Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.6.2024 o 11:45 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 10:00 - 10:00 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, a máme tu ďalší zákon, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Podobne ako predrečníci sa vyjadrovali k vlastne použitiu tohto inštitútu skráteného konania kriticky, tak vyjadrujem sa aj ja k tomu kriticky. Nebudem opakovať dôvody, ktoré hovorili kolegovia, v tom sa v podstate zhodneme.
Ja pridám, ja pridám jeden, jeden ďalší dôvod, keď sa pozriete do doložky vplyvov, tak tam vlastne máte vyčíslené, vyčíslené všade, že žiadne vplyvy na, na rozpočet, na, na verejné subjekty, akurát pri vplyve na rozpočet, štátny rozpočet, tam je negatívny vplyv. A pri vplyve na regióny, na samosprávy, je pozitívny vplyv. Takže na jednej strane ja pridám ten, teda pridám sa, pridám sa k tomu argumentovaniu týmto novým prvkom.
Na jednej strane hovoríme o tom, že ideme, ideme sanovať nejaké škody štátu, ktoré by mohli vzniknúť, je to ozaj diskutabilné, že či v tomto prípade vznikajú štátu nejak, nejakému, ne... teda nejaké škody štátu, na druhej strane priamo v doložke hovoríme, že to bude mať negatívny vplyv na, na hospodárenie štátu, takže to by som si nechal od pána ministra rád vysvetliť.
Tiež sa prikláňam k tomu, že sa vyslovene nadužíva tento inštitút skráteného legislatívneho konania. Navyše vláda prichádza s... prichá... prišla s týmto, s týmto návrhom v regióne v Rimavskej Sobote, to znamená, že ideme do regiónu, hovoríme o pomoci okresu, okresu Rimavská Sobota, Poltár, hovoríme o prečerpávacej elektrárni a tak ďalej, a zároveň pri, vychádzame v ústrety samosprávam a musíme to oznámiť v regióne. Takže vidím, vidím tam dosť veľa, veľa ako aj iných, iných motívov ako vyslovene, vyslovene pomôcť. Vidím tam dosť veľa ako marketingu.
Ale aby som bol konkrétny, my, čo sa týka tohto návrhu, samozrejme, že ho vítame, lebo sa to roky neriešilo, a, a rád by som položil pánovi ministrovi, využijem jeho príležitosť aj v tomto prípade, otázku. Vieme, ako vznikal Slovenský pozemkový fond. Vieme, čo, aký, aký majetok spravuje Slovenský pozemkový fond. Máme v tomto zákone aj nejakým spôsobom ošetrené alebo ste uvažovali nad tým, pán minister, uvažovala nad tým vláda, že či nejakým spôsobom nebudú zasiahnuté reštitučné nároky niektorých, niektorých ľudí, pretože vieme, že z tohto, z tohto fondu sa uspokojujú reštitučné nároky. A keďže pôjde o, predpokladám, dosť rozsiahly objem, ktorý tu nemáme vyčíslený, ale asi rozsiahly, rozsiahly objem pozemkov, ktoré pôjdu, ktoré, ktoré prevedie Pozemkový fond na, na samosprávy, takže či tam hrozí nejaké riziko alebo či vôbec vláda o tom uvažovala, či takéto riziko môže vzniknúť, že sa prevedú pozemky, na ktoré možno budú reštitučné nároky ešte v budúcnosti. Túto otázku kladiem aj preto, lebo vidíme, že ak by to pripomienkové konanie, teda keby ten zákon sa nepredkladal v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali, ale možno sa tým vláda zaoberala, neviem. Rád si to nechám vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 9:07 - 9:09 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja túto príležitosť využijem, aby, vidím, že ste tu, pán minister, takže využijem na, na pár otázok, nebol som pri prvom čítaní, ospravedlňujem sa, ale v tomto momente, keď máme druhé čítanie pred sebou, predsa sa len opýtam, v každom prípade vítam každý krok, ktorý bude spieť k tomu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov. Podľa poslednej správy, ktorú tu máme, tak čerpanie eurofondov z toho nového programového obdobia 2021 – 2027 predstavuje zatiaľ niečo pod 2%, a pritom sme už v polovici nového programového obdobia, takže vyzerá to dosť hrozivo a vyzerá to, že, myslím teraz reálne čerpanie, to, čo bolo vyplatené, vyzerá to hrozivo a že asi budeme tiež šturmovať, ako sme šturmovali pri predchádzajúcom programovom období, však napokon dobiehame to ešte dnes. Ale v každom prípade vítam každé opatrenie, ktoré umožní rýchlejšie čerpanie eurofondov a v akejkoľvek pomoci, ktorá prichádza z Európskej únie.
V tomto prípade ide o návratnú pomoc, to znamená, tá moja otázka, využívam túto príležitosť, moje vystúpenie bude krátke, tá moja otázka znie, či máte nejaký, nejaký prieskum, či je záujem o túto pomoc, či bude zo strany poľnohospodárov záujem o túto pomoc, prípadne ak ten záujem nie je, tak že či nejakým spôsobom chcete ten záujem, nejak motivovať tých poľnohospodárov, aby sa hlásili o tieto prostriedky.
A druhá otázka znie, či ide, či ide o vyslovene o účelovo viazané prostriedky, to znamená, že na konkrétny účel, na ktorý si budú môcť poľnohospodári tieto peniaze požičať, pretože vidíme, že je pri prideľovaní priamych platieb, stále sú tu problémy.
