Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona, o ktorom sa hovorí ako o zákone roka a v tomto prípade v dnešných dňoch to skutočne platí, pretože tento návrh štátneho rozpočtu, lepšie povedané návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok prináša do nášho života vážne zásahy.
Ja začnem najskôr od argumentov, ktoré tu minister financií aj kolegovia z vládnej koalície používajú veľmi často, keď sa hovorí o potrebe ozdravovania verejných financií a o tom, že prečo sa Slovensko dostalo do takéhoto stavu. Veľmi často sa teda používa argument, že je to dedičstvo rokov vlád Igora Matoviča a teda ďalších ľudí z hnutia OĽANO, ktorí viedli tieto vlády, a že vlastne táto vláda spôsobila to enormné zadlženie Slovenska, ktoré dnes máme. Takže chvíľku sa povenujem, budem sa venovať chvíľku tomu, že ako to vlastne vyzerá, kto ten dlh spôsobil, kde to, kde to vzniklo celé.
Veľmi často sa teda používa argument, že Matovič, Heger a Ódor zadlžili Slovensko o 23 mld. eur. Takže poďme na to.
Hrubý dlh verejnej správy v roku 2019 bol 45,3 mld. eur. To znamená, že bol na ekvivalente 48 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva boli v tom čase 4,7 mld. eur. Rast HDP bol vtedy 5 %. Takže to bol rok 2019.
A teraz rok 2023, to znamená rok, kedy sa striedali vlády. Hrubý dlh verejnej správy predstavoval 68,8 mld. eur a tvoril 56 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva tvorili vtedy 9,5 mld. eur. Takže aj keď hrubý dlh za Matoviča a teda ďalších politikov z OĽANO vzrástol o 23,5 mld. eur, zároveň hotovostná rezerva bola v celom období vyššia minimálne o 5 mld. eur oproti vládam Roberta Fica. Teda reálne hovoríme o sume 23,5 mínus 5 a to je 18,5 mld. eur.
Navyše poslanec a terajší minister práce Erik Tomáš v roku 2023 prišiel s predčasnou valorizáciou dôchodkov, čo stálo tento štát 420 mil. eur a minister a už ako minister pridal zmenou vyplácania trinásteho dôchodku ďalších 440 mil. eur. Zjednodušene povedané, pridal jednu miliardu eur k rastu zadlženia v roku 2020 až 2023. To znamená, ak niekto počíta do tých Matovičových dlhov túto jednu miliardu, tak to nie je adresné.
Aj napriek nezmyselnému míňaniu verejných zdrojov v rokoch ´20 až ´23, napríklad plošné očkovanie, COVID, lotéria, o tom nepochybujeme ani my, boli prostriedky minuté aj správne. Spomeňme si. Energopomoc, kurzarbeit, pomoc podnikom. Táto pomoc okrem iného pomohla tomu, že v tomto období sa udržala miera nezamestnanosti v rozumných hraniciach 6 až 7,5 % a nedošlo ani k hospodárskemu poklesu s výnimkou roku 2020, tam bol jediný prepad.
Špeciálne spomeniem energopomoc. To bude ešte, už je to aktuálna otázka, ale stále ešte bude, predpokladám, nasledujúce dni. Táto energopomoc dosiahla v roku 2023 2,7 mld. eur a pokračovala v nej aj štvrtá Ficova vláda v roku 2024 s odhadovaným nákladom 1,2 mld. eur aj napriek tomu, že ceny energie rapídne klesli oproti roku ´22 a ´23. Dokonca nie je rozhodnuté ani o forme energopomoci na rok 2025 okrem toho, že vieme jednu jedinú vec a to, že budú, budú zastropované ceny elektrickej energie.
