Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k predloženému návrhu zákona. Hneď na začiatok poviem, že ak sledujeme nejaké znaky, ktoré nesie vládnutie tejto vlády, tak to je, by som povedal, politika mešcov. To znamená, že každý, každý predstaviteľ tej vlády alebo dokonca možno aj nie priamo člen vlády, tak sa mu dostane do rúk určitý mešec, s ktorým môže nakladať. Spomínal to tu kolega, kolega Ledecký, ktorý hovoril o tom mediálnom dome pre rómskeho splnomocnenca. Rokovali sme, rokovali sme nedávno o mešci pre podpredsedu vlády pre fond obnovy, ktorý dostane mešec na to, aby mohol prideľovať dotácie vo vede a vo výskume. Nič proti tomu, samozrejme, aby sa tieto oblasti podporovali, len vidíme, že sa to takýmto spôsobom, takýmto spôsobom prerozdelí dopredu a potom vlastne v rámci tých koaličných dohôd tieto, tieto mešce potom sa používajú týmto spôsobom. A, žiaľ, musím povedať, že aj ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja aj keď dostáva nejaký mešec, je úplne maličký, je skutočne maličký, nie je to, pán minister, vy ste to prevzali, ten návrh zákona, takže nebudem vás teraz kritizovať, vás osobne, ale to je úplne maličký mešec, ktorý, ktorý má slúžiť v tomto prípade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Nuž povedzme si, povedzme si, aké sú to peniaze.
Tento rok má, na rozvoj prioritných okresov sa má minúť necelých 12 mil. eur. Dvanásť miliónov eur. Už to tu viackrát bolo povedané, že aká to je v podstate zanedbateľná čiastka z hľadiska tých problémov, ktoré tieto najmenej rozvinuté okresy na Slovensku majú. Ja túto otázku chcem spojiť aj s tým, že vlastne kde sa tie samosprávy dnes nachádzajú. Veľmi krátko to poviem, my sme to tu o tom hovorili aj s ministrom financií, týka sa to financovania samospráv, ja poviem len pár čísel, chronicky ich opakujem, ale budem to opakovať.
Tento rok dostanú samosprávy, obce dostanú tento rok o 170 mil. eur menej z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb ako minulý rok. Z dane z príjmov právnických osôb dostanú veľkú nulu, to znamená nič. A to, že tu rokujeme o tom, že dostanú obce preddavky z tejto dane z príjmov fyzických osôb, to sa dalo predvídať už vlani, pretože tie obce jednoducho sú vo veľmi zlom stave, ako sa prijímal vlani štátny rozpočet, tak ja som na to upozorňoval, obce prídu prosiť vládu, aby dostali peniaze a je to tu, je to tu, musím povedať.
Robíme s nimi to, že im umožníme rozpúšťať rezervné fondy. To znamená, rozpúšťať, rozpúšťať, zbavovať sa doslova majetku a tieto peniaze používať na to, aby sa zabezpečil bežný chod samospráv. Na tú, na tú až smiešnosť tej sumy, ktorá sa má použiť na rozvoj najmenej, teda na podporu najmenej rozvinutých okresov, uvediem ilustračný príklad. My tu hovoríme roky o tom, že peniaze z eurofondov by sa mali presunúť na samosprávy možno až z polovice a keď si zoberiem štátny rozpočet na tento rok, ten počíta s tým, že z eurofondov sa minie tento rok 2,142 mld. eur. Ak by polovica týchto peňazí išla na regióny, máme tu radi partnerstvá napríklad, ktoré majú spracované projekty, tak tá suma z tých eurofondov by bola 185-násobok toho, čo ideme venovať na najmenej rozvinuté okresy.
Čo s tým robiť? Ja teda hovorím, že z hľadiska, z hľadiska samospráv tých otázok je veľmi veľa. Spomínali sme tu už niektoré veci, spomínali sa tu miestne akčné skupiny, ktoré sú, niekde fungujú, niekde nefungujú, ale ktoré sú veľmi dobrým spôsobom, ako pomáhať tým regiónom priamo z týchto európskych peňazí. Miestne akčné skupiny nám kolabujú práve preto, akým spôsobom pristupuje k tomu vláda, najmä ministerstvo pôdohospodárstva, odkiaľ sa to financuje.
Ďalšia vec. Ministerstvo financií samo vyvíja tlak, aby samosprávy zvyšovali dane. To znamená, aby si sami riešili problémy. Ja len poviem príklad. Ministerstvo financií počíta, že tento rok zdvihnú samosprávy poplatky za spracovanie odpadu zhruba o 20 mil. eur a už s tým počíta v rozpočte, že pomáhajte si, obce, sami. Sú tu tlaky na to, aby sa zvyšovali dane z príjmov, dane z nehnuteľností. Zatiaľ ten, ten, tá predstava ministerstva financií nie je celkom špecifikovaná, ale vidíme, že ten tlak narastá. Jednoducho aby si dane sami, aby si samosprávy sami zdaňovali vlastných občanov a robili to vlastne namiesto ministerstva financií.
Stále nemáme audit, čo sa týka prenesených kompetencií samospráv. Či sú tie, či sú tie kompetencie, ktoré samosprávy vykonávajú, či sú tie kompetencie dostatočne finančne podporené zo strany vlády. Nevieme, čo ďalej s decentralizáciou. Bude sa decentralizovať? Hovorí sa o tom roky. My sme za to, aby sa decentralizovalo. Nevieme o tom nič.
Spomenul sa tu problém Rómov. My tu diskutujeme o tom, že sa majú dávky v hmotnej núdzi podmieniť prácou, vieme dobre, že sa to dotkne aj Rómov, ale nehovoríme o tom, čo komplexne robiť s touto témou a to je skutočne veľmi vážna vec, najmä keď si uvedomíme, že na Slovensku máme na jednej strane nezamestnaných a na druhej strane máme veľký dopyt po pracovníkoch, to číslo prekročilo už 100-tisíc, 100-tisíc voľných miest je na Slovensku, ktoré nedokážeme obsadiť.