To sú vlastne dve otázky, ktorú, ktoré ma naozaj, budete ochotný, pán minister, na ne odpovedať, tak budem vám povďačný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2024 10:54 - 10:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ja vás pozdravujem. Budem reagovať na svojho predrečníka. Rovnako ako uznávam ako dôležitosť tejto inštitúcie, mimoriadnu dôležitosť a takisto beriem na vedomie, že ako sa roky sťahujete z jednej inštitúcie do druhej, z jednej budovy do druhej. V tejto súvislosti sa chcem aj opýtať, že či nejakým spôsobom vyvíjate snahy, aby na Slovensku vzniklo Múzeum obetí komunizmu, lebo bolo to v programovom vyhlásení minulej vlády a vlastne v súvislosti s touto novou budovou, kam by ste mali prejsť, tak ak som dobre zaregistroval, tak že súčasťou tejto, v tejto budove by malo byť aj toto múzeum. Takže poprosím vás o odpoveď.
Skryt prepis
 

20.6.2024 20:40 - 20:41 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Klub KDH odmieta predložený návrh o STVR, pretože ide o zlikvidovanie verejnoprávnej inštitúcie a nahradenie Rozhlasu a televízie Slovenska inštitúciou, ktorá v podstate bude zoštátnená, bude slúžkou vládnej moci a predovšetkým ministerstva kultúry.
KDH si ctí slobodu slova a bude, bude, vynaloží úsilie na to, aby táto sloboda slova ostala zachovaná. Neznamená to, že budeme len sledovať ďalej dianie okolo RTVS, ale aj dianie okolo ďalších médií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 16:38 - 16:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Kolega Horecký, ako ste si všimli všetci, tak vystupoval s tým, že ešte stále veríme, že tieto, to, čo je tuná predložené, sa môže zmeniť. Nuž musíme veriť aspoň, aspoň kúsok.
Ja sa vyjadrím k tomu, čo povedal, čo sa týka odvolávania členov rady a pomôžem si jednoducho návrhom zákona, tak ako to je v zákone presne napísané. Prečítam to. Minister kultúry alebo Národná rada podľa toho, kto člena rady do funkcie ustanovil, člena rady odvolá, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 12 ods. 3 až 6, alebo sa nezúčastňoval rokovania, tam je gramatická chyba, nezúčastňoval sa na rokovaní rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Iným spôsobom to znamená, že ak minister kultúry, v tomto prípade ministerka kultúry, menuje člena rady, tak tým pádom ona má, ona má odvolať tohto človeka. Ak Národná rada zvolí tohto člena rady, tak ona ho má odvolať. Áno, je to tam tak napísané, že ho má odvolať. Nie, že môže. Jednoducho ak si neplní svoje povinnosti podľa tohto zákona, tak ho má odvolať. Takže uvažujme nad tým. Je to, je to, je to snaha, je to apel na poslancov, aby konali podľa toho, ako sa správal tento človek? To znamená, že tento zákon mu prikazuje, ako má hlasovať, alebo je to na slobodnej vôli toho poslanca? Samozrejme, ako sa na to pozrieme. Ja, ja v tomto problém vidím a vidím tu rozpor s ústavou a možnože toto bude kameňom úrazu tohto zákona, ak bude schválený, pretože túto vec by mal posúdiť Ústavný súd.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 11:45 - 12:06 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, predtým, ako budem mať také dnes, také, také svojské vystúpenie na rozdiel od tých predchádzajúcich, tak budem, budem vyslovene faktografický. Sledujem veľmi pozorne vo výbore, akým spôsobom pristupuje vládna koalícia k médiám a najmä k verejnoprávnej RTVS. Nepoviem žiadne tajomstvá, keď vyhodnotím, že, že ten útok na RTVS sa začal v podstate veľmi rýchlo potom, ako začal pôsobiť tento parlament. Najskôr dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády, bolo treba RTVS rozdeliť na dve inštitúcie, teraz nebudem, nepôjdem do minulosti, že ako sa to spájalo, hej?
Nech to už bolo akokoľvek, toto nie je dôvod, aby sa v tomto prípade spravil nejaký opak, to znamená rozdelila táto inštitúcia. V tomto prípade sa programové vyhlásenie vlády nenaplnilo, RTVS zostala v celku, potom sme rokovali o rozpočte RTVS a pán Michelko tuším aj na výbore povedal, že to bola požiadavka ministerstva ministerstva financií, aby sa krátilo v rámci konsolidovania verejných financií, aby sa krátil rozpočet tejto inštitúcie.
V každom prípade som tam nevidel nejaký boj, že by niekto bojoval za to, aby sa, aby ostalo to číslo, to číslo ustanovené v zákone, aby ostalo v tejto výške a aby televízia a rozhlas neprišli o 50 miliónov eur.