Takže poďme si to ešte raz zopakovať. Hrubý dlh verejnej správy, rok 2026, 2006, teraz začnem od tých vlád, ako nastúpili vlády Roberta Fica. Hrubý dlh v roku 2006 bol 17,7 mld. eur a tvoril niečo vyše 31 % HDP. V roku 2013 už bol dlh 40,7 mld. eur a tvoril takmer 55 % HDP. To znamená, viac ako 20 percentuálnych bodov narástol tento dlh, keď to zoberieme ako pomerový ukazovateľ k HDP. Za toto relatívne pokojné obdobie vzrástol hrubý dlh o 23 mld. eur. To sú argumenty, ktoré sa dnes iba výnimočne objavujú v politických diskusiách, a pritom sú tak ľahko prezentovateľné. Minimálne spôsob, že 23 mld. eur z rokov ´20 až ´23 sa nedá porovnať minimálne z dôvodu inflácie s 23 miliardami eur z rokov 2006 až 2013.
A na záver obdobie rokov 2014 až 2019, keď takmer v celej Európskej únii bolo dodržané hygienické minimum nulové deficity verejných financií a v mnohých krajinách dokonca prebytkové hospodárenie, Slovenská republika v tomto období ani raz nedosiahla ani len vyrovnaný rozpočet, nieto ešte prebytkový. Takže toto je realita rokov, ja som išiel až do roku 2006, aby bolo jasné, keď používame nejaké argumenty, tak aby sme tie argumenty si vysvetlili. Opakujem. Vôbec týmto som nechcel povedať, že vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera hospodárili vynikajúco. Ako boli tam mnohé chyby, ja som spomenul aj počas pandémie, čo, teda počas pandémie napríklad tá očkovacia lotéria je krásny príklad vyhodených peňazí do vzduchu.
Takže to je to východisko, to je, to je vlastne, prečo sme v tom strašnom stave, že máme, že máme dlh, ktorý sa, ktorý by mal minulý rok, za minulý rok alebo za tento rok tvoriť 78 mld. eur. Ja rád používam tie absolútne čísla, radšej ako pomer k HDP, lebo to si trošku viac vieme predstaviť. Takže to je jedno východisko.
Druhá vec. Vláda sa odhodlala pristúpiť na konsolidačný balík. Máme ho už druhý v poradí. Prvý bol vlani koncom minulého roka, honosne bol nazvaný konsolidačný, pretože obsahoval aj veľké výdavky. Na rozdiel od tohto balíka tento nový už o výdavkoch nehovorí, hovorí o šetrení, hovorí o vyšších daniach, hovorí, hovorí o niektorých nižších výdavkoch. A teraz sa poďme pozrieť na to, že vlastne čo je ten konsolidačný balík a ako sa pretavuje do dokumentov, o ktorých tu rokujeme, a najmä do dokumentu, ktorý je rozpočet verejnej správy na budúci rok.
Ak si spomeniete, keď minister financií predstavoval pred kamerami televízií, predstavoval tento konsolidačný balík, tak hovoril o jednej položke, ktorá sa týkala šetrenia na strane štátu, a bolo to viazanie 10 % prostriedkov mzdových, čo tvorilo vtedy 124 mil. eur. Ak toto zoberieme ako to ozaj, na čom chcel štát šetriť, tak to predstavovalo zhruba 5 % z celého konsolidačného balíka, ostatné boli, samozrejme, nejaké krátenia, čo sa týka zdravotníkov, ale to radšej ani spomínať nejdem, lebo sa to stále prehodnocuje ešte, ale väčšinou to boli nárasty daní a iných poplatkov pre obyvateľov aj pre biznissektor. Teraz sa pozrime na tú ambíciu vlády, počúvali sme o tom veľa, že koľko bude vláda na sebe tiež šetriť, ako to je v realite. A zoberem si, zase len vychádzam z dokumentov, ktoré sú verejne dostupné a ktoré máte aj na stole, pretože rokujeme o rozpočte. Takže medzi rokmi 2024, medzi rokmi 2023 až 2024 mal narásť počet zamestnancov verejnej správy o 14-tisíc. To je z minuloročného štátneho rozpočtu. Nuž nenarástol, narástol iba o 5-tisíc, mohli by sme sa tešiť, ale tie prostriedky, ktoré boli vyčlenené na týchto ľudí, tak tie prostriedky ostali v rozpočte. To znamená, že pri tom nižšom náraste zamestnanosti vo verejnom sektore by sa dalo ušetriť. My sme si to vyrátali, je to zhruba 200 mil. eur. 200 mil. eur sa dalo ušetriť tento rok. Zatiaľ neviem o tom, že by ministerstvo financií s niečím takýmto prišlo, že toto šetrenie nám predstaví.
