Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.6.2025 o 15:09 hod.
Ing.
Jozef Hajko
Videokanál poslanca
Facebook
Twitter
Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha.
Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica.
No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť.
No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.
Stav prepisu
Rozpracované
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 12.9.2025 13:59 - 14:14 hod.
Jozef Hajko
135-2
Problém je ten, že Slovensko sa za ten rok, ako som tu stál pred rokom, dostalo do nezávideniahodnej situácie. Skutočne je to tak, že deficit verejných financií sa neznižuje, Slovensko sa strmo zadlžuje. Len minulý rok sa zadlžilo v hrubom dlhu Slovensko o takmer 9 mld. eur. Aby to bolo jasné, ja to zvyknem vysvetľovať, aby to ľudia pochopili, že čo to je 9 mld. eur, lebo to je také číslo, že mnohým to nehovorí vôbec nič. Keby...
Zobrazit prepis
Problém je ten, že Slovensko sa za ten rok, ako som tu stál pred rokom, dostalo do nezávideniahodnej situácie. Skutočne je to tak, že deficit verejných financií sa neznižuje, Slovensko sa strmo zadlžuje. Len minulý rok sa zadlžilo v hrubom dlhu Slovensko o takmer 9 mld. eur. Aby to bolo jasné, ja to zvyknem vysvetľovať, aby to ľudia pochopili, že čo to je 9 mld. eur, lebo to je také číslo, že mnohým to nehovorí vôbec nič. Keby...
135-2
Problém je ten, že Slovensko sa za ten rok, ako som tu stál pred rokom, dostalo do nezávideniahodnej situácie. Skutočne je to tak, že deficit verejných financií sa neznižuje, Slovensko sa strmo zadlžuje. Len minulý rok sa zadlžilo v hrubom dlhu Slovensko o takmer 9 mld. eur. Aby to bolo jasné, ja to zvyknem vysvetľovať, aby to ľudia pochopili, že čo to je 9 mld. eur, lebo to je také číslo, že mnohým to nehovorí vôbec nič. Keby všetci zamestnanci, ktorí sú na Slovensku, poberali priemernú mzdu, tak by museli odovzdať dva mesačné platy, aby tento nárast dlhu zaplatili. Také sú to čísla. Ja rozumiem, keď tu hovorí minister financií, že dlh nemôžeme zastaviť len tak, súvisí s poklesom deficitu, ale ten deficit nám neklesá. A ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe k tomuto zákonu. A to je veľmi dôležité priznanie, ktoré si dáva ministerstvo financií.
"Deficit verejných financií a dlh verejnej správy dosiahli v súčasnosti aj vzhľadom na pretrvávajúce nadmerné výdavky štátu v súvislosti s nepredvídateľnými mimoriadnymi okolnosťami, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch, vysokú úroveň a Slovenská republika sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme národnej dlhovej brzdy. "Hrubý..." teraz toto je doležité "...hrubý dlh Slovenskej republiky sa nachádza blízko úrovne 60 % HDP a schodok hospodárenia v tomto a najbližších rokoch sa očakáva blízko 6 %." Rozumiete tomu? My stále očakávame tie vysoké deficity. A to je cesta, nebezpečná cesta skutočne k priepasti bankrotu. Takže sa nachádzame v mimoriadne zložitej situácii a v tejto situácii prichádza vláda s nejakým konsolidačným balíkom, na ktorý sme čakali dlhé týždne, môžem povedať, dlhé mesiace, opäť, hovorím, tak ako to bolo minulý rok.
Prichádza s nejakým balíkom, ktorý má poradové číslo 3. Najskôr ten balík bol niekde vo výške, tak ako to predpovedal minister financií, nejakých 600 mil. eur ešte minulý rok, potom to bolo 800 a zrazu bác, máme 2 mld. 700 mil. konsolidačný balík. Obrovské číslo.
Ale pozrime sa bližšie, čo v tom balíku je. Ja sa budem vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, samozrejme, neskôr, len upozorňujem na to, že riešime takéto vážne problémy skutočne ako nie o päť minút 12, možno po dvanástej. Tak sa pozrime. My sme si spravili prepočty, ako to chce vláda ten budúci rok konsolidovať, aspoň v hrubých rysoch to poviem. Tie 2 mld. 700 mil. eur je nafúknuté číslo. To napokon nie je nič nové, robila to vláda aj v minulosti. Teraz, kto sa má na tie 2 mld. 700 mil. eur poskladať? My tu počujeme, že spolovice to bude na šetrení vlády. Prosím vás pekne, to je úplný nezmysel. Ak mám veriť slovám ministra financií, tak ako ich prezentoval a tak ako nechal na rozdiel od minulých rokov predseda vlády vyšťaviť sa samého v priamom prenose, že sa ani neunúval prísť k nemu a vyjadriť mu podporu, tak keď sa pozrieme na ten návrh, tak dohromady 57 % z tohto celého balíka budú niesť na bedrách občania, živnostníci, zamestnanci a samosprávy.
Pozrime sa na ten zvyšok. Na ten zvyšok, čo je niečo 1 mld. eur, čo štát hovorí, že ide šetriť na sebe. Prosím vás pekne, aké to je šetrenie, keď vláda ide rozdávať plošné energodotácie a tieto peniaze si zoberie z eurofondov. Otázka je, či to ešte sa bude dať. Ale zoberie si z eurofondov tých 435 mil. eur a toto nám predkladá ako šetrenie. Však my tie peniaze z eurofondov potrebujeme na to, aby sme tu investovali, však máme strašný stav, čo sa týka investícií. To znamená, aj podnikania a potom, samozrejme, ekonomické aktivity a výberu daní, odvodov, a tak ďalej, to môžme aj rovno hodiť do koša, to nie je žiadna konsolidácia. Ostáva nám 730 mil. eur, že vláda ide šetriť na sebe. Čo doteraz k tomu vieme? Vieme jednu jedinú vec, jeden jediný záväzok, ak sa tak dá povedať. Obzerám sa, kde je minister. Pán minister? Máme tu pána ministra?
