Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

14.4.2025 o 11:34 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 14.4.2025 11:34 - 11:35 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja vás nebudem už zdržiavať dlhšie. Čo som potreboval, tak som povedal. Len na záver poviem jednu vec na ktorú som možno trošku pozabudol. Nejde o žiadne nesystémové opatrenie. Skutočne za 10 rokov sa tá odvodová odpočítateľná položka nezvyšovala a v podstate to, čo my navrhujeme len zodpovedá vývoju miest a dôchodkov na Slovensku. To znamená nejde o nič, v podstate o nič nové, ale ide o valorizovanie tejto odpočítateľnej položky. Takže ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.4.2025 11:18 - 11:32 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh. Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu. Čo sa udialo za toho pol roka, ako sme to mali ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez 100 000. 100 000 pracovných miest na Slovensku nemáme obsadených, to že sa nachádzame v takejto situácii spôsobuje mnohé problémy. Keďže tie firmy nemôžu angažovať pracovníkov, nedosahujú tie ekonomické tie obraty a tie výkony, ako by dosiahli pri tomto počte pracovníkov. A to je veľmi dôležité pretože, ak chcú firmy rozvíjať svoje podnikanie a inovovať ho zároveň, potrebujú na to ľudí, a ak sa im to darí, tak potom platia štátu dane a odvody. Ak sa im to nedarí tak potom ten zdroj daní a odvodov je limitovaný z hľadiska firiem. Zvlášť to pripomínam v časoch, keď sa stvrdili, sú oveľa tvrdšie podmienky podnikania na Slovensku. Dôvodom sú oba konsolidačné balíky, ktoré doteraz prijala vláda a ktoré v posledných týždňoch mimoriadne cítime z hľadiska, najmä z hľadiska uplatňovania transakčnej dane. Videli sme, že tu bol aj návrh z dielne poslancov Slobody a Solidarity, ktorý by som povedal dosť sa podobá na tento návrh zákona, ale by som povedal ten návrh zákona, ktorý sme predkladali pred pol rokom. Ja teda na rozdiel od predkladateľov zo strany SaS sa budem venovať aj nejakej analýze trochu, že ako sme vlastne dospeli k tým číslam. Prečo by sa tá odvodová odpočítateľná položka pre študentov a dôchodcov, pracujúcich dôchodcov mala zvýšiť práve z 200 eur na 350 eur. Najskôr si treba povedať, že vlastne aká situácia v tých uhrádzaní odvodov je dnes. Je to trošku komplikované, ale predsa len to vysvetlím, aby bolo jasné, že s čím pracujeme. V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05% vymeriavacieho základu, študent neodvádza odvody v tomto prípade žiadne. To znamená, keď je ten príjem toho študenta do 200 eur, tak zamestnávateľ zaňho uhradí niečo vyše percenta z vymeriavacieho základu. To znamená z tej sumy dohodnutej a študent neplatí nič. Ak je ten príjem vyšší ako 200 eur, tak v tom prípade sú zamestnávateľ platí odvody 22,8%. To znamená dvadsaťnásobok z tej sumy pod 200 eur a študent 7%. To znamená, že naraz keď dajme tomu má ten študent 300 eur mesačne, tak za tých 200 eur zaplatí nula odvodov a za tých ďalších 100 eur do tých 300 zaplatí 7%. To znamená z tých 300 je 7% je to 7 eur. To sú odvody, o ktoré vlastne príde v čistom ten študent. To je študent. A čo sa týka dôchodcu, opäť do tých 200 eur mesačne zaplatí zamestnávateľ odvody 1,05% vymeriavacieho základu, dôchodca neplatí nič. Ale v prípade, ak ten príjem mesačný presiahne 200 eur, tak z tej sumy už potom platí zamestnávateľ odvody vo výške 19,8% a dôchodca 4%. Nepýtajte sa ma na to, že prečo tie percentá sú také, že tam je to 7, 4, 19, 22, ako toto je tento systém odvodov máme mimoriadne komplikovaný a zaslúži si to samostatnú pozornosť, ale len tak tá komplikovanosť, že si predstavte že ten zamestnávateľ zamestnáva na dohodu, zamestnáva študenta a dôchodcu, tak on ešte to musí takto poťažkať, že koľko tých odvodov platí za dôchodcu, koľko za študenta. No, je to úžasne komplikované. My sa snažíme to zjednodušiť, aj tým, že tá odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcu aj pre študenta sa zvýši z 200 na 350 eur. To znamená, keď zarába ten dôchodca, študent mesačne 500 eur, tak do tej výšky 350 eur neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ platí iba odvody vo výške niečo vyše jedného percenta. To znamená ostane mu vo vrecku, tomu dôchodcovi, aj študentovi oveľa viac, ako to platí pri súčasnom stave. Ako sme dospeli k sume 350 eur? To je zvýšenie odpočítateľnej položky o 75%, nuž spravili sme si analýzu. A z tej analýzy vyplýva, že priemerná mzda stúpla od roku 2015 o vyše 70%, starobné dôchodky sa do roku 2024, čo máme posledný údaj, zvýšili oproti roku 2015 o viac ako polovicu, a minimálna mzda narástla od roku 2015 o vyše 100%. Takže zobrali sme si všetky tieto ukazovatele, dali sme ich do určitého priemeru, zohľadnili sme aj to, že kým dôchodca má príjem z dôchodku, študent nemá príjem žiaden, a