Ideme ďalej. Rok 2025. Tam sa, ako návrh ministerstva je, alebo vlády teda už, lebo vláda to schválila, je, že bude klesať počet zamestnancov vo verejnej správe, ale nie oproti skutočnému stavu, ale oproti tomu plánu, čo bol minulý rok. To znamená, tam tých 14-tisíc nárast. V reáli to znamená, že počet zamestnancov verejnej správy takisto ako aj tento rok, aj budúci rok narastie zhruba o 5-tisíc. To znamená, my ako Slovensko, ktorý má najvyšší podiel zamestnancov verejnej správy na hrubom domácom produkte a takisto aj na rozpočte z okolitých štátov, tak ideme hore. V čase, keď ideme konsolidovať a keď sa má uskromňovať štát, tak ideme presne opačným smerom. A dá sa to vyjadriť aj finančne. Ak tento rok oproti minulému narástli výdavky na mzdové výdavky verejných zamestnancov o 500 mil. eur, tak budúci rok to bude ďalších 500 mil. eur. To znamená, nehovorme o tom, že štát nejakým spôsobom na sebe šetrí. A tie, tieto hlava-nehlava škrtanie často, napríklad mali sme tu aj ministerku kultúry, vieme, ako škrtá vo svojich inštitúciách, že jednoducho často vyhadzuje ľudí, často vyhadzuje ľudí, zoberme si napríklad pamiatkový fond, kde skutočne už je nedostatok ľudí, kde nemajú naplnené stavy. Takže to škrtanie, to beriem skôr ako vyslovene kozmetické vyjadrenie, by som to skôr dokonca povedal ako až kamufláž na obyvateľov.
Takže zhrniem. Štát na sebe v tomto prípade šetriť nejde, ale skôr naopak. A to máme aj v návrhu štátneho rozpočtu.
Ďalšia vec. Reálnosť východísk štátneho rozpočtu. Ja si vážim všetkých ľudí, ktorí pripravujú tieto prognózy takisto ako na Inštitúte finančnej politiky a takisto aj bankárov, ktorí sa, alebo analytikov z bánk, ktorí sa k tomu vyjadrujú, len stále mi tam niečo nevychádza a poviem, tých vecí, tých vecí je niekoľko. Zoberme si len rast hrubého domáceho produktu a zoberme si inú inštitúciu, neberme ministerstvo financií, zoberme si Národnú banku Slovenska. Najskôr tento rok očakávala budúci rok rast 3,2 % hrubého domáceho produktu, potom 2,5 a vláda už sa dostala v návrhu rozpočtu na 2,3 a analytici dnes hovoria 2 %. Dokonca zaznievajú hlasy, že môžeme byť radi, ak to budú 2 %. Prečo a čo sa deje?
Deje sa niekoľko významných vecí. Ja spomeniem len také, také tri najvýznamnejšie, ako ich ja vnímam. Prvá vec je, že nežijeme vo vzduchoprázdne a ako viete, Nemecko sa dostalo do recesie. Je to náš najvýznamnejší obchodný partner, sa týka aj dovozov, ale hlavne teda aj vývozov. Nemecké firmy dominujú na Slovensku. Ako sa darí Nemecku a ich firmám, tak sa darí aj nám. Možnože práve Volkswagen je výnimka, pretože ide zatvárať závody v Nemecku a len preto ich nechá u nás otvorené, pretože sú lacnejšie, jednoducho sú lacnejšie. Ten slovenský robotník je lacnejší ako nemecký robotník. Nemecko.
Druhá vec, či chceme, alebo nechceme, ovplyvňujú nás aj výsledky volieb v Spojených štátoch. Jednoducho poznáme protekcionistické plány Donalda Trumpa a je celkom možné, že na nás, na Európsku úniu bude uvalené ďalšie clo. Nás sa týkajú najmä automobily. Poviete si, čo naše automobily a Spojené štáty. Vývoz do Spojených štátov našich automobiliek predstavuje 2, takmer 2,5 % hrubého domáceho produktu. Predstavte si, že by sme prišli o tento podiel, čo to spraví.
