Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.11.2024 o 10:09 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.11.2024 10:09 - 10:09 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dvoch pomerne nezmyselne zlúčených zákonov do jedného rokovacieho bodu, ja sa budem dnes vyjadrovať hlavne k zákonu o dani z pridanej hodnoty a o tom, čo prináša pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Sústredím sa najmä na novelu zákona o dani z finančných transakcií.
Prvá vec, čo poviem, je, že opäť sa dostávame cez nejaký zákon k inému zákonu, môžeme to považovať za prílepok. Ja som sám očakával, že akým spôsobom sa bude meniť zákon, na ktorom ešte ani atrament na papieri neuschol, a to je zákon o dani z finančných transakcií. Napokon sme sa dočkali riešenia takéhoto, že tento zákon sa mení cez iný zákon. To by stálo samo osebe za kritiku, ale sa dnes sústredím skutočne na transakčnú daň.
V čase, keď minister financií predstavoval tento zákon vo finančnom výbore, tak sme, samozrejme, k tomu zaujali stanovisko, odmietavé stanovisko pretože Kresťanskodemokratické hnutie predložilo vlastný návrh konsolidácie verejných financií. Je potrebná, ale predložili sme vlastný návrh, ktorý spočíva v tom, že štát ma šetriť na sebe a má lepšie vyberať dane. Včerajšia tlačová konferencia ministra financií len potvrdzuje, že aké rezervy máme vo výbere dane z pridanej hodnoty. Veľké rezervy, mali sme o tom hovoriť skôr a mali sme hovoriť o konsolidácii aj tým, že zlepšíme výber dane z pridanej hodnoty. Ale teraz nemyslím len na tých malých, malých spotrebiteľoch, na tých malých transakciách v našich predajniach, ale myslím aj na veľké firmy a veľkých klientov štátu, by som povedal. Takže by som očakával nejaký komplexnejší prístup. Dobre, ale teraz sa vrátim k tej transakčnej dani.
To, čo sme dostali predložené, potvrdzuje, že tento zákon vôbec nebol dobre prichystaný. Keď sa pozriete do pozmeňovacieho návrhu, nájdete tam 28 bodov, 28 bodov, ktoré menia nedávno prijatý zákon. Už v úvode, teda keď sa tento zákon predstavoval vo finančnom výbore, sme apelovali na to, ako skutočne ťahali sme za záchrannú brzdu, prosím vás, aspoň zauvažujte nad tým, že ako vyňať z tejto dane inštitúcie, ktoré zastupujú štát, sociálne oblasti, neziskové organizácie, charitatívne organizácie, je ich plno. Vtedy sme dostali, ja osobne som dostal vtedy odpoveď od ministra financií, nechajme to tak, zákon schválime a budeme to spätne kompenzovať týmto inštitúciám. Dnes to je zase inak. Nejdeme to kompenzovať, ale ideme ich vyňať spod transakčnej dane. Ja nehovorím, že to je zle. Božechráň. Samozrejme, že by to bol nezmysel uvaliť na tieto inštitúcie transakčné dane, pretože mnohé by to viedlo až k ohrozeniu existencie. A štát a teda obyvatelia hlavne by to výrazne pocítili.
Nekritizujem, že tieto inštitúcie budú vyňaté, ale obávam sa, že akým spôsobom ich vlastne vytiahneme spod tejto ťažkej dane. Ja to prečítam presne, ako to je v pozmeňovacom návrhu: „Oslobodené budú právnické osoby neziskového sektora zriadené ako verejnoprospešné organizácie, ktoré spĺňajú podmienky právnej formy podľa tohto návrhu a účelu, ktorý taxatívne ustanovený v zákone o dani z príjmov." No tak to som zvedavý, že ako to dokážeme spraviť. A to je len jedna ukážka, že ako dokážeme preosiať, že kto presne bude povinný platiť túto transakčnú daň a kto nie. Ozaj som veľmi zvedavý. A to je len jedna ukážka, že aký je tento zákon ťažko vykonateľný.
Zároveň som napočítal 15 kategórií inštitúcií alebo poplatkov, ktoré budú oslobodené od tejto transakčnej dane, skutočne stojí za to aspoň pár vymenovať. Verejné ustanovizne pre určitú oblasť, napríklad vedecká, kultúrna podpora cestovného ruchu, správne a súdne poplatky, nákup cenných papierov, dávky dôchodkového a sociálneho poistenia, platby exekútorov, platby pri... ale sú tam aj také podrobnosti ako napríklad platby za e-kolok. Až do takých podrobností ideme, čo len potvrdzuje, že ten prvý návrh zákona, ktorý prišiel, bol v podstate nepoužiteľný v praxi. A čo je vrcholom, tak dokonca sa v tomto návrhu aj píše, že aby náhodou nevznikli, má sa odstrániť problém, že aby nevznikli duplicitné platby. To znamená, že zaplatí ten subjekt dva krát transakčnú daň. To znamená, že ten zákon je ozaj veľmi, veľmi komplikovaný a teda takisto ako môj predrečník si myslím, že tento zákon, ak vstúpi do platnosti aj s týmto pozmeňovacím návrhom, tak tento zákon budeme musieť znovu opravovať.
Čo ma zaráža ďalej, je to pozmeňovací návrh, ktorý predkladá v podstate, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. No, aké sú dosahy týchto pozmeňovacích návrhov na výber dane? Ja ich tam nevidím. Už keď sme, už keď prichádzal minister financií s týmto návrhom, pamätáte si, v septembri, bolo to na televíznych obrazovkách, tak tam bolo nejaké číslo, koľko sa, ani nejdem tie čísla spomínať. Bolo tam číslo, že aký výber sa očakáva v budúcom roku z tejto dane. Potom sa to číslo menilo dvakrát. Teraz vôbec nevieme, že ak tento pozmeňovací návrh schváli parlament, o koľko zase bude to číslo menšie? Alebo aké bude to číslo? A opakujem, je to zákon, ktorý, ktorý, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Pozmeňovací návrh, pod ktorý sa podpisuje ministerstvo financií. Ministerstvo financií by malo byť práve tá inštitúcia, ktorá dôsledne dbá na to, že aké dosahy finančné majú návrhy zákonov, ktoré sú v tejto snemovni predložené. A vidíme, že to tam nie je.
Opakujem, že my sme pri predstavovaní konsolidačného balíka hovorili o vlastných opatreniach. A medzi tie opatrenia určite nepatrila takáto daň, ako je daň z finančných transakcií. A ja som sa stretol aj s podnikateľmi a v začiatkoch, keď ten návrh bol ešte len na stole, tak mi hovorili, no viete, táto daň ona bude, bude, no možno niečo zaplatíme, ale nejako to znesieme. Však aj tí podnikatelia si uvedomujú, keď sa s nimi rozprávam, že ich biznis závisí aj od toho, že v akom stave budú verejné financie. Však to je úplne jasné. Ak sa nedarí štátu, tak jednoducho idú hore úrokové sadzby aj pre nich. Je to veľmi jednoduché. Ale čo ich najviac trápilo, je, že táto daň otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi dokonca. A dnes, keď vidíme to, čo sa tu deje, aká komplikovaná bude tá daň, tak otrávi nielen tých podnikateľov, ale otrávi aj banky. Tiež som hovoril so zástupcami bánk. Ako je to, ony hovoria, že z nich sa stane druhý daňový úrad. Ony budú vlastne vyberať tie dane. A teraz si predstavte v tomto komplikovanom systéme, to, čo hovoril aj môj predrečník, na ktorý budú musieť nasadiť nejaký softvér, v tomto komplikovanom systéme budú, budú vyberať daň, prácne budú vyberať daň, ktorá vlastne pôjde potom do štátnej pokladnice.
Na záver môjho príhovoru musím povedať, že my sme proti tomu, aby takáto daň vôbec alebo takýto zákon sa od budúceho roku uplatňoval. My sme skutočne za to odísť z kratšej cesty a tento zákon jednoducho zrušiť. Pretože, opakujem, tento zákon bude komplikovaný, ťažko vykonateľný a otrávi podnikateľské prostredie. Otrávi, otrávi nás všetkých. Namiesto toho, aby sme, samozrejme, že často, často počúvam, teraz ma pán minister nepočúva, ale aj jemu som to povedal, a často počúvam, že ako nepredkladáme reálne návrhy, čo vlastne robiť, aby sa tie verejné financie ozdravili. Predložili sme konkrétne návrhy, ktoré sa týkali aj šetrenia na strane štátu. A viete, ako to vyzerá dnes? Však budeme rokovať o štátnom rozpočte. Namiesto toho, aby štát šetril na svojich úradníkoch, tak tento rok, tento rok jeho výdavky, mzdové výdavky budú o 500 mil. eur vyššie ako minulý rok a budúci rok, ktorý sa má ako, ktorý má byť rok šetrenia a konsolidácie, ďalších 500 mil. eur. Nám počet úradníkov rastie, nám neklesá, nám počet úradníkov rastie. To znamená, keby len štát zastal a povedal, dosť, nejdeme, nejdeme, nejdeme, nejdeme ďalej nafukovať celý ten verejný aparát, tak už by ušetril.
