Videokanál poslanca

Kolega Šmilňák, ty si predložil rozsiahly návrh zmeny, našej zmeny, ktorú predkladá KDH. Dopĺňa už prvý návrh, ktorý predložil kolega Majerský. V týchto pozmeňovacích návrhoch ide vylepšenie, vylepšenie novely, ktorú tu máme na stole, ale zároveň dodávam, že ide o minimalizovanie škôd. To znamená, minimalizovanie znamená zmenšenie na maximálnu možnú mieru tých škôd. Ale tie škody tu budú ďalej, takže my jednoducho ideme cestou, aby sme aspoň dosiahli nejaký minimálny výsledok, ale ak by aj tento pozmeňovací návrh bol prijatý a toto plénum by ho schválilo, tak hovoríme, že škoda sa už stala, bude sa musieť, budeme sa musieť vrátiť k Trestnému zákonu a potom v ideálnom stave budeme musieť dosiahnuť, aby sme celospoločenskou dohodou prijali taký kódex, ktorý bude prijateľný pre spoločnosť, podľa ktorého sa spoločnosť bude môcť riadiť nasledujúce desaťročia.
Skončil som.

Ďakujem všetkým, všetkým kolegom, ďakujem za vaše vyjadrenia. Registrujem ich iba, že ste iba podporili moje argumenty a ste ich ešte zvýraznili, takže diskutujme ďalej.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril v druhom čítaní k predloženému návrhu novely Trestného zákona.
Z vyjadrení predstaviteľov vlády sme viackrát počuli, že vláda bude načúvať pripomienkam, vyslovene menovala Kresťansko-demokratické hnutie, pripomienkam, ktoré bude predkladať Kresťansko-demokratické hnutie k tomuto, k tejto novele, takže rád by som sa pár slovami vyjadril k tomuto.
Registrujeme návrh, pozmeňovací návrh od poslanca Tibora Gašpara, ktorý má údajne vylepšiť teda túto novelu, a údajne teda ako keď to spojím dohromady, tak bola tam aj inšpirácia, čo sa týka návrhov, návrhov KDH, ktoré doteraz KDH predkladalo. V prvom rade musím povedať, že KDH je proti takémuto spôsobu prijímania takéhoto dôležitého zákona a je proti tomu, aby sa takýto zákon prijímal v skrátenom legislatívnom konaní, hoci sme v diskusii o skrátenom konaní skončili, opäť sa k tomu vyjadrujem, sme proti tomu, aby sa to, aby sa takéto dôležité normy prijímali takýmto spôsobom. Sme opätovne, to opakujem, opakujem to znovu, sme za to, aby sa takéto návrhy prijímali v štandardnom legislatívnom procese, to znamená tak, ako sa to má diať, s medzirezortným pripomienkovým konaním, so širokou diskusiou a so všetkými stupňami schvaľovania, ktoré, ktoré predpisuje rokovací poriadok.
Ak sa majú diať takéto významné zmeny, treba riadne konanie, širokú diskusiu, čím väčší súhlas spoločnosti, lebo ide o normy, ktorými sa budeme, bude riadiť táto spoločnosť, dovolím si povedať, že desaťročia. Ideálne by bolo, hovorím, je to ideálne, ideálne by bolo, keby sa prijal, prijala takáto novela Trestného zákona aklamačne. Je to idealistický prístup, ale treba mať ideály. Hovorím, keby tento parlament bez toho, aby hlasoval, s jednoznačným súhlasom dospel k tomu, že táto spoločnosť sa má riadiť novým Trestným zákonom takýmto a takýmto spôsobom, nebudeme to meniť ďalšie roky a budeme všetci s tým stotožnení. Ja viem, že to je idealistický prístup, ale vždy treba k takémuto prístupu mieriť, pretože budem sa tomu ďalej venovať, ak sa takéto zmeny presadia nasilu, tak očakáva nás len ďalšie, ďalšie napätie v spoločnosti, očakáva nás nestabilita týchto právnych predpisov a ja som to už viackrát povedal, táto nestabilita neznamená, neznamená nestabilné prostredie len pre občanov, bežných občanov. Znamená to nestabilitu aj pre ekonomiku, pre podnikateľské prostredie, to je mimoriadne dôležité, pretože ak chceme, aby táto spoločnosť sa zdravo vyvíjala, aby nespela k bankrotu, tak jednoducho potrebuje stabilné prostredie, na ktorom sa zhodne veľká väčšina spoločnosti.
Ukazuje sa však, že takéto riešenie nehrozí, žiadny konsenzus sa nečrtá a ak prijmeme takýto, takýto návrh zákona napriek tomu, že tu vznikol nejaký nový pozmeňovací návrh zo strany vládnej koalície, prinesie tento zákon spoločnosti veľké škody.
