Videokanál poslanca

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za vaše postrehy. Nebudem reagovať na všetko. Vypichnem dve veci.
Prvá vec, tak ako hovorili kolegovia Valášek a Štefunko, áno, sme síce názorovo alebo hodnotovo niekde inde, a predsa ideme spolu za jednu vec. Ja by som povedal, že každá vláda, ktorá takého niečo zaregistruje, tak by mala významne spozornieť, pretože keď sa spektrum uzatvára názorové aj vystupuje proti, proti vláde, proti jej konaniu, tak je to pre ňu veľmi nebezpečné, je to veľmi zlý signál.
Spomeňme si z minulosti, z našej histórie, keď sme spomínali, či to bol rok 1944, keď sa spojili odbojové, odbojové strany s komunistami a dokonca aj s niektorými vládnymi predstaviteľmi vtedajšími. Spomeňme si na rok 1989, keď sa spojila celá spoločnosť, alebo na rok 1998, keď opäť zase vzniklo dosť ideologicky pestré spoločenstvo, ktoré sa postavilo proti vláde Vladimíra Mečiara, takže berte to ako signál, že niečo vážne sa deje v spoločnosti.
A druhý postreh, ktorý ma zaujal. Kolegyne Jaurová hovorila o tom, že raz sa budú možno na vás smiať. Je to celkom možné, ale ja to pozrem, ja sa na to pozriem z iného konca. Pamätám si dosť dobre, je to už skoro 30 rokov, keď zrazu sa stali terčom útoku na Slovensku humoristi, bolo to za vlády Vladimíra Mečiara. A humoristi dokonca utekali za, za hranice, Markoviča spomeniem ako jedného z nich. Utekali, pretože cítili, že je to taká, taká tichá cenzúra.
No a najsmutnejšie je, keď kráľ zotne šaša, hej. Ja sa nechcem toho dožiť, aby, aby na Slovensku sme išli do, vyslovene do cenzúry, že zrazu nebudeme môcť rozprávať to, čo chceme rozprávať.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem na začiatok, na začiatok ozaj otvorený a osobný.
Keď sme si rozdeľovali posty vo výboroch pred... tesne po parlamentných voľbách, kto z poslancov KDH bude kde sedieť, tak, pochopiteľne, že mne pripadla rola vo hospodárskom výbore alebo finančnom. Som v hospodárskom výbore podpredsedom. A potom druhý výbor, na požiadavku niektorých mojich kolegov, aby sme obsadili post aj vo výbore pre kultúru a médiá, tak tá požiadavka prišla ku mne a ja som ju zobral, pretože pri kultúre som bol, v médiách som pracoval, ako viete, a takisto aktívne pôsobím aj ako, ako publicista, vydal som niekoľko kníh, ktoré sa venujú najmä histórii Slovenska, kde som sa, pochopiteľne, veľakrát obtrel aj o kultúru. Žiaľ, za toho pol roka vôbec som nečakal, čo ma... vôbec som nevedel, čo ma očakáva, ale hneď ako sme prišli na prvé zasadnutie výboru, tak sa začali riešiť problémy, problémy, nafúknuté problémy okolo RTVS. Viete všetci dobre, kde sa to skončilo. Potom prišiel Fond na podporu umenia, zákon o múzeách a galériách, a teraz tu máme Audiovizuálny fond, a ten legislatívny proces, tiež som nečakal, že môže byť z mesiaca na mesiac stále horší a horší a, žiaľ, je to tak.