A druhá vec, už som to spomínal, je úspešnosť výberu daní. Ak by sme si zobrali len za cieľ, že budúci rok sa dostaneme v úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru desiatich najúspešnejších štátov Európskej únie, tak by sme získali 900 mil. eur. Ja viem, že to je iba mechanický prepočet. Ale rád by som videl aspoň ambície ministerstva financií, akým spôsobom zníži tú daňovú medzeru, ktorú tu máme. A mať odvahu ísť do toho, aby ľudia videli, že skutočne tento štát chce šetriť aj na sebe a chce vyberať dane tak, ako sa majú. Pretože ak od niekoho nevyberiete daň, tak znevýhodňujete toho, ktorý tu daň zaplatil. To je aj vec morálky, musím povedať. To znamená, ak sa darí niekomu pracovať, podnikať s daňovými únikmi, tak doplácajú na to tí poctiví.
A posledná vec, čo poviem, ja sa tomu budem viac venovať v návrhu rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu, sú opatrenia na podporu ekonomiky. Jednoducho nemáme tu absolútne nič. Nič, čo by, čo by aspoň svetielko na konci tunela ukázalo pre zamestnávateľov a podnikateľov, že áno, že štát myslí na to, že nie ste len dojná krava, z ktorej ťaháme peniaze, ale ste skutočne tí, ktorí robia ekonomiku štátu a zamestnávajú ľudí. Opakujem o tom, o tomto budem hovoriť pri návrhu štátneho rozpočtu. Však to máme čoskoro.
Ale na záver poviem toľko a hovoril som dnes najmä o tej dane z finančnej transakcii. Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým, či vôbec do toho ideme. Máme ešte čas, skúsme to zrušiť.
A na záver poviem toľko, že to, čo sme hovorili na začiatku, sa úplne potvrdzuje. Rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu malo ísť ruka v ruke s rokovaniami o spôsobe konsolidovania verejných financií. Teraz sa nám ukazuje, že vlastne niečo sme, do niečoho sme zahryzli a práve preto, že nás tlačí štátny rozpočet, o ktorom máme rokovať, tak teraz musíme, musíme veci, ktoré boli nedávno schválené, upravovať. Prosím vás pekne, ako potom bude vyzerať aj ten štátny rozpočet. Ale o tom, o tom nabudúce.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2024 15:42 - 15:43 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister mi práve povedal, že si na chvíľku odbehol, ale tak ja predsa len poviem jednu vec, však on to sám veľmi dobre vie, rokujeme o zákone, ktorý v podstate dostal do rúk ako horúci zemiak, a je nový minister vo funkcii, takže mnohé veci, ktoré budem hovoriť sa tak ani netýkajú súčasného ministra Šaška, ale skôr jeho predchodkyne. Ja sa nejdem vyjadrovať k odbornej stránke veci, na to tu máme kolegov, ktorí sa venujú zdravotníctvu, ja sa skôr pozriem na tie peniaze, tak by som povedal. A začnem, začnem pri konsolidačnom balíku.
Sú to necelé dva mesiace ako sa, ako predseda vlády s ministrom financií a ďalšími členmi vlády ohlásil, ohlásil konsolidačný balík, na televíznej obrazovke počítača sme videli čísla, ktoré mali, ktoré vyplynuli z tých navrhovaných konsolidačných opatrení tak, aby napokon štát získal budúci rok dve miliardy sedemsto miliónov eur. Ubehlo iba 16 dní a tento konsolidačný balík táto snemovňa schválila, lepšie povedané vládni poslanci tejto snemovne schválili. My sme už vtedy upozorňovali, že je to šité horúcou ihlou, alebo keby som to povedal, povedal možno primeranejšie, táto bábovka, táto bábovka sa upiekla veľmi rýchlo a ešte ostala poriadne nafúknutá. Čo tým myslím.
Potreba konsolidovania verejných financií bola zhruba na úrovni jeden a pol miliardy eur, ale tento balík bol o viac ako miliardu väčší. Vtedy sme si kládli otázku, že čo bude, čo vlastne sa bude financovať z tejto miliardy, miliardy eur navyše. No a vidíme, že už je to tu. Je to, je to problém, ktorý sa týka zdravotníctva a platov, platov lekárov a všeobecne zdravotníkov. Je to, je to vážny problém, ale na druhej strane tento problém bol aj očakávateľný, pretože keď tú bábovku piekli tí kuchári, tak asi neboli pritom všetci. Pretože, pretože jedna politická strana sa vyhradila voči tomuto balíku, ale napriek tomu, ako sme videli potom, poslušne všetci poslanci vládnej koalície tento konsolidačný balík schválili. No a stalo sa to, čo sa stalo už v tomto parlamente v tomto funkčnom období viackrát, to znamená, niečo sa prijalo a teraz sa to začalo opravovať a ešte sa to bude opravovať neviem ako dokedy, ak sa vôbec niečo takéto opraviť dá. A môžem to pomenovať tak, že keď niekto hlasne kričí, tak z toho, z tej bábovky, z toho nafúknutého priestoru, čo vznikol v tej bábovke, z tej viac ako miliardy eur, tak si môže odkrojiť nejaké peniaze. A toto je ten prípad, keďže na zvýšené mzdy lekárov má plynúť z tohto, z tejto už rezervy ako, neviem, ako to nazvať celkom presne, má plynúť viac ako sto miliónov eur.
Ja sa pýtam, kto bude ďalší kričať a kto ešte bude kričať tak veľmi a bude tak tlačiť spoločnosť do kúta a vládu, samozrejme, aby tie peniaze získal. Ja neviem, čo to bude. Budú to, budú to opäť plošné dotácie na energie, alebo to budú nejaké ďalšie dôchodky, alebo čo to bude. Nevieme, pretože ten balík viac ako miliardy eur, ktorý je navyše, nie je, nie je rozpracovaný ani v návrhu štátneho rozpočtu. Je tam spomenutý veľmi chabo a ak môžem povedať, tak ide do jedného veľkého mešca, ktorý nemá žiadne účelové viazanie tých prostriedkov, a to je všeobecná pokladničná správa. To znamená, to budú peniaze, ktoré budú v rukách vlády.
A teraz konkrétne ešte k jednému bodu, ktorému sa tu venujeme dosť málo, a to sú platby za poistencov štátu. Súčasťou tejto novely je aj zdvihnutie koeficientu, podľa ktorého sa bude, bude upravovať platba za poistencov štátu v mesiaci december. Tá sadzba stúpne zo 4,5 % na šesť celá, niečo vyše, 6,55 %. Prečo? A pritom sa pozastavím. Platy za poistencov štátu sa rátajú takýmto spôsobom. Zoberú sa všetci ekonomicky neaktívni občania, potom sa zoberie ich počet, ten sa vynásobí, vynásobí priemernou mzdou spred dvoch rokov a tým koeficientom 4,5 %. Aby bolo jasné, teraz máme koeficient 4,5 %, budúci rok bude tiež 4,5 % a ten ďalší rok by mal byť 5 %. Takže takto sa to urobí. A teraz zrazu zistíme ku koncu roka, že ten koeficient nám nejako nefunguje. Otázka, že je či práve tento spôsob, práve tento spôsob dopĺňania príjmov do zdravotníctva zo strany štátneho rozpočtu je ten správny. Pretože upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tie doplatky štátu, keď to tak povieme, by mali byť zhruba na takej úrovni, aby dofinancovali zdravotníctvo primerane. To znamená, aby tam nebolo ani príliš veľa peňazí, aby sa nerozhadzovali, a na druhej strane, aby tam bol dostatok, aby boli financované všetky činnosti, ktoré je potrebné financovať.
Takže kladiem si otázku, je tento spôsob dobrý? A poviem to na vlastne na tomto príklade, ktorý tu máme, ktorý tu máme v tomto návrhu zákona. Aký je dôvod, že sa ten koeficient v decembri zdvihne? Veľmi jednoduchý, pretože v rozpočte dávame nejaké peniaze za poistencov štátu, lenže to vyšlo tak, že tých poistencov je trošku menej, to znamená, že ten koeficient musíme zväčšiť v decembri, aby sme sa dostali na tú sumu, ktorá je určená v rozpočte. A toto sa má diať aj budúci rok. My pritom pracujeme s veľmi nepresnými číslami, pretože ja sa opýtam, ak odišli poistenci štátu, je ich menej, ako sme čakali, kam sa podeli. Samozrejme, že už začíname aj vymierať, to je pravda, ale na druhej strane je pravdepodobné, že sa presunuli do medzi ekonomicky aktívnych, to znamená, že platia odvody. Ak platia odvody, tak napĺňajú vo vyššej miere zdravotné poisťovne, to mi tam chýba.
