Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

9.12.2024 o 15:44 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 9.12.2024 15:44 - 15:59 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
... tak veľmi dôležitá, dôležité slovo. My sme ho tiež použili, ja som ho tiež použil pri kritike toho návrhu pri schvaľovaní zákona. Svojvôľa je v podstate, v podstate možnosť uplatňovať si len z titulu, že ste v nejakej pozícii vynucovacie alebo uplatňovať si nejaké mocenské postavenie voči ostatným občanom a to nad rámec, nad rámec tej svojej, tej svojej pozície a ja si rozhodnem, že čo môžem použiť, ako môžem použiť a s akým dosahom na toho človeka to môžem použiť. Takže som rád, že to prezident presne používa túto formuláciu, je to skutočne svojvôľa, čo je, čo je neúnosné, aby to bolo v zákone. My sme vtedy navrhovali, že ak existujú ozaj problémy a chcem veriť úprimnému úmyslu zákonodarcu, zákonotvorcu v tomto prípade, že ak skutočne existujú prípady, že to je cielená činnosť, ktorá má zahlcovať úrady, no tak potom ich, prosím pekne, riešme individuálne alebo ak vyslovene chceme, že nejakým spôsobom sa nad tým zamyslíme, no tak potom sa poďme zamyslieť nad tým možnože ako novelizovať ten zákon, ale nie takýmto spôsobom pochopiteľne. Tak a teraz, teraz skúsim tú druhú časť svojho vystúpenia a môžem si dovoliť povedať, že mám takú tú pozíciu unikátnu, pretože bol som aj novinárom a som politikom. Takže vidím tie, tie postupy alebo vidím tie postupy môžem povedať zákon vidím ho z dvoch strán. Ja sa vrátim do 90-tych rokov, vtedy som pôsobil niekoľko rokov v ekonomickom týždenníku Trend a posledné roky som bol v tomto týždenníku šéfredaktorom. Bolo to veľmi vzácne obdobie, pretože sa transformovala celá spoločnosť na Slovensku, boli to skutočne veľmi zaujímavé časy a novinári mali v tomto čase veľmi dôležitú úlohu. Riešili sa problémy typu, ja som novinár od 91. roku, takže nemal som s tým obdobím predtým ako novinár nič spoločné, aj keď ľudia, aj s ktorými som pracoval, boli často novinári, ktorí pochádzali z toho predchádzajúceho obdobia a jednoducho špina bola zažratá aj v mnohých, v mnohých prípadoch, ale boli aj novinári, ktorí skutočne úprimne chceli ísť do toho a pomôcť pri tej transformácii spoločnosti a môžem povedať, že v Trende som takých ľudí našiel. Ja som mal na starosti, keď som tam prišiel, na starosti jednu oblasť, ešte mám osem minút, tak možno vám to rozpoviem, ktorá sa týkala privatizácie. Privatizácia bola veľmi zvláštna vec, pretože v podstate išlo o to, akým spôsobom ten majetok štátu, ktorý tu bol, tak akým spôsobom ho distribuovať možno iným, ktorí ho budú vedieť spravovať lepšie. Za týmto účelom vzniklo špeciálne ministerstvo pre privatizácie, ktoré fungovalo niekoľko rokov, ale keď nastúpil Vladimír Mečiar a rozhodol sa, bola vtedy, možno si mnohí spomínate, bola vtedy rozbehnutá druhá vlna kupónovej privatizácie a on si povedal, že z druhej vlny nebude nič, pretože mal svoje vlastné zámery a jedným z tých, jedným z tých spôsobom ako tie svoje zámery naplniť, bolo rozbehnúť, takzvanú veľkú privatizáciu svojským spôsobom a robil to cez Fond národného majetku. To znamená, tomu neborákovi čo mal zo Združenia robotníkov Slovenska na starosti ako minister privatizáciu, to normálne