Len prednedávnom sme boli svedkami zoštátnenia Fondu na podporu umenia, ktorého znenie si vládni poslanci schválili prelomením veta prezidentky. Likvidácia Rozhlasu a televízie Slovenska je ďalším tragickým zásahom vládneho valca do oblasti kultúry a umenia na Slovensku. Ďalšou obeťou má byť teda Audiovizuálny fond, o ktorom dnes rokujeme. Stalo sa už vizitkou arogancie i neschopnosti vládnej koalície, že sa v takýchto závažných témach obchádza legislatívny proces, odborná diskusia, medzirezortné pripomienkové konania a zákony, ktoré by mala predkladať vláda, účelovo predkladá skupina poslancov. Nikto nechce nikomu upierať poslaneckú zákonodarnú iniciatívu, no to, čoho sme boli svedkami už niekoľkokrát, ťažko nazvať štandardným legislatívnym procesom, pretože ako pri Fonde na podporu umenia, tak pri zákone o Audiovizuálnom fonde sme jednoducho svedkami veľkého podvodu a klamstva.
Podvodu na všetkých tých, ktorí tvoria podhubie filmového priemyslu na Slovensku a z ktorých úspechov sa radujeme, keď z filmového sveta prichádzajú správy o bodovaní ich diel na prestížnych festivaloch a prehliadkach.
Klamstvá na nás poslancov, ktorí, poslancov, ktorí v prvom čítaní dostanú do pléna kozmetickú úpravu zákona, ktorá má len meniť pomery v dozornej rade. No v druhom čítaní bez akejkoľvek diskusie ani na výbore pre kultúru a médiá, sa v pléne prednesie pozmeňovací návrh, ktorý radikálne mení princípy fungovania Audiovizuálneho fondu a zmenami v počte z deviatich na trinástich, pričom, teda v rade zmena je z deviatich na trinástich navrhovaná, pričom päť z nich bude menovať priamo ministerstvo kultúry.
Teda sme svedkami zoštátnenia, poviem, zopakujem, zoštátnenia ďalšieho umeleckého fondu a podriadenia jeho fungovania direktívam vládnej moci. Politizovanie umenia je vždy príznakom totalitného myslenia predstaviteľov vládnej moci, odkiaľ je len krok k autokratickému ovládaniu štruktúr štátu, a preto treba byť veľmi pozorný, ak sa niečo takéto deje. Poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí v tejto línii konajú, sa s úsmevom na tvári alibisticky tvária, že všetko je v poriadku, a vôbec si neuvedomujú, že legislatívne prostredie deformujú a svojimi zákonmi vytvárajú pristávaciu dráhu pre etablovanie sa čohokoľvek a kohokoľvek do štruktúr štátu, pretože takéto jednofarebné zákony v prípade úspechu aj extrémistických ľavicových či pravicových politických síl vo voľbách im umožnia ideologicky ovládnuť mocenské štruktúry štátu.
Práve preto KDH volá po odbornej diskusii, ktorá by mala predchádzať všetkým zásadným legislatívnym zmenám, ktoré budú mať dosah na fungovanie celého sektora, ktorého sa týkajú. Aj v prípade Audiovizuálneho fondu obišli celý filmový a televízny sektor a jeho predstaviteľov, obišli. Preto sa rozhodol, že v mojej, preto som sa rozhodol, že v mojej rozprave dám priestor jeho hlasu a dovolím si prečítať otvorený list, ktorý zástupcovia jeho stavovských organizácií adresovali nám poslancom ako reakciu na škandalózne predložený pozmeňovací návrh a jeho znenie. Tento list sa tu už čítal včera, zaregistroval som to, myslím si, že stojí za to, aby sme si ho aj dnes ešte raz pripomenuli.
Prečítam z neho, koľko mi vyjde čas:
„Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní, zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom, má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie.
Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za posledných ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii, slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie.
Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií.
Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú Rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania.
Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetencie schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetencia schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu, prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných.
Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR či FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ, či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa už nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín.
Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a voľbe, či odvolaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinástich namiesto obyčajnej väčšiny môže značne obmedziť fungovanie fondu, najmä v prípade, ak zloženie rady bude nekompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené.
Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecificky v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu hocikedy. A kedy bude chcieť, vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého slovenského filmového priemyslu, doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia, politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala, a uhrnúc do špirály neistoty novopodporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu budúcich v produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách.
Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dodatočného prostredia a tá sa vylučuje z možnosťou, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu.“ A tak ďalej, mohol by som čítať ďalej.