keď sme to všetko dali dohromady, tak nám v priemere vyšlo to číslo 350 eur. Takže na rozdiel od kolegu, ktorý predkladal podobný návrh zákona pred chvíľou, tak tu je aj analýza, že prečo. Nie je to z brucha. Jednoducho sme to vypočítali, že to súvisí s celkovým vývojom miezd a dôchodkov na Slovensku, a preto sme dospeli k číslu 350 eur. Teraz otázka znie samozrejme, nie sme populisti, vieme, že to bude mať dosah na sociálnu poisťovňu. No, keď niekto platí menej odvodov, no tak pochopiteľne, že tá Sociálna poisťovňa prichádza o peniaze. My sme si dali aj prácu, oslovili sme Sociálnu poisťovňu a dali sme jej vypočítať, ako to podľa tých posledných údajov vychádzalo pri týchto dohodách a aké sú čísla. Ja to prečítam. Takže podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023, to je posledný údaj čo máme, odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 173 000 osôb, z toho 115 000 študentov a 58 000 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad tých 200 eur, to čo máme dnes, tak mohlo by to tak urobiť 48 000 osôb z toho 39 000 študentov a 9000 dôchodcov. A Sociálna poisťovňa aj vypočítala, že tým pádom by prišla na odvodoch o 2 309 000 eur. To znamená na jednej strane by ostalo vo vrecku tým študentom a dôchodcom pri tej odpočítateľnej položke oveľa viac vo vrecku v čistom, ale na druhej strane by prišla Sociálna poisťovňa o vyše 2 mil. eur. Upozorňujem, že ide o statický výpočet. To znamená, oni si zobrali dohody, vypočítali, takéto číslo im vyšlo. My sme im vďační za ten výpočet. A teraz skúsme sa pozrieť do reality. Čo by sa skutočne stalo, kedy sme tie odvodové odpočítateľné položky zvýšili? V prvom rade by sa zvýšila atraktívnosť angažovania študentov a dôchodcov. To znamená zamestnávatelia by platili menšie odvody. To znamená to jedno percento až do výšky 350 eur a nie do 200 ako dnes. Menej by ich to stálo inými slovami. A zároveň by zostalo vo vreckách študentov a dôchodcov viac peňazí v čistom. Spomenul som úplne na začiatku, že tá situácia je dnes taká, že prvý raz sme prekročili hranicu 100 000 voľných pracovných miezd. Jednoducho tie firmy nemajú ľudí, chýbajú im a my chceme tým zamestnávateľom dožičiť, aby mali voľnejšie podmienky na zamestnávanie tých, ktorí pracovať chcú. To znamená nielen tých, ktorí sú evidovaní na Úrade práce, ako nezamestnaní, ale aj tých, za ktorých platí štát odvody, keď nepracujú a to sú študenti a dôchodcovia. Ak by títo ľudia dostali od štátu alebo tí zamestnávatelia dostali od štátu priaznivejšie podmienky samozrejme by sa toho chopili a ten deficit tých 100 000 pracovných miezd by sa možno snažili znižovať aj týmto spôsobom. A to, čo som už povedal viackrát dôchodcom a študentom by sa stala práca na dohody atraktívnejšia, mohli by si privyrobiť. Čo viac by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú ako som to už dnes hovoril dnes, pri inom vystúpení padajú, drvivo na plecia obyvateľov....
===== by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú, ako som to už hovoril dnes pri inom vystúpení, padajú drvivou na plecia obyvateľov a na plecia firiem. To znamená, že ak by sme schválili tento návrh zákona, pomohli by sme aj týmto kategóriám privyrobiť popri tom, čo dostávajú, napríklad dôchodcovia by si ešte mohli privyrobiť. Vieme, že tí dôchodcovia si chcú privyrobiť. Je to tak. Chcú si privyrobiť, nehovoriac o študentoch, ktorí samozrejme tiež pomôžu, tiež hľadajú zdroj príjmov a môžu odľahčiť, odľahčiť aj svojich rodičov, najmä keď sme im zobrali tým rodičom daňový bonus, ktorý je oveľa menší.
Takže my si myslíme, na to už čísla nemáme, pretože to je ťažko spočítať. Na to majú kapacity len hlavné ministerstvá. My si myslíme, že zatraktívnením tejto práce by stúpol záujem o brigádnické práce študentov a dôchodcov a tým pádom stúpol by aj objem, napokon Sociálna poisťovňa rátala, že by tam už bol záujem v roku 2023. Stúpol by objem o tých ľudí, ktorí sa angažujú týmto spôsobom a tým pádom by vzrástol, keďže by vzrástol ich počet, tak by vzrástla aj výška odvodov nad tú hranicu 350 eur. Nad tú hranicu, pretože tam máme sadzby vysoké. Som o tom viac - menej presvedčený, že by k tomu došlo a strata Sociálnej poisťovne, ktoré nám vypočítali za rok 2023 vo výške viac ako 2 milióny eur by sa týmto vymazala.
Hovoria o tom skúsenosti z iných oblastí, to je hlavne z daňovej reformy, ktoré sme tu mali pred 20 rokmi, keď sme prišli s rovnou daňou. Vláda v ktorej bolo KDH a ktorá si osvojila aj myšlienku rovnej dane, našu myšlienku. Tým, že sa zjednodušil systém, že tá sadzba bola jasná, že jednoducho ten daňový zákon bol jednoduchý, tak sa dosť a daňová sadza klesla, vzrástol oproti, napriek tomu vzrástol objem prostriedkov, ktoré sa získali výberom daní zo strany štátu. Predpokladáme na základe tejto skúsenosti, že tu by nastal podobný prípad.
