Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.4.2024 o 16:04 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 16:04 - 16:11 hod.

Jozef Hajko
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 16:04 - 16:11 hod.

Jozef Hajko
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 11:36 - 11:53 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, vláda predložila na rokovanie Národnej rady novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a niekoľkých ďalších zákonov. Ide o návrh rozsiahlej zmeny. Len upozorním, že vlastne tejto regulácii podliehajú aj sieťové odvetvia, to znamená elektroenergetika, plyn, voda, teplo, a keďže ide o rozsiahlu zmenu, ktorá je predložená, tak som očakával také trošku zakotvenie, zarámcovanie celej tej problematiky, pretože je to oblasť, ktorá sa dotýka širokých skupín obyvateľstva, takisto biznisu, priemyslu.
Očakával som, že ten rámec bude, zhruba sa v ňom dozvieme, že akým, ako chce, ako vláda mieni postupovať v týchto oblastiach, ktoré som vymenoval, to znamená v energetike, teplárenstve, vo vode a akým spôsobom mieni pristupovať aj k samej regulácii, pretože mnohí si možno pamätáte, že Slovensko sa začalo uberať cestou deregulácie cien elektrickej energie a plynu v minulosti. Napríklad v susednej Českej republike takúto reguláciu vôbec nemajú a ustupuje sa od týchto regulácií. My zatiaľ nepoznáme odpoveď, že akým, akým smerom sa pôjde na Slovensku ďalej. Ako vieme, tak posledné vlády, ktoré tu máme, tak siahli pri regulácii cien na všeobecný hospodársky záujem a v podstate odobrali Úradu pre reguláciu sieťových odvetví určitú kompetenciu a sama vláda prišla s tými stropovými cenami, ktoré dnes poznáme.
Chýbajú mi tam aj ďalšie veci do toho základného rámca, keďže hovoríme o takejto veľkej, veľkej novele, že akým spôsobom mieni Slovensko pristupovať k zásobovaniu energonosičmi. Dnes napriek tomu, že máme vojnu na Ukrajine a sú, je tu embargo proti, proti Rusku, tak Slovensko stále 90 % plynu dováža z Ruska, Slovensko odoberá jadrové palivo z Ruska a takisto má výnimku na spracovanie ruskej ropy, ktorá sa raz skončí.
A teraz prejdem, to mi tam chýba, takže to je taký úvod, a prejdem k nejakým udalostiam, ktoré sa tu už stali. Začalo sa to vlastne v závere minulého roka. V decembri 2024 (správne 2023, pozn. prepis.) vláda odvolala z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, predsedu, lebo mal porušiť zákon o regulácii v sieťových odvetviach, keďže v minulosti nekonal nezávisle od vlády. Príslušné ustanovenie si vláda Roberta Fica vyložila mimoriadne tvrdo a pochybujem, že by takýto niekdajší nátlak ministerstva hospodárstva na Andreja Jurisa zo strany rezortu ministerstva vedeného Richardom Sulíkom bol ten skutočný dôvod, prečo Juris prišiel o túto funkciu. Tým skutočným dôvodom bolo, že vtedajší predseda úradu si dovolil vykonať to, čo v zmysle zákona, čo sa v zmysle zákona od neho očakávalo. V novembri si dovolil vydať výmer o regulovaných cenách zemného plynu, ktoré sa predsedovi vlády Robertovi Ficovi nepáčili. Fico vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami. Toto bolo z úst predsedu vlády na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
===== Robertovi Ficovi nepáčili. Fico, vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora, a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami, toto bolo z úst predsedu vlády, na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Až potom ministerstvo hospodárstva a vláda hľadali oporu v zákone. KDH samo už v polovici roka 2023 upozorňovala na problém, že nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa pri stanovovaní cien v roku 2022 príliš nechal ovplyvňovať ministerstvom hospodárstva, čo v čase vysokej rozkolísanosti trhu napokon spôsobilo nevýhodnú situáciu pre spoločnosti, a malo to výrazný vplyv na ceny, to sme kritizovali.
V decembri 2023 už vláda bez zdráhania konala. Expresne rýchlo odvolala Andreja Jurisa a rýchlo nominovala na jeho post nového predsedu Jozefa Holienčíka staronového predsedu teda. V ten istý deň sa postavila nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a prebrala na seba právomoc stanoviť maximálne ceny zemného plynu a tepla na rok 2024. Zopakoval sa teda verdikt, ktorý vlastne, s ktorým, s ktorým prišla už vláda Eduarda Hegera pred rokom. Môžeme špekulovať, či takéto niečo bolo nevyhnutné, lebo trhové ceny už boli nižšie ako pred rokom, ale ceny stanovené zákonom podľa Úradu pre reguláciu boli predsa vyššie ako stropy, s ktorými prišla vláda. Kým, predse, vtedajší predseda Andrej Juris, pred koncom roka 2022 aspoň upozornil na to, že nemôže konať, hoci, hoci chcel, tým, tým mierim na to, že na konci roka 2022 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povedal, že vláda si vlastne prebrala právomoc, a tým pádom je nad úradom. Kým vtedy, kým vtedy, vtedajší predseda na to upozorňoval, v tomto novom prípade o rok neskôr, nový predseda Jozef Holienčík, neprotestoval. Vyzerá to tak, že paragraf, ktorý použila vláda na odvolanie Andreja Jurisa, by v tom, v prípade jeho nástupcu nevyužíva, nevyužila, lebo to zatiaľ vyzerá na súzvuk, medzi Ficovým kabinetom a novým šéfom úradu. Navyše, nový predseda, si podľa predloženého návrhu zákona upevní svoje postavenie, a tu už idem vlastne k tejto novele. V tomto návrh sa vypúšťa jedna z možností, prečo odvolať predsedu. Doteraz tam je, ale táto možnosť teraz vypadáva. Ja vám ju prečítam, tá platná formulácia je, že predsedu môže vláda odvolať, ak predseda poruší ustanovenia tohto zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí a údajov o ekonomicky oprávnených nákladoch, vrátane rozsahu investície a primeranom zisku, ktoré sú započítané do určenej alebo schválenej ceny.
Takže vlastne, tie, tie, tie možnosti, ktoré môže vláda využiť pri odvolávaní predsedu, predsedu úradu, sa zužujú. Tým pádom sa v podstate posilňuje jeho postavenie. A teraz, pár dôležitých postrehov, k navrhovanému zákonu, na ktorom sa podieľalo pochopiteľne vedenie úradu. Je ich viac, začnem novinkou.