A na záver tieto inštitúcie, ktoré sú podpísané pod listom, hovoria o tom, že predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie, preto vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali.
KDH odmieta takéto znásilňovanie kultúry, preto som to aj prečítal, pretože stojíme za týmito ľuďmi, ktorí to napísali, a prajeme si, aby sa rokovanie o tomto zákone skončilo, aby sme ho ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Reagujem na to, ako tu môj kolega Čaučík hovorí o dosahu tohto zákona na reštitúcie. Ja som sa to pýtal pána ministra už minule pri prvom čítaní, nedostal som odpoveď, či tam nehrozí predsa len nejaké riziko. (Reakcia z pléna.) Nie?
Dobre, tak ešte, ešte jednu vec sa opýtam. Vieme si predstaviť zhruba aký rozsah bude týchto opatrení? To znamená, Slovenský pozemkový fond spravuje určitý majetok. A zhruba aké percento, či si navrhovateľ robil, robil nejakú štatistiku, aké percento tohto majetku by, by prešlo týmto spôsobom na samosprávy?

Bude to veľmi stručné.
Opäť žiadam, kolegovia, či ste z radov opozičných, alebo vládnych strán, o podporu tohto návrhu zákona, pretože ide skutočne o zákon, ktorý myslí na všetky kategórie, dá sa povedať, na Slovensku, myslí na študentov, dôchodcov, to znamená nepracujúcich ľudí, myslí na zamestnávateľov a tým pádom podporuje aj tých, ktorí, ktorých tí zamestnávatelia zamestnávajú, a, myslím, aj na, by som povedal, aj na blaho verejných financií, pretože ja verím tomu, že ak k takémuto niečomu pristúpime, tak Sociálnej poisťovni sa polepší.
Ďakujem za podporu všetkých poslancov. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako som už povedal v úvode, predkladáme do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení. Súčasná právna úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne. To znamená, ak si študent alebo dôchodca na dohodu zarobí 200 eur za mesiac, neplatí z tejto čiastky žiadne odvody. Ak, ak je ten, ak je tá odmena vyššia, tak platí odvody v určitom pomere, ktoré budem o chvíľku citovať. V prípade študenta, pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu z odmeny za prácu študent neodvádza odvody. To v prípade, ak si študent uplatní odvodovú odpočítateľnú položku.
Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 22,8 % a študent 7 % z vymeriavacieho základu.
V prípade, ak si študent neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku alebo si ju uplatnil, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne; v prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa uvedené sadzby odvodov platia z plnej výšky odmeny dohodára; ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, odvádza študent a jeho zamestnávateľ odvody z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 eur.
Takže môžeme povedať zhruba toľko, že koľko si zarobí ten študent alebo dôchodca, tak do toho, hranica 200 eur mesačne, neplatí z toho žiadne odvody, zvyšok platí tie sadzby, ako som povedal, aj teda ten študent, alebo dôchodca a zároveň aj zamestnávateľ.
V prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke, tam je trošku iné predsa, v prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu, teda z odmeny za prácu, dôchodca neodvádza odvody, čo platí v prípade, ak si dôchodca uplatní odpočítateľnú položku. A rozdiel medzi tým študentom a dôchodcom je, že ten dôchodca platí teda nad to, čo je nad 200 eur, tak platí zamestnávateľ odvody o niečo nižšie. Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 % z vymeriavacieho základu, to platí u dôchodcu, ktorý si neuplatní odvodovo odpočítateľnú položku, alebo si ju uplatní, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Taký je súčasný stav.
