Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja som celkom dobre pánovi Muňkovi nerozumel, ale asi si to prediskutujem potom vonku. Ale predsa len, bol riaditeľom Sociálnej poisťovne, tak aspoň k tomu sa vyjadrím veľmi krátko. Sociálna poisťovňa, ako viete, tak prichádza o peniaze tým, že časť odvodov ide do druhého piliera. To sa vedelo od začiatku a práve privatizácia elektroenergetiky a plynárenstva na začiatku milénia vytvorila zdroje, ktorým sa doplácalo do Sociálnej poisťovne, jednoducho aby sa vykryli tie straty, ktoré išli na platby do II. piliera. Samozrejme, potom tie peniaze došli, začal to byť problém, ale tie peniaze došli aj preto, že ten II. pilier začali vlády kadečo s ním robiť. Ale čo je významnejšie, tak niekedy sa doplácalo v stovkách miliónov eur ročne po tom, ako sa minuli tie peniaze z privatizácie. Ale potom to začalo strmo rásť a začalo to strmo rásť tým, že sa nejakým spôsobom začali iným spôsobom valorizovať dôchodky a pribudol nám 13. dôchodok. Trinásty dôchodok, prišla s ním vláda Roberta Fica niekoľko dní pred voľbami, keď v tejto snemovni zavesila guľu na nohu budúcej vláde, pretože ich zaviazala, zaviazala budúcu vládu tým, že musí vyplácať trináste dôchodky. Odvtedy ich máme. Mali sme veľmi štedrú valorizáciu. Dôchodcovia sú vďačná skupina a jednoducho sa nám to vyšplhalo z niekoľkých stoviek miliónov eur na miliardy eur, na miliardy eur. Takže fakt, poďme sa nad tým zamyslieť, čo s tým robiť. Ja hovorím osobne, ak chceme mať trináste dôchodky, musia byť adresné. Musia sa jasne zadresniť a treba uvažovať nad tým vôbec, čo robiť so Sociálnou poisťovňou, ktorej napríklad chýba pol miliardy eur, ktoré jej nezaplatili dodnes poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nemocnice.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, o ktorom sa hovorí ako o zákone roka a v tomto prípade v dnešných dňoch to skutočne platí, pretože tento návrh štátneho rozpočtu, lepšie povedané návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok prináša do nášho života vážne zásahy.
Ja začnem najskôr od argumentov, ktoré tu minister financií aj kolegovia z vládnej koalície používajú veľmi často, keď sa hovorí o potrebe ozdravovania verejných financií a o tom, že prečo sa Slovensko dostalo do takéhoto stavu. Veľmi často sa teda používa argument, že je to dedičstvo rokov vlád Igora Matoviča a teda ďalších ľudí z hnutia OĽANO, ktorí viedli tieto vlády, a že vlastne táto vláda spôsobila to enormné zadlženie Slovenska, ktoré dnes máme. Takže chvíľku sa povenujem, budem sa venovať chvíľku tomu, že ako to vlastne vyzerá, kto ten dlh spôsobil, kde to, kde to vzniklo celé.
Veľmi často sa teda používa argument, že Matovič, Heger a Ódor zadlžili Slovensko o 23 mld. eur. Takže poďme na to.
Hrubý dlh verejnej správy v roku 2019 bol 45,3 mld. eur. To znamená, že bol na ekvivalente 48 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva boli v tom čase 4,7 mld. eur. Rast HDP bol vtedy 5 %. Takže to bol rok 2019.
A teraz rok 2023, to znamená rok, kedy sa striedali vlády. Hrubý dlh verejnej správy predstavoval 68,8 mld. eur a tvoril 56 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva tvorili vtedy 9,5 mld. eur. Takže aj keď hrubý dlh za Matoviča a teda ďalších politikov z OĽANO vzrástol o 23,5 mld. eur, zároveň hotovostná rezerva bola v celom období vyššia minimálne o 5 mld. eur oproti vládam Roberta Fica. Teda reálne hovoríme o sume 23,5 mínus 5 a to je 18,5 mld. eur.
Navyše poslanec a terajší minister práce Erik Tomáš v roku 2023 prišiel s predčasnou valorizáciou dôchodkov, čo stálo tento štát 420 mil. eur a minister a už ako minister pridal zmenou vyplácania trinásteho dôchodku ďalších 440 mil. eur. Zjednodušene povedané, pridal jednu miliardu eur k rastu zadlženia v roku 2020 až 2023. To znamená, ak niekto počíta do tých Matovičových dlhov túto jednu miliardu, tak to nie je adresné.
Aj napriek nezmyselnému míňaniu verejných zdrojov v rokoch ´20 až ´23, napríklad plošné očkovanie, COVID, lotéria, o tom nepochybujeme ani my, boli prostriedky minuté aj správne. Spomeňme si. Energopomoc, kurzarbeit, pomoc podnikom. Táto pomoc okrem iného pomohla tomu, že v tomto období sa udržala miera nezamestnanosti v rozumných hraniciach 6 až 7,5 % a nedošlo ani k hospodárskemu poklesu s výnimkou roku 2020, tam bol jediný prepad.
Špeciálne spomeniem energopomoc. To bude ešte, už je to aktuálna otázka, ale stále ešte bude, predpokladám, nasledujúce dni. Táto energopomoc dosiahla v roku 2023 2,7 mld. eur a pokračovala v nej aj štvrtá Ficova vláda v roku 2024 s odhadovaným nákladom 1,2 mld. eur aj napriek tomu, že ceny energie rapídne klesli oproti roku ´22 a ´23. Dokonca nie je rozhodnuté ani o forme energopomoci na rok 2025 okrem toho, že vieme jednu jedinú vec a to, že budú, budú zastropované ceny elektrickej energie.
Takže poďme si to ešte raz zopakovať. Hrubý dlh verejnej správy, rok 2026, 2006, teraz začnem od tých vlád, ako nastúpili vlády Roberta Fica. Hrubý dlh v roku 2006 bol 17,7 mld. eur a tvoril niečo vyše 31 % HDP. V roku 2013 už bol dlh 40,7 mld. eur a tvoril takmer 55 % HDP. To znamená, viac ako 20 percentuálnych bodov narástol tento dlh, keď to zoberieme ako pomerový ukazovateľ k HDP. Za toto relatívne pokojné obdobie vzrástol hrubý dlh o 23 mld. eur. To sú argumenty, ktoré sa dnes iba výnimočne objavujú v politických diskusiách, a pritom sú tak ľahko prezentovateľné. Minimálne spôsob, že 23 mld. eur z rokov ´20 až ´23 sa nedá porovnať minimálne z dôvodu inflácie s 23 miliardami eur z rokov 2006 až 2013.