Ďalej poviem, do budúceho roka sa plánujú veľké opatrenia, ktoré sú už v konsolidačnom balíku a napokon mnohé sú potom kvantifikované aj v rozpočte, a to sú opatrenia, ktoré súvisia so zdvíhaním daní, poplatkov a tak ďalej. Čo toto spraví s podnikateľským prostredím? Ako to bude vyzerať s ekonomickými aktívnymi osobami v tomto štáte? Nebudeme mať menej zamestnancov? Ak budem mať menej zamestnancov, nebudeme mať viac, viac tých, ktorí sú neekonomicky aktívni, ekonomicky neaktívni a budú na pleciach štátu? To sú veľmi vážne veci a s týmito, týmito parametrami by sa malo pracovať, pretože sledujeme to, keď si pozriete ten koeficient za poistencov štátu, ako sa to robilo v posledných desiatich, pätnástich rokov, tak to takto kadejako lietalo. Potom sme prišli na myšlienku, že dajme tam pevnú sumu, nevyhovovalo to, potom sme sa zase vrátili ku koeficientu, máme teraz dočasný 4,5, potom budeme mať o dva roky budeme mať 5 % a tak ďalej.
To znamená, ja upozorňujem na to, že my sa musíme zamyslieť nad tým, akým spôsobom štát bude financovať zdravotníctvo, aký ho bude doplácať za tých svojich, za tých svojich ľudí, ktorí neplatia zdravotné odvody. Musíme sa nad tým zamyslieť. A tým skôr, že keď sa pozrieme do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý, samozrejme, obsahuje aj výhľad na ďalšie dva roky a pozrieme si, aké sú tam čísla, tak tento rok by mali celkové výdavky na zdravotníctvo byť 8,9 mld. eur, budúci rok 9,6 a v roku 2026 10 mld. takmer. To znamená, každý rok nám to poskočí o pol miliardy eur. A teraz my hovoríme o čiastke zhruba dva, dva a pol miliardy eur, ktorú štát platí za svojich poistencov. To znamená, je to nejaká štvrtina tých výdavkov, čo sú v celom, v celom zdravotníctve, je postavená, by som povedal, dosť na vode. A možnože toto je jeden z problémov, nad ktorým by sme sa mali tiež zamyslieť. Platy zdravotníkov je jedna vec pochopiteľne, idú z toho celého balíka pochopiteľne, ale my by sme sa mali zamyslieť nad tým, že vlastne ako to máme projektovať. Ja tam vidím len, skutočne keď sa pozriete do rozpočtu, návrh rozpočtu, tak tam máte len tieto okrúhle čísla, ako nám to pôjde hore každý rok zhruba o pol miliardy eur, ale ja nevidím za tým nejaké, nejaké prepočty. Možnože sú na ministerstve zdravotníctva, ale zdá sa, že sú tiež deravé. Keď musíme dva mesiace, necelé dva mesiace pred koncom roka tento koeficient upravovať, lebo sme si to nevedeli vypočítať.
Takže ten apel je, že ja držím ministrovi zdravotníctva palce, aby vlastne sa do budúcna pracovalo s presnými analýzami a aby sa nehovorilo len sucho o, alebo sucho, ako to poviem, len o tých odborných veciach, ale aby sa hovorilo o peniazoch. Aby sa hovorilo o peniazoch od podstaty, od tých základných výpočtov, na základe ktorých budeme potom stavať vývoj celého systému.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.11.2024 9:55 - 9:57 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
KDH rešpektuje rozhodnutia slovenských súdov, dôležité je, aby súdy, aby však, dôležité je, aby súdy dostali rovnakú možnosť rozhodnúť aj v iných prípadoch, čo sa, bohužiaľ, pre skrátenie premlčacích lehôt nestane ani v ostro sledovaných kauzách. Je absolútne nevhodné, aby sa slovenský parlament zaoberal takýmito vyhláseniami a odpútaval pozornosť od ďalších dôležitých vecí, a týmto reagujem presne na pána Ledeckého, ktorý povedal, že je nezmyselné, aby sa takýmto niečím tu zaoberali, keď máme oveľa väčšie problémy. Je to zakrývanie, zakrývanie týchto problémov, o tých by sme mali rokovať, však máme bohatý program Národnej rady, tak vidíme, že máme, máme čo na práci. Opakujem, my si ctíme inštitúcie, ctíme si súdy a bez toho, aby sme nemali funkčné inštitúcie, tak nemôžeme ani existovať v tomto štáte. A takouto inštitúciou je aj Národná rada Slovenskej republiky, preto opakujem, považujem za nevhodné, nevhodné, aby sme sa zaoberali v súčasnosti takýmito záležitosťami a dehonestovali Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala jedným prípadom a aby týmto spôsobom v podstate márnila čas, znechucovala aj ľudí, ktorí nás sledujú.
Vyzývam všetkých, poďme sa skutočne venovať problémom, ktoré tu máme, máme tu konsolidáciu, máme tu štátny rozpočet, budeme rokovať o tom, ako bude vyzerať hospodárenie Slovenska v budúcom roku. Žiaľ, musíme konštatovať, že všetka tá ťažoba konsolidácie sa zvezie na bežných ľudí a na firmy, a tým pádom tiež na bežných ľudí. Opakujem, poďme rokovať o dôležitých veciach.
Skryt prepis
 

4.11.2024 9:14 - 9:14 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, milé kolegyne, milí kolegovia, ešte predtým, ako pristúpim k deskripcii dôvodov, prečo navrhovanú novelu zákona č. 211, tzv. infozákona, odmietam, chcem zasadiť rokovanie o tejto problematike do širšieho kontextu. Už niekoľko mesiacov sme svedkami odkladania voľby nových členov úradu pre mediálne služby a to z jednoduchého dôvodu. Je ním zámer vytvoriť národný, nový národný mediálny úrad, ktorý by bol nástupcom úradu pre mediálne služby a v rukách výhradne zástupcov vládnej koalície by sa stal novým cenzorským úradom a pomyselným bičom na všetkých nevhodných novinárov a mediálne domy. Vládna koalícia vedie v priamom prenose súboj o tom, ako si rozdelí pozície v zoštátnenej Slovenskej televízii a rozhlase, pričom sa neštíti nahlas hovoriť o pomeroch v prospech jednotlivých vládnych strán. Toto je skutočne nehorázne.
Stalo sa už akýmsi vládnym folklórom, že si vládni predstavitelia osobujú triediť novinárov na tých, ktorým budú a ktorým nebudú odpovedať na otázky a na tlačových konferenciách to dávajú so zodpovedajúcou dávkou arogancie a opovrhnutia najavo. Naproti tomu sme svedkami nevídaného etablovania konšpiračných internetových médií, ktorých popri proruských, propagandistických naratívoch čím ďalej, tým viac vidíme súčasných vládnych predstaviteľov, ako zasadajú na stoličky do ich relácií.
Pomyselným vrcholom tohto výpočtu deformácií mediálneho priestoru, ktorého následky pre Slovensko v medzinárodnom kontexte v tejto chvíli ešte nevieme, nedokážeme ani predpokladať, bolo nedávne vystúpenie Roberta Fica v propagandistickej ruskej televízii Rossia 1 ako zatiaľ jediného zástupcu NATO a Európskej únie. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, k téme by som vás poprosil.


Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Už sa k nej dostanem, pán predsedajúci. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko a myslím si, že aj poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky, Robert Fico týmto legitimizoval propagandistickú žurnalistiku v podaní Oľgy Skabajevovej, ktorá je jednotkou štátnej proruskej a provojnovej propagandy. Týmto zároveň akoby priznal, ako si predstavuje optimálny profil novinára, to je k tej téme, a to ako sa s informáciami podľa jeho mocenských zámerov, by sa malo nakladať.
V kontexte tohto všetkého máme pred sebou novelizáciu zákona č. 211, ktorý v pôvodnom znení nie je ničím iným ako artikulovaním čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa občanom Slovenskej republiky zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie. Aj keď ústava hovorí o práve občanov na informácie, za základný motív navrhovateľov novely zákona, ktorý nájdeme aj v dôvodovej správe je, citujem: "chrániť povinné osoby".
Teda ústavné právo občanov staviame na hlavu a ideme chrániť úrady pred občanmi. Namiesto snahy a tlaku na povinné osoby, aby zvýšili transparentnosť výkonu svojej moci, chce vládna koalícia toto ústavné právo občanov spoplatniť a novým nastavením procesov znepríjemniť a skomplikovať. Pri tom všetkom sa oháňa vágnymi slovnými spojeniami, ako je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Je to nejednoznačný pojem, ktorý prináša pre občanov právnu neistotu a povinným osobám rozširuje pole svojvôle pri uplatňovaní zákona a dáva im široké možnosti až šikanózneho prístupu k verejnosti a najmä k novinárom, ktorých v demokratických spoločnostiach stále považujeme za najlepší spôsob kontroly verejnej moci.