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán minister príde, toaletu potreboval, dobre? (Reakcie v pléne.)
Chcete, pozastavím čas?
Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Pozastavte mi čas.
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím technikov, pozastavte čas. A prerušujem krátkou prestávkou pre hygienickú potrebu. Dobre?
(Krátka prestávka.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Takže budeme pokračovať v rokovaní schôdze a môžte opätovne spustiť čas pánovi poslancovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, takže budem pokračovať.
Skončil som pri tom, že ak sa pozrieme reálne na ten balík, že kde vláda hovorí, že bude šetriť na sebe, tak sa dostávame k číslu 730 mil. eur. To z toho rozpočtu, alebo z toho celého balíka tvorí niečo menej ako štvrtinu, 27 %. Toto má byť šetrenie na strane vlády. Ale pozrime sa na to bližšie. Jediný merateľný ukazovateľ, ktorý zatiaľ predostrel minister financií, je, že zmrazí platy vo verejnej správe až na niektoré vybrané profesie. Jediné. Nič iné tam zatiaľ nie je. To znamená, ak ideme rokovať v skrátenom konaní dnes a budúci týždeň, vyzerá to tak, ak ideme rokovať v skrátenom konaní o niečom, tak rokujeme o niečom úplne inom. Rokujeme iba o tom, čo dopadne na obyvateľov, živnostníkov, firmy a samosprávy. O tom ideme rokovať, o ničom inom zatiaľ.
Takže je veľmi otázne, či z tých 730 mil. eur v tom zámere, ktorý má vláda, niečo bude. Takže ako to vyzerá? Kto sa poskladá na ten konsolidačný balík? Jasné je iba to, čo som povedal. Zatiaľ to je jasné iba v prípade občanov, samospráv, živnostníkov a firiem. Čo by v tejto situácii mala robiť vláda, lebo stále počúvame, čo by ste robili vy. No, my by sme robili to, že by sme ten konsolidačný balík mali prichystaný už niekedy pred prázdninami, už pri východiskách štátneho rozpočtu. A, samozrejme, keby sme boli vo vláde, tak robíme tie kroky, ktoré sme predostreli predsedovi vlády a ministrovi financií už vlani v septembri. Ale sme v situácii takej, akej sme a my sa snažíme byť vždy konštruktívni, pretože v tomto prípade nejde o KDH, ani o SMER, ale ide o tento štát, aby nespadol do priepasti bankrotu. Čo v tejto situácii robiť? Nuž, v každom prípade by mala začať konať vláda v tom šetrení na sebe.
My sme už predostreli niekoľko návrhov, niekoľko návrhov, ale poviem aspoň pár takých krokov okamžitých, ktoré by sa dali vykonať veľmi skoro.
Posledné rokovanie vlády, zoberieme si z tohto týždňa, obsahuje 17 uznesení. Ani jedno, ani jedno nezaväzuje vládu šetriť v týchto ťažkých časoch, ani jedno. Ja len poviem, napr. zákaz nákupu vládnych limuzín, 2 000 áut krát, by prinieslo nejakých 6 mil. eur. Možno to nie je veľa, ale bol by to signál.
Bol by to signál, že táto vláda chce skutočne šetriť na sebe. Nie je tam žiadne šetrenie s energiami, hoci ide vykurovacia sezóna napríklad, to je prevádzka budov. Nie je tam nič o centrálno-verejnom obstarávaní, ktoré prináša úspory, a to pri energiách, tovaroch, službách. Hoci Útvar hodnoty za peniaze, ktorý pracuje pri ministerstve financií, tak hovorí o možnosti šetrenia na úrovni 30 %. Hoci predseda vlády a SMER-u hovoril už vlani, že 30 % úradníkov sa dá ušetriť. Nemáme tam nič, nič zatiaľ.
A spomeniem napr. eurofondy, hovorí sa, keď si prečítate správy ratingových agentúr, o ktorých sa tu dnes hovorilo, každá jedna ratingová agentúra napíše, že Slovensko môžu zachrániť eurofondy, pretože to sú investície. Treba ich poriadne čerpať. Eurofondy, plán obnovy, toto tam, to nájdete v každej správe. V každej správe nájdete aj to, že treba sa zúčastňovať na nemeckom balíku v hodnote 1 bilióna eur, ktorý pôjde do infraštruktúry a obranného priemyslu. Tak sme zviazaní s tými nemeckými firmami, že jednoducho musíme, musíme z toho čerpať. Takže toto je aj v tých správach ratingových agentúr, ale my ako keby sme nerobili nič. Poviem vám len číslo, jedno posledné číslo, čo mám, čerpanie eurofondov ku koncu júla predstavovalo 9 %. Sme v druhej polovici programového obdobia, 9 %. To je žalostné. Ja keby som bol na mieste ministra financií, tak vyskakujem po strop, pretože neviem, ako máte presne rozdelene právomoci, ale vyskakoval by som po strop, aby sa tie eurofondy v rezortoch čerpali. Už keď to vláda nie je schopná posunúť na samosprávy, aspoň polovicu, tak nech to aspoň čerpajú tie rezorty. Nedokážeme to a môže nás to potiahnuť, hovorím, nechcem maľovať čerta na stenu, ale k nižšiemu ratingu.
Poviem ešte jednu dôležitú vec, a to už je taká skôr skeptická, to nie je návod. Úrady a ministerstvá, máme pomaly polovicu septembra, úrady a ministerstvá odoslali už svoje návrhy rozpočtov ministerstvu financií. Tie určite obsahovali zvýšenie prostriedkov o 10 - 15 %, robí sa to každý rok, každý rok. Toto sa malo urobiť v apríli a malo sa, mali sme sa pozrieť na to, ako rozpočtujeme. Ja len poviem jeden príklad, ja tomu hovorím mŕtve duše.