A na záver obdobie rokov 2014 až 2019, keď takmer v celej Európskej únii bolo dodržané hygienické minimum nulové deficity verejných financií a v mnohých krajinách dokonca prebytkové hospodárenie, Slovenská republika v tomto období ani raz nedosiahla ani len vyrovnaný rozpočet, nieto ešte prebytkový. Takže toto je realita rokov, ja som išiel až do roku 2006, aby bolo jasné, keď používame nejaké argumenty, tak aby sme tie argumenty si vysvetlili. Opakujem. Vôbec týmto som nechcel povedať, že vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera hospodárili vynikajúco. Ako boli tam mnohé chyby, ja som spomenul aj počas pandémie, čo, teda počas pandémie napríklad tá očkovacia lotéria je krásny príklad vyhodených peňazí do vzduchu.
Takže to je to východisko, to je, to je vlastne, prečo sme v tom strašnom stave, že máme, že máme dlh, ktorý sa, ktorý by mal minulý rok, za minulý rok alebo za tento rok tvoriť 78 mld. eur. Ja rád používam tie absolútne čísla, radšej ako pomer k HDP, lebo to si trošku viac vieme predstaviť. Takže to je jedno východisko.
Druhá vec. Vláda sa odhodlala pristúpiť na konsolidačný balík. Máme ho už druhý v poradí. Prvý bol vlani koncom minulého roka, honosne bol nazvaný konsolidačný, pretože obsahoval aj veľké výdavky. Na rozdiel od tohto balíka tento nový už o výdavkoch nehovorí, hovorí o šetrení, hovorí o vyšších daniach, hovorí, hovorí o niektorých nižších výdavkoch. A teraz sa poďme pozrieť na to, že vlastne čo je ten konsolidačný balík a ako sa pretavuje do dokumentov, o ktorých tu rokujeme, a najmä do dokumentu, ktorý je rozpočet verejnej správy na budúci rok.
Ak si spomeniete, keď minister financií predstavoval pred kamerami televízií, predstavoval tento konsolidačný balík, tak hovoril o jednej položke, ktorá sa týkala šetrenia na strane štátu, a bolo to viazanie 10 % prostriedkov mzdových, čo tvorilo vtedy 124 mil. eur. Ak toto zoberieme ako to ozaj, na čom chcel štát šetriť, tak to predstavovalo zhruba 5 % z celého konsolidačného balíka, ostatné boli, samozrejme, nejaké krátenia, čo sa týka zdravotníkov, ale to radšej ani spomínať nejdem, lebo sa to stále prehodnocuje ešte, ale väčšinou to boli nárasty daní a iných poplatkov pre obyvateľov aj pre biznissektor. Teraz sa pozrime na tú ambíciu vlády, počúvali sme o tom veľa, že koľko bude vláda na sebe tiež šetriť, ako to je v realite. A zoberem si, zase len vychádzam z dokumentov, ktoré sú verejne dostupné a ktoré máte aj na stole, pretože rokujeme o rozpočte. Takže medzi rokmi 2024, medzi rokmi 2023 až 2024 mal narásť počet zamestnancov verejnej správy o 14-tisíc. To je z minuloročného štátneho rozpočtu. Nuž nenarástol, narástol iba o 5-tisíc, mohli by sme sa tešiť, ale tie prostriedky, ktoré boli vyčlenené na týchto ľudí, tak tie prostriedky ostali v rozpočte. To znamená, že pri tom nižšom náraste zamestnanosti vo verejnom sektore by sa dalo ušetriť. My sme si to vyrátali, je to zhruba 200 mil. eur. 200 mil. eur sa dalo ušetriť tento rok. Zatiaľ neviem o tom, že by ministerstvo financií s niečím takýmto prišlo, že toto šetrenie nám predstaví.
Ideme ďalej. Rok 2025. Tam sa, ako návrh ministerstva je, alebo vlády teda už, lebo vláda to schválila, je, že bude klesať počet zamestnancov vo verejnej správe, ale nie oproti skutočnému stavu, ale oproti tomu plánu, čo bol minulý rok. To znamená, tam tých 14-tisíc nárast. V reáli to znamená, že počet zamestnancov verejnej správy takisto ako aj tento rok, aj budúci rok narastie zhruba o 5-tisíc. To znamená, my ako Slovensko, ktorý má najvyšší podiel zamestnancov verejnej správy na hrubom domácom produkte a takisto aj na rozpočte z okolitých štátov, tak ideme hore. V čase, keď ideme konsolidovať a keď sa má uskromňovať štát, tak ideme presne opačným smerom. A dá sa to vyjadriť aj finančne. Ak tento rok oproti minulému narástli výdavky na mzdové výdavky verejných zamestnancov o 500 mil. eur, tak budúci rok to bude ďalších 500 mil. eur. To znamená, nehovorme o tom, že štát nejakým spôsobom na sebe šetrí. A tie, tieto hlava-nehlava škrtanie často, napríklad mali sme tu aj ministerku kultúry, vieme, ako škrtá vo svojich inštitúciách, že jednoducho často vyhadzuje ľudí, často vyhadzuje ľudí, zoberme si napríklad pamiatkový fond, kde skutočne už je nedostatok ľudí, kde nemajú naplnené stavy. Takže to škrtanie, to beriem skôr ako vyslovene kozmetické vyjadrenie, by som to skôr dokonca povedal ako až kamufláž na obyvateľov.
Takže zhrniem. Štát na sebe v tomto prípade šetriť nejde, ale skôr naopak. A to máme aj v návrhu štátneho rozpočtu.
Ďalšia vec. Reálnosť východísk štátneho rozpočtu. Ja si vážim všetkých ľudí, ktorí pripravujú tieto prognózy takisto ako na Inštitúte finančnej politiky a takisto aj bankárov, ktorí sa, alebo analytikov z bánk, ktorí sa k tomu vyjadrujú, len stále mi tam niečo nevychádza a poviem, tých vecí, tých vecí je niekoľko. Zoberme si len rast hrubého domáceho produktu a zoberme si inú inštitúciu, neberme ministerstvo financií, zoberme si Národnú banku Slovenska. Najskôr tento rok očakávala budúci rok rast 3,2 % hrubého domáceho produktu, potom 2,5 a vláda už sa dostala v návrhu rozpočtu na 2,3 a analytici dnes hovoria 2 %. Dokonca zaznievajú hlasy, že môžeme byť radi, ak to budú 2 %. Prečo a čo sa deje?