To znamená, keď uzavriem svoje vystúpenie, bola by to situácia na ktorej, nová situácia, na ktorej by získal každý. A zopakujem, získal by študent, ktorému by ostalo viac vo vrecku, získal by dôchodca, týka sa to isté ako študenta, získal by zamestnávateľ, ktorý by mal lepší nástroj na angažovanie ľudí v čase vysokého nedostatku zamestnancov a posledná vec, štvrtá, získal by na tom aj štát, Sociálna poisťovňa. Myslím si, že tieto argumenty by mohli presvedčiť viacerých z vás, preto sa budeme uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.4.2025 11:18 - 11:32 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže teraz by som podrobnejšie zdôvodnil náš návrh. Ako som povedal, predkladáme ho opätovne po pol roku a predkladáme ho preto, lebo ho považujeme za veľmi dôležitý z hľadiska pracovného trhu. Čo sa udialo za toho pol roka, ako sme to mali ten návrh zákona prvý raz? Poviem len jedno číslo. Prvý raz v histórii Slovenska sa prehupol počet ponúkaných pracovných príležitostí cez 100 000. 100 000 pracovných miest na Slovensku nemáme obsadených, to že sa nachádzame v takejto situácii spôsobuje mnohé problémy. Keďže tie firmy nemôžu angažovať pracovníkov, nedosahujú tie ekonomické tie obraty a tie výkony, ako by dosiahli pri tomto počte pracovníkov. A to je veľmi dôležité pretože, ak chcú firmy rozvíjať svoje podnikanie a inovovať ho zároveň, potrebujú na to ľudí, a ak sa im to darí, tak potom platia štátu dane a odvody. Ak sa im to nedarí tak potom ten zdroj daní a odvodov je limitovaný z hľadiska firiem. Zvlášť to pripomínam v časoch, keď sa stvrdili, sú oveľa tvrdšie podmienky podnikania na Slovensku. Dôvodom sú oba konsolidačné balíky, ktoré doteraz prijala vláda a ktoré v posledných týždňoch mimoriadne cítime z hľadiska, najmä z hľadiska uplatňovania transakčnej dane. Videli sme, že tu bol aj návrh z dielne poslancov Slobody a Solidarity, ktorý by som povedal dosť sa podobá na tento návrh zákona, ale by som povedal ten návrh zákona, ktorý sme predkladali pred pol rokom. Ja teda na rozdiel od predkladateľov zo strany SaS sa budem venovať aj nejakej analýze trochu, že ako sme vlastne dospeli k tým číslam. Prečo by sa tá odvodová odpočítateľná položka pre študentov a dôchodcov, pracujúcich dôchodcov mala zvýšiť práve z 200 eur na 350 eur. Najskôr si treba povedať, že vlastne aká situácia v tých uhrádzaní odvodov je dnes. Je to trošku komplikované, ale predsa len to vysvetlím, aby bolo jasné, že s čím pracujeme. V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05% vymeriavacieho základu, študent neodvádza odvody v tomto prípade žiadne. To znamená, keď je ten príjem toho študenta do 200 eur, tak zamestnávateľ zaňho uhradí niečo vyše percenta z vymeriavacieho základu. To znamená z tej sumy dohodnutej a študent neplatí nič. Ak je ten príjem vyšší ako 200 eur, tak v tom prípade sú zamestnávateľ platí odvody 22,8%. To znamená dvadsaťnásobok z tej sumy pod 200 eur a študent 7%. To znamená, že naraz keď dajme tomu má ten študent 300 eur mesačne, tak za tých 200 eur zaplatí nula odvodov a za tých ďalších 100 eur do tých 300 zaplatí 7%. To znamená z tých 300 je 7% je to 7 eur. To sú odvody, o ktoré vlastne príde v čistom ten študent. To je študent. A čo sa týka dôchodcu, opäť do tých 200 eur mesačne zaplatí zamestnávateľ odvody 1,05% vymeriavacieho základu, dôchodca neplatí nič. Ale v prípade, ak ten príjem mesačný presiahne 200 eur, tak z tej sumy už potom platí zamestnávateľ odvody vo výške 19,8% a dôchodca 4%. Nepýtajte sa ma na to, že prečo tie percentá sú také, že tam je to 7, 4, 19, 22, ako toto je tento systém odvodov máme mimoriadne komplikovaný a zaslúži si to samostatnú pozornosť, ale len tak tá komplikovanosť, že si predstavte že ten zamestnávateľ zamestnáva na dohodu, zamestnáva študenta a dôchodcu, tak on ešte to musí takto poťažkať, že koľko tých odvodov platí za dôchodcu, koľko za študenta. No, je to úžasne komplikované. My sa snažíme to zjednodušiť, aj tým, že tá odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcu aj pre študenta sa zvýši z 200 na 350 eur. To znamená, keď zarába ten dôchodca, študent mesačne 500 eur, tak do tej výšky 350 eur neplatí žiadne odvody a zamestnávateľ platí iba odvody vo výške niečo vyše jedného percenta. To znamená ostane mu vo vrecku, tomu dôchodcovi, aj študentovi oveľa viac, ako to platí pri súčasnom stave. Ako sme dospeli k sume 350 eur? To je zvýšenie odpočítateľnej položky o 75%, nuž spravili sme si analýzu. A z tej analýzy vyplýva, že priemerná mzda stúpla od roku 2015 o vyše 70%, starobné dôchodky sa do roku 2024, čo máme posledný údaj, zvýšili oproti roku 2015 o viac ako polovicu, a minimálna mzda narástla od roku 2015 o vyše 100%. Takže zobrali sme si všetky tieto ukazovatele, dali sme ich do určitého priemeru, zohľadnili sme aj to, že kým dôchodca má príjem z dôchodku, študent nemá príjem žiaden, a keď sme to