Po novom, sa majú od roku 2025 regulovať zásobníky plynu na Slovensku. Citujem, "zavedenie cenovej regulácie prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu, je potrebné predovšetkým z dôvodu nedostatočného zabezpečenia konkurenčného prostredia na trhu z plynom, a to z dôvodu kľúčového postavenia prevádzkovateľov zásobníka na trhu z plynom, ako aj ich možnosťami zásadným spôsobom ovplyvniť iných účastníkov trhu s plynom, vyplývajúcich z ich monopolného pôsobenia na trhu s plynom obdobne, ako pri iných prevádzkovateľov sietí," koniec citátu. Je to dosť komplikované, ale ja, ja sa k tomuto vrátim zrozumiteľnejšou rečou. Znamená to, je to poukázanie na fakt, že slovenské zásobníky ovládajú významní hráči, to je pravda, to vieme. Oni diktujú ceny za uskladnenie plynu, asi to je tiež pravda, preto ich treba kontrolovať, sledovať ich ceny, a prípadne ich okresávať, aby si nadmieru nezarábali na svojich zákazníkoch. Tak, regulácia je regulácia, dajme tomu. Tento zámer by sa dal pochopiť, ak by slovenské zásobníky plynu však slúžili iba pre, pre slovenských zákazníkov, to nie je pravda.
ÚRSO totiž reguluje ceny na Slovensku, je to v jeho kompetencii, ale ako však vieme, firmy na západnom Slovensku neukladajú do svojich zásobníkov plynu len pre domácich zákazníkov, majú ich aj zo zahraničia. To znamená, že ak stanovíme nižšie cenu, ceny slovenských zásobníkov pre domácich klientov, napríklad pre Slovenský plynárenský priemysel, ktorý je dominantným distribútorom na Slovensku, urobíme tak aj na úkor zahraničných. Takže ideme podporovať zahraničné firmy, na úkor domáceho uskladňovania? Lebo predpokladám, že potom tie nízke ceny budú mať aj tie zahraničné firmy.
Po druhé, neovplyvníme týmto správanie majiteľov zásobníkov, ktorí môžu odmietnuť skladovanie pre domácich dodávateľov plynu? Inými slovami, budeme mať na Slovensku dosť skladovacích kapacít, aby sme si ich, aby sme si v nich v lete uložili plyn na zimu, ktorý budú potrebovať zákazníci napríklad domácnosti? Nebude naplnenie možno dobre mis, dobre mysleného úmyslu skôr úskalím. Rád by som počul predkladateľa, od predkladateľa zákona odpovede na tieto otázky.
Teraz nastupuje druhá časť, dôležitejšia časť, ešte možno ešte dôležitejšia časť novely, a to sú nové právomoci, ktoré má po novom dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Poďme pekne po poriadku. Štátny dozor v tepelnej energetike, má namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie, vykonávať Úrad pre reguláciu. Ide o vážny zásah do celého súčasného systému. Nie je div, že sa voči nemu ohradili podnikateľské združenia, a vláda tento návrh zákona, zákona posunula do parlamentu s neurovnanými spormi. Ja len, pozrime sa ako na, na časť tejto, tejto novely reku, reagovala Republiková únia zamestnávateľov. Citujem, "výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike presahuje pôsobnosť a zameranie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví. Tepelná energetika je odvetvím, v ktorom dochádza k najčastejšej interakciám medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, významný je aj presah do oblasti správy bytových domov. Tu sme už pri konkrétnych ľuďoch, konkrétnych obyvateľov. Pokračujem v citáte, predovšetkým oblasť rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla, je logicky spojená s povinnosťami, ktoré správcom vyplývajú zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o správcoch bytových domov. Štátny dohľad v tepelnej energetike, je preto oveľa viac previazaný s dohľadom na dodržiavaní ochrany spotrebiteľa a správou bytových domov, ktoré regulácie v sieťových, ktoré sú doménou Slovenskej obchodnej inšpekcie, než s tematikou regulácie sieťových odvetviach. Zachovanie spôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti tepelnej energetiky, energetiky, preto považujeme za vhodnejšie," koniec citátu. A to, znie rozumne. A Republiková únia zamestnania, zamestnávateľov ďalej apeluje, citujem, "zvážiť prechod pôsobnosti v oblasti štátneho dozoru v energetike zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, alebo ho prinajmenšom zúžiť tak, aby ministerstvu, respektíve obchodnej, Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva, zostala v pôsobnosti štátny dozor nad dodržiavaní povinností, ktoré sú kľúčové z hľadiska energeticky, energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a energetickej politiky Slovenskej republiky, najmä povinnosti vyplývajúce zo všeobec,
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 11:36 - 11:53 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, vláda predložila na rokovanie Národnej rady novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a niekoľkých ďalších zákonov. Ide o návrh rozsiahlej zmeny. Len upozorním, že vlastne tejto regulácii podliehajú aj sieťové odvetvia, to znamená elektroenergetika, plyn, voda, teplo, a keďže ide o rozsiahlu zmenu, ktorá je predložená, tak som očakával také trošku zakotvenie, zarámcovanie celej tej problematiky, pretože je to oblasť, ktorá sa dotýka širokých skupín obyvateľstva, takisto biznisu, priemyslu.
Očakával som, že ten rámec bude, zhruba sa v ňom dozvieme, že akým, ako chce, ako vláda mieni postupovať v týchto oblastiach, ktoré som vymenoval, to znamená v energetike, teplárenstve, vo vode a akým spôsobom mieni pristupovať aj k samej regulácii, pretože mnohí si možno pamätáte, že Slovensko sa začalo uberať cestou deregulácie cien elektrickej energie a plynu v minulosti. Napríklad v susednej Českej republike takúto reguláciu vôbec nemajú a ustupuje sa od týchto regulácií. My zatiaľ nepoznáme odpoveď, že akým, akým smerom sa pôjde na Slovensku ďalej. Ako vieme, tak posledné vlády, ktoré tu máme, tak siahli pri regulácii cien na všeobecný hospodársky záujem a v podstate odobrali Úradu pre reguláciu sieťových odvetví určitú kompetenciu a sama vláda prišla s tými stropovými cenami, ktoré dnes poznáme.
Chýbajú mi tam aj ďalšie veci do toho základného rámca, keďže hovoríme o takejto veľkej, veľkej novele, že akým spôsobom mieni Slovensko pristupovať k zásobovaniu energonosičmi. Dnes napriek tomu, že máme vojnu na Ukrajine a sú, je tu embargo proti, proti Rusku, tak Slovensko stále 90 % plynu dováža z Ruska, Slovensko odoberá jadrové palivo z Ruska a takisto má výnimku na spracovanie ruskej ropy, ktorá sa raz skončí.