Deje sa niekoľko významných vecí. Ja spomeniem len také, také tri najvýznamnejšie, ako ich ja vnímam. Prvá vec je, že nežijeme vo vzduchoprázdne a ako viete, Nemecko sa dostalo do recesie. Je to náš najvýznamnejší obchodný partner, sa týka aj dovozov, ale hlavne teda aj vývozov. Nemecké firmy dominujú na Slovensku. Ako sa darí Nemecku a ich firmám, tak sa darí aj nám. Možnože práve Volkswagen je výnimka, pretože ide zatvárať závody v Nemecku a len preto ich nechá u nás otvorené, pretože sú lacnejšie, jednoducho sú lacnejšie. Ten slovenský robotník je lacnejší ako nemecký robotník. Nemecko.
Druhá vec, či chceme, alebo nechceme, ovplyvňujú nás aj výsledky volieb v Spojených štátoch. Jednoducho poznáme protekcionistické plány Donalda Trumpa a je celkom možné, že na nás, na Európsku úniu bude uvalené ďalšie clo. Nás sa týkajú najmä automobily. Poviete si, čo naše automobily a Spojené štáty. Vývoz do Spojených štátov našich automobiliek predstavuje 2, takmer 2,5 % hrubého domáceho produktu. Predstavte si, že by sme prišli o tento podiel, čo to spraví.
Tretia vec, a to sa už vsuniem priamo do návrhu rozpočtu, je, s čím ráta ministerstvo financií pri raste hrubého domáceho produktu. Hovoril to tu aj minister financií, ráta sa najmä s vysokou domácou spotrebou. Ja som našiel údaje, že spotreba domácnosti by mala narásť budúci rok o takmer 7 %. Prosím vás pekne, 7 %! Predstavte si, že ľuďom zoberiete vysoký daňový bonus, zoberiete im rodičovský dôchodok, to znamená, okresáte ich príjmy čisté, čisté príjmy okresáte a zároveň zdvihnete dane a poplatky. A čakáme, hoci to je v nominálnom vyjadrení, ale čakáme, čakáme, že spotreba bude o 7 % vyššia ako tento rok. Mne to nejako nevychádza, ja si myslím, že možno budeme môcť radi, budeme možno radi, keď nám tá spotreba ostane na úrovni tohto roka. A to nehovorím, samozrejme, nehovorím, myslím ako v reálnych číslach, lebo inflácia bude vysoká, inflácia bude budúci rok, ako mnohí hovoria, vyše 5 %.
Ďalšia vec, ja nejdem veľmi hovoriť o tých konkrétnych číslach, vieme, aké sú príjmy, výdavky verejného sektora, vieme, aké sú príjmy, výdavky štátneho rozpočtu. K tomu chcem povedať toľko, že opakuje sa to už niekoľko rokov, tento rok nie je žiadnou výnimkou. Celý, takmer celý dlh, ktorý vyprodukuje verejný sektor, to znamená všetko, čo tu máme verejné, to sú aj samosprávy, poisťovne, Sociálna poisťovňa, celý tento sektor, za celý tento sektor vyprodukuje dlh v podstate štátny rozpočet. Je to na úrovni vyše 6 mld. eur, to znamená štát, vytvorí vláda. Štátny rozpočet by sa mal skôr nazývať vládny rozpočet, lebo to je rozpočet ministerstiev. Vláda vytvorí celý dlh. To znamená, ak tu hovoríme o nejakých deficitoch, tak hovoríme o tom, že ich tvorí vláda, nie samosprávy, ktoré musia mať vyrovnané rozpočty.
Samozrejme, že vláda aj, hovoríme napr. o Sociálnej poisťovni, ktorú bude treba dotovať takmer 3 mld. eur budúci rok, ale to je vládny dlh, pretože vláda to tam zapláta. Z každého ročného rozpočtu ide, ide, idú peniaze do Sociálnej poisťovne na vykrytie dôchodkov.
Čo to znamená tieto deficity? Vláda si každé šieste euro, ktoré sa tu budúci rok použije, bude musieť požičať, každé šieste euro! Predstavte si vo vlastnej domácnosti, že by ste si každé šieste euro museli požičať, aby vám domácnosť fungovala. To neudržíte, štát to udrží. Takže rozmýšľajme v týchto, v týchto reláciách, že to je dlh, ktorý produkuje vláda, nie ostatné inštitúcie, ale vláda. A pred chvíľou som hovoril, že tá vláda nevie, ako dajme tomu znižovať výdavky na sebe.
Aby sme nechodili, čo to spôsobuje tie deficity? Deficity, samozrejme, spôsobujú rast dlhu a ako nám stúpa dlh, tak, samozrejme, stúpa aj, aj drahšie si požičiavame tie peniaze. Takže kým sme sa nedávno ešte hrdili, že Grécko bolo za nami v rizikovej prirážke, Grécko, ktoré skrachovalo pred tuctom rokov, že sme boli za Gréckom, že Grécko si drahšie požičiavalo ako my, už to Grécko je pred nami a Grécko má dlh, ktorý vysoko prevyšuje 100 % ich hrubého domáceho produktu. Len oni sú na inej trajektórii ako my, oni sa uzdravujú a my, žiaľ, ako sme stále viac chorí a chorí, čo sa týka verejných financií. A aby sme si vedeli predstaviť, lebo ľudia, ktorí to počúvajú a pozerajú, že čo to je ten dlh, čo to znamená, ja len poviem číslo.
Vláda počíta v návrhu rozpočtu, že dlh z vlaňajších 78 mld. eur narastie na 92 mld. eur v roku 2027. To číslo znamená, že keby sme si zobrali všetkých obyvateľov na Slovensku, a teraz aj malé deti, aj dôchodcov, a teraz by iluzórne všetci títo ľudia zarábali priemernú mzdu, tak by museli pracovať viac ako rok a všetky tie peniaze dať takto štátu, aby sa štát vykúpil z toho dlhu. 17-tisíc eur na hlavu! To už, myslím si, že je predstaviteľné číslo aj pre ľudí, pre ktorých 17-tisíc eur môže byť viac ako celý ich ročný rozpočet, pre mnohé domácnosti.