Potom vystúpila priamo, priamo na klube aj pani ministerka, teda na výbore, pani ministerka, ktorá hovorila, že si preverí, akým spôsobom RTVS pracovala s externými inštitúciami, v akej kvalite boli zmluvy atď. podpísané, a že sa to vyhodnotí. A na základe toho sa bude pristupovať aj k RTVS, aj k jej vedeniu. Žiadne takéto, žiadne takéto vyhodnotenie som nezaregistroval, namiesto toho potom prišla ďalšia etapa, a to teda priamy útok na RTVS a na jej vedenie, ktoré hovorím, že nie je sväté, hej, sú tam problémy. A potom sa objavili v éteri vyjadrenia typu mediálny hnoj, ktorý pracuje v RTVS, dnes, keď sme teraz tu, máme prešpikovanú spoločnosť nenávisťou a voláme po tom, aby tej nenávisti boli menej. Tak tam napríklad, tam sme od podpredsedu parlamentu zaregistrovali takéto vyjadrenia. Takže sa už začalo točiť na konkrétnych novinároch RTVS, bol som novinár, pracoval som v RTVS, viem, ako to, ako, ako to môže, ako to môže vnímať napríklad taký moderátor nejakej politickej diskusie, keď sa mu sypú na hlavu také veci. Takže prišli útoky priamo na konkrétnych novinárov, no a vlastne nový zákon, ktorý tu máme predložený, je podstate len vyvrcholením tejto, tejto reťaze udalostí. Keďže to nešlo takým spôsobom, hentakým spôsobom, tak jednoducho urobíme nový zákon a inštitúciu zrušíme a postavíme na jej základoch novú inštitúciu, aby mala nové vedenie.
Ja som chodieval na rokovania Rady RTVS, ktorá sleduje, akým spôsobom sa vyvíja televízia a rozhlas.
A má na to nástroje, akým spôsobom žiadať od vedenia, vedenia RTVS, aby naprávalo chyby, ktorých sa dopúšťa, samozrejme, že chyby tam boli. Bol som na niekoľkých rokovaniach a na tom poslednom, ktorom som bol, som povedal priamo riaditeľovi RTVS pánovi Machajovi, pán Machaj, prečo neodstúpite? Však ak ide o inštitúciu, lebo my si ctíme ako konzervatívci, my si ctíme inštitúcie a chceme, aby inštitúcie pracovali, ak ide o inštitúciu, či ste v práve, alebo nie ste v práve, ako bolo by to riešenie. On mi na to povedal, no ja teraz nemôžem odstúpiť, preto by som poprel všetko, čo som doteraz doteraz, za čím som stál. Ale opakujem, ak malo toto zabrániť aby sme zdevastovali súčasnú inštitúciu, aby sme ju v podstate zrušili, hej, tak niekedy treba priniesť aj takéto obete.
Žiaľ, nič, nič také sa nestalo, máme tu dnes predložený zákon, o ktorom rokujeme, ja som sa rozprával, pochopiteľne, aj s Radou RTVS, aj s jej predsedom, aj s novinármi v RTVS a tak ďalej. Mám na to svoj názor, a preto mi dovoľte, aby som bol v tomto prípade trošku osobný. Ešte predtým poviem predsa jednu vec, mám tu poznámku, videli ste tu, ako kolega Jarjabek predkladal zmenu tohto zákona. To znamená, už len spôsob, akým sa vytvára tento zákon, už len spôsob, že sa to tu robí vlastne na kolene, a tu pred nami teraz čítajú pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k takým absurdnostiam, ako je to zvýšenie odmien pre členov Rady novej inštitúcie, a takisto pre generálneho riaditeľa, tak vidíme, že už celý ten proces, aký je, aký je chaotický a účelový, hej?
Z tohto, z tohto trčí účelovosť, to znamená, ja mám nejaký cieľ, za ním si idem, a tým cieľom je, aby som nejakým spôsobom ovládol túto inštitúciu, aby tá inštitúcia pôsobila, vysielala tak, ako sa mi to hodí.
Preto sme mali veľmi tvrdé vyjadrenia aj za KDH v minulosti a ja sa, ja ich len zopakujem. Je to v podstate svojím spôsobom také sprivatizovanie RTVS a vytvorenie nejakej tlačovej agentúry vládnej koalície, dokonca by som povedal, jednej politickej strany, ktorá nominovala ministerku kultúry.
Tak teraz mi dovoľte také, dovoľte také osobnejšie vyjadrenie, napokon ide o o oblasť kultúry a médií, takže trošku, trošku taký iný rozmer. Premýšľam, ako sa cíti človek, odsúdený na trest smrti napriek tomu, aj keď nič neurobil. Napriek tomu, že sa urputne snaží volať po spravodlivom procese o zvrátení vecí, prosí o milosť, nič sa nedeje. Nádej sa končí na bezcitnosti politických dohôd, dohôd bez možnosti omilostenia. A to sa práve teraz deje z Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Samozrejme, že inštitúcia nemôže nič cítiť, ale pred, predvčerom, predpredvčerom, tento týždeň som mal možnosť sa pozrieť do očí niekoľkých ľudí, ktorí zastupujú zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska. Bolo to na kultúrnom výbore, pred očami, pred oči mi prichádzal film o vzostupoch a pádoch Slovenskej televízie a rozhlasovej tvorby, televíznej rozhlasovej tvorby, ktorá napriek tomu, že vďaka týmto ľuďom zo svojho Zlatého fondu zapísala stovky umeleckých skvostov, sa stále stáva horúcim zemiakom v rukách striedajúcich sa politických garnitúr, ktoré si cez ňu realizujú svoje úzke záujmy.
Boli sme už svedkami účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zamedzilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovanie u predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní RTVS zabránil jeho odvolaniu.