A teraz prejdem, to mi tam chýba, takže to je taký úvod, a prejdem k nejakým udalostiam, ktoré sa tu už stali. Začalo sa to vlastne v závere minulého roka. V decembri 2024 (správne 2023, pozn. prepis.) vláda odvolala z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, predsedu, lebo mal porušiť zákon o regulácii v sieťových odvetviach, keďže v minulosti nekonal nezávisle od vlády. Príslušné ustanovenie si vláda Roberta Fica vyložila mimoriadne tvrdo a pochybujem, že by takýto niekdajší nátlak ministerstva hospodárstva na Andreja Jurisa zo strany rezortu ministerstva vedeného Richardom Sulíkom bol ten skutočný dôvod, prečo Juris prišiel o túto funkciu. Tým skutočným dôvodom bolo, že vtedajší predseda úradu si dovolil vykonať to, čo v zmysle zákona, čo sa v zmysle zákona od neho očakávalo. V novembri si dovolil vydať výmer o regulovaných cenách zemného plynu, ktoré sa predsedovi vlády Robertovi Ficovi nepáčili. Fico vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami. Toto bolo z úst predsedu vlády na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
===== Robertovi Ficovi nepáčili. Fico, vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora, a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami, toto bolo z úst predsedu vlády, na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Až potom ministerstvo hospodárstva a vláda hľadali oporu v zákone. KDH samo už v polovici roka 2023 upozorňovala na problém, že nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa pri stanovovaní cien v roku 2022 príliš nechal ovplyvňovať ministerstvom hospodárstva, čo v čase vysokej rozkolísanosti trhu napokon spôsobilo nevýhodnú situáciu pre spoločnosti, a malo to výrazný vplyv na ceny, to sme kritizovali.
V decembri 2023 už vláda bez zdráhania konala. Expresne rýchlo odvolala Andreja Jurisa a rýchlo nominovala na jeho post nového predsedu Jozefa Holienčíka staronového predsedu teda. V ten istý deň sa postavila nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a prebrala na seba právomoc stanoviť maximálne ceny zemného plynu a tepla na rok 2024. Zopakoval sa teda verdikt, ktorý vlastne, s ktorým, s ktorým prišla už vláda Eduarda Hegera pred rokom. Môžeme špekulovať, či takéto niečo bolo nevyhnutné, lebo trhové ceny už boli nižšie ako pred rokom, ale ceny stanovené zákonom podľa Úradu pre reguláciu boli predsa vyššie ako stropy, s ktorými prišla vláda. Kým, predse, vtedajší predseda Andrej Juris, pred koncom roka 2022 aspoň upozornil na to, že nemôže konať, hoci, hoci chcel, tým, tým mierim na to, že na konci roka 2022 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povedal, že vláda si vlastne prebrala právomoc, a tým pádom je nad úradom. Kým vtedy, kým vtedy, vtedajší predseda na to upozorňoval, v tomto novom prípade o rok neskôr, nový predseda Jozef Holienčík, neprotestoval. Vyzerá to tak, že paragraf, ktorý použila vláda na odvolanie Andreja Jurisa, by v tom, v prípade jeho nástupcu nevyužíva, nevyužila, lebo to zatiaľ vyzerá na súzvuk, medzi Ficovým kabinetom a novým šéfom úradu. Navyše, nový predseda, si podľa predloženého návrhu zákona upevní svoje postavenie, a tu už idem vlastne k tejto novele. V tomto návrh sa vypúšťa jedna z možností, prečo odvolať predsedu. Doteraz tam je, ale táto možnosť teraz vypadáva. Ja vám ju prečítam, tá platná formulácia je, že predsedu môže vláda odvolať, ak predseda poruší ustanovenia tohto zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí a údajov o ekonomicky oprávnených nákladoch, vrátane rozsahu investície a primeranom zisku, ktoré sú započítané do určenej alebo schválenej ceny.
Takže vlastne, tie, tie, tie možnosti, ktoré môže vláda využiť pri odvolávaní predsedu, predsedu úradu, sa zužujú. Tým pádom sa v podstate posilňuje jeho postavenie. A teraz, pár dôležitých postrehov, k navrhovanému zákonu, na ktorom sa podieľalo pochopiteľne vedenie úradu. Je ich viac, začnem novinkou.
Po novom, sa majú od roku 2025 regulovať zásobníky plynu na Slovensku. Citujem, "zavedenie cenovej regulácie prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu, je potrebné predovšetkým z dôvodu nedostatočného zabezpečenia konkurenčného prostredia na trhu z plynom, a to z dôvodu kľúčového postavenia prevádzkovateľov zásobníka na trhu z plynom, ako aj ich možnosťami zásadným spôsobom ovplyvniť iných účastníkov trhu s plynom, vyplývajúcich z ich monopolného pôsobenia na trhu s plynom obdobne, ako pri iných prevádzkovateľov sietí," koniec citátu. Je to dosť komplikované, ale ja, ja sa k tomuto vrátim zrozumiteľnejšou rečou. Znamená to, je to poukázanie na fakt, že slovenské zásobníky ovládajú významní hráči, to je pravda, to vieme. Oni diktujú ceny za uskladnenie plynu, asi to je tiež pravda, preto ich treba kontrolovať, sledovať ich ceny, a prípadne ich okresávať, aby si nadmieru nezarábali na svojich zákazníkoch. Tak, regulácia je regulácia, dajme tomu. Tento zámer by sa dal pochopiť, ak by slovenské zásobníky plynu však slúžili iba pre, pre slovenských zákazníkov, to nie je pravda.
ÚRSO totiž reguluje ceny na Slovensku, je to v jeho kompetencii, ale ako však vieme, firmy na západnom Slovensku neukladajú do svojich zásobníkov plynu len pre domácich zákazníkov, majú ich aj zo zahraničia. To znamená, že ak stanovíme nižšie cenu, ceny slovenských zásobníkov pre domácich klientov, napríklad pre Slovenský plynárenský priemysel, ktorý je dominantným distribútorom na Slovensku, urobíme tak aj na úkor zahraničných. Takže ideme podporovať zahraničné firmy, na úkor domáceho uskladňovania? Lebo predpokladám, že potom tie nízke ceny budú mať aj tie zahraničné firmy.
Po druhé, neovplyvníme týmto správanie majiteľov zásobníkov, ktorí môžu odmietnuť skladovanie pre domácich dodávateľov plynu? Inými slovami, budeme mať na Slovensku dosť skladovacích kapacít, aby sme si ich, aby sme si v nich v lete uložili plyn na zimu, ktorý budú potrebovať zákazníci napríklad domácnosti? Nebude naplnenie možno dobre mis, dobre mysleného úmyslu skôr úskalím. Rád by som počul predkladateľa, od predkladateľa zákona odpovede na tieto otázky.