Tak a teraz, čas sa mi míňa, teraz skúsim, skúsim naznačiť... Ba, ešte jednu vec spomeniem, lebo tú nemôžem nespomenúť a už to tu spomínal aj kolega Kišš, je to nárast kapitoly všeobecná pokladničná správa. Tuším aj Marián Viskupič to spomínal. Oproti roku 2023 narástla na dvojnásobok. Do tej všeobecnej pokladničnej správy môžete skryť hocičo. Je to vlastne taká pokladnička, ktorú ministerstvo financií môže používať, ako si povie v priebehu roka, a nepotrebuje na to nás, parlament, jednoducho to tam má zo zákona dané a môže tie peniaze používať, ako uváži. Samozrejme, že tam je splácanie dlhu, je tam ten transfer do Sociálnej poisťovne, ale predsa len je to takmer 8 mld. eur. Osem miliárd eur, to je takmer jedna štvrtina výdavkov. To znamená, to sú peniaze, ktoré takto má ministerstvo financií a povie si, že ich minie takto, takto alebo hentakto. Všetko ostatné sú kapitoly, ktoré sú viazané na jednotlivé ministerstvá a ďalšie inštitúcie. To znamená účelovo viazané prostriedky, by sme mohli povedať, ale toto sú voľné peniaze, s ktorými môže nakladať ministerstvo financií, ako uzná za vhodné. To znamená, ak aj nejaké veci rieši, dajme tomu, že si povie, že odtiaľ dá plošnú energopomoc miliardu eur budúci rok, no tak to dá, lebo to má v tej všeobecnej pokladničnej správe a hotovo a nič s tým nespravíme. Alebo že budeme mať štrnásty dôchodok, no tak sa nájdu peniaze v všeobecnej pokladničnej správe.
Čo bude znamenať dosah tohto rozpočtu verejnej správy na ľudí, na spoločnosť? Tak si dovolím použiť pár čísel. Unavujem vás číslami, ale rozpočet je o peniazoch, o číslach. Takže ľudia pocítia vyššie dane a zároveň nižšie čisté príjmy, to som už spomenul. Bude okresaný daňový bonus, zrušený rodičovský dôchodok, stúpnu ceny energií. Ako tu zatiaľ počujem, že vláda sa hrdí tým, že elektrina bude lacnejšia, pretože ceny viac-menej ostanú a DPH klesne o jeden percentuálny bod. Dajme tomu, uvidíme. Ale nevieme, čo s ďalšími energiami bude. Ak sa pozriete na burzy, ako sa vyvíja cena plynu, tak nečakane, nečakane začína cena plynu veľmi strmo rásť. A do toho nám ešte prehovorí regulačný úrad. Šéf úradu, ktorý nastúpil po svojom nástupcovi, ktorému išiel predseda vlády vykrútiť krk, keď si povedal, že aké ceny majú byť. Som zvedavý, čo bude tento rok, pretože jedna vec je cena komodity, ktorá je daná referenčným obdobím, ktoré má úrad pre reguláciu, a druhá vec sú poplatky ďalšej, ktoré stúpli polovicou do konečnej ceny plynu a to bude stanovovať regulačný úrad. Takže počkáme si, samozrejme, plyn je obrovská položka, ale na to sa nadväzuje ďalšia položka, a to je teplo. A aby to nebolo málo, na to všetko 23 % DPH. O tri percentuálne body viac, ako sme mali. To sa týka aj pohonných hmôt, 23 %. Takže vláda sa jednoducho rozhodla, že na dani z pridanej hodnoty získa trištvrte miliardy eur a urobí to. A tie reči o tých potravinách a tak ďalej, tak to by som bral ako kamufláž. Samozrejme, že potrebujeme jesť, ale jednoducho, jednoducho vyzbiera štát dane na iných položkách.
Takže aká je situácia dnes na Slovensku? Chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu čelí 943-tisíc obyvateľov, to je takmer jedna pätina, to je stav, v ktorom sme dnes a zhoršuje sa to štyri roky po sebe. To znamená, príde ďalšie zhoršenie. Tak ako ostatných desať rokov, tak Slovensko bude stále stagnovať v dobiehaní priemeru Európskej únie, to znamená tej životnej úrovne. Stagnujeme desať rokov, všetci nás predbehli, všetci nás predbehli. Krásny príklad, používam Poľsko, sme sa im smiali pred dvadsiatimi rokmi, pozrite sa, kde sú Poliaci dnes.
Ceny bytov, hypotéky, ak štát si bude potrebovať, ak si štát bude požičiavať peniaze za vyššiu prirážku, vzrastú nám úrokové sadzby v bankách a potom vzrastú úrokové sadzby aj biznisu a vzrastú úrokové sadzby aj na hypotékach pre bežných ľudí. A to nehovorím o tom, že aj na byty bude vyššia dépeháčka 23 %. To znamená, že makléri očakávajú budúci rok rast cien bytov o 2 až 3 % len pre vyššiu DPH. Preto dnes vidíte, ako sa dnes predáva všetko, čo je na trhu, pretože ľudia vedia, že budúci rok to bude drahšie. Ľudia sa jednoducho zásobujú za lacnejšie ceny.
Spomínal som infláciu. V budúcom roku bude vyššia ako 5 %, bude to rekord v Európskej únii.
Ceny potravín, pozor na to! Ako fakt, ako nezávidím v tomto prípade ministrovi financií, pozrite sa, čo sa udialo v októbri. Oleje, mliečne výrobky – medziročne 30 % hore. Ja teraz nejdem sa vŕtať v tom, že čo je za tým, ale jedno je isté, že stále máme drahšie potraviny ako všetci naši susedia, keď dám bokom Ukrajinu. Tým pádom to zníženie dane z pridanej hodnoty pri tých vybraných potravinách z 10 na 5 %, to je symbolické. Ja sa pamätám, keď predseda SMER-u a súčasný predseda vlády Robert Fico hovoril: Prosím vás pekne, znižovať o pár percent dépeháčku nemá zmysel, pretože tí obchodníci si to aj tak do cien nepremietnu. A môžete si robiť porovnávacie portály na ministerstve financií, čokoľvek, jednoducho ako bude to kozmetické.
A teraz čo tie potraviny pre nás znamenajú? Slovensko je štvrtý štát v Európskej únii s najvyšším podielom výdavkov na potraviny z celého toho balíka, ktorý míňate. Štvrtým, to znamená, my sme úžasne citliví na ceny potravín. Ak nám ceny potravín vzrastú, tak nás to zasiahne oveľa viac ako západoeurópske štáty a dokonca aj mnohých našich susedov.
A druhá vec, som tu spomínal byty, Slovensko je dokonca na prvom mieste v podiele, koľko míňajú ľudia na bývanie, na prvom mieste! To znamená, že sme strašne citliví na to, ako nám rastú ceny nehnuteľností. Ak nám v dôsledku vyššej dane z pridanej hodnoty vyskočia ceny bytov, tak to pocítime mimoriadne. A to nehovorím o ďalších položkách, ktoré budú vchádzať do cien, rozličné poplatky a najmä nešťastná, nešťastná daň z finančných transakcií, o ktorej nikto nič nevie, že čo spôsobí, a ako aj kolega Viskupič spomínal, ona je strašne zložitá, ona je strašne náročná na administrovanie a nikto nevie, čo, ani ministerstvo financií nevie vlastne, koľko cez tie dane vybrať. Tie čísla sú gumené, ktoré uvádza.
