Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.12.2024 o 14:59 hod.
Ing.
Jozef Hajko
Videokanál poslanca
Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky. Čo sa týka poznámky pani Kramplovej a pána Stušku, no ja poviem na to toľko, tak, samozrejme, človek sa nedokáže pitvať v tých 600 zákonoch, čo tu máme, možno za jeden rok predložené, ale asi to aj vyplynulo z toho, že jednoducho taká bola pôvodná myšlienka koncom minulého roka, keď sa už uvažovalo o zrušení rodičovského dôchodku. A druhá vec, poviem, že ak by sme mali v rozpočte Sociálnej poisťovne práve túto analýzu, ktorá by nám hovorila o tom, že ako to bude s rodičovským dôchodkom, lebo však on má nejaký presah do budúceho roku, však tam je toho viac, tak tieto veci by tam vypadli, hej, nie, by boli zrejmé, takto som chcel povedať, úplne zrejmé.
Čo sa týka individuálneho dôchodkového stropu alebo veku, tak mne sa páči to, čo ste hovorili, pán Stuška. Mne sa páči prístup českej vlády, ktorá jednoducho povedala, že sú tu kategórie ľudí, ktorí nedokážu pracovať viac plnohodnotne ako 40 rokov, tak poďme do toho načrieť, poďme sa na to pozrieť, že ktoré kategórie sú tu. Skúsme prevziať model možno, ktorý funguje inde, však načo tvoriť niečo, čo už existuje a funguje to. Takže dá sa o tom uvažovať, ale principiálne plošne odchod po 40 rokoch nie je únosný pre tento štát.
A posledná vec, pani Luščíková hovorila o adresnosti, ako skutočne opäť to len môžem podporiť a práve, práve všetko so všetkým súvisí, ako hovorí pán kolega Muňko. Práve keby sme napríklad riešili problém adresnej energetickej pomoci, adresná pomoc pri bývaní, adresná pomoc, prišli by sme až k dôchodkom napríklad.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 16:29 - 16:44 hod.
Jozef HajkoV súlade s § 73 ods. 1 zákona o...
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 14:59 - 15:14 hod.
Jozef HajkoČo sa týka individuálneho dôchodkového stropu alebo veku, tak mne sa páči to, čo ste hovorili, pán Stuška. Mne sa páči prístup českej vlády, ktorá jednoducho povedala, že sú tu kategórie ľudí, ktorí nedokážu pracovať viac plnohodnotne ako 40 rokov, tak poďme do toho načrieť, poďme sa na to pozrieť, že ktoré kategórie sú tu. Skúsme prevziať model možno, ktorý funguje inde, však načo tvoriť niečo, čo už existuje a funguje to. Takže dá sa o tom uvažovať, ale principiálne plošne odchod po 40 rokoch nie je únosný pre tento štát.
A posledná vec, pani Luščíková hovorila o adresnosti, ako skutočne opäť to len môžem podporiť a práve, práve všetko so všetkým súvisí, ako hovorí pán kolega Muňko. Práve keby sme napríklad riešili problém adresnej energetickej pomoci, adresná pomoc pri bývaní, adresná pomoc, prišli by sme až k dôchodkom napríklad.
Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť.
Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento tok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka.
Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla.
Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje.
Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz, medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny.
Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie.
Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi.
Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím.
Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát.
A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme?
To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke.
Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií.
Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálne poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 12:51 - 12:51 hod.
Jozef HajkoPrvá vec, čo poviem, ceny potravín, skutočne sme nad priemerom Európskej únie. Máme ôsme najdrahšie potraviny v celej Európskej únii a keď sa pozrieme do okolitých štátov, tak tie porovnania posledné, ktoré tu máme, tak sme drahší o 5 %, alebo nižšie ceny o 5 % majú, majú v Maďarsku, v Česku o 7 % a v Poľsku dokonca o 27...
Prvá vec, čo poviem, ceny potravín, skutočne sme nad priemerom Európskej únie. Máme ôsme najdrahšie potraviny v celej Európskej únii a keď sa pozrieme do okolitých štátov, tak tie porovnania posledné, ktoré tu máme, tak sme drahší o 5 %, alebo nižšie ceny o 5 % majú, majú v Maďarsku, v Česku o 7 % a v Poľsku dokonca o 27 %. To znamená, ceny potravín sú skutočne problém.
Druhá vec je, že akým spôsobom, akým spôsobom k tomu pristúpiť, aby sa tie ceny potravín upravili. Samozrejme, že je tu veľa politických vyhlásení, akým spôsobom sa to bude diať. Dokonca sme zaregistrovali aj vyhlásenia o regulácii cien potravín, predrečník tu hovoril o tom, že čo spôsobilo, čo spôsobila regulácia cien v Maďarsku, nie je tu žiadne riešenie. Ten, ten vývoj, ešte spomeniem ešte jeden dôležitý údaj, že hovoril som do minulosti, ale keď sa pozrieme na aktuálne čísla, tak októbrová inflácia v potravinách nám rázne vyskočila, zaregistrovali to mnohí, mnohí spotrebitelia. Ceny napríklad tukov, masla a tak ďalej išlo o 30 % hore a je to veľmi znepokojivý signál, keď k tomu pripočítame, že budúci rok nás čakajú ďalšie, ďalšie poplatky ako vo forme transakčnej dane, ďalšie zvýšenie dane z pridanej hodnoty, i keď u potravín to je naopak, ale mnohé, mnohé ďalšie, ďalšie, ďalšie dosahy na obyvateľov, tak môžeme očakávať, že tie ceny potravín dole nepôjdu, skôr pôjdu naopak. Preto pokladám aj za nedostatočné, aby sme sa venovali len takým opatreniam, ktoré sú takou pozlátkou, alebo neviem, jak to nazvať, alebo skôr niekedy kamuflážou. Toto je ten porovnávací portál, ktorý v Maďarsku nejaké, nejaké, nejaké výsledky nepriniesol.