Teraz nastupuje druhá časť, dôležitejšia časť, ešte možno ešte dôležitejšia časť novely, a to sú nové právomoci, ktoré má po novom dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Poďme pekne po poriadku. Štátny dozor v tepelnej energetike, má namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie, vykonávať Úrad pre reguláciu. Ide o vážny zásah do celého súčasného systému. Nie je div, že sa voči nemu ohradili podnikateľské združenia, a vláda tento návrh zákona, zákona posunula do parlamentu s neurovnanými spormi. Ja len, pozrime sa ako na, na časť tejto, tejto novely reku, reagovala Republiková únia zamestnávateľov. Citujem, "výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike presahuje pôsobnosť a zameranie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví. Tepelná energetika je odvetvím, v ktorom dochádza k najčastejšej interakciám medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, významný je aj presah do oblasti správy bytových domov. Tu sme už pri konkrétnych ľuďoch, konkrétnych obyvateľov. Pokračujem v citáte, predovšetkým oblasť rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla, je logicky spojená s povinnosťami, ktoré správcom vyplývajú zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o správcoch bytových domov. Štátny dohľad v tepelnej energetike, je preto oveľa viac previazaný s dohľadom na dodržiavaní ochrany spotrebiteľa a správou bytových domov, ktoré regulácie v sieťových, ktoré sú doménou Slovenskej obchodnej inšpekcie, než s tematikou regulácie sieťových odvetviach. Zachovanie spôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti tepelnej energetiky, energetiky, preto považujeme za vhodnejšie," koniec citátu. A to, znie rozumne. A Republiková únia zamestnania, zamestnávateľov ďalej apeluje, citujem, "zvážiť prechod pôsobnosti v oblasti štátneho dozoru v energetike zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, alebo ho prinajmenšom zúžiť tak, aby ministerstvu, respektíve obchodnej, Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva, zostala v pôsobnosti štátny dozor nad dodržiavaní povinností, ktoré sú kľúčové z hľadiska energeticky, energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a energetickej politiky Slovenskej republiky, najmä povinnosti vyplývajúce zo všeobec,
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 9:16 - 9:31 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v úvode musím povedať, že vítame snahu predkladateľa zákona definovanú v dôvodovej správe. Chce zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní s cieľom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže. Napokon to pán minister povedal tu aj pred chvíľou toto isté, dá sa povedať inými slovami.
Podstatnou zmenou je, že sa mení hodnota zákazky z malého rozsahu z 10 tis. na 50 tis. eur aspoň z nášho pohľadu. Zámerom je dosiahnuť výraznú časovú úsporu a odbúrať pri zákazkách zbytočnú administratívnu záťaž. Aktuálne zákon definuje z hľadiska limitov štyri druhy zákazok. Po prvé, zákazka malého rozsahu, po druhé, zákazka s nízkou hodnotou, po tretie, podlimitná zákazka, po štvrté nadlimitná zákazka.
V pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní predkladateľ navrhuje redukovať druhý zákaziek podľa limitov a terajšie limity zvýšiť. Podľa nej by mali existovať už len tri druhy zákazok, na rozdiel od súčasnosti, a to zákazka malého rozsahu, podlimitná zákazka a nadlimitná zákazka. Navrhované novela zákona tak úplne vylučuje zákazku s nízkou hodnotou a tým odstraňuje postupy, ktoré na tento druh zákazky v súčasnosti upravuje zákon. Keď vypichnem tie najdôležitejšie veci, vypúšťa sa zákazka s nízkou hodnotou, zvyšuje sa limit pri podlimitných zákazkách na stavené práce pri ktorých nemožno podať námietky z 800 tis. na 1,5 mil. eur. A pri podlimitných zákazkách bude možné využívať aj komerčné elektronické nástroje. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 tisíc, ako som už hovoril, pričom si berie na zdôvodnenie príklady z niektorých členských štátov, iných členských štátov Európskej únie. Napríklad Írsko má túto hodnotu na presne na tých 50 tisícoch eur, Maďarsko 40 tisíc, Poľsko 30 tisíc. Cieľom je zrýchliť procesy zadávania zákazok v praxi. Návrh novely sa zameriava aj na úpravu pojmu bežná dostupnosť, ktorý zohráva významnú rolu pri možnosti použitia dynamického nákupného systému na obstaranie tovarov a služieb. Na obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb zákon upravuje takzvaný zjednodušený postup, teda postup prostredníctvom elektronickej platformy. Pod bežne dostupnými tovarmi, stavebnými prácami alebo službami na trhu dnes rozumieme také tovary, stavebné práce a služby, ktoré trh ponúka vo forme ktorej sa bez väčších úprav aj dodávajú. Ide tak napríklad o bežné spotrebiče, upratovacie a čistiace práce a podobne.
Od 1. júla 2024 by sa tento okruh mal rozšíriť. Pripravované zmeny navrhujú, aby sa bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby, aby sa za bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby považovali také, ktoré možno vrátane spôsobu ich podoby, vrátane spôsobu alebo podobu ich dodania, uskutočnenia alebo poskytovania opísať spôsobom, ktorým ich hospodárske subjekty ponúkajú pre iné osoby na trhu, alebo ktorým ich opisujú pri nadobúdaní pre vlastné potreby. V čom možno vidieť rozšírenie chápania pojmu bežnej dostupnosti vyplýva aj zo zdôvodnenia upraveného v dôvodovej správe k návrhu novely. Podľa nej by mala takáto nová definícia bežnej dostupnosti umožniť zahrnúť do tejto skupiny napríklad aj intelektuálne plnenie, alebo plnenie, ktoré sa individualizuje na potreby verejného obstarávateľa. Pod tým si treba predstaviť napríklad niektoré služby v oblasti informačných technológií, organizáciu podujatí, či zabezpečenie tvorby marketingovej kampane. Práve na uvedené príklady dôvodová správa poukazuje.
Zákon ukladá obstarávateľom povinnosť vyhotovovať referencie. Ide o elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo o poskytnutí služieb. Referencia tak poskytuje aj informáciu o hodnotení plnenia a jeho kvalite, teda informáciu o spokojnosti obstarávateľa s tým v akej kvalite mu dodávateľ dodal predmet plnenia, prípadne či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy zo strany dodávateľa.
Návrh novely zákona ráta s úpravou limitov vo verejnom obstarávaní, ako som už hovoril, konkrétne zrušením zákazky s nízkou hodnotou zasahuje aj do povinnosti, ktoré sa na tieto zákazky v súčasnosti vťahujú. Ide práve aj o uvedenú povinnosť zverejňovať referencie. Kým v súčasnosti napríklad ministerstvo nakupujúce tovary za 100 tis. eur musí vyhotoviť referenciu automaticky, pretože ide o podlimitnú zákazku, v prípade prijatia novely by mu takáto povinnosť vznikla až pri zákazke na kúpu tovarov za 143 tis. eur a viac.
Novo upravené podlimitné zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky, tak nahrádzajú z hľadiska referencií kategóriu zákaziek s nízkou hodnotou. Pripravovaná novela rozširuje medzi podlimitnou zákazkou pri ktorej možno podať námietku a podlimitnou zákazkou pri ktorej nemožno podať námietky. Aj v prípade podlimitnej zákazke pri ktorej nemožno podať námietky si však návrh novely zákona vyžaduje oslovenie aspoň troch hospodárskych subjektov na predloženie ponuky.