všetko dali dohromady, tak nám v priemere vyšlo to číslo 350 eur. Takže na rozdiel od kolegu, ktorý predkladal podobný návrh zákona pred chvíľou, tak tu je aj analýza, že prečo. Nie je to z brucha. Jednoducho sme to vypočítali, že to súvisí s celkovým vývojom miezd a dôchodkov na Slovensku, a preto sme dospeli k číslu 350 eur. Teraz otázka znie samozrejme, nie sme populisti, vieme, že to bude mať dosah na sociálnu poisťovňu. No, keď niekto platí menej odvodov, no tak pochopiteľne, že tá Sociálna poisťovňa prichádza o peniaze. My sme si dali aj prácu, oslovili sme Sociálnu poisťovňu a dali sme jej vypočítať, ako to podľa tých posledných údajov vychádzalo pri týchto dohodách a aké sú čísla. Ja to prečítam. Takže podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023, to je posledný údaj čo máme, odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 173 000 osôb, z toho 115 000 študentov a 58 000 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad tých 200 eur, to čo máme dnes, tak mohlo by to tak urobiť 48 000 osôb z toho 39 000 študentov a 9000 dôchodcov. A Sociálna poisťovňa aj vypočítala, že tým pádom by prišla na odvodoch o 2 309 000 eur. To znamená na jednej strane by ostalo vo vrecku tým študentom a dôchodcom pri tej odpočítateľnej položke oveľa viac vo vrecku v čistom, ale na druhej strane by prišla Sociálna poisťovňa o vyše 2 mil. eur. Upozorňujem, že ide o statický výpočet. To znamená, oni si zobrali dohody, vypočítali, takéto číslo im vyšlo. My sme im vďační za ten výpočet. A teraz skúsme sa pozrieť do reality. Čo by sa skutočne stalo, kedy sme tie odvodové odpočítateľné položky zvýšili? V prvom rade by sa zvýšila atraktívnosť angažovania študentov a dôchodcov. To znamená zamestnávatelia by platili menšie odvody. To znamená to jedno percento až do výšky 350 eur a nie do 200 ako dnes. Menej by ich to stálo inými slovami. A zároveň by zostalo vo vreckách študentov a dôchodcov viac peňazí v čistom. Spomenul som úplne na začiatku, že tá situácia je dnes taká, že prvý raz sme prekročili hranicu 100 000 voľných pracovných miezd. Jednoducho tie firmy nemajú ľudí, chýbajú im a my chceme tým zamestnávateľom dožičiť, aby mali voľnejšie podmienky na zamestnávanie tých, ktorí pracovať chcú. To znamená nielen tých, ktorí sú evidovaní na Úrade práce, ako nezamestnaní, ale aj tých, za ktorých platí štát odvody, keď nepracujú a to sú študenti a dôchodcovia. Ak by títo ľudia dostali od štátu alebo tí zamestnávatelia dostali od štátu priaznivejšie podmienky samozrejme by sa toho chopili a ten deficit tých 100 000 pracovných miezd by sa možno snažili znižovať aj týmto spôsobom. A to, čo som už povedal viackrát dôchodcom a študentom by sa stala práca na dohody atraktívnejšia, mohli by si privyrobiť. Čo viac by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú ako som to už dnes hovoril dnes, pri inom vystúpení padajú, drvivo na plecia obyvateľov....
===== by sme chceli dnes dopriať študentom a dôchodcom v čase, keď zažívame na vlastných pleciach obidva konsolidačné balíky, ktoré padajú, ako som to už hovoril dnes pri inom vystúpení, padajú drvivou na plecia obyvateľov a na plecia firiem. To znamená, že ak by sme schválili tento návrh zákona, pomohli by sme aj týmto kategóriám privyrobiť popri tom, čo dostávajú, napríklad dôchodcovia by si ešte mohli privyrobiť. Vieme, že tí dôchodcovia si chcú privyrobiť. Je to tak. Chcú si privyrobiť, nehovoriac o študentoch, ktorí samozrejme tiež pomôžu, tiež hľadajú zdroj príjmov a môžu odľahčiť, odľahčiť aj svojich rodičov, najmä keď sme im zobrali tým rodičom daňový bonus, ktorý je oveľa menší.
Takže my si myslíme, na to už čísla nemáme, pretože to je ťažko spočítať. Na to majú kapacity len hlavné ministerstvá. My si myslíme, že zatraktívnením tejto práce by stúpol záujem o brigádnické práce študentov a dôchodcov a tým pádom stúpol by aj objem, napokon Sociálna poisťovňa rátala, že by tam už bol záujem v roku 2023. Stúpol by objem o tých ľudí, ktorí sa angažujú týmto spôsobom a tým pádom by vzrástol, keďže by vzrástol ich počet, tak by vzrástla aj výška odvodov nad tú hranicu 350 eur. Nad tú hranicu, pretože tam máme sadzby vysoké. Som o tom viac - menej presvedčený, že by k tomu došlo a strata Sociálnej poisťovne, ktoré nám vypočítali za rok 2023 vo výške viac ako 2 milióny eur by sa týmto vymazala.
Hovoria o tom skúsenosti z iných oblastí, to je hlavne z daňovej reformy, ktoré sme tu mali pred 20 rokmi, keď sme prišli s rovnou daňou. Vláda v ktorej bolo KDH a ktorá si osvojila aj myšlienku rovnej dane, našu myšlienku. Tým, že sa zjednodušil systém, že tá sadzba bola jasná, že jednoducho ten daňový zákon bol jednoduchý, tak sa dosť a daňová sadza klesla, vzrástol oproti, napriek tomu vzrástol objem prostriedkov, ktoré sa získali výberom daní zo strany štátu. Predpokladáme na základe tejto skúsenosti, že tu by nastal podobný prípad.