Takisto ako nepovažujeme ani silné reči predstaviteľov vlády o tom, že to budú kontrolovať a budú stíhať obchodníkov, ktorí napríklad neuplatnia zníženie dane z pridanej hodnoty. Považujeme to za jednoducho uhýbací manéver, pretože predseda vlády Robert Fico sám v minulosti povedal, že zníženie dane z pridanej hodnoty o pár percentuálnych bodov sa neprenesie do cien potravín. Jednoducho ťažko to očakávať a to vidíme pri tých základných potravinách, ktoré idú z 10 na 5 %, čo sa týka DPH.
Samozrejme ako strana, ktorá má návrhy na riešenia, a my sme ich mali už aj pred voľbami, ja ich len zopakujem a sa nám len potvrdzujú, že tieto riešenia sú stále aktuálne, ja poviem tri.
Prvá vec. Potrebujeme riadnu analýzu vlastne, kde nám tie ceny potravín rastú. V Česku napríklad český protimonopolný úrad Úrad na ochranu hospodárskej súťaže o takéto niečo sa pokúsil a jednoducho zmapoval v tom reťazci, v tom vertikálnom reťazci, že kde prichádza vlastne k tým vysokým cenám, ak hovoríme o domácich potravinách.
Druhé opatrenie. Ja som hovoril s predstaviteľmi asociácie moderného obchodu, ktoré združuje tie najväčšie reťazce na Slovensku, a pýtal som sa ich na jednu, jednu úplne jednoduchú vec. Prosím vás pekne, kontroluje vás ministerstvo financií? Však máme tu zákon o cenách. Vchádza do vášho účtovníctva, najmä keď tu registrujeme, registrujeme podnety, že dochádza k repatriácii ziskov, že dochádza k úniku dokonca ziskov, vyvážaniu, vyvážaniu niektorých nákladov do zahraničia. Kontroluje vás ministerstvo financií? Odpoveď bola nie. Tak nech to kontroluje. Nech ministerstvo financií kontroluje tieto reťazce.
A tretia vec. Ja som sa stretol aj s predsedom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorého som sa pýtal, či tu máme koncentráciu na Slovensku, pretože niekoľko reťazcov skutočne ovláda viac ako polovicu trhu a dokonca som sa ho pýtal aj to, čo sme hovorili aj my v minulosti, či tu náhodou nie je jeden, jeden alebo dvaja z tých reťazcov, ktorí sú cenotvorcovia. To znamená, že po nich ostatní opakujú tie ceny a tým pádom tie ceny sú vysoké. Dostal som odpoveď, ideme sa tomu špeciálne venovať. Bol som pred pol rokom na protimonopolnom úrade. Takže využime aj protimonopolný úrad, pretože toto sú riešenia, toto sú riešenia, ktoré sa nepriečia trhu, pretože ten trh nám spôsobuje, trh je najlepší spôsob, ako dostať tie ceny reťazcov alebo predajní do konkurencie a ak nám nefunguje trh, nech zasiahne protimonopolný úrad a ak nám nefunguje dohľad nad týmito, týmito predajcami, tak nech pracuje ministerstvo financií.
Preto tento návrh zákona nepodporujeme.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 11:26 - 11:46 hod.
Jozef HajkoKolega Čaučík, spomínal si, spomínal si program rozvoja vidieka, skutočne to je vážna vec, tam to ide budúci rok tuším na polovičku. Ale spomínam to preto, lebo, lebo tento program je, samozrejme, závislý od čerpania prostriedkov z Európskej únie. A teraz sa opriem len o oficiálne údaje, že ako to čerpanie vyzerá dnes, hej? Plán obnovy sa, z plánu obnovy sa zatiaľ vyčerpalo 300 mil. eur, to je ani nie 5 % a sme už v...
Kolega Čaučík, spomínal si, spomínal si program rozvoja vidieka, skutočne to je vážna vec, tam to ide budúci rok tuším na polovičku. Ale spomínam to preto, lebo, lebo tento program je, samozrejme, závislý od čerpania prostriedkov z Európskej únie. A teraz sa opriem len o oficiálne údaje, že ako to čerpanie vyzerá dnes, hej? Plán obnovy sa, z plánu obnovy sa zatiaľ vyčerpalo 300 mil. eur, to je ani nie 5 % a sme už v druhej polovici tohto obdobia. Toto sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ako predniesol na výbore pre financie. A čo sa týka eurofondov, to je zase správa z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré vydáva pravidelné správy, tak ku koncu septembra sme dokázali vyčerpať 1,5 %, hej, a sme opäť v druhej polovici. Takže celý, celý aj ten rozpočet, nielen štátny rozpočet, ale aj rozpočet ministerstva pôdohospodárstva bude závisieť od schopnosti čerpať eurofondy a prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, zrátam to, na budúci rok to je, pokiaľ viem, tak 3,4 mld. eur. Takže ak budeme schopní čerpať, tak sa bude aj dariť, keď nie, tak bude veľmi zle.