A teraz, teraz k tomu samému návrhu zmeny od poslanca Tibora Gašpara. Budem sa snažiť hľadať aj pozitíva v tomto, v tomto návrhu. Inak sa podľa tohto návrhu novely hľadí na tzv. horalkových zlodejov, to znamená ľudí, ktorí nám dnes sedia v zariadeniach, je ich okolo 900, má sa to riešiť teda iný, má sa to riešiť, tento problém. Druhý pozitívny prvok, ktorý vidíme na tejto, tomto návrhu novely, je, že definuje sa drogový priestupok a bude možný probačný dohľad. Samozrejmé, že ak sa to schváli takýmto spôsobom, tak čakajú nás, čaká nás veľmi veľa povinností, napríklad z hľadiska materiálneho a personálneho zabezpečia tohto probačného dohľadu. Tu však s tými pozitívami končím. Inak je návrh zákon... návrh zákona škodlivý a ako celok aj v tomto znení nemôžeme podporiť. Ak sme kritizovali veci, tak potom nevidíme nápravu najmä v týchto oblastiach.
Premlčanie ostáva. Znamená to v podstate amnestovanie niektorých osôb stíhaných v minulosti. Hranice škody ostali vysoké. Úpravy v navrhovanej novele sú kozmetické. Naše návrhy na radikálne znižovanie ostali nevypočuté. Sadzby sa zvýšili iba mierne, tam sa tiež teda nejako nepokročilo. Špeciálna prokuratúra je opäť, opäť terčom útoku a vyzerá to, že sa zruší.
Ak sa má a naozaj v tomto parlamente Trestný poriadok schváliť, potom stále sme zástancom konštruktívneho prístupu. Ako som už povedal, tento zákon bude znamenať pre spoločnosť veľké nebezpečenstvo a prinesie veľké škody. A naším návrhom je, aby sa aspoň minimalizovali tieto škody, a preto prídeme s vlastným pozmeňovacím návrhom.
A teraz by som na pár bodoch ukázal, že aké sú, aké sú, aký je rozdiel vnímania niektorých vecí zo strany Kresťanskodemokratického hnutia a zo strany vládnej novely, ktorá má byť teda obohatená o ďalší návrh novely od poslanca Tibora Gašpara. Spomeniem pár príkladov.
Paragraf 329, ktorý sa týka prijímania úplatku. Aký je návrh, návrh novely zo strany vlády? Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin ako, uvedený čin ako verejný činiteľ. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený vo veľkom rozsahu. Toto je návrh vlády.
A teraz návrh KDH: Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky, až na tri roky. Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v malom rozsahu. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vo väčšom rozsahu alebo ako verejný činiteľ. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin, čin v značnom, v značnom rozsahu. Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo veľkom rozsahu.
A teraz tie rozdiely. Pochopili ste, že tá škála, v ktorej uvažuje KDH, je oveľa širšia a hlavne tie maximálne tresty, ktoré sú tu, ktoré sú tu navrhnuté. KDH navrhuje maximum až dvanásť rokov a vládna novela desať rokov.
Paragraf 330. Opäť hovoríme o úplatkoch. Vládny návrh, vrátane je tam zakomponovaná aj tá zmena, ktorú predložil Tibor Gašpar. Kto ako verejný činiteľ alebo zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada, alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností, alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda alebo na účely toho, aby sa konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami, alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Európskej únie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vo veľkom rozsahu. To je návrh vlády.
Návrh KDH: Kto ako verejný činiteľ alebo zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada, alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na, až na tri roky. Odňatím slobody na dva až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v malom rozsahu. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo väčšom rozsahu. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v značnom rozsahu. Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo veľkom rozsahu.
Opäť keď to porovnám, je to to, čo som hovoril v predchádzajúcom paragrafe, väčšia škála, to znamená podrobnejšie posudzovanie a tiež iné sadzby. Kým vláda navrhuje maximálnu hornú sadzbu desať rokov, KDH navrhuje dvanásť rokov.
Paragraf 332, ktorý sa týka podplácania. Vládny návrh: Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v značnom rozsahu. Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo veľkom rozsahu. Toľko návrh vlády.
Návrh KDH: Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na dva, až na dva roky. Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v malom rozsahu. Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania alebo vo väčšom rozsahu. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v značnom rozsahu. A odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo veľkom rozsahu.
Opäť, opäť tu máme, opäť tu máme to isté, čo v predchádzajúcich dvoch prípadov. Podrobnejšie skúmame, podrobnejšie skúmame, čo vykoná tento páchateľ a stanovujeme alebo navrhujeme vyššie horné sadzby ako vláda, v tomto prípade desať rokov, pričom vláda sedem rokov.
Ja by som takto mohol pokračovať, tých vecí tu mám pochopiteľne viac, ale venoval by som sa už iba jednému bodu, a to je § 336a volebná korupcia. A opäť prečítam, čo navrhuje vláda a čo navrhuje KDH.
Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta republiky, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil, alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil, alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil na voľbách, referende alebo ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby volil, alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil, alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil, alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil na voľbách, referende alebo ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody na jeden, až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak uvedený čin spácha závažnejším spôsobom konania, ako verejný činiteľ, na chránenej osobe, alebo verejne. Toľko vládny návrh.