Takže tých problémov je veľmi veľa a toto, o čom tu rokujeme dnes, toto je úplná drobnosť. Ja by som povedal, že to je skôr taká hra so slovami, je to taká, taká kamufláž, že ideme, ideme pomáhať najmenej rozvinutým okresom, je to taká hra a nakoniec, nakoniec poviem, že váš predchodca, pán minister, ja som mu to povedal viackrát a vlastne vaša pôvodná materská strana hovorila o tom, že ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja treba zrušiť, treba zrušiť. A vy teraz sedíte na poste vlastne inštitúcie, ktorá mala byť zrušená. Samozrejme, že o tom možno polemizovať, či túto inštitúciu zrušiť, ale ja poviem jednu vec. Ak má táto inštitúcia mať zmysel, tak nemôže, nemôže to byť inštitúcia, ktorá bude stále centralizovať a držať zdroje takto v hrsti. Nemôže to tak byť. A tento zákon zase len drží aj keď palec v druhej hrsti a on láskavo, vláda rozdeľuje nejaké peniaze regiónom a najmenej rozvinutým okresom. Treba tie právomoci presunúť dole. A ak má ministerstvo investícií fungovať ako zmysluplné ministerstvo na Slovensku, možno to už nebude ministerstvo, možno nejaký úrad, ale ak to má zmysluplne fungovať, tak, prosím vás, nech to je inštitúcia, ktorá pomáha tým, čo spotrebúvajú tie eurofondy, nie im robí prekážky, ale pomáha. Ja si predstavujem túto inštitúciu, hovorím, nemusí to byť ministerstvo, ako inštitúciu, ktorá robí servis pre tých, čo čerpajú tie eurofondy, takto to robia v Poľsku, jednoducho, takto to robia v Česku.
Ja poviem na záver jeden príklad. Hovoril mi to jeden starosta z prihraničnej dediny na Morave. Zazvonil mu telefón, odkiaľ sa ozvala krajská koordinačná agentúra, teraz presne nepoviem ako, bola to samosprávna inštitúcia. Prosím vás pekne, máme tu voľné prostriedky z eurofondov za 100 mil. českých korún, nemáte nejaký projekt, aby sme tie prostriedky mohli minúť? Toto je situácia v Českej republike. U nás keď si prečítate správu Najvyššieho kontrolného úradu o miestnych akčných skupinách, tak to je katastrofa, kolega Ledecký to tu spomínal. Jednoducho u nás sme majstri v tom, ako vieme vyrábať prekážky, aby sa tie peniaze nečerpali.
Takže ja pánovi ministrovi nechám 100 dní, uvidíme, ako sa mu bude dariť, podľa tých prvých vyhlásení, ktoré mal, tak odvahu má do niektorých krokov, týka sa to napr. tých eurofondov, takže uvidíme, budeme to sledovať.
Ďakujem za pozornosť.

Kolega Škripek, oceňujem tvoje vystúpenie. Ja sa zmienim o jednej oblasti, ktorú si spomínal, a to sú clá, o ktorých sa dnes veľa hovorí, zo strany Spojených štátov.
Vôbec celkovo oblasť zahraničnej politiky v oblasti podpory investícií a oblasť nejakej spolupráce v Európskej únii je pre mňa dosť nečitateľná, pretože môžeme to vnímať ako taký oportunistický postup vlády, keď na jednej strane spomeniem, keď sa uvaľovali clá na čínske elektromobily, tak Slovensko nepodporilo tieto clá na rozdiel od mnohých iných štátov. Samozrejme, že tam sú záujmy automobiliek. Potom vidíme, že Slovensko skutočne veľmi vysokou mierou podporuje čínske investície na Slovensku v automobilovom priemysle. Potom vidíme, že predseda vlády sa hrdí tým, že rokoval s predstaviteľmi Spojených štátov aj o clách. Konkrétne si spomínal pána Muska a on hovoril, že rokoval s pánom Muskom o tom, aby sa tieto clá odložili. No a napokon sme zaregistrovali koncom minulého pracovného týždňa, že predseda vlády sa vyslovil za to, aby Slovensko hojne začalo podporovať automobilový priemysel, ktorý je v ohrození. To znamená, na jednej strane vidíme tú politiku na štyri svetové strany, ozaj, na každú jednu stranu a na druhej strane vidíme rozhnevaných partnerov v Európskej únii, napríklad postojom k Ukrajine, postojom Slovenska k Ukrajine. No a teraz vidíme apely vlády na to, aby práve táto Európska únia podporovala vehementne automobily. Takže mne to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja som si doniesol aj počítač, aby som pracoval s číslami presne a s číslami, ktoré uvádzajú renomované inštitúcie aj samo ministerstvo financií. Takže k samosprávam a k tomu, čo tu máme predložené.
Keď sa pozrieme na schválený rozpočet verejnej správy a štátny rozpočet z konca minulého roka, tak vidíme, že samosprávy skutočne dostanú, v tomto prípade myslím obce, o 170 mil. eur menej, čo sa týka podielovej dane z príjmov fyzických osôb. Samozrejme, že môžeme hovoriť o škôlkach, môžeme hovoriť o daňovom bonuse a tak ďalej, ale jednoducho dostanú menej, je to tak. A keď som si teda pozrel návrh rozpočtu a toto som uvidel, tak mi bolo hneď na začiatku jasné, že samosprávy sa dostanú v priebehu roka 2025 presne do tohto stavu, kde sú dnes. To znamená, že budú musieť ísť a prosíkať ministerstvo financií, aby dostali peniaze na prežitie. A nepomôže im ani rozpúšťanie rezervného fondu, rezervných fondov, vlastne rozpúšťanie vlastného majetku. Ja som sa rozprával so samosprávami, ktoré na to, aby mohli zabezpečiť bežný chod, tak už doslova rozpredávajú svoj majetok. V takomto stave sú dnes.