No a dnes sa prvý raz v histórii Slovenskej republiky ruší inštitúcia sama. Len každú inštitúciu tvoria ľudia a tí, ktorí prišli tento utorok na rokovanie výboru pre kultúru a médiá, ostali nevypočutí.
Zástupcovia vládnej koalície sa neunúvali prísť s nimi ani len stretnúť, nieto ešte otvoriť rokovanie výboru, aby sa veci mohli diať na oficiálnej úrovni. Trest smrti fungujúcej inštitúcie sa tak teraz pravdepodobne dokoná. Priznať si, že ide len o zmenu vedenia a dosadenie vlastných ľudí, vládni politici odmietajú. A tak končí vo verejnosti dôveryhodná značka, ktorá napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer 20 rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov, a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili. Napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval, ba omnoho viac. Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb, RTVS ich má 15, to znamená viac ako 2-násobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu, je nezodpovedné a nízke. A je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný.
Tí ľudia, ktorí prišli prosiť a protestovať, zastupujú stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robí roky, čo chce, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali roky nad vodou.
Žiaľ, musím to povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. A to, čo sa deje teraz, je len tragických vyvrcholením tohto prístupu k médiám verejnej služby.
Odmietame diskutovať o tom, čo sú to verejné, odmietate diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne média.
Akú úlohu majú zohrávať v 20 storočí. Či sú producentmi, či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec, na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia ako politický diktát, či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby. Pre vás je totiž verejnoprávne médium nie médiom verejnej služby, ale služby politikom a vašim politickým záujmom.
Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, čo slúžia na prezentovanie názorov, ktoré zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva, či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Mierim na európsky trend, v ktorom badať, naopak, podporu netolerantných ideologických trendov.
Príkladom je nedávna podpora práva na potrat v Európskom parlamente, čo by vlastne, čo vlastne nemalo byť nič iné, ako garantovanie práva jednotlivca na zmarenie počatého života. V podobných kultúrno-etických otázkach akoby ss hľadali iné možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú, a to aj použitím ľudí vo verejnoprávnych médiách.
Toto je porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov členstva v Európskom spoločenstve. A s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém. Je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS, či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť, legislatívne, kompetenčne sme pripravení na takúto diskusiu.
Nevytvárajme však niečo, čo urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreného propagátora ideológie vládnej moci. Ani jedna krajnosť, či už nadbiehanie ultraliberálnym európskym trendom, alebo presadzovanie nacionalisticko-populistického zamerania, ktorým chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením.
Predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS. Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až v 95%, totiž kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. A preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia. A to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí.
Programová Rada, ktorá v prvom návrhu zákona pripomínala skôr cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. Jedného člena nominujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, tu sa pozastavím. Neviem si predstaviť, ako to dopadne a ktorá z registrovaných cirkví a náboženských spoločností tam bude mať svojho človeka. Katolíci, evanjelici, pravoslávni, židia?
A čo to spôsobí v ich vzťahoch, keď jeden z nich na úkor druhého dostane toto nové privilégium.
Veľmi problematická je nominácia zástupcu Maticou slovenskou, ktorú si vláda, vládna koalícia kúpila zvýšením rozpočtu na 2 mil. eur a Slovenské národné noviny sú už teraz hlasnou trúbou vládnej moci. Netreba veľkú fantáziu na to, predstaviť si, ako servilne potom bude jej zástupca pôsobiť v tomto novom dôležitom orgáne.
Ďalej sú tu národnostné menšiny a etnické skupiny, Slovenský olympijský výbor, samosprávy, SAV, detské a mládežnícke organizácie a organizácia na ochranu novinárskej etiky. Ktokoľvek iný by bol pri moci, by si zvolil tento mix, zastupujúci verejnosť, po svojom.
Preto je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania. Navyše v ňom chýbajú zástupcovia zamestnancov, otvorene sa obávam, či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu. No spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak Rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet.
A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi Rady bude jednoduché, pretože všetkých členov si volí vládna moc. Podľa návrhu zákona je to takto. Štyroch členov Rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho troch členov Rady vymenúva a odvoláva bez návrhu z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií. A jedného člena vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie.
Členovia Rady podľa tohto odseku sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania. Piatich členov Rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov Rady volí z kandidátov na členov Rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady, tak aby bol v Rade zastúpený jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií.
Je teda evidentné, že Rada STVR bude len predĺženou rukou vládnej moci, keďže to bude ministerstvo a vládna väčšina v parlamente, ktoré si Radu STVR zvolia podľa svojej vôle. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť Rada a už nie parlament, sú len prázdne reči.
Rada bude čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia Rady zastupovať. Spájať ich bude rovnaká politická príslušnosť alebo poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej Rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus rozličnej dĺžky funkčných období podľa funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania Rady, nový zákon tento postup nestanovuje. Všetci členovia Rady budú zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, inštitúcie ako takej. Zákon totiž nestavuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania a takýchto, nazvem to logistických nejasností či technikálií, je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia.