A teraz návrh KDH: Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta republiky, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil na voľbách, referende alebo ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Rovnako sa potrestá ten, kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada, alebo si dá sľúbiť úplatok, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil na voľbách, referende alebo ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin v malom rozsahu. Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania, ako verejný činiteľ, na chránenej osobe alebo verejne, alebo vo väčšom rozsahu. Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku, uvedený v prechádzajúcich odsekoch v značnom rozsahu. Odňatím slobody až na päť, až na desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin vo veľkom rozsahu.
Opäť rozdiel, rozdiel medzi vládnym návrhom a návrhom KDH, volebná korupcia je vážny problém, KDH navrhuje hornú sadzbu desať rokov, pričom vláda iba päť rokov. Opakujem, mohol by som pokračovať, aké sú výhrady KDH voči, voči predloženej novele, novele, vrátane novely, ktorú predložil aj poslanec Tibor Gašpar.
Opakujem, my sme proti takémuto predloženému návrhu zákona vrátane zakomponovanej poslednej zmeny. Tento návrh zákona je nebezpečný pre celú spoločnosť. Ak už predsa odmietame zmysluplne diskutovať a vláda je skalopevne presvedčená, že takýto zákon treba prijať, potom žiadame poslancov v tejto Národnej rade, aby zobrali do úvahy aspoň naše pozmeňovacie návrhy. Cieľom je minimalizovať škody. Ale to neznamená, že tu končíme. Ak by sa aj prijal takýto zákon s našimi pozmeňovacími návrhmi, očakávame, že bude treba opäť otvoriť otázku Trestného zákona, otázku špeciálnej prokuratúry, pretože, ako som povedal na začiatku, naša spoločnosť je odsúdená na to, aby sa dohodla, väčšinovo aby sa dohodla na tom, akými zákonmi sa budeme riadiť. Ak tieto zákony nebudú spoločnosťou prijaté a nebudú prijaté ani v tomto ústavodarnom, ústavodarnom zhromaždení, tak jednoducho vzniká tu veľké riziko, veľké riziko nestability a zažijeme opäť veľké tlaky na to, aby sa tieto zákony upravovali v budúcnosti. Opakujem, pre spoločnosť, pre občanov, pre bezpečnostnú situáciu v tomto štáte, pre ekonomiku, podnikateľské prostredie je dôležitá predvídateľnosť predpisov a stabilita.
Takže KDH bude týmto spôsobom pristupovať k celej tejto oblasti aj v budúcnosti.
Skončil som. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Milé kolegyne a milí kolegovia, mám náročnú úlohu, a to nebudem asi taký atraktívny ako môj predrečník kolega Šmilňák, ale skúsim, skúsim trošku iný pohľad, trošku sa pozrieť viac do budúcnosti a azda to tým vyvážim. Podľa priebehov rokovania to vyzerá tak, že schválenie takejto dôležitej legislatívnej normy v skrátene..., teda nie schválenie ale schválenie skráteného konania o takejto norme bude asi skutočnosťou, a pritom všetci to vieme, viackrát sa to tu opakovalo, skrátené konanie nie je na mieste. Už keď nie je pre nesplnenie podmienok, ktoré si skrátené konanie vyžaduje, ale už pre obsah a dosah vlastne samej navrhovanej úpravy.
KDH je proti skrátenému legislatívnemu ko... legislatívnemu konaniu a budeme robiť všetko preto, aby sa o návrhu zákona komunikovalo v riadnom legislatívnom konaní. Táto novela je zlá, poškodí Slovensko, jeho obyvateľov. Konkrétne sa už o tom hovorilo veľa a nebudem to rozvádzať ďalej. My na Slovensku, samozrejme, chceme mať právny štát, preto ak bude naozaj hroziť, že takáto legislatívna norma sa príjme, predložíme vlastné pozmeňovacie návrhy. Dostatočným argumentom pre vládu nemôže byť to, že v predchádzajúcich rokoch po nástupe vlády Igora Matoviča sa udiali prešľapy. Tieto vlády mali opodstatnenú motiváciu konať rázne. Výsledkom sú napokon desiatky odsúdených a vrátane predstaviteľov prokuratúry, polície alebo v štátnych inštitúcií, vládnych inštitúcií z čias spred roku 2020.
Argumentom predkladateľa tohto návrhu zákona, ktorý posiela Slovensko do ohrozenia vnútornej bezpečnosti štátu a zvýšenia kriminality, nemôže byť, že sa udiali niektoré prešľapy. Napríklad tu boli mediálne úniky pri vyšetrovaniach. Umelo sa reťazila väzba zadržaných. Sú podozrenia, že väzba sa neužívala ako metóda vyšetrovania. Nič to nemení na veci, že návrh zákona je na stole a hrozí, že čoskoro poslanci tesnou väčšinou vládnych strán skrátené konanie schvália. Potom sa už bude rokovať o samom zákone. Postavme si otázku, čo bude potom, ako budeme postupovať ďalej? Už som spomenul, že po schválení nastanú pre Slovensko veľké škody. Kombinácia finančnej rozšafnosti v časoch prudkého zadlžovania vysokozaťaženého štátu a deformovania trestného práva spojená s amnestovaním nedávnych činov, môže doviesť Slovensko k priepasťu, k priepasti dlhodobej stagnácie poklesu životnej úrovne a ďalšiemu exodu šikovných ľudí. Toto nesmie nastať. Preto náš tím odborníkov pripravuje rozsiahlu sériu pozmeňovacích návrhov, ktoré odstraňujú najväčšie riziká vládnej novely. Cieľom týchto zmien je priniesť čiastočné zlepšenie trestnej politiky, avšak bez rozkladu právneho štátu a ohrozovania základných práv. Súhlasíme s tým, že Slovensko potrebuje rozumnú a spravodlivú reformu Trestného práva, ktorej súčasťou má byť aj vhodné zníženie trestných sadzieb. Znižovanie sadzieb však nesmie byť motivované osobnými záujmami úzkej skupiny ľudí, ale výlučne verejným záujmom. Vládou navrhované, vládou navrhované zmeny, žiaľ, nemožno považovať za spravodlivú reformu, keďže znižovanie trestov spolu s inými na mieru šitými zmenami môže viesť k faktickej dekriminalizácii korupcie a iných závažných foriem ekonomickej kriminality.