V praxi to môže znamenať, že napríklad už pri zákazke na kúpu tovaru za 50 tis. eur bude verejný obstarávateľ povinný osloviť minimálne tri subjekty, teda takúto zákazku nebude možné zadať nejakému hospodárskemu subjektu napriamo. Súčasne však v prípade schválenia zmien limitov by až do sumy 50 000 eur verejný obstarávateľ nemusel vôbec aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Na druhej strane, pripravovaná novela si v prípade podlimitných zákaziek, pri ktorých možno podať námietky, vyžaduje použitie výzvy na predkladanie ponúk prostredníctvom určeného elektronického nástroja.
Tak a teraz k tej novely viac, najmä z pohľadu KDH. V navrhovanom postupe vidíme napriek viacerých kladom určité riziká. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovatelia vzniesli 678 pripomienok, z toho 222 zásadných. Opakujem 678 pripomienok, z toho 222 zásadných, to je veľmi vysoký počet.
Predkladateľ síce polovicu, zhruba polovicu akceptoval ale stále tu ostalo množstvo výhrad zo strany verejnosti, vrátane tej odbornej. Sú tu aj výhrady zo strany Európskej komisie. KDH má výhrady k zverejňovaniu takzvaných podlimitných zákaziek. Do druhého čítania pripravuje pozmeňujúci návrh. Návrh novely predpokladá, že výzva do Vestníka sa povinne bude zasielať len pri zákazkách kde možno podať námietky, teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou ako 1,5 mil. eur a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiadúce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov ak ide o podlimitnú zákazku pri ktorej možno podať námietku, ale všetkých prípadov. Tak aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav keď verejní obstarávatelia budú aj do limitu, kde sa začínajú nadlimitné zákazky úplne ignorovať zákonnú úpravu a budú zadávať zákazky podľa svojho voľného zváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže vypadávajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rôznych odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaži v prostredí verejného obstarávania. A zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Toto skutočne hrozí a napriek tomu ako som povedal, že novelu tohto zákona do veľkej miery oceňujeme tak vzniká takého riziko. V uvedenom prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 a 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných úradom na verejné obstarávania.
Z uvedeného vyplýva, že pri takomto podiele zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnú informáciu všetkým potenciálnym uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní. Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril. Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 9:16 - 9:31 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v úvode musím povedať, že vítame snahu predkladateľa zákona definovanú v dôvodovej správe. Chce zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní s cieľom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže. Napokon to pán minister povedal tu aj pred chvíľou toto isté, dá sa povedať inými slovami.
Podstatnou zmenou je, že sa mení hodnota zákazky z malého rozsahu z 10 tis. na 50 tis. eur aspoň z nášho pohľadu. Zámerom je dosiahnuť výraznú časovú úsporu a odbúrať pri zákazkách zbytočnú administratívnu záťaž. Aktuálne zákon definuje z hľadiska limitov štyri druhy zákazok. Po prvé, zákazka malého rozsahu, po druhé, zákazka s nízkou hodnotou, po tretie, podlimitná zákazka, po štvrté nadlimitná zákazka.
V pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní predkladateľ navrhuje redukovať druhý zákaziek podľa limitov a terajšie limity zvýšiť. Podľa nej by mali existovať už len tri druhy zákazok, na rozdiel od súčasnosti, a to zákazka malého rozsahu, podlimitná zákazka a nadlimitná zákazka. Navrhované novela zákona tak úplne vylučuje zákazku s nízkou hodnotou a tým odstraňuje postupy, ktoré na tento druh zákazky v súčasnosti upravuje zákon. Keď vypichnem tie najdôležitejšie veci, vypúšťa sa zákazka s nízkou hodnotou, zvyšuje sa limit pri podlimitných zákazkách na stavené práce pri ktorých nemožno podať námietky z 800 tis. na 1,5 mil. eur. A pri podlimitných zákazkách bude možné využívať aj komerčné elektronické nástroje. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 tisíc, ako som už hovoril, pričom si berie na zdôvodnenie príklady z niektorých členských štátov, iných členských štátov Európskej únie. Napríklad Írsko má túto hodnotu na presne na tých 50 tisícoch eur, Maďarsko 40 tisíc, Poľsko 30 tisíc. Cieľom je zrýchliť procesy zadávania zákazok v praxi. Návrh novely sa zameriava aj na úpravu pojmu bežná dostupnosť, ktorý zohráva významnú rolu pri možnosti použitia dynamického nákupného systému na obstaranie tovarov a služieb. Na obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb zákon upravuje takzvaný zjednodušený postup, teda postup prostredníctvom elektronickej platformy. Pod bežne dostupnými tovarmi, stavebnými prácami alebo službami na trhu dnes rozumieme také tovary, stavebné práce a služby, ktoré trh ponúka vo forme ktorej sa bez väčších úprav aj dodávajú. Ide tak napríklad o bežné spotrebiče, upratovacie a čistiace práce a podobne.
Od 1. júla 2024 by sa tento okruh mal rozšíriť. Pripravované zmeny navrhujú, aby sa bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby, aby sa za bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby považovali také, ktoré možno vrátane spôsobu ich podoby, vrátane spôsobu alebo podobu ich dodania, uskutočnenia alebo poskytovania opísať spôsobom, ktorým ich hospodárske subjekty ponúkajú pre iné osoby na trhu, alebo ktorým ich opisujú pri nadobúdaní pre vlastné potreby. V čom možno vidieť rozšírenie chápania pojmu bežnej dostupnosti vyplýva aj zo zdôvodnenia upraveného v dôvodovej správe k návrhu novely. Podľa nej by mala takáto nová definícia bežnej dostupnosti umožniť zahrnúť do tejto skupiny napríklad aj intelektuálne plnenie, alebo plnenie, ktoré sa individualizuje na potreby verejného obstarávateľa. Pod tým si treba predstaviť napríklad niektoré služby v oblasti informačných technológií, organizáciu podujatí, či zabezpečenie tvorby marketingovej kampane. Práve na uvedené príklady dôvodová správa poukazuje.
Zákon ukladá obstarávateľom povinnosť vyhotovovať referencie. Ide o elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo o poskytnutí služieb. Referencia tak poskytuje aj informáciu o hodnotení plnenia a jeho kvalite, teda informáciu o spokojnosti obstarávateľa s tým v akej kvalite mu dodávateľ dodal predmet plnenia, prípadne či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy zo strany dodávateľa.
Návrh novely zákona ráta s úpravou limitov vo verejnom obstarávaní, ako som už hovoril, konkrétne zrušením zákazky s nízkou hodnotou zasahuje aj do povinnosti, ktoré sa na tieto zákazky v súčasnosti vťahujú. Ide práve aj o uvedenú povinnosť zverejňovať referencie. Kým v súčasnosti napríklad ministerstvo nakupujúce tovary za 100 tis. eur musí vyhotoviť referenciu automaticky, pretože ide o podlimitnú zákazku, v prípade prijatia novely by mu takáto povinnosť vznikla až pri zákazke na kúpu tovarov za 143 tis. eur a viac.
