keď sa pozriem len na konanie samej vlády, tak tam vidím, že vláda s, vláda oproti roku 2023, myslím teraz štátny rozpočet, zvýšila svoje výdavky na mzdy o 220 mil. eur. Čo je ešte horšie, bol tu nejaký rozpočet, ako sa majú, akým tempom majú rasť výdavky, ale ten rozpočet prekročila vláda o vyše 100 mil. eur. Spomeňme si na záver roka 2023, keď tu minister financií predstavoval prvý konsolidačný balík a hovoril, že na prevádzke štátu ušetrí vláda 70,9 mil. eur, ak si dobre pamätám, bolo to okolo 70 mil. Keď som sa štátneho tajomníka ministerstva financií na finančnom výbore opýtal, viete mi dokázať, že vláda ušetrila na tých prevádzkových nákladoch tých 70 mil. eur? No, ja, niekde to tam je, ja vám to vyhľadám a potom vám to pošlem. Nič som nedostal. Nevieme to ani vyčísliť. My nevieme ani vyhodnotiť ten prvý konsolidačný balík, vlastne či bol úspešný, či sa podarilo dosiahnuť tie ciele, ktoré boli stanovené. Nevieme o tom, nevieme o tom nič. Ja by som čakal, že s predložením štátneho záverečného účtu budeme mať aj vyúčtovanie vlastne toho samého konsolidačného balíka.
Tovary a služby. Skutočne nechcem ísť do podrobností, na to nemám ani čas, ale poviem iba toľko, že tovary a služby medziročne klesli, medziročne klesli o 872 mil. eur. Ale viete, čo je zaujímavé? Keď si pozriete rok 2023 a rok 2024, rozpočet, teda skutočnosť ´23 a rozpočet ´24 a urobíte si to ušetrenie, tak sa dostanete na výdavky roku 2023. Vláda v podstate na tovaroch a službách minula toľko, koľko v roku 2023. Čo to znamená? Znamená to zhruba toľko, že mohla oveľa viac ušetriť, mohla oveľa viac ušetriť, to znamená, že aká vata tam bola. A to sa týka aj zamestnancov. Vláda si nadhodnotila počet zamestnancov a potom hovorí, že na nich šetrí. Nie, v reále oproti, oproti rozpočtu, ktorý sme, ktorý sme tu mali koncom minulého roka, predminulého roka, tak v skutočnosti minula na mzdy o 100 mil. eur viac.
Eurofondy, eurofondy je úplne špeciálna kategória, čerpáme ich, čerpáme ich strašne, ja poviem len číslo, ku koncu apríla sme čerpali z programového obdobia 2021 – ´27 vo výške 985 mil. eur, je to zverejnené na stránke ministerstva financií. Sedem percent. Dámy a páni, 7 % sme minulý rok, teda ku koncu apríla využili z eurofondov z takmer 13-miliardového balíka. A to máme na tento rok naplánované v tom rozpočte, že takmer 3,5 mld. eur pôjde z eurofondov a pôjde, pôjde z plánu obnovy. Tieto peniaze zachraňujú rozpočet, tieto peniaze. Keď si prečítate správy ratingových agentúr, každá jedna to spomína. Ak Slovensko má, má, má, ak Slovensko si má zachovať rating, dajme tomu, tak jednoducho musí vyčerpať tento rok tie peniaze. A ja hovorím, v akom stave sme dnes. Aké to je obrovské riziko.
Musím ministerstvo financií pochváliť za jednu vec, však to prezentoval aj štátny tajomník, že ministerstvo financií na sebe minulý rok šetrilo. Skutočne ak by išli ostatné rezorty podľa ministerstva financií, ja tu mám aj to číslo, čerpanie bolo oproti rozpočtu necelých 96 %. Štyri percentá ušetrili. Lenže, lenže ministerstvo financií, no neviem, akú má silnú páku na ostatné rezorty, ale ministerstvo financií nedokázalo zabezpečiť, alebo vláda nedokázala zabezpečiť, aby šetrili iné rezorty. A ja poviem čísla, len pár čísel. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja: plus 27 % oproti rozpočtu. Slovenská informačná služba: 21%. Národná bezpečnostný úrad: 18 % oproti rozpočtu navyše. Kancelária prezidenta: 21 %. Slovenská informačná... 25 %. Slovenská informačná služba: 21 %. To je všetko oproti rozpočtu. Keď som sa pýtal štátneho tajomníka na finančnom výbore, prosím vás pekne, viete mi povedať, že prečo tam vzrástli výdavky? No, to by sme sa museli na to podrobne pozrieť a tak ďalej, pošlem vám odpoveď. Nedostal som ju. Jednoducho to, tam sú tie prekročenia, o ktorých som hovoril.