A druhá vec, spomínal si povodne. Ja sa pamätám na september, keď sme mali na Slovensku povodne a predseda vlády prišiel z Poľska z rokovania, kde hovoril, že Slovensko dostane 1 mld. eur na riešenie problémov, ktoré vyplynuli z povodní. Ja tú 1 mld. eur v tomto rozpočte nevidím. Tak neviem, ako si mám vysvetliť, že takáto, takáto skvelá správa prišla na Slovensko, takúto, takáto úžasná dotácia príde, nevidím tú miliardu v rozpočte a to je možno aj otázka potom na ministra financií, aby sa k tomu vyjadril.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 10:48 - 10:50 hod.
Jozef HajkoKolega poslanec, pán Huliak, vy ste tu spomínali, že ste si priali v pozmeňujúcom návrhu, aby sa pomohlo rybárom, včelárom, poľovníkom a tak ďalej, týmto kategóriám tým, že by sa vlastne pridelili na ich zväzy nejaké prostriedky. Ja predpokladám takýto spôsobom, ja teda podporujem všetky tieto kategórie, samozrejme, na Slovensku tým skôr, že pôsobia na vidieku a my sme strana, ktorá si všíma vidiek, ale takéto veci sa...
Kolega poslanec, pán Huliak, vy ste tu spomínali, že ste si priali v pozmeňujúcom návrhu, aby sa pomohlo rybárom, včelárom, poľovníkom a tak ďalej, týmto kategóriám tým, že by sa vlastne pridelili na ich zväzy nejaké prostriedky. Ja predpokladám takýto spôsobom, ja teda podporujem všetky tieto kategórie, samozrejme, na Slovensku tým skôr, že pôsobia na vidieku a my sme strana, ktorá si všíma vidiek, ale takéto veci sa riešia inak. Riešia sa koncepčne, neriešia sa v posledných dňoch kalendárneho roka a v čase, keď sa prerokováva štátny rozpočet. Ako ja som očakával, že tieto problémy budú riešené priamo v rozpočte, ktorý vlastne vypracovalo aj ministerstvo životného prostredia.
Čo sa týka medveďov, tak len vám pripomeniem, že práve váš rezort, ja vás stále beriem ako klub Slovenskej národnej strany, stále to tak beriem, že váš rezort si nevedel poradiť s touto problematikou, preto vlastne prišlo s riešením Kresťanskodemokratické hnutie a som rád, že sa v tejto oblasti veci pohli.
No a na záver poviem len toľko, ťažko nám teraz pri schvaľovaní štátneho rozpočtu riešiť nejaké politické problémy vo vašom klube a vo vašej strane alebo stranách, neviem, ako to nazvať. Jednoducho to sem nepatrí a my riešime zákon roka a či ide o milión eur, alebo tisíc eur, alebo miliardu eur, tak jednoducho to sú dôležité rokovania, dôležité vystúpenia, dôležité potom aj verdikty, ktoré sa potom prijmú v tejto snemovni, takže pokladám to všetko za politicky nezodpovedné, keď sa to má riešiť takýmto spôsobom.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2024 15:55 - 15:55 hod.
Jozef HajkoVystúpenie v rozprave 28.11.2024 15:16 - 15:46 hod.
Jozef HajkoJa začnem najskôr od argumentov, ktoré tu minister financií aj kolegovia z vládnej koalície používajú veľmi často,...
Ja začnem najskôr od argumentov, ktoré tu minister financií aj kolegovia z vládnej koalície používajú veľmi často, keď sa hovorí o potrebe ozdravovania verejných financií a o tom, že prečo sa Slovensko dostalo do takéhoto stavu. Veľmi často sa teda používa argument, že je to dedičstvo rokov vlád Igora Matoviča a teda ďalších ľudí z hnutia OĽANO, ktorí viedli tieto vlády, a že vlastne táto vláda spôsobila to enormné zadlženie Slovenska, ktoré dnes máme. Takže chvíľku sa povenujem, budem sa venovať chvíľku tomu, že ako to vlastne vyzerá, kto ten dlh spôsobil, kde to, kde to vzniklo celé.
Veľmi často sa teda používa argument, že Matovič, Heger a Ódor zadlžili Slovensko o 23 mld. eur. Takže poďme na to.
Hrubý dlh verejnej správy v roku 2019 bol 45,3 mld. eur. To znamená, že bol na ekvivalente 48 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva boli v tom čase 4,7 mld. eur. Rast HDP bol vtedy 5 %. Takže to bol rok 2019.
A teraz rok 2023, to znamená rok, kedy sa striedali vlády. Hrubý dlh verejnej správy predstavoval 68,8 mld. eur a tvoril 56 % hrubého domáceho produktu. Likvidné finančné aktíva tvorili vtedy 9,5 mld. eur. Takže aj keď hrubý dlh za Matoviča a teda ďalších politikov z OĽANO vzrástol o 23,5 mld. eur, zároveň hotovostná rezerva bola v celom období vyššia minimálne o 5 mld. eur oproti vládam Roberta Fica. Teda reálne hovoríme o sume 23,5 mínus 5 a to je 18,5 mld. eur.
Navyše poslanec a terajší minister práce Erik Tomáš v roku 2023 prišiel s predčasnou valorizáciou dôchodkov, čo stálo tento štát 420 mil. eur a minister a už ako minister pridal zmenou vyplácania trinásteho dôchodku ďalších 440 mil. eur. Zjednodušene povedané, pridal jednu miliardu eur k rastu zadlženia v roku 2020 až 2023. To znamená, ak niekto počíta do tých Matovičových dlhov túto jednu miliardu, tak to nie je adresné.