Novo upravené podlimitné zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky, tak nahrádzajú z hľadiska referencií kategóriu zákaziek s nízkou hodnotou. Pripravovaná novela rozširuje medzi podlimitnou zákazkou pri ktorej možno podať námietku a podlimitnou zákazkou pri ktorej nemožno podať námietky. Aj v prípade podlimitnej zákazke pri ktorej nemožno podať námietky si však návrh novely zákona vyžaduje oslovenie aspoň troch hospodárskych subjektov na predloženie ponuky.
V praxi to môže znamenať, že napríklad už pri zákazke na kúpu tovaru za 50 tis. eur bude verejný obstarávateľ povinný osloviť minimálne tri subjekty, teda takúto zákazku nebude možné zadať nejakému hospodárskemu subjektu napriamo. Súčasne však v prípade schválenia zmien limitov by až do sumy 50 000 eur verejný obstarávateľ nemusel vôbec aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Na druhej strane, pripravovaná novela si v prípade podlimitných zákaziek, pri ktorých možno podať námietky, vyžaduje použitie výzvy na predkladanie ponúk prostredníctvom určeného elektronického nástroja.
Tak a teraz k tej novely viac, najmä z pohľadu KDH. V navrhovanom postupe vidíme napriek viacerých kladom určité riziká. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovatelia vzniesli 678 pripomienok, z toho 222 zásadných. Opakujem 678 pripomienok, z toho 222 zásadných, to je veľmi vysoký počet.
Predkladateľ síce polovicu, zhruba polovicu akceptoval ale stále tu ostalo množstvo výhrad zo strany verejnosti, vrátane tej odbornej. Sú tu aj výhrady zo strany Európskej komisie. KDH má výhrady k zverejňovaniu takzvaných podlimitných zákaziek. Do druhého čítania pripravuje pozmeňujúci návrh. Návrh novely predpokladá, že výzva do Vestníka sa povinne bude zasielať len pri zákazkách kde možno podať námietky, teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou ako 1,5 mil. eur a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiadúce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov ak ide o podlimitnú zákazku pri ktorej možno podať námietku, ale všetkých prípadov. Tak aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav keď verejní obstarávatelia budú aj do limitu, kde sa začínajú nadlimitné zákazky úplne ignorovať zákonnú úpravu a budú zadávať zákazky podľa svojho voľného zváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže vypadávajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rôznych odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaži v prostredí verejného obstarávania. A zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Toto skutočne hrozí a napriek tomu ako som povedal, že novelu tohto zákona do veľkej miery oceňujeme tak vzniká takého riziko. V uvedenom prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 a 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných úradom na verejné obstarávania.
Z uvedeného vyplýva, že pri takomto podiele zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnú informáciu všetkým potenciálnym uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní. Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril. Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.4.2024 12:36 - 12:36 hod.

Jozef Hajko
 

Vystúpenie v rozprave 19.4.2024 12:00 - 12:00 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Prajem vám príjemné presné poludnie, 12 hodín. Vystúpenie je za, za KDH, klub KDH k tomuto návrhu zákona. Teraz prednesiem. Sloboda prejavu patrí k základným slobodám demokratického zriadenia a je to aj jedna zo základných konzervatívnych hodnôt. Prečo to hovorím? Pretože aj umenie patrí k aktom takejto slobody, ktorá je chránená Ústavou Slovenskej republiky. Vytvoriť dôstojné podmienky na uplatňovanie tohto druhu prejavu je teda predstavy jednou zo základných úloh. Z dejín najmä totalitných režimov však vieme, že tento typ slobody si hneď po slobode vierovyznania a náboženského presvedčenia najviac prekáža tým, ktorí majú v rukách moc. A sú to umelci, ktorí patria na jednej strane najviac k zneužívaným v prospech ideológie. Ako napríklad v legendárnej anticharte v roku 1977 počas Československého komunistického režimu. Na druhej strane sú to umelci aj pre nás sú umelci aj prenasledovanými, či ostrakizovanými ak si svojou, svojou slobodou umeleckého prejavu dovolia prinášať na svetlo sveta niečo, čo politickej moci nesedí, prípadne čo ju priamo kritizuje tak ako nám to predviedol napríklad v 30tich rokoch minulého storočia vodca nemeckej ríše. Vtedy propagandisticky urobil výstavu avantgardných umelcov ako ukážku odsúdenia hodného umenia a následne to urobil výstavou moci, moci vyhovujúcich umelcov. Tí mali najlepšie reprezentovať mytologické podhubie národnosocialistickej ideológie. Sú to samozrejme extrémy v dejinách a však na poučenie, aby sme sa týmto totalitným dejinám, ani len trochu nepriblížili je dobré si ich pripomínať vždy, keď sa politická moc správa tak akoby slobodu prejavu prejavu v tomto prípade umeleckého prejavu chcela z pozície moci riadiť. A spôsob akým pristúpila vládna koalícia k zmene zákona o fonde na podporu umenia mi žiaľ presne takéto snahy pripomína. Z legislatívneho hľadiska je nepochopiteľné, že také závažné zmeny vo fungovaní fondu na podporu umenia nepredkla, nepredkladá ministerka kultúry a rezort, ktorý pod ktorý fond spadá, ale ide o poslanecký návrh. Je nepochopiteľné, že novelizácii zákona nepredchádzalo riadne medzirezortné pripomienkove konanie a do konca ani zástupcovia fondu na podporu umenia neboli prizvaní na rokovanie s poslancami. Je zarážajúce, že v mení zákona, ktoré sa odhlasovalo po prvom čítaní pozmeňujúcim návrhom samého predkladateľa pred druhým čítaním naberá absolútne nové kontúry a prináša do fungovania fondu zásadné zmeny. Ja som už pred prvým čítaním upozorňoval na to, že sa tu niekto pokúša z pozície moci postupne ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu akou je fond na podporu umenia. To čo však prichádza do pléna národnej rady v podobe pozmeňujúceho návrhu sa už na nič netvári a dovolím si povedať, že ide o zoštátnenie fondu na podporu umenia, ktorého podoba sa ako tak nezávislého fungovania sa kreovala veľmi dlhé obdobie. Samozrejme sú veci, ktoré na fungovanie fondu na podporu umenia vnímam kriticky aj ja. Napríklad nevysvetliteľné nepridelenie podpory niektorým