A teraz veľmi krátko, že v akom stave sú vlastne dnes ľudia na Slovensku, už to tu kolegovia niektorí spomínali, poviem len pár čísel. Inflácia posledná, marcová inflácia 3,9 %, tá úplne posledná aprílová odhad je 4,1 % a dovolím si povedať, že tam ešte nie je ešte zahrnutá tá transakčná daň, pretože tá transakčná daň sa prenesie do cien. A hovorím, a keď hovorím o budúcom roku, tak končíme so stropovaním cien energií, to znamená, my zažijeme ďalší inflačný šok na začiatku budúceho roka. Sme na tom, sme na tom tuším po Estónsku druhí najhorší v Európskej únii, čo sa týka inflácie.
Úroky, úroky na hypotékach. Piate miesto v Európskej únii, a čo je najhoršie, pokles tých úrokových sadzieb, ako ich vidíme v iných štátoch, tak u nás je miernejší. To znamená, tie úroky nebudú veľmi klesať a budeme na tom zle. Štvrté miesto, čo sa týka výšky úrokov na spotrebných úverov. A to za posledných 10-15 rokov sa Slovensko najstrmšie zadlžovalo, jeho obyvatelia, najstrmšie v celej Európskej únii. To znamená, ľudia sa už nemajú kde veľmi zadlžovať a navyše tie úroky sú veľmi vysoké. Zamestnanci sú drahí, aj to tu už bolo spomínané, cena práce na Slovensku, hodinová cena práce, zo štatistík to vyplýva, je najvyššia z....
=====

Dodnes nie je úplne celkom jasné, že ako sa má napríklad daň vyberať v prípade, že firma má bankový účet v zahraničí.
Druhým problémom je, že ak firma, ktorej nezráža túto daň banka, tak musí do konca mája podať daňové priznanie za apríl. Ale tie firmy dodnes celkom presne nevedia, ako vlastne má to daňové priznanie vyzerať. Takže predstavme si absurdnú situáciu, na jednej strane štát žiada, aby daňovník platil túto špeciálnu daň, na druhej strane mu nevie povedať, ako to má spraviť. To pokladám úplne za absurdné a určite aj mimoriadne znechucujúce pre firmy.
Teraz konkrétne k tomuto predloženému návrhu zákona. Je z dielne Slovenskej národnej strany, nie je to nič nové, keď poviem, že Slovenská národná strana podporila tento zákona, podporila jeho novelizácie a teraz prichádza s tým, aby sa tento zákon upravil, aby sa zjemnil pre určité skupiny daňovníkov, pre určité skupiny podnikateľov.
Vidíme aj pohyb aj v strane HLAS, ktorá takisto schválila tento zákon a takisto schválila aj jeho novelizácie, kde zase hovoria o tom, že nechajme, však ako sa to vyvŕbi do konca roka a potom prehodnoťme, či a ako zmeniť, zmeniť tento zákon. Takže jedinými skalopevnými zástancami tohto, tejto transakčnej dane je strana SMER s ministrom, s predsedom vlády a s ministrom financií.
K samému návrhu Slovenskej národnej strany. My, samozrejme, podporujeme každý krok, ktorý, aj keď to bude postupné, bude viesť k tomu, aby sa táto daň zrušila. Na druhej strane musíme konštatovať, že takýto návrh keď prichádza, tak sa týka iba jednej skupiny podnikateľov, to znamená, nie je tam rovnosť, rovnosť pred zákonom pre jednotlivé skupiny podnikateľov. Nikdy nie je dobré, keď jednu časť zvýhodňujete oproti druhej časti. Uvedomujeme si, že malí podnikatelia trpia týmto viac. Ale je to nerovnaký prístup k celému podnikateľskému stavu. Vidíme to dlhodobejšie, týka sa to daňových zákonov, iných, týka da to všetkého možného ďalšieho, že rozvrstvujeme tie skupiny podnikateľov podľa nejakého kľúča, jedným prisúdime takú daň, druhým hentakú daň, podľa veľkosti, podľa odvetvia podnikania, nie je to správne. My sme zástancami rovnakej dane pre všetkých bez nejakých väčších výnimiek a vidíme, že ten daňový systém sa nám len rozvrstvuje, komplikuje, zneisťuje celé prostredie.