A teraz čistý priemerný príjem na Slovensku aj podľa parity kúpnej sily – najnižší v celej Európskej únii. To sú čísla, 10 700 eur na hlavu. Za nami sú Rumunsko, teda pred nami sú Rumunsko, Maďarsko, Česko. Viete, kde sme boli pred tými dvanástimi rokmi? Za nami, nám dýchali, za nami boli Bulharsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko. Dnes všetci sú pred nami. A my v tejto situácii prichádzame s takýmito drastickými konsolidačnými opatreniami a ja hovorím, že boli alternatívy.
Cenovú úroveň máme na, cenovú úroveň máme 90 % eurozóny. To znamená bohatý Rakúšan, preňho ceny potravín alebo ceny všeobecne nehrajú ani zďaleka takú rolu ako u nás, pretože to je cenová úroveň. A príjmová úroveň ani nebudem hovoriť, že ako je nízka.
A čo je veľmi dôležité, ani na dlh sa veľmi ďalej nebude dať žiť. Za posledných dvanásť rokov dlhy Slovákov sa viac ako zdvojnásobili, a to je najprudší rast v celej Európskej únii. My sme sa zadlžili po uši. Takže nielen štát sa zadlžuje, ale vlády sa spoliehajú, že možno ľudia budú mať peniaze, aby vyžili, ale máme jeden z najnižších podielov uložených peňazí v bankách, ako naši ľudia. To znamená, často niet siahať kam po nejaké rezervy.
Nebudem ďalej čítať. Ja som nechcel týmto strašiť, len som chcel poukázať na to, že aké to je dôležité, že keď ideme konsolidovať verejné financie a na základe toho postavíme štátny rozpočet, aby sme si uvedomovali, že aké dosahy to bude mať na ľudí, a aby sme hľadali všetky možné opatrenia, ktorými by sme dostali, dostali, alebo ktorými by sme ušetrili napr. na správe štátu. Preto my sme aj predložili konsolidačný balík, ktorý hovoril, z 90 % nech na sebe šetrí vláda. Aj sme predložili konkrétne opatrenia, aj keď predseda vlády povedal, že nič nedostal. Jednoducho dostal, ako dá sa šetriť. A hovorili sme aj o tom, že sa majú lepšie vyberať dane a minister financií to potvrdil nedávno, keď hovoril, že lepším výberom DPH by sme mohli získať až 500 mil. eur. Áno, mohli. A keby sme išli na úroveň desiatich najlepších štátov Európskej únie s najlepším výberom daní, tak dokonca 900 mil. Ja nehovorím, že ich získame hneď na budúci rok, ale zatiaľ som nevidel, že by niekto systematicky uvažoval nad tým, ako znížiť tú daňovú medzeru.
Posledná vec, čo poviem, chcel som sa tomu venovať viac, ale možno potom v ústnej, a to sú opatrenia na podporu ekonomického rastu. Absolútne chýbajú, absolútne chýbajú. To je podľa mňa ako po tom konštatovaní, že štát na sebe nejakým spôsobom šetriť nechce, tak to je tá druhá najdôležitejšia vec. My jednoducho nevyrastieme z týchto problémov, nevyrastieme, ak nezačneme, ak sa nám nezačne ekonomicky dariť. Samozrejme, že to je veľmi ťažké, ale my sme predložili návrhy, nazývame to štyri krát štyri opatrení, že akou cestou by sa mal štát uberať, aby sa tomu biznisu na Slovensku darilo, aby sa darilo zamestnávateľom a potom aj zamestnancom. A je to v oblasti daní, je to v oblasti pracovného trhu, je to v oblasti investícií a osobitnú pozornosť sme venovali malému a strednému podnikaniu, najmä kreativite, kreativite, podporenie kreativity a podnikavosti už mladých ľudí, možno už od škôl. Toto by sme očakávali od vlády, že áno, viete čo, ideme šetriť, ale my chceme vám, podnikatelia, namiesto toho, aby sme vám hádzali polená pod nohy, tak my vám chceme vytvoriť také prostredie, aby sa vám tu oplatilo podnikať.
A poslednú vec, čo poviem, aby sme pritiahli tých investorov, pretože sme najhorší z celej V4, čo sa týka aj získavania priamych zahraničných investícií.
Za týchto okolností KDH takýto rozpočet verejnej správy nemôže podporiť.

S reakciou na pána Pročka budem veľmi stručný. Máme systém taký, že máme štvorročný volebný cyklus. A myslím si, že z toho treba vychádzať, že tu máme ten štvorročný cyklus a je úlohou tejto vlády, aby dala verejné financie dohromady. Jednoducho je zbytočne, zbytočne budeme, zbytočne sa sťažuje táto vláda na to, že čo zdedila. Ja skutočne poviem, že ten hlavný, hlavná ťarcha dlhu vznikla pred rokom 2020, ako to hovoria čísla, o tom niet čo polemizovať. Samozrejme, že lepšie mohla hospodáriť aj predchádzajúca vláda, ale je na konci, je, je, nie je namieste teraz sa stále len odvolávať na tú minulosť. Táto vláda vznikla, vznikla z výsledkov parlamentných volieb a nech sa stará, nech pracuje. Ako my, samozrejme, máme predstavu o tom, akým spôsobom by mal, by mala vyzerať konsolidácia a, samozrejme, potom na to nadväzujúci aj štátny rozpočet, ale my musíme to žiadať aj teraz od tejto vlády. A samozrejme, keď vznikne situácia, pán Pročko, aby som vám odpovedal priamo, situácia taká, že prijímanie štátneho rozpočtu bude spojené s hlasovaním o dôvere vláde, ako pre nás je skutočne ten rozpočet prioritný. My sme proti tomuto rozpočtu a zajtra to aj vysvetlím, alebo tuším zajtra máme rokovanie. Takže aj to vysvetlím, aký je náš postoj a v tom, v tom je zodpovedané všetko.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dvoch pomerne nezmyselne zlúčených zákonov do jedného rokovacieho bodu, ja sa budem dnes vyjadrovať hlavne k zákonu o dani z pridanej hodnoty a o tom, čo prináša pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Sústredím sa najmä na novelu zákona o dani z finančných transakcií.
Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň.
V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko, pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebné, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani.
To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zlé. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili.
Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý je taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný.
Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za eKolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dvakrát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať.
Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá, v podstate pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je.
Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice.
Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec, alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril.
A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tú daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví.
A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem, o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro.
Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť.