To znamená, keď uzavriem svoje vystúpenie, bola by to situácia na ktorej, nová situácia, na ktorej by získal každý. A zopakujem, získal by študent, ktorému by ostalo viac vo vrecku, získal by dôchodca, týka sa to isté ako študenta, získal by zamestnávateľ, ktorý by mal lepší nástroj na angažovanie ľudí v čase vysokého nedostatku zamestnancov a posledná vec, štvrtá, získal by na tom aj štát, Sociálna poisťovňa. Myslím si, že tieto argumenty by mohli presvedčiť viacerých z vás, preto sa budeme uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.4.2025 11:15 - 11:16 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia predkladáme vám spolu s kolegom Františkom Majerským návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Prekladáme tento návrh opäť po vypršaní viac ako pol roka. Podstatou tohto návrhu zákona je, aby sa zvýšili odvodové odpočítateľné položky pre študentov a dôchodcov, ktorí majú dohody so zamestnávateľmi, pretože táto odvodová odpočítateľná položka sa nevalorizovala 10 rokov a za ten čas išli hore mzdy, išli hore dôchodky. Takže pokladáme to za nevyhnutné, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila. Ja budem bližšie k tomu nášmu návrhu hovoriť v rozprave a do tej rozpravy sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 11:05 - 11:07 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vieš kolega Viskupič plus ďalší. Pozrite sa. Ja, ja teda cestujem po Slovensku a koľko pribudlo v poslednom čase veľkoplošných plagátov, ktoré nabádajú na hazard. Ten náš zákon smeruje k tomuto, tento návrh zákona, aby sa obmedzila tá reklama, hej? Jednoducho je to, je to výnosný biznis a ja len poviem z toho čo si kolega Viskupič čítal. Je to z vyjadrení šéfa úradu pre reguláciu hazardných hier, ale on tam hovorí ešte aj jednu vec. Najväčší podiel na trhu si aj naďalej držia internetové kasína, ktoré medziročne zaznamenali nárast výťažku o 29,9 desatín percenta na 476 miliónov eur. A ďalej hovorí generálny riaditeľ úradu, že výrazný rast súvisí s inováciami v digitálnych službách. Zmenou správania spotrebiteľov a efektívnou reguláciou zo strany štátu tam už pri tom, pri tej tretej kategórii hovorí o prínose pre štát. To znamená. Zmena správania spotrebiteľov to je podľa mňa dosť významná vec. A druhá vec, že ak my hovoríme o vyšších odvodoch z hazardu, nerobíme to svojvoľne. My nie sme zástancami zvyšovania daní. Ani odvodov, ale hovoríme o časoch konsolidácie. Takže, keď hľadáme nejaké zdroje, aby sme pomohli verejným financiám, hľadáme ich napríklad tu pri týchto negatívnych externalitách. A či je to dnes tá regulácia primeraná alebo nie, no ono to je ťažko povedať. Len zoberme si akým tempom rastú spotrebné dane z tabaku a z alkoholu. Myslím si, že je logické, že mali by rásť aj pri hazarde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 10:47 - 10:49 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za vaše poznámky kolegovia. Áno, kolega Viskupič, samozrejme, že miera tam musí byť. Chápem, čo je výťažok. Viem, čo ostáva pochopiteľne tým stávkovým spoločnostiam a z čoho vlastne platia potom dane a z čoho platia osobitný odvod. Je mi to úplne jasné. Ja som len poukázal na to, ako rastie tá chuť, chuť vstupovať do stávkovania. Skutočne je to päťnásobok za posledné štyri roky. Päťnásobne to prevyšuje, teda päťnásobne to narástlo za tieto roky. A čo sa týka kolegu Pročka. Rozumiem aj týmto argumentom, ktoré on používa, len my si ctíme slobodu podnikania a keď to podnikanie jednoducho je nebezpečné pre spoločnosť, tak ho treba nejakým spôsobom regulovať. Ak by sme prešli k úplnému zákazu, ja len uvediem dva príklady. Obidva sa týkajú tej istej komodity, tej istej negatívnej externality, týkajú sa alkoholu. Zoberte si prohibíciu v Spojených štátoch v prvej polovici 20. storočia, k čomu viedla prohibícia. K masívnemu, masívnemu rozkvitaniu čierneho obchodu a vzniku silných mafiánskych skupín. A podobný pokus o necelých 100 rokov sme zažili v Rusku, kde tiež vyhlásili prohibíciu na alkohol a viedlo to, dá sa povedať, k podobnému výsledku. Zákazy v tejto oblasti, striktné zákazy nepomáhajú a my sme zástancami skôr regulácie, a preto aj predkladáme tento návrh zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.4.2025 10:30 - 10:41 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa ja vyjadril k tomuto návrhu zákona. Vlastne je to náš, ale ja by som sa upriamil na tú ekonomickú stránku tohto návrhu. Keď sa pozrieme, ako sa vyvíja hazard v posledných rokoch, tak prichádzame k zaujímavým zisteniam. Nechcem vás unavovať číslami, ale predsa len niektoré musím povedať. V roku 2020 bol objem stávok do hazardných hier 5 300 000 000 eur. V roku 2022, o dva roky neskôr 18 400 000 000 eur. A v minulom roku 24 200 000 000 eur. Dobre počúvate, je to zhruba to, čo bolo minulý rok je zhruba na dvoch tretinách štátneho rozpočtu. Toľko ľudia sú ochotní prestávkovať v hazarde. To je jeden ukazovateľ. Druhý ukazovateľ je, že štát samozrejme zdaňuje osobitným spôsobom hazard a má z toho príjem a nemalý príjem. Opäť použijem pár čísel. V roku 2020 bol