Predkladateľ hovorí o tom, že touto novelou by štátny rozpočet prišiel o 35 až 50 mil. eur. Nuž, neviem, z čoho presne zobrali tie čísla. Už to rozpätie, že vidíte tam, že tam je rozpätie 15 mil. eur, už to svedčí o neistote, s akou pristupuje predkladateľ k tomu, aby dokázal vypočítať dôsledky tohto zákona. Ale ja sa v podstate ani predkladateľom nedivím, pretože samo ministerstvo financií nevie, koľko na tejto dani vyberie.
Takže je to všetko stále o takých gumených číslach a vnímam preto aj tento návrh zákona ako prostriedok predvolebnej kampane, lebo sa, vyzerá to, že sa blížime k voľbám. Napokon svedčí o tom, aj čo som už spomínal, že veľmi podobným, alebo podobným prístupom k tomu pristupuje aj strana HLAS, to znamená ďalšia koaličná strana, ktorá tiež je ochotná siahnuť na tento zákon, pretože jej môže priniesť politické body.
Nuž, ešte sa vrátim k tomu, že my sa snažíme správať zodpovedne. To znamená, aj vlani keď prišla vláda s návrhom druhého konsolidačného balíka, tak sme priniesli svoje riešenia, predložili sme ich predsedovi vlády, ministrovi financií za okrúhlym stolom, hodili to do koša, len postupne vlastne vláda priznáva, že tie opatrenia, s ktorými sme prichádzal my, tak sú realizovateľné a závisí len od ochoty, aby sa na tieto opatrenia siahlo. Poviem aspoň tri príklady. Prvý, my sme navrhovali veľké šetrenie na verejnej správe. Teraz zrazu počúvame, že je dokonca možné ušetriť na tej verejnej správe, na tom prebytočnom majetku zhruba pol miliardy eur. Hovorili sme o tom, že majte ambíciu a zlepšite výber dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov v Európskej únie. Nuž a div divúci v januári riaditeľ finančného riaditeľstva, finančnej správy hovorí o tom, je tam možnosť 1,5 mld. eur vybrať viac. To znamená, dajú sa lepšie vybrať dane. Ak už sa teda nejaké dane majú uplatňovať nové, my sme nie toho priateľmi, ale ak už, tak na negatívne externality. Opäť sme navrhovali, že teda keď chcete nejakú daň vyššiu vyberať, tak to urobte z hazardu. Odmietli nám to, ale teraz vidíte, počúvame, že minister financií hovorí o dani z hazardu. Takže prichádza na naše slová.
Keď hovoríme o tom, že kde zobrať peniaze, ak by chýbala daň z finančných transakcií. My jednoznačne hovoríme o tom, aby tie peniaze sa nachádzali tam, kde sú. Hovorili sme o šetrení, hovoríme v tomto prípade napríklad aj o lepšom čerpaní európskych prostriedkov, pretože keď sa pozrieme aj na hodnotenia ratingových agentúr a prehodnocovania, tak by som povedal, prehodnocovania hodnotenia Slovenskej republiky, tak vidíme, že ratingové agentúry nás nabádajú, aby sme ozaj čerpali eurofondy, pretože ak ich nebudeme čerpať, tak sa skutočne zosypeme a hrozia tým, že v tom prípade pôjde rating dole. Nuž, ku koncu apríla čerpanie z programového obdobia ´21 – ´27 7 %. Takže zatiaľ sa nejako veci nehýbu, uvidíme, čo bude ďalej, je to skutočne veľmi vážna vec.