Robí to vláda, nielen táto vláda, robili to aj predchádzajúce vlády, jednoducho si napočítam, aký počet úradníkov vo vládnych úradoch bude mať budúci rok a na to nastavím mzdovú obálku, ako to hovorieva minister financií, mzdovú obálku. Teraz zrazu zistíme, že ten počet úradníkov taký nie je, ako bol naplánovaný a peniažky sa rozdelia. Väčšinou to ide na odmeny. Takto prišiel štátny rozpočet minulý rok zhruba o 200 mil. eur. No toto sme mali riešiť už na jar. Toto by malo byť súčasťou balíka. Ako ideme rozpočtovať? Ako ideme šetriť? Nie je to nič bolestivé. Je to veľmi jednoduché, stačí len mať ochotu.
Hovorím, o návrhu zákonu budem hovoriť potom dlhšie pri samom zákone, len si teraz kladiem takú, by som skôr povedal, filozofickú otázku, že čo ďalej. Pretože na rozdiel od minulého roka, tu je jedna obrovská zmena, a to, že vláda chce schváliť rozpočet, štátny rozpočet ešte v novembri do, neviem, tuším 20. novembra, ak si dobre pamätám. Prečo? Pretože ak to nespraví, tak podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti prichádzajú veľké sankcie a musela by v podstate urobiť to, čo urobila Ódorova vláda, že musí navrhnúť vyrovnaný rozpočet. No neviem si to predstaviť.
Ale kladiem si otázku, že či keď takto zbrklo budeme prijímať, táto snemovňa bude prijímať návrh zákona o 3. konsolidačnom balíku, či by ozaj skutočne nebolo vhodné, že by sme uplatnili tú dlhovú brzdu. Fakt, ako to ma vedie až k takýmto úvahám, či Slovensko skutočne nie je zrelé, aby sme sa zamysleli nad tým, že keď to tá vláda nevie, no tak to riešiť nejakým iným spôsobom. Lebo ak to pôjde takto, ako to išlo doteraz, tak budúci rok, ak tu budeme v takejto zostave, ako teraz sme, tak budeme stáť pred ďalším balíkom. A obávam sa, že môže byť omnoho vyšší a Slovenská republika bude v omnoho horšej kondícii, ako tomu je tomu teraz.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Problém je ten, že Slovensko sa za ten rok, ako som tu stál pred rokom, dostalo do nezávideniahodnej situácie. Skutočne je to tak, že deficit verejných financií sa neznižuje, Slovensko sa strmo zadlžuje. Len minulý rok sa zadlžilo v hrubom dlhu Slovensko o takmer 9 mld. eur. Aby to bolo jasné, ja to zvyknem vysvetľovať, aby to ľudia pochopili, že čo to je 9 mld. eur, lebo to je také číslo, že mnohým to nehovorí vôbec nič. Keby všetci zamestnanci, ktorí sú na Slovensku, poberali priemernú mzdu, tak by museli odovzdať dva mesačné platy, aby tento nárast dlhu zaplatili. Také sú to čísla. Ja rozumiem, keď tu hovorí minister financií, že dlh nemôžeme zastaviť len tak, súvisí s poklesom deficitu, ale ten deficit nám neklesá. A ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe k tomuto zákonu. A to je veľmi dôležité priznanie, ktoré si dáva ministerstvo financií.
"Deficit verejných financií a dlh verejnej správy dosiahli v súčasnosti aj vzhľadom na pretrvávajúce nadmerné výdavky štátu v súvislosti s nepredvídateľnými mimoriadnymi okolnosťami, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch, vysokú úroveň a Slovenská republika sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme národnej dlhovej brzdy. "Hrubý..." teraz toto je doležité "...hrubý dlh Slovenskej republiky sa nachádza blízko úrovne 60 % HDP a schodok hospodárenia v tomto a najbližších rokoch sa očakáva blízko 6 %." Rozumiete tomu? My stále očakávame tie vysoké deficity. A to je cesta, nebezpečná cesta skutočne k priepasti bankrotu. Takže sa nachádzame v mimoriadne zložitej situácii a v tejto situácii prichádza vláda s nejakým konsolidačným balíkom, na ktorý sme čakali dlhé týždne, môžem povedať, dlhé mesiace, opäť, hovorím, tak ako to bolo minulý rok.
Prichádza s nejakým balíkom, ktorý má poradové číslo 3. Najskôr ten balík bol niekde vo výške, tak ako to predpovedal minister financií, nejakých 600 mil. eur ešte minulý rok, potom to bolo 800 a zrazu bác, máme 2 mld. 700 mil. konsolidačný balík. Obrovské číslo.
Ale pozrime sa bližšie, čo v tom balíku je. Ja sa budem vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, samozrejme, neskôr, len upozorňujem na to, že riešime takéto vážne problémy skutočne ako nie o päť minút 12, možno po dvanástej. Tak sa pozrime. My sme si spravili prepočty, ako to chce vláda ten budúci rok konsolidovať, aspoň v hrubých rysoch to poviem. Tie 2 mld. 700 mil. eur je nafúknuté číslo. To napokon nie je nič nové, robila to vláda aj v minulosti. Teraz, kto sa má na tie 2 mld. 700 mil. eur poskladať? My tu počujeme, že spolovice to bude na šetrení vlády. Prosím vás pekne, to je úplný nezmysel. Ak mám veriť slovám ministra financií, tak ako ich prezentoval a tak ako nechal na rozdiel od minulých rokov predseda vlády vyšťaviť sa samého v priamom prenose, že sa ani neunúval prísť k nemu a vyjadriť mu podporu, tak keď sa pozrieme na ten návrh, tak dohromady 57 % z tohto celého balíka budú niesť na bedrách občania, živnostníci, zamestnanci a samosprávy.