Predkladatelia sa slovne zakrývajú údajnou komparáciou znenia zákona s nedávno prijatým európskym aktom o slobode médií. Jeho účelovosť s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi z neho okato kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na únijnej úrovni, ku ktorej opakovane deklarujú svoju príslušnosť. Ak sa ukáže rozpor s európskym aktom o slobode médií, nemilo nás to môže dobehnúť v komplikáciách čerpania európskych zdrojov.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR, operuje sa hodnotovými programami národného rázu a súčasné vedenie je kritizované za lifestylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizovaniu programu, prečo? Pretože percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje z 0,5 % na 5 %. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásem vysielania reklamy sa zhoduje s diváckym záujmom o programy, ktoré sa pred, či po ňom vysielajú. Preto sa obávam, že tento krok je, naopak, krokom od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšiemu komercionalizovaniu, ktoré má zabezpečiť výpadky príjmov, spôsobených, ako som už spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tá nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislú na štátnom rozpočte. Urobila z nej štátnu inštitúciu, a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. V skutočnosti však ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné.
Musím pripomenúť aj dohodu komerčných vysielateľov s audiovizuálnym fondom, do ktorého prispievali 2 % zo svojich reklamných príjmov, avšak za podmienky, za podmienky, že príjmy z reklamy verejnoprávneho vysielateľa budú na súčasnej úrovni 0,5 % percenta. Čo spôsobí desaťnásobné zvýšenie objemu reklamy s touto dohodou? Ťažko odhadnúť. Obávam sa, že ak by komerčné televízie prestali platiť svoje 2%, môže to významne poškodiť filmovému priemyslu na Slovensku.
Je oveľa viac dôvodov na to, že napriek deklarovanej dohode vládnej koalície o tom, že zruší súčasnú RTVS a nahradí ju novou STVR, je lepšie pre všetkých zísť z kratšej cesty. Ak sú problémy, ktoré treba riešiť, poďme sa vrátiť k súčasnému zneniu zákona a jeho novelizáciou urobiť potrebným zmenám zadosť.
Odmietam preto účelovú deštrukciu a trest smrti pre Rozhlas a televíziu Slovensku len z nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase ako celok.
Ešte sa vrátim k utorňajšiemu stretnutiu so zástupcami zamestnancov, pretože tak nejak, ako sa teraz cítia oni, sa cíti aj ten človek, bezdôvodne odsúdený na trest smrti. To oni sú, oni tvoria Rozhlas a televíziu Slovenska, nie sú to budovy, technika a technológie, ani zákon, sú to tí ľudia. A vy ste sa svojím arogantným prístupom a hanlivými vyjadreniami na adresu Rozhlasu a televízie Slovenska dotkli najmä ich.
A preto, ak to nedokážete urobiť vy, tak to urobím ja, a týmto sa ospravedlňujem všetkých zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska za všetko zlé, čo si na svoju adresu museli v poslednom období nespravodlivo vypočuť. Chcem vás ubezpečiť, že na Slovensku je dosť ľudí a verím, že ich je väčšina, ktorí si vašu prácu vážia, oceňujú ju a považujú za veľmi potrebnú a osožnú pre spoločnosť. Vydržte, prosím, a nepoľavujte vo svojej službe verejnosti, tak ako ste vydržali pri iných garnitúrach.
Epizóda tejto vládnej moci je len ďalšou z epizód politickej nekultúry, ktoré Slovenskom prehrmeli, a ktoré si tiež mysleli, že si s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom môžu robiť, čo chcú.
Slovensko vás potrebuje a my sme s vami.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:36 - 9:38 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Hneď na pána Jarjabka, no jednoducho sme neboli v snemovni, takže sme nemohli reagovať, pochopiteľne. Druhá vec, pani poslankyňa, škody čo KDH narobilo, no keby sme pozerali do minulosti, čo sa tu všetko narobilo, tak, no ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože ja rád používam fakty. To znamená, ak sa nejaké škody spravili, tak poviem fakt, tu sa urobila škoda a hotovo. Ak k tomu nie je priložený faktický dôkaz, tak potom, potom je to vlastne reč do vetra.
Ešte raz k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Viete, máme tu viacero zákonov, ktoré sa týkajú kultúrnej oblasti a my sme kritizovali napríklad, že niektoré zákony predkladá tu prítomný pán poslanec alebo skupina poslancov, pričom sa žiada, aby tieto návrhy prešli riadnym legislatívnym konaním. To znamená, vy, pani ministerka, vy ste zodpovedná za túto oblasť. Tak malo to ísť od vás a malo to ísť z vlády.
Na druhej strane, teraz sa oháňame tým, že vláda jednoducho nemala, nemala čas, mala zviazané ruky, pretože to išlo cez legislatívnu radu vlády. Ja som pána štátneho tajomníka počul na výbore, ktorý nehovoril o komplikáciách v legislatívnej rade, ale komplikáciách s Európskou komisiou. Tak teraz neviem, kde je celkom pravda, ale k meritu veci. Ak teda sme, ak ozaj tá situácia bola taká vážna, tak to mohlo ísť jedným z tých modelov, ktoré ste tu doteraz používali pri Fonde na podporu umenia alebo čomkoľvek. Ak situácia ozaj bola taká vážna, sú tu nástroje, ktoré sú legitímne, sa používajú, mohli sme to dávno riešiť.
Ale my ideme s tým, takýmto spôsobom, neprijateľným pre nás.