príjem štátu 212 000 000 eur. V roku 2022 215 000 000 eur a v roku 2024 347 000 000 eur. To je zruba toľko, koľko chce tento rok štát vybrať na transakčnej dani. Je to zhruba 500 000 000, ale toto číslo sa k tomu blíži. Takže ešte raz, od roku 2020 sa objem prostriedkov, ktoré boli ľudia ochotní dať do hazardu zpäťnásobil, päťnásobil, päťnásobné, takéto tempo to bolo. A výnos štátu sa za toto obdobie ani nezdvojnásobil. To sú čísla. Čo z týchto čísel vyplýva. Vyplýva z toho jedna vec, keď sa vrátim k tomu objemu, ktorý sa prestávkoval, že keď prichádzajú ťažké časy na obyvateľov, tak siahajú po tom hazarde, siahajú po ňom ako po prostriedku rýchleho zárobku, spoliehajú sa na to, že keď mám ten príjem nižší v iných oblastiach, tak možno že z toho hazardu mi niečo kvapne. Krásne sa to ukazuje na prípade pandémie, keď tie problémy boli, ľudia boli zamknutí doma a začali stávkovať viac, najmä cez internet. Druhá vec, ktorá z tohto vyplýva, z týchto čísel, že príjem štátu nerastie lineárne s objemom, s objemom prestávkovaných, s objemom toho, čo dali ľudia do hazardu. Takže ak tu máme návrh zákona, ktorý hovorí o obmedzení reklamy pre hazard, tak z jednej strany to posudzujeme ako primerané z hľadiska objemu, ktorý do toho hazardu ide, ak vezmeme do úvahy, že aký je príjem štátu. Nemyslíme si, že nejakým spôsobom výrazným by sa obmedzil príjem štátu z hazardu, ak by sme túto reklamu takýmto spôsobom obmedzili. Kolega o tom hovoril, ja len pripomeniem, že hazard je skutočne vec návyková. Dokonca keď sa pozriete na internetovú stránku úradu pre hazardné hry, tak tam nájdete dokonca jednu databázu, ktorá a týka tých ľudí, ktorí majú nábeh na to, aby boli závislí a je to regulované, aby do tejto závislosti neupadli. Takže je to celospoločenský problém, nielen preto, že ľudia sa márne spoliehajú, že odtiaľto získajú nejaké väčšie prostriedky, pretože v prvom rade tým prevádzkovateľom hazardných hier ide o ich vlastný príjem. Márne sa spoliehajú, že odtiaľ získajú viac. A druhá vec je, že nám ľudia upadajú do závislosti a štát samozrejme, nie len však všetkých tých ľudí ľutuje pochopiteľne, ale ide aj o to, že štát na to minie prostriedky. Je to závislosť. Je to podobná závislosť, ako závislosť od alkoholu napríklad, alebo od drog. Z ekonomického hľadiska považujeme hazard za negatívnu externalitu. To znamená, je to oblasť, ktorá je hodná osobitnej pozornosti a my v Kresťanskodemokratickom hnutí sme proti tomu, aby sa tu zdvíhali dane, alebo uvádzali nové dane, ale ak už na tie dane príde a ak sa má niečo zdaňovať, tak je priestor na zdaňovanie negatívnych externalít. To znamená, toho alkoholu, je priestor tým pádom aj na zdaňovanie hazardu. Preto v tejto súvislosti chcem pripomenúť, že vlani, keď ministerstvo financií a celá vláda predkladali návrh druhého konsolidačného balíka, tak Kresťanskodemokratické hnutie prišlo s vlastným návrhom, ktorý bol úplne otočený naopak ako bol vládny návrh. Namiesto toho, aby sa tá konsolidácia znášala na plecia bežných ľudí, podnikateľov alebo zamestnancov, kde sme to vyrátali až na 95 % dosahu toho balíka, tak sme to chceli otočiť, aby na sebe štát šetril a predložili sme aj svoje návrhy, ktoré boli podopreté číslami, analýzami. Jeden z tých bodov tohto návrhu konsolidačného balíka z dielne KDH boli aj dane, alebo dvoma bodmi boli dane. Prvý už to tu spomínal aj kolega Viskupič. Jednoducho veľmi zle vyberáme daň z pridanej hodnoty. Takže ak by sme sa zamerali na lepší výber DPH, tak možno by sme ročne prišli aj k sume jednej miliardy eur. Nie sú to len naše čísla, napokon potom to potvrdilo na začiatku roka aj ministerstvo financií, ktoré hovorí dokonca o tom, že sme pri lepšom výbere dane z pridanej hodnoty by sme mohli získať dokonca až miliardu a pol eur. My sme radi, že ministerstvo financií si osvojilo tieto veci a dúfajme, že bude sa tým riadiť aj ďalej a skutočne sa zameria na lepší výber dane z pridanej hodnoty nielen tým, že vám bude kontrolovať tie účtiky hej, pokladničné doklady atď., ale sa zameria aj na daňové podvody pri DPH, skutočne ako tam uniká veľa peňazí. To bol jeden z návrhov, ktorý predložilo KDH, ktorý sa týkal daní a druhý návrh bol, ak už teda chcete s daňami niečo robiť a zvyšovať ich, tak zvýšme odvod z hazardných hier. A preto sme navrhli zvýšiť odvod z hazardných hier o 10 percentuálnych bodov, to znamená z 27 % výťažku, to je to, čo získajú tí prevádzkovatelia, na 37 %. Ak by sa toto udialo, tak štát by získal zhruba 70 mil. eur. Týkalo sa to len určitej kategórie hazardných hier. Dá sa to samozrejme urobiť aj iným spôsobom, ale ak by štát a vláda jednoducho k tomuto zaujala takýto prístup a už vidíme, že ministerstvo financií začalo koketovať s touto myšlienkou, tak by získala z hazardu oveľa väčší výnos. Na to, čo som upozorňoval, že nie je lineárny vzťah medzi tým, že koľko peňazí ide do hazardu a koľko vyberie štát, tak by sa to nejakým spôsobom upravilo. Myslíme si, že týmto spôsobom by sa ani nejako neobmedzovala, určite hazard patrí do kategórie, musíme o ňom uvažovať ako o činnosti, ktorá súvisí so