Pán predsedajúci, vážený pán Tóth, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, skutočne ma mrzí, že nás tu je koľko, aha, pán Pročko, vidím, je nás tu zopár a my hovoríme o tom, čo sa bude diať v tomto štáte v nasledujúcich rokoch. Nielen čo sa dialo, ale čo sa bude diať, ako budeme žiť. Či Slovensko nepôjde na grécku cestu bankrotu. Ja si uvedomujem, že pán Tóth nemohol použiť tento výraz, ani mu to neprislúcha z jeho funkcie, ale spomeňme si vlani na...
Pán predsedajúci, vážený pán Tóth, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, skutočne ma mrzí, že nás tu je koľko, aha, pán Pročko, vidím, je nás tu zopár a my hovoríme o tom, čo sa bude diať v tomto štáte v nasledujúcich rokoch. Nielen čo sa dialo, ale čo sa bude diať, ako budeme žiť. Či Slovensko nepôjde na grécku cestu bankrotu. Ja si uvedomujem, že pán Tóth nemohol použiť tento výraz, ani mu to neprislúcha z jeho funkcie, ale spomeňme si vlani na konci roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, tak sám minister financií hovoril, že takéto niečo hrozí. A, žiaľ, po roku si musíme povedať, že veľmi sme sa od toho nevzdialili. Síce tu máme predložené nejaké konsolidačné opatrenia, ale však sme si to vypočuli aj z úst človeka najpovolanejšieho, že tie opatrenia sú nedostatočné. Na tom vystúpení si vážim, že každá vláda to dostala podľa rovnakého metra. Už to tu spomínal predo mnou predrečník, skutočne vlády Roberta Fica sa pričinili veľkým dielom o to, že Slovensko sa dostalo už na začiatku roku 2020 na cestu radikálneho zhoršovania verejných financií. Napokon to tu potvrdil aj pán šéf rozpočtovej rady.
Spomeňme si na ten rok, na tieto roky 2016 – 2020, ja to veľmi rád používam tento, tento argument. Bolo to v časoch, keď Slovensko bolo na tom relatívne dobre, bolo to v tých úrodných rokoch, a vtedy prišla vláda napríklad s tým populisticky, že bude znižovať daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, vtedy, keď to vôbec nebolo potrebné. A nielen to, že zbytočne týmto spôsobom míňala peniaze, ale aj to, že keď prišiel ozaj krízový rok, v ktorom sme dnes, tak nebolo už z čoho veľmi znižovať. Jednoducho už tá možnosť bola premrhaná. Pán predseda rozpočtovej rady tu ďalej hovoril o tom, že už v roku 2023 vznikli predpoklady na to, aby sa mohli začať ozdravovať verejné financie. Opäť vtedajšia vláda to nevyužila. Spomeňme si, čo bolo na jar roku 2023. Spomeňme si na tú legislatívnu smršť, jednoducho poslanci v tejto snemovni sa predháňali, kto podá populistickejší návrh. Pamätám si, ako sa ježili vlasy mnohým ľuďom, ktorí trošku si to vedeli spočítať, čo všetko sa môže stať, keď sa tieto návrhy zákonov poprijímajú. Jednoducho sa blížili voľby a bolo jasné, že treba niečo ponúknuť voličom za každú cenu.
Pán predseda rozpočtovej rady neobišiel ani vládu Ľudovíta Ódora. A ja som to tu už tiež spomenul viackrát, jednoducho vláda Ľudovíta Ódora si umyla ruky ako Pilát. Namiesto toho, aby, samozrejme, splnila si tú formálnu povinnosť, ktorú jej určuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a predložila vyrovnaný rozpočet. Na druhej strane svojej nástupkyni nič nepripravila. Tie lego kocky, ako to nazvali, nemožno považovať za nejakú prípravu pre nastupujúcu vládu, nech by to bol ktokoľvek, aj keby to bola vláda, kde bude KDH, jednoducho za pár týždňov do konca roka sa nedá zostaviť realistický rozpočet tak, aby bol aj zodpovedný. A vláda Ľudovíta Ódora ho mohla prichystať, aj keď, samozrejme, mohla to urobiť v alternatívach. To znamená, keď jej zákon o dlhovej brzde stanovoval zostaviť vyrovnaný rozpočet, nech sa páči, naplniť si formálne svoju povinnosť, ale paralelne pripraviť aj rozpočet, za aký by sa postavila, keby eventuálne táto vláda pokračovala aj po voľbách. To bola jej zodpovednosť.
No a napokon tu vidíme hodnotenie rozpočtovej rady, aj čo sa týka súčasnej vlády. Opäť meter je rovnaký, na všetkých je rovnaký meter. Vidíme, že tá niť sa ťahá v podstate ešte od minulého desaťročia až sem. Všetky vlády sa na tom podieľali. Táto vláda predložila, predložila druhý balík konsolidácie a, tak ako hovorí rozpočtová rada, tento, tento balík nevedie k tomu cieľu, ktorým je dostať sa aspoň k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu.
A poviem to presne, ako to pán Tóth povedal, čaká nás, čaká nás náročné a dlhé ozdravovanie verejných financií. Je to presne tak. Už čokoľvek spravíme, čaká nás dlhé, dlhé obdobie. Nepovedal, samozrejme, viac, ale ja to poviem, že ak budeme v tomto nezodpovední, tak nás čaká opäť príklon k tej gréckej ceste bankrotu.
Tá kritika sa vzniesla aj na to, ako sa dodržiava zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je podľa mňa asi to, asi to najdôležitejšie, keď hovoríme o číslach a rizikách, ale to je to najdôležitejšie. Jednoducho tento zákon pomaly nikto na Slovensku neberie vážne. Je to tvrdé konštatovanie. Máme tu ústavný zákon, ten ústavný zákon nám stvoril inštitúciu, ktorá stráži verejné financie, a my tú inštitúciu jednoducho vôbec nepočúvame. A musím povedať, že miera, miera ako ignorovania tejto inštitúcie stále stúpa. Ja si myslím, že to nie je len, alebo pripomeniem najskôr, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti pred tuctom rokov, tak hlasovalo vyše 140 poslancov za tento zákon. To znamená, títo poslanci, mnohí z nich tu aj sedia, ktorí hlasovali za tento zákon, tak si povedali, sa dohodli, vytvoríme nejaký mechanizmus, nejakú brzdu, ktorá nás bude okliešťovať pri snahách žiť si nad pomery. A vytvorili sme inštitúciu, ktorá nič iné nerobí, len sleduje, či tento zákon dodržiavame a či túto brzdu používame. Sme v najvyššom pásme a jednoducho vlády to nerešpektujú.
Zoberme si rok, opäť sa vrátim, že ten meter je rovnaký na všetkých, zoberme si rok 2023. Vtedajšia vláda úplne ignorovala zákon a nepredložila správu o tom, ako sa majú ozdravovať verejné financie. Zoberme si rok 2024, vláda prijíma správu, a tak ako to tu bolo povedané, prijíma správu za roky 2023 a 2024, čo neumožňuje ani zákon. A navyše tá správa, ktorá bola predložená, tak nič z nej nevyplýva pomaly, je nezáväzná a to tu máme ústavný zákon a máme tu ústavnú inštitúciu. Prosím vás pekne, ako môžme fungovať v tomto štáte, keď si nectíme ústavnú inštitúciu? Ja tomu nerozumiem. Ako môžeme? Ale vidíme, že to nie je ojedinelé. Vidíme, že sa to plazí cez mnohé ďalšie odvetvia, ale opakujem, verejné financie sú záležitosťou všetkých občanov. Len si spomeňme, čo sa stalo v Grécku po bankrote Grécka. Stalo sa to, že sa prepúšťalo, hromadne sa prepúšťalo z verejných inštitúcií. Dôchodky, tí, čo tu hovoria o tých 13. dôchodkoch, dôchodky išli dole o jednu tretinu, vláda bola nútená privatizovať. Viete, komu dnes patrí prístav Pireus? Patrí Číne. Vtedy sa dostal Pireus do rúk Číny. A potom išli, samozrejme, tie kroky tej čínskej cesty cez Balkán a pomaličky sa dostávajú až k nám.
Takže uvedomme si, že ak tento štát zbankrotuje, tak zbankrotujú jeho obyvatelia. A ak to dopadne na niekoho najviac, tak na tých najbiednejších. Keď zoberiete dôchodcovi tretinu dôchodku, on si nemá ako pomôcť. On nemôže si ísť niekam zarobiť, alebo siahnuť na úspory, ktoré asi nemá, jednoducho musí vyžiť z toho, čo mu ostane. Ja nechcem strašiť, ale o gréckej ceste tu hovoril vlani takto pred rokom minister financií a obávam sa, že sme sa tohto strašiaka nezbavili ani dodnes.
Ale pôjdem ďalej, čo odporúča rozpočtová rada a čo by sa malo diať ďalej. By som to rozdelil na dve oblasti. Prvá oblasť je sám zákon. Ako sa ukázalo aj počas pandémie, energetickej krízy, ukázalo sa, že tento zákon nedostatočne zohľadňuje tie jednorazové výkyvy. A sledovali sme snahy aj za minulých vlád, keď tak poviem, boli vlády Matoviča a Hegera, sledovali sme, že tu bola snaha modernizovať tento zákon, to, po čom volá pán Tóth dnes, modernizovať ho, aby bol jednoducho stvorený na pomery aj do toho zvláštneho počasia, keď za sto rokov padne na svet pandémia. Nič také sa nestalo, nejdem sa teraz v tom vŕtať, že prečo sa to nestalo, ale nič také sa nestalo a jednoducho pokračujeme, aj toto nenovelizovanie tohto zákona prispelo k tomu, že ho berieme oveľa menej vážne aj dnes. To je veľmi dôležité. My sme vlastne ho relativizovali aj týmto spôsobom, že sme ho neumožnili zlepšiť.
Druhá vec je, samozrejme, že v tomto zákone sa, v tomto zákone neboli výdavkové limity.
To znamená, čakalo sa na to, že ďalším zákonom sa stanovia výdavkové limity. Ale stanovili sa a čo bolo ďalej? Nikto ich nebral vážne.
Tretia vec, samozrejme, je tam technický parameter, to znamená posudzovanie, posudzovanie dlhu nie podľa, podľa hrubého dlhu, teda nie hrubý dlh brať do úvahy, ale čistý dlh. To je tiež dosť dôležité, lebo to je vlastne, to dáva realistickejší pohľad vlastne na hospodárenie štátu.
Nič z toho sa nestalo, zákon ostal v takej forme, ako bol, máme ho dnes a dospelo to až do toho štádia, že vlastne ten zákon vôbec, ale vôbec neberieme vážne. V roku 2024 sme sa dostali až do takého stavu, že zrazu sme sa začali cez ministerstvo financií odvolávať na európske výdavkové limity. Ako to tu pán Tóth povedal, európske výdavkové limity sú vlastne pre všetkých. To znamená, ony musia rešpektovať, alebo musia stanovovať pravidlá pre všetky štáty, či sú v takom, alebo hentakom stave, a tým pádom, tým pádom na niektoré štáty sú mäkšie, na niektoré sú tvrdšie, podľa toho, v akom stave sú tie štáty. A tieto európske výdavkové limity nás jednoducho nezachránia, skutočne my potrebujeme národné limity. To znamená, to je ďalší dôvod, prečo novelizovať tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti. My v KDH sme za to, aby sa novelizoval ten zákon poriadne týmto spôsobom, lenže na to bude treba, samozrejme, ústavnú väčšinu, takže ústavná väčšina zase prichádza, prichádza na pretras. My hovoríme o tom, že takúto zmenu by sme podporili, ak sa nájde ústavná väčšina, tak sa k tomu prikloníme, možno to budeme dokonca aj nejakým spôsobom iniciovať, pretože sme ozaj vo veľmi vážnom stave.
Teraz k tomu, pán Tóth tu hodnotil aj vôbec to, čo máme dnes na stole. Tento parlament prijal konsolidačný balík s tým, že je nafúknutý o jednu miliardu eur, stále nevieme, kam tá miliarda eur pôjde, asi to pôjde na výdavky, tým pádom, tým pádom tie verejné financie sa dobre vyvíjať nebudú. Nebudú sa vyvíjať s cieľom dosiahnuť aspoň trojpercentný deficit, bude to oveľa horšie.
Ďalej tu máme na stole zákon o rozpočte verejnej správy na budúci rok, tiež v tomto zákone vidíme nejaké ambície, vidíme, vidíme nejaké, nejaké ciele, nuž a to, čo sme tu počuli, čo tam chýba v týchto opatreniach, v týchto dvoch, o ktorých hovorím, dvoch, dvoch vážnych, vážnych materiáloch, to znamená konsolidácia a štátny rozpočet, chýbajú tam napríklad, ako sme počuli, opatrenia na ekonomický rast. Úplne sa s tým stotožňujeme, chýbajú. Jednoducho chýbajú, nie je tam žiadna ambícia, aby sme podporili ekonomický rast. Ja k tomu dodávam, že, naopak, my ho utlmujeme.
Krásny príklad je daň z finančných operácií, skutočne daň z finančných operácií, ja to často spomínam, podnikatelia mi hovoria, nejako to zvládneme, no, nejako, nejako zvládneme tie vyššie výdavky, ale to tak otrávi to prostredie, tak otrávi. Ale keď si zoberiete tú vražednú kombináciu takéhoto nového opatrenia, keď z bánk robíme nový daňový úrad v podstate, keď zaťažíme podnikateľov touto transakčnou daňou a zvýšime im daň z príjmov o 3 percentuálne body, koho sem dotiahneme? Povedzte mi, aké firmy sem dotiahneme? Slovensko má percentá, percentá z priamych zahraničných investícií, keď to porovnávame s okolitými štátmi. Na Slovensku nemáme kapitál na to, aby sme my si sami pomohli vlastnými silami. Ľudia u nás majú v bankových účtoch 50 mld. eur. To je menej, ako je hodnota dlhu, ktorý je 77 mld. eur. To znamená, keby sme dnes chceli, že zobereme, že zobereme peniaze, ktoré sú v bankách, a chceme uhradiť dlh, tak nemáme na to. Bohaté štáty majú niekoľkonásobok, niekoľkonásobok tie štáty západnej Európy, že si môžu dovoliť, preto keď počujem reči o tom, však my máme nízky dlh HDP, ja viem, že ho máme nízky v porovnaní s Talianskom, ale choďte sa pozrieť do Talianska, koľko majú uložených peňazí Taliani na účtoch. Jednoducho keby ten štát v tomto momente zbankrotoval a bolo by treba uhradiť tie dlhy, tak sú tie peniaze. U nás nie sú. Preto my sme odkázaní, nemáme peniaze na zahraničné investície, teda na vlastné investície, preto ich potrebujeme, sme odkázaní. Čo robíme? Namiesto toho, aby sme tie firmy sem lákali na kvalitné prostredie, aby sme ich lákali na to, že budú mať nízke dane, tak ich zaťažíme transakčnou daňou, otravujeme im prostredie, zväzujeme im ruky poplatkami a tak ďalej. Takže nejaké rozvojové ekonomické opatrenia v tom rozpočte nevidíme.
Výber daní. My to máme, my sme to mali v tých piatich opatreniach, čo sme predložili aj predsedovi vlády. Zlepšenie výberu DPH. Hovoril to aj kolega Viskupič, klesá nám to, ideme opačným, presne opačným smerom.
V rozpočte nevidíme absolútne nič, žiadne opatrenia, žiadnu ambíciu, že by sa zlepšoval výber daní.
Adresnosť výdavkov sme počuli. Adresnosť výdavkov je na, adresnosť výdavkov, ja neviem, stále napríklad čakáme na to, akým spôsobom sa bude a ak sa bude poskytovať energetická pomoc. Stále nevieme. My sme interpelovali, teda budeme sa snažiť dotiahnuť ministerku hospodárstva budúci týždeň do výboru, hospodárskeho výboru, aby nám to povedala. Takže žiadna adresnosť výdavkov.
Využívanie fondov z Európskej únie, to bola ďalšia požiadavka. V polovici roka sme mali čerpanie z nového programového obdobia 1 %. Akým spôsobom potom chceme tie investície, tie verejné investície, ktoré sú financované z 90 % z európskych fondov, ako to chceme dosiahnuť? A keď ich nemáme, keď nevieme použiť tie eurofondy, čím to nahradíme?
Ja by som ešte, už mi čas beží, ale ešte pár slov povedal k samosprávam, lebo táto správa sa venuje aj samosprávam a hovorí mi z duše, pretože samosprávy, hovorí sa o tom, že tie samosprávy sú, nie je vyriešené ich financovanie a v tejto správe sa žiada o to, aby sa urobil aj audit, že podľa čoho pracujú samosprávy a či majú dostatok prostriedkov. Takže za to sa tiež plne staviame, to, čo hovorí rozpočtová rada. Jednoducho treba to doriešiť, nemáme to dotiahnuté.
Čo sa týka tých samospráv, tak tu ešte, ešte máme tie konkrétne úlohy, ešte mám dve minúty, ktoré, alebo konkrétne návrhy, ktoré predpokladá rozpočtová rada, a to stanoviť podmienky na poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív pre samosprávy, súhlas. Uskutočniť audit kompetencií obcí a VÚC, súhlas. Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv a uložených sankciách, súhlas. A ja len poviem prečo, však samosprávy nás zaujímajú, my by sme mali hovoriť o ďalšej decentralizácii, čo s tými samosprávami robiť, takže musí mať zmapované východisko.
Ale poviem na záver jednu vec, že tie samosprávy ony zo zákona nesmú hospodáriť s dlhom, nesmú hospodáriť s nevyrovnaným rozpočtom. Musia mať vyrovnaný rozpočet. Tak si predstavte, že nasledujúce roky budú samosprávy mať vyrovnaný rozpočet, hoci budúci rok dostanú oveľa menšie peniaze ako tento rok, a zároveň štát, ministerstvo financií, štátny rozpočet bude hospodáriť s deficitom okolo 6 mld. eur, každý jeden rok. Vôbec sa to nezmení. A ten dlh štátu, ktorý urobia, tak pôjde z vlaňajších 77 mld. eur na 92 mld. eur v cieľovom roku. To znamená, vláda sa bude veselo ďalej zadlžovať, bude neadresne rozdávať výdavky, bude slabo vyberať svoje zdroje a nám bude dlh rásť. Zapamätajme si to, toto funkčné obdobie dlh štátu bude stále rásť.
Takže na záver poviem toľko, že s tým, čo predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v KDH súhlasíme, a zároveň apelujeme na všetkých poslancov, keby bola plná snemovňa, aby si uvedomili, že rada je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií a jej odporúčania je ozaj vhodné brať do úvahy.
Skryt prepis