Svojvôľa sa povinným osobám zaručuje nielen vo vzťahu k označeniu toho, čo je a čo nie je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ale aj v stanovení výšky poplatku za vybavenie žiadosti o informácie. Nepredvídateľná výška poplatku vo vzťahu k rôznym subjektom, ktoré si môžu informáciu žiadať a nemusia pritom disponovať s dostatočnými finančnými prostriedkami, môže spôsobiť v konečnom dôsledku znemožnenie uplatnenia ústavného práva na informácie. Za spornú a problematickú môžeme považovať aj lehotu na zaplatenie poplatku, ktorá sa stanovuje na sedem dní, avšak celý proces vybavovanie žiadosti sa pozastavuje až do času, pokiaľ nebude stanovený poplatok zo strany žiadateľa uhradený. Obávam sa, že toto opatrenie sleduje opäť len jeden cieľ, a to predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o informácie a skomplikovať celý proces prístupu občanov k informáciám.
Z hľadiska povedaného preto súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegyne Remišovej, ktorá v záujme dodržania ústavných práv, teda ak ten návrh príde, ktorá v záujme dodržania ústavných práv občanov navrhuje spoplatnenie prístupu k informáciám, a dokonca podmieňovanie prístupu k informáciám zaplatením poplatku z novely zákona odstrániť. Opakujem, ak takýto návrh príde. Avšak doplňujúci návrh predkladateľov novely zákona, ktorý predlžuje lehotu vybavenia žiadosti z 8 na 12 pracovných dní, musím jednoznačne odmietnuť. Ide podľa mňa o neodôvodnené predĺženie lehoty, ktoré opäť nahráva do karát povinným osobám na úkor občanov. Ide o ďalší z krokov oklieštenia práv občanov na úkor ochrany povinných osôb, ktorý novela prináša, a tým pádom o ďalšiu komplikáciu pri procese sprístupňovania informácií verejnosti.
Rozumiem, že v praxi môže dochádzať z času na čas k situáciám zneužívania infozákona zo strany niektorých žiadateľov. Napríklad neúmerným množstvom podaných žiadostí, čo spôsobuje až šikanovanie konkrétnych pracovníkov, ktorí infožiadosti vybavujú. Len tieto prípady sa musia riešiť individuálne a nie zmenou zákona, ktorá postihne všetkých, a to podmieňovaním sprístupnenia informácií zaplatením poplatkov, či predlžovaním a vnášaním nových lehôt, ktoré proces prístupu k informáciám komplikujú a občanov v konečnom dôsledku dostávajú do pozície závislosti na svojvôli povinných osôb, ktoré sú však platení aj z ich daní ako verejná služba, zdôrazňujem, služba. Slobodný prístup k informáciám považujem za jeden zo základných prostriedkov kontroly verejnej moci na akejkoľvek úrovni jej vykonávania, a preto v politickej rovine vnímam túto predloženú novelu poslancov Slovenskej národnej strany, ktorej opäť nepredchádza žiadna verejná, odborná diskusia, za jeden z krokov politického boja, ktorý spomínal predseda Slovenskej národnej strany krátko po atentáte na premiéra, smerom a najmä voči novinárskej obci, a to aj s cieľom skomplikovaním výkonu novinárskej práce. Žiadne narýchlo pripravené opatrenia nijako neprispievajú k upokojeniu situácie a napätia v spoločnosti a akýkoľvek zásah do moci, do ústavných práv občanov i výkonu verejnej kontroly novinármi zásadne odmietame. Tu pripomeniem, že ak by sme tento zákon ozaj mysleli úprimne, tak mal byť predložený ako vládny návrh zákona, ktorý prejde riadnym procesom, a teda aj pripomienkovým konaním.
V kontexte toho, čo som spomínal na začiatku, je táto novela ďalšou časťou mozaiky zámerov vládnej koalície, ako mocensky totálne ovládnuť verejný i mediálny priestor. Zároveň je dôkazom snahy ako občanom a v ich zastúpení aj novinárom, či mnohým občianskym združeniam podieľajúcim sa na kontrole verejnej moci, čo najviac komplikovať a znechutiť prístup k uplatňovaniu svojich ústavných práv, akým je právo na slobodný prístup k informáciám. Takže opakujem, ten slobodný prístup k informáciám, ja to ohýbam niekoľkokrát v tomto vystúpení a skutočne ten slobodný prístup k informáciám je pre nás podstatný.
Navrhovanú a narýchlo pripravenú poslaneckú novelu infozákona, odmietam a Kresťanskodemokratické hnutie jeho hlasovanie nepodporí. Avšak s tým, že som otvorený diskusii o spôsoboch, ako naložiť s jednotlivým prípadmi, v ktorých dochádza zo strany žiadateľov o informácie k zjavnému šikanóznemu prístupu voči povinným osobám. Nemôže to však byť na úkor uplatňovania práv občanov, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky a medzi, ktoré patrí aj právo na informácie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2024 14:24 - 14:24 hod.

Jozef Hajko
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2024 16:38 - 16:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pani Luščíková, ďakujem za tú druhú časť, k tej prvej časti vám poviem toľko, že vlastne pán Ódor povedal to, čo som aj v minulosti povedal, pán Tóth, pardon. Ódorova vláda mala zostaviť aj nejaké východiská rozpočtu pre svoju nástupkyňu, ja som o tom stále presvedčený.
Čo sa týka tých európskych pravidiel, viete čo, pred dvoma hodinami tu rečnil predseda vlády a hovoril, odpovedal na otázku pána Dostála o tom, o tých, o tej ceste do Číny a hovorí, že ako však my sme suverénny štát, ako na všetky štyri svetové strany tam sú príležitosti, odkiaľ môžu prísť prostriedky, ja som tu hovoril niečo o tých zahraničných investíciách, jednoducho uplácame si tie firmy a neviem, čo všetko sem ešte s tým nosíme, hej?
Však uvidíme, však možno si donesieme aj čínsku políciu, ak pôjdeme, pôjdeme po vzore Maďarska.
Takže, prosím vás pekne, aký sme to potom suverénny štát, keď sa musíme odvolávať na nejaké európske výdavkové limity, únijné. Však, vďakabohu, Maroš, že hovoríš, že áno, že, vďakabohu, že aspoň že máme tie európske výdavkové limity, európske pravidlá, tak by som povedal, európske pravidlá, fajn, ale tak buďme suverénni. Prečo my si tu, máme tu inštitúciu, ktorá tu na to je, ktorá to stráži, ktorá kvalifikovane vystupuje k týmto veciam, prečo si ju nevážime, máme ju potvrdenú ústavným zákonom a namiesto toho sa budeme dovolávať nejakých pravidiel z Bruselu. Opakujem, nič proti tomu, ale však keď máme možnosť, tak si to ušime, ušime na nás samých. Takže ja to vidím ako iba pragmatický útek, útek od nejakých tvrdších pravidiel utiekať sa k týmto európskym pravidlám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2024 16:15 - 16:35 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, vážený pán Tóth, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, skutočne ma mrzí, že nás tu je koľko, aha, pán Pročko, vidím, je nás tu zopár a my hovoríme o tom, čo sa bude diať v tomto štáte v nasledujúcich rokoch. Nielen čo sa dialo, ale čo sa bude diať, ako budeme žiť. Či Slovensko nepôjde na grécku cestu bankrotu. Ja si uvedomujem, že pán Tóth nemohol použiť tento výraz, ani mu to neprislúcha z jeho funkcie, ale spomeňme si vlani na konci roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, tak sám minister financií hovoril, že takéto niečo hrozí. A, žiaľ, po roku si musíme povedať, že veľmi sme sa od toho nevzdialili. Síce tu máme predložené nejaké konsolidačné opatrenia, ale však sme si to vypočuli aj z úst človeka najpovolanejšieho, že tie opatrenia sú nedostatočné. Na tom vystúpení si vážim, že každá vláda to dostala podľa rovnakého metra. Už to tu spomínal predo mnou predrečník, skutočne vlády Roberta Fica sa pričinili veľkým dielom o to, že Slovensko sa dostalo už na začiatku roku 2020 na cestu radikálneho zhoršovania verejných financií. Napokon to tu potvrdil aj pán šéf rozpočtovej rady.
Spomeňme si na ten rok, na tieto roky 2016 – 2020, ja to veľmi rád používam tento, tento argument. Bolo to v časoch, keď Slovensko bolo na tom relatívne dobre, bolo to v tých úrodných rokoch, a vtedy prišla vláda napríklad s tým populisticky, že bude znižovať daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, vtedy, keď to vôbec nebolo potrebné. A nielen to, že zbytočne týmto spôsobom míňala peniaze, ale aj to, že keď prišiel ozaj krízový rok, v ktorom sme dnes, tak nebolo už z čoho veľmi znižovať. Jednoducho už tá možnosť bola premrhaná. Pán predseda rozpočtovej rady tu ďalej hovoril o tom, že už v roku 2023 vznikli predpoklady na to, aby sa mohli začať ozdravovať verejné financie. Opäť vtedajšia vláda to nevyužila. Spomeňme si, čo bolo na jar roku 2023. Spomeňme si na tú legislatívnu smršť, jednoducho poslanci v tejto snemovni sa predháňali, kto podá populistickejší návrh. Pamätám si, ako sa ježili vlasy mnohým ľuďom, ktorí trošku si to vedeli spočítať, čo všetko sa môže stať, keď sa tieto návrhy zákonov poprijímajú. Jednoducho sa blížili voľby a bolo jasné, že treba niečo ponúknuť voličom za každú cenu.