A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister mi práve povedal, že si na chvíľku odbehol, ale tak ja predsa len poviem jednu vec, však on to sám veľmi dobre vie, rokujeme o zákone, ktorý v podstate dostal do rúk ako horúci zemiak, a je nový minister vo funkcii, takže mnohé veci, ktoré budem hovoriť, sa tak ani netýkajú súčasného ministra Šaška, ale skôr jeho predchodkyne. Ja sa nejdem vyjadrovať k odbornej stránke veci, na to tu máme kolegov, ktorí sa venujú zdravotníctvu, ja sa skôr pozriem na tie peniaze, tak by som povedal. A začnem, začnem pri konsolidačnom balíku.
Sú to necelé dva mesiace ako sa, ako predseda vlády s ministrom financií a ďalšími členmi vlády ohlásil, ohlásil konsolidačný balík, na televíznej obrazovke počítača sme videli čísla, ktoré mali, ktoré vyplynuli z tých navrhovaných konsolidačných opatrení tak, aby napokon štát získal budúci rok 2,7 mld. eur. Ubehlo iba 16 dní a tento konsolidačný balík táto snemovňa schválila, lepšie povedané vládni poslanci tejto snemovne schválili. My sme už vtedy upozorňovali, že je to šité horúcou ihlou, alebo keby som to povedal, povedal možno primeranejšie, táto bábovka, táto bábovka sa upiekla veľmi rýchlo a ešte ostala poriadne nafúknutá. Čo tým myslím?
Potreba konsolidovania verejných financií bola zhruba na úrovni jeden a pol miliardy eur, ale tento balík bol o viac ako miliardu väčší. Vtedy sme si kládli otázku, že čo bude, čo vlastne sa bude financovať z tejto miliardy, miliardy eur navyše. No a vidíme, že už je to tu. Je to, je to problém, ktorý sa týka zdravotníctva a platov, platov lekárov a všeobecne zdravotníkov. Je to, je to vážny problém, ale na druhej strane tento problém bol aj očakávateľný, pretože keď tú bábovku piekli tí kuchári, tak asi neboli pri tom všetci. Pretože, pretože jedna politická strana sa vyhradila voči tomuto balíku, ale napriek tomu, ako sme videli potom, poslušne všetci poslanci vládnej koalície tento konsolidačný balík schválili. No a stalo sa to, čo sa stalo už v tomto parlamente v tomto funkčnom období viackrát, to znamená, niečo sa prijalo a teraz sa to začalo opravovať a ešte sa to bude opravovať neviem ako dokedy, ak sa vôbec niečo takéto opraviť dá. A môžem to pomenovať tak, že keď niekto hlasne kričí, tak z toho, z tej bábovky, z toho nafúknutého priestoru, čo vznikol v tej bábovke, z tej viac ako miliardy eur, tak si môže odkrojiť nejaké peniaze. A toto je ten prípad, keďže na zvýšené mzdy lekárov má plynúť z tohto, z tejto už rezervy, ako neviem, ako to nazvať celkom presne, má plynúť viac ako sto miliónov eur.
Ja sa pýtam, kto bude ďalší kričať a kto ešte bude kričať tak veľmi a bude tak tlačiť spoločnosť do kúta a vládu, samozrejme, aby tie peniaze získal. Ja neviem, čo to bude. Budú to, budú to opäť plošné dotácie na energie, alebo to budú nejaké ďalšie dôchodky, alebo čo to bude. Nevieme, pretože ten balík viac ako miliardy eur, ktorý je navyše, nie je, nie je rozpracovaný ani v návrhu štátneho rozpočtu. Je tam spomenutý veľmi chabo a ak môžem povedať, tak ide do jedného veľkého mešca, ktorý nemá žiadne účelové viazanie tých prostriedkov, a to je všeobecná pokladničná správa. To znamená, to budú peniaze, ktoré budú v rukách vlády.
A teraz konkrétne ešte k jednému bodu, ktorému sa tu venujeme dosť málo, a to sú platby za poistencov štátu. Súčasťou tejto novely je aj zdvihnutie koeficientu, podľa ktorého sa bude, bude upravovať platba za poistencov štátu v mesiaci december. Tá sadzba stúpne zo 4,5 % na šesť celá, niečo vyše, 6,55 %. Prečo? A pri tom sa pozastavím. Platy za poistencov štátu sa rátajú takýmto spôsobom. Zoberú sa všetci ekonomicky neaktívni občania, potom sa zoberie ich počet, ten sa vynásobí, vynásobí priemernou mzdou spred dvoch rokov a tým koeficientom 4,5 %. Aby bolo jasné, teraz máme koeficient 4,5 %, budúci rok bude tiež 4,5 % a ten ďalší rok by mal byť 5 %. Takže takto sa to urobí. A teraz zrazu zistíme ku koncu roka, že ten koeficient nám nejako nefunguje. Otázka, že je či práve tento spôsob, práve tento spôsob dopĺňania príjmov do zdravotníctva zo strany štátneho rozpočtu je ten správny. Pretože upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tie doplatky štátu, keď to tak povieme, by mali byť zhruba na takej úrovni, aby dofinancovali zdravotníctvo primerane. To znamená, aby tam nebolo ani príliš veľa peňazí, aby sa nerozhadzovali, a na druhej strane, aby tam bol dostatok, aby boli financované všetky činnosti, ktoré je potrebné financovať.
Takže kladiem si otázku, je tento spôsob dobrý? A poviem to na vlastne na tomto príklade, ktorý tu máme, ktorý tu máme v tomto návrhu zákona. Aký je dôvod, že sa ten koeficient v decembri zdvihne? Veľmi jednoduchý, pretože v rozpočte dávame nejaké peniaze za poistencov štátu, lenže to vyšlo tak, že tých poistencov je trošku menej, to znamená, že ten koeficient musíme zväčšiť v decembri, aby sme sa dostali na tú sumu, ktorá je určená v rozpočte. A toto sa má diať aj budúci rok. My pritom pracujeme s veľmi nepresnými číslami, pretože ja sa opýtam, ak odišli poistenci štátu, je ich menej, ako sme čakali, kam sa podeli. Samozrejme, že už začíname aj vymierať, to je pravda, ale na druhej strane je pravdepodobné, že sa presunuli medzi ekonomicky aktívnych, to znamená, že platia odvody. Ak platia odvody, tak napĺňajú vo vyššej miere zdravotné poisťovne, to mi tam chýba.