Aj napriek nezmyselnému míňaniu verejných zdrojov v rokoch ´20 až ´23, napríklad plošné očkovanie, COVID, lotéria, o tom nepochybujeme ani my, boli prostriedky minuté aj správne. Spomeňme si. Energopomoc, kurzarbeit, pomoc podnikom. Táto pomoc okrem iného pomohla tomu, že v tomto období sa udržala miera nezamestnanosti v rozumných hraniciach 6 až 7,5 % a nedošlo ani k hospodárskemu poklesu s výnimkou roku 2020, tam bol jediný prepad.
Špeciálne spomeniem energopomoc. To bude ešte, už je to aktuálna otázka, ale stále ešte bude, predpokladám, nasledujúce dni. Táto energopomoc dosiahla v roku 2023 2,7 mld. eur a pokračovala v nej aj štvrtá Ficova vláda v roku 2024 s odhadovaným nákladom 1,2 mld. eur aj napriek tomu, že ceny energie rapídne klesli oproti roku ´22 a ´23. Dokonca nie je rozhodnuté ani o forme energopomoci na rok 2025 okrem toho, že vieme jednu jedinú vec a to, že budú, budú zastropované ceny elektrickej energie.
Takže poďme si to ešte raz zopakovať. Hrubý dlh verejnej správy, rok 2026, 2006, teraz začnem od tých vlád, ako nastúpili vlády Roberta Fica. Hrubý dlh v roku 2006 bol 17,7 mld. eur a tvoril niečo vyše 31 % HDP. V roku 2013 už bol dlh 40,7 mld. eur a tvoril takmer 55 % HDP. To znamená, viac ako 20 percentuálnych bodov narástol tento dlh, keď to zoberieme ako pomerový ukazovateľ k HDP. Za toto relatívne pokojné obdobie vzrástol hrubý dlh o 23 mld. eur. To sú argumenty, ktoré sa dnes iba výnimočne objavujú v politických diskusiách, a pritom sú tak ľahko prezentovateľné. Minimálne spôsob, že 23 mld. eur z rokov ´20 až ´23 sa nedá porovnať minimálne z dôvodu inflácie s 23 miliardami eur z rokov 2006 až 2013.
A na záver obdobie rokov 2014 až 2019, keď takmer v celej Európskej únii bolo dodržané hygienické minimum nulové deficity verejných financií a v mnohých krajinách dokonca prebytkové hospodárenie, Slovenská republika v tomto období ani raz nedosiahla ani len vyrovnaný rozpočet, nieto ešte prebytkový. Takže toto je realita rokov, ja som išiel až do roku 2006, aby bolo jasné, keď používame nejaké argumenty, tak aby sme tie argumenty si vysvetlili. Opakujem. Vôbec týmto som nechcel povedať, že vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera hospodárili vynikajúco. Ako boli tam mnohé chyby, ja som spomenul aj počas pandémie, čo, teda počas pandémie napríklad tá očkovacia lotéria je krásny príklad vyhodených peňazí do vzduchu.
Takže to je to východisko, to je, to je vlastne, prečo sme v tom strašnom stave, že máme, že máme dlh, ktorý sa, ktorý by mal minulý rok, za minulý rok alebo za tento rok tvoriť 78 mld. eur. Ja rád používam tie absolútne čísla, radšej ako pomer k HDP, lebo to si trošku viac vieme predstaviť. Takže to je jedno východisko.
Druhá vec. Vláda sa odhodlala pristúpiť na konsolidačný balík. Máme ho už druhý v poradí. Prvý bol vlani koncom minulého roka, honosne bol nazvaný konsolidačný, pretože obsahoval aj veľké výdavky. Na rozdiel od tohto balíka tento nový už o výdavkoch nehovorí, hovorí o šetrení, hovorí o vyšších daniach, hovorí, hovorí o niektorých nižších výdavkoch. A teraz sa poďme pozrieť na to, že vlastne čo je ten konsolidačný balík a ako sa pretavuje do dokumentov, o ktorých tu rokujeme, a najmä do dokumentu, ktorý je rozpočet verejnej správy na budúci rok.
Ak si spomeniete, keď minister financií predstavoval pred kamerami televízií, predstavoval tento konsolidačný balík, tak hovoril o jednej položke, ktorá sa týkala šetrenia na strane štátu, a bolo to viazanie 10 % prostriedkov mzdových, čo tvorilo vtedy 124 mil. eur. Ak toto zoberieme ako to ozaj, na čom chcel štát šetriť, tak to predstavovalo zhruba 5 % z celého konsolidačného balíka, ostatné boli, samozrejme, nejaké krátenia, čo sa týka zdravotníkov, ale to radšej ani spomínať nejdem, lebo sa to stále prehodnocuje ešte, ale väčšinou to boli nárasty daní a iných poplatkov pre obyvateľov aj pre biznissektor. Teraz sa pozrime na tú ambíciu vlády, počúvali sme o tom veľa, že koľko bude vláda na sebe tiež šetriť, ako to je v realite. A zoberem si, zase len vychádzam z dokumentov, ktoré sú verejne dostupné a ktoré máte aj na stole, pretože rokujeme o rozpočte. Takže medzi rokmi 2024, medzi rokmi 2023 až 2024 mal narásť počet zamestnancov verejnej správy o 14-tisíc. To je z minuloročného štátneho rozpočtu. Nuž nenarástol, narástol iba o 5-tisíc, mohli by sme sa tešiť, ale tie prostriedky, ktoré boli vyčlenené na týchto ľudí, tak tie prostriedky ostali v rozpočte. To znamená, že pri tom nižšom náraste zamestnanosti vo verejnom sektore by sa dalo ušetriť. My sme si to vyrátali, je to zhruba 200 mil. eur. 200 mil. eur sa dalo ušetriť tento rok. Zatiaľ neviem o tom, že by ministerstvo financií s niečím takýmto prišlo, že toto šetrenie nám predstaví.