Pán predseda rozpočtovej rady neobišiel ani vládu Ľudovíta Ódora. A ja som to tu už tiež spomenul viackrát, jednoducho vláda Ľudovíta Ódora si umyla ruky ako Pilát. Namiesto toho, aby, samozrejme, splnila si tú formálnu povinnosť, ktorú jej určite zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a predložila vyrovnaný rozpočet. Na druhej strane svojej nástupkyni nič nepripravila. Tie lego kocky, ako to nazvali, nemožno považovať za nejakú prípravu pre nastupujúcu vládu, a nech by to bol ktokoľvek, aj keby to bola vláda, kde bude KDH, jednoducho za pár týždňov do konca roka sa nedá zostaviť realistický rozpočet tak, aby bol aj zodpovedný. A vláda Ľudovíta Ódora ho mohla prichystať, aj keď, samozrejme, mohla to urobiť v alternatívach. To znamená, keď jej zákon o dlhovej brzde stanovoval zostaviť vyrovnaný rozpočet, nech sa páči, naplniť si formálne svoju povinnosť, ale paralelne pripraviť aj rozpočet, za aký by sa postavila, keby eventuálne táto vláda pokračovala aj po voľbách. To bola jej zodpovednosť.
No a napokon tu vidíme hodnotenie rozpočtovej rady, aj čo sa týka súčasnej vlády. Opäť meter je rovnaký, na všetkých je rovnaký meter. Vidíme, že tá niť sa ťahá v podstate ešte od minulého desaťročia až sem. Všetky vlády sa na tom podieľali. Táto vláda predložila, predložila druhý balík konsolidácie a, tak ako hovorí rozpočtová rada, tento, tento balík nevedie k tomu cieľu, ktorým je dostať sa aspoň k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu.
A poviem to presne, ako to pán Tóth povedal, čaká nás, čaká nás náročné a dlhé ozdravovanie verejných financií. Je to presne tak. Už čokoľvek spravíme, čaká nás dlhé, dlhé obdobie. Nepovedal, samozrejme, viac, ale ja to poviem, že ak budeme v tomto nezodpovední, tak nás čaká opäť príklon k tej gréckej ceste bankrotu.
Tá kritika sa vzniesla aj na to, ako sa dodržiava zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je podľa mňa asi to, asi to najdôležitejšie, keď hovoríme o číslach a rizikách, ale to je to najdôležitejšie. Jednoducho tento zákon pomaly nikto na Slovensku neberie vážne. Je to tvrdé konštatovanie. Máme tu ústavný zákon, ten ústavný zákon nám stvoril inštitúciu, ktorá stráži verejné financie, a my tú inštitúciu jednoducho vôbec nepočúvame. A musím povedať, že miera, miera ako ignorovania tejto inštitúcie stále stúpa. Ja si myslím, že to nie je len, alebo pripomeniem najskôr, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti pred tuctom rokov, tak hlasovalo vyše 140 poslancov za tento zákon. To znamená, títo poslanci, mnohí z nich tu aj sedia, ktorí hlasovali za tento zákon, tak si povedali, sa dohodli, vytvoríme nejaký mechanizmus, nejakú brzdu, ktorá nás bude okliešťovať pri snahách žiť si nad pomery. A vytvorili sme inštitúciu, ktorá nič iné nerobí, len sleduje, či tento zákon dodržiavame a či túto brzdu používame. Sme v najvyššom pásme a jednoducho vlády to nerešpektujú.
Zoberme si rok, opäť sa vrátim, že ten meter je rovnaký na všetkých, zoberme si rok 2023. Vtedajšia vláda úplne ignorovala zákon a nepredložila správu o tom, ako sa majú ozdravovať verejné financie. Zoberme si rok 2024, vláda prijíma správu, a tak ako to tu bolo povedané, prijíma správu za roky 2023 a 2024, čo neumožňuje ani zákon. A navyše tá správa, ktorá bola predložená, tak nič z nej nevyplýva pomaly, je nezáväzná a to tu máme ústavný zákon a máme tu ústavnú inštitúciu. Prosím vás pekne, ako môžme fungovať v tomto štáte, keď si nectíme ústavnú inštitúciu? Ja tomu nerozumiem. Ako môžeme? Ale vidíme, že to nie je ojedinelé. Vidíme, že sa to plazí cez mnohé ďalšie odvetvia, ale opakujem, verejné financie sú záležitosťou všetkých občanov. Len si spomeňme, čo sa stalo v Grécku po bankrote Grécka. Stalo sa to, že sa prepúšťalo, hromadne sa prepúšťalo z verejných inštitúcií. Dôchodky, tí, čo tu hovoria o tých 13. dôchodkoch, dôchodky išli dole o jednu tretinu, vláda bola nútená privatizovať. Viete, komu dnes patrí prístav Pireus? Patrí Číne. Vtedy sa dostal Pireus do rúk Číny. A potom išli, samozrejme, tie kroky tej čínskej cesty cez Balkán a pomaličky sa dostávajú až k nám.
Takže uvedomme si, že ak tento štát zbankrotuje, tak zbankrotujú jeho obyvatelia. A ak to dopadne na niekoho najviac, tak na tých najbiednejších. Keď zoberiete dôchodcovi tretinu dôchodku, on si nemá ako pomôcť. On nemôže si ísť niekam zarobiť, alebo siahnuť na úspory, ktoré asi nemá, jednoducho musí vyžiť z toho, čo mu ostane. Ja nechcem strašiť, ale o gréckej ceste tu hovoril vlani takto pred rokom minister financií a obávam sa, že sme sa tohto strašiaka nezbavili ani dodnes.
Ale pôjdem ďalej, čo odporúča rozpočtová rada a čo by sa malo diať ďalej. By som to rozdelil na dve oblasti. Prvá oblasť je sám zákon. Ako sa ukázalo aj počas pandémie, energetickej krízy, ukázalo sa, že tento zákon nedostatočne zohľadňuje tie jednorazové výkyvy. A sledovali sme snahy aj za minulých vlád, keď tak poviem, boli vlády Matoviča a Hegera, sledovali sme, že tu bola snaha modernizovať tento zákon, to, po čom volá pán Tóth dnes, modernizovať ho, aby bol jednoducho stvorený na pomery aj do toho zvláštneho počasia, keď za sto rokov padne na svet pandémia. Nič také sa nestalo, nejdem sa teraz v tom vŕtať, že prečo sa to nestalo, ale nič také sa nestalo a jednoducho pokračujeme, aj toto nenovelizovanie tohto zákona prispelo k tomu, že ho berieme oveľa menej vážne aj dnes. To je veľmi dôležité. My sme vlastne ho relativizovali aj týmto spôsobom, že sme ho neumožnili zlepšiť.
Druhá vec je, samozrejme, že v tomto zákone sa, v tomto zákone neboli výdavkové limity.
To znamená, čakalo sa na to, že ďalším zákonom sa stanovia výdavkové limity. Ale stanovili sa a čo bolo ďalej? Nikto ich nebral vážne.
Tretia vec, samozrejme, je tam technický parameter, to znamená posudzovanie, posudzovanie dlhu nie podľa, podľa hrubého dlhu, teda nie hrubý dlh brať do úvahy, ale čistý dlh. To je tiež dosť dôležité, lebo to je vlastne, to dáva realistickejší pohľad vlastne na hospodárenie štátu.
Nič z toho sa nestalo, zákon ostal v takej forme, ako bol, máme ho dnes a dospelo to až do toho štádia, že vlastne ten zákon vôbec, ale vôbec neberieme vážne. V roku 2024 sme sa dostali až do takého stavu, že zrazu sme sa začali cez ministerstvo financií odvolávať na európske výdavkové limity. Ako to tu pán Tóth povedal, európske výdavkové limity sú vlastne pre všetkých. To znamená, oni musia rešpektovať, alebo musia stanovovať pravidlá pre všetky štáty, či sú v takom, alebo hentakom stave, a tým pádom, tým pádom na niektoré štáty sú mäkšie, na niektoré sú tvrdšie, podľa toho, v akom stave sú tie štáty. A tieto európske výdavkové limity nás jednoducho nezachránia, skutočne my potrebujeme národné limity. To znamená, to je ďalší dôvod, prečo novelizovať tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti. My v KDH sme za to, aby sa novelizoval ten zákon poriadne týmto spôsobom, lenže na to bude treba, samozrejme, ústavnú väčšinu, takže ústavná väčšina zase prichádza, prichádza na pretras. My hovoríme o tom, že takúto zmenu by sme podporili, ak sa nájde ústavná väčšina, tak sa k tomu prikloníme, možno to budeme dokonca aj nejakým spôsobom iniciovať, pretože sme ozaj vo veľmi vážnom stave.
Teraz k tomu, pán Tóth tu hodnotil aj vôbec to, čo máme dnes na stole. Tento parlament prijal konsolidačný balík s tým, že je nafúknutý o jednu miliardu eur, stále nevieme, kam tá miliarda eur pôjde, asi to pôjde na výdavky, tým pádom, tým pádom tie verejné financie sa dobre vyvíjať nebudú. Nebudú sa vyvíjať s cieľom dosiahnuť aspoň trojpercentný deficit, bude to oveľa horšie.
Ďalej tu máme na stole zákon o rozpočte verejnej správy na budúci rok, tiež v tomto zákone vidíme nejaké ambície, vidíme, vidíme nejaké, nejaké ciele, nuž a to, čo sme tu počuli, čo tam chýba v týchto opatreniach, v týchto dvoch, o ktorých hovorím, dvoch, dvoch vážnych, vážnych materiáloch, to znamená konsolidácia a štátny rozpočet, chýbajú tam napríklad, ako sme počuli, opatrenia na ekonomický rast. Úplne sa s tým stotožňujeme, chýbajú. Jednoducho chýbajú, nie je tam žiadna ambícia, aby sme podporili ekonomický rast. Ja k tomu dodávam, že, naopak, my ho utlmujeme. 59-2
Krásny príklad je daň z finančných operácií, skutočne daň z finančných operácií, ja to často spomínam, podnikatelia mi hovoria, nejako to zvládneme, no, nejako, nejako zvládneme tie vyššie výdavky, ale to tak otrávi to prostredie, tak otrávi. Ale keď si zoberiete tú vražednú kombináciu takéhoto nového opatrenia, keď z bánk robíme nový daňový úrad v podstate, keď zaťažíme podnikateľov touto transakčnou daňou a zvýšime im daň z príjmov o 3 percentuálne body, koho sem dotiahneme? Povedzte mi, aké firmy sem dotiahneme? Slovensko má percentá, percentá z priamych zahraničných investícií, keď to porovnávame s okolitými štátmi. Na Slovensku nemáme kapitál na to, aby sme my si sami pomohli vlastnými silami. Ľudia u nás majú v bankových účtoch 50 mld. eur. To je menej, ako je hodnota dlhu, ktorý je 77 mld. eur. To znamená, keby sme dnes chceli, že zobereme, že zobereme peniaze, ktoré sú v bankách, a chceme uhradiť dlh, tak nemáme na to. Bohaté štáty majú niekoľkonásobok, niekoľkonásobok tie štáty západnej Európy, že si môžu dovoliť, preto keď počujem reči o tom, však my máme nízky dlh HDP, ja viem, že ho máme nízky v porovnaní s Talianskom, ale choďte sa pozrieť do Talianska, koľko majú uložených peňazí Taliani na účtoch. Jednoducho keby ten štát v tomto momente zbankrotoval a bolo by treba uhradiť tie dlhy, tak sú tie peniaze. U nás nie sú. Preto my sme odkázaní, nemáme peniaze na zahraničné investície, teda na vlastné investície, preto ich potrebujeme, sme odkázaní. Čo robíme? Namiesto toho, aby sme tie firmy sem lákali na kvalitné prostredie, aby sme ich lákali na to, že budú mať nízke dane, tak ich zaťažíme transakčnou daňou, otravujeme im prostredie, zväzujeme im ruky poplatkami a tak ďalej. Takže nejaké rozvojové ekonomické opatrenia v tom rozpočte nevidíme.
Výber daní. My to máme, my sme to mali v tých piatich opatreniach, čo sme predložili aj predsedovi vlády. Zlepšenie výberu DPH. Hovoril to aj kolega Viskupič, klesá nám to, ideme opačným, presne opačným smerom.
V rozpočte nevidíme absolútne nič, žiadne opatrenia, žiadnu ambíciu, že by sa zlepšoval výber daní.
Adresnosť výdavkov sme počuli. Adresnosť výdavkov je na, adresnosť výdavkov, ja neviem, stále napríklad čakáme na to, akým spôsobom sa bude a ak sa bude poskytovať energetická pomoc. Stále nevieme. My sme interpelovali, teda budeme sa snažiť dotiahnuť ministerku hospodárstva budúci týždeň do výboru, hospodárskeho výboru, aby nám to povedala. Takže žiadna adresnosť výdavkov.
Využívanie fondov z Európskej únie, to bola ďalšia požiadavka. V polovici roka sme mali čerpanie z nového programového obdobia 1 %. Akým spôsobom potom chceme tie investície, tie verejné investície, ktoré sú financované z 90 % z európskych fondov, ako to chceme dosiahnuť? A keď ich nemáme, keď nevieme použiť tie eurofondy, čím to nahradíme?
Ja by som ešte, už mi čas beží, ale ešte pár slov povedal k samosprávam, lebo táto správa sa venuje aj samosprávam a hovorí mi z duše, pretože samosprávy, hovorí sa o tom, že tie samosprávy sú, nie je vyriešené ich financovanie a v tejto správe sa žiada o to, aby sa urobil aj audit, že podľa čoho pracujú samosprávy a či majú dostatok prostriedkov. Takže za to sa tiež plne staviame, to, čo hovorí rozpočtová rada. Jednoducho treba to doriešiť, nemáme to dotiahnuté.
Čo sa týka tých samospráv, tak tu ešte, ešte máme tie konkrétne úlohy, ešte mám dve minúty, ktoré, alebo konkrétne návrhy, ktoré predpokladá rozpočtová rada, a to stanoviť podmienky na poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív pre samosprávy, súhlas. Uskutočniť audit kompetencií obcí a VÚC, súhlas. Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv a uložených sankciách, súhlas. A ja len poviem prečo, však samosprávy nás zaujímajú, my by sme mali hovoriť o ďalšej decentralizácii, čo s tými samosprávami robiť, takže musí mať zmapované východisko.
Ale poviem na záver jednu vec, že tie samosprávy ony zo zákona nesmú hospodáriť s dlhom, nesmú hospodáriť s nevyrovnaným rozpočtom. Musia mať vyrovnaný rozpočet. Tak si predstavte, že nasledujúce roky budú samosprávy mať vyrovnaný rozpočet, hoci budúci rok dostanú oveľa menšie peniaze ako tento rok, a zároveň štát, ministerstvo financií, štátny rozpočet bude hospodáriť s deficitom okolo 6 mld. eur, každý jeden rok. Vôbec sa to nezmení. A ten dlh štátu, ktorý urobia, tak pôjde z vlaňajších 77 mld. eur na 92 mld. eur v cieľovom roku. To znamená, vláda sa bude veselo ďalej zadlžovať, bude neadresne rozdávať výdavky, bude slabo vyberať svoje zdroje a nám bude dlh rásť. Zapamätajme si to, toto funkčné obdobie dlh štátu bude stále rásť.
Takže na záver poviem toľko, že s tým, čo predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v KDH súhlasíme, a zároveň apelujeme na všetkých poslancov, keby bola plná snemovňa, aby si uvedomili, že rada je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií a jej odporúčania je ozaj vhodné brať do úvahy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2024 16:15 - 16:35 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, vážený pán Tóth, kolegyne, kolegovia, mrzí ma, skutočne ma mrzí, že nás tu je koľko, aha, pán Pročko, vidím, je nás tu zopár a my hovoríme o tom, čo sa bude diať v tomto štáte v nasledujúcich rokoch. Nielen čo sa dialo, ale čo sa bude diať, ako budeme žiť. Či Slovensko nepôjde na grécku cestu bankrotu. Ja si uvedomujem, že pán Tóth nemohol použiť tento výraz, ani mu to neprislúcha z jeho funkcie, ale spomeňme si vlani na konci roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, tak sám minister financií hovoril, že takéto niečo hrozí. A, žiaľ, po roku si musíme povedať, že veľmi sme sa od toho nevzdialili. Síce tu máme predložené nejaké konsolidačné opatrenia, ale však sme si to vypočuli aj z úst človeka najpovolanejšieho, že tie opatrenia sú nedostatočné. Na tom vystúpení si vážim, že každá vláda to dostala podľa rovnakého metra. Už to tu spomínal predo mnou predrečník, skutočne vlády Roberta Fica sa pričinili veľkým dielom o to, že Slovensko sa dostalo už na začiatku roku 2020 na cestu radikálneho zhoršovania verejných financií. Napokon to tu potvrdil aj pán šéf rozpočtovej rady.
Spomeňme si na ten rok, na tieto roky 2016 – 2020, ja to veľmi rád používam tento, tento argument. Bolo to v časoch, keď Slovensko bolo na tom relatívne dobre, bolo to v tých úrodných rokoch, a vtedy prišla vláda napríklad s tým populisticky, že bude znižovať daň z pridanej hodnoty na základné potraviny, vtedy, keď to vôbec nebolo potrebné. A nielen to, že zbytočne týmto spôsobom míňala peniaze, ale aj to, že keď prišiel ozaj krízový rok, v ktorom sme dnes, tak nebolo už z čoho veľmi znižovať. Jednoducho už tá možnosť bola premrhaná. Pán predseda rozpočtovej rady tu ďalej hovoril o tom, že už v roku 2023 vznikli predpoklady na to, aby sa mohli začať ozdravovať verejné financie. Opäť vtedajšia vláda to nevyužila. Spomeňme si, čo bolo na jar roku 2023. Spomeňme si na tú legislatívnu smršť, jednoducho poslanci v tejto snemovni sa predháňali, kto podá populistickejší návrh. Pamätám si, ako sa ježili vlasy mnohým ľuďom, ktorí trošku si to vedeli spočítať, čo všetko sa môže stať, keď sa tieto návrhy zákonov poprijímajú. Jednoducho sa blížili voľby a bolo jasné, že treba niečo ponúknuť voličom za každú cenu.
Pán predseda rozpočtovej rady neobišiel ani vládu Ľudovíta Ódora. A ja som to tu už tiež spomenul viackrát, jednoducho vláda Ľudovíta Ódora si umyla ruky ako Pilát. Namiesto toho, aby, samozrejme, splnila si tú formálnu povinnosť, ktorú jej určite zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a predložila vyrovnaný rozpočet. Na druhej strane svojej nástupkyni nič nepripravila. Tie lego kocky, ako to nazvali, nemožno považovať za nejakú prípravu pre nastupujúcu vládu, a nech by to bol ktokoľvek, aj keby to bola vláda, kde bude KDH, jednoducho za pár týždňov do konca roka sa nedá zostaviť realistický rozpočet tak, aby bol aj zodpovedný. A vláda Ľudovíta Ódora ho mohla prichystať, aj keď, samozrejme, mohla to urobiť v alternatívach. To znamená, keď jej zákon o dlhovej brzde stanovoval zostaviť vyrovnaný rozpočet, nech sa páči, naplniť si formálne svoju povinnosť, ale paralelne pripraviť aj rozpočet, za aký by sa postavila, keby eventuálne táto vláda pokračovala aj po voľbách. To bola jej zodpovednosť.
No a napokon tu vidíme hodnotenie rozpočtovej rady, aj čo sa týka súčasnej vlády. Opäť meter je rovnaký, na všetkých je rovnaký meter. Vidíme, že tá niť sa ťahá v podstate ešte od minulého desaťročia až sem. Všetky vlády sa na tom podieľali. Táto vláda predložila, predložila druhý balík konsolidácie a, tak ako hovorí rozpočtová rada, tento, tento balík nevedie k tomu cieľu, ktorým je dostať sa aspoň k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu.
A poviem to presne, ako to pán Tóth povedal, čaká nás, čaká nás náročné a dlhé ozdravovanie verejných financií. Je to presne tak. Už čokoľvek spravíme, čaká nás dlhé, dlhé obdobie. Nepovedal, samozrejme, viac, ale ja to poviem, že ak budeme v tomto nezodpovední, tak nás čaká opäť príklon k tej gréckej ceste bankrotu.
Tá kritika sa vzniesla aj na to, ako sa dodržiava zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Toto je podľa mňa asi to, asi to najdôležitejšie, keď hovoríme o číslach a rizikách, ale to je to najdôležitejšie. Jednoducho tento zákon pomaly nikto na Slovensku neberie vážne. Je to tvrdé konštatovanie. Máme tu ústavný zákon, ten ústavný zákon nám stvoril inštitúciu, ktorá stráži verejné financie, a my tú inštitúciu jednoducho vôbec nepočúvame. A musím povedať, že miera, miera ako ignorovania tejto inštitúcie stále stúpa. Ja si myslím, že to nie je len, alebo pripomeniem najskôr, keď sa prijímal zákon o rozpočtovej zodpovednosti pred tuctom rokov, tak hlasovalo vyše 140 poslancov za tento zákon. To znamená, títo poslanci, mnohí z nich tu aj sedia, ktorí hlasovali za tento zákon, tak si povedali, sa dohodli, vytvoríme nejaký mechanizmus, nejakú brzdu, ktorá nás bude okliešťovať pri snahách žiť si nad pomery. A vytvorili sme inštitúciu, ktorá nič iné nerobí, len sleduje, či tento zákon dodržiavame a či túto brzdu používame. Sme v najvyššom pásme a jednoducho vlády to nerešpektujú.
Zoberme si rok, opäť sa vrátim, že ten meter je rovnaký na všetkých, zoberme si rok 2023. Vtedajšia vláda úplne ignorovala zákon a nepredložila správu o tom, ako sa majú ozdravovať verejné financie. Zoberme si rok 2024, vláda prijíma správu, a tak ako to tu bolo povedané, prijíma správu za roky 2023 a 2024, čo neumožňuje ani zákon. A navyše tá správa, ktorá bola predložená, tak nič z nej nevyplýva pomaly, je nezáväzná a to tu máme ústavný zákon a máme tu ústavnú inštitúciu. Prosím vás pekne, ako môžme fungovať v tomto štáte, keď si nectíme ústavnú inštitúciu? Ja tomu nerozumiem. Ako môžeme? Ale vidíme, že to nie je ojedinelé. Vidíme, že sa to plazí cez mnohé ďalšie odvetvia, ale opakujem, verejné financie sú záležitosťou všetkých občanov. Len si spomeňme, čo sa stalo v Grécku po bankrote Grécka. Stalo sa to, že sa prepúšťalo, hromadne sa prepúšťalo z verejných inštitúcií. Dôchodky, tí, čo tu hovoria o tých 13. dôchodkoch, dôchodky išli dole o jednu tretinu, vláda bola nútená privatizovať. Viete, komu dnes patrí prístav Pireus? Patrí Číne. Vtedy sa dostal Pireus do rúk Číny. A potom išli, samozrejme, tie kroky tej čínskej cesty cez Balkán a pomaličky sa dostávajú až k nám.
Takže uvedomme si, že ak tento štát zbankrotuje, tak zbankrotujú jeho obyvatelia. A ak to dopadne na niekoho najviac, tak na tých najbiednejších. Keď zoberiete dôchodcovi tretinu dôchodku, on si nemá ako pomôcť. On nemôže si ísť niekam zarobiť, alebo siahnuť na úspory, ktoré asi nemá, jednoducho musí vyžiť z toho, čo mu ostane. Ja nechcem strašiť, ale o gréckej ceste tu hovoril vlani takto pred rokom minister financií a obávam sa, že sme sa tohto strašiaka nezbavili ani dodnes.
Ale pôjdem ďalej, čo odporúča rozpočtová rada a čo by sa malo diať ďalej. By som to rozdelil na dve oblasti. Prvá oblasť je sám zákon. Ako sa ukázalo aj počas pandémie, energetickej krízy, ukázalo sa, že tento zákon nedostatočne zohľadňuje tie jednorazové výkyvy. A sledovali sme snahy aj za minulých vlád, keď tak poviem, boli vlády Matoviča a Hegera, sledovali sme, že tu bola snaha modernizovať tento zákon, to, po čom volá pán Tóth dnes, modernizovať ho, aby bol jednoducho stvorený na pomery aj do toho zvláštneho počasia, keď za sto rokov padne na svet pandémia. Nič také sa nestalo, nejdem sa teraz v tom vŕtať, že prečo sa to nestalo, ale nič také sa nestalo a jednoducho pokračujeme, aj toto nenovelizovanie tohto zákona prispelo k tomu, že ho berieme oveľa menej vážne aj dnes. To je veľmi dôležité. My sme vlastne ho relativizovali aj týmto spôsobom, že sme ho neumožnili zlepšiť.
Druhá vec je, samozrejme, že v tomto zákone sa, v tomto zákone neboli výdavkové limity.
To znamená, čakalo sa na to, že ďalším zákonom sa stanovia výdavkové limity. Ale stanovili sa a čo bolo ďalej? Nikto ich nebral vážne.
Tretia vec, samozrejme, je tam technický parameter, to znamená posudzovanie, posudzovanie dlhu nie podľa, podľa hrubého dlhu, teda nie hrubý dlh brať do úvahy, ale čistý dlh. To je tiež dosť dôležité, lebo to je vlastne, to dáva realistickejší pohľad vlastne na hospodárenie štátu.