Problém je, že na Slovensku nedokážeme veci vnímať zdravo a stredovo. Takáto dôležitá legislatíva, ako by bola hrubou odpoveďou za minulé roky. Žijeme v bipolárnom svete, kde sú všetci čierni alebo bieli. Keď bolo treba skôr pomenovať, ktoré veci sú správne a ktoré chybné, keď sa v minulosť, v minulosti stali, tak to bolo treba spraviť. Teraz sa preklápame niekam, čo je neúnosné. Politický revanš nemá cieľ odstrániť, čo do systému spravodlivosti nepatrí a napraviť, čo je prekonané. Ak pôjdeme týmto smerom, ohrozí sa vnútorná bezpečnosť štátu. Čaká nás zastavenie vyšetrovaní, ku ktorým sa už nikdy nevrátime. Porastie kriminalita, lebo prostredie na ňu bude žičlivejšie. Preto treba takýto návrh zásadne odmietnuť.
Vráťme sa na začiatok a poďme odborne diskutovať. Využime štandardný legislatívny proces. Akokoľvek sa zdá, táto výzva platonická, budeme na nej trvať. Je to v záujme nás všetkých, vrátane voličov vládnych strán.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pollák, keď vystupuje, tak vždy sa venuje otázke Rómov, je to dobré, aby sme o tejto téme hovorili na pôde parlamentu. A hovoril dnes o tejto otázke v súvislosti s novými trestnými kódexami, ktoré tu majú byť. Skutočne tie kódexy by mali viesť k tomu, tak ako to tvrdí exminister Karas, tie by mali viesť k tomu, aby sa zmenilo správanie tých ľudí, ktorí sa niečoho dopustili, a nie, aby sme ich trestali drakonickými trestami.
Keďže kolega poslanec spomínal Rómov, ja poviem ešte jednu vec k tomuto. Nejde len o trestanie, ide aj o pozitívnu pomoc alebo pozitívnu diskrimináciu, ktorú tento štát uplatňuje voči Rómom viac ako tri desaťročia. Je tam čo naprávať, pretože tie zmeny sa dejú pomaly, viem o tom svoje, pretože som o tom napísal aj knihu. Navštívil som mnoho rómskych osád, diskutoval s odborníkmi a tak ďalej. Tá pomoc je mimoriadne neefektívna. Ak sa na nej spoločnosť dohodne, že bude pomáhať tejto skupine obyvateľov, tak musí byť tá pomoc skutočne efektívna, lebo ak nie je, tak vyvoláva presne opačný efekt, a to je, že vyvoláva pobúrenie v majoritnej populácii, že sa Rómom pomáha zbytočne, peniaze sa vyhadzujú. Takže pred vládou stojí ďalšia otázka, a to je, ako vlastne s touto pomocou nakladať. Často sú to peniaze zo štátneho rozpočtu, väčšinou ide o prostriedky z Európskej únie, z eurofondov, treba ich efektívne využívať, takže ruka v ruke. Tie trestné kódexy by mali byť také, aby motivovali ľudí sa ináč správať, ak urobia prešľap. A druhá vec, pomoc, ktorá prichádza zo strany štátu, má byť efektívna, aby jej uplatňovanie nezvyšovalo napätie v spoločnosti. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Kolegyňa Kleinert spomínala, že málo berieme do úvahy, čo sa deje, málo vyhodnocujeme historický vývoj, chýba reflexia na základné celospoločenské otázky. Ja na to povie... k tomu poviem toľko, že ako je to dôležitá vec, aby sme, aby sme si uvedomovali, akú sme mali históriu, ale aj takú nie, nie tú z čias pred rokom 1989, ale aj tú čerstvejšiu. Máme tu od roku 1996 napríklad zákon o protiprávnosti komunistického systému a obávam sa, že neberieme ho celkom vážne, pretože sa chodíme klaňať k hrobom prominentom komunistického režimu, neposudzujeme rovnako, rovnako priestupky, ktoré sa týkajú vzťahu k to... alebo vyjadrovaní prejavov ku komunistickému režimu a režimu, ktorý tu bol v rokoch 1939 až 1945. Ja len spomeniem, že, že za toho komunistického režimu sa zákony prijímali tak, že sa na to, že sa o tom rozhodlo v komunistickej strane, v ústrednom výbore a parlament v podstate bol len štatistom, ktorý len dvíhal ruku, poslanci dvíhali len ruku za to, čo sa schválilo v straníckom ústredí. Nechcem to úplne porovnať so súčasným systémom, máme demokraciu, ale poznáme aj pojem diktatúra väčšiny, to sa stáva aj v demokratických režimoch. Takže toto skrátené legislatívne konanie, na ktoré ste, pani poslankyňa, upozorňovala a ktoré je nevyhovujúce pri takomto dôležitom zákone, neberme ho, že by, nechcime ho porovnávať s tým, čo bolo v minulosti, ale skutočne tá diskusia, ktorú tu vedieme, je jednostranná a je to, je ako do steny. Takže vyzývame vládu, aby s nami komunikovala.

Ďakujem všetkým kolegom za pripomienky.
Čakal som, že možno niekto aj z tej pravej strany politického spektra, nuž, žiaľ, nie je to nič nové. Ja oceňujem, že všetci hovoríme o tom, že táto forma rokovania o takomto dôležitom predpise je nevhodná nebezpečná. Dokonca ako tu bola jedna poznámka od pána Spišiaka, dokonca sa dotvára tá norma a ráta sa s tým, že my tu budeme diskutovať a niekto bude ešte nad ňou sedieť. Ale napriek tomu chcem byť konštruktívny a optimista, my poslanci za KDH sme otvorení diskusii, vieme o tom diskutovať. A čo som už povedal vo svojom vystúpení, tak zopakujem, vieme predložiť sumu ozaj odborných poznatkov, máme z čoho vychádzať, bol to návrh exministra Karasa, je z čoho vychádzať, aby Slovensko dostalo kvalitné predpisy, len na to musí byť vôľa všetkých a hlavne, opakujem, tej pravej časti tejto sály.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, po takmer dvadsiatich rokoch od prijatia Trestného zákona a Trestného poriadku je pochopiteľné, že časy sa zmenili a v trestnej politike je potrebné prijať viaceré zmeny. Niečo opraviť, niečo pridať, niečo vynechať. Ak by tu bol pán minister, povedal by som mu, že tú istú snahu mali aj jeho predchodcovia. A mali snahu komunikovať pri zmene s celým politickým spektrom. Podľa toho, ako vyzerá doterajšia rozprava k predloženému návrhu zákona, a ak sa v nej bude takto ďalej pokračovať až do záveru, sa obávam, že minister Susko sa zapíše do histórie ako človek, ktorý veľkú zmenu v trestnej politike prijímal katastrofálnym spôsobom, zrýchlene, nátlakom, bez odbornej diskusie a s ešte horším a škodlivejším obsahom zmien.
V programovom vyhlásení vlády je nadpis Bezpečnejšie žiť, ale kto si po týchto vašich návrhoch bude bezpečnejšie žiť? Občan? Vládny protežant či dokonca zločinec?
V návrhu zákona prinášate revolučné zmeny bez medzirezortného pripomienkového konania, štandardného konania. Pretláčate ich v skrátenom legislatívnom konaní. Ako sa však vaše diskusia rozvíja, ako sa však diskusia rozvíja, lebo sa jej poctivo venujeme, aspoň v tejto časti strany, na tejto strane našej sály, postupne mizne vidina neplnenia, naplnenia zámeru, aby si rozsah zmien málokto všimol. Ba naopak, ľudia si čoraz viac uvedomujú nebezpečenstvo, aké hrozí tejto spoločnosti. Na protestoch tisícov zapĺňajú námestia slovenských miest.
Vy sami ste s týmito zmenami nikoho neoboznámili, pritom sa týkajú ľudí v celej republike, kde sa očakáva, že každý by mal mať, každý by mal byť oboznámený so zákonom. Ako to chcete robiť, keď nevidíte, nevidíme žiadnu informačnú kampaň na tému novej trestnej politiky, žiadne tematické diskusie, odborné konferencie. A navyše sa k tomu pridal aj klam.
Nedávno sa predseda HLAS-u Peter Pellegrini pokúsil legitimizovať kontroverznú vládnu reformu Trestného poriadku a Trestného zákona cez osobu bývalého ministra spravodlivosti a experta Kresťanskodemokratického hnutia Viliama Karasa. Vraj pripravený dokument našiel minister spravodlivosti Susko na stole po exministrovi Karasovi. Aká je pravda?
Diskusia o zmene trestného práva skutočne intenzívne bežala už od roku 2022, keď Viliam Karas nastupoval do funkcie ministra. Okrem toho, aby neskolabovala koncepcia súdnej mapy, prišla na pretras aj otázka reformy trestných kódexov. Vtedajší minister presviedčal poslancov parlamentu, zúčastnil sa aj na rokovaniach klubov opozičných strán, opakujem, opozičných strán. Komunikoval v tom čase aj s predstaviteľmi vtedajších opozičných strán, opakujem, opozičných strán, osobne napríklad s Petrom Pellegrinim i predstaviteľmi SMER-u. Vysvetľoval im, aké sú ciele reformy a jej obsah. Toto treba pripomenúť, aký to je rozdiel v súčasnej situácii. Pripomeniem, že v prvom čítaní v minulom roku získal Karasov návrh 127 hlasov, teda hlasovali zaň aj poslanci zo SMER-u a HLAS-u. Keby takto išiel vývoj ďalej, tak veci sa už mohli dávno vyriešiť a dnes by sme tu nad týmto zákonom nedumali.
Minister Susko vo svojich ústnych zdôvodneniach zámerov predstavuje ciele, v ktorých sa s exministrom Karasom zhoduje, prinajmenšom sú si podobné. Takéto hodnotenie má priamo od Viliama Karasa. Ale tam sa prienik medzi ich prístupom končí. Exminister Karas sa zásadne ohradzuje voči tomu, že by súčasný vládny návrh bol pokračovaním jeho pripravovanej novely. A oprávnene. Ciele definované koalíciou sú síce zhodné, ale nástroje, ktoré si zvolila súčasná vláda, k nim nevedú. Uvediem pár príkladov.
Novela vytiahla z pôvodného návrhu len otázku sadzieb. V zásade sa sústredila len na to. Sú tam potom ešte aj isté úpravy smerujúce ku kajúcnikom, teda k spolupracujúcim osobám. Vo vláde reagujú len na niekoľko čiastkových problémov, na ktoré ostali citliví pri svojich kauzách, kauzách, ktoré boli pertraktované. Samo o sebe by v tom nebolo nič negatívne, ale neriešilo by to celkové problémy, ktoré s justíciou a s trestným procesom na Slovensku máme. Dokonca to môže mať skôr negatívne dosahy. Samoznižovanie trestných sadzieb je správna cesta a je to niečo, po čom tu skoro všetci významní odborníci hlasno volajú už roky. Poďme však do dôsledkov.
Ak niekto povie, že mu ide o štandardizovanie s európskou úrovňou, nemôžeme to vnímať ako cel... nevnímať ako celok. Znižovanie sadzieb treba vnímať aj s ohľadom na dĺžku konaní. Na Slovensku trvá dlho, kým sa proces uzavrie. Jednoznačne to treba skrátiť, ale riešením nie je, že skrátime premlčacie lehoty, naviažeme veci na právoplatné odsúdenie, kde v drvivej väčšine prípadov to budú tri roky premlčania. Ak do troch rokov nevznesiete obvinenie konkrétnej osobe, už ju nebude možné stíhať. Ale návrh zároveň nijakým spôsobom nezefektívňuje spôsob vedenia trestného procesu. Pritom by to malo ísť ruka v ruke. Premlčacie lehoty môžeme skracovať až vtedy, keď zefektívnime trestný proces, čo však nesmie ísť na úkor práv obvinených.
Obrovské množstvo trestných činov, ktoré sa stali a udiali, už nebude možné vyšetriť pre kombináciu znižovania trestných sadzieb a premlčacích lehôt. Dôležité je, že sa to deje aj vo vzťahu ku korupčnej kriminalite.
Táto novela, tak sa to ukazuje, niekomu veľmi vyhovuje. Predkladateľ akoby pretláčal na rysovanie hrubé čiary za minulosťou. Ide v podstate o snahu o generálnu amnestiu na obrovské množstvo nevyšetrených vecí z minulosti. De facto zanikne trestnosť mnohých trestných činov.
Problematickým je aj rozširovanie účinnej ľútosti na daňové trestné činy spáchané formou organizovanej skupiny. Účinná ľútosť má opodstatnenie pri daňových deliktoch, napríklad v oblasti daní z príjmu. Veď nemá zmysel zatvárať podnikateľa len preto, že si inak vyložil, čo môže dať do nákladov alebo urobil nejakú inú menšiu chybu. Lenže po novom, po novom má ísť aj o organizované skupiny pri krátení dane a poistného. Čo toto je? Vy vlastne predkladáte nebezpečné návody, ako efektívne zarábať na štáte. Vláda mieni zákon nechať schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Popri tom, že nediskutuje s odborníkmi, pri takejto vážne navrhovanej zmene ignoruje nevyhnutnosť širšej spoločenskej diskusie.
Čo sa stane, ak bude takýto, takýmto spôsobom zákon schválený? Bude mať podporu sotva, sotva miernej väčšiny v parlamente. Trestné právo tak nadobro ostane témou ďalšieho politického boja, čo je neúnosné. Zanevretím na širokospektrálnu dohodu budú vznikať tlaky na ďalšie úpravy a slovenská spoločnosť sa dostane do ešte väčšieho zmätku. Plytvá sa obrovským ľudským, finančným a odborným potenciálom. Veď len exminister Karas pri svojom návrhu spolupracoval so 120 odborníkmi. Teraz je návrh pripravený od stola s rizikom neistej budúcnosti, ak ho parlament takto schváli. Uvedomme si, čo sa stane. Keď systém neustále kalibrujete a robíte zmeny, ste v neustálom chaose a ten nepodporuje stabilitu ani právnu istotu. Čo s tým?
Kým je ešte čas, vyzývame vládu a vládnych poslancov na prehodnotenie doterajšieho postoja. Stále sa to dá. Poďme o takomto dôležitom zákone riadne diskutovať. Nechajme priestor na širšiu dohodu. Kresťanskodemokratické hnutie je pripravené prinášať odborné argumenty, aby Slovensko malo predpisy, ktoré budú občanom pomáhať a nie škodiť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko.
Poslanec Čaučík tu vymenoval iba časť tých výhrad voči predloženému návrhu zákona. Ja len dodám, on to aj spomínal, skutočne ako tým dobrým riešením by bolo zobrať ten zákon späť, zamyslieť sa nad ním, diskutovať o ňom. Napokon nebolo by to nič nové, pretože v minulom roku sa o tomto návrhu diskutovalo, zapojilo sa doňho veľké množstvo odborníkov, prezentoval ho exminister Karas tu v tomto parlamente. Je z čoho vychádzať, takže skutočne podporujem tiež ten návrh, aby sme diskutovali, diskutovali. Diskusia znamená, že niekto hovorí a ten druhý počúva. Takže aby sme ozaj diskutovali.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetci tí, čo nás pozerajú online a takisto potom zo záznamu, tá sála je, tak by som povedal, takmer prázdna, ale predsa len myslím si, že treba zadokumentovať vystúpenie k takémuto dôležitému zákonu, o ktorom rokujeme.
Prezidentka republiky vrátila na opätovné prerokovanie kompetenčný zákon. Ja chcem na príklade jednej inštitúcie poukázať na to, ako to bude v prípade, ak tento zákon vláda presadí, ako to bude fungovať v budúcnosti, pretože už sa tu niečo udialo za predchádzajúce mesiace. A budem to dokumentovať na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Je to inštitúcia, ktorá má na Slovensku na starosti regulovať ceny energií.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví viedol ešte do novembra minulého roka Andrej Juris. Úrad pod jeho vedením vydal, vydal cenové vyhlásenie, podľa ktorého sa mali regulovať ceny distribúcie zemného plynu. Urobil vlastne to isté len, čo urobil rok pred tým. To znamená, že stanovil maximálne ceny distribúcie zemného plynu a očakával, ako bude postupovať vláda. Ako vieme, vláda rok pred tým, si zobrala veci do rúk a vo všeobecnom hospodárskom záujme vyhlásila, že ceny bude regulovať ona. To znamená, že tie ceny zastropovala. Toto isté sa očakávalo aj tento rok a napokon sa to aj skutočne stalo. Lenže problém bol v tom, že tie ceny boli vysoké. A vtedy zakročuje predseda vlády Robert Fico, ktorý hovorí, že Andrej Juris je sociálny terorista, keďže nastavuje takéto ceny. A o dva dni nato to Robert Fico zopakuje a doslova povie: "Pána Jurisa, keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami."
Viete, nedá mi to, aby mi to nepripomenulo výrok iného človeka, trošku sa venujem histórii, a to bol Klement Gottwald v roku 1929, keď sa stal prvý raz poslancom československého parlamentu. Tak vtedy vyhlásil, že on chodí do Moskvy sa učiť ako buržujom zakrútiť, zakrútiť krkom. Viete, je to možno len zhoda, ale keď som tento týždeň videl, že Robert Fico s Andrejom Dankom pietne sa klaňajú pri hrobe Gustáva Husáka, ktorý bol predstaviteľom totalitného režimu, ináč režimu, ku ktorému sa vyjadril tento parlament aj v roku 1996 a nazval ho zločineckým. Takže to asi náhoda nebola. Ale to bola len odbočka, pokračujem ďalej.
Robert Fico sa dušoval, že takéhoto predsedu úradu odvolá. Opakujem Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je nezávislá inštitúcia od vlády. Tak sa aj stalo. Predseda úradu padol. Sám som bol osobne v diskusii s ministerkou hospodárstva, ktorá priznala, že nástupca, ktorý prišiel po Andrejovi Jurisovi a volá sa Jozef Holjenčík, nebol jej nominant. To je vážna vec. Pretože ministerstvo hospodárstva síce neriadi úrad, pretože ten je nezávislý, ale spadá mu to kompetenčne, ako čo sa týka odvetvia. Takže ministerka hospodárstva, ktorá je z inej strany, kývne na to, že vláda jej stanoví takéhoto nového riaditeľa regulačného úradu.
Pár dní na to vláda urobí to, čo vlastne sme všetci očakávali, a v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu zastropuje ceny elektriny, zemného plynu a tepla pre domácnosti. To znamená, načo slúžil tentotýždňový, by som povedal, tentotýždňový cirkus. Slúžil na to, že sme poukázali zrazu na vinníka, kto by mal na svedomí vysoké ceny energií a my vláda, my múdra vláda, ktorá dopraje, ide zachraňovať Slovensko a jeho obyvateľov, pretože im zastropuje ceny energií na úrovni roka 2023.
A teraz začiatok roka 2024. Na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví máme nového riaditeľa. A tento nový riaditeľ samozrejmé, že má svoje kompetencie, pretože má možnosť tento úrad stanovovať ceny, rôzne poplatky, ktoré sa pripočítavajú k základným cenám energií. A tak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na začiatku januára vyhlasuje: "Skončili všetky cenové konania na rok 2024, pričom pozitívny vplyv bude mať najmä úradom určená hodnota tarify za prevádzkovanie systému a tiež výška tarify za systémové služby, ktorá je nižšia, ako bola jej hodnota určená nariadením vlády Slovenskej republiky." Toto je dôležité. To znamená, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v podstate zopakuje to, čo stanovila vláda a ceny ostávajú na nízkej regulovanej úrovni.
No môžeme sa, samozrejme, tešiť, že tie ceny energií nebudú vysoké. Však každý z nás spotrebúva energie, či to je elektrina, je to plyn alebo je to teplo, ale za akú cenu to nastalo? Nastalo to za takú cenu, že tento úrad bol v podstate ovládnutý, bol prinútený k poslušnosti zo strany vlády. Opakujem, je to nezávislý úrad. A tento úrad má byť podľa nového kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy, čo spôsobí to, čo sa udialo doteraz s týmto úradom za posledného mesiac a pol. Už som to povedal, že ceny energií budú síce nízke, ale len za takú cenu, že tento problém sa odloží do budúcna. Koncom tohto roka, vás upozorňujem, bude, bude nasledovať niečo podobné. Opäť sa bude hovoriť o cenách energií a nikdy sa tie ceny energií nedostanú na tú úroveň, v ktorej boli pred, pred vojnou na Ukrajine a pred energetickou krízou. Nedostanú sa. Raz to bude musieť niekto zaplatiť.
Ďalšia vec. Skúste sa porozprávať s podnikateľmi. Vôbec nevedia, čo sa bude diať. Na jednej strane vláda berie, dá sa povedať, kompetencie úradu pre reguláciu a na druhej strane nepovie firmám, ktoré sú energetický náročné, ako to bude s nimi vyzerať. Samozrejme, môžeme si povedať, čo my s tým máme, však majú ceny energií, aké majú, nech sa trápia. Lenže tieto naše firmy pôsobia v konkurenčnom prostredí okolitých štátov, kde firmám tam pomáhajú. To znamená, že okamžite sa dostávajú do konkurenčného znevýhodnenia. Túto vládu ako keby firmy vôbec nezaujímali. A tu nejde o firmy samé. Tie firmy zamestnávajú, tie firmy točia peniaze, tie firmy platia dane, odvody a z toho vlastne všetci žijeme. Všetky, obsluha štátu vlastne stojí na bedrách firiem, takže nás musia zaujímať. Nemáme v tom jasné.
Takže čo bude nasledovať ďalej? Ak si kladiete tú otázku, že popri tom posilnení kompetencií vlády, aj v iných inštitúciách, čo sa bude diať ďalej, skúste sa pozrieť alebo sa ešte raz nad tým zamyslieť, čo sa stalo s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Bude to tak aj v ďalších inštitúciách? Je to zdravé, aby vláda mala kompetencie silnejšie a to napriek tomu, ako som už poukázal, nemá jasno v tom, ako sa má správať k biznis-sektoru? Jediné, čo vie, je uvaliť dane, povinnosti, vyššie odvody atď., ale vôbec nie je jasné v tom, že ako sa k nim bude správať, ako chce, aby tento štát fungoval ekonomicky. Mne to niekedy pripadá ako - po nás potopa. Pretože sme tu koncom minulého roka sedeli, hovorili sme o dôchodkoch, hovorili sme o všetkých možných sociálnych opatreniach, dotovanie hypoték atď. Ale vieme veľmi dobre, že to bude stáť veľké peniaze.
Len poviem, poviem prípad Sociálnej poisťovne a to budem stále opakovať. Sociálna poisťovňa nemá na vyplatenie jedenástych dôchodkov, dvanástych dôchodkov a tobôž nie trinástych dôchodkov. To znamená, že Sociálna poisťovňa musí natrčiť ruku štátu, vláde, dajte mi peniaze, aby som mohla, mohla splniť to, čo ste sa vy zaviazali voči občanom. Sociálna poisťovňa každé piate euro, ktoré minie na dôchodky tento rok, bude musieť zobrať od vlády. A budúci rok, ako sme videli rozpočet Sociálnej poisťovne, to bude každé štvrté euro. Dá sa takto hospodáriť?
Takže keď uvažujeme o kompetenčnom zákone, o tom vlastne, aké kompetencie bude mať vláda, tak uvažujme ekonomicky, na ekonomický rozmer. Je to veľmi vážne. Ak sa nám to vymkne úplne z rúk, kto bude potom zodpovedný? Táto vláda to už možno nebude. Ale tá, čo po nej nastúpi, tá bude zodpovedná?
Ja týmto apelujem na všetkých poslancov, ktorí budú rozhodovať o tomto zákone opätovne, aby toto brali do úvahy a dopredu ďakujem za to, že si ma vypočuli. (Potlesk.)