Ďalej poviem, do budúceho roka sa plánujú veľké opatrenia, ktoré sú už v konsolidačnom balíku a napokon mnohé sú potom kvantifikované aj v rozpočte, a to sú opatrenia, ktoré súvisia so zdvíhaním daní, poplatkov a tak ďalej. Čo toto spraví s podnikateľským prostredím? Ako to bude vyzerať s ekonomickými aktívnymi osobami v tomto štáte? Nebudeme mať menej zamestnancov? Ak budem mať menej zamestnancov, nebudeme mať viac, viac tých, ktorí sú neekonomicky aktívni, ekonomicky neaktívni a budú na pleciach štátu? To sú veľmi vážne veci a s týmito, týmito parametrami by sa malo pracovať, pretože sledujeme to, keď si pozriete ten koeficient za poistencov štátu, ako sa to robilo v posledných 10-15 rokov, tak to takto kadejako lietalo. Potom sme prišli na myšlienku, že dajme tam pevnú sumu, nevyhovovalo to, potom sme sa zase vrátili ku koeficientu, máme teraz dočasný 4,5, potom budeme mať o dva roky budeme mať 5 % a tak ďalej.
To znamená, ja upozorňujem na to, že my sa musíme zamyslieť nad tým, akým spôsobom štát bude financovať zdravotníctvo, aký ho bude doplácať za tých svojich, za tých svojich ľudí, ktorí neplatia zdravotné odvody. Musíme sa nad tým zamyslieť. A tým skôr, že keď sa pozrieme do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý, samozrejme, obsahuje aj výhľad na ďalšie dva roky a pozrieme si, aké sú tam čísla, tak tento rok by mali celkové výdavky na zdravotníctvo byť 8,9 mld. eur, budúci rok 9,6 a v roku 2026 10 mld. takmer. To znamená, každý rok nám to poskočí o pol miliardy eur. A teraz my hovoríme o čiastke zhruba 2-2,5 mld. eur, ktorú štát platí za svojich poistencov. To znamená, je to nejaká štvrtina tých výdavkov, čo sú v celom, v celom zdravotníctve, je postavená, by som povedal, dosť na vode. A možnože toto je jeden z problémov, nad ktorým by sme sa mali tiež zamyslieť. Platy zdravotníkov je jedna vec pochopiteľne, idú z toho celého balíka pochopiteľne, ale my by sme sa mali zamyslieť nad tým, že vlastne ako to máme projektovať. Ja tam vidím len, skutočne keď sa pozriete do rozpočtu, návrh rozpočtu, tak tam máte len tieto okrúhle čísla, ako nám to pôjde hore každý rok zhruba o pol miliardy eur, ale ja nevidím za tým nejaké, nejaké prepočty. Možnože sú na ministerstve zdravotníctva, ale zdá sa, že sú tiež deravé. Keď musíme dva mesiace, necelé dva mesiace pred koncom roka tento koeficient upravovať, lebo sme si to nevedeli vypočítať.
Takže ten apel je, že ja držím ministrovi zdravotníctva palce, aby vlastne sa do budúcna pracovalo s presnými analýzami a aby sa nehovorilo len sucho o, alebo sucho, ako to poviem, len o tých odborných veciach, ale aby sa hovorilo o peniazoch. Aby sa hovorilo o peniazoch od podstaty, od tých základných výpočtov, na základe ktorých budeme potom stavať vývoj celého systému.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
KDH rešpektuje rozhodnutia slovenských súdov, dôležité je, aby súdy, aby však, dôležité je, aby súdy dostali rovnakú možnosť rozhodnúť aj v iných prípadoch, čo sa, bohužiaľ, pre skrátenie premlčacích lehôt nestane ani v ostro sledovaných kauzách. Je absolútne nevhodné, aby sa slovenský parlament zaoberal takýmito vyhláseniami a odpútaval pozornosť od ďalších dôležitých vecí, a týmto reagujem presne na pána Ledeckého, ktorý povedal, že je nezmyselné, aby sme sa takýmto niečím tu zaoberali, keď máme oveľa väčšie problémy. Je to zakrývanie, zakrývanie týchto problémov, o tých by sme mali rokovať, však máme bohatý program Národnej rady, tak vidíme, že máme, máme čo na práci. Opakujem, my si ctíme inštitúcie, ctíme si súdy a bez toho, aby sme nemali funkčné inštitúcie, tak nemôžeme ani existovať v tomto štáte. A takouto inštitúciou je aj Národná rada Slovenskej republiky, preto opakujem, považujem za nevhodné, nevhodné, aby sme sa zaoberali v súčasnosti takýmito záležitosťami a dehonestovali Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala jedným prípadom a aby týmto spôsobom v podstate márnila čas, znechucovala aj ľudí, ktorí nás sledujú.
Vyzývam všetkých, poďme sa skutočne venovať problémom, ktoré tu máme, máme tu konsolidáciu, máme tu štátny rozpočet, budeme rokovať o tom, ako bude vyzerať hospodárenie Slovenska v budúcom roku. Žiaľ, musíme konštatovať, že všetka tá ťažoba konsolidácie sa zvezie na bežných ľudí a na firmy, a tým pádom tiež na bežných ľudí. Opakujem, poďme rokovať o dôležitých veciach.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, milé kolegyne, milí kolegovia, ešte pred tým, ako pristúpim k deskripcii dôvodov, prečo navrhovanú novelu zákona č. 211, tzv. infozákona, odmietam, chcem zasadiť rokovanie o tejto problematike do širšieho kontextu. Už niekoľko mesiacov sme svedkami odkladania voľby nových členov úradu pre mediálne služby a to z jednoduchého dôvodu. Je ním zámer vytvoriť národný, nový národný mediálny úrad, ktorý by bol nástupcom úradu pre mediálne služby a v rukách výhradne zástupcov vládnej koalície by sa stal novým cenzorským úradom a pomyselným bičom na všetkých nevhodných novinárov a mediálne domy. Vládna koalícia vedie v priamom prenose súboj o tom, ako si rozdelí pozície v zoštátnenej Slovenskej televízii a rozhlase, pričom sa neštíti nahlas hovoriť o pomeroch v prospech jednotlivých vládnych strán. Toto je skutočne nehorázne.
Stalo sa už akýmsi vládnym folklórom, že si vládni predstavitelia osobujú triediť novinárov na tých, ktorým budú a ktorým nebudú odpovedať na otázky a na tlačových konferenciách to dávajú so zodpovedajúcou dávkou arogancie a opovrhnutia najavo. Naproti tomu sme svedkami nevídaného etablovania konšpiračných internetových médií, ktorých popri proruských, propagandistických naratívoch čím ďalej, tým viac vidíme súčasných vládnych predstaviteľov, ako zasadajú na stoličky do ich relácií.