Ideme ďalej. Rok 2025. Tam sa, ako návrh ministerstva je, alebo vlády teda už, lebo vláda to schválila, je, že bude klesať počet zamestnancov vo verejnej správe, ale nie oproti skutočnému stavu, ale oproti tomu plánu, čo bol minulý rok. To znamená, tam tých 14-tisíc nárast. V reáli to znamená, že počet zamestnancov verejnej správy takisto ako aj tento rok, aj budúci rok narastie zhruba o 5-tisíc. To znamená, my ako Slovensko, ktorý má najvyšší podiel zamestnancov verejnej správy na hrubom domácom produkte a takisto aj na rozpočte z okolitých štátov, tak ideme hore. V čase, keď ideme konsolidovať a keď sa má uskromňovať štát, tak ideme presne opačným smerom. A dá sa to vyjadriť aj finančne. Ak tento rok oproti minulému narástli výdavky na mzdové výdavky verejných zamestnancov o 500 mil. eur, tak budúci rok to bude ďalších 500 mil. eur. To znamená, nehovorme o tom, že štát nejakým spôsobom na sebe šetrí. A tie, tieto hlava-nehlava škrtanie často, napríklad mali sme tu aj ministerku kultúry, vieme, ako škrtá vo svojich inštitúciách, že jednoducho často vyhadzuje ľudí, často vyhadzuje ľudí, zoberme si napríklad pamiatkový fond, kde skutočne už je nedostatok ľudí, kde nemajú naplnené stavy. Takže to škrtanie, to beriem skôr ako vyslovene kozmetické vyjadrenie, by som to skôr dokonca povedal ako až kamufláž na obyvateľov.
Takže zhrniem. Štát na sebe v tomto prípade šetriť nejde, ale skôr naopak. A to máme aj v návrhu štátneho rozpočtu.
Ďalšia vec. Reálnosť východísk štátneho rozpočtu. Ja si vážim všetkých ľudí, ktorí pripravujú tieto prognózy takisto ako na Inštitúte finančnej politiky a takisto aj bankárov, ktorí sa, alebo analytikov z bánk, ktorí sa k tomu vyjadrujú, len stále mi tam niečo nevychádza a poviem, tých vecí, tých vecí je niekoľko. Zoberme si len rast hrubého domáceho produktu a zoberme si inú inštitúciu, neberme ministerstvo financií, zoberme si Národnú banku Slovenska. Najskôr tento rok očakávala budúci rok rast 3,2 % hrubého domáceho produktu, potom 2,5 a vláda už sa dostala v návrhu rozpočtu na 2,3 a analytici dnes hovoria 2 %. Dokonca zaznievajú hlasy, že môžeme byť radi, ak to budú 2 %. Prečo a čo sa deje?
Deje sa niekoľko významných vecí. Ja spomeniem len také, také tri najvýznamnejšie, ako ich ja vnímam. Prvá vec je, že nežijeme vo vzduchoprázdne a ako viete, Nemecko sa dostalo do recesie. Je to náš najvýznamnejší obchodný partner, sa týka aj dovozov, ale hlavne teda aj vývozov. Nemecké firmy dominujú na Slovensku. Ako sa darí Nemecku a ich firmám, tak sa darí aj nám. Možnože práve Volkswagen je výnimka, pretože ide zatvárať závody v Nemecku a len preto ich nechá u nás otvorené, pretože sú lacnejšie, jednoducho sú lacnejšie. Ten slovenský robotník je lacnejší ako nemecký robotník. Nemecko.
Druhá vec, či chceme, alebo nechceme, ovplyvňujú nás aj výsledky volieb v Spojených štátoch. Jednoducho poznáme protekcionistické plány Donalda Trumpa a je celkom možné, že na nás, na Európsku úniu bude uvalené ďalšie clo. Nás sa týkajú najmä automobily. Poviete si, čo naše automobily a Spojené štáty. Vývoz do Spojených štátov našich automobiliek predstavuje 2, takmer 2,5 % hrubého domáceho produktu. Predstavte si, že by sme prišli o tento podiel, čo to spraví.
Tretia vec, a to sa už vsuniem priamo do návrhu rozpočtu, je, s čím ráta ministerstvo financií pri raste hrubého domáceho produktu. Hovoril to tu aj minister financií, ráta sa najmä s vysokou domácou spotrebou. Ja som našiel údaje, že spotreba domácnosti by mala narásť budúci rok o takmer 7 %. Prosím vás pekne, 7 %! Predstavte si, že ľuďom zoberiete vysoký daňový bonus, zoberiete im rodičovský dôchodok, to znamená, okresáte ich príjmy čisté, čisté príjmy okresáte a zároveň zdvihnete dane a poplatky. A čakáme, hoci to je v nominálnom vyjadrení, ale čakáme, čakáme, že spotreba bude o 7 % vyššia ako tento rok. Mne to nejako nevychádza, ja si myslím, že možno budeme môcť radi, budeme možno radi, keď nám tá spotreba ostane na úrovni tohto roka. A to nehovorím, samozrejme, nehovorím, myslím ako v reálnych číslach, lebo inflácia bude vysoká, inflácia bude budúci rok, ako mnohí hovoria, vyše 5 %.