Tretia vec, a to sa už vsuniem priamo do návrhu rozpočtu, je, s čím ráta ministerstvo financií pri raste hrubého domáceho produktu. Hovoril to tu aj minister financií, ráta sa najmä s vysokou domácou spotrebou. Ja som našiel údaje, že spotreba domácnosti by mala narásť budúci rok o takmer 7 %. Prosím vás pekne, 7 %! Predstavte si, že ľuďom zoberiete vysoký daňový bonus, zoberiete im rodičovský dôchodok, to znamená, okresáte ich príjmy čisté, čisté príjmy okresáte a zároveň zdvihnete dane a poplatky. A čakáme, hoci to je v nominálnom vyjadrení, ale čakáme, čakáme, že spotreba bude o 7 % vyššia ako tento rok. Mne to nejako nevychádza, ja si myslím, že možno budeme môcť radi, budeme možno radi, keď nám tá spotreba ostane na úrovni tohto roka. A to nehovorím, samozrejme, nehovorím, myslím ako v reálnych číslach, lebo inflácia bude vysoká, inflácia bude budúci rok, ako mnohí hovoria, vyše 5 %.
Ďalšia vec, ja nejdem veľmi hovoriť o tých konkrétnych číslach, vieme, aké sú príjmy, výdavky verejného sektora, vieme, aké sú príjmy, výdavky štátneho rozpočtu. K tomu chcem povedať toľko, že opakuje sa to už niekoľko rokov, tento rok nie je žiadnou výnimkou. Celý, takmer celý dlh, ktorý vyprodukuje verejný sektor, to znamená všetko, čo tu máme verejné, to sú aj samosprávy, poisťovne, Sociálna poisťovňa, celý tento sektor, za celý tento sektor vyprodukuje dlh v podstate štátny rozpočet. Je to na úrovni vyše 6 mld. eur, to znamená štát, vytvorí vláda. Štátny rozpočet by sa mal skôr nazývať vládny rozpočet, lebo to je rozpočet ministerstiev. Vláda vytvorí celý dlh. To znamená, ak tu hovoríme o nejakých deficitoch, tak hovoríme o tom, že ich tvorí vláda, nie samosprávy, ktoré musia mať vyrovnané rozpočty.
Samozrejme, že vláda aj, hovoríme napr. o Sociálnej poisťovni, ktorú bude treba dotovať takmer 3 mld. eur budúci rok, ale to je vládny dlh, pretože vláda to tam zapláta. Z každého ročného rozpočtu ide, ide, idú peniaze do Sociálnej poisťovne na vykrytie dôchodkov.
Čo to znamená tieto deficity? Vláda si každé šieste euro, ktoré sa tu budúci rok použije, bude musieť požičať, každé šieste euro! Predstavte si vo vlastnej domácnosti, že by ste si každé šieste euro museli požičať, aby vám domácnosť fungovala. To neudržíte, štát to udrží. Takže rozmýšľajme v týchto, v týchto reláciách, že to je dlh, ktorý produkuje vláda, nie ostatné inštitúcie, ale vláda. A pred chvíľou som hovoril, že tá vláda nevie, ako dajme tomu znižovať výdavky na sebe.
Aby sme nechodili, čo to spôsobuje tie deficity? Deficity, samozrejme, spôsobujú rast dlhu a ako nám stúpa dlh, tak, samozrejme, stúpa aj, aj drahšie si požičiavame tie peniaze. Takže kým sme sa nedávno ešte hrdili, že Grécko bolo za nami v rizikovej prirážke, Grécko, ktoré skrachovalo pred tuctom rokov, že sme boli za Gréckom, že Grécko si drahšie požičiavalo ako my, už to Grécko je pred nami a Grécko má dlh, ktorý vysoko prevyšuje 100 % ich hrubého domáceho produktu. Len oni sú na inej trajektórii ako my, oni sa uzdravujú a my, žiaľ, ako sme stále viac chorí a chorí, čo sa týka verejných financií. A aby sme si vedeli predstaviť, lebo ľudia, ktorí to počúvajú a pozerajú, že čo to je ten dlh, čo to znamená, ja len poviem číslo.