významným projektom. Dokonca s odôvodnením, že nenapĺňajú dostatočnú umeleckú kvalitu. A zdá sa, že, že dôvodom je najmä iné hodnotové nastavenie hodnotiacej komisie ako to, ktoré mnou myslené projekty reprezentujú. To samozrejme, to je samozrejme neprípustné a je legitímne hľadať spôsob ako prostredie podpory umenia odbremeniť od jednostranných ideologických rozhodnutí, ktoré v súčasnosti nahrávajú, nebojím sa povedať progresívnej ideológii na úkor tých konzervatívnejších, či tých ktoré prinášajú kresťanskú tématiku. Rovnako vnímam ako problém regionálnu neproporcionalitu, čo sa týka množstva prerozdelených projektov, kde treba hľadať spravodlivý mechanizmus, ktorý by umožnil umelcom dôstojne tvoriť a existovať aj v regiónoch. Určite sa treba pozrieť na podporu umenia na základe rozdeľovania podľa toho, či vzniká v zriaďovacích, či nezria zriaďovaných, či nezriaďovaných inštitúciách a či naozaj nehľadať iný mechanizmus na podporu zriaďovaných inštitúcií, ktorých rásť činností je iný ako v oblasti nezávislého umenia. Rovnako je na úvahu vzhľadom na výšku rozpočtu fondu ako sa pozerá na klasifikovanie a definovanie umenia, ktoré podporuje a či by nestálo za úvahu v tejto oblasti urobiť poriadok a podporovať prioritne naozaj umeleckú činnosť. To všetko si zaslúži odbornú diskusiu, ale nie nálet vládnej moci, ktorého výsledkom nebudú systémové a vecné zmeny k lepšiemu, ale len mocenské ovládnutie fondu na podporu umenia Ministerstvom kultúry lebo o to v navrhovanej novelizácii zákona podľa predlo predĺženého pozmeňujúceho návrhu ide. Všetci máte návrh pred sebou a tak si dovolím upozorniť na tie najzávažnejšie zmeny, ktoré zákon v prvom čítaní neobsahoval. Doterajšie nezávislé hodnotiace komisie majú byť, len poradné orgány pre radu fondu, ktorá bude po novom rozhodovať o pridelení finančných prostriedkov na umelecké projekty. Keďže ide o tisícky podporených projektov ročne je otázne, či bude rada fondu v tomto nastavení vôbec v tomto nastavení vôbec túto agendu zvládať. Obávam sa, že to môže činnosť fondu totálne paralyzovať. Pointa, prečo však bude po novom rozhodovať rada fondu je však zvýšenie členov. Ich počet sa zvýši z doterajších deväť na trinásť. Z čoho osem opakujem osem, osem členov má priamo menovať Ministerstvo kultúry. A tu práve nastáva paradigimická zmena, parag paradigmatická zmena vo fungovaní fondu tým, že pomer členov rady fondu sa väčšinou dostáva do rúk zástupcom Ministerstva kultúry. A tým dochádza k zrušeniu jeho nezávislého postavenia i verejnoprávneho postavenia. Zvyšuje sa dokonca i finančný podiel rozpočtu na prioritné projekty Ministerstva kultúry zo súčasných 20 na 25 % čím sa logicky zníži podiel prostriedkov pre ostatné na ostatné umelecké projekty. Už dnes je dopyt projektov trojnásobne vyšší ako rozpočet 20 miliónov eur, ktorým fond na podporu umenia disponuje. A avizované zvýšenie o 200 tisíc nikomu nepomôže, keďže to aj tak zhltnú zvýšené náklady na réžiu fondu, ktoré rastú z piatich na šesť percent a finančne bude treba nejako uspokojiť aj zvýšený počet členov rady fondu. Zásadnou kritickou pripomienkou doterajšieho fungovania fondu bola nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, čo sa však za istých okolností dalo urobiť. A však terajšie znenie zákona odvolanie apriori vylučuje, čo pri navrhovaných zmenách smerujúcich zoštátneným fondu vytvára princíp autokratického rozhodovania o prerozdeľovaní prostriedkov na umeleckú činnosť. Pri rokovaní Výboru pre kultúru a média zo strany navrhovateľov argumentačne zaznievala akási osobná nespokojnosť s tým ako fond fungoval. A preto sa neviem ubrániť dojmu, že spôsob aký sa zákon predkladá i jeho vecná stránka, ktorá ruší jeho nezávislosť v prospech mocenského rozhodovania je skôr výsledkom osobnej pomsty ako snahy o systémové riešenia. Ešte raz opakujem, že aj ja sa na mnohé z doterajšieho fungovania fondu pozerám kriticky a volám po náprave, no takýto spôsob, ktorý prináša paradegmickú zmenu fungovania nezávislého fondu na fond závislý od aktuálnej moci odmietam. Navrhovatelia zákona si asi dostatočne neuvedomujú, že tá budúca aktuálna moc môže mať ideologické znamienko, ktoré tej súčasnej moci, teda im nebude vôbec vyhovovať a takýmto zákonom, ktorý neprezieravo uspokojuje, len ich súčasné volanie po vybavovaní si účtov pripravia podobe niečomu čo im v budúcnosti nebude vôbec, ale vôbec po vôli. A umeniu samému, samému už tobôž nie. A preto, aby som bol aj konštruktívny a preto by sme sa mali spoločne najskôr zamyslieť nad tým, čo je umenie. Aké je jeho miesto v spoločnosti, čo je kultúra, kultúrna politika. A či nie je pre štát prospešnejšie, keď popri svojim, popri svojich rozpoč príspev, popri svojich rozpočtových, príspevkových a verejnoprávnych či štátnych samostatných organizáciách, kde má predsa len dostatočné kompetencie na vytvorenie na vytváranie kultúrnej politiky nechá priestor aj na fungovanie toho typu umenia, ktoré len napĺňa ústavnou garantovanú slobodu prejavu a nechá pre túto oblasť nezávisle od aktuálnej moci existovať verejnoprávny fond, ktorý túto slobodu prejavu bude umelcom z finančného hľadiska pomáhať uskutočňovať. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.4.2024 15:45 - 15:45 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Keď hovoríme o zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície musíme spomenúť najskôr podobné pokusy z posledných rokov ba desaťročí. Slovensko je azda rekordérom pri prijímaní zákonov týkajúcich sa významných investícií. So zjednodušením môžem povedať, že čo vláda to vlastný zákon. Vláda Mikuláša Dzurindu prijala v roku 1999 zákon o opatreniach týkajúcich sa významných investícií. V roku 2015 ho vláda Roberta Fica pozmenila, aby ho v roku 2021 vláda Eduarda Hegera zrušila a prijala úplne nový zákon o významných investíciách. Teraz vláda Roberta Fica predkladá z brusu nový zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície. Čo bolo cieľom týchto zákonov. Ten bol stále ten istý. Rozprúdiť veľké investície, pričom prioritne išlo o dopravné projekty neraz financované zo zdrojov Európskej únie. A aké je za to štvrť, štvrť storočie výsledok? Slovensko stále nedokáže plynulou diaľnicou spojiť západ s východom republiky. Nosná železničná trať modernizácií zastala niekde pri Žiline a v horách