A náš návrh spočíva v tom, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila, a to zo sumy 200 eur na sumu 350 eur, teda vyššia, vyššia by bola o 75 % oproti súčasnému stavu. Takéto zvýšenie považujeme za nevyhnutné, lebo priemerné mzdy od roku 2015, odkedy platí tých 200 eur, priemerné mzdy od roku 2015 stúpli o vyše 70 %, minimálna mzda dokonca o 100 %. Starobné dôchodky sa v tomto roku zvýšia oproti roku 2015 o niečo viac ako polovicu. Ohľad je potrebné brať hlavne na študentov, pretože sú to ľudia väčšinou bez iného príjmu, preto je potrebné zvýšiť odpočítateľnú položku, odpočítateľnú odvodovú položku na základe rastu minimálnej mzdy, to znamená, že by mala ísť zhruba na dvojnásobok.
Na druhej strane, starobné dôchodky síce nestúpajú tempom ako priemerné mzdy, ale dôchodok je pevná sociálna dávka a istý príjem pre dôchodcu, preto sa ako priemer pre obe skupiny – dôchodcov, študentov – s prihliadnutím na vývoj priemernej mzdy, minimálnej mzdy a rastu starobných dôchodkov navrhuje odvodová odpočítateľná položka vo výške 350 eur, takže je to niekde medzi, medzi tým dôchodcom a študentom. Takže toto je výhoda pre toho dôchodcu a pre študenta, ale potrebné, potrebné je uviesť aj to, že zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky je atraktívne aj pre zamestnávateľov. Nie je totiž zanedbateľné, či pracovníkovi popri odmene sociálne odvody uhrádza buď 1,5 %, alebo 22,8 %, to je u študentov, alebo 1,5 %, alebo 19,8 % u dôchodcov. To znamená, ak to posunieme na tých 350, tak v podstate tí zamestnávatelia budú tiež oslobodení od veľkej časti odvodov, ktorú platia, nad sumu 200 eur dnes.
Vyžiadali sme si aj údaje zo Sociálnej poisťovne a podľa týchto podkladov si uplatnilo v roku 2023 odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 172 701 osôb, z toho 114 635 študentov a 58 066 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad 200 eur mesačne, teda ten minulý rok, až do výšky 350, keby to teda platilo vlani, mohlo by to tak urobiť 48 201 osôb. Z toho 39 044 študentov a 9 157 dôchodcov. Sociálna poisťovňa by tak prišla na odvodoch o 2 308 673 eur. To by bola vlastne strata pre Sociálnu poisťovňu. Ale. Predkladaný návrh zákona bude mať v prípade statického zachovania objemu dohôd o brigádnickej práce študentov a dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti dôchodcov negatívny dosah na verejné financie, pretože sa zníži výber odvodov. To je, tak by to vlastne jako vyzeralo na, na prvý pohľad.
Na druhej strane však možno predpokladať, že záujem zamestnávateľov a rovnako študentov a dôchodcov o uzatváranie takýchto zmlúv stúpne, pretože dohody s upravenou odpočítateľnou položkou budú atraktívnejšie. Jednoducho budú sa platiť menšie odvody.
Čo to, čo môže znamenať? Čo to môže znamenať? Možno očakávať, že vzrastie počet dohôd a zároveň výška dohodnutých odmien. Výsledkom bude eliminovanie negatívneho dosahu zvýšenia odpočítateľnej položky na Sociálnu poisťovňu a vyšší kumulatívny dodatočný výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne z vyšších odmien a väčšieho počtu zmlúv, takže predpokladaný návrh zákona môže mať, môže vynulovať tú stratu, o ktorej som hovoril, alebo dokonca môže spôsobiť to, mnohí si to pamätáte z roku 2004, keď, keď prišla na Slovensko rovná daň, tak vtedy išli daňové sadzby dole a výber, výber dane z príjmov nasledujúci rok bol oveľa vyšší. To znamená, že nastal úplný opak. Predpokladáme, že ak by sme takto vyšli v ústrety študentom a dôchodcom, aj teda zamestnávateľom, tak bude to znamenať, že môžu vzrásť príjmy Sociálnej poisťovne. A apelujeme na to, aby, aby sa táto suma upravila, pretože sa v podstate nevalorizovala od roku 2015, to znamená deväť rokov. A za ten čas, ako som spomenul, strmým tempom stúpli mzdy aj dôchodky.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Záujem angažovať študentov a dôchodcov na dohody stúpne, pretože zamestnávateľom klesne odvodové zaťaženie a dohodárom vzrastie čistý príjem z vykonanej práce. Zmena zákona pomôže riešiť problémy zamestnávateľom, ktorí zápasia s nedostatkom pracovníkov. A môžeme očakávať, že pracovný trh sa vzpružní.