Ďalšia vec, ja nejdem veľmi hovoriť o tých konkrétnych číslach, vieme, aké sú príjmy, výdavky verejného sektora, vieme, aké sú príjmy, výdavky štátneho rozpočtu. K tomu chcem povedať toľko, že opakuje sa to už niekoľko rokov, tento rok nie je žiadnou výnimkou. Celý, takmer celý dlh, ktorý vyprodukuje verejný sektor, to znamená všetko, čo tu máme verejné, to sú aj samosprávy, poisťovne, Sociálna poisťovňa, celý tento sektor, za celý tento sektor vyprodukuje dlh v podstate štátny rozpočet. Je to na úrovni vyše 6 mld. eur, to znamená štát, vytvorí vláda. Štátny rozpočet by sa mal skôr nazývať vládny rozpočet, lebo to je rozpočet ministerstiev. Vláda vytvorí celý dlh. To znamená, ak tu hovoríme o nejakých deficitoch, tak hovoríme o tom, že ich tvorí vláda, nie samosprávy, ktoré musia mať vyrovnané rozpočty.
Samozrejme, že vláda aj, hovoríme napr. o Sociálnej poisťovni, ktorú bude treba dotovať takmer 3 mld. eur budúci rok, ale to je vládny dlh, pretože vláda to tam zapláta. Z každého ročného rozpočtu ide, ide, idú peniaze do Sociálnej poisťovne na vykrytie dôchodkov.
Čo to znamená tieto deficity? Vláda si každé šieste euro, ktoré sa tu budúci rok použije, bude musieť požičať, každé šieste euro! Predstavte si vo vlastnej domácnosti, že by ste si každé šieste euro museli požičať, aby vám domácnosť fungovala. To neudržíte, štát to udrží. Takže rozmýšľajme v týchto, v týchto reláciách, že to je dlh, ktorý produkuje vláda, nie ostatné inštitúcie, ale vláda. A pred chvíľou som hovoril, že tá vláda nevie, ako dajme tomu znižovať výdavky na sebe.
Aby sme nechodili, čo to spôsobuje tie deficity? Deficity, samozrejme, spôsobujú rast dlhu a ako nám stúpa dlh, tak, samozrejme, stúpa aj, aj drahšie si požičiavame tie peniaze. Takže kým sme sa nedávno ešte hrdili, že Grécko bolo za nami v rizikovej prirážke, Grécko, ktoré skrachovalo pred tuctom rokov, že sme boli za Gréckom, že Grécko si drahšie požičiavalo ako my, už to Grécko je pred nami a Grécko má dlh, ktorý vysoko prevyšuje 100 % ich hrubého domáceho produktu. Len oni sú na inej trajektórii ako my, oni sa uzdravujú a my, žiaľ, ako sme stále viac chorí a chorí, čo sa týka verejných financií. A aby sme si vedeli predstaviť, lebo ľudia, ktorí to počúvajú a pozerajú, že čo to je ten dlh, čo to znamená, ja len poviem číslo.
Vláda počíta v návrhu rozpočtu, že dlh z vlaňajších 78 mld. eur narastie na 92 mld. eur v roku 2027. To číslo znamená, že keby sme si zobrali všetkých obyvateľov na Slovensku, a teraz aj malé deti, aj dôchodcov, a teraz by iluzórne všetci títo ľudia zarábali priemernú mzdu, tak by museli pracovať viac ako rok a všetky tie peniaze dať takto štátu, aby sa štát vykúpil z toho dlhu. 17-tisíc eur na hlavu! To už, myslím si, že je predstaviteľné číslo aj pre ľudí, pre ktorých 17-tisíc eur môže byť viac ako celý ich ročný rozpočet, pre mnohé domácnosti.
Tak a teraz, čas sa mi míňa, teraz skúsim, skúsim naznačiť... Ba, ešte jednu vec spomeniem, lebo tú nemôžem nespomenúť a už to tu spomínal aj kolega Kišš, je to nárast kapitoly všeobecná pokladničná správa. Tuším aj Marián Viskupič to spomínal. Oproti roku 2023 narástla na dvojnásobok. Do tej všeobecnej pokladničnej správy môžete skryť hocičo. Je to vlastne taká pokladnička, ktorú ministerstvo financií môže používať, ako si povie v priebehu roka, a nepotrebuje na to nás, parlament, jednoducho to tam má zo zákona dané a môže tie peniaze používať, ako uváži. Samozrejme, že tam je splácanie dlhu, je tam ten transfer do Sociálnej poisťovne, ale predsa len je to takmer 8 mld. eur. Osem miliárd eur, to je takmer jedna štvrtina výdavkov. To znamená, to sú peniaze, ktoré takto má ministerstvo financií a povie si, že ich minie takto, takto alebo hentakto. Všetko ostatné sú kapitoly, ktoré sú viazané na jednotlivé ministerstvá a ďalšie inštitúcie. To znamená účelovo viazané prostriedky, by sme mohli povedať, ale toto sú voľné peniaze, s ktorými môže nakladať ministerstvo financií, ako uzná za vhodné. To znamená, ak aj nejaké veci rieši, dajme tomu, že si povie, že odtiaľ dá plošnú energopomoc miliardu eur budúci rok, no tak to dá, lebo to má v tej všeobecnej pokladničnej správe a hotovo a nič s tým nespravíme. Alebo že budeme mať štrnásty dôchodok, no tak sa nájdu peniaze v všeobecnej pokladničnej správe.