Vláda počíta v návrhu rozpočtu, že dlh z vlaňajších 78 mld. eur narastie na 92 mld. eur v roku 2027. To číslo znamená, že keby sme si zobrali všetkých obyvateľov na Slovensku, a teraz aj malé deti, aj dôchodcov, a teraz by iluzórne všetci títo ľudia zarábali priemernú mzdu, tak by museli pracovať viac ako rok a všetky tie peniaze dať takto štátu, aby sa štát vykúpil z toho dlhu. 17-tisíc eur na hlavu! To už, myslím si, že je predstaviteľné číslo aj pre ľudí, pre ktorých 17-tisíc eur môže byť viac ako celý ich ročný rozpočet, pre mnohé domácnosti.
Tak a teraz, čas sa mi míňa, teraz skúsim, skúsim naznačiť... Ba, ešte jednu vec spomeniem, lebo tú nemôžem nespomenúť a už to tu spomínal aj kolega Kišš, je to nárast kapitoly všeobecná pokladničná správa. Tuším aj Marián Viskupič to spomínal. Oproti roku 2023 narástla na dvojnásobok. Do tej všeobecnej pokladničnej správy môžete skryť hocičo. Je to vlastne taká pokladnička, ktorú ministerstvo financií môže používať, ako si povie v priebehu roka, a nepotrebuje na to nás, parlament, jednoducho to tam má zo zákona dané a môže tie peniaze používať, ako uváži. Samozrejme, že tam je splácanie dlhu, je tam ten transfer do Sociálnej poisťovne, ale predsa len je to takmer 8 mld. eur. Osem miliárd eur, to je takmer jedna štvrtina výdavkov. To znamená, to sú peniaze, ktoré takto má ministerstvo financií a povie si, že ich minie takto, takto alebo hentakto. Všetko ostatné sú kapitoly, ktoré sú viazané na jednotlivé ministerstvá a ďalšie inštitúcie. To znamená účelovo viazané prostriedky, by sme mohli povedať, ale toto sú voľné peniaze, s ktorými môže nakladať ministerstvo financií, ako uzná za vhodné. To znamená, ak aj nejaké veci rieši, dajme tomu, že si povie, že odtiaľ dá plošnú energopomoc miliardu eur budúci rok, no tak to dá, lebo to má v tej všeobecnej pokladničnej správe a hotovo a nič s tým nespravíme. Alebo že budeme mať štrnásty dôchodok, no tak sa nájdu peniaze v všeobecnej pokladničnej správe.
Čo bude znamenať dosah tohto rozpočtu verejnej správy na ľudí, na spoločnosť? Tak si dovolím použiť pár čísel. Unavujem vás číslami, ale rozpočet je o peniazoch, o číslach. Takže ľudia pocítia vyššie dane a zároveň nižšie čisté príjmy, to som už spomenul. Bude okresaný daňový bonus, zrušený rodičovský dôchodok, stúpnu ceny energií. Ako tu zatiaľ počujem, že vláda sa hrdí tým, že elektrina bude lacnejšia, pretože ceny viac-menej ostanú a DPH klesne o jeden percentuálny bod. Dajme tomu, uvidíme. Ale nevieme, čo s ďalšími energiami bude. Ak sa pozriete na burzy, ako sa vyvíja cena plynu, tak nečakane, nečakane začína cena plynu veľmi strmo rásť. A do toho nám ešte prehovorí regulačný úrad. Šéf úradu, ktorý nastúpil po svojom nástupcovi, ktorému išiel predseda vlády vykrútiť krk, keď si povedal, že aké ceny majú byť. Som zvedavý, čo bude tento rok, pretože jedna vec je cena komodity, ktorá je daná referenčným obdobím, ktoré má úrad pre reguláciu, a druhá vec sú poplatky ďalšej, ktoré stúpli polovicou do konečnej ceny plynu a to bude stanovovať regulačný úrad. Takže počkáme si, samozrejme, plyn je obrovská položka, ale na to sa nadväzuje ďalšia položka, a to je teplo. A aby to nebolo málo, na to všetko 23 % DPH. O tri percentuálne body viac, ako sme mali. To sa týka aj pohonných hmôt, 23 %. Takže vláda sa jednoducho rozhodla, že na dani z pridanej hodnoty získa trištvrte miliardy eur a urobí to. A tie reči o tých potravinách a tak ďalej, tak to by som bral ako kamufláž. Samozrejme, že potrebujeme jesť, ale jednoducho, jednoducho vyzbiera štát dane na iných položkách.