Na základe toho, čo som tu prečítal, žiadam v mene svojom aj v mene kolegu Františka Majerského a takisto v mene celého klubu KDH, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Hajko a František Majerský predkladajú do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Predkladaný návrh zákona ako iniciatívny návrh zvyšuje odvodovo odpočítateľnú položku pri dohodách o brigádnickej práci študentov a o dohodách o vykonaní práce alebo dohodách o pracovnej činnosti dôchodcov. Súčasná platná úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne, my ju navrhujeme, aby táto odpočítateľná položka bola 350 eur.
Toľko zdôvodnenie. Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja som sa za klub KDH vyjadril k tomuto zákonu už pri rokovaní v prvom, pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a teraz sa vyjadrím k samému návrhu zákona.
Slovensko malo byť už vo februári členom Európskeho výboru pre mediálne služby, pričom novelizácia zákona o mediálnych službách, ktorá by to upravovala, nebola v minulom období schválená, chýbali štyri hlasy v predchádzajúcej snemovni, dnes je preto vedené konanie voči Slovensku zo strany Európskej komisie. Zdalo by sa, že zodpovednosť nesú predchádzajúce vlády. Zdanie však klame.
Podľa mojich informácií malo súčasné vedenie rezortu kultúry na stole hotové znenie zákona, ktorý keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skráteným legislatívnym konaním, ako sa pri tejto vláde, sa to pri tejto vláde stáva veľmi často. A Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou.
Už som to spomínal, poviem to znovu, na rokovaní výboru, kultúrneho výboru, štátny tajomník ministerstva kultúry hovoril, že v prípade, vlastne zopakovala to aj pani ministerka pri predchádzajúcom, pri predložení skráteného konania, že Slovensku hrozia vážne pokuty. Sankcie by mali predstavovať takmer 700-tisíc eur. Sú to, sú to veľké sankcie. Zároveň sme sa dozvedeli na výbore od štátneho tajomníka, že ak by sa zákon prijal, ak by nadobudol účinnosť do 12. septembra, tak tieto sankcie nehrozia. Preto som aj pri rokovaní o skrátenom konaní k tomuto zákonu navrhoval, aby sme riadne o tomto zákone rokovali a dokázali by sme možno stihnúť aj ten septembrový termín bez toho, aby sme pristupovali k skrátenému konaniu. Tomuto poslanci vládnej koalície nevyhoveli. Skrátené konanie bolo odsúhlasené, takže vlastne teraz v skrátenom konaní rokujeme. A deformovanie riadneho legislatívneho procesu je veľmi nebezpečná prax, najmä pri takýchto zložitých a komplexných zákonoch, ako je zákon o mediálnych službách, ktorý prináša Rade pre mediálne služby nové a rozsiahle kompetencie súvisiace s dohľadom nad mediálnym priestorom, ale hlavne v súvislosti s jej fungovaním v rámci Európskeho výboru pre mediálne služby. Preto čas, ktorý by sme mohli venovať detailnému skúmaniu a nastavovaniu týchto kompetencií aj ich materiálno-technického i personálneho zabezpečenia v rámci normálneho legislatívneho procesu, bude chýbať.
Moja konkrétna otázka, jedna z viacerých. Odborná medzinárodná štúdia ako príklad, hej, odborná medzinárodná štúdia, ktorá stanovila Radu pre mediálne služby ako orgán, ktorý bude zastupovať Slovensko v Európskom výbore pre mediálne služby, stanovila zvyšovanie personálneho zabezpečenia a jeho fungovania na 80 pracovníkov. Teraz predložený zákon hovorí len o 49 pracovníkoch, aj to v postupnom zvýšení počas troch rokov, takže sme zhruba niekde na niečo viac ako polovici. Bude teda Rada pre mediálne služby schopná efektívne vykonávať svoje povinnosti? To je tá otázka.