slobodou podnikania. V prvom rade ľudia by si mali byť vedomí, že keď idú do hazardu, čo ich to stojí a čo pre nich z toho môže vyplývať. Ale hovorím, že nech sa páči, tak sú tu zákonom stanovené obmedzenia, čo sa týka hazardu, je to skutočne ako regulované veľmi silne, máme špeciálny úrad, aj keď ten by nemusel byť, stačilo by jedno oddelenie na ministerstve financií, ale to je na inú tému. Ale máme to regulované, takže keď ľudia do toho idú, takisto ako nemôžeme zakázať človeku, aby si zapálil cigaretu, v poriadku, tak keď ľudia do toho idú, tak poďme si všímať aj to, že akým spôsobom získava štát z toho prostriedky. Preto sme aj hovorím navrhli úpravu výšky odvodu z hazardných hier a budeme v tom pokračovať a na základe tých informácií, ktoré prenikajú z ministerstva financií tak vidíme, že o tom uvažujú aj na ministerstve financií a predpokladám, že toto bude aj súčasťou tretieho konsolidačného balíka, ktoré chystá ministerstvo financií. Záverom poviem toľko, že to čo tu dnes predkladáme, to znamená obmedzenie reklamy na hazard, spolu s tým čo som spomenul, to znamená zvýšenie odvodov z hazardu, pokladáme za dve cesty, ktoré patria do jednej kategórie. To znamená, ide nám o to, aby obyvatelia na Slovensku sa nespoliehali na hazard a ide nám o to, aby sa nám hazardom nekrivili povahy, nekrivilo správanie a najmä mladých ľudí, pretože tí majú k tomu väčší nábeh. Takže prosím vás pekne, páni kolegovia poslanci, zvážte čo predkladáme a sledujúc ten náš záujem, ktorý som teraz povedal vás vyzývam, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 9:44 - 9:59 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
... o postoj ministra práce čo sa týka ďalšej existencie druhého piliera a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom druhom pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž tohoto druhého piliera, čo je

v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz.
Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať.
A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda.
A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť.
Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať.
A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.4.2025 9:29 - 9:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní.
Ako som už hovoril pri vyhodnocovaní skráteného konania, tak k tomuto zákonu, tak myšlienka využiť peniaze, ktoré sú zhromaždené v úsporách sporiteľov v II. pilieri na projekty, ktoré sa týkajú Slovenska, je stará. Je stará a zaoberá, zaoberali, zaoberali ste to, zaoberali sa tým aj vlády, ktorých bolo KDH v minulosti. Takže tá myšlienka tu je, hovorí sa o nej roky.
Ona má, samozrejme, svoju logiku, pretože ak máme dnes nedostatok investícií a sme na tom najhoršie zo všetkých okolitých štátov, tak každá možnosť, ako, akým spôsobom investovať na Slovensku, je dobrá. Samozrejme, že musí spĺňať určité, určité predpoklady, a o tom chcem práve hovoriť.
Problémom pri tejto, pri takomto spôsobe investovania je, že máme proti sebe v podstate postavené dva záujmy. Je tu záujem vlády, ktorá, ktorá chce, aby sa na Slovensku investovalo, napr. do infraštruktúrnych projektov, a je tu záujem, záujem sporiteľov, ktorí chcú, samozrejme, na tejto investícii zarobiť čím väčšie peniaze, aby sa im zhodnotili. Kým vláda, pochopiteľne, sa snaží získať prostriedky za čím nižší úrok, sporiteľ na druhej strane chce čím vyšší výnos, takže to sa bije. A bude sa to biť vždy, pri všetkých takýchto projektoch sa to bude biť. Ale v každom prípade poskytnutie takejto možnosti je legitímne, je skutočne legitímne a vlastne rozširuje portfólio tých dôchodcovských správcovských spoločností, kam investovať prostriedky.
Dnes dôchodcovské správcovské spoločnosti investujú do štátnych nástrojov, sú to štátne dlhopisy. Investujú aj slovenské banky do týchto nástrojov, investujú aj zahraniční investori, takže opäť opakujem, že to je legitímny nástroj. No, ale tu, samozrejme, tu, samozrejme, sa musím pristaviť, pretože nemám celkom dôveru v to, ako, akým spôsobom sa vláda stavia k hospodáreniu s verejnými prostriedkami. Dlhodobo kritizujeme, akým spôsobom konsoliduje verejné financie. Mňa osobne zaráža, že máme, sme v strede druhého balíka konsolidačného. Prvý sme prijali ešte na konci roku 2023, stále ho nemáme vyhodnotený. Stále nevidím od ministerstva financií, vlastne ako sa podarilo naplniť tie opatrenia. Ak si pamätáte, tak ich minister financií ukazoval na obrazovke, boli tam stovky miliónov eur, a stále, stále nemáme vyhodnotenie, či sa to vlastne podarilo.
Hovorím, sme v druhej, v polovici tej druhej konsolidácie, a vidíme, čo sa deje okolo transakčnej dane. Vidíme, akým spôsobom, akým spôsobom štát opäť nedokáže, nedokáže vyhodnocovať a reagovať na to, že čo sa deje v spoločnosti, a aké nové opatrenia prijímať, a už sa hovorí o treťom balíku, ktorý nám zase len narastá vo verbálnych vyjadreniach ministra financií, nám narástol zrazu z 800 mil. na 2 mld. eur, takže nemám, nemám veľkú dôveru v to, akým spôsobom investuje vláda. Je tu, je tu veľa nehospodárnosti.
Ako príklad uvádzam, ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 17 % výdavkov tohto ministerstva a jeho rozpočtu ide na prevádzkové náklady, kam počítam aj nákupy tovarov a služieb, nielen mzdy a prenájom a tak ďalej, 17 % zhltne samé, sama, sám tento in... táto inštitúcia, aby mohla vydať tie prostriedky, aby pretiekli cez ňu, cez tie prostriedky pre, pre subjekty o ktoré, o ktoré, ktoré zastrešuje. A rozpočet ministerstva, tohto ministerstva, ktorý mal byť pôvodne 100 mil. eur, je takmer 240 mil. eur v súčasnosti.
A vrátim sa, vrátim sa k téme, k téme možnosti investovať do, do produktov infraštruktúrnych. Ja som skritizoval skrátené legislatívne konanie, nepatrí sa takéto zákony prijímať v skrátenom legislatívnych konaní, nech je v tomto prípade dôvod akýkoľvek, ak teda, ak teda skutočne nehrozia nejaké hospodárske škody – myslím si, že to tak nie je –, pretože toto skrátené konanie v prvom rade nám nedáva možnosť pripomienkovať celý zákon. A druhá vec je, že nastáva to... jednoducho krátkosť času. Ja som musel v tom krátkom čase komunikovať aj s predstaviteľmi dôchodcovských správcovských spoločností a s ministerstvom práce takisto, aby som si sám niektoré veci dokázal vyjasniť. Pochopiteľne, že už na začiatku sa hovorilo o tom, že investovanie do týchto produktov bude dobrovoľné. Ale chcel som to skutočne, skutočne počuť, že je dobrovoľné, a uistil som sa, že to bude ozaj dobrovoľné. Bude, bude na, na tých správcovských spoločnostiach, aby oni zvážili mieru rizika a mieru výnosu, a jednoducho sa rozhodli, že či do týchto produktov budú investovať. Nie je to nič výnimočné, sú takéto produkty aj inde vo svete, takže z tohto pohľadu je to v poriadku.
Druhá vec je, že či týmto spôsobom zase nerozvirujeme hladinu v II. pilieri, pretože na konci, hovoril som o prvom konsolidačnom balíku na konci roka 2023, sa znížili odvody do II. piliera na 4%. Súčasné 4, pripomeňme si, že na začiatku to bolo 9, teraz máme 4, menej ako polovicu, a rozmýšľal som nad tým, že čo spraví tento zákon, ak bude schválený vlastne s tým II. pilierom.
Počujeme tu, že môže byť tie, môžu byť tie prostriedky sporiteľov ohrozené. Priamo ohrozené, nepredpokladám, že by mohli byť tým, že budú ivest... budú, budú investovať do týchto nových produktov, pretože je tam báza dobrovoľnosti. Toto som už povedal.
A druhá vec je, že či sa predsa len na tento II. pilier nesiahne, pretože spomínal som tretí konsolidačný balík, a vždy tu bolo pokušenie, a vlastne aj vlády Roberta Fica to pokuš... tomu pokušeniu neodolali, že buď ten II. pilier otvorili, alebo, alebo siahli na sadzby odvodov do tohto II. piliera, tak som špekuloval nad tým, že čo tento zákon vlastne spôsobí. A skôr, skôr mi vychádza z toho to, že ak sa zafixuje takýto nový spôsob investovania v tom II. pilieri, že to pokušenie možno nebude menšie, ale že to jednoducho bude ťažšie, ťažšie vykonateľné.
A preto som sa aj zaujímal o postoj ministra práce, čo sa týka ďalšej existencie II. piliera, a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom II. pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž toho, toho II. piliera, čo je v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz.
Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať.
A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda.
A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť.
Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať.
A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.4.2025 15:59 - 15:59 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ja ešte k tomu zdôvodňovaniu clami zo Spojených štátov, turbulenciami na akciových trhoch. Ja len, pán kolega, vám položím jednu otázku. A čo ak na tých clách alebo na nejakom spoločnom prístupe sa Európska únia a Spojené štáty dohodnú? Ja to napríklad nevylučujem. A zatiaľ, zatiaľ to, čo vidíme zo strany Európskej komisie, však včera sedeli minister, ministri hospodárstva, kde navrhujú úplný opak ako Spojené štáty, ísť s clami na nulu, úplný opak, lebo tie clá existujú aj dnes, však to vieme, len sú oveľa menšie. A turbulencia na akciových trhoch? No viete, ak sme ozaj takí múdri tu v tejto sále, tí, ktorí si za týmto názorom stoja, a vieme, čo bude s akciovými trhmi, no tak poďme všetci investovať. Nikto nevie, čo bude. Však sa pozrite, pozrite na históriu týchto akciových trhov a vidíte, aké kadejaké zákmity sú tam. Môže to byť, môže, môže to byť o pár dní úplne naopak. Takže my tu počúvame argumenty, ktoré, o ktorých, ktoré vlastne argumentmi nie sú. Pretože skutočne, sám pán minister hovoril, že tento zákon sa chystá dlho, a keď vidíme aj vyjadrenia zástupcu sporiteľov, ktorí v podstate trošku so zamračenou tvárou, ale nemá s tým problém a povie, samozrejme, jedným dychom, áno, je to dobré, že je to dobrovoľné, a pouvažujeme nad tým, ak z toho bude dobrý výnos. No tak, chystalo sa to dlho a nepoužívajme argumenty aktuálneho politického vývoja vo svete. Mne sa to zdá skutočne ako veľmi účelovo použité. Ja som povedal svoje podozrenie, odkiaľ môže vietor fúkať, uvidíme. Však uvidíme, čo sa stane na budú... nasledujúce týždne.
Skryt prepis