Druhá vec je podporiť nejakými impulzmi alebo rozumnou politikou ekonomickú aktivitu a tým pádom zvýšiť výber pri existujúcich sadzbách, zvýšiť výber daní a odvodov. V tejto súvislosti by som rád poukázal na to, že Slovensko zatiaľ ako keby nereagovalo na to, čo sa deje v Nemecku. Už som tu dnes Nemecko spomínal. Nemecká vláda prichádza s obrovským investičným impulzom vo výške jedného bilióna eur a Slovensko by malo sa podieľať vlastne na čerpaní týchto prostriedkov cez kontakty s nemeckými firmami alebo cez nemecké firmy, ktoré pôsobia aj u nás. Napokon nehovorím nič nové, nie je to len z mojej hlavy, hovoria o tom aj ratingové agentúry, ktoré hovoria, že toto je príležitosť, aby Slovensku nebol znížený rating a aby sa podieľal na tomto obrovskom balíku. Doslova to tie ratingové agentúry tam spomínajú.
Nuž, ale aká je realita, aká je realita? Už sa hovoril, aké je čerpanie eurofondov. A predkladateľ, ktorý hovorí o tom, že chce zrušiť časť tejto transakčnej dane, tak sám hovorí, že Slovensko by malo vystúpiť z Európskej únie. Prosím vás pekne, ja som to tu tiež hovoril, poviem to znovu, vlani Slovensko čerpalo z európskych zdrojov viac ako 4 mld. eur. Ak by tieto zdroje nečerpalo, tak je v oveľa hlbšom deficite a dovolím si povedať, že aj rating je už preč. Tento rok hodlá Slovensko čerpať, nie hodlá, má to v rozpočte, bude čerpať takmer 3,5 mld. eur z európskych prostriedkov. To ozaj chceme vystúpiť z Únie a prísť o tieto peniaze? Aj keby predkladateľ, alebo táto strana hovorila o tom, že Slovensku sa to nemusí vyplácať, pretože my aj platíme do spoločného rozpočtu Únie, tak minulý rok hovorí jasnými číslami. Príjmy z európskych fondov 4,1 mld. eur. Výdavky, to znamená odvod do spoločného rozpočtu, niečo vyše 900 mil. eur. Takže čistý príjem Slovenska viac ako 3 mld. eur.
Hovoriť dnes o vystúpení z Európskej únie ja pokladám až za vlastizradu, pretože Slovensko by to totálne položilo na kolená. Takisto pokladám za neprijateľné, aby niekto častoval našich nemeckých partnerov slovom otrokári, alebo keď to tak poviem, pretože počujem aj z úst predstaviteľov Slovenskej národnej strany, že sme tu, že nebude otrokmi Nemecka. Prosím vás pekne, Nemecko, najväčšia ekonomika Európskej únie reprezentovaná vládou, ktorá chce prevziať žezlo, žezlo po tých niekoľkých rokov útlmu, že bude v Európskej únii presadzovať jasné témy, ktoré aj nám osobne v KDH sú blízke, tak my teraz ako chceme Nemecko takýmto spôsobom, ja neviem ani ako to nazvať, chceme si s ňou spraviť nepriateľa. Nerozumiem tomu, vôbec tomu nerozumiem. Takisto, a sú totálne neprijateľné vyjadrenia politikov zo strany SMER, ktoré označujú nemeckého kancelára terminológiou z Tretej ríše. To je niečo strašné, to je niečo strašné, keď to počujeme. Už len keby sme mali pud sebazáchovy, tak takého niečo nemôžeme spraviť.
Takže keď to uzavriem, áno, sme za to, keď už to ináč nejde, tak aspoň tou salámovou metódou ukrajovať z tej zdieračskej transakčnej dane, ale prosím aj predkladateľov tohto návrhu zákona, aby volili iný slovník. Aj ak to myslia, že týmto si oslovia alebo potvrdia svojich voličov, tak aj v tom prípade by mali myslieť na to, že to nerozpráva hocikto. Keď to rozpráva šéf parlamentnej, teda vládnej strany a zároveň podpredseda parlamentu, to nie sú slová len pre voličov, to sú slová za celé Slovensko. A skutočne ak takto budeme pokračovať, tak celé Slovensko bude trpieť.
Ďakujem za pozornosť.