Čo bude znamenať dosah tohto rozpočtu verejnej správy na ľudí, na spoločnosť? Tak si dovolím použiť pár čísel. Unavujem vás číslami, ale rozpočet je o peniazoch, o číslach. Takže ľudia pocítia vyššie dane a zároveň nižšie čisté príjmy, to som už spomenul. Bude okresaný daňový bonus, zrušený rodičovský dôchodok, stúpnu ceny energií. Ako tu zatiaľ počujem, že vláda sa hrdí tým, že elektrina bude lacnejšia, pretože ceny viac-menej ostanú a DPH klesne o jeden percentuálny bod. Dajme tomu, uvidíme. Ale nevieme, čo s ďalšími energiami bude. Ak sa pozriete na burzy, ako sa vyvíja cena plynu, tak nečakane, nečakane začína cena plynu veľmi strmo rásť. A do toho nám ešte prehovorí regulačný úrad. Šéf úradu, ktorý nastúpil po svojom nástupcovi, ktorému išiel predseda vlády vykrútiť krk, keď si povedal, že aké ceny majú byť. Som zvedavý, čo bude tento rok, pretože jedna vec je cena komodity, ktorá je daná referenčným obdobím, ktoré má úrad pre reguláciu, a druhá vec sú poplatky ďalšej, ktoré stúpli polovicou do konečnej ceny plynu a to bude stanovovať regulačný úrad. Takže počkáme si, samozrejme, plyn je obrovská položka, ale na to sa nadväzuje ďalšia položka, a to je teplo. A aby to nebolo málo, na to všetko 23 % DPH. O tri percentuálne body viac, ako sme mali. To sa týka aj pohonných hmôt, 23 %. Takže vláda sa jednoducho rozhodla, že na dani z pridanej hodnoty získa trištvrte miliardy eur a urobí to. A tie reči o tých potravinách a tak ďalej, tak to by som bral ako kamufláž. Samozrejme, že potrebujeme jesť, ale jednoducho, jednoducho vyzbiera štát dane na iných položkách.
Takže aká je situácia dnes na Slovensku? Chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu čelí 943-tisíc obyvateľov, to je takmer jedna pätina, to je stav, v ktorom sme dnes a zhoršuje sa to štyri roky po sebe. To znamená, príde ďalšie zhoršenie. Tak ako ostatných desať rokov, tak Slovensko bude stále stagnovať v dobiehaní priemeru Európskej únie, to znamená tej životnej úrovne. Stagnujeme desať rokov, všetci nás predbehli, všetci nás predbehli. Krásny príklad, používam Poľsko, sme sa im smiali pred dvadsiatimi rokmi, pozrite sa, kde sú Poliaci dnes.
Ceny bytov, hypotéky, ak štát si bude potrebovať, ak si štát bude požičiavať peniaze za vyššiu prirážku, vzrastú nám úrokové sadzby v bankách a potom vzrastú úrokové sadzby aj biznisu a vzrastú úrokové sadzby aj na hypotékach pre bežných ľudí. A to nehovorím o tom, že aj na byty bude vyššia dépeháčka 23 %. To znamená, že makléri očakávajú budúci rok rast cien bytov o 2 až 3 % len pre vyššiu DPH. Preto dnes vidíte, ako sa dnes predáva všetko, čo je na trhu, pretože ľudia vedia, že budúci rok to bude drahšie. Ľudia sa jednoducho zásobujú za lacnejšie ceny.
Spomínal som infláciu. V budúcom roku bude vyššia ako 5 %, bude to rekord v Európskej únii.
Ceny potravín, pozor na to! Ako fakt, ako nezávidím v tomto prípade ministrovi financií, pozrite sa, čo sa udialo v októbri. Oleje, mliečne výrobky – medziročne 30 % hore. Ja teraz nejdem sa vŕtať v tom, že čo je za tým, ale jedno je isté, že stále máme drahšie potraviny ako všetci naši susedia, keď dám bokom Ukrajinu. Tým pádom to zníženie dane z pridanej hodnoty pri tých vybraných potravinách z 10 na 5 %, to je symbolické. Ja sa pamätám, keď predseda SMER-u a súčasný predseda vlády Robert Fico hovoril: Prosím vás pekne, znižovať o pár percent dépeháčku nemá zmysel, pretože tí obchodníci si to aj tak do cien nepremietnu. A môžete si robiť porovnávacie portály na ministerstve financií, čokoľvek, jednoducho ako bude to kozmetické.
A teraz čo tie potraviny pre nás znamenajú? Slovensko je štvrtý štát v Európskej únii s najvyšším podielom výdavkov na potraviny z celého toho balíka, ktorý míňate. Štvrtým, to znamená, my sme úžasne citliví na ceny potravín. Ak nám ceny potravín vzrastú, tak nás to zasiahne oveľa viac ako západoeurópske štáty a dokonca aj mnohých našich susedov.