Takže aká je situácia dnes na Slovensku? Chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu čelí 943-tisíc obyvateľov, to je takmer jedna pätina, to je stav, v ktorom sme dnes a zhoršuje sa to štyri roky po sebe. To znamená, príde ďalšie zhoršenie. Tak ako ostatných desať rokov, tak Slovensko bude stále stagnovať v dobiehaní priemeru Európskej únie, to znamená tej životnej úrovne. Stagnujeme desať rokov, všetci nás predbehli, všetci nás predbehli. Krásny príklad, používam Poľsko, sme sa im smiali pred dvadsiatimi rokmi, pozrite sa, kde sú Poliaci dnes.
Ceny bytov, hypotéky, ak štát si bude potrebovať, ak si štát bude požičiavať peniaze za vyššiu prirážku, vzrastú nám úrokové sadzby v bankách a potom vzrastú úrokové sadzby aj biznisu a vzrastú úrokové sadzby aj na hypotékach pre bežných ľudí. A to nehovorím o tom, že aj na byty bude vyššia dépeháčka 23 %. To znamená, že makléri očakávajú budúci rok rast cien bytov o 2 až 3 % len pre vyššiu DPH. Preto dnes vidíte, ako sa dnes predáva všetko, čo je na trhu, pretože ľudia vedia, že budúci rok to bude drahšie. Ľudia sa jednoducho zásobujú za lacnejšie ceny.
Spomínal som infláciu. V budúcom roku bude vyššia ako 5 %, bude to rekord v Európskej únii.
Ceny potravín, pozor na to! Ako fakt, ako nezávidím v tomto prípade ministrovi financií, pozrite sa, čo sa udialo v októbri. Oleje, mliečne výrobky – medziročne 30 % hore. Ja teraz nejdem sa vŕtať v tom, že čo je za tým, ale jedno je isté, že stále máme drahšie potraviny ako všetci naši susedia, keď dám bokom Ukrajinu. Tým pádom to zníženie dane z pridanej hodnoty pri tých vybraných potravinách z 10 na 5 %, to je symbolické. Ja sa pamätám, keď predseda SMER-u a súčasný predseda vlády Robert Fico hovoril: Prosím vás pekne, znižovať o pár percent dépeháčku nemá zmysel, pretože tí obchodníci si to aj tak do cien nepremietnu. A môžete si robiť porovnávacie portály na ministerstve financií, čokoľvek, jednoducho ako bude to kozmetické.
A teraz čo tie potraviny pre nás znamenajú? Slovensko je štvrtý štát v Európskej únii s najvyšším podielom výdavkov na potraviny z celého toho balíka, ktorý míňate. Štvrtým, to znamená, my sme úžasne citliví na ceny potravín. Ak nám ceny potravín vzrastú, tak nás to zasiahne oveľa viac ako západoeurópske štáty a dokonca aj mnohých našich susedov.
A druhá vec, som tu spomínal byty, Slovensko je dokonca na prvom mieste v podiele, koľko míňajú ľudia na bývanie, na prvom mieste! To znamená, že sme strašne citliví na to, ako nám rastú ceny nehnuteľností. Ak nám v dôsledku vyššej dane z pridanej hodnoty vyskočia ceny bytov, tak to pocítime mimoriadne. A to nehovorím o ďalších položkách, ktoré budú vchádzať do cien, rozličné poplatky a najmä nešťastná, nešťastná daň z finančných transakcií, o ktorej nikto nič nevie, že čo spôsobí, a ako aj kolega Viskupič spomínal, ona je strašne zložitá, ona je strašne náročná na administrovanie a nikto nevie, čo, ani ministerstvo financií nevie vlastne, koľko cez tie dane vybrať. Tie čísla sú gumené, ktoré uvádza.