Pozrime sa na ten zvyšok. Na ten zvyšok, čo je niečo 1 mld. eur, čo štát hovorí, že ide šetriť na sebe. Prosím vás pekne, aké to je šetrenie, keď vláda ide rozdávať plošné energodotácie a tieto peniaze si zoberie z eurofondov. Otázka je, či to ešte sa bude dať. Ale zoberie si z eurofondov tých 435 mil. eur a toto nám predkladá ako šetrenie. Však my tie peniaze z eurofondov potrebujeme na to, aby sme tu investovali, však máme strašný stav, čo sa týka investícií. To znamená, aj podnikania a potom, samozrejme, ekonomické aktivity a výberu daní, odvodov, a tak ďalej, to môžme aj rovno hodiť do koša, to nie je žiadna konsolidácia. Ostáva nám 730 mil. eur, že vláda ide šetriť na sebe. Čo doteraz k tomu vieme? Vieme jednu jedinú vec, jeden jediný záväzok, ak sa tak dá povedať. Obzerám sa, kde je minister. Pán minister? Máme tu pána ministra?
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán minister príde, toaletu potreboval, dobre? (Reakcie v pléne.)
Chcete, pozastavím čas?
Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Pozastavte mi čas.
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím technikov, pozastavte čas. A prerušujem krátkou prestávkou pre hygienickú potrebu. Dobre?
(Krátka prestávka.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Takže budeme pokračovať v rokovaní schôdze a môžte opätovne spustiť čas pánovi poslancovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, takže budem pokračovať.
Skončil som pri tom, že ak sa pozrieme reálne na ten balík, že kde vláda hovorí, že bude šetriť na sebe, tak sa dostávame k číslu 730 mil. eur. To z toho rozpočtu, alebo z toho celého balíka tvorí niečo menej ako štvrtinu, 27 %. Toto má byť šetrenie na strane vlády. Ale pozrime sa na to bližšie. Jediný merateľný ukazovateľ, ktorý zatiaľ predostrel minister financií, je, že zmrazí platy vo verejnej správe až na niektoré vybrané profesie. Jediné. Nič iné tam zatiaľ nie je. To znamená, ak ideme rokovať v skrátenom konaní dnes a budúci týždeň, vyzerá to tak, ak ideme rokovať v skrátenom konaní o niečom, tak rokujeme o niečom úplne inom. Rokujeme iba o tom, čo dopadne na obyvateľov, živnostníkov, firmy a samosprávy. O tom ideme rokovať, o ničom inom zatiaľ.
Takže je veľmi otázne, či z tých 730 mil. eur v tom zámere, ktorý má vláda, niečo bude. Takže ako to vyzerá? Kto sa poskladá na ten konsolidačný balík? Jasné je iba to, čo som povedal. Zatiaľ to je jasné iba v prípade občanov, samospráv, živnostníkov a firiem. Čo by v tejto situácii mala robiť vláda, lebo stále počúvame, čo by ste robili vy. No, my by sme robili to, že by sme ten konsolidačný balík mali prichystaný už niekedy pred prázdninami, už pri východiskách štátneho rozpočtu. A, samozrejme, keby sme boli vo vláde, tak robíme tie kroky, ktoré sme predostreli predsedovi vlády a ministrovi financií už vlani v septembri. Ale sme v situácii takej, akej sme a my sa snažíme byť vždy konštruktívni, pretože v tomto prípade nejde o KDH, ani o SMER, ale ide o tento štát, aby nespadol do priepasti bankrotu. Čo v tejto situácii robiť? Nuž, v každom prípade by mala začať konať vláda v tom šetrení na sebe.
My sme už predostreli niekoľko návrhov, niekoľko návrhov, ale poviem aspoň pár takých krokov okamžitých, ktoré by sa dali vykonať veľmi skoro.
Posledné rokovanie vlády, zoberieme si z tohto týždňa, obsahuje 17 uznesení. Ani jedno, ani jedno nezaväzuje vládu šetriť v týchto ťažkých časoch, ani jedno. Ja len poviem, napr. zákaz nákupu vládnych limuzín, 2 000 áut krát, by prinieslo nejakých 6 mil. eur. Možno to nie je veľa, ale bol by to signál.
Bol by to signál, že táto vláda chce skutočne šetriť na sebe. Nie je tam žiadne šetrenie s energiami, hoci ide vykurovacia sezóna napríklad, to je prevádzka budov. Nie je tam nič o centrálno-verejnom obstarávaní, ktoré prináša úspory, a to pri energiách, tovaroch, službách. Hoci Útvar hodnoty za peniaze, ktorý pracuje pri ministerstve financií, tak hovorí o možnosti šetrenia na úrovni 30 %. Hoci predseda vlády a SMER-u hovoril už vlani, že 30 % úradníkov sa dá ušetriť. Nemáme tam nič, nič zatiaľ.
A spomeniem napr. eurofondy, hovorí sa, keď si prečítate správy ratingových agentúr, o ktorých sa tu dnes hovorilo, každá jedna ratingová agentúra napíše, že Slovensko môžu zachrániť eurofondy, pretože to sú investície. Treba ich poriadne čerpať. Eurofondy, plán obnovy, toto tam, to nájdete v každej správe. V každej správe nájdete aj to, že treba sa zúčastňovať na nemeckom balíku v hodnote 1 bilióna eur, ktorý pôjde do infraštruktúry a obranného priemyslu. Tak sme zviazaní s tými nemeckými firmami, že jednoducho musíme, musíme z toho čerpať. Takže toto je aj v tých správach ratingových agentúr, ale my ako keby sme nerobili nič. Poviem vám len číslo, jedno posledné číslo, čo mám, čerpanie eurofondov ku koncu júla predstavovalo 9 %. Sme v druhej polovici programového obdobia, 9 %. To je žalostné. Ja keby som bol na mieste ministra financií, tak vyskakujem po strop, pretože neviem, ako máte presne rozdelene právomoci, ale vyskakoval by som po strop, aby sa tie eurofondy v rezortoch čerpali. Už keď to vláda nie je schopná posunúť na samosprávy, aspoň polovicu, tak nech to aspoň čerpajú tie rezorty. Nedokážeme to a môže nás to potiahnuť, hovorím, nechcem maľovať čerta na stenu, ale k nižšiemu ratingu.
Poviem ešte jednu dôležitú vec, a to už je taká skôr skeptická, to nie je návod. Úrady a ministerstvá, máme pomaly polovicu septembra, úrady a ministerstvá odoslali už svoje návrhy rozpočtov ministerstvu financií. Tie určite obsahovali zvýšenie prostriedkov o 10 - 15 %, robí sa to každý rok, každý rok. Toto sa malo urobiť v apríli a malo sa, mali sme sa pozrieť na to, ako rozpočtujeme. Ja len poviem jeden príklad, ja tomu hovorím mŕtve duše.
Robí to vláda, nielen táto vláda, robili to aj predchádzajúce vlády, jednoducho si napočítam, aký počet úradníkov vo vládnych úradoch bude mať budúci rok a na to nastavím mzdovú obálku, ako to hovorieva minister financií, mzdovú obálku. Teraz zrazu zistíme, že ten počet úradníkov taký nie je, ako bol naplánovaný a peniažky sa rozdelia. Väčšinou to ide na odmeny. Takto prišiel štátny rozpočet minulý rok zhruba o 200 mil. eur. No toto sme mali riešiť už na jar. Toto by malo byť súčasťou balíka. Ako ideme rozpočtovať? Ako ideme šetriť? Nie je to nič bolestivé. Je to veľmi jednoduché, stačí len mať ochotu.
Hovorím, o návrhu zákonu budem hovoriť potom dlhšie pri samom zákone, len si teraz kladiem takú, by som skôr povedal, filozofickú otázku, že čo ďalej. Pretože na rozdiel od minulého roka, tu je jedna obrovská zmena, a to, že vláda chce schváliť rozpočet, štátny rozpočet ešte v novembri do, neviem, tuším 20. novembra, ak si dobre pamätám. Prečo? Pretože ak to nespraví, tak podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti prichádzajú veľké sankcie a musela by v podstate urobiť to, čo urobila Ódorova vláda, že musí navrhnúť vyrovnaný rozpočet. No neviem si to predstaviť.
Ale kladiem si otázku, že či keď takto zbrklo budeme prijímať, táto snemovňa bude prijímať návrh zákona o 3. konsolidačnom balíku, či by ozaj skutočne nebolo vhodné, že by sme uplatnili tú dlhovú brzdu. Fakt, ako to ma vedie až k takýmto úvahám, či Slovensko skutočne nie je zrelé, aby sme sa zamysleli nad tým, že keď to tá vláda nevie, no tak to riešiť nejakým iným spôsobom. Lebo ak to pôjde takto, ako to išlo doteraz, tak budúci rok, ak tu budeme v takejto zostave, ako teraz sme, tak budeme stáť pred ďalším balíkom. A obávam sa, že môže byť omnoho vyšší a Slovenská republika bude v omnoho horšej kondícii, ako tomu je tomu teraz.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 12.9.2025 13:53 - 13:53 hod.
Jozef Hajko
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pripadá mi teraz ťažko vystupovať po tých všetkých emóciách, čo sme tu mali. Ja sa nejako nebudem zaštiťovať nejakými emóciami, skúsim skutočne vecne s chladnou hlavou sa vyjadriť k tomu, čo tu máme dnes predložené a k čomu, o čom budeme rokovať. Skrátené legislatívne konanie k tretiemu konsolidačnému balíku. Viete, keď sa tak pozriem o rok dozadu. Veď takmer presne rok sme to dostali, takto isto...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pripadá mi teraz ťažko vystupovať po tých všetkých emóciách, čo sme tu mali. Ja sa nejako nebudem zaštiťovať nejakými emóciami, skúsim skutočne vecne s chladnou hlavou sa vyjadriť k tomu, čo tu máme dnes predložené a k čomu, o čom budeme rokovať. Skrátené legislatívne konanie k tretiemu konsolidačnému balíku. Viete, keď sa tak pozriem o rok dozadu. Veď takmer presne rok sme to dostali, takto isto návrh, na ktorý sme čakali dlhé mesiace. A prišiel ten návrh a zrazu sme ho videli, aspoň ja osobne, na obrazovke televízie, ako bol prezentovaný a do 16 dní bol v tomto parlamente ten návrh schválený. Taký dôležitý dokument 16 dní. Mali sme vtedy obmedzenú rozpravu, zapchaté ústa a jednoducho tento návrh bol prijatý. Už vtedy sme upozorňovali na to, že ak chceme prijať takýto dôležitý dokument, tak veľmi dobré je ho spojiť aj s východiskami štátneho rozpočtu, pretože, však budeme hovoriť aj o štátnom rozpočte, ale štátny rozpočet práve bude vychádzať z týchto podkladov z tohto zákona, ktorý, predpokladám, že ak pôjde tak po masle ako vlani, tak si ho vládni poslanci schvália.
Tiež je príznačné, že o dôležitých finančných zákonoch rokujeme v piatok, keď už mnohí poslanci sú na ceste domov, alebo sú doma, keď si to verejnosť menej všíma. Pred nami je dokonca tentoraz 3-dňový víkend, hej, takže sa budú preberať iné veci. A o takejto dôležitej veci ideme rokovať práve v takomto čase, keď sa zníži pozornosť, pritom tá pozornosť by sa mala mimoriadne zvýšiť, mimoriadne zvýšiť. A teraz uvediem dôvody prečo.
Návrh, ktorý predložila vláda a ktorý prezentoval minister financií, a teda potom predložila vláda, vošiel do útrob tohto, tejto budovy opäť bez toho, aby sme mohli o ňom hovoriť, aby o ňom hovoriť sociálni partneri. Aby vlastne sa dalo o ňom diskutovať ešte pred tým, ako sa dostane na pôdu parlamentu. Pokladám to za veľmi dôležité, aby sa o tom rokovalo a poviem len jeden dôvod.
Historicky máme prvý raz situáciu, že dve skupiny, ktoré stoja zvyčajne proti sebe, zrazu vydali jednohlasné vyhlásenie smerom k vláde. A sú to zamestnávatelia - Republiková únia zamestnávateľov a Konfederácia odborových zväzov. A keď sa pozriete na jej vyhlásenie, tak tam nájdete konkrétne návrhy, konkrétne návrhy, akým spôsobom by vláda mohla šetriť na sebe. Ja keď som to uvidel, tak mňa osobne to, bolo to pre mňa zadosťučinenie, pretože takto pred rokom, keď vláda prišla so svojím konsolidačným balíkom, ktorý mal poradové číslo dva, tak nás minister financií vyzval, všetky politické strany, dajte mi na jednu A4, čo by ste robili vy. No tak sme to dali na jednu A4, pani kolegyňa Plevíková, dali sme to. Dokonca sme išli na rokovanie s predsedom vlády, s ministrom financií, bolo tam niekoľko ďalších ministrov a ten návrh sme dali predsedovi vlády do ruky. Bol podpísaný naším predsedom. Pán predseda vlády si zobral ten návrh, pozeral, vypytoval sa, čo to je, zapisoval si, robil si poznámky a potom obrazne, to som už nevidel, takto hodil do koša. A vyhlásil, že sme mu nič nedali. A v tom návrhu bolo päť opatrení, ja ich musím spomenúť, pretože zrazu začali byť aktuálne. Dva hovorili o tom, že vláda by mala šetriť na sebe, na svojich mzdových výdavkoch, výdavkoch verejnej správy celej a mala by šetriť na tých prevádzkových nákladoch všetkých tých inštitúcií, ktoré tu máme, ktoré sú štátne alebo vyslovene verejné.
Tretí návrh bol o tom, aby vyhodnotila, koľko tu máme prebytočného majetku štátu, aby tento majetok buď sa ho zbavila, alebo aby ho zveľadila a prenajímala za peniaze. Jednoducho aby mala z toho príjem.
Štvrtý návrh bol, aby riadne vyberala daň z pridanej hodnoty. My sme toto vtedy vypočítali, že keby sa dostalo Slovensko na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by razom mohlo vybrať za jeden rok 900 mil. eur navyše. Potom prišiel o pár mesiacov na to šéf finančnej správy, ktorý povedal, skutočne je tu miliarda a pol, ktorú nedokážeme vybrať. A realita dnes? Táto vláda si nakreslila v druhom konsolidačnom balíku, že zdvihne sadzbu, základnú sadzbu DPH na 23 %. A viete, ako vyberá tie dane? Tak, že do konca roka bude podľa odhadov ministerstva financií zhruba pol miliardy chýbať. Takto, takto to spravili. To znamená, výber daní ide dole.
A posledná vec, o ktorej sa potom tiež neskôr diskutovalo, ktorú sme predložili, keď už teda chcete dvíhať dane, my nie sme priateľmi dvíhania daní. Lebo si uvedomujeme, čo dane robia, čo robia s ľuďmi a čo robia s biznisom. Tak zdaňte negatívne externality a vtedy sme začali hovoriť o hazarde. Ja som rád, že o týchto veciach mnohých sa už dnes hovorí a dnes vláda dokonca hovorí o tom, že bude šetriť na sebe, že bude zdaňovať hazard iným spôsobom, že chce vyberať lepšie dane. Rok to trvalo, kým sme sa aspoň k tejto rétorike dostali. Ale spokojný, samozrejme, nemôžem byť a hneď to vysvetlím.
Skryt prepis
Tiež je príznačné, že o dôležitých finančných zákonoch rokujeme v piatok, keď už mnohí poslanci sú na ceste domov, alebo sú doma, keď si to verejnosť menej všíma. Pred nami je dokonca tentoraz 3-dňový víkend, hej, takže sa budú preberať iné veci. A o takejto dôležitej veci ideme rokovať práve v takomto čase, keď sa zníži pozornosť, pritom tá pozornosť by sa mala mimoriadne zvýšiť, mimoriadne zvýšiť. A teraz uvediem dôvody prečo.
Návrh, ktorý predložila vláda a ktorý prezentoval minister financií, a teda potom predložila vláda, vošiel do útrob tohto, tejto budovy opäť bez toho, aby sme mohli o ňom hovoriť, aby o ňom hovoriť sociálni partneri. Aby vlastne sa dalo o ňom diskutovať ešte pred tým, ako sa dostane na pôdu parlamentu. Pokladám to za veľmi dôležité, aby sa o tom rokovalo a poviem len jeden dôvod.
Historicky máme prvý raz situáciu, že dve skupiny, ktoré stoja zvyčajne proti sebe, zrazu vydali jednohlasné vyhlásenie smerom k vláde. A sú to zamestnávatelia - Republiková únia zamestnávateľov a Konfederácia odborových zväzov. A keď sa pozriete na jej vyhlásenie, tak tam nájdete konkrétne návrhy, konkrétne návrhy, akým spôsobom by vláda mohla šetriť na sebe. Ja keď som to uvidel, tak mňa osobne to, bolo to pre mňa zadosťučinenie, pretože takto pred rokom, keď vláda prišla so svojím konsolidačným balíkom, ktorý mal poradové číslo dva, tak nás minister financií vyzval, všetky politické strany, dajte mi na jednu A4, čo by ste robili vy. No tak sme to dali na jednu A4, pani kolegyňa Plevíková, dali sme to. Dokonca sme išli na rokovanie s predsedom vlády, s ministrom financií, bolo tam niekoľko ďalších ministrov a ten návrh sme dali predsedovi vlády do ruky. Bol podpísaný naším predsedom. Pán predseda vlády si zobral ten návrh, pozeral, vypytoval sa, čo to je, zapisoval si, robil si poznámky a potom obrazne, to som už nevidel, takto hodil do koša. A vyhlásil, že sme mu nič nedali. A v tom návrhu bolo päť opatrení, ja ich musím spomenúť, pretože zrazu začali byť aktuálne. Dva hovorili o tom, že vláda by mala šetriť na sebe, na svojich mzdových výdavkoch, výdavkoch verejnej správy celej a mala by šetriť na tých prevádzkových nákladoch všetkých tých inštitúcií, ktoré tu máme, ktoré sú štátne alebo vyslovene verejné.
Tretí návrh bol o tom, aby vyhodnotila, koľko tu máme prebytočného majetku štátu, aby tento majetok buď sa ho zbavila, alebo aby ho zveľadila a prenajímala za peniaze. Jednoducho aby mala z toho príjem.
Štvrtý návrh bol, aby riadne vyberala daň z pridanej hodnoty. My sme toto vtedy vypočítali, že keby sa dostalo Slovensko na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by razom mohlo vybrať za jeden rok 900 mil. eur navyše. Potom prišiel o pár mesiacov na to šéf finančnej správy, ktorý povedal, skutočne je tu miliarda a pol, ktorú nedokážeme vybrať. A realita dnes? Táto vláda si nakreslila v druhom konsolidačnom balíku, že zdvihne sadzbu, základnú sadzbu DPH na 23 %. A viete, ako vyberá tie dane? Tak, že do konca roka bude podľa odhadov ministerstva financií zhruba pol miliardy chýbať. Takto, takto to spravili. To znamená, výber daní ide dole.
A posledná vec, o ktorej sa potom tiež neskôr diskutovalo, ktorú sme predložili, keď už teda chcete dvíhať dane, my nie sme priateľmi dvíhania daní. Lebo si uvedomujeme, čo dane robia, čo robia s ľuďmi a čo robia s biznisom. Tak zdaňte negatívne externality a vtedy sme začali hovoriť o hazarde. Ja som rád, že o týchto veciach mnohých sa už dnes hovorí a dnes vláda dokonca hovorí o tom, že bude šetriť na sebe, že bude zdaňovať hazard iným spôsobom, že chce vyberať lepšie dane. Rok to trvalo, kým sme sa aspoň k tejto rétorike dostali. Ale spokojný, samozrejme, nemôžem byť a hneď to vysvetlím.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2025 13:53 - 13:53 hod.
Jozef Hajko
Ďakujem za slovo. Ja sa k predmetu rokovanie dnešného vyjadrím o chvíľu vo svojom vystúpení. Len sa chcem ohradiť proti tomu, aby minister financií spájal úmrtie 20-tisíc ľudí počas pandémie s nejakými konkrétnymi členmi vlády, a dokonca to spájal aj s nejakým státím na rad na očkovanie. Mne to tak trošku pripomína výroky tu pána kolegu, čo tu sedáva o dve lavice vyššie, ktorý hovorí podobné veci.
Takže nepripadá mi to primerané, aby...
Zobrazit prepis
Takže nepripadá mi to primerané, aby...
Ďakujem za slovo. Ja sa k predmetu rokovanie dnešného vyjadrím o chvíľu vo svojom vystúpení. Len sa chcem ohradiť proti tomu, aby minister financií spájal úmrtie 20-tisíc ľudí počas pandémie s nejakými konkrétnymi členmi vlády, a dokonca to spájal aj s nejakým státím na rad na očkovanie. Mne to tak trošku pripomína výroky tu pána kolegu, čo tu sedáva o dve lavice vyššie, ktorý hovorí podobné veci.
Takže nepripadá mi to primerané, aby sme takéto veci otvárali práve pri rokovaní takej dôležitej veci, ako je konsolidácia verejných financií.
Skryt prepis
Takže nepripadá mi to primerané, aby sme takéto veci otvárali práve pri rokovaní takej dôležitej veci, ako je konsolidácia verejných financií.
Vystúpenie v rozprave 13.6.2025 9:42 - 9:52 hod.
Jozef Hajko
Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si, že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo, prečo považujem diskutovať o...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si, že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo, prečo považujem diskutovať o deťoch a o rodinách za dôležitú vec.
Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí.
Prvá vec, poviem, demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona tá demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti, či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, ich udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť, spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46-tisíc detí a umrelo nám 54-tisíc ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel, v podstate vymierame, a keď to tak poviem z hľadiska, ja neviem, ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi-veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohla do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém. Samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou. Ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: "Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu." A je to úplná pravda. Biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti.
Musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame. Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti, a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi, a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silno oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená, čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napríklad ako skupiny dôchodcov. Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe. Vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp.
Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny, že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa. Mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomocí do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti.
Prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napríklad spôsob a akým, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité.
Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať? Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako je, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese.
A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce. Samozrejmé, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie.
Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka, rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami, ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi, že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo.
Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme.
Ďakujem.
Skryt prepis
Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí.
Prvá vec, poviem, demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona tá demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti, či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, ich udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť, spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46-tisíc detí a umrelo nám 54-tisíc ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel, v podstate vymierame, a keď to tak poviem z hľadiska, ja neviem, ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi-veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohla do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém. Samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou. Ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: "Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu." A je to úplná pravda. Biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti.
Musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame. Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti, a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi, a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silno oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená, čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napríklad ako skupiny dôchodcov. Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe. Vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp.
Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny, že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa. Mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomocí do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti.
Prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napríklad spôsob a akým, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité.
Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať? Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako je, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese.
A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce. Samozrejmé, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie.
Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka, rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami, ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi, že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo.
Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 11.6.2025 15:36 - 15:46 hod.
Jozef Hajko
Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 11.6.2025 15:36 - 15:46 hod.
Jozef Hajko
Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2025 15:09 - 15:10 hod.
Jozef Hajko
Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách,...
Zobrazit prepis
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách,...
Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha.
Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica.
No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť.
No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha.
Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica.
No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť.
No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2025 11:16 - 11:18 hod.
Jozef Hajko
Ďakujem za slovo. Nie náhodou, asi nie náhodou tieto dva návrhy zákonov idú za sebou, to znamená mali sme pred chvíľou rozpravu o návrhu zákona, čo sa týka prehliadok pre dôchodcov, aby boli spôsobilí viesť motorové vozidlo. Tento návrh zákona je z tej istej kategórie. Máme zbytočné byrokratické predpisy, ktoré nás zašnurovali do určitých vzorcov, schém, podľa ktorých sa správame a ono to potom vlastne vedie k tomu, že je ten systém...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Nie náhodou, asi nie náhodou tieto dva návrhy zákonov idú za sebou, to znamená mali sme pred chvíľou rozpravu o návrhu zákona, čo sa týka prehliadok pre dôchodcov, aby boli spôsobilí viesť motorové vozidlo. Tento návrh zákona je z tej istej kategórie. Máme zbytočné byrokratické predpisy, ktoré nás zašnurovali do určitých vzorcov, schém, podľa ktorých sa správame a ono to potom vlastne vedie k tomu, že je ten systém neefektívny. Ďalšia vec, čo by som reagoval na kolegu Stachuru je, hovoril tu o rodinných lekároch. Vieme ako vznikali tí obvodní lekári u nás, je to už nábeh, ktorý vznikol vlastne pod druhej svetovej vojne, čo sa týka tých obvodných lekárov. Samozrejme, že vtedy to malo svoje miesto, ale z hľadiska práve tej efektívnosti, ktorú som spomínal, by bolo ozaj možno teraz v týchto časoch sa dobré zamyslieť nad tým, či sa k tým rodinným lekárom nevrátiť. Alebo či neuplatniť tie skúsenosti, ktoré majú z iných štátov. A poslednú vec, ktorú by som povedal je, vrátim sa k tej byrokracii, skutočne my stále veríme, že predpismi, vyhláškami zákonmi atď. urobíme vynikajúci systém, ktorý bude fungovať. Nie je to tak. Zákon je málo. Vyhláška je málo. Jednoducho musí to byť v prvom rade dobrý zákon a dobrá vyhláška a potom sa musí ten zákon uplatňovať v praxi. A my v tej praxi práve zlyhávame. Často sa nad tým zamýšľam, ako tu sedím v tejto snemovni, že čo my vlastne spôsobujeme tým morom zákonov, ktoré posielame do éteru.
Skryt prepis
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2025 10:48 - 10:50 hod.
Jozef Hajko
Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho...
Zobrazit prepis
Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho...
Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho opatrenia, ktoré tu máme, aby ľudia po určitom veku prechádzali lekárskou kontrolou z hľadiska spôsobilosti vedenia vozidla. Je to vec celospoločenskej dohody, č takáto kontrola to má byť. Menoval si štáty, kde takéto niečo neexistuje. Možnože to stojí za to, aby sa ozaj títo ľudia preverovali zdravotne, aby neohrozovali cestnú premávku. Ale otázka je, že či to majú robiť v šesťdesiatom piatom roku veku. Ja len poviem jeden príklad. V Dánsku nedávno parlament schválil zákon, podľa ktorého budú ľudia odchádzať do dôchodku vo veku 70 rokov. Ako u nás, samozrejme, nič také zatiaľ nehrozí, ale len preto spomínam tento príklad, že si predstavte, že by u nás ľudia odchádzali vo veku 70 rokov do dôchodku a v 65. roku by chodili povinne na prehliadky, aby mohli viesť vozidlo.
Ďalšia vec, čo poviem, myslím si, že väčším problémom, ako kontrola ľudí vo vysokom veku, či sú spôsobilí viesť vozidlo, je vôbec čo sa deje na cestách dnes, neviem ako vy ostatí vodiči, ale ja to sledujem, že ako sa mení nálada v spoločnosti, tak to vyzerá horšie aj na tých cestách. Takže nad týmto sa zamyslime.
Skryt prepis
Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho opatrenia, ktoré tu máme, aby ľudia po určitom veku prechádzali lekárskou kontrolou z hľadiska spôsobilosti vedenia vozidla. Je to vec celospoločenskej dohody, č takáto kontrola to má byť. Menoval si štáty, kde takéto niečo neexistuje. Možnože to stojí za to, aby sa ozaj títo ľudia preverovali zdravotne, aby neohrozovali cestnú premávku. Ale otázka je, že či to majú robiť v šesťdesiatom piatom roku veku. Ja len poviem jeden príklad. V Dánsku nedávno parlament schválil zákon, podľa ktorého budú ľudia odchádzať do dôchodku vo veku 70 rokov. Ako u nás, samozrejme, nič také zatiaľ nehrozí, ale len preto spomínam tento príklad, že si predstavte, že by u nás ľudia odchádzali vo veku 70 rokov do dôchodku a v 65. roku by chodili povinne na prehliadky, aby mohli viesť vozidlo.
Ďalšia vec, čo poviem, myslím si, že väčším problémom, ako kontrola ľudí vo vysokom veku, či sú spôsobilí viesť vozidlo, je vôbec čo sa deje na cestách dnes, neviem ako vy ostatí vodiči, ale ja to sledujem, že ako sa mení nálada v spoločnosti, tak to vyzerá horšie aj na tých cestách. Takže nad týmto sa zamyslime.