A čo ministerstvo financií? Ministerstvo financií jednoducho, to je zase z materiálu Inštitútu finančnej politiky, ministerstvo financií počíta s tým, že však pomôžte si trošku aj samy, však máme konsolidáciu. Takže čo sa stalo? Od 1. 1. 2024, hej, keď začalo vlastne v podstate veľmi silno tiecť samosprávam do topánok, tak vybrali na dani z nehnuteľností o 120 mil. eur viac ako rok predtým. 72 % okresných miest zdvihlo sadzby v priemere o 40 %, o 40 % jednu daň, tak on mi povedal, že má číslo. Dane za špecifické služby, to je, to je poplatok za zber a spracovanie komunálneho odpadu a daň z ubytovania, tá zase stúpla medziročne v roku ´24 o 45 mil. eur. A čo robí ministerstvo financií? Inštitút finančnej politiky počíta s tým, že vyzbiera tento rok ešte o 20 mil., teda aj obce vyzbierajú ešte o 20 mil. viac na tejto dani. A nevieme teda, čo chystá ministerstvo financií, aké kroky, čo sa týka dane z nehnuteľností, pretože aspoň tak som to zachytil, ako minister financií povedal, že sa uvažuje o nejakom vyrovnaní vzťahov so samosprávami, a bolo to tak vlastne, táto odpoveď bola položená, teda bola po otázke, že ako to bude s daňami z nehnuteľností.
My hovoríme dlhodobo, že v tejto špecifickej situácii, ktorá nastala, samozrejme, aj tým, že sa zmenil daňový bonus, tak v tejto špecifickej situácii potrebujú samosprávy ešte viac ako predtým daňový mix. Ten daňový mix tu v podstate bol, bol tu predchádzajúce dva roky, pretože samosprávy získali okrem podielu z dane z príjmov fyzických osôb aj podiel z dane z príjmov právnických osôb. To bolo po dva roky. V roku 2025 získajú z tejto dane veľkú nulu, nezískajú nič. To znamená, ak to bol aký-taký daňový mix, tak teraz nie je žiaden a jednoducho je to naviazané na jednu daň, čo sa už dávno prežilo a treba to riešiť.
Ja uznávam, že samosprávy, takisto ako vlastne všetci na Slovensku sa musíme nejakým spôsobom podieľať na konsolidovaní verejných financií. Je to tak, dostali sme sa do veľmi ťažkej situácie, ale spôsob, akým sa to deje, to znamená spôsob taký, že zaťažíme tie samosprávy viac a že od nich žiadame, aby skutočne siahali doslova až na svoj majetok, neviem, či to je práve ten najlepší spôsob. Navyše keď vidíme, že tá konsolidácia vyzerá tak, jeden krok dopredu, dva kroky dozadu. To znamená, že schválim si vyššie dane, poplatky a tak ďalej a zároveň, jednou rukou a druhou rukou zasa rozdávam peniaze na veci, ktoré v podstate ani nie sú známe. Však si spomeňme, spomeňme si, ako sa robila konsolidácia vlani v septembri. Ministerstvo financií vypočítalo nejaké čísla a zrazu tam ostala visieť nejaká jedna miliarda eur. Je to potrebné, aby sa až toľko vyzbieralo navyše? No a potom sme sa dozvedeli, že akým spôsobom sa to rozdávalo navyše. A teraz, ja nechcem používať slovník ministra financií, ktorý stále hovorí o táraní a že tu táram a neviem čo, ale ak niekto tára, tak skúsim povedať, že tára aj minister financií. A to je oveľa horšie, ako keď tára poslanec, jeden zo stopäťdesiatich.
A prečítam vám to, čo sa minister financií vyjadril na začiatku, čo je to tá správa Európskej komisie. Slovensko dosiahlo najhoršie postavenie spomedzi krajín EÚ podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 % do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by podľa tohto ukazovateľa bolo potrebné zlepšiť bilanciu verejných financií o 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jasne povedané? Ja si myslím, že to je úplne jasne povedané. (Reakcia navrhovateľa.) Je to, presne to čítam... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že sa vám to nepáči... toto zverejnil... (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Kľud, kľud, kľud. Pán minister, pán minister, reagovať potom, dobre, ako navrhovateľ.
Nech sa páči, pokračujte.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Slovensko je zároveň jedinou krajinou, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ S1 je metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu dlhodobej udržateľnosti, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateľnosti podľa ústavného zákona. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len cituje európsku správu. Ja viem, že sa ministrovi financií zle počúva, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo ju nerešpektuje, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ústavná inštitúcia, ktorá hľadí na zdravie verejných financií. A tak ju treba aj brať.
A poslednú poznámku, čo poviem. Viete, ja si veľmi rád počkám, čo bude možno už tento mesiac. Agentúra Standard & Poor's, to je najvýznamnejšia agentúra na svete, ratingová na svete, sa vyjadrí k ratingu Slovenska. A to bude, to bude možno výsle... to bude známka, kam sa uberá Slovensko v konsolidácii za toho rok a pol, čo tu máme túto vládu. Hovorím, nebudem sa tešiť, ak to hodnotenie nedopadne dobre. Vôbec sa nebudem tešiť, lebo to dopadne na nás všetkých. Ale treba si ctiť, treba si ctiť a brať do úvahy vyjadrenia renomovaných inštitúcií a podľa toho aj postupovať.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister financií, tuším je nás tu viac ako oproti nám, ale však sledujú nás, predpokladám, ľudia aj cez priamy televízny prenos, takže vyjadrím sa aj ja k predkladanému návrhu zákona, ktorý súvisí o zhromažďovaní informácií, ktoré bude potrebovať ministerstvo hospodárstva na udeľovanie energetických dotácií.
V prvom rade musím povedať toľko, že v Kresťansko-demokratickom hnutí hovoríme o tom už roky, že Slovensko potrebuje zákon o energetickej chudobe, a keby sme ten zákon mali, tak jednoducho dnes možno neriešime tieto problémy, ktoré sú tu. Musím povedať, že aj predchádzajúca vláda k tomuto kroku, alebo k tomuto, k tejto politike pristupovala pomerne vlažne, aj keď treba povedať, že bolo to v situácii, keď skutočne tie ceny energií boli veľmi vysoko a boli rozkolísané a mali sme tu pandémiu, a toto všetko, keď sa pospájalo, tak vláda musela prijímať také opatrenia, aby vlastne hasila tú situáciu. Ale napriek tomu v januári 2023 sa do vlády dostal materiál, ktorý predložil Úrad na reguláciu sieťových odvetví, a v tomto materiáli sa práve hovorilo o energetickej chudobe, alebo pomoc s energiami, a ten materiál sa volal Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina; vláda ten materiál schválila a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina poskladaná zo zástupcov niekoľkých ministerstiev vrátane ministerstva hospodárstva, aby vlastne prišla tá skupina s tým, že ako postupovať pri dotáciách na energie pre domácnosti. Je to teda už viac ako dva roky, ktorý, ako bol tento materiál vo vláde schválený, a pokiaľ ja viem, tak sa nedialo s ním nič ďalej a vlastne kde sme zase úplne niekde na začiatku.
A tento zákon, ktorý je predložený na rokovanie parlamentu, tento zákon má, by som povedal, veľmi komplikovane stanovený cieľ, čomu má vlastne slúžiť tento zákon. Ja to prečítam, lebo z toho to bude, z toho to bude úplne zrejmé.
Má vzniknúť komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci. To znamená, takéto niečo má vzniknúť a na to, aby to vzniklo, tak je tu vymenovaných 15 registrov, alebo inštitúcií a ešte je tam otvorená posledná odrážka, že sa to môže týkať aj ďalšej inštitúcie, ktoré budú povinné ministerstvu hospodárstva poskytovať potrebné informácie, aby mohlo tento register vytvoriť.
Nuž v prvom rade poviem toľko, že problém adresnej, adresných energetických dotácií je problém staršieho dáta, ako som spomínal, a myslím si, že sa mohol vyriešiť minulý rok. Napokon ja sám som bol aspoň v závere minulého roka povzbudený, že aj ministerstvo hospodárstva konečne prišlo s nejakými návrhmi. Pani ministerka bola vtedy na hospodárskom výbore, pamätám si to veľmi dobre, bolo to pred piatimi mesiacmi, kde dokonca hovorila o tom, že existujú varianty, akým spôsobom by sa tieto energodotácie mali poskytovať. A tiež nám odpovedala na otázky, ako dlho pracujú vlastne na tom systéme adresnej pomoci, a pamätám si, že v apríli minulého roka, takže to je presne pred rokom, sa začali práce na ministerstve hospodárstva, aby takýto model bol vytvorený.
Boli sme, boli sme teda informovaní, že ide už len o to, že aký model sa vyberie, lebo malo to byť v alternatívach. Nuž ale potom prišiel december a stalo sa to, čo vlastne sa dalo aj čakať, že priamo vláda si opäť zobrala tú právomoc, postavila sa nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a stanovila stropné ceny plynu a tepla. Bolo to, bolo to, hovorím, zo strany, ako keď sme počuli, počuli predstaviteľov ministerstva hospodárstva, tak to bolo nečakané, lebo sme čakali, že bude tá pomoc adresná. Ale zase musím povedať, že zo strany predsedu vlády Roberta Fica, myslím si, že to očakávané bolo, pretože keď som bol osobne na rokovaní a bol tam aj pán minister financií, keď sme boli v septembri na rokovaní o konsolidačnom balíku a predstavovali sme svoje vlastné riešenia, tak ja som tak trošku poľutoval predsedu vlády a povedal som mu: Pán predseda vlády, keby ste boli vlani, tým pádom som myslel koniec roka 2023, keby ste boli trochu uvoľnili tie ceny energií, regulované ceny energií, tak by ste mali viac manévrovacieho priestoru do ďalšieho obdobia. A vtedy sa na mňa otočil predseda vlády a div mi nezahrozil päsťou, hovorí: Vy chcete dvíhať ceny energií? Vy chcete pre domácnosti dvíhať ceny energií? Nuž a to sa potom napokon aj naplnilo v decembri 2024, že ceny energií ostali zase zastropované a bude to stáť veľké peniaze.
Mňa osobne na tom mimoriadne, mimoriadne... neviem, ako to slušne povedať, nemám z toho dobrý pocit, že sa to takto udialo, a tým skôr, keď napr. Slovenský plynárenský priemysel oblepil celé Slovensko plagátmi, kde hovorí, "zaručili sme vám nízke ceny", ceny sú nízke a strana HLAS urobila to isté, materská strana pani ministerky, spravila to isté. Garantovali sme vám, že budete mať nízke ceny energií, tak ich máte. Čo to stojí, toľko to stojí, nech sa páči, máte tu nízke ceny energií. Tie odhady sú známe, koľko to bude stáť, sú odhady, aj teda ministerstvo hospodárstva robí odhady, ale sú odhady aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tie čísla sú vyššie, blížia sa k 300, možno 400 mil. eur tento rok a môže to byť ešte viac, pretože tie ceny plynu sú vysoké a jednoducho tie rozdiely bude treba nejakým spôsobom uhradiť.
Takže k tomuto sme sa dostali. A teraz sme v apríli 2025, problém sa mal riešiť dávno, a teraz ministerstvo hospodárstva predkladá zákon, ktorý má len vytvoriť nejaký register. Nejdem sa... predrečníci sa tu vyjadrovali k tomu, že čo všetko je tam nasypané do toho zákona, ktoré všetky inštitúcie budú musieť poskytnúť informácie. Ja poviem k tomu len toľko, že to, že ministerstvo hospodárstva a vláda prichádza teraz s týmto zákonom, mi pripadá ako keby boli pristihnutí, že jednoducho musia niečo konať, musia niečo robiť a ja poviem aj prečo. Tie dôvody sú dva. Jeden som už spomenul, a to sú tie dotácie, teda to vyrovnávanie tých cien, čo bude veľmi drahé tento rok a keď si pozrieme, že prichádzajú z Bruselu informácie, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie z celej Európskej únie, tak je to skutočne veľký problém. Dnes naskočila konsolidačná daň, tiež nikto nevie, koľko tá daň vynesie a či nás nejakým spôsobom vytrhne, vytrhne z tej, z toho nepríjemného stavu, v ktorom sme, v deficitnom hospodárení a zadlžovaní.
Druhý dôvod, ktorý vidím, že zrazu sa vláda poponáhľala a prichádza s niečím, je úplne prozaický dôvod. Jednoducho ja si myslím, a to nielen ja, ale mám informácie od iných ľudí, Európska komisia by nám plošné dotácie už budúci rok ne-o-dob-ri-la, jednoducho ne-o-dob-ri-la. A spomenul som Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, spomeniem ju opäť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak by sme budúci rok pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak by to stálo štátny rozpočet 600 mil. eur. Ak by sa pokračovalo aj v roku 2027, bolo by to ďalších 400 mil. eur. To sú prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To znamená, ani sa nedá pokračovať, keby sme predsa tvrdohlavo pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak to štát vyjde budúce dva roky 1 mld. eur. V čase, keď sa uvažuje o treťom konsolidačnom balíku, som rád, že tu je aj minister financií, tak vidíte, že aká ďalšia sekera by vznikla, ktorú by zase bolo treba niečím vykryť, alebo si požičať a zvyšovať, zvyšovať zadlženie Slovenska. Napriek tomu, že tu ten zákon je a vláda ako sa, hovorím, že bola pristihnutá, alebo sa možno prebrala, tak bude veľmi ťažké vôbec naplniť, pochopiteľne, nejaký sofistikovaný systém, ktorý by tú energetickú pomoc, tú energetickú pomoc vedel aj poskytovať.
Možnože pani ministerka má predsa z minulého roka nejaké podklady prichystané, ale ako vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak ja budem reagovať na ten výber dane z príjmov fyzických osôb. Ja som hovoril o tom, čo je nakreslené v štátnom rozpočte, s čím, s čím vlastne štátny rozpočet počíta a čo, čo vlastne prisľubuje tento štátny rozpočet samosprávam a najmä obciam. A to, že je lepší výber daní, tak, samozrejme, len vítam, pretože, pretože to je plus pre samosprávy, ale napriek tomu rokujeme o skrátenom konaní. To znamená, že napriek tomu lepšiemu výberu daní sa musia riešiť pálčivé problémy samospráv už teraz.
Ja len k tomu modelu, ktorý používame dodnes. A ja sa na to veľmi dobre pamätám, ako vznikol ten model pri, pri decentralizácii, keď bol ministrom financií Ivan Mikloš, a vzniklo to tak, že sa spočítali, spočítali povinnosti obcí, a koľko peňazí teda tie obce budú potrebovať na tieto kompetencie, na ich pokrývanie, a vyšlo číslo, ktoré bolo veľmi podobné ako celkový výber dane z príjmov fyzických osôb. To znamená, ja neviem, 20 rokov tu pracujeme s týmto číslom a skutočne tých 20 rokov je dosť veľký čas na to, aby sme sa nad tým zamysleli, že aby sme to spravili inak, pretože tie okolnosti sa za ten čas veľmi zmenili.
Ja poviem len na záver jednu vec, že ministerstvo financií v podstate tlačí tie obce, aby tie dane zdvíhali. Opäť z podkladov Inštitútu finančnej politiky poviem, že len tento rok sa predpokladá, že na tých daniach za špecifické služby sa vyberie o 20 mil. eur viac ako minulý rok. To znamená, čaká sa, že obce budú samé, samy dvíhať dane. A jednoducho tie obce sú do toho dotlačené.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme pred sebou zase problém, ktorý sa nám tu opakuje pomaly už každoročne. To znamená, samosprávy už na začiatku roka majú problém s financiami. Ja spomeniem najskôr pár čísiel, pretože rád pracujem s číslami.
Len keď sa pozriete do štátneho rozpočtu na tento rok tak, ako si ho schválili vládni poslanci, tak výnos z dane z príjmov fyzických osôb medziročne pre obce klesá o 180 mil. eur. Na rozdiel od minulého roka, výnos dane z právnických osôb, z tohto výnosu obce nebudú mať tento rok vôbec nič. Samosprávy, to znamená obce aj vyššie územné celky. Samozrejme, že môžeme uvažovať, musíme brať do úvahy to, že sa zmenil daňový bonus, ale ja opakujem, teda zdôrazňujem, že ten daňový bonus je dnes zhruba na 1,5-násobku z toho spred Matovičovho obdobia, takže on je stále vyšší, ako bol v minulosti. To znamená, že to je výpadok pre samosprávy. Samozrejme, že musím brať do úvahy to, že kompetencie, čo sa týka materských škôl, prešli priamo na financovanie zo štátu, ale zároveň musíme brať do úvahy aj to, že tu máme infláciu a že výnos z dane z príjmov fyzických osôb stúpa. Popri tom všetkom príjem obcí z dane z príjmov fyzických osôb medziročne nižší o 170 mil. eur. Preto hovorím, ja som na to upozorňoval už pri predkladaní štátneho rozpočtu. Preto som aj upozorňoval na to, že veľmi rýchlo príde situácia, že tie obce prídu a budú prosíkať na kolenách vládu, aby im, aby im presunula nejaké prostriedky. A to, o čom dnes rokujeme je vlastne len začiatok tohto scenára, pretože obce sú na tom mimoriadne zle. Tak ako to kolega spomenul, je to katastrofa, keď sa rozpúšťajú rezervné fondy, keď sa rozpúšťa majetok, majetok samospráv len na to, aby prežili tieto obce. Takže toto pokladám iba za jeden z prvých prejavov toho nedostatku, ktorými obce budú trpieť tento rok.
Ja tu spomeniem ešte jednu vec, sú to všetko veci z podkladov ministerstva financií, že vlastne akým spôsobom pristupuje ministerstvo financií k samosprávam z hľadiska celkového financovania, to znamená nielen prenesených, ale aj originálnych kompetencií. Vo svojich vlastných materiáloch ministerstvo financií uvádza, že dane z nehnuteľností na základe situácie, do ktorej sa dostali tieto obce, tak dane z nehnuteľností stúpli po prvom 1. 1. 2024 o 120 mil. eur. To znamená tie obce, tie samosprávy boli dotlačené už týmto spôsobom, aby si hľadali iné príjmy.
Čo to znamená, tých 120 mil. eur? Znamená to, že 70 % okresných miest, 70 % okresných miest zdvihlo dane z nehnuteľností o 40%, to znamená takmer o polovicu. Týmto vlastne štát dotlačil samosprávy, aby takýmto spôsobom zdvíhali dane.
Dane za špecifické služby. Viete, čo to je? Sú to, sú to hlavne poplatky za komunálny odpad...
Tak v tomto prípade po 1. 1. 2024 výnos týchto daní stúpol o 45 mil. eur. A zase, keď to premietneme, čo to vlastne znamenalo pre tie samosprávy. Znamená to, že 70 % okresných a krajských miest zdvihlo poplatky za komunálny odpad v priemere o 18 %, takže vlastne obce boli donútené už v minulosti, aby takto, takto, takýmto spôsobom si vylepšovali hospodárenie alebo zachraňovali hospodárenie.
Nebudem tu teraz hovoriť o tom, že prečo to tak alebo čo spôsobil daňový bonus. Určite chybou predchádzajúcej vlády bolo to, že prišla s daňovým bonusom, veľkorysým daňovým bonusom a neriešila samosprávy. Aj tým, ktorí uznávajú daňový bonus, a je to aj KDH, ktoré daňový bonus podporuje, tak urobila tá vláda medvediu službu, pretože nedoriešila financovanie obcí, samospráv a vyšších územných celkov. A my sme už vtedy upozorňovali, aby vláda prišla s návrhom daňového mixu, ktorý by tento problém vyriešil.
Ja sa obávam, že to, čo sa deje dnes, je opäť len, len cielená politika vlády, aby samosprávy nejakým spôsobom, aby samosprávy nejakým spôsobom boli opäť dotlačené k zvyšovaniu iných daní. Ja si rád nechám vysvetliť od ministra financií, akým, čo myslel. Myslím, že to bolo v diskusii s kolegom Viskupičom, keď hovoril, že bude hľadať spôsoby ako, ako samospráva, aby štát, aby vláda nemusela samosprávam nahrádzať toľko prostriedkov, koľko musí dnes. Predpokladám, že sa to týkalo dane z nehnuteľností, Že tu bude veľký tlak na to, aby stúpli dane z nehnuteľností. Je to, samozrejme, citlivá téma o ktorej treba diskutovať. Máme tie dane nehnuteľností skutočne na nízkej úrovni. Ale Slovensko žije v špecifických pomeroch, najmä čo sa týka privatizácie bytového fondu ešte začiatku 90. rokov.
Takže to, čo tu máme dnes, to skrátené legislatívne konanie, ja hovorím, že to je len začiatok nejakého procesu, ktorý tu bude. My tu o samospráve ešte budeme hovoriť veľakrát. A nie je div, že to prichádza už v marci, pretože už dnes majú tie samosprávy problémy. Napriek tomu, že napríklad ja som hovoril s niektorým samosprávami, že rozpúšťajú rezervný fond, aby mohli, mohli obslúžiť úplne základné funkcie, ktoré majú obce spĺňať.
Východiskom z tejto situácie je, aby skutočne to, čo povedal aj kolega Muňko, aby sme sa zamysleli nad tým, že čo chceme s tými samosprávami ďalej, či pristúpime na ďalšiu vlnu decentralizácie, a východiskom je aspoň do toho stavu, do toho času, kým príde táto ďalšia vlna decentralizácie, zmapovať, vlastne akým spôsobom sú samosprávy financované, kde sú problémy vo financovaní samospráv, kde tie peniaze chýbajú, a aspoň do toho času nahradiť to, čo máme dnes, daňovým mixom. To znamená, že do toho, do tých, do toho vzorca, ktorý je dnes mimoriadne jednoduchý, a je to iba podiel z dane z príjmu fyzických osôb, vsunúť aj iné časti dane. Združenie miest a obcí Slovenska malo nejaký prepočet, zdá sa mi, ten prepočet ako veľmi vytrhnutý. Nie je to také jednoduché, len tak ten mix nakresliť.
Ale jednoducho treba sa zamyslieť nad tým, aby ten mix tu bol a tým pádom aby sme nemuseli pristupovať k takýmto skráteným legislatívnym konaniam, pretože tie obce majú skutočne hlboko do vrecka. A opakujem znovu, čaká túto vládu veľká úloha, stále som to nevidel, netýka sa to len vládnych inštitúcii, ale týka sa to aj samospráv, aby sa vypracoval skutočný audit, čo tie obce vlastne robia, čo potrebujú a ako má k tomuto pristupovať štát.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, ty si sa vo svojom vystúpení nechal inšpirovať aj vystúpením nového predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovoril o silnom štáte. Možnože by sme mohli pristúpiť, možnože by sme sa mohli stotožniť s tým, že Slovensko potrebuje silný štát, len asi niečo iné si pod tým silným štátom predstavuje možno strana HLAS a niečo iné si predstavuje KDH. Takže poviem za seba, čo to znamená silný štát napríklad aj v tom zdravotníctve z môjho pohľadu. Silný štát znamená, že fungujú inštitúcie štátu. To znamená napríklad, že vieme dohliadať nad tým, ako fungujú zdravotné poisťovne a nerobíme si z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nejakú inštitúciu, ktorá rieši podružné problémy, ale prečo nekontroluje hospodárenie poisťovní napríklad. Ale celý ten, celý ten reťazec prerozdeľovania prostriedkov. Silný štát pre mňa znamená aj to, že ten štát dokáže kontrolovať vynaložené prostriedky napríklad nie tak, že vodí občana za ruku a rozhadzuje plošne peniaze na energodotácie, ale že si zistí, kto vlastne tú dotáciu potrebuje a koľko mu z tej dotácie dať, aby to skutočne zasiahlo toho občana v tej sociálnej jeho slabosti. Silný štát pre mňa znamená aj to, že štát disponuje informáciami a vie si poradiť s nimi. Budeme tu rokovať o novom zákone, ktorý ministerstvu hospodárstva bude dávať právomoci, aby dostalo sa dostalo do databáz iných inštitúcií. Prosím vás pekne, aký to je silný štát, keď si nevieme, nevedia štátne inštitúcie medzi sebou vymieňať informácie a ministerstvo hospodárstva potrebuje osobitný zákon, aby tieto informácie dostali. Takže silný štát je silný občan, silný región.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nebudem opakovať to, čo tu hovorili predo mnou predrečníci, len predsa pripomeniem, že čím máme širšiu koaličnú zostavu vo vláde, tak tým máme potom aj pestrejšie delenie. Teda pestrejšie nielen delenie, delenie funkcií, ale aj nárast počtu tých funkcií. A je veľmi smutné, keď sa dostávame až do takého stavu, že tieto politické nominácie prechádzajú až do inštitúcií ďalších, ktoré majú byť skutočne nezávislé, v tomto prípade hovoríme o Národnej banke Slovenska a tiež môžeme spomenúť aj poslednú nomináciu do Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ja tu nebudem opakovať, čo tu hovorili predrečníci, to som povedal, ale predsa upozorním na jednu vec, a to je vlastne posledné pôsobenie pána Keketiho vo vládnej funkcii. Spomeňme si na to, keď sa vytváralo nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, že vtedy sa hovorilo o tom, že toto ministerstvo bude hospodáriť s rozpočtom 100 mil. eur. Aká je situácia tento rok? 239 mil. eur. Viac ako dvojnásobný rozpočet oproti tomu, o čom sa hovorilo minulý rok alebo ešte dokonca predminulý rok, keď toto ministerstvo vznikalo.
Ale to nie je všetko. Samozrejme, stále počúvame argumenty, že šport si zaslúži podporu, cestovný ruch si zaslúži podporu, zaslúži si, zaslúži si finančné prostriedky, z ktorého by tu tieto odvetvia žili, to znamená aj štátnu podporu. Ale ja sa pozriem dovnútra, dovnútra, ako funguje to ministerstvo cestovného ruchu a športu. Máme tu ministra financií, možno aj počúva. Máme tu ministra financií a siahnem do štátneho rozpočtu na tento rok, ktorý si schválili vládni poslanci koncom minulého roka. A keď sa pozrieme do toho štátneho rozpočtu a tej štruktúry, nepôjdem nejako veľmi hlboko, ale aspoň na tie základné čísla, tak uvidíme vlastne, akým spôsobom, akým spôsobom toto ministerstvo hospodári a do akej miery je efektívne.
Takže z toho celkového rozpočtu vo výške 239 mil. eur ide 12,7 mil. eur na mzdy a poistné. To je 5 %. Ďalej na tovary a služby 28,9 mil. eur. To je 11,7 %. A keď k tomu pripočítam kapitálové výdavky vo výške 800-tisíc a dám to všetko dohromady. tak tieto tri položky vytvárajú spolu 42,5 mil. eur. Tých 42,5 mil. eur tvorí takmer 18 % celého rozpočtu ministerstva cestovného ruchu a športu. Prosím vás pekne, čo je to za inštitúcia, ktorá len na svoju činnosť pohltí 18 % celkového rozpočtu? A to hovorím už o rozpočte, ktorý je dvaapolnásobný takmer oproti tomu, ako mal byť.

-----------------------------------------

Ja keď som to povedal ministrovi, exministrovi Keketimu na finančnom výbore, tak sa bránil tým, prosím vás pekne, čo to tu hovoríte za hlúposti, 5 % minieme na prevádzkové náklady. Ja som vám to teraz spočítal, 5 % ide na mzdy a odvody. A to ďalšie, kapitálové výdavky, to sú peniaze, ktoré jednoducho toto ministerstvo minie len preto, že existuje a aby mohlo fungovať. A z toho je 800-tisíc eur na softvér. Pán exminister sa bránil tým, že to je pre 200 ľudí. Prosím vás pekne, 800-tisíc tento rok, 800-tisíc budúci rok a 800-tisíc eur v roku 2027. Aké to je, prosím vás, efektívne ministerstvo? Keby cez to ministerstvo len pretiekli prostriedky, ktoré doteraz sa inak distribuovali bez existencie tohto vládneho úradu, nebolo by to efektívnejšie? Načo nám je takéto ministerstvo, ktoré dokáže pohltiť takéto obrovské peniaze?
Takže skončím s tým, kde som začal. Počtom vládnych subjektov alebo koaličných subjektov rastie aj hlad po rezortoch, po funkciách a, žiaľ, týka sa to aj Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska napriek tomu, že menovú politiku sme do veľkej miery odovzdali do Európskej centrálnej banky, Národná banka Slovenska je dôležitá inštitúcia. Zoberme si len dohľad nad finančným trhom, nad bankami, poisťovňami a zoberme si, že táto inštitúcia by mala dbať napríklad o to, aby sa na Slovensku rozbehol kapitálový trh, ktorý je úplne-úplne zanedbateľný.
A poslednú otázku, ktorú si položím na záver, je, teraz tu hovoríme o pozícii viceguvernéra. Ja som veľmi zvedavý, čo sa bude diať, keď budeme hovoriť o funkcii guvernéra. Tento rok to príde na pretras, kto bude guvernérom Národnej banky Slovenska? Žiaľ, keď sa pozriem do minulosti, ako bol súčasný, súčasný guvernér zvolený do funkcie, musím povedať, že to boli veľmi čudesné okolnosti. A ja sa bojím, že ak takýmto smerom budeme postupovať ďalej, tak sa dočkáme aj veľmi čudesnej voľby guvernéra Národnej banky Slovenska, možno niekedy v letných mesiacoch alebo v jesenných, uvidíme, ako to tento parlament stihne. A tiež budem zvedavý, akým spôsobom bude obsadzovaný post ministra financií.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja sa tiež rád vyjadrím k tomuto prílepku, čo sa týka transakčnej dane.
Prosím vás, kolegovia, len si spomeňme, ako sa vyvíjal ten zákon. V septembri bol predložený v rámci konsolidačného balíka, potom nasledovalo skrátené legislatívne konanie, 3. októbra bol schválený tento zákon, neuschol atrament na papieri, znovu sa ten zákon otvoril, pretože sa zistilo, že má obrovské množstvo chýb.
Ak si spomínate, tak bolo to pri príležitosti zákona o dani z pridanej hodnoty. To znamená, už vtedy to bol prílepok. 28 bodov, kde sa v desiatkach, desiatkach transakcií odpúšťa táto daň, to boli nadácie, investičné fondy, cirkvi, ja neviem, platby do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne. A teraz ten zákon takýmto prílepkom otvárame ešte raz, pretože zisťujeme, že treba oslobodiť od týchto platieb transakčných, že treba oslobodiť školy, školské zariadenia, advokátov a tak ďalej. No, jednoducho ja, čo mám informácie, tak dokonca ani ministerstvo financií nevie, akým spôsobom tento zákon použiť v praxi. A tento zákon má nastúpiť 1. apríla.
Tak, prosím vás pekne, keby sme tu mali dosť tých síl, tak aby sme pouvažovali nad tým, že ten zákon zrušiť, kým je čas. Skutočne tento zákon prinesie oveľa viac, oveľa viac problémov ako zisku pre štát. Riaditeľ finančnej správy hovorí o tom, ako ťažko sa bude vlastne táto daň sledovať. Z bánk robíme vlastne nové daňové inštitúcie. Jednoducho tento štát je odkázaný na softvéry bánk, aby zbierali tieto peniaze, nie sú jasné platby. Ja si myslím, že ešte budeme raz otvárať do toho 1. apríla. Nie sú jasné veci, ktoré sa týkajú platieb zo zahraničia, zahraničných subjektov. Takže plno, plno problémov a plno ďalších nákladov, ktoré štát bude musieť znášať, aby túto daň vymáhal. Treba ho zrušiť.

Ďakujem za slovo.
Ja sa tiež vyjadrím k tej tvojej jednej miske, skutočne. Ja som to včera povedal a zopakujem to znovu, lebo je to ozaj dôležité. Týmto spôsobom, akým sa vlastne vláda dohodla s odbormi lekárskymi, tak výdavky štátneho rozpočtu vzrastú o 300 mil. eur. Keď si k tomu pridáme, že vláda si schválila plošne plnú pomoc na energie, tak ďalších 300 mil. eur, s ktorými sa nepočítalo. To je 600 mil. eur a nájdeme tam ďalšie problémy. Vidíme, že sú veľké pro... budú veľké problémy s výberom daní. Ja som včera otvoril aj ďalší problém, o ktorom sa tiež málo hovorí v tejto súvislosti a týka sa predčasných dôchodkov. Ten systém je taký pomerné štedrý, že láka to ľudí do predčasných dôchodkov. A títo ľudia, ktorí odchádzajú predčasne na dôchodok, sa stávajú poistencami štátu. Opäť to súvisí so zdravotníctvom. Takže tých problémov je veľmi veľa a môžu vyústiť doslova do toho, že tento štát bude mať problémy prežívať a že možno niekedy o pol roka budeme otvárať štátny rozpočet, aby sme vôbec to utiahli takým spôsobom, aby sme sa skutočne nedostali na tú grécku cestu bankrotu. Takže treba sa na to pozerať aj z tejto strany. Možnože po schválení tohto zákona bude spokojnosť, že lekári, lekári ostanú vo svojom zamestnaní a budú sa starať o ľudí, ale navyše to bude znamenať aj veľkú záťaž pre štátny rozpočet. Takže to uspokojenie celkom nebude namieste a súhlasím s kolegom Šmilňákom aj v tom, že máme tu určité privilegované kategórie zamestnancov a ľudí, ktorých si stále ofukujeme, a tí, čo málo kričia, tak jednoducho si svoje nevydobyjú. Takže je to stále jedna miska.