Médiá sú v súčasnosti zásadným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky. Slovensko sa prijatím tohto aktu dostáva do siete medzinárodných vzťahov, kde najmä vo vzťahu k nadnárodným koncernom bude potrebná koordinácia postupu na európskej úrovni, čo je pochopiteľné. Napriek tomu je jednou zo zásadných, je jedným zo zásadných princípov nášho členstva v Európskej únii subsidiarita, ktorá zaručuje, že v kultúrnych otázkach právomoci patria členským štátom. Sú to však často médiá, ktoré sa snažia tieto princípy obchádzať a stávajú sa nástrojom v rukách nadnárodných politík, ktorými sa snažia vniesť do verejnej akceptácie názory či ideologické modely, s ktorými členský štát nesúhlasí.
A pri predkladaní tohto návrhu zákona sa pýtam, bude Slovensko schopné uhájiť svoju nezávislosť v týchto otázkach a nehrozí zneužitie spoločného koordinovania medzinárodného mediálneho priestoru v prospech rôznych ideológií, ktorých sa v poslednom období dostáva nositeľom, ktorých nositeľom sa stáva Európska únia v poslednom čase, napr. označením niektorých médií, resp. mediálneho obsahu prezentujúceho iný, priamo poviem, konzervatívny obsah za nebezpečné? Áno, je to, je to vážna vec. My akonáhle prijmeme tento zákon a staneme sa členom Európskeho mediálneho výboru, tak my si musíme položiť otázku, do akej miery budeme prenášať zodpovednosť za našu kultúrnu politiku na túto inštitúciu. Do akej miery sa vzdáme nejakej autonómnosti, ktorá nám vyplýva z princípu subsidiarity, ktorý platí v Európskej únii?
Osobne ma zaujíma najmä kontext kontroly fungovania médií v rámci Slovenska, kde vkladám do Rady pre mediálne služby veľké očakávania. Pretože aj dianie v médiách v ostatnom období ukázalo, že je potrebné, aby na Slovensku efektívne fungoval silný nezávislý arbiter, ktorým by Rada pre mediálne služby mohla byť. Otázne je, či je tomu tak, a či aj kompetencie vo vzťahu k vysielateľom sú dostačujúce, či spôsob rozhodovania nastavený v zákone z roku 2022 je spravodlivý, aká je vymožiteľnosť jeho rozhodnutí a či nenastal čas prehodnotiť sám zákon, ktorý teraz účelovo novelizujeme päť minút po dvanástej v skrátenom legislatívnom procese. Mali sme možnosť byť komplexní a zodpovední, avšak opäť hasíme požiar.
Opäť zdôrazňujem, Rada pre mediálne služby bude veľmi dôležitá inštitúcia aj podľa tohto predloženého návrhu zákona, veľmi dôležitá, ako som povedal smerom navonok. To znamená koľko, koľko kompetencií pustí do Bruselu a z druhej strany ako bude kontrolovať domáci mediálny trh, ktorý, vidíme, že sa v poslednom období vyvíja veľmi zvláštnym spôsobom. Mala by to byť, Rada pre mediálne služby by mala byť ozaj dôležitá autorita a mali by sme sa zamyslieť nad tým, že aké kompetencie dáme do rúk, aby bola nezávislá, aby rozhodovala bez, bez nejakého vplyvu vládnej moci, bez ohľadu na to, aká vláda tu je a aká vláda tu bude.
Je mi jasné, že táto novelizácia je potrebná a očakávajú ju aj zamestnanci Rady pre mediálne služby, aby mohli začať plniť svoje povinnosti v európskom kontexte. Avšak vzhľadom na opätovný neštandardný legislatívny proces, ku ktorému nemuselo dôjsť, sa musíme pri jeho schvaľovaní zdržať hlasovania, lebo nemôžeme a nechceme legitimizovať nezodpovedné spôsoby, akými vláda presadzuje svoje zámery a dobieha resty spôsobené jej nezodpovednosťou.