na severe Slovenska sa rýchliky stále presúvajú slimačím tempom. Pomaly každá vláda pri nástupe ohlasuje, že s týmito investíciami výrazne pohne. Súčasný kabinet Roberta Fica nie je výnimkou. Prichádza s návrhom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Vyzerá ako dvojička stále platného Hegerovho zákona o významných investíciách, ale v tomto prípade je jednou z jeho najdôležitejších častí príloha. V prílohe sú vymenované významné investície v oblastí ciest a železníc. Je ich takmer osemdesiatok. Keď k ním pribudnú ďalšie, ktoré bude môcť vláda doplniť v prípade, že sa zjavia a budú objemnejšie ako 100 miliónov, miliónov eur podľa pozmeňovacieho návrhu, o ktorom, o ktorom sa tu už hovorilo. Objemnejšie iba ako 50 miliónov eur, takže v takomto prípade môže byť počet tých vyznačených investícií strategických dvojnásobok. Aj to sa tu už spomínalo. Alebo do konca viac násobok. Mne to skôr vyzerá ako vymenovanie problémov, kde Slovensko tlačí topánka. Nevidím tam žiadne priority na čo sa vláda sústredí kam peniaze najefektívnejšie nasmeruje. O štatút významných investícií sa bude treba uchádzať vo vláde. Podľa pôvodného návrhu sa mohla o tento štát uchádzať aktivita so 100 % účasťou štátu alebo samosprávy. Po novom v energetike bude stačiť 50 % napríklad. To pasuje napríklad na tri regionálne energe elektroenergetické podniky, kde ako vieme je účasť štátu viac ako 50 %, ale manažérska kontrola je priamo v rukách zahraničných vlastníkov. Podľa navrhovaného zákona vláda vystaví alebo nevystaví aktivite spĺňajúce spomenuté podmienky zelenú. Ak sa to takejto aktivite podarí príprava stavby by sa mala výrazne urýchliť. Takáto snaha je bohumilá a však. A však a tu je zakopaný pes. Rukami predchádzajúcich vlád prešlo množstvo aktivít. Rozpracovalo sa veľa projektov. Raz chýbala dôsledná príprava, potom peniaze, potom odborné, či stavebné kapacity. Pracovalo sa, nepracovalo sa na všetkom možnom a niekedy na ničom. To je to roztápanie záujmov vládnych priorít z minulosti. Spomínam si na pokus ministra dopravy z vlády Igora Matoviča z pred štyroch rokov. Ten si z množstva dopravných projektov stanovil štrukturávne štruktur štrukturované priority, ale napokon výsledok vidíte sami. Zase buď chýbala ochota, peniaze alebo zlyhávali vládny manažéri. Alebo manažéri v štátnych firmách. Veľa sa hovorilo aj o problémoch pri príprave stavieb, pri posudzovanie vplyvu na životné prostredie, či vo verejnom obstarávaní. Takže problémom neúrekom. Teraz je ambícia s vecami pohnúť, čo je, čo treba privítať. No pred vládou ostáva rovnaký problém. Podarí sa presadiť priority a správne presadiť priority potom a potom aj na nich trvať na tých prioritách? Tento parlament ak predložený návrh zákona schváli dá na to vláde mandát. A ona bude mať na plno v rukách rozhodnutia. Ako sa toto napríklad pred, ako sa do tohto premietne napríklad nedávno schválený materiál, ktorý prijala vláda v Košiciach, podľa ktorého sa hospodárska politika bude stavať na výrobe elektromobilov. A to mu sa podriadia školské kapacity, rekvalifikácie, ale aj investície do infraštruktúry. Bude to všetko finančne efektívne? Nuž toto všetko bude stáť na členoch vlády. Preto na nich bude ležať veľmi veľká zodpovednosť. Je tu jeden ešte jeden problém. My sme naň upozornili v prvom čítaní. Upozorňovali sme na to, aby bola vyvážená ochrana vlastníctva fyzických a právnických osôb. Zákon musí byť schválený v takej podobe, aby obstál testom proporcionality medzi záujmom štátu pri uplatnení mimoriadnych opatrení pre strategické investície a medzi ochranou jednotlivca, ochranou súkromného vlastníctva. Tak, aby obstál aj testom ústavnosti pri prípadnej ústavnej sťažnosti vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 dodatkového protokolu číslo 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tohto každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Zaregistrovali sme určitý pokus ísť týmto smerom. To znamená ísť určitým určitou korekciou. Pozmeňovací návrh alebo návrhy, o ktorých sme tu už hovorili, ktoré si osvojil aj Hospodársky výbor väčšinou, väčšinou hlasov. Tento pozmeňovací návrh zákonu hovorí o zamedzení ujmy na práva majiteľov susedných pozemkoch pri strategických investíciách. Budú mať právo na primeranú náhradu za nútenie obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností. Potenciálny problém spomenutý vyššie, ktorý sa týkal vyváženosti ochrany vlastníctva fyzických a právnických osôb však tu však ostala. Slovensko určite potrebuje zrýchliť realizáciu dôležitých investícií. Registrujeme aj snahu vlády tomu pomôcť. Zároveň však upozorňujeme na vážne riziká, ktoré som tu spomenul.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.4.2024 18:00 - 18:02 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Páni kolegovia, ďakujem za vaše poznámky k pani Vaľovej. Ak ste ma pani kolegyňa dobre počúvali tak tej kritiky tam nebolo až tak veľa. Ja som skôr navrhol nejaké koncepčné riešenie nie teda ja, ale je to program KDH. Ono sa to zanedbáva dlhé roky. Spomeniem ďalší stupeň decentráli a za decentralizácie. Už len takéto opatrenie by spôsobilo, že samosprávy ako to aj vidíme by vedeli účelnejšie využívať a efektívnejšie hlavne prostriedky, z ktorými hospodári dnes vláda. Vláda hospodári šialeným spôsobom. Ja s vami súhlasím, ale nie je to len otázka posledných rokov je to otázka skutočne možno, možno aj desaťročiu. Tento štát ešte sa nedožil toho, že by bol v prebytkom hospodárení. Stále ideme na dlh. K poznámke pána Janasa, čo sa týka komunál poplatkov za komunálny odpad ja som to presne povedal, že to sú účelovo viazané peniaze, takže ste ma asi slabo počúvali. Čo sa týka výšky tých daní z nehnuteľností, podnikateľská aliancia Slovenska robí už niekoľko rokov porovnávanie výšky daní a dvíhajú sa. Buď neklesajú určite, ale dvíhajú sa už niekoľko rokov. Takže ten základ už je v mnohým, v mnohých prípadoch už dnes veľmi vysoký. A ešte predsa len sa k, mám chvíľku času vrátim k poznámke pani poslankyni Vaľovej. Tie odstupné, ja neviem ako to je v prípade vašich primátorov a starostov, ale tie odstupné čiastky sú často definované v kolektívnych zmluvách. A dokonca sú tam, sú definované za čias, keď tí ľudia tam vôbec ešte nesedeli. Takže často sa len preberá to, čo bolo v minulosti.
Skryt prepis