zobral, ten si to nevšimol viac menej a dal to na Fond národného majetku a ten začal rozhodovať inštitúcia, ktorá nevychádza z volieb z ničoho a ten Fond národného majetku začal rozhodovať o tom, čo sa s tým majetkom bude robiť a možno si spomínate, keď, keď Mečiar nastúpil v tejto snemovni alebo to bolo ešte v starom parlamente, tuším tu, bola takzvaná Noc dlhých nožov, vtedy za jednu noc sa more zákonov zmenilo a jeden z tých zákonov bol aj ten, ktorý prehadzoval tú privatizáciu z ministerstva, špeciálne určeného ministerstva na Fond národného majetku. Takže si tam sadol, nejakých 10, 12 ľudí tam bolo, ktorí, ktorí boli vo vedúcich pozíciách toho fondu a teda rozbehla sa privatizácia s cieľom vytvoriť takzvanú kapitálotvornú vrstvu. Bolo to búrlivé obdobie spojené s kadečím, nejdem to opisovať, ale chcem povedať jednu vec. Ja ako novinár, ktorý v podstate len začínal, som robil dva, tri roky, tak som začal chodiť na ten Fond národného majetku a hovorím, dajte mi informácie. Choďte preč. Čo aké informácie vám budeme dávať? No ste, ste zástupcovia štátnej inštitúcie a máte povinnosť voči občanom, aby ste ich informovali a budete ich informovať tak, že to budete robiť cez novinárov. Takže, ale ja som bol neodbytný. Ja som tam chodil, ja neviem, niekoľko mesiacov a keď už som bol taký neodbytný ako sa píše v Biblii, klopte a otvorí sa vám. Otvorilo sa. A ten, ten šéf toho Fondu národného majetku mi povedal. Tak, keď to chcete, tak zavolal si toho šéfa odboru a hovorí, dajte mu tam nejaké informácie. No a ten šéf odboru mi dal, vtedy boli ešte diskety, takú disketu, tu máte a choďte. A ja som si to otvoril v tom Trende a neveril som vlastným očiam. On mi dal komplet všetko. On mi dal zoznam všetkých spoločností na Slovensku, ktoré mali v databáze, dali mi tam podiel, že koľko percent sa komu predalo a za koľko, oni iba strohé informácie vypúšťali a on mi to dal všetko. A raz keď som prišiel do tej redakcie, sa pozerám, oni si neuvedomili, že komu dali do rúk tieto informácie. Dali ich novinárovi. Tak som šiel za šéfredaktorom a hovorím, čo mám aký poklad. A on. Spravíme špeciálnu prílohu a vtedy v tom veľkom Trende vychádzal ako Financial Times dnes, v tom Trende sme urobili špeciálnu prílohu, mala, ja neviem, 16 strán alebo koľko a tá príloha bola len jedna obrovská tabuľka, v ktorej boli všetky firmy a všetko to tam takto bolo zverejnené. To ste mali vidieť, keď to vyšlo, čo prišlo z Fondu národného majetku. To bola pre nich katastrofa. Nejako to ustáli, ale roky, roky sa z tejto tabuľky čerpali iní novinári, keď chceli, išli do nejakej firmy a zisťovali, že sú tam nejaké problémy, že ako tam, ako tam bežala tá privatizácia a kto to vlastne získal a za akých podmienok a odtiaľ sa vyťahovali tie informácie. Dostali sme do rúk rodinné striebro doslova by som povedal v Trende. Preto sa k tomu vraciam k tomuto príbehu, že toto je práca novinára a vy, keď prácu, prácu, keď novinárovi zviažete ruky, tak v podstate ho odstavíte od dôležitých informácií. Od informácií, ktoré majú ľudia poznať. Neviem, možno sme takým maličkým dielom prispeli aj k tomu, že napokon tá, tá búrlivá divoká privatizácia, ktorá, ktorá bežala vtedy a potom ona mala korekcie, takže možno, možnože sme maličkým dielom prispeli k tomu, že nastúpila iná vláda v roku 1998, ktorá mala úplne iný prístup aj k novinárom. Zhodou okolností potom ma na Fond národného majetku zavolali, či im nepôjdem robiť hovorcu. No nešiel som, lebo som chcel ostať novinárom. Tak a teraz tá situácia dnes. Jednoducho novinári nech sú akýkoľvek, tak tí novinári pochopiteľne sú pre spoločnosť dôležitý. Môžem si dovoliť hodnotiť s odstupom času, už dnes s odstupom času aj kvalitu práce novinárov, ako, ako, ako tí novinári pracujú od toho 90-teho roku až do dnes, čo sa zmenilo. Veľmi veľa vecí sa zmenilo, ale nezmenila sa jedna vec. Ak máme demokratickú spoločnosť a chceme si ju uchovať, tak jednoducho nikdy nedokážeme, nech sme akákoľvek politická moc s novinármi bojovať. Nedá sa to. S novinármi nikto nenabojuje a to nám môžu tí novinári, teraz už hovorím ako politik, to nám tí novinári môžu liezť dobre na nervy a môžu dokonca o nás rozširovať informácie, ktoré nie sú pravdivé alebo skresľovať informácie, ale jednoducho ten novinár je svojim spôsobom zvláštna postava, ak hovoríme o, o nejakom, o nejakej trojjedinej moci, ktorá spravuje tento štát, to znamená, výkonná, vládna a súdna moc a ja by som pokojne pridal k tomu ešte aj tá moc, ktorá súvisí s informáciami, narábanie s informáciami. Jednoducho informácie a sprostredkovanie informácií je mimoriadne dôležité pre spoločnosť a nie je iná cesta ako aj tých novinárov, ktorí robia chyby pochopiteľne alebo sú umienení jednoducho, že chcú niekomu poškodiť alebo sú možno zaplatení, aj to sa už deje, nie je iná možnosť s nimi nabojovať, len ako jednoducho, ak neporušili zákon pochopiteľne, tak jednoducho len im len pokračovať ďalej v tom, že ja ako politik pôsobím a jednoducho do nich tlačím tie informácie, o ktorých si myslím, že tie informácie by mal odo mňa dostať. Nie jediná cesta. Ak dnes ideme zväzovať novinárom ruky a ideme ich triediť na takých, hentakých, myslím si, že je to, je to zbytočná, zbytočná snaha, ktorá sa minie účinkom až na jednu jedinú možnosť a to je jednoducho, že tým novinárom začneme prikazovať, ako môžu robiť, čo môžu robiť, ale ak sa dostaneme až do tohto bodu, že novinárov budeme napríklad ako v Rusku, tak ja spomínam Rusko, že novinárov budeme likvidovať fyzicky alebo budeme ich biť alebo ich budeme vyháňať, tak to už je fáza, že to už nehovorím o demokracii. Takže, ak si chceme zachovať demokraciu, tak musíme mať prijateľné zákony a musíme mať pochopiteľne aj, aj vyvážený vzťah, vzťah s médiami. Ja skutočne si prajem, aby sme ten vzťah mali veľmi dobrý a preto, keď sa vrátim k tomuto zákonu, tak poviem toľko, že ak sme chceli ozaj, ak tu bol, stále verím, dobrý úmysel ľudí, ak tu bol ozaj úmysel niečo skvalitniť, tak potom prosím vás, nerobme to tým, že príde poslanec s nejakým návrhom. Aké je, také je to ministerstvo kultúry a ja som za to, aby bolo obsadené na tom vrchole iným človekom, ale aké je, také je, tak rezortne mu táto vec patrí. To znamená, vláda musí prísť s návrhom, musí identifikovať, kde sú problémy, prísť s návrhom, dať ten návrh zákona do riadneho pripomienkového konania a riadny legislatívny proces, potom sa o nás, teda o tom zákone s nami všetkými v parlamente rozprávať, poriadne to nechať prejsť cez výbor a potom možno o tom zákone hlasovať. Toto je normálny štandardný proces, ktorý v takejto citlivej otázke, ako je pôsobenie médií a práca s informáciami je mimoriadne dôležité práve, aby tu nastal, aby tu sme využili presne to, čo nám vlastne zažitá prax pri tvorbe zákonov na Slovensku za posledných 30 rokov ponúka. Jednoducho musíme to takto spraviť a ja si myslím, že, že ak by sme pristúpili k tomu takýmto spôsobom, tak aj tie reakcie, ktorý tento návrh zákona vyvolal v médiách zase tento zákon v médiách, tak by boli iné tie informácie. Ja si dokonca viem predstaviť, že by sa s tými médiami komunikovalo. Hovorím, teraz som na druhej strane, som politik, ale ja nevidím dôvod, prečo by sme si my ako politici nemohli na jednej veľkej konferencii sadnúť za jeden stôl s novinármi, s vydavateľmi a prečo by sme o tom nemohli diskutovať. Ja si myslím, že, že bola by to zhodná cesta a bola by to skutočne príležitosť na, príležitosť na to, aby, aby nám aj tie deformácie, ktoré v tom novinárskom prostredí máme, skutočne sú tie deformácie, tak aby sme ich odstraňovali. Ja som viackrát bol na zasadnutí Rady slovenskej televízie, teda Rozhlasu a televízie Slovenska vtedy ešte a sedel som tam medzi tými ľuďmi v tom rade a boli tam problémy. Jednoducho v tej inštitúcii boli problémy, ale videl som ich riešiteľné práve na zasadnutiach tej Rady a ak nedostačovali kompetencie tej Rady na to, aby sa riešili problémy, tak nech sa páči, ale vy v tej Rade skúste navrhnúť vy, ako by sa mal zmeniť zákon. Takto by sme mali postupovať aj v tejto oblasti. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2024 15:29 - 15:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, tiež vystúpim k tomuto zákonu, ktorý vrátil prezident republiky nám späť na rokovanie do Národnej rady, a to rozdele... to vystúpenie vystúpim na dve časti. Prvá časť sa bude venovať samému tomuto zákonu a druhá časť sa bude venovať dôsledkom, ktorý tento zákon môže priniesť, ak bude aj schválený opätovne v Národnej rade.
Ja som k tomuto zákonu vystúpil, k tomuto návrhu zákona vystúpil už pri, pri jeho schvaľovaní v parlamente a v podstate sa potvrdili viaceré veci, ktoré som vtedy povedal. Poviem tie východiská, z ktorých som vtedy ja vychádzal. Dávam som to, tento návrh zákona do určitého rámca. Upozornil som na to, že sa tu dejú niektoré veci, ktoré súvisia s informáciami s médiami, a to bolo odkladanie voľby členov Rady pre mediálne služby. Ako viete, tak stále to ešte máme, gúľame pred sebou a mali by sme to pri tejto schôdzi schváliť.
Bolo, myslím si, že tým, tým ďalším krokom, ktorý je v tej reťazi, ktorý by mal nasledovať, je vytvorenie národného mediálneho úradu a to by bol vlastne úrad, ktorý by bol v rukách vládnej koalície a slúžil by nejakým spôsobom, aby reguloval, reguloval mocensky novinárov na Slovensku.
Tretia vec, čo som aj vtedy spomínal, spomenul, bola inštitúcia, ktorá sa dnes volá, ako ju nazvať, Slovenská televízia a rozhlas. Bol to Rozhlas a televízia Slovenska. Je to inštitúcia, ktorá síce nám existuje, pretože vznikla z tej pôvodnej inštitúcie, ale nemá ani radu, nemá ani riaditeľa a nevieme, a nebude mať ani rozpočet. Vyzerá to tak na budúci rok. To znamená, že táto inštitúcia, ktorá má, nesie znaky alebo má niesť znaky verejnoprávnosti, tak je výrazným spôsobom oklieštená a jej činnosť je skomplikovaná.
Keď sa zastavím ešte pri tejto rade STVR, ktorá sa má voliť, tak ste si asi všimli, že táto rada má mať teda deväť členov, štyroch už zvolila, dosadila do tejto rady, dosadilo ministerstvo kultúry, nominantka Slovenskej národnej strany a ďalších päť členov sa bude voliť v parlamente. A podľa tých informácií, ktoré máme od vládnych politických strán, tak vlastne tých päť ďalších postov si rozdelia vládne strany. Okolo toho je, samozrejme, dosť dlho veľa kriku. Súvisí to aj s inými politickými pohybmi, ale výsledkom bude tak či tak, že túto radu budú v podstate ovládať vládne strany. Nikto iný tam nebude. To znamená, týmto, týmto spôsobom táto inštitúcia stratí svoju verejnoprávnosť, čo je skutočne ako veľmi vážna vec.
Dlhodobo sledujeme, aj to som hovoril, triedime novinárov na dobrých aj zlých zo strany vlády a nekončí sa to. Spomeňme si na posledné výroky predsedu vlády a predsedu SMER-u, ktorý označil novinárov za osoby posadnuté diablom. To je dosť vážne obvinenie, by som povedal.
Pripomeňme si, aj to som spomínal, vystúpenie predsedu vlády v ruskej propagandistickej televízii Rossija-1. Opäť ja tu dávam do súvislostí všetky tieto kroky, ktoré sú tu. Tá Rossija-1, však vieme, že to je televízia propagandistická a predseda vlády bol prvým predstaviteľom z Európskej únie a z NATO, ktorý v tejto televízii vystúpil, a v podstate svojím spôsobom sa prihlásil k ruskej, k ruskej politike, ktorú vedie, ktorú vedie napríklad na Ukrajine.
Takisto som upozorňoval na to, keď prejdem k tomu samotnému zákonu, že je tento návrh zákona, zákona v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje občanom slobodu prejavu a právo na informácie. A v dôvodovej správe som vtedy našiel pri tom zákone, že chcú chrániť povinné osoby, to je citát, že chrániť povinné osoby. To znamená povinné osoby, ktoré poskytujú informácie. Takže nie chrániť občana, ktorý má to garantované v ústave, ale chrániť toho, čo mu má tú informáciu poskytnúť. To znamená, to je presne otočené. V podstate to malo, malo spieť k tomu, aby sa nechránil občan pred úradmi, ale úrady pred občanom. O čo išlo? Išlo o to, aby sa podmienka na vynucovanie ústavného práva občanom skomplikovala, sťažila, jednoducho aby to bolo ťažšie pre toho občana dostať sa k týmto informáciám. A samozrejmé, že keď hovoríme o občanoch, tak hovoríme aj o špeciálnym, špeciálnom druhu občanov, a to sú novinári, ktorí v podstate často majú jediný ten spôsob, ako tie informácie, ktoré získajú, sprostredkovať, sprostredkovať ostatným občanom.
Teraz tu máme vrátený zákon prezidentom republiky. Budem veriť tomu, že prezident vystupuje ako prezident všetkých občanov a nie ako stále zástupca jednej z politických strán, ale dobre, ja sa s mnohými tými výhradami, ktoré sú tam, stotožňujem. Napokon, ako som aj povedal, práve prezident republiky napáda, napáda presne to, na čo sme upozorňovali. Len jeden citát vytiahnem: "Zákonodarca síce mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií do zákona o slobode informácií doplnil, ale nezadefinoval ani minimálne či aspoň rámcové alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadať, vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za také rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle." Zložitá formulácia a jednoznačne ide o to, podľa akého kritéria ja budem posudzovať, či ide o nejakú mimoriadnu, nejakú mimoriadnu snahu získavať tie informácie a tým pádom to budem nejakým spôsobom regulovať, napríklad tým, nie napríklad, ale to v tom zákone je, že túto informáciu budem poskytovať za úhradu. No a to je ďalší problém. My sme vtedy aj navrhovali, že vypustiť, ak by aj tento zákon mal prejsť, vypustiť akúkoľvek možnosť, aby, aby občan, ktorý dostáva informácie, musel za tie informácie aj platiť. Jednoducho preto, už aj keď pre nič iné nie, tak preto, že sú tu ľudia, osoby, ktoré na to nemajú prostriedky, aby mohli platiť za takú informáciu. Tým pádom sa vlastne diskriminujú a to naša ústava, pochopiteľne, zakazuje.
A z tohto dôvodu aj prezident priamo píše v tom, v tom svojom postoji, že vyplýva z tohto celého zákona svojvôľa na povinnú osobu pri poskytovaní informácií. Svojvôľa. To je veľmi dôležitá, dôležité slovo. My sme ho tiež použili. Ja som ho tiež použil pri kritike toho návrhu pri schvaľovaní zákona. Svojvôľa je v podstate, v podstate možnosť uplatňovať si len z titulu, že ste v nejakej pozícii, vynucovať si alebo uplat...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 10:30 - 10:32 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Prijímam teda tú hodenú rukavicu na diskusiu. Vy by ste kolega, poslanec vy ste hovorili ... (nezrozumiteľne vyslovené) pamätám si na to, predkladali ste návrh zákona, ktorý by v podstate pristupoval k potravinám ako k liekom. Pamätám sa na to. Len problémov tam je samozrejme veľmi veľa. Je to úplne neschodná cesta, pretože máte ja neviem rozličné sadzby, dane z pridanej hodnoty jednotlivých štátoch. Máte úplne iné náklady na energie napríklad. Iným spôsobom sú určované ceny energií v rozličných štátoch. Napríklad v Česku nemajú reguláciu, reguláciu cien energií tak ako máme my pre domácnosti a malých podnikateľov. Majú tam v tomto prípade skôr by som povedal voľný trh a možno to čaká aj nás. Ale všeobecne ako pokladám ceny potravín za vážny problém a súhlasím s tým, že vláda by sa tomu skutočne venovať, pretože poviem vám jedno číslo. Možno nebude presné, ale u nás na Slovensku tvoria z nákupného teraz z výdavkov, celkových výdavkov domácností potraviny takú veľkú časť, že sme niekde na nejakom šiestom mieste v celej Európskej únii. To znamená, že ak sa u nás zdvihnú ceny potravín, tak to mimoriadne citlivo pocítia ľudia a nehovoriac ešte o dôchodcoch, ktorí sú na ceny potravín ešte citlivejší. Takže určite to treba riešiť len nevidím, nevidím cestu na to, aby sa to nejakým spôsobom regulovalo. Rád by sa nejakým spôsobom regulovali ceny. Opakujem, cesta je, aby sa skúmal ten trh ako, ako pôsobí. Ozaj ja mám tiež podozrenie, že môžu to byť nejaký cenotvorcovia na trhu koncentrovanom, ktorých nasledujú ostatní. Ale ak sú tie podozrenia, tak poďme to vyšetriť. Vláda má na to.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 10:15 - 10:17 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolega, poslanec Jakab. Samozrejme súhlasím s vami v tom, že vláda neprijíma žiadne opatrenia aby sa tento problém riešil. Nejaký porovnávací portál tejto veci vôbec nepomôže. Skúsenosti z Maďarska sú jasné. Ale na druhej strane, nemôžem sa prikloniť k tomu, aby sme nejakým spôsobom regulovali ceny, pretože ja si to ani neviem predstaviť. Čo budeme regulovať? Marže? Alebo pôjdeme po tom Maďarskom vzore, kde stanovili stropné ceny týchto produktov a potom, keď sa museli uvoľniť tie stropy, tak tie ceny potravín vyleteli. Ja vidím riešenie v troch oblastiach, čo s tým robiť. Prvá vec je to čo spravili Česi, že jednoducho zmapovali si aspoň príčiny, alebo v tom reťazci vertikálnom, si zmapovali kde môže byť príčina. Že aj Česi majú drahšie potraviny ako Poliaci napríklad, ale majú ich lacnejšie ako my. To sú štatistiky, nebudem ich teraz spomínať, nie je na to čas. Takže prvým riešením bolo vôbec zmapovať, že aká je príčina, že v tom reťazci, že kde tie ceny majú príčinu že rastú a že sú vysoké. Druhá vec je aby sme sa pozreli na trh, či nie je koncentrovaný. To je, ja som sa stretol s predsedom Protimonopolného úradu, idú na tom pracovať, len teraz budú mať okresané stavy. Lebo prešetrenie, tak bude možno problém, aby sa tomu mohli venovať fakt profesionálne. A tretia oblasť, je kontrola Ministerstva financií. Máme zákon o cenách. Ja som hovoril s reťazcami, Ministerstvo financií sa nezaujíma o ich účtovníctvo. Je to fakt, je to smutné, pretože sú signály že dochádza tu k nejakému umelému zvyšovaniu nákladov, ale Ministerstvo financií nekoná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 17:29 - 17:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomuto návrhu tohto zákona. On vyplynul z požiadaviek praxe, pretože máme konkrétne prípady, keď podnikatelia, ktorí podnikajú v inom členskom štáte Európskej únie, tak musia platiť preddavky na daň aj v rámci Slovenskej republiky, čo ich, samozrejme, mimoriadne zaťažuje. Preto navrhujeme, aby sa uplatnil zákaz dvojitého platenia preddavkov dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Samozrejme, že máme informácie z ministerstva financií, že takáto úprava by bola, by bola schodná. Bude to mať pochopiteľne aj vplyv nejaký, ja som aj povedal pri návrhu zákona, že, pri zdôvodňovaní návrhu zákona, že pôjde možno o nejaký negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale to len v takom prípade, že v podstate ten platiteľ preddavku úveruje do určitého času štát a tým pádom vlastne keď ten preddavok je neopodstatnený, tak sa mu vracia. Takže ide o nejaký krátky časový úsek, keď by vlastne štát nemal na účte tieto peniaze.
To znamená, že tento návrh zákona by skvalitnil podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, čo je zvlášť potrebné v čase, keď nám nabehne budúci rok nový konsolidačný balík, keď podnikatelia budú mať, budú mať ďalšie prekážky v podnikaní, ktoré napríklad budú musieť platiť konsolidačnú daň, budú mať vyššiu daň z príjmu na území Slovenskej republiky, takže takáto úprava by im určite pomohla. Na základe tohto vás chcem požiadať o podporu návrhu tohto zákona a navrhujem, aby sa o návrhu tohto zákona hlasovalo zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 17:29 - 17:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa doplní zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V predkladanom návrhu zákona sa uplatňuje zákaz z dvojitého platenia preddavkov k dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Týmto návrhom zákona sa predovšetkým má zamedziť tomu, aby daňovníkovi zo Slovenskej republiky, ktorý podniká aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie a platí tam aj preddavky na daň z príjmu, neboli vyrubované za jeho obrat v zahraničí preddavky na daň z príjmu aj v Slovenskej republike.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 16:44 - 16:59 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vítam tento návrh zákona, pretože z hľadiska ekonomického považujeme hazard za negatívnu externalitu. To znamená, to je konanie, ktoré je nejakým spôsobom, negatívne vplýva na spoločnosť a v tom prípade spoločnosť má niekoľko nástrojov alebo viacero nástrojov, ktorými môže takéto, takéto konanie buď regulovať alebo limitovať, alebo, alebo jednoducho obmedziť. Prístup k reklame pre hazardné spoločnosti je jeden zo spôsobov, ako môže spoločnosť využívanie hazardných hier a zapájanie do týchto hier, akým to môže regulovať. Tak ako si povedal, kolega Marián Čaučík, tak sú štáty, ktoré napríklad vyslovene zakazujú, zakazujú reklamu v určitých hodinách alebo zakazujú vystupovanie športových osobností v hazardných spoločnostiach, u nás to tak neplatí. Štát má takýmto spôsobom aj právo, aby zasahoval do tejto oblasti. Druhá vec je, že máme tu samoregulačný orgán, ktorým je Rada pre reklamu, skutočne tá rada môže, môže vyhodnocovať niektorú reklamu ako klamlivú, v tom prípade môže aj odporúčať štátu, aby prijal nejaké opatrenia. Žiaľ, ako sledujem činnosť tejto Rady pre reklamu, tak si nevšíma také veci, že niektoré tie lotériové spoločnosti ponúkajú, ponúkajú alebo lákajú hráčov tým spôsobom, že neprehráš, zaplatíme ti prvú, prvú platbu a tak ďalej, to je vyslovene navádzajúce a zavádzajúce, aby toho hráča jednoducho získali a potom aby ten hráč tam pôsobil ďalej a prehrával. Jedným z opatrení ďalším, ktorým sa dá regulovať hazard, je odvod z hazardných hier, takže aj v tejto oblasti určite je ešte veľa priestoru, aby sa hazard reguloval.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 16:29 - 16:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 425.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky. Čo sa týka poznámky pani Kramplovej a pána Stušku, no ja poviem na to toľko, tak, samozrejme, človek sa nedokáže pitvať v tých 600 zákonoch, čo tu máme, možno za jeden rok predložené, ale asi to aj vyplynulo z toho, že jednoducho taká bola pôvodná myšlienka koncom minulého roka, keď sa už uvažovalo o zrušení rodičovského dôchodku. A druhá vec, poviem, že ak by sme mali v rozpočte Sociálnej poisťovne práve túto analýzu, ktorá by nám hovorila o tom, že ako to bude s rodičovským dôchodkom, lebo však on má nejaký presah do budúceho roku, však tam je toho viac, tak tieto veci by tam vypadli, hej, nie, by boli zrejmé, takto som chcel povedať, úplne zrejmé.
Čo sa týka individuálneho dôchodkového stropu alebo veku, tak mne sa páči to, čo ste hovorili, pán Stuška. Mne sa páči prístup českej vlády, ktorá jednoducho povedala, že sú tu kategórie ľudí, ktorí nedokážu pracovať viac plnohodnotne ako 40 rokov, tak poďme do toho načrieť, poďme sa na to pozrieť, že ktoré kategórie sú tu. Skúsme prevziať model možno, ktorý funguje inde, však načo tvoriť niečo, čo už existuje a funguje to. Takže dá sa o tom uvažovať, ale principiálne plošne odchod po 40 rokoch nie je únosný pre tento štát.
A posledná vec, pani Luščíková hovorila o adresnosti, ako skutočne opäť to len môžem podporiť a práve, práve všetko so všetkým súvisí, ako hovorí pán kolega Muňko. Práve keby sme napríklad riešili problém adresnej energetickej pomoci, adresná pomoc pri bývaní, adresná pomoc, prišli by sme až k dôchodkom napríklad.
Skryt prepis
 

2.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok a teda možno asi aj výhľady na ďalšie roky. Ja len zopakujem to, čo sme počuli pred chvíľou, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, v podstate keby sme brali Sociálnu poisťovňu ako inštitúciu, ktorá by mala mať, ktorá by teda mala riadne hospodáriť, tak tento rok by sme jej museli doplatiť 2,720 mld. eur, aby hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Nejdem teraz rozoberať tie dlhodobejšie príčiny, ktoré tu boli. Ja som to hovoril v mojom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka a, myslím, roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred rokom, na konci roka 2023.
Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť.
Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento tok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka.
Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla.
Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje.
Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz, medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny.
Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie.
Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi.
Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím.
Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát.
A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme?
To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke.
Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií.
Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálne poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis