Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2023 o 10:10 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2023 10:10 - 10:25 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja k tomu poviem len toľko, že pri takýchto návrhoch, ako predložil pán Jakab, ozaj treba tiež zvážiť dosah, dosah na výber dane z príjmu fyzických osôb a aj pri samom opatrení, teda pri samom návrhu zákona treba na to hľadieť, pretože ako som spomenul, ide to na vrub samospráv a treba tam určité kompenzácie spraviť, to zase štát bude stáť nejaké peniaze.
A ďalšia vec, že tieto opatrenia budú vyvíjať len ďalší tlak na to, aby samosprávy zdvíhali dane, ktoré sú v ich kompetencii, a tým pádom vlastne zdvíhali dane pre občanov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2023 9:40 - 9:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2023 11:25 - 11:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim do roku 2019 krátko. Vtedy, vtedy minister financií, súčasný minister financií zostavoval rozpočet na rok 2020 a už vtedy uznal, že je nereálny. To znamená, že už tam bolo jasné, že tie deficity budú vyššie, ako sa očakávalo.
Grécka cesta. Kto, kto nás tak trošku navádza na tú grécku cestu, pán Jakab to spomínal, čo všetko musela robiť predchádzajúca vláda. Nebudem sa jej nejak zastávať. Poviem rovno, že mohla hospodáriť lepšie, ale skutočne, bola tu pandémia, bola tu energetická kríza, vysoká inflácia. To znamená, to všetko ide do, do hospodárskych problémov.
Ja som pánovi ministrovi nevytýkal to, že teraz razom by začal klesať dlh Slovenska, to si jasne uvedomujem. Ja vytýkam to, čo povedal pán Viskupič, sa len k tomu pridám, že sú tu výdavky, ktoré, ktoré sú rozšafné, a ja potom k tomu pridám – neadresné. Ja som spomínal energie. Energie budú dotované pre všetkých, pre všetky domácnosti. Pokladám to za zbytočné. Sú domácnosti, ktoré takéto dotácie nepotrebujú.
Tiež sa môžeme rozprávať o trinástych dôchodkoch.
Ja chcem upozorniť ešte na jednu vec, dôležitú. Stále tu máme platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ten zákon hovor... má teda určité, určité pravidlá a podľa týchto pravidiel, ak sa tento zákon nezmení, tak o dva roky, ak sa nemýlim, tak vláda bude musieť zostaviť vyrovnaný rozpočet. Tak som veľmi zvedavý, že kde, kam sa dostaneme o dva roky a čo to bude znamenať a potom to už ozaj bude grécka cesta a upozorňujem, že grécka cesta znamená opäť dosah na tých najodkázanejších, na ľudí, ktorí majú najmenšie príjmy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2023 10:40 - 10:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Vyjadríme sa k tomuto zákonu, k tomuto návrhu zákonu viac aj v druhom čítaní. Ja len veľmi krátko.
Teda ja som čakal po pondelkovom rokovaní vlády, s čím príde minister financií, s akými opatreniami. Čakali sme niektorí možnože príde aj rozpočet, ten zatiaľ neprišiel. A dozvedeli sme sa také dve veľké čísla. Jedno číslo bolo, bolo definované ako sociálny balík vo výške zhruba jednej miliardy eur, pričom zhruba polovicu z toho tvorí, tvorí 13. dôchodok budúci rok. A druhé číslo bolo konsolidačný balík vo výške takmer dve miliardy eur. To znamená, že to konsolidačné úsilie vlády malo predstavovať podľa týchto čísel zhruba miliardu eur. Ja som už vtedy vyjadril obavu, a škoda, že pán minister odchádza, ja som už vtedy vyjadril obavu, že či toto sú čísla, s ktorými sa dá reálne pracovať. A neuplynuli ani dva dni a vidíme, že nie. Pretože vláda, ministerstvo hospodárstva včera prišlo s tým, že zastropuje ceny energií aj budúci rok pre domácnosti a toto opatrenie bude stáť štát a štátny rozpočet budúci rok jednu aj štvrť miliardu eur. To znamená, to konsolidačné úsilie, ktoré tu bolo také naznačené v pondelok, že bude vo výške tej jednej miliardy, je fuč. Ostala z neho jedna veľká nula.
Preto pokladám za dôležité, aby sme čím skôr videli návrh štátneho rozpočtu, návrh rozpočtu celej verejnej správy, ako to bude vyzerať. Ja som len povedal, upozornil ešte pred tým, ako ministerka hospodárstva ohlásila tieto nízke ceny aj budúci rok, som upozorňoval na dva ďalšie problémy, minimálne dva ďalšie problémy. Zoberte si Sociálnu poisťovňu, rozpočet máte, všetci sme ho dostali rozpočet Sociálnej poisťovne na najbližšie roky. Budúci rok Sociálna poisťovňa každé piate euro si bude musieť vyžiadať od štátu, od vlády. A vláda si to euro, každé piate euro bude musieť požičať. O rok neskôr každé štvrté euro, ktoré minie Sociálna poisťovňa, bude od vlády. To je v rozpočte Sociálnej poisťovne, to tam nájdete. O tomto sme nepočuli.
Ďalší problém, ktorý sa nerieši alebo sa neohlásil zatiaľ, sú samosprávy. Tie sa tu už dnes spomínali. Ak urobíte nejaký daňový bonus budúci rok, tak to okamžite padlo na samosprávy, hoci pán minister hovoril, že, že tam budú nejaké kompenzačné opatrenia, ale to nie je všetko. Pretože tie samosprávy sú priškrtené. Zoberte si mesto Košice, ktoré nebude vládať do konca roku platiť svoje účty a ktoré nevie zostaviť rozpočet na budúci rok. A takých miest bude viac. Nevidí, nevieme nič o tom, ako sa budú financovať samosprávy budúci rok. Jednoducho model, ktoré tu je, ktorý tu je, je už nepoužiteľný. Samosprávy nemôžu byť financované z dane z príjmov fyzických osôb, lebo tie sú krátke na príjmy, na výdavky samospráv. Potrebujeme nejaký daňový mix. Nič o tom nevieme. Takže som len spomenul tri, tri veci, ktoré majú vážny dosah na verejné financie a nepoznáme na ne odpovede.
Ďalej, čo ma zarazilo, bolo, pán minister hovoril v pondelok po, po rokovaní vlády o tom, že Slovensko čaká ďalšie zadlžovanie a rast dlhu. Dobre počujete. Rast dlhu. Potom sa ten rast dlhu niekde zastaví a bude sa stabilizovať, znižovať, nevieme. Ja sa pýtam, dokedy nás čaká rast dlhu? Štyri roky dopredu? To bude rast dlhu? Kým bude funkčné obdobie tejto vlády? Ja mám skutočne, skutočne veľké, veľké, cítim veľké, veľké riziko, to, čo vlastne definovala v minulom roku aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že Slovensko je stále reálnejšie nakročené k scenáru gréckej cesty. A grécka cesta, si uvedomme, znamenala to, že po bankrote vláda prepúšťala svojich zamestnancov a napr. krátila aj niektoré dôchodky o tretinu. To znamená, ak pridáme dôchodcom budúci rok priemerný dôchodok, doprajeme im ho, ja im ho doprajem tiež, hej. Ale pýtam sa, čo bude o päť rokov? Ako budú vyzerať ich dôchodky? Čo bude o desať rokov? Preto navrhujem, aby vláda sa zamyslela nad tým, či vôbec podávať ešte tento rok návrh rozpočtu verejnej správy do parlamentu, či neisť radšej cestou rozpočtového provizória, poriadne si vyrátať veci, poriadne si povedať na čo máme, na čo nemáme, čo minieme a čo neminieme, aby sme nešli tempom, ako hovoril minister financií, rýchlo a zbesilo, myslím si, že na to nie je priestor. Ja som nie zástancom rozpočtových provizórií, ale budú v nich napr. aj mnohé obce, čo som spomínal. Ale toto rozpočtové provizórium podľa by bolo v súčasnosti lepším riešením, ako v chvate schvaľovať rozpočet verejnej správy do Vianoc, možno do Silvestra, nevieme a nevieme, s akým výsledkom. Bližšie sa k tomu ešte vyjadrím, k tomuto návrhu zákona, v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.11.2023 16:25 - 16:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ústne ešte raz prednesiem návrh skupiny poslancov za KDH, pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 14 ods. 4 znie:
„Na 13. dôchodok podľa odseku 1 sa § 3 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2 až 4, § 4, § 5, § 6 ods. 2 a 3, § 7, § 8 ods. 2 a 3 a § 10 vzťahujú rovnako. Ustanovením, ktorého zmenu navrhujeme, sledujeme adresnosť vyplácania 13. dôchodku tak, aby vyplatenie tejto štátnej sociálnej dávky smerovalo najmä k pomoci ľuďom, ktorí sú najviac odkázaní na štátnu pomoc, a aby bola zohľadňovaná sociálna situácia tých ľudí, ktorí nie sú odkázaní na pomoc štátu."
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.11.2023 16:10 - 16:25 hod.

Jozef Hajko
Peniaze v rozpočte sú, no to je také tvrdenie, ja si, ja len zopakujem, čo som povedal. Sociálna poisťovňa nemá na výplatu 12. dôchodkov a tobôž nie na výplatu 13. dôchodkov, na to si treba požičať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.11.2023 15:40 - 15:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, najskôr vysvetlím, aký je prístup KDH k dôchodkovej politike, aká je dôchodková politika KDH. KDH je za to, aby dôchodca na Slovensku dostával dvanásť riadnych dôchodkov. To znamená dôchodkov takých, samozrejme, by z nich, takých dôchodkov, aby z nich vedel žiť, dôchodkov, ktoré sa valorizujú podľa jasného vzorca a, samozrejme, podľa možnosti verejných financií. Žiadne nejaké trináste prilepšenia, ale riadnych dvanásť dôchodkov.
Druhé východisko, čo sa týka prvého piliera v prípade KDH, je zachovanie nastaveného rodičovského dôchodku. Môžeme síce o ňom diskutovať, či je optimálny, ale určite zachovať rodičovský dôchodok. A prečo? Pretože rodičovský dôchodok je prejavom medzigeneračnej solidarity, čo je mimoriadne dôležité. Druhá vec, rodičovský dôchodok prispieva k tomu, aby nám do systému prichádzali v rodinách noví ľudia práce, ktorí budú pracovať a ktorí budú platiť odvody na to, aby sa mohli vyplácať dôchodky ich starým rodičom. A tretia vec, je to, je to jedna z najlepších ciest, aby bol dôchodkový systém udržateľný dlhodobo. To znamená, je to aj nástroj ako pri, pri tom, ako sa nám vyvíja demografia, ako to celé napraviť a ako dostať ten systém do stabilného stavu. Žiaľ, musím konštatovať, že obidva tieto princípy, na ktorých stojí, stavia politiku KDH, buď neplatia, alebo sú ohrozené. To znamená, nemáme tu systém riadnych dvanástich dôchodkov a na rodičovský dôchodok sme zažili veľký útok a zdá sa, že to tento, tento inštitút, ak to bude takto ďalej pokračovať, ani neprežije.
Teraz tu stojíme pred návrhom 13. dôchodkov, by som povedal, 13. dôchodkov v druhom kole. Podľa pôvodného návrhu mali dostať dôchodcovia 150 eur všetci plošne, podľa navrhnutej zmeny to má byť 300 eur. Je to presne proti tomu, čo som povedal na začiatku. To znamená, že tak ako vlastne to už je pár rokov zvykom, vnášame do tohto, do dôchodkového systému prvok nestability a čo je horšie, by som povedal, politického kupčenia, pretože tento 13. dôchodok sa stáva každý rok akoby blahosklonným krokom vlády k tomu, aby ľudia dostali vianočné prilepšenie. Takto systém jednoducho nemôže fungovať. Myslím si, že je veľmi nedôstojné, keď si z dôchodcov robíme rukojemníkov, ktorí láskavo bozkávajú ruku vládnym politikom, aby dostali vládne, aby dostali vianočné prilepšenie.
My sem za to, my sme za to, aby dôchodcovia, ktorí sú postihnutí infláciou, a sú postihnutí, pretože vieme, že dôchodcovská inflácia je takmer dvojnásobná oproti bežnej inflácii, tak aby títo ľudia, ktorí sú postihnutí strmým rastom cien, aby ak majú dostať pomoc, dostali ju adresne. Čo to znamená? Aby tí, čo majú tie dôchodky najnižšie, dostávali pomoc najvyššiu, a naopak tí, čo majú najvyššie dôchodky, dostávali pomoc, špeciálnu pomoc najnižšiu. Preto ak je v tomto parlamente vôľa pomôcť v tomto druhom kole 13. dôchodkami, tak apelujem na predkladateľov, aby sme uvažovali o tom, že túto pomoc rozdelíme adresne. Tie dôvody sú dva. Jeden som už povedal, a to je, že budeme pomáhať ozaj tým, ktorí to potrebujú, a nebudeme azda rozhadzovať peniaze tým, ktorí majú vysoké dôchodky. Druhý dôvod je, že takýmto opatrením hľadíme na zdravie verejných financií. Nie je to vôbec prázdny pojem a poviem hneď prečo.
Dnes to tu ešte nepadlo, padlo tu veľa slov, s ktorými súhlasím, ale sociálna poisťovňa nemá na výplatu 12. dôchodku. A tobôž nie na výplatu 13. dôchodku. Štyristoštyridsať miliónov eur je poriadna sekera do účtovníctva Sociálnej poisťovne, je to peniaz, ktorý raz bude treba splatiť. Aby sme si to vedeli predstaviť na vlastnej koži, možno niektorí z nás tu majú hypotekárne úvery a viete, čo to je, keď zrastie úrok z 1,5 % na 4-4,5 %. Dnes si štát požičiava za vyše štvorpercentný úrok. To znamená, ak si to prenesiete na svoj vlastný osobný život, tí, čo máte hypotéky, tak viete, čo to je požičiavať si na 4-percentný úrok. To znamená, ak si to prenesiete na svoj vlastný osobný život, tí, čo máte hypotéky, tak viete, čo to je požičiavať si na 4-percentný úrok. Je to veľká záťaž pre verejné financie, neplatíme len istinu, ale platíme aj úroky. Otázka je, ako to bude s tými našimi úrokmi vyzerať ďalej. Ako môžeme byť šťastní, že nám ratingová agentúra teraz potvrdila rating, ale nevieme, dokedy to bude. Ak sa nám zhorší rating, tak tých 440 mil. poriadne napuchne.
Nedávno som vzhliadol reportáž v televízii, pýtali sa dôchodkyne, že či si praje 13. dôchodok. A ona povedala, odpovedala takto: Pozrite sa, keď sa na to pozriem svojimi očami, určite. Ale keď sa na to pozriem očami svojho vnuka, tak asi nie. Povedala jednu veľkú pravdu. Tieto peniaze, ktoré dnes rozdávame, tak tieto peniaze raz budú platiť naše deti, naši vnuci. A už som tu spomínal, je otázka, v akej výške budú, to bude, budú platiť, aké, aké bude mať úroky budúci rok a ten ďalší rok a ďalšie roky.
Máme v skutočnosti dnes najvyššiu infláciu v eurozóne a máme rekordnú stále infláciu, čo sa týka potravín. Preto, preto z tohto pohľadu je azda prijateľné, aby sme uvažovali nad tým, že budeme uvažovať nad dôchodcami, ktorí svoj, ten svoj nákupný košík skladajú najviac azda z potravín z celého obyvateľstva a skutočne ako majú hlboko do vrecka. Ale na druhej strane poviem ešte jednu vec a týka sa to tiež potravín, azda najviac potravín. Základná ekonomická poučka hovorí, ak do systému vnesiete peniaze, tak vám to vplýva na infláciu. Takže tá vysoká, rekordná inflácia, ktorú máme dnes z celej eurozóny, a tá vysoká potravinová inflácia, ktorá tu je, tak hrozí, že sa ešte, že sa premietne do ďalších, ďalšieho vývoja tejto inflácie. A kto na to doplatí najviac? Kto doplatí najviac na to, ak nám inflácia nebude klesať? Klesá nám najpomalšie v celej Európskej únii. Ak nám nebude klesať, ale začína stagnovať, to znamená, že bude stále vysoká, opäť na to doplatia tí, ktorí na tie potraviny minú najviac, a to sú dôchodcovia, to sú jednorodičovské deti alebo rodiny, kde, kde je veľa detí.
Neberme naľahko, neberme naľahko hrozby, ktoré nám, ktoré nám predostierajú aj politici, ale aj ekonómovia, ktorí hovoria o gréckej ceste. Ja by som veľmi nerád maľoval teraz na stenu, že, že niečo takéto nám hrozí, ale hovorí to sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to znamená strážca verejných financií. Hovoria to už aspoň rok. Jednoducho zvyšuje sa riziko, že nastúpime na grécku cestu a možno o 10-15 rokov bude riziko bankrotu Slovenska vysoké, ak budeme takto postupovať ďalej. Ja len pripomeniem, čo grécka cesta znamenala pre dôchodcov. Niektoré dôchodky sa znížili o tretinu. To znamená, my teraz zdvíhame dôchodky, ale na druhej strane ako keby sme si neuvedomovali, že ak pôjdeme nezodpovedne ďalej budúci rok a ďalšie roky, tak na tie, tie dôchodky ohrozujeme. Takže veľmi dobre si zvážme, akým spôsobom budeme dôchodcom prilepšovať pred Vianocami.
Ak teda tu zaznie návrh, že dôchodcovia majú dostať pred Vianocami 300 eur, my navrhujeme, aby sa použil model 13. dôchodku známy z novembra, to znamená, aby sa tieto dôchodky odstupňovali, to znamená 300 eur tým dôchodcom, ktorí najmenej dosta... ktorí majú najmenšie dávky, a 50 eur tým, ktorí majú najvyššie. Bolo by to nielen adresné, ale zároveň by to ušetrilo aj naše verejné financie.
Preto za klub KDH a s podporou poslancov Sloboda a Solidarita predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 14 ods. 4 znie:
„Na 13. dôchodok podľa odseku 1 sa podľa § 3 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2 až 4, § 4, § 5, § 6 ods. 2 a 3, § 7, § 8 ods. 2 a 3 a § 10 vzťahujú rovnako."
Ustanovením, ktorého zmenu navrhujeme, sledujeme adresnosť vyplácania 13. dôchodku tak, aby sa vyplatenie tejto štátnej dávky, tejto štátnej sociálnej dávky smerovalo najmä k pomoci ľuďom, ktorí sú najviac odkázaní na štátnu pomoc a aby bola zohľadňovaná sociálna situácia tých ľudí, ktorí nie sú odkázaní na pomoc štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.11.2023 17:09 - 17:25 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ja sa pridávam k tomu, čo povedal poslanec Horecký, samozrejme, že nikto tu nepochybuje v tejto sále o tom, že vzdelávanie je prospešné pre celý štát, pre všetkých obyvateľov. Ja pridám jednu vec, roky sa zaujímam o podnikateľské prostredie, snažím sa, aby sa kultivovalo, stretávam sa s podnikateľmi a môžem povedať, že za tieto dve desaťročia, čo sa tomu venujem, tak školstvo sa pomaly v tom rebríčku, v tom rebríčku, čo podnikatelia očakávajú a kde vnímajú tie najvážnejšie problémy, posúva vyššie a vyššie a vyššie a môžem povedať, že sa dostalo úplne na vrchol. Podnikatelia potrebujú kvalitných ľudí, ktorí dokážu, ktorých dokážu zamestnať. Nie je to samoúčelné. Podnikatelia sú tí, čo vytvárajú hodnoty, čo zamestnávajú ľudí.
Takže ja len pridávam k tomu, čo povedal pán Horecký, že možno by sme sa ozaj mali zamyslieť nad redefiníciou povinného vzdelávania, aby nám z tých škôl odchádzali aspoň takí absolventi, ktorí majú nielen, nielen výučný list, ale napríklad majú aspoň vodičský preukaz. Veľmi by nám to pomohlo.
Skryt prepis
 

15.11.2023 17:24 - 17:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja sa vrátim k tomu, čo povedal poslanec Čaučík, a to je siahanie na 2 % asignácie dane, hovoríme zhruba o nejakých 50 miliónoch eur tento rok. Je to podľa nás, tieto peniaze sa majú využiť na zdecimovaný rodičovský dôchodok, ale ja upozorním na ďalšiu vec, že predseda Slovenskej národnej strany hovoril o tom, že tiež si brúsi zuby nové ministerstvo športu a cestovného ruchu na tieto peniaze. K tomu pridám, že aj na asignáciu dane z príjmov právnických osôb. To ja si dobre pamätám, podľa prepočtu ministerstva financií zhruba nejakých ďalších 40 miliónov eur. Pre štát tieto peniaze nie sú, pre vládu centrálnu tieto peniaze nie sú nejaké významné, ide o nejakých 80 miliónov, 80 – 90 miliónov eur, ale pre občanov, pre samosprávy sú tieto peniaze veľmi dôležité, pretože míňajú sa tieto dane priamo pri zdroji, pri ľuďoch, ktorí vlastne tieto dane platia, a mimoriadne to pomáha princípu subsidiarity, to znamená, že samosprávy majú z týchto peňazí osoh. Ak tento inštitút takýmto hulvátskym spôsobom zlikvidujeme, tak bude to vlastne proti princípom subsidiarity a proti, proti princípom, ktoré presadzujeme, a to je posilnenie samospráv a presunutie ďalších kompetencií na samosprávy spolu aj s peniazmi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 16:24 - 16:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Moji kolegovia to už naznačili, ja to len zopakujem, otvoril to kolega Stachura, a to je ten medzirezortný prístup. Mne to tam chýba v programovom vyhlásení a myslím si, že pre úspešnosť politiky v nasledujúcich štyroch rokoch bude ozaj kľúčové, či dokážu, dokážu jednotlivé ministerstvá spolupracovať. Ja som zaregistroval dosť ústretovú snahu spolupráce ministerstva životného prostredia a ministerstva poľnohospodárstva. My sme dokonca tak aj ladili svoj program. A takisto sa prikláňam k tomu, čo povedal kolega Stachura, že treba previazať rezorty sociálnych vecí a zdravotníctva. Myslím si, že je na to príležitosť, pretože sú tam politicky blízki predstavitelia na postoch ministrov.
Skryt prepis