Skryt prepis
 

20.6.2024 9:26 - 9:33 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu na stole predložený návrh zákona o skrátenom konaní k zákonu o mediálnych službách. Už tu odznelo viacero informácií, ja by som teraz vystúpil za klub KDH, aký názor má na toto skrátené legislatívne konanie. Nebudem sa venovať zákonu, o tom budeme hovoriť, keď bude na to príležitosť pri prerokúvaní samého zákona. Padali tu otázky termínov, áno, Slovensko, to podstatné je asi, čo sa týka o vzťahu k Európskej únii a k Európskej komisii, že Slovensko malo mať už vo februári zastúpenie v Európskom výbore pre mediálne služby. Je to mimoriadne dôležitý zákon, týka sa, veľa tu rozprávame v poslednom čase o tom, o médiách, a to sa skutočne týka médií, ale aj tých médií, ktoré presahujú hranice tohto štátu, a dokonca aj hranice Európskej únie. Je to veľmi dôležitý zákon a táto regulácia vyzerá to tak, že je veľmi, tiež veľmi, veľmi dôležitá.
Keď sme rokovali na výbore o tomto zákone, priznám sa, že tie dôvody, ktoré som tam počul, ma viedli k tomu, aby sme pristúpili na skrátené legislatívne konanie. Pretože opakujem, už vo februári malo byť Slovensko súčasťou toho veľkého tímu, ktorý rozhoduje o týchto veciach v Bruseli, a nielen to, ale pochopiteľne treba riešiť situáciu aj na Slovensku. Budeme o tom hovoriť potom, aj tie kompetencie sú dôležité, čo si budeme riešiť sami doma a čo sa bude riešiť v Bruseli. Pochopiteľne, že ten princíp subsidiarity musí ostať zachovaný, to znamená, všetko, čo si vieme vyriešiť doma, tak si musíme vyriešiť najskôr doma.
Nie som zástanca toho, aby sme so všetkým utekali do Bruselu.
Opakujem, chápal som dôvody na skrátené legislatívne konanie. Štátny tajomník Bernaťák nám na výbore povedal, že ak zákon nebude platiť, presne si to pamätám, 12. septembra, tak Slovensku, Slovensku budú hroziť škody, pokuta vo výške 700-tisíc eur. Pani ministerka tu hovorila niečo pod 700-tisíc eur, ale zhruba ide o túto sumu. Samozrejme, že každá pokuta, ktorú má Slovensko zaplatiť, padá na plecia všetkých občanov tohto štátu, a preto musíme konať tak, aby, aby neboli postihovaní občania tohto štátu za nečinnosť, prieťahy, a tak ďalej.
Ale musím jedným dychom povedať, že tak ako som tu minulý týždeň sedel, a tak ako podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zháňal ministerku, kde je, aby predložila návrh na skrátené legislatívne konanie, tak mi to prišlo až také komické. Na jednej strane počúvame apely na kultúrnom výbore, že rýchlo, rýchlo, a potom, keď príde na rokovanie, tak zrazu nám tu chýba ten, čo má ten zákon predložiť. A priznám sa, že sa ma to dosť dotklo, a tým pádom aj zvažujeme, alebo som zvažoval, a tak rozmýšľame aj v našom klube, že či je skutočne v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie, keď nedáva punc tomu skrátenému samotné ministerstvo. Samo ministerstvo nedáva punc, keďže tu chýba ministerka. Takže prikláňam sa k tomu názoru, že poďme do riadneho legislatívneho konania, poďme rokovať o tomto zákone, poďme rokovať o tom zákone v riadnom legislatívnom konaní. Je tam síce pár dní, ako vieme, poznáme program našej schôdze, je tam možno pár dní, že toho 12. septembra by sme, by sme presiahli, ale, ale predsa len poďme o tom riadne rokovať. Ja, podľa informácií, ktoré mám, tak ten zákon už bol na stole, vláda mohla konať oveľa rýchlejšie. Mali sme tu plno prípadov, včera, včera, zo včerajška prichádza ďalší. Máme skrátené, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o odovzdaní pozemkov pod verejnými stavbami samosprávam. O tomto sa hovorí už veľmi dlho a zrazu príde vláda na rokovanie, výjazdové rokovanie v Rimavskej Sobote, príde s tým, že treba to rýchlo, rýchlo riešiť. No prečo to treba rýchlo riešiť, keď sa to roky neriešilo?
A opäť garantujem vám všetkým, že príde, príde sem návrh priamo z vlády, a ešte na tejto schôdzi budeme rokovať o tom skrátenom konaní, len aby sa to rýchlo, rýchlo spravilo, aby jednoducho vláda ukázala, že ako sa zaujíma o samosprávy.
Takže my sme v tomto momente už proti skrátenému legislatívnemu konaniu a poviem ešte jednu myšlienku, ja o tom uvažujem už roky. Ja som fakt uvažoval o hmotnej zodpovednosti politikov. Ak skutočne niekto svojím konaním a môže to byť aj minister, spôsobí, že tomuto štátu hrozia škody, malo by sa to nejakým spôsobom zohľadniť. Najmä ak je, ak vidíme takýto prístup, ak takýto prístup k legislatívnemu konaniu, že predkladateľ sám nepríde na rokovanie snemovne, nepríde, teraz nebudem hovoriť o dôvodoch, to tu už zaznelo. Nebudem sa v tom rýpať ďalej, ale ak nepríde, tak on vlastne svojím spôsobom nesie za to zodpovednosť. A o tomto som uvažoval aj v prípade populistických sociálnych zákonov.