A na záver poviem, stále sa krútim okolo toho rýchleho konania legislatívneho, ktoré tu máme. Skutočne, vieme si povedať na sto percent s predkladateľom, že tento zákon je kvalitne prichystaný, že je kvalitný? Je to rozsiahly, zložitý zákon, ktorý ovplyvní, skutočne ovplyvní, ovplyvní postoj alebo médiá na Slovensku na roky roky dopredu. Takže je dostatočne kvalitný v tomto chvate prichystaný zákon alebo v tomto chvate, ako o ňom rokujeme? Ja si myslím osobne, že legislatívny odbor Národnej rady bude mať dosť veľkú prácu, aby tento zákon aspoň, aspoň ošetril tak, aby tento zákon ozaj nemal nejaké, nejaké vážne chyby. A prax ukáže, ak sa teda tento zákon schváli, že či je vôbec, do akej miery je vykonateľný, to znamená, do akej miery sa dá podľa neho postupovať.
Takže na záver, pre tie dôvody, ktoré som uviedol, oznamujem, že klub KDH za tento zákon hlasovať nebude a zdrží sa hlasovania. Uznávam jeho potrebu, ale pre tieto riziká, ktoré som spomenul, ťažko nám je dať, dať, zdvihnúť ruku za tento zákon vyslovene súhlasným gestom.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, a máme tu ďalší zákon, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Podobne ako predrečníci sa vyjadrovali k vlastne použitiu tohto inštitútu skráteného konania kriticky, tak vyjadrujem sa aj ja k tomu kriticky. Nebudem opakovať dôvody, ktoré hovorili kolegovia, v tom sa v podstate zhodneme.
Ja pridám, ja pridám jeden, jeden ďalší dôvod, keď sa pozriete do doložky vplyvov, tak tam vlastne máte vyčíslené, vyčíslené všade, že žiadne vplyvy na, na rozpočet, na, na verejné subjekty, akurát pri vplyve na rozpočet, štátny rozpočet, tam je negatívny vplyv. A pri vplyve na regióny, na samosprávy, je pozitívny vplyv. Takže na jednej strane ja pridám ten, teda pridám sa, pridám sa k tomu argumentovaniu týmto novým prvkom.
Na jednej strane hovoríme o tom, že ideme, ideme sanovať nejaké škody štátu, ktoré by mohli vzniknúť, je to ozaj diskutabilné, že či v tomto prípade vznikajú štátu nejak, nejakému, ne... teda nejaké škody štátu, na druhej strane priamo v doložke hovoríme, že to bude mať negatívny vplyv na, na hospodárenie štátu, takže to by som si nechal od pána ministra rád vysvetliť.
Tiež sa prikláňam k tomu, že sa vyslovene nadužíva tento inštitút skráteného legislatívneho konania. Navyše vláda prichádza s... prichá... prišla s týmto, s týmto návrhom v regióne v Rimavskej Sobote, to znamená, že ideme do regiónu, hovoríme o pomoci okresu, okresu Rimavská Sobota, Poltár, hovoríme o prečerpávacej elektrárni a tak ďalej, a zároveň pri, vychádzame v ústrety samosprávam a musíme to oznámiť v regióne. Takže vidím, vidím tam dosť veľa, veľa ako aj iných, iných motívov ako vyslovene, vyslovene pomôcť. Vidím tam dosť veľa ako marketingu.
Ale aby som bol konkrétny, my, čo sa týka tohto návrhu, samozrejme, že ho vítame, lebo sa to roky neriešilo, a, a rád by som položil pánovi ministrovi, využijem jeho príležitosť aj v tomto prípade, otázku. Vieme, ako vznikal Slovenský pozemkový fond. Vieme, čo, aký, aký majetok spravuje Slovenský pozemkový fond. Máme v tomto zákone aj nejakým spôsobom ošetrené alebo ste uvažovali nad tým, pán minister, uvažovala nad tým vláda, že či nejakým spôsobom nebudú zasiahnuté reštitučné nároky niektorých, niektorých ľudí, pretože vieme, že z tohto, z tohto fondu sa uspokojujú reštitučné nároky. A keďže pôjde o, predpokladám, dosť rozsiahly objem, ktorý tu nemáme vyčíslený, ale asi rozsiahly, rozsiahly objem pozemkov, ktoré pôjdu, ktoré, ktoré prevedie Pozemkový fond na, na samosprávy, takže či tam hrozí nejaké riziko alebo či vôbec vláda o tom uvažovala, či takéto riziko môže vzniknúť, že sa prevedú pozemky, na ktoré možno budú reštitučné nároky ešte v budúcnosti. Túto otázku kladiem aj preto, lebo vidíme, že ak by to pripomienkové konanie, teda keby ten zákon sa nepredkladal v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali, ale možno sa tým vláda zaoberala, neviem. Rád si to nechám vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja túto príležitosť využijem, aby, vidím, že ste tu, pán minister, takže využijem na, na pár otázok, nebol som pri prvom čítaní, ospravedlňujem sa, ale v tomto momente, keď máme druhé čítanie pred sebou, predsa sa len opýtam, v každom prípade vítam každý krok, ktorý bude spieť k tomu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov. Podľa poslednej správy, ktorú tu máme, tak čerpanie eurofondov z toho nového programového obdobia 2021 – 2027 predstavuje zatiaľ niečo pod 2%, a pritom sme už v polovici nového programového obdobia, takže vyzerá to dosť hrozivo a vyzerá to, že, myslím teraz reálne čerpanie, to, čo bolo vyplatené, vyzerá to hrozivo a že asi budeme tiež šturmovať, ako sme šturmovali pri predchádzajúcom programovom období, však napokon dobiehame to ešte dnes. Ale v každom prípade vítam každé opatrenie, ktoré umožní rýchlejšie čerpanie eurofondov a v akejkoľvek pomoci, ktorá prichádza z Európskej únie.
V tomto prípade ide o návratnú pomoc, to znamená, tá moja otázka, využívam túto príležitosť, moje vystúpenie bude krátke, tá moja otázka znie, či máte nejaký, nejaký prieskum, či je záujem o túto pomoc, či bude zo strany poľnohospodárov záujem o túto pomoc, prípadne ak ten záujem nie je, tak že či nejakým spôsobom chcete ten záujem, nejak motivovať tých poľnohospodárov, aby sa hlásili o tieto prostriedky.
A druhá otázka znie, či ide, či ide o vyslovene o účelovo viazané prostriedky, to znamená, že na konkrétny účel, na ktorý si budú môcť poľnohospodári tieto peniaze požičať, pretože vidíme, že je pri prideľovaní priamych platieb, stále sú tu problémy.
To sú vlastne dve otázky, ktorú, ktoré ma naozaj, budete ochotný, pán minister, na ne odpovedať, tak budem vám povďačný.

Vážený pán predseda, ja vás pozdravujem. Budem reagovať na svojho predrečníka. Rovnako ako uznávam ako dôležitosť tejto inštitúcie, mimoriadnu dôležitosť a takisto beriem na vedomie, že ako sa roky sťahujete z jednej inštitúcie do druhej, z jednej budovy do druhej. V tejto súvislosti sa chcem aj opýtať, že či nejakým spôsobom vyvíjate snahy, aby na Slovensku vzniklo Múzeum obetí komunizmu, lebo bolo to v programovom vyhlásení minulej vlády a vlastne v súvislosti s touto novou budovou, kam by ste mali prejsť, tak ak som dobre zaregistroval, tak že súčasťou tejto, v tejto budove by malo byť aj toto múzeum. Takže poprosím vás o odpoveď.