Pomyselným vrcholom tohto výpočtu deformácií mediálneho priestoru, ktorého následky pre Slovensko v medzinárodnom kontexte v tejto chvíli ešte nevieme, nedokážeme ani predpokladať, bolo nedávne vystúpenie Roberta Fica v propagandistickej ruskej televízii Rossia 1 ako zatiaľ jediného zástupcu NATO a Európskej únie. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, k téme by som vás poprosil.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Už sa k nej dostanem, pán predsedajúci. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko a myslím si, že aj poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky, Robert Fico týmto legitimizoval propagandistickú žurnalistiku v podaní Oľgy Skabajevovej, ktorá je jednotkou štátnej proruskej a provojnovej propagandy. Týmto zároveň akoby priznal, ako si predstavuje optimálny profil novinára, to je k tej téme, a to ako sa s informáciami podľa jeho mocenských zámerov, by sa malo nakladať.
V kontexte tohto všetkého máme pred sebou novelizáciu zákona č. 211, ktorý v pôvodnom znení nie je ničím iným ako artikulovaním čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa občanom Slovenskej republiky zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie. Aj keď ústava hovorí o práve občanov na informácie, za základný motív navrhovateľov novely zákona, ktorý nájdeme aj v dôvodovej správe je, citujem: "chrániť povinné osoby".
Teda ústavné právo občanov staviame na hlavu a ideme chrániť úrady pred občanmi. Namiesto snahy a tlaku na povinné osoby, aby zvýšili transparentnosť výkonu svojej moci, chce vládna koalícia toto ústavné právo občanov spoplatniť a novým nastavením procesov znepríjemniť a skomplikovať. Pri tom všetkom sa oháňa vágnymi slovnými spojeniami, ako je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Je to nejednoznačný pojem, ktorý prináša pre občanov právnu neistotu a povinným osobám rozširuje pole svojvôle pri uplatňovaní zákona a dáva im široké možnosti až šikanózneho prístupu k verejnosti a najmä k novinárom, ktorých v demokratických spoločnostiach stále považujeme za najlepší spôsob kontroly verejnej moci.
Svojvôľa sa povinným osobám zaručuje nielen vo vzťahu k označeniu toho, čo je a čo nie je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ale aj v stanovení výšky poplatku za vybavenie žiadosti o informácie. Nepredvídateľná výška poplatku vo vzťahu k rôznym subjektom, ktoré si môžu informáciu žiadať a nemusia pritom disponovať s dostatočnými finančnými prostriedkami, môže spôsobiť v konečnom dôsledku znemožnenie uplatnenia ústavného práva na informácie. Za spornú a problematickú môžeme považovať aj lehotu na zaplatenie poplatku, ktorá sa stanovuje na sedem dní, avšak celý proces vybavovanie žiadosti sa pozastavuje až do času, pokiaľ nebude stanovený poplatok zo strany žiadateľa uhradený. Obávam sa, že toto opatrenie sleduje opäť len jeden cieľ, a to predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o informácie a skomplikovať celý proces prístupu občanov k informáciám.
Z hľadiska povedaného preto súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegyne Remišovej, ktorá v záujme dodržania ústavných práv, teda ak ten návrh príde, ktorá v záujme dodržania ústavných práv občanov navrhuje spoplatnenie prístupu k informáciám, a dokonca podmieňovanie prístupu k informáciám zaplatením poplatku z novely zákona odstrániť. Opakujem, ak takýto návrh príde. Avšak doplňujúci návrh predkladateľov novely zákona, ktorý predlžuje lehotu vybavenia žiadosti z 8 na 12 pracovných dní, musím jednoznačne odmietnuť. Ide podľa mňa o neodôvodnené predĺženie lehoty, ktoré opäť nahráva do karát povinným osobám na úkor občanov. Ide o ďalší z krokov oklieštenia práv občanov na úkor ochrany povinných osôb, ktorý novela prináša, a tým pádom o ďalšiu komplikáciu pri procese sprístupňovania informácií verejnosti.
Rozumiem, že v praxi môže dochádzať z času na čas k situáciám zneužívania infozákona zo strany niektorých žiadateľov. Napríklad neúmerným množstvom podaných žiadostí, čo spôsobuje až šikanovanie konkrétnych pracovníkov, ktorí infožiadosti vybavujú. Len tieto prípady sa musia riešiť individuálne a nie zmenou zákona, ktorá postihne všetkých, a to podmieňovaním sprístupnenia informácií zaplatením poplatkov, či predlžovaním a vnášaním nových lehôt, ktoré proces prístupu k informáciám komplikujú a občanov v konečnom dôsledku dostávajú do pozície závislosti na svojvôli povinných osôb, ktoré sú však platení aj z ich daní ako verejná služba, zdôrazňujem, služba. Slobodný prístup k informáciám považujem za jeden zo základných prostriedkov kontroly verejnej moci na akejkoľvek úrovni jej vykonávania, a preto v politickej rovine vnímam túto predloženú novelu poslancov Slovenskej národnej strany, ktorej opäť nepredchádza žiadna verejná, odborná diskusia, za jeden z krokov politického boja, ktorý spomínal predseda Slovenskej národnej strany krátko po atentáte na premiéra, smerom a najmä voči novinárskej obci, a to aj s cieľom skomplikovania výkonu novinárskej práce. Žiadne narýchlo pripravené opatrenia nijako neprispievajú k upokojeniu situácie a napätia v spoločnosti a akýkoľvek zásah do moci, do ústavných práv občanov i výkonu verejnej kontroly novinármi zásadne odmietame. Tu pripomeniem, že ak by sme tento zákon ozaj mysleli úprimne, tak mal byť predložený ako vládny návrh zákona, ktorý prejde riadnym procesom, a teda aj pripomienkovým konaním.
V kontexte toho, čo som spomínal na začiatku, je táto novela ďalšou časťou mozaiky zámerov vládnej koalície, ako mocensky totálne ovládnuť verejný i mediálny priestor. Zároveň je dôkazom snahy ako občanom a v ich zastúpení aj novinárom, či mnohým občianskym združeniam podieľajúcim sa na kontrole verejnej moci, čo najviac komplikovať a znechutiť prístup k uplatňovaniu svojich ústavných práv, akým je právo na slobodný prístup k informáciám. Takže opakujem, ten slobodný prístup k informáciám, ja to ohýbam niekoľkokrát v tomto vystúpení a skutočne ten slobodný prístup k informáciám je pre nás podstatný.
Navrhovanú a narýchlo pripravenú poslaneckú novelu infozákona odmietam a Kresťanskodemokratické hnutie jeho hlasovanie nepodporí. Avšak s tým, že som otvorený diskusii o spôsoboch, ako naložiť s jednotlivým prípadmi, v ktorých dochádza zo strany žiadateľov o informácie k zjavnému šikanóznemu prístupu voči povinným osobám. Nemôže to však byť na úkor uplatňovania práv občanov, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky a medzi ktoré patrí aj právo na informácie.
Ďakujem za pozornosť.