Ako veľmi ľahko sa rozdáva zo spoločnej kasy, veľmi ľahko. Je to z nás, z peňazí nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov, ale ja by som, veľmi ťažko sa potom tie peniaze, samozrejme, naháňajú. V tomto prípade je situácia už taká, že skutočne máme problém, aby sme sa nedostali ako štát do krachu.
Aj v tomto prípade pri rozdávaní nejakých sociálnych benefitov by som zvažoval, že by minister opačne, prispel aj zo svojho platu nejakým tisícinou promile, alebo čo. Aby bolo jasné, že keď o tom, o takýchto veciach, takéto veci predkladá, ktoré sú páčivé, ľúbivé pre obyvateľov, takže myslí to ozaj úprimne, že im to ozaj dopraje, a nech dá aj z vlastného vrecka nejakým spôsobom. A to isté platí aj pri zohľadňovaní pokút, ktoré platí tento štát.
Mal by minister, ak je odôvodnený dôvod, niesť určitú zodpovednosť.
Takže na záver poviem, klub KDH je proti skrátenému legislatívnemu konaniu v tomto prípade a navrhujeme, aby sa o tomto zákone rokovalo riadnym spôsobom, myslíme si, že by sa to dalo do septembra stihnúť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2024 10:15 - 10:15 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní.
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon.
Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny.
Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti.
Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej.
Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu.
V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž.
Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.
Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť.
Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov.
Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde.
Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania.
Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo.
V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom.
A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie.
A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh.
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 75 znie:
„75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 12:23 - 12:23 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
Najskôr gramatická poznámka. Ja nepoznám sladené, ale iba osladené, takisto ako nemáme solené, ale osolené pochutiny, alebo takisto ako nemáme vlhčené utierky, ale máme zvlčené, pretože ich raz niekto zvlhčil. Takisto tieto slade... osladené nápoje raz niekto osladil, takže sú osladené. Ale to je, mali by sme ctiť trošku aj, aj gramatiku. Aj keď viem, že to je zaužívaný výraz.
Teraz vlastne k samému zákonu. To, čo hovorí predkladateľ vo verejnej správe, z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Budem, ostanem pri terminológii sladených, teda ctím si aj predkladateľa, že tak to tam dal.
Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky, ako napr. v oblasti priamych daní. Ak sa do nápoja alebo koncentrovanej látky... Ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Teda pôjde napr. o, o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli hotovené, zhotovené, takže ide o cukor, ktorý sa pridá, pridá do týchto nápojov, a tým pádom budú podliehať dani.
Minister Kamenický, opäť poviem, ako pri predchádzajúcom návrhu zákona minister Kamenický aj zdôvodnil, prečo prichádza s týmto opatrením, ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojoch bude sadzba 15 centov za liter, resp. za kilogram, pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, koncentrátoch 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,30 eura za... na kilogram. Takže je to nová daň. A teraz, zdôvodnenie tejto dane je, aby, zdôvodnením je, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu a tým pádom aj konsolidovali verejné financie, ktoré sú v zlom stave.
Ale zase tu máme, ako som už hovoril pri prvom návrhu zákona o tabaku, máme tu druhý dôvod. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. V tomto prípade sladených nealkoholických nápojov zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
A zase citát ministra Kamenického: „Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí, v užšom zmysle teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.“
Zopakujem opäť, máme tu dva dôvody. Na jednej strane naplniť štátnu kasu, na druhej strane starať sa o zdravie obyvateľov. Je to síce, je to, je to, takýmto, takýmto rázom sa vyznačujú práve tieto dane z negatívnych externalít, ale predsa len máme tu dva ciele.
Ozdravovať verejné financie novými daňami na produkty, ktoré zhoršujú zdravotný stav obyvateľov, je na prvý pohľad výborný nápad. Na jednej strane motivuje ľudí vyvarovať sa používaniu škodlivých produktov, na druhej strane ešte aj vyberie peniaze potrebné pre štát, možno práve na boj proti rakovine alebo proti obezite. Má to však háčik. A to, na jednej strane motivuje, motivujeme znížiť spotrebu, na druhej strane chceme maximalizovať príjmy štátu. To nejde dohromady. Predvídať v takomto prípade pevný príjem, ako to naznačuje ministerstvo financií, je pomerne iluzórne. Prepočty, podľa ktorých by sa, by malo budúci rok pritiecť z novej dane z osladených nápojov do štátneho rozpočtu 80 mi. eur preto treba brať s veľkou rezervou. Moja otázka znie – chceme zdaňovať cukor, ktorý robí zle pre zdravotný stav, ale prečo zdaňujeme iba nápoje? Však v predajniach vidíme, že sa predáva kryštálový cukor, ktorý ľudia napríklad pridávajú do zaváranín, a tým si osladia tie zaváraniny samé. Takže keby sme chceli byť dôslední a chceli by sme skutočne pracovať so zdanením cukru v strave, aby nám to, aby nám to neovplyvňovala, neovplyvňovalo zle zdravotný stav obyvateľov, tak by sme vlastne mali ísť do všetkého. Mali by sme ísť do cukríkov a všetko, čo vlastne obsahuje cukor.