A teraz čistý priemerný príjem na Slovensku aj podľa parity kúpnej sily – najnižší v celej Európskej únii. To sú čísla, 10 700 eur na hlavu. Za nami sú Rumunsko, teda pred nami sú Rumunsko, Maďarsko, Česko. Viete, kde sme boli pred tými dvanástimi rokmi? Za nami, nám dýchali, za nami boli Bulharsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko. Dnes všetci sú pred nami. A my v tejto situácii prichádzame s takýmito drastickými konsolidačnými opatreniami a ja hovorím, že boli alternatívy.
Cenovú úroveň máme na, cenovú úroveň máme 90 % eurozóny. To znamená bohatý Rakúšan, preňho ceny potravín alebo ceny všeobecne nehrajú ani zďaleka takú rolu ako u nás, pretože to je cenová úroveň. A príjmová úroveň ani nebudem hovoriť, že ako je nízka.
A čo je veľmi dôležité, ani na dlh sa veľmi ďalej nebude dať žiť. Za posledných dvanásť rokov dlhy Slovákov sa viac ako zdvojnásobili, a to je najprudší rast v celej Európskej únii. My sme sa zadlžili po uši. Takže nielen štát sa zadlžuje, ale vlády sa spoliehajú, že možno ľudia budú mať peniaze, aby vyžili, ale máme jeden z najnižších podielov uložených peňazí v bankách, ako naši ľudia. To znamená, často niet siahať kam po nejaké rezervy.
Nebudem ďalej čítať. Ja som nechcel týmto strašiť, len som chcel poukázať na to, že aké to je dôležité, že keď ideme konsolidovať verejné financie a na základe toho postavíme štátny rozpočet, aby sme si uvedomovali, že aké dosahy to bude mať na ľudí, a aby sme hľadali všetky možné opatrenia, ktorými by sme dostali, dostali, alebo ktorými by sme ušetrili napr. na správe štátu. Preto my sme aj predložili konsolidačný balík, ktorý hovoril, z 90 % nech na sebe šetrí vláda. Aj sme predložili konkrétne opatrenia, aj keď predseda vlády povedal, že nič nedostal. Jednoducho dostal, ako dá sa šetriť. A hovorili sme aj o tom, že sa majú lepšie vyberať dane a minister financií to potvrdil nedávno, keď hovoril, že lepším výberom DPH by sme mohli získať až 500 mil. eur. Áno, mohli. A keby sme išli na úroveň desiatich najlepších štátov Európskej únie s najlepším výberom daní, tak dokonca 900 mil. Ja nehovorím, že ich získame hneď na budúci rok, ale zatiaľ som nevidel, že by niekto systematicky uvažoval nad tým, ako znížiť tú daňovú medzeru.
Posledná vec, čo poviem, chcel som sa tomu venovať viac, ale možno potom v ústnej, a to sú opatrenia na podporu ekonomického rastu. Absolútne chýbajú, absolútne chýbajú. To je podľa mňa ako po tom konštatovaní, že štát na sebe nejakým spôsobom šetriť nechce, tak to je tá druhá najdôležitejšia vec. My jednoducho nevyrastieme z týchto problémov, nevyrastieme, ak nezačneme, ak sa nám nezačne ekonomicky dariť. Samozrejme, že to je veľmi ťažké, ale my sme predložili návrhy, nazývame to štyri krát štyri opatrení, že akou cestou by sa mal štát uberať, aby sa tomu biznisu na Slovensku darilo, aby sa darilo zamestnávateľom a potom aj zamestnancom. A je to v oblasti daní, je to v oblasti pracovného trhu, je to v oblasti investícií a osobitnú pozornosť sme venovali malému a strednému podnikaniu, najmä kreativite, kreativite, podporenie kreativity a podnikavosti už mladých ľudí, možno už od škôl. Toto by sme očakávali od vlády, že áno, viete čo, ideme šetriť, ale my chceme vám, podnikatelia, namiesto toho, aby sme vám hádzali polená pod nohy, tak my vám chceme vytvoriť také prostredie, aby sa vám tu oplatilo podnikať.
A poslednú vec, čo poviem, aby sme pritiahli tých investorov, pretože sme najhorší z celej V4, čo sa týka aj získavania priamych zahraničných investícií.
Za týchto okolností KDH takýto rozpočet verejnej správy nemôže podporiť.