Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, predtým, ako budem mať také dnes, také, také svojské vystúpenie na rozdiel od tých predchádzajúcich, tak budem, budem vyslovene faktografický. Sledujem veľmi pozorne vo výbore, akým spôsobom pristupuje vládna koalícia k médiám a najmä k verejnoprávnej RTVS. Nepoviem žiadne tajomstvá, keď vyhodnotím, že, že ten útok na RTVS sa začal v podstate veľmi rýchlo potom, ako začal pôsobiť tento parlament. Najskôr dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády, bolo treba RTVS rozdeliť na dve inštitúcie, teraz nebudem, nepôjdem do minulosti, že ako sa to spájalo, hej?
Nech to už bolo akokoľvek, toto nie je dôvod, aby sa v tomto prípade spravil nejaký opak, to znamená rozdelila táto inštitúcia. V tomto prípade sa programové vyhlásenie vlády nenaplnilo, RTVS zostala v celku, potom sme rokovali o rozpočte RTVS a pán Michelko tuším aj na výbore povedal, že to bola požiadavka ministerstva ministerstva financií, aby sa krátilo v rámci konsolidovania verejných financií, aby sa krátil rozpočet tejto inštitúcie.
V každom prípade som tam nevidel nejaký boj, že by niekto bojoval za to, aby sa, aby ostalo to číslo, to číslo ustanovené v zákone, aby ostalo v tejto výške a aby televízia a rozhlas neprišli o 50 miliónov eur.
Potom vystúpila priamo, priamo na klube aj pani ministerka, teda na výbore, pani ministerka, ktorá hovorila, že si preverí, akým spôsobom RTVS pracovala s externými inštitúciami, v akej kvalite boli zmluvy atď. podpísané, a že sa to vyhodnotí. A na základe toho sa bude pristupovať aj k RTVS, aj k jej vedeniu. Žiadne takéto, žiadne takéto vyhodnotenie som nezaregistroval, namiesto toho potom prišla ďalšia etapa, a to teda priamy útok na RTVS a na jej vedenie, ktoré hovorím, že nie je sväté, hej, sú tam problémy. A potom sa objavili v éteri vyjadrenia typu mediálny hnoj, ktorý pracuje v RTVS, dnes, keď sme teraz tu, máme prešpikovanú spoločnosť nenávisťou a voláme po tom, aby tej nenávisti boli menej. Tak tam napríklad, tam sme od podpredsedu parlamentu zaregistrovali takéto vyjadrenia. Takže sa už začalo točiť na konkrétnych novinároch RTVS, bol som novinár, pracoval som v RTVS, viem, ako to, ako, ako to môže, ako to môže vnímať napríklad taký moderátor nejakej politickej diskusie, keď sa mu sypú na hlavu také veci. Takže prišli útoky priamo na konkrétnych novinárov, no a vlastne nový zákon, ktorý tu máme predložený, je podstate len vyvrcholením tejto, tejto reťaze udalostí. Keďže to nešlo takým spôsobom, hentakým spôsobom, tak jednoducho urobíme nový zákon a inštitúciu zrušíme a postavíme na jej základoch novú inštitúciu, aby mala nové vedenie.
Ja som chodieval na rokovania Rady RTVS, ktorá sleduje, akým spôsobom sa vyvíja televízia a rozhlas.
A má na to nástroje, akým spôsobom žiadať od vedenia, vedenia RTVS, aby naprávalo chyby, ktorých sa dopúšťa, samozrejme, že chyby tam boli. Bol som na niekoľkých rokovaniach a na tom poslednom, ktorom som bol, som povedal priamo riaditeľovi RTVS pánovi Machajovi, pán Machaj, prečo neodstúpite? Však ak ide o inštitúciu, lebo my si ctíme ako konzervatívci, my si ctíme inštitúcie a chceme, aby inštitúcie pracovali, ak ide o inštitúciu, či ste v práve, alebo nie ste v práve, ako bolo by to riešenie. On mi na to povedal, no ja teraz nemôžem odstúpiť, preto by som poprel všetko, čo som doteraz doteraz, za čím som stál. Ale opakujem, ak malo toto zabrániť aby sme zdevastovali súčasnú inštitúciu, aby sme ju v podstate zrušili, hej, tak niekedy treba priniesť aj takéto obete.
Žiaľ, nič, nič také sa nestalo, máme tu dnes predložený zákon, o ktorom rokujeme, ja som sa rozprával, pochopiteľne, aj s Radou RTVS, aj s jej predsedom, aj s novinármi v RTVS a tak ďalej. Mám na to svoj názor, a preto mi dovoľte, aby som bol v tomto prípade trošku osobný. Ešte predtým poviem predsa jednu vec, mám tu poznámku, videli ste tu, ako kolega Jarjabek predkladal zmenu tohto zákona. To znamená, už len spôsob, akým sa vytvára tento zákon, už len spôsob, že sa to tu robí vlastne na kolene, a tu pred nami teraz čítajú pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k takým absurdnostiam, ako je to zvýšenie odmien pre členov Rady novej inštitúcie, a takisto pre generálneho riaditeľa, tak vidíme, že už celý ten proces, aký je, aký je chaotický a účelový, hej?
Z tohto, z tohto trčí účelovosť, to znamená, ja mám nejaký cieľ, za ním si idem, a tým cieľom je, aby som nejakým spôsobom ovládol túto inštitúciu, aby tá inštitúcia pôsobila, vysielala tak, ako sa mi to hodí.
Preto sme mali veľmi tvrdé vyjadrenia aj za KDH v minulosti a ja sa, ja ich len zopakujem. Je to v podstate svojím spôsobom také sprivatizovanie RTVS a vytvorenie nejakej tlačovej agentúry vládnej koalície, dokonca by som povedal, jednej politickej strany, ktorá nominovala ministerku kultúry.
Tak teraz mi dovoľte také, dovoľte také osobnejšie vyjadrenie, napokon ide o o oblasť kultúry a médií, takže trošku, trošku taký iný rozmer. Premýšľam, ako sa cíti človek, odsúdený na trest smrti napriek tomu, aj keď nič neurobil. Napriek tomu, že sa urputne snaží volať po spravodlivom procese o zvrátení vecí, prosí o milosť, nič sa nedeje. Nádej sa končí na bezcitnosti politických dohôd, dohôd bez možnosti omilostenia. A to sa práve teraz deje z Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Samozrejme, že inštitúcia nemôže nič cítiť, ale pred, predvčerom, predpredvčerom, tento týždeň som mal možnosť sa pozrieť do očí niekoľkých ľudí, ktorí zastupujú zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska. Bolo to na kultúrnom výbore, pred očami, pred oči mi prichádzal film o vzostupoch a pádoch Slovenskej televízie a rozhlasovej tvorby, televíznej rozhlasovej tvorby, ktorá napriek tomu, že vďaka týmto ľuďom zo svojho Zlatého fondu zapísala stovky umeleckých skvostov, sa stále stáva horúcim zemiakom v rukách striedajúcich sa politických garnitúr, ktoré si cez ňu realizujú svoje úzke záujmy.
Boli sme už svedkami účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zamedzilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovanie u predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní RTVS zabránil jeho odvolaniu.
No a dnes sa prvý raz v histórii Slovenskej republiky ruší inštitúcia sama. Len každú inštitúciu tvoria ľudia a tí, ktorí prišli tento utorok na rokovanie výboru pre kultúru a médiá, ostali nevypočutí.
Zástupcovia vládnej koalície sa neunúvali prísť s nimi ani len stretnúť, nieto ešte otvoriť rokovanie výboru, aby sa veci mohli diať na oficiálnej úrovni. Trest smrti fungujúcej inštitúcie sa tak teraz pravdepodobne dokoná. Priznať si, že ide len o zmenu vedenia a dosadenie vlastných ľudí, vládni politici odmietajú. A tak končí vo verejnosti dôveryhodná značka, ktorá napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer 20 rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov, a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili. Napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval, ba omnoho viac. Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb, RTVS ich má 15, to znamená viac ako 2-násobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu, je nezodpovedné a nízke. A je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný.
Tí ľudia, ktorí prišli prosiť a protestovať, zastupujú stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robí roky, čo chce, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali roky nad vodou.
Žiaľ, musím to povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. A to, čo sa deje teraz, je len tragických vyvrcholením tohto prístupu k médiám verejnej služby.
Odmietame diskutovať o tom, čo sú to verejné, odmietate diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne média.
Akú úlohu majú zohrávať v 20 storočí. Či sú producentmi, či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec, na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia ako politický diktát, či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby. Pre vás je totiž verejnoprávne médium nie médiom verejnej služby, ale služby politikom a vašim politickým záujmom.
Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, čo slúžia na prezentovanie názorov, ktoré zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva, či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Mierim na európsky trend, v ktorom badať, naopak, podporu netolerantných ideologických trendov.
Príkladom je nedávna podpora práva na potrat v Európskom parlamente, čo by vlastne, čo vlastne nemalo byť nič iné, ako garantovanie práva jednotlivca na zmarenie počatého života. V podobných kultúrno-etických otázkach akoby ss hľadali iné možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú, a to aj použitím ľudí vo verejnoprávnych médiách.
Toto je porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov členstva v Európskom spoločenstve. A s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém. Je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS, či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť, legislatívne, kompetenčne sme pripravení na takúto diskusiu.
Nevytvárajme však niečo, čo urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreného propagátora ideológie vládnej moci. Ani jedna krajnosť, či už nadbiehanie ultraliberálnym európskym trendom, alebo presadzovanie nacionalisticko-populistického zamerania, ktorým chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením.
Predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS. Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až v 95%, totiž kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. A preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia. A to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí.
Programová Rada, ktorá v prvom návrhu zákona pripomínala skôr cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. Jedného člena nominujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, tu sa pozastavím. Neviem si predstaviť, ako to dopadne a ktorá z registrovaných cirkví a náboženských spoločností tam bude mať svojho človeka. Katolíci, evanjelici, pravoslávni, židia?
A čo to spôsobí v ich vzťahoch, keď jeden z nich na úkor druhého dostane toto nové privilégium.
Veľmi problematická je nominácia zástupcu Maticou slovenskou, ktorú si vláda, vládna koalícia kúpila zvýšením rozpočtu na 2 mil. eur a Slovenské národné noviny sú už teraz hlasnou trúbou vládnej moci. Netreba veľkú fantáziu na to, predstaviť si, ako servilne potom bude jej zástupca pôsobiť v tomto novom dôležitom orgáne.
Ďalej sú tu národnostné menšiny a etnické skupiny, Slovenský olympijský výbor, samosprávy, SAV, detské a mládežnícke organizácie a organizácia na ochranu novinárskej etiky. Ktokoľvek iný by bol pri moci, by si zvolil tento mix, zastupujúci verejnosť, po svojom.
Preto je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania. Navyše v ňom chýbajú zástupcovia zamestnancov, otvorene sa obávam, či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu. No spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak Rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet.
A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi Rady bude jednoduché, pretože všetkých členov si volí vládna moc. Podľa návrhu zákona je to takto. Štyroch členov Rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho troch členov Rady vymenúva a odvoláva bez návrhu z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií. A jedného člena vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie.
Členovia Rady podľa tohto odseku sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania. Piatich členov Rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov Rady volí z kandidátov na členov Rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady, tak aby bol v Rade zastúpený jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií.
Je teda evidentné, že Rada STVR bude len predĺženou rukou vládnej moci, keďže to bude ministerstvo a vládna väčšina v parlamente, ktoré si Radu STVR zvolia podľa svojej vôle. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť Rada a už nie parlament, sú len prázdne reči.
Rada bude čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia Rady zastupovať. Spájať ich bude rovnaká politická príslušnosť alebo poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej Rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus rozličnej dĺžky funkčných období podľa funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania Rady, nový zákon tento postup nestanovuje. Všetci členovia Rady budú zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, inštitúcie ako takej. Zákon totiž nestavuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania a takýchto, nazvem to logistických nejasností či technikálií, je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia.
Predkladatelia sa slovne zakrývajú údajnou komparáciou znenia zákona s nedávno prijatým európskym aktom o slobode médií. Jeho účelovosť s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi z neho okato kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na únijnej úrovni, ku ktorej opakovane deklarujú svoju príslušnosť. Ak sa ukáže rozpor s európskym aktom o slobode médií, nemilo nás to môže dobehnúť v komplikáciách čerpania európskych zdrojov.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR, operuje sa hodnotovými programami národného rázu a súčasné vedenie je kritizované za lifestylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizovaniu programu, prečo? Pretože percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje z 0,5 % na 5 %. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásem vysielania reklamy sa zhoduje s diváckym záujmom o programy, ktoré sa pred, či po ňom vysielajú. Preto sa obávam, že tento krok je, naopak, krokom od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšiemu komercionalizovaniu, ktoré má zabezpečiť výpadky príjmov, spôsobených, ako som už spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tá nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislú na štátnom rozpočte. Urobila z nej štátnu inštitúciu, a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. V skutočnosti však ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné.
Musím pripomenúť aj dohodu komerčných vysielateľov s audiovizuálnym fondom, do ktorého prispievali 2 % zo svojich reklamných príjmov, avšak za podmienky, za podmienky, že príjmy z reklamy verejnoprávneho vysielateľa budú na súčasnej úrovni 0,5 % percenta. Čo spôsobí desaťnásobné zvýšenie objemu reklamy s touto dohodou? Ťažko odhadnúť. Obávam sa, že ak by komerčné televízie prestali platiť svoje 2%, môže to významne poškodiť filmovému priemyslu na Slovensku.
Je oveľa viac dôvodov na to, že napriek deklarovanej dohode vládnej koalície o tom, že zruší súčasnú RTVS a nahradí ju novou STVR, je lepšie pre všetkých zísť z kratšej cesty. Ak sú problémy, ktoré treba riešiť, poďme sa vrátiť k súčasnému zneniu zákona a jeho novelizáciou urobiť potrebným zmenám zadosť.
Odmietam preto účelovú deštrukciu a trest smrti pre Rozhlas a televíziu Slovensku len z nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase ako celok.
Ešte sa vrátim k utorňajšiemu stretnutiu so zástupcami zamestnancov, pretože tak nejak, ako sa teraz cítia oni, sa cíti aj ten človek, bezdôvodne odsúdený na trest smrti. To oni sú, oni tvoria Rozhlas a televíziu Slovenska, nie sú to budovy, technika a technológie, ani zákon, sú to tí ľudia. A vy ste sa svojím arogantným prístupom a hanlivými vyjadreniami na adresu Rozhlasu a televízie Slovenska dotkli najmä ich.
A preto, ak to nedokážete urobiť vy, tak to urobím ja, a týmto sa ospravedlňujem všetkých zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska za všetko zlé, čo si na svoju adresu museli v poslednom období nespravodlivo vypočuť. Chcem vás ubezpečiť, že na Slovensku je dosť ľudí a verím, že ich je väčšina, ktorí si vašu prácu vážia, oceňujú ju a považujú za veľmi potrebnú a osožnú pre spoločnosť. Vydržte, prosím, a nepoľavujte vo svojej službe verejnosti, tak ako ste vydržali pri iných garnitúrach.
Epizóda tejto vládnej moci je len ďalšou z epizód politickej nekultúry, ktoré Slovenskom prehrmeli, a ktoré si tiež mysleli, že si s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom môžu robiť, čo chcú.
Slovensko vás potrebuje a my sme s vami.
Ďakujem za pozornosť.