No ja viem, ja si uvedomujem, že vypočítať daň na takéto produkty na jednej strane by bolo, pochopiteľne, dosť nepopulárne, a dúfam, že ma pán minister trochu počúva, a na druhej strane, na druhej strane by sa to aj ťažšie evidovalo. Takže na jednej strane chceme, chceme pomôcť ľuďom, aby mali lepší zdravotný stav. Chceme ich donútiť k nejakým iným, novým návykom. Na druhej strane ich necháme, necháme, aby používali iné produkty, ktoré majú napríklad na obezitu možno aj horší vplyv ako, ako, ako požívanie nápojov s cukrom.
A teraz jedna dôležitá vec k tomu zdravotnému stavu. Príklady zo sveta ukazujú, že uvalenie spomenutej dane na osladené nápoje síce povedie k poklesu spotreby a tým aj nepríjemnému poklesu výberu dane, ale zároveň z čoraz nebezpečnejšou obezitou toho veľa nerobí. Napríklad v britskom Spojenom kráľovstve prišli s takouto daňou v roku 2018. Spôsobila zníženie obsahu cukru v nápojoch o tretinu. Obezita v populácii išla napriek tomu odvtedy opačným smerom. Mierne stúpla. Podobne v Mexiku napríklad. Ľudia si našli cukor jednoducho v iných produktoch.
Ďalší problém, ktorý tu je, ja som to spomínal aj pri dani z tabakových výrobkov, je to, že ak ten výrobok je u nás drahý, tak podporujete aj cezhraničnú turistiku. To znamená, že nákupnú turistiku, to znamená, že tí ľudia v prihraničných oblastiach sú náchylní ísť kupovať tieto produkty do zahraničia, kde budú možno lacnejšie, možnože nebudú, neviem, mne tu chýba prepočet ministerstva financií a zvažovanie, zvažovanie aj tejto dôležitej okolnosti, pretože ten únik kupujúcich do zahraničia znamená zníženie výberu dane.
A teraz čo by sme my očakávali od ministra financií, ja som to povedal pri dani z tabakových výrobkov, a očakávame ozaj vejár jasných konsolidačných opatrení, pretože napríklad táto daň z cukru podľa toho, aký, aký je vypočítaný výnos na budúci rok, tak prinesie, prinesie štátu 15-krát menej, ako tento rok vynaložíme na energetickú pomoc. To znamená, keď chcem konsolidovať, tak sa pozriem aj na to, že z ktorých výdavkov, neadresných výdavkov plošných ubrať, a nielen naháňať príjmy do štátneho rozpočtu. Tu vidíte ten nepomer. Energetická pomoc tento rok vyše 1 mld. eur, príjem z cukru, z dane z cukru budúci rok 80 mil. eur.
Zopakujem znovu, čo sme, čo, čo som povedal, že, a to môže byť na tej jednej A4, na ktorú vyzýval minister financií, čo predkladá KDH, vieme ten zoznam, samozrejme, špecifikovať bližšie, ale to ja som spomenul tri, tri len tri opatrenia, ktorými sa to, ktorými by sa to dalo vykonať hneď. A to je, už som spomínal, skončiť s plošnou, neadresnou pomocou, to znamená na strane výdavkov.
Druhá vec, nezväzovať ruky podnikateľom, ale nabádať ich k tomu aj postojom štátu, štátnou politikou, aby tí ľudia, podnikatelia boli ochotní podnikať, a tým pádom aj pri nezmenených sadzbách odvádzať štátu väčšie dane a väčšie odvody.
A tretia vec, ktorú som spomenul, je čerpanie eurofondov. Starý, chronický problém Slovenska. Nechajme tie eurofondy posunúť na regióny. Vedia ich lepšie využiť. Sú to ozaj prostriedky, ktoré, ktoré sú významným príspevkom pre štát, pomáhajú aj, aj centrálnej vláde, pretože ako sme sa presvedčili v posledných rokoch, tak centrálna vláda má problém so spravovaním eurofondov a má problém aj so spravovaním fondu obnovy a odolnosti.
Takže ak budeme mať na stole, aby som bol konštruktívny na záver k týmto dvom zákonom, ktoré boli predložené, ak budeme mať zo strany vlády, teraz sme v prvom čítaní, ale ak budeme mať zo strany vlády nejaký, nejaký súbor opatrení, ktoré, ktorý bude jasne a jasný, záväzný a dobre vypočítaný, tak vieme, vieme sa porozprávať aj o zvyšovaní daní, hoci KDH je proti zvyšovaniu daní a je proti tomu, aby sem prichádzali nové dane. Ale keď už treba na nejaké dane siahnuť, tak skutočne radšej na takéto dane, ísť s takýmito daňami na trh, ako napríklad so zdanením, s vyšším zdanením, alebo so zodvodnením príjmov, príjmov zamestnancov, alebo vyššími daňami na podnikateľov. Ako posledný príklad poviem, tá negatívna, teda daň zo straty, ktorú tu budeme mať budúci rok, každá firma zaplatí daň, bez ohľadu na to, či bude mať kladný, alebo záporný hospodársky výsledok, takže toto považujeme za, za rozumnejšie opatrenie.
Ale opakujem, potrebujeme celý ten balík, ako hovorí minister financií, na budúci rok a 1,4 mld. eur, aby sme mali na to, na to nejaký jasný, jasný, jasnú predstavu vlády, že akým spôsobom chce ísť na to. A potom, ak do toho zahrnieme tieto dane, tak potom sa dá možno, možno o tom uvažovať, ale zatiaľ sme k tomuto návrhu zdržanliví.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis