Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je to iba jedna krátka, ale veľmi dôležitá poznámka.
Tu hovoríme o dôchodkovom systéme, o I. a II. pilieri, o výplate dôchodkov z II. piliera, je to podľa mňa veľmi vážny návrh zákona a pri všetkej úcte k pani poslankyni, pochopiteľne, takéto návrhy by mala predkladať vláda a takéto návrhy by mali prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním.
To je všetko.

Kolega Majerský, myslím si, že tvoj zvýšený hlas bol v tomto prípade namieste, je to skutočne vážna vec. Tu nejde len o bezpečnosť ľudí, ja spomeniem, že rovnako keď si pozriete prieskumy medzi podnikateľmi, tak bezpečnosť je mimoriadne dôležitá vec aj pre podnikateľov. Jednoducho vládu zákona majú, majú zabezpečovať inštitúcie, ktoré na to sú, a v tomto prípade sú to policajti. Hovoril si o nutnosti riešenia ich platových pomerov, hovoril si o výsluhových dôchodkov a tak ďalej. A čo je vzácne, tak hovoril si aj o tom, že policajti by mali pracovať tam, kde ich treba, a tam, kde ich netreba, tak môžu pracovať civilní zamestnanci, to znamená, mierim týmto už k teda peniazom, že odkiaľ na to zobrať peniaze, aby sme dokázali policajtov zaplatiť, tu je ako jedna z tých ciest, ale upozorním na to, že tie opatrenia treba pripravovať systémovo a poukážem na jeden príklad. V tomto parlamente sa schvaľoval zákon o 13. dôchodkoch a prvýkrát v histórii v podstate ide zo Sociálnej poisťovne na 13. dôchodok aj policajtom. To znamená, že sme už do toho zakomponovali aj iné zdroje, ako je špeciálna správa zabezpečenia policajtov a vojakov, Sociálna poisťovňa do toho vchádza, ktovie, či by nestálo za úvahu, že tie peniaze, ktoré sa dali, dávajú na 13. dôchodok pre policajtov, či tie peniaze nemali ísť na platy policajtov. Lebo stále tu hovoríme o tom, že konsolidujeme, nemáme peniaze, sú problémy a tak ďalej, stále, stále je to z jedného mešca, vládneho mešca, hej, ktorý spravujeme, tam rátame aj Sociálnu poisťovňu. A možno toto bola tá cesta, že zamyslieť sa systémovo nad tým, ako sa predkladá tento návrh zákona a potreby policajtov sanovať aj týmto spôsobom, to znamená to, čo z tej Sociálnej poisťovne ide na 13. dôchodok, možno mohlo ísť na platy.

K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde.
Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale predsa len ma k tomu primäla moja pamäť. Nemám veľmi dobrú pamäť, ale tie šediny svedčia, že ako skutočne, ako tá pamäť slabne. Ale pamätám si niektoré veci spred viacerých rokov. Hovoríme tu o tom, že ako budeme riešiť problém s našim verejným dlhom. Ja som tu už spomenul pred niekoľkými minútami, že my sa tu rozprávame dajme tomu o mimoriadnych daniach, ktoré majú priniesť milióny eur do štátneho rozpočtu. A nejako nerezonuje diskusia o tom, že čo ak nám vypadnú eurofondy, čo sú miliardy eur. Ja som tu to číslo spomenul, budúci rok by Slovensko malo z eurofondov podľa návrhu štátneho rozpočtu z minulého roka, rozpočtu verejnej správy z minulého roka, Slovensko by malo čerpať v budúcom roku z európskych fondov a z plánu obnovy 3,4 mld. eur a príspevok do spoločného rozpočtu navyše je takmer 1,5 mld. eur. Tak keď si tieto čísla dáme dohromady, tak hovoríme o miliardách. Ten príspevok budeme musieť zaplatiť tak či tak, hej, to je úplne jasné. Ale hrozí nám, že možno prídeme o peniaze z eurofondov.
Takže to je ako veľmi vážna vec, pri ktorej nemôžeme zanedbávať, keď hovoríme o vývoji zadlženia Slovenskej republiky. Pretože ak nebudú peniaze z eurofondov, ktoré nám kryjú, čo ja viem, 80 % investícií verejných, tak jednoducho ak tie investície budeme chcieť dať nechať ostať, chceme, aby zostali zachované, tak tie peniaze budeme musieť zobrať odkiaľ? No, len zo štátneho rozpočtu. Takže, a to ide priamo do dlhu. Ale hovorím, ja si pamätám dosť a viem, že za vlády SMER-u v roku 2016 – 2020 bol predpoklad, že do konca funkčného obdobia bude Slovensko mať prvý raz v histórii vyrovnaný rozpočet. To bol zámer a, samozrejme, ja osobne som vtedy vítal, v politike som ešte nebol, ale vítal som, že konečne štát po toľkých rokoch, po toľkých desaťročiach konečne bude hospodáriť bez dlhu, prvý raz. Hoci ten vývoj bol pomerne priaznivý, tak napokon vláda Roberta Fica rezignovala na tento svoj cieľ. Pretože sám som očakával, akým spôsobom bude reagovať, ako bude zostavovať rozpočet pre budúcu vládu, to znamená volebný rozpočet, tak to aj voláme. A pochopiteľne, že, a vtedy bol tiež pán Kamenický ministrom, tak že vtedy zostavil minister financií v roku 2019 zostavil rozpočet na rok 2020 s deficitom zhruba pol percenta hrubého domáceho produktu. Takže žiadna nula, bol to deficit. Otázka je, do akej miery bol reálny ten rozpočet, pretože už nová vláda, ktorá nastúpila po februárových voľbách, musela zápasiť, samozrejme, s týmto rozpočtom. A to nehovorím, že prišla do toho pandémia a tak ďalej a tak ďalej. To je, taký komplexný problém vznikol, keď do toho započítame potom ešte energetickú krízu, infláciu a tak ďalej, že ťažko to je rozmotateľné klbko. Ale, ale isté je jedno, že vstupovali sme pri dobrej finančnej kondícii, dobrom hospodárskom raste sme vstupovali do roku 2020 so zámerom, so zámerom schodkového hospodárenia, hej. Takže v podstate zase len so zámerom vyrobiť nejaký, nejaký ďalší dlh.
K tomu pridám ešte jednu vec, bolo to 25. februára 2020, v tejto snemovni zasadol parlament pár dní pred voľbami a schválil 13. dôchodok. Mnohí ste možno boli pri tom. Ja som tu nebol. A ten 13. dôchodok zaťažil verejné financie podľa tých prepočtov, čo tam boli, zhruba pol miliardou eur. To znamená, že garnitúra, ktorá odchádzala, tak zaviazala budúcu vládu, nech bude akákoľvek, hej, aby vyplatila 13. dôchodok všetkým ľudom a tým pádom vlastne zaťažila aj Sociálnu poisťovňu, ktorá na to peniaze nemala. Toľko do histórie roku 2019-2020.
Rok 2023, Ódorova vláda. To, čo povedal minister financií, ako rešpektujem, to už v politike som bol. Dostala nastupujúca vláda, pár týždňov pred koncom roka dostala rozpočet, o ktorom povedal predseda vlády, že je nevykonateľný. Lebo bol podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bol tento rozpočet vyrovnaný. Jednoducho nedal sa dosiahnuť. Zároveň Ódorova vláda upozorňovala na to, že ak by sa predsa len postupovalo podľa tohto rozpočtu, čo to bude znamenať, aká katastrofa pre Slovensko. Samozrejme, strmý pokles životnej úrovne a tak ďalej. Dávam za vinu Ódorovej vláde, že nepripravila rozpočet realisticky. Áno, mali sme tu tie lego kocky, o ktorých hovoríme a z ktorých asi bude vychádzať aj terajšie ministerstvo financií. Ako potvrdila včera na hospodárskom výbore štátna tajomníčka z ministerstva financií, áno, čo sa týka z dane osladených nápojov, vychádzalo sa z lego kociek. Áno, vychádzalo z toho. To znamená, áno, predložila Ódorova vláda nejaké, nejakú predstavu alebo nejakú sumu, sumu nástrojov, cez ktoré konsolidovať verejné financie, ale nemala odvahu na to, nemala na to politickú odvahu, hoci to bola strana, bola to vláda úradníkov, ale ako vidíme, mnohí z týchto ľudí potom vošli do politiky, ako aj sám predseda vlády, takže táto strana nemala odvahu, táto vláda nemala odvahu, aby aspoň načrtla aspoň nejakú víziu realistického rozpočtu na rok 2024. Tým pádom ktokoľvek, ktokoľvek by zostavil vládu, ktokoľvek odtiaľto by zostavil vládu, tak v podstate pár týždňov pre koncom kalendárneho roka musí nanovo zostavovať rozpočet, musí nanovo všetko prepočítavať a zvažovať všetky riziká, samozrejme, aj tie politické riziká. Však vieme veľmi dobre, keď sa zostavuje rozpočet, tak vždy to je vec politická.
Takže ak teraz chceme hľadať vinu, že kto môže za to, že máme verejné financie v takomto stave, tak musíme sa na to pozrieť komplexne. Ja idem dozadu až pred rok 2020 a takisto idem pred rok 2024. Ako musíme sa na to pozrieť. A tým pádom Kresťanskodemokratické hnutie vtedy nebolo v parlamente tieto roky, posledných osem rokov nebolo v parlamente, tým pádom by si možno ma aj viacerí mali, mali trošku pozrieť dovnútra, že kde sa stala chyba? Čo sa vlastne stalo? Kde nám to začalo rásť? Akým spôsobom sme neefektívne využívali prostriedky? Takže z tohto hľadiska ja pozerám na ten dokument. Ja keď som si nazrel do toho dokumentu, tak, žiaľ, musím povedať, že sú tam staré čísla a toto, o čom rokujeme, tak nemá pre mňa nejakú výpovednú hodnotu. Akonáhle nebudeme mať na stole konsolidačný balík, tak celý tento materiál je vlastne zbytočný, aby sme sa o ňom rozprávali. Pretože my potrebujeme vedieť, že akú má predstavu vláda, čo bude robiť s verejnými financiami. A ja neberiem snahu ministerstvu financií, že chce nejakým spôsobom konsolidovať, aj keď asi tie tlaky boli nie zvnútra, ale zvonku a dokonca by som povedal, že zo zahraničia, aby Slovensko konsolidovalo verejné financie, sme členmi eurorodiny, máme euro. Jednoducho my z toho ťažíme, že máme euro, my si môžeme dovoliť šafáriť dokonca s peniazmi, ale pretože máme euro, nás tak drží tá kotva, že jednoducho nemáme také úroky na vládnych dlhopisoch, ako majú Maďari alebo Poliaci, alebo Česi, máme oveľa nižšie, pretože sme v eurozóne, využívame to, hej? Je pochopiteľné, že je tu tlak, aby sme hospodárili riadne. Pretože ak by Slovensko malo padnúť na kolená, malo by ísť do krachu, tak vlastne bude musieť vzniknúť niečo podobné, ako vzniklo pred desaťročím v prípade Grécka. Jednoducho všetci budú musieť za nás ťahať. Nič príjemné.
Takže rešpektujem, že ministerstvo financií a vláda pripravuje konsolidačný balíček, len apelujem, ja som tu už dnes apeloval na to, aby v rámci toho uvažovala aj o podpore biznisu, jednoducho bez toho sa nezaobídeme, nestrihajme biznisu krídla, ako nedopadne to dobre, a teraz dodám ešte druhú vec, pozrieme sa na výdavky. My sme dlhodobo kritizovali, že táto vláda hoci pre krátkosť času možno bola vystavená silnému pokušeniu, táto vláda napríklad siahla na plošnú, alebo pristúpila, alebo pokračovala v plošnej energopomoci viac za ako miliardu eur tento rok. To, čo mi hovorila vo vzájomnej diskusii ministerka hospodárstva, zatiaľ je to niečo vyše 700 mil. eur, ktoré sme minuli na energopomoc. Aj pre tých, ktorí to vôbec nepotrebujú. Ako ja beriem do úvahy, že nebol čas, ale táto vláda, takisto ako Hegerova predtým, poviem to úplne rovno, mala mať odvahu a aspoň o kúsok zvýšiť ceny energie. Máme ich regulované, máme ich regulované a aspoň o kúsok zvýšiť a neurobiť to tak, že budúci rok skutočne nás to čaká, a tu to bude politicky veľmi ťažká úloha, že jednoducho budú musieť ísť ceny hore plynu možno o tretinu a kúrenie a možno podobným tempom. Keby tie vlády postupovali iným spôsobom, a hovorím aj o Hegerovej vláde poslednej, že by jednoducho pristali na to, že aspoň nejaké zvýšenie spravia a chodili aj predstavitelia z Hegerovej vlády a chválili sa, máme najnižšie ceny v Európskej únii, no úžasné. Ale čo s nimi spravíme v roku 2025? My sme na to dávno upozorňovali. A keby vláda Roberta Fica mala odvahu nie chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Skutočne, ako to hovorí Peter Stachura, tak nie je to dôsledná daň, hej. Je jednoducho ten príjem toho cukru nahraditeľný iným produktom. A vlastne to aj pán Kišš hovorí to isté. Ja k tomu pridám, ako nepolemizujem o tom, že negatívne externality treba postihovať, len máme ich omnoho viac. Ja poviem príklad ďalší, teraz ma neberte, že chcem dvíhať dane, ale napríklad my nemáme spotrebnú daň z tichých vín napríklad, hej. Ale máme daň, máme daň z kadejakých alkoholický nápojov, z tohto nie. Ja rešpektujem, že môže to byť záujem štátu, aby sa pestoval vinič na Slovensku a dorábali vína, v poriadku, ale by mi pripadalo oveľa čistejšie, keby sme zdanili to, čo tu už bolo, to ja nehovorím novú vec, keby sa zdaňovali alkoholické nápoje podľa obsahu alkoholu, hej. Tak ako tu je to v tomto prípade podľa obsahu cukru, tak podľa obsahu alkoholu. A ak chceme, aby na Slovensku prekvital, prekvitalo pestovanie vína a dorábanie vína, no tak potom tie peniaze, ktoré vyberieme z toho tichého vína, tak ich vrátime naspäť tým vinárom, hej, napríklad. To sú čisté riešenia, preto som, preto som aj za, v tomto prípade za to, aby to bola dôsledná daň, keď už teda takto vyhlasujeme, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov.
A tiež som sa pozastavil zase na hospodárskom výbore, kde bola tiež pani štátna tajomníčka, nad tým, že prečo práve dve sadzby a prečo práve takéto sadzby a tak ďalej. No lebo tak sa to administruje. Zhruba takto odpoveď som dostal. No je to jednoducho tak. Možnože okolo tejto dane mala byť oveľa väčšia diskusia, tým skôr, že v tomto prípade na rozdiel od iných vecí ministerstvo financií predložilo tento návrh dostatočne skoro. Takže mohli sme o tom diskutovať viac.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme na stole zákon o, návrh zákona o sladených nápojoch. Ja si na úvod dovolím jednu gramatickú poznámku, skutočne aj na výbore som to hovoril. Malo by to byť správne o osladených nápojoch, pretože to je to dokonavé sloveso, od dokonavého slovesa osladiť je to odvodené. Toto je nedokonavé, to znamená, ako keby sme tie nápoje teraz stále sladili. To isté, ako vidíme, že sa v praxi používa úplne tiež nezmyselný výraz že vlhčené obrúsky. Ony sú zvlhčené, lebo už ich niekto zvlhčil a s takými zvlhčenými pracujeme. Takže to je taká gramatická poznámka, ak si ju niekto osloví, tak budem veľmi rád, ale ja si ctím slovenčinu, pracujem s ňou celý život, takže, takže preto na to poukazujem.
No, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna.
Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa zdvadsaťnásobila až ztridsaťznásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku.
Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné.
A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme.
Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva.
Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti, aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo, ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií.
Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensko budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené.
Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše pol roka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle, sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku.
Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej.
Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá Trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení, ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie, tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku.
A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon.
Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu.
Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné, kam smerujeme.
Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň, a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únii, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské.
Takže to je apel na vládu, počkáme si, aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ja sa na rozdiel od kolegyne budem venovať tomu, čo povedal doslova pán Viskupič. (Reakcia z pléna.) Na vás reagovať nebudem, samozrejme, lebo to neumožňuje rokovací poriadok.
Pán Viskupič spomenul, spomenul veľmi dôležitú vec aj teraz, ale, samozrejme, ešte aj v svojom predchádzajúcom vystúpení, že Slovensko nie je ostrov. Jednoducho susedíme s ďalšími štátmi, kde majú svoje vlastné finančné politiky, majú vlastnú daňovú politiku a keďže sme otvorený trh, tak jednoducho nemôžeme zakázať ľuďom, aby si nešli kúpiť cez hranice tovary. Takže skutočne ako ja tiež, tiež upozorňujem na to, že ministerstvo financií pri konštruovaní daňovej politiky a spotrebných daní musí hľadieť na to, ako sa vyvíja situácia v okolitých štátoch. Nemá to jednoduché, samozrejme, a navyše, to tu nebolo spomenuté, musí hľadieť aj na kurzy, pretože do toho veľa hovoria kurzy, aké majú okolité štáty, pretože keď sa pozrieme dokola, okrem Rakúska tu nie je ani jeden štát, ktorý by mal euro. Takže nie je to, nie je to jednoduché, ale na to má ministerstvo financií aparát odborníkov, aby takéto veci dokázali zvážiť a aby sme sa nedostali do situácie, aká tu už bola spomenutá v Českej republike, kde radikálne zdvihli spotrebné dane na tabak a očakávajúc, že aké príjmy to mechanicky prinesie, no neprinieslo, pretože Česko tiež nie je ostrov a tí ľudia jednoducho išli nakupovať do iných štátov. Takže očakávam, že ministerstvo financií a vláda bude zohľadňovať, že Slovensko nie je ostrov.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán odchádzajúci minister, dovoľte, aby som sa vyjadril za klub KDH tiež k tomuto návrhu zákona.
Tento, tento návrh zákona, ktorý má zvýšiť dane z tabaku a z tabakových výrobkov, pokladáme v prvom rade za príspevok do konsolidácie verejných financií. KDH nikdy nebolo proti tomu, aby sa konsolidovali verejné financie, potrebujeme to, sme skutočne v žalostnej situácii a Slovensko vlastne aj z hľadiska svojich obyvateľov, podnikateľov, samospráv a tak ďalej potrebuje, aby vláda konala. Potiaľto je to v poriadku.
Keď prejdem k tomuto konkrétnemu návrhu zákona, lebo predpokladám, že ten balík konsolidačných opatrení bude širší, tak poviem toľko, že nie je nič ľahšie, ako zdvihnúť dane zo spotrebný, spotrebné dane, spotrebné dane na čokoľvek, napríklad v tomto prípade z tabakových výrobkov. Je to veľmi jednoduché. Zoberete si zákon, máte tam čísla, pomeníte číselká, tým pádom od účinnosti zákona jednoducho idú sadzby hore, štát vyberie viac. Je to skutočne veľmi jednoduché a na prvý pohľad, na prvý pohľad je aj vypočítateľné, že koľko zhruba takouto úpravou získate do štátneho rozpočtu.
Takže vôbec sa nečudujem tomu, že ministerstvo financií prišlo a vláda prišli s takýmto návrhom už v polovici roka a tie nepríjemnejšie opatrenia a tie ťažšie opatrenia si nechávajú na neskoršie obdobie a sám som zvedavý, že dokedy budeme čakať na tie konsolidačné opatrenia zvyšné. A tie podstatné, lebo toto sú, by som povedal, opatrenia, opatrenia kozmetické z hľadiska, z hľadiska príjmov.
V prvom rade ja som to hovoril aj pri prvom čítaní a hovoril som to aj v našom hospodárskom výbore. Hľadám skutočný dôvod, prečo vlastne ministerstvo financií a vláda predkladá takýto návrh zákona. Prečo? Lebo sú tam uvedené dva dôvody. Prvý, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov a druhý, že sledujeme, aby mal štátny rozpočet dostatok prostriedkov. Dá sa zvažovať jeden aj druhý argument, len poviem, že keď niekto predkladá dva argumenty na zdôvodnenie svojho počinu, tak je to, je to divné a napokon ani jeden nemusí byť úprimný. Takže mne tam viac chýbalo tej otvorenosti, čo vlastne presne týmto ministerstvo financií sleduje.
Takže poďme k tomu prvému dôvodu, a to je sledovanie zdravotného stavu, stavu obyvateľov. Vieme všetci, že fajčenie neprispieva k zdraviu a že spôsobuje rozličné ochorenia, spôsobuje predčasné úmrtia. Nevidíme tam teda v tomto, v tomto predloženom návrhu zákona nejaký, nejaký jasný, jasný ťah a možno by sa očakávalo, že tam bude spolupráca aj s ministerstvom zdravotníctva, že akým spôsobom by v tomto prípade sa malo lepšie chrániť, lepšie, mal lepšie chrániť zdravotný stav obyvateľov.
Teraz prejdem k tomu druhému, k tomu druhému argumentu, ktorý používa predkladateľ, a to je, to je sledovanie výnosu, ktorý má naplniť štátny rozpočet. Samozrejme, už som to hovoril na začiatku, keď zdvihnete tie číselká, tak vlastne hodíte tie číselká do Excelu a jednoducho vám vypadnú na konci dňa vyššie čísla, koľko peňazí sa vyberie, o koľko peňazí sa vyberie viac, keď zdvihnete tie spotrebné dane. Samozrejme, že keď zdvihnete spotrebné dane, tak zdvihnete aj výber DPH, pretože DPH pokračuje až so spotrebnými daňami.
No a teraz ide o ten výnos. Je tu, je tu mechanický prepočet, predpokladá sa, že budúci rok by sa týmto spôsobom malo získať do štátneho rozpočtu 15 mil. eur. Lenže už to tu aj spomínali moji predrečníci dvaja, problém je v tom, že vy neviete presne odhadnúť, že koľko získate, pretože môže sa zmeniť spotreba. To by sme potom sledovali ten, ten zdravotný dôvod, hej, že ľudia prestanú menej fajčiť, pretože budú drahšie cigarety. Ale sú tu cezhraničné nákupy. Kolega Viskupič spomínal aj ten krásny príklad, že ako zdvihli spotrebné dane v Českej republike a prepálili to a museli čakať tri roky, kým sa im vrátil ten, ten výber dane na tie hodnoty, ktoré očakávali.
Ak ministerstvo financií chce, aby týmto spôsobom sa dostali do štátneho rozpočtu tie, skutočne tie peniaze, tak musí sprísniť kontrolu. Ona to hovorí aj v dôvodovej správe. Hovorí o sprísnení kontroly nad výrobkami súvisiacimi s tabakovými výrobkami. Skutočne tú kontrolu bude treba sprísniť, pretože napríklad akcia Garáž, to je z júna tohto roka, odhalila 520-tisíc kusov cigariet, nelegálne vyrobených cigariet. Škoda na spotrebnej dani bola 84-tisíc eur. Štatistika finančnej správy hovorí o tom, že v roku 2022 kriminálny úrad zaistil 27 mil. kusov cigariet a 40-tisíc ton tabaku. To znamená, že nelegálny predaj s vyššími daňami stúpa a my aj môžeme očakávať, že ten nelegálny, nelegálna výroba, nelegálny predaj budú stúpať a treba nám vytvoriť silnejšiu kontrolu a kontrolovať proste, aby sa tieto pašované alebo nelegálne vyrábané cigarety a tabakové výrobky, aby sa nedostávali na trh.
Štúdia jednej z najväčších poradenských firiem na svete hovorí o tom, že čierny trh s cigaretami prekvitá tam, kde sú vysoké dane. Je to dosť logické. Ja budem aj citovať zo správy tejto renomovanej svetovej inštitúcie: „Agresívna fiškálna politika, prohibičné prístupy a nedostatok odstrašovania sú len prínosom pre zločincov a tlačia fajčiarov na čierny trh." Takže musíme zvažovať aj toto.
Na záver poviem toľko, že aj ministerstvo financií bude musieť vytvoriť ozaj silnejšie mechanizmy, aby sa kontrolovalo, či skutočne tie, či tie cigarety a tabakové výrobky, ktoré sa predávajú na Slovensku, či nepochádzajú z čierneho trhu. A to bude stáť nejaké peniaze a pochopiteľne aj silnejšiu administratívu a peniaze. Zároveň to musí urobiť nielen voči štátnemu rozpočtu a zodpovednosti za hospodárenie štátu, ale musí to urobiť aj voči legálnym výrobcom. Či sa to niekomu páči, alebo nie, ľudia u nás fajčia a fajčiť aj budú ďalej a ak je, ak sú na trhu, ak na trhu pôsobia legálni výrobcovia, tak pochopiteľne, že nelegálni im konkurujú veľmi výrazne, pretože tie ceny sú výrazne nižšie.
Spomínam to na záver preto, lebo KDH bude podporovať opatrenia, ktoré, ktoré otvárajú dvere a, ktoré otvárajú dvere a podporujú tých legálnych, legálnych podnikateľov a vôbec biznis na Slovensku podporujú a podporujú riadne pravidlá, podľa ktorých sa má podnikať. Spomínam to aj preto, že takéto opatrenia by sme očakávali aj v celom konsolidačnom balíku, pretože zatiaľ vidíme len to, že na podnikateľov sa hľadí ako na tých, kde môže štát vybrať vyššie peniaze, ale zatiaľ nevidíme, že by štát nejakým spôsobom motivoval podnikateľov, aby zvyšovali svoju ekonomickú aktivitu. Je to jedna, je to veľmi jednoduchá úmera. Ak sa ekonomicky darí podnikateľom na Slovensku, tak sa darí aj celému štátu, pretože má to priamy vplyv na výber daní a odvodov. Je to skutočne veľmi jednoduchá matematika a my čakáme, že vláda príde aj s takýmito opatreniami. Zatiaľ vidíme, žiaľ, len opak. A samozrejme, že aby sa darilo podnikateľom, nie je samoúčelné, nejde len o štát, ide aj o tých obyvateľov, pretože ak sa darí podnikateľom, tak zamestnávajú ľudí a môžu im platiť primerané mzdy.
Na záver poviem toľko, že KDH nebude hlasovať proti takémuto návrhu zákona, lebo si uvedomuje, uvedomuje dôležitosť konsolidovania verejných financií. Na druhej strane budeme očakávať, že vláda, ministerstvo financií a vláda prídu aj s takými opatreniami, ktoré nebudú len vyberať peniaze z vreciek daňových poplatníkov, ale umožnia aj, aby tie základy, z ktorých sa tie dane platia, boli vyššie. To znamená, že bude podporovať podnikateľské prostredie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, kolegovia, za vaše reakcie, a pani Mesterovej. Stále hovorím o tom, že Ústavný súd na Slovensku vydal, vydal verdikt, ktorý je veľmi dôležitý a na ktorý sa v podstate aj čakalo, čo sa bude diať, vonku, pochopiteľne, takže ja nebudem vôbec znevažovať prácu Ústavného súdu, naopak, dokonca budem apelovať na to, aby Ústavný súd mal ozaj otvorené možnosti na to, aby mohol pracovať. Myslím tým napríklad na doplnenie stavu Ústavného súdu, ktorý je stále nekompletný.
A druhá vec, pán Vančo, konštrukcia, konštruktívna opozícia, áno, tak však, pochopiteľne, my podobne rovnako tiež postupujeme často konštruktívne pri mnohých návrhoch. Ak chcete počuť, že či môže zohrať konštruktívnu opozíciu KDH v prípade trestných zákonov, zatiaľ vidíme tu snahu vlády meniť trestné kódexy takú urputnú, že asi tam priestor nebude. Ja som myslel do budúcna skôr možnože v inej politickej konštelácii, keď bude, keď bude tento parlament.
A čo sa týka pána Glücka, samozrejme, že dodržiavanie ľudských práv je veľmi dôležitá vec. My sme na to aj ústami Viliama Karasa viackrát upozorňovali, že nebolo úplne všetko v poriadku, čo sa tu dialo v predchádzajúcom období, to my nevylučujeme, aj práve preto sme chceli zmenu trestných kódexov, ale zároveň neviem, prečo by práve toto by mal byť pre Ústavný súd nejako, či vedomosť, či nevedomosť ústavných sudcov o tomto stave. Vy ste vydali vo vláde takú krásnu publikáciu, tak asi si to prečítali. Ja neviem, tak potom boli vedomí. Ale, ale to nie je argument na to, aby Ústavný súd sa nejako vyjadroval k novele Trestných zákonov, ktoré ovplyvnia život tejto spoločnosti, ako som už povedal na roky ak, ak nie, ak nie na desaťročia.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Milé kolegyne, milí kolegovia, vyslovím sa k tomuto návrhu zákona za poslanecký klub KDH. Azda je to prvý, druhý raz, čo v tomto funkčnom období v tejto snemovni predložený návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorému ako-tak rozumiem.
Nebudem celkom súhlasiť celkom s kolegom Dostálom, ktorý hovorí, že tu neboli splnené tie, tie podmienky, teda on... vlastne súhlasím s tým, že neboli doslova splnené podmienky, ako nám litera zákona ukladá, ale ja som v tomto smere pragmatický a viem, že ak by takýto zákon, tá panika, ktorá tu vypukla, ak by takýto zákon platil, v akom stave ho tu máme, takže by nás to skutočne ohrozilo. A mierim tým najmä na, mierim tým najmä na využívanie eurofondov alebo ohrozenie finančných záujmov Európskej únie, ako sa tomu hovorí.
Súhlasím s pánom Dostálom určite s tým, že ak si kladieme otázku, že kto nesie zodpovednosť za to, že tu dnes sme a rokujeme o tejto novele v skrátenom konaní, tak tá zodpovednosť skutočne nespočíva na pleciach politickej opozície, ani Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré sa hojne vyjadrovalo k tejto novele trestných kódexov, ale spočíva na pleciach poslancov vládnej koalície, ktorí týmto spôsobom nás dostali do stavu, že dnes máme na Slovensku zákon, s ktorým je veľký, veľký problém.
Finančné záujmy Európskej únie a eurofondy. Ako viete, tak my sme posielali list do Európskej komisie, KDH posielalo list, v ktorom, v ktorom zhruba napísalo toľko, že zatiaľ je situácia taká, že si problémy na Slovensku vieme riešiť sami. Zároveň sme boli proti tomu, aby sa v Európskom parlamente prijala rezolúcia o Slovensku, ktorá síce poukazovala na problém trestných kódexov, ale bolo tam nahádzané kadečo iné. Opäť ten prístup bol jednoznačný. Ak si vieme riešiť problémy doma, vyriešime si ich doma. A ak na to nestačíme doma, tak potom si hľadajme nejakého arbitra v zahraničí, na tomto si stojíme až doteraz.
To, že tu dnes sedíme a rokujeme, stále svedčí o tom, že si dokážeme problémy riešiť sami. Je smutné, že to, že tu sedíme, prišlo na podnet z centrál, z centrály Európskej únie, to je smutné na tom. Ale to, že tu sedíme a rokujeme o tom, stále svedčí o tom, že tu v tejto snemovni dokážeme riešiť problémy. Samozrejme, je to úžasne kostrbaté, stojí to mnoho úsilia, aby sme sa niekam dopracovali, a pred nami je ešte veľmi veľa dôsledkov, ktoré budú vyplývať z tejto novely, ak teda aj po tejto úprave bude, bude táto novela platiť ďalej. Bolo to naznačené, že to môže byť, že tento táto oprava, ktorá prichádza päť minút po dvanástej, tak táto oprava nebude dostatočná.
Je celkom možné, že opäť budeme musieť otvoriť Trestný zákon, ale stále si myslím, že je tu priestor na to, aby sme to robili tu, za cenu, za cenu obrovských, obrovských nárokov, ktoré som spomínal.
Áno, to že tu sedíme tak to vyplýva z našej práce, hoci je polovica júla, tak český parlament ešte tuším rokuje, ide rokovať Európsky parlament, hej, ako je to naša práca. To, že sme to nemali naplánované, a to, že je problém niektorým ľuďom sem prísť do tejto snemovne, to nie je náš problém, ktorých tých, ktorý neprišli, ale problém tých, ktorí nás dostali do tohto štádia.
Od začiatku sme upozorňovali na to, že skrátené legislatívne konanie pri takej závažnej novele Trestného zákona prinesie množstvo chýb, ktoré sa potom musia naprávať, toho presne sme svedkami dnes.
Z úst predstaviteľov vládnej koalície sme celý čas počúvali, ako je novela Trestného zákona výborne pripravená, avšak opak je pravdou. Nebola dobre pripravená, aj preto sme sa pridali k tomu, že sme podali podnet na Ústavný súd, aby preskúmal túto novelu, ja sa zastavím nachvíľu pri pri konaní Ústavného súdu.
Pochopiteľne, my si ctíme inštitúcie, je to konzervatívna hodnota mať inštitúcie, ktoré fungujú. Sme veľmi radi, že tu funguje inštitúcia, ktorá sa volá Ústavný súd. Rešpektujeme tým pádom aj to, akým spôsobom sa postavil Ústavný súd k novele Trestného zákona. Viackrát sme dostali, dostali po hlave, že vidíte, že Ústavný súd vám nedal za pravdu. To by som vôbec nepovedal. Ústavný súd poukázal na niektoré dôležité veci, zároveň, ako sa tu dnes hovorilo, nezaoberal sa procedúrou, to znamená, akým spôsobom tu vlastne osem mesiacov hovoríme stále o Trestnom zákone. To, že sa Ústavný súd nezaoberal procedúrou, nie je, nie je, neznamená, že tá procedúra bola v poriadku, už sme to tu dnes počuli, preto my uvažujeme veľmi vážne o tom, že by sme dali Ústavnému súdu kompetenciu do rúk, aby sa mohol zaoberať aj procedúrami. Už tu niet vyššej inštitúcie v hraniciach tejto republiky, niet tu inej inštitúcie, ktorá by mala na to právo. A ak tu právo nemá Ústavný súd, zamyslime sa nad tým, či ho tým nepoveríme. Samozrejme, žiadalo by to zmenu ústavy, ale pozrite sa, kam sme dospeli dnes a akým spôsobom sa tu prijíma plejáda ďalších zákonov v skrátenom konaní, takisto ako to tu bolo spomenuté, tak rozličnými prílepkami.
Veľmi nás teší, že práve verdikt Ústavného súdu rozozvučal ušné bubienky aj úradníkovi vysokým úradníkom v Európskej únii, v centrále Európskej únie. To znamená, že ten Ústavný súd je vážený, je vážený aj tam, a ak je vážený aj tam, tak tým pádom má, má ozaj, ozaj je odôvodnené sa na ten Ústavný súd obracať, to znamená, je to naša poistka, tento Ústavný súd, aby sme dokázali mať tvár, mať tvár aj pred najvyššími úradníkmi v Európskej Komisii, má to, má to zmysel, takže my budeme postupovať ďalej touto cestou, však sú tam na Ústavnom súde podané ďalšie veci. A ak sa, ak budeme mať podozrenie, že je tam rozpor s ústavou, tak budeme v tejto činnosti pokračovať.
Rozmýšľame, rozmýšľame aj nad krokmi, aby sme sa vyhli aj takýmto veciam, a sme za to, aby také závažné témy a zákony, ktoré majú obrovský dosah na celú spoločnosť, prechádzali riadnym legislatívnym procesom.
To znamená, že každý, kto má k návrhu zákona, novely zákona sa vyjadriť, má toto právo aj dostať, aby sa mohol vyjadriť, a to znamená, to je ten riadny legislatívny proces. Potom by sa nestalo, že novela Trestného zákona sa už piaty raz, piaty raz v tejto snemovni opravuje, tomuto by sme sa mohli vyhnúť, ak by si vláda oslovila návrh bývalého ministra spravodlivosti a súčasného podpredsedu KDH Viliama Karasa, ktorý prišiel s riadnym, ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom. Mali sme ho tu na stole, mohli sme z neho vychádzať. My sme videli potrebu novelizovania trestných kódexov, skutočne sme to videli roky a ten návrh tu bol. To znamená, že aj keď táto vláda prišla s touto témou otvorenia kódexov, áno, bola namieste. A opakujem, že my sme mali riadny návrh, ktorý prešiel rozsiahlym pripomienkovým konaním, a tento návrh sa dal použiť, namiesto toho prišla novela v decembri, všetci si spomíname, a vlastne v tomto skrátenom konaní a toto sa nám ťahá v podstate osem mesiacov.
Ak by vláda prijala pozmeňujúce návrhy KDH, ktorými sme okrem iného navrhovali zvýšiť tresty za korupciu, nemuseli by dnes v parlamente, nemuseli by sme dnes už v parlamente po piaty raz opravovať tento návrh Trestného zákona.
Ja sa vyjadrím ešte k jednej veci, lebo hovoríme tu o finančných záujmoch Európskej únie a hovoríme o čerpaní eurofondov na Slovensku, neviem, či má niekto od vás, či si to pozeral, a ja som si to pozrel v súčasnosti sme už v po polovici programového obdobia rokoch 2021 - 2027. Viete, koľko sme zatiaľ vyčerpali eurofondov? Dve percentá. Dve percentá, sme v polovici, ja neviem, či to ešte, bola zlá aj v minulosti, ale takáto, to je ozaj vážna situácia. Vláda nemá právo sa teraz už vyhovárať na to, že predchádzajúca vláda chybila, že zle pripravila, táto vláda je, táto vláda je tu už trištvrte roka a bolo dosť času na to, aby sa týmito problémami zaoberala.
Ja poviem len jednu vec, jednu jedinú vec, ktorá, ktorá vlastne osvetlí, že prečo sme, prečo sme stále, prečo tak stále zaostávame za ostatnými a prečo sme v takom zlom stave. Bola to jedna z vládnych strán, ktorá sľubovala, že polovicu eurofondov presunie na samosprávy, my máme v samosprávach, vieme o tom, máme veľa ľudí, v samosprávach sú prichystaní čerpať peniaze. Čerpať peniaze z eurofondov, táto vláda napriek tomu nepustila samosprávam tie peniaze. Áno, je tu určitá časť, zhruba 20%, ktoré samosprávy dostanú, ale aj tak pod takýmto dozorom vlády, ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré to takto drží v ruke a vlastne nepružne sa správa, a tým pádom tieto peniaze sa čerpať nedajú. O tom, že by tie peniaze mohli ísť aspoň sčasti na samosprávy a regióny, o tom sa bude len hovoriť, pritom nemusíme chodiť ďaleko, stačí prekročiť hranice na sever, alebo na západ a vidíme čerpanie, že eurofondov sa okamžite zrýchľuje a zefektívňuje tým, že ich presunieme dole, nižšie, kde ich vedia použiť.
Takže keď tu hovoríme o finančných záujmoch Európskej únie, tak hovoríme, hovoríme o tom, že ak by sa tieto eurofondy čerpali, že je ohrozené, že je ohrozené ich, ich posudzovanie, alebo dokonca ohrozené ich, ich vyplácanie, ako sme to zažili napríklad v prípade Maďarska alebo Poľska.
Ja poviem toľko, že to, nad čím tu teraz špekulujeme, aby sa tie finančné záujmy Európskej únie neohrozili tým, že nebudeme mať dobrý Trestný zákon, tak to je len vyjadrené výrazom matematika, je to nevyhnutná, ale nie dostačujúca podmienka, aby sme tie peniaze mohli čerpať. To znamená, že my najskôr musíme splniť tú domácu úlohu a je to smutné, že po ôsmich mesiacoch, aby nevzniklo podozrenie, že Slovensko bude neoprávnene čerpať eurofondy, že sa tu jednoducho bude kradnúť. Ale je smutné, že my pri takej novele zákona, ktorý ovplyvní slovenskú spoločnosť, sa musíme oháňať peniazmi, to je veľmi smutné, že nás teraz v tomto momente trápi, aby nám náhodou nejaké eurofondy neprepadli alebo sa neoddialili, aby, aby neboli problémy s čerpaním peňazí z Plánu obnovy a odolnosti. Toto je naša motivácia!
Namiesto toho našou motiváciou by malo byť, aby sme tu mali dobré zákony. Takáto rozsiahla novela Trestných zákonov, kódexov tu nebola dlho, desaťročia a my hovoríme, že aj na desaťročia to môže ovplyvniť slovenskú spoločnosť. Ak to dnes, zajtra tu nejakým spôsobom vyriešime, to skrátené legislatívne konanie a opravíme nejaké vážne chyby, vôbec to neznamená, že tu budeme mať dobré zákony, preto my sme v KDH prichystaní, keď vznikne príležitosť, opäť tieto zákony otvoriť, ono nám niečo ukáže prax, ale my už dnes predvídame, že vzniknú veľké problémy.
Nehovorím o tom, že aké nenavrátiteľné škody môžu vzniknúť tým, že sa zlé zákony príjmu, ktoré ktoré budú pôsobiť na celú spoločnosť, možno na morálku spoločnosti, na ľudí, ako sa budú správať, ale chceme byť svojím spôsobom konštruktívni. A hovorím o tom, že ak aj tento zákon po tejto novele nadobudne účinnosť a budeme sa podľa neho správať, tak my sme stále otvorení tomu, aby sa tieto zákony menili.
Ďakujem za pozornosť.