A druhá vec, som tu spomínal byty, Slovensko je dokonca na prvom mieste v podiele, koľko míňajú ľudia na bývanie, na prvom mieste! To znamená, že sme strašne citliví na to, ako nám rastú ceny nehnuteľností. Ak nám v dôsledku vyššej dane z pridanej hodnoty vyskočia ceny bytov, tak to pocítime mimoriadne. A to nehovorím o ďalších položkách, ktoré budú vchádzať do cien, rozličné poplatky a najmä nešťastná, nešťastná daň z finančných transakcií, o ktorej nikto nič nevie, že čo spôsobí, a ako aj kolega Viskupič spomínal, ona je strašne zložitá, ona je strašne náročná na administrovanie a nikto nevie, čo, ani ministerstvo financií nevie vlastne, koľko cez tie dane vybrať. Tie čísla sú gumené, ktoré uvádza.
A teraz čistý priemerný príjem na Slovensku aj podľa parity kúpnej sily – najnižší v celej Európskej únii. To sú čísla, 10 700 eur na hlavu. Za nami sú Rumunsko, teda pred nami sú Rumunsko, Maďarsko, Česko. Viete, kde sme boli pred tými dvanástimi rokmi? Za nami, nám dýchali, za nami boli Bulharsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko. Dnes všetci sú pred nami. A my v tejto situácii prichádzame s takýmito drastickými konsolidačnými opatreniami a ja hovorím, že boli alternatívy.
Cenovú úroveň máme na, cenovú úroveň máme 90 % eurozóny. To znamená bohatý Rakúšan, preňho ceny potravín alebo ceny všeobecne nehrajú ani zďaleka takú rolu ako u nás, pretože to je cenová úroveň. A príjmová úroveň ani nebudem hovoriť, že ako je nízka.
A čo je veľmi dôležité, ani na dlh sa veľmi ďalej nebude dať žiť. Za posledných dvanásť rokov dlhy Slovákov sa viac ako zdvojnásobili, a to je najprudší rast v celej Európskej únii. My sme sa zadlžili po uši. Takže nielen štát sa zadlžuje, ale vlády sa spoliehajú, že možno ľudia budú mať peniaze, aby vyžili, ale máme jeden z najnižších podielov uložených peňazí v bankách, ako naši ľudia. To znamená, často niet siahať kam po nejaké rezervy.
Nebudem ďalej čítať. Ja som nechcel týmto strašiť, len som chcel poukázať na to, že aké to je dôležité, že keď ideme konsolidovať verejné financie a na základe toho postavíme štátny rozpočet, aby sme si uvedomovali, že aké dosahy to bude mať na ľudí, a aby sme hľadali všetky možné opatrenia, ktorými by sme dostali, dostali, alebo ktorými by sme ušetrili napr. na správe štátu. Preto my sme aj predložili konsolidačný balík, ktorý hovoril, z 90 % nech na sebe šetrí vláda. Aj sme predložili konkrétne opatrenia, aj keď predseda vlády povedal, že nič nedostal. Jednoducho dostal, ako dá sa šetriť. A hovorili sme aj o tom, že sa majú lepšie vyberať dane a minister financií to potvrdil nedávno, keď hovoril, že lepším výberom DPH by sme mohli získať až 500 mil. eur. Áno, mohli. A keby sme išli na úroveň desiatich najlepších štátov Európskej únie s najlepším výberom daní, tak dokonca 900 mil. Ja nehovorím, že ich získame hneď na budúci rok, ale zatiaľ som nevidel, že by niekto systematicky uvažoval nad tým, ako znížiť tú daňovú medzeru.
Posledná vec, čo poviem, chcel som sa tomu venovať viac, ale možno potom v ústnej, a to sú opatrenia na podporu ekonomického rastu. Absolútne chýbajú, absolútne chýbajú. To je podľa mňa ako po tom konštatovaní, že štát na sebe nejakým spôsobom šetriť nechce, tak to je tá druhá najdôležitejšia vec. My jednoducho nevyrastieme z týchto problémov, nevyrastieme, ak nezačneme, ak sa nám nezačne ekonomicky dariť. Samozrejme, že to je veľmi ťažké, ale my sme predložili návrhy, nazývame to štyri krát štyri opatrení, že akou cestou by sa mal štát uberať, aby sa tomu biznisu na Slovensku darilo, aby sa darilo zamestnávateľom a potom aj zamestnancom. A je to v oblasti daní, je to v oblasti pracovného trhu, je to v oblasti investícií a osobitnú pozornosť sme venovali malému a strednému podnikaniu, najmä kreativite, kreativite, podporenie kreativity a podnikavosti už mladých ľudí, možno už od škôl. Toto by sme očakávali od vlády, že áno, viete čo, ideme šetriť, ale my chceme vám, podnikatelia, namiesto toho, aby sme vám hádzali polená pod nohy, tak my vám chceme vytvoriť také prostredie, aby sa vám tu oplatilo podnikať.
A poslednú vec, čo poviem, aby sme pritiahli tých investorov, pretože sme najhorší z celej V4, čo sa týka aj získavania priamych zahraničných investícií.
Za týchto okolností KDH takýto rozpočet verejnej správy nemôže podporiť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2024 10:28 - 10:28 hod.
Jozef HajkoVystúpenie v rozprave 27.11.2024 10:09 - 10:09 hod.
Jozef HajkoPrvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to...
Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň.
V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebná, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani.
To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zle. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili.
Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný.
Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za e-kolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dva krát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať.
Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá v podstate, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je.
Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme, to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice.
Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril.
A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tu daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví.
A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro.
Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť.
A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce.
Ďakujem za pozornosť.