Nič z toho sa nestalo, zákon ostal v takej forme, ako bol, máme ho dnes a dospelo to až do toho štádia, že vlastne ten zákon vôbec, ale vôbec neberieme vážne. V roku 2024 sme sa dostali až do takého stavu, že zrazu sme sa začali cez ministerstvo financií odvolávať na európske výdavkové limity. Ako to tu pán Tóth povedal, európske výdavkové limity sú vlastne pre všetkých. To znamená, oni musia rešpektovať, alebo musia stanovovať pravidlá pre všetky štáty, či sú v takom, alebo hentakom stave, a tým pádom, tým pádom na niektoré štáty sú mäkšie, na niektoré sú tvrdšie, podľa toho, v akom stave sú tie štáty. A tieto európske výdavkové limity nás jednoducho nezachránia, skutočne my potrebujeme národné limity. To znamená, to je ďalší dôvod, prečo novelizovať tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti. My v KDH sme za to, aby sa novelizoval ten zákon poriadne týmto spôsobom, lenže na to bude treba, samozrejme, ústavnú väčšinu, takže ústavná väčšina zase prichádza, prichádza na pretras. My hovoríme o tom, že takúto zmenu by sme podporili, ak sa nájde ústavná väčšina, tak sa k tomu prikloníme, možno to budeme dokonca aj nejakým spôsobom iniciovať, pretože sme ozaj vo veľmi vážnom stave.
Teraz k tomu, pán Tóth tu hodnotil aj vôbec to, čo máme dnes na stole. Tento parlament prijal konsolidačný balík s tým, že je nafúknutý o jednu miliardu eur, stále nevieme, kam tá miliarda eur pôjde, asi to pôjde na výdavky, tým pádom, tým pádom tie verejné financie sa dobre vyvíjať nebudú. Nebudú sa vyvíjať s cieľom dosiahnuť aspoň trojpercentný deficit, bude to oveľa horšie.
Ďalej tu máme na stole zákon o rozpočte verejnej správy na budúci rok, tiež v tomto zákone vidíme nejaké ambície, vidíme, vidíme nejaké, nejaké ciele, nuž a to, čo sme tu počuli, čo tam chýba v týchto opatreniach, v týchto dvoch, o ktorých hovorím, dvoch, dvoch vážnych, vážnych materiáloch, to znamená konsolidácia a štátny rozpočet, chýbajú tam napríklad, ako sme počuli, opatrenia na ekonomický rast. Úplne sa s tým stotožňujeme, chýbajú. Jednoducho chýbajú, nie je tam žiadna ambícia, aby sme podporili ekonomický rast. Ja k tomu dodávam, že, naopak, my ho utlmujeme. 59-2
Krásny príklad je daň z finančných operácií, skutočne daň z finančných operácií, ja to často spomínam, podnikatelia mi hovoria, nejako to zvládneme, no, nejako, nejako zvládneme tie vyššie výdavky, ale to tak otrávi to prostredie, tak otrávi. Ale keď si zoberiete tú vražednú kombináciu takéhoto nového opatrenia, keď z bánk robíme nový daňový úrad v podstate, keď zaťažíme podnikateľov touto transakčnou daňou a zvýšime im daň z príjmov o 3 percentuálne body, koho sem dotiahneme? Povedzte mi, aké firmy sem dotiahneme? Slovensko má percentá, percentá z priamych zahraničných investícií, keď to porovnávame s okolitými štátmi. Na Slovensku nemáme kapitál na to, aby sme my si sami pomohli vlastnými silami. Ľudia u nás majú v bankových účtoch 50 mld. eur. To je menej, ako je hodnota dlhu, ktorý je 77 mld. eur. To znamená, keby sme dnes chceli, že zobereme, že zobereme peniaze, ktoré sú v bankách, a chceme uhradiť dlh, tak nemáme na to. Bohaté štáty majú niekoľkonásobok, niekoľkonásobok tie štáty západnej Európy, že si môžu dovoliť, preto keď počujem reči o tom, však my máme nízky dlh HDP, ja viem, že ho máme nízky v porovnaní s Talianskom, ale choďte sa pozrieť do Talianska, koľko majú uložených peňazí Taliani na účtoch. Jednoducho keby ten štát v tomto momente zbankrotoval a bolo by treba uhradiť tie dlhy, tak sú tie peniaze. U nás nie sú. Preto my sme odkázaní, nemáme peniaze na zahraničné investície, teda na vlastné investície, preto ich potrebujeme, sme odkázaní. Čo robíme? Namiesto toho, aby sme tie firmy sem lákali na kvalitné prostredie, aby sme ich lákali na to, že budú mať nízke dane, tak ich zaťažíme transakčnou daňou, otravujeme im prostredie, zväzujeme im ruky poplatkami a tak ďalej. Takže nejaké rozvojové ekonomické opatrenia v tom rozpočte nevidíme.
Výber daní. My to máme, my sme to mali v tých piatich opatreniach, čo sme predložili aj predsedovi vlády. Zlepšenie výberu DPH. Hovoril to aj kolega Viskupič, klesá nám to, ideme opačným, presne opačným smerom.
V rozpočte nevidíme absolútne nič, žiadne opatrenia, žiadnu ambíciu, že by sa zlepšoval výber daní.
Adresnosť výdavkov sme počuli. Adresnosť výdavkov je na, adresnosť výdavkov, ja neviem, stále napríklad čakáme na to, akým spôsobom sa bude a ak sa bude poskytovať energetická pomoc. Stále nevieme. My sme interpelovali, teda budeme sa snažiť dotiahnuť ministerku hospodárstva budúci týždeň do výboru, hospodárskeho výboru, aby nám to povedala. Takže žiadna adresnosť výdavkov.
Využívanie fondov z Európskej únie, to bola ďalšia požiadavka. V polovici roka sme mali čerpanie z nového programového obdobia 1 %. Akým spôsobom potom chceme tie investície, tie verejné investície, ktoré sú financované z 90 % z európskych fondov, ako to chceme dosiahnuť? A keď ich nemáme, keď nevieme použiť tie eurofondy, čím to nahradíme?
Ja by som ešte, už mi čas beží, ale ešte pár slov povedal k samosprávam, lebo táto správa sa venuje aj samosprávam a hovorí mi z duše, pretože samosprávy, hovorí sa o tom, že tie samosprávy sú, nie je vyriešené ich financovanie a v tejto správe sa žiada o to, aby sa urobil aj audit, že podľa čoho pracujú samosprávy a či majú dostatok prostriedkov. Takže za to sa tiež plne staviame, to, čo hovorí rozpočtová rada. Jednoducho treba to doriešiť, nemáme to dotiahnuté.
Čo sa týka tých samospráv, tak tu ešte, ešte máme tie konkrétne úlohy, ešte mám dve minúty, ktoré, alebo konkrétne návrhy, ktoré predpokladá rozpočtová rada, a to stanoviť podmienky na poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív pre samosprávy, súhlas. Uskutočniť audit kompetencií obcí a VÚC, súhlas. Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv a uložených sankciách, súhlas. A ja len poviem prečo, však samosprávy nás zaujímajú, my by sme mali hovoriť o ďalšej decentralizácii, čo s tými samosprávami robiť, takže musí mať zmapované východisko.
Ale poviem na záver jednu vec, že tie samosprávy ony zo zákona nesmú hospodáriť s dlhom, nesmú hospodáriť s nevyrovnaným rozpočtom. Musia mať vyrovnaný rozpočet. Tak si predstavte, že nasledujúce roky budú samosprávy mať vyrovnaný rozpočet, hoci budúci rok dostanú oveľa menšie peniaze ako tento rok, a zároveň štát, ministerstvo financií, štátny rozpočet bude hospodáriť s deficitom okolo 6 mld. eur, každý jeden rok. Vôbec sa to nezmení. A ten dlh štátu, ktorý urobia, tak pôjde z vlaňajších 77 mld. eur na 92 mld. eur v cieľovom roku. To znamená, vláda sa bude veselo ďalej zadlžovať, bude neadresne rozdávať výdavky, bude slabo vyberať svoje zdroje a nám bude dlh rásť. Zapamätajme si to, toto funkčné obdobie dlh štátu bude stále rásť.
Takže na záver poviem toľko, že s tým, čo predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v KDH súhlasíme, a zároveň apelujeme na všetkých poslancov, keby bola plná snemovňa, aby si uvedomili, že rada je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií a jej odporúčania je ozaj vhodné brať do úvahy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2024 18:59 - 19:00 hod.

Jozef Hajko
Reagujem na svojho predrečníka, KDH sa tiež prikláňa k tomuto návrhu zákona, podporí ho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2024 14:49 - 14:49 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za pripomienky. Pani Vaľová má vlastne upozornila ešte na jednu vec, ktorú som tu nespomenul, áno, príplatky sa odvíjajú od minimálnej mzdy. A ak budete platiť, ak budete mať vysoko minimálnu mzdu a budete mať vysoké príplatky, tak to je ďalšia pasca. Jednoducho ľudia si povedia, oželiem svoje zdravie na určitý čas, oželiem pohodu vo svojej rodine a pôjdem pracovať do trojzmennej prevádzky, pretože sa to oplatí. Pretože mi zvýšili tie príplatky. Viete, to je strašná pasca, to sa dá vydržať určitý čas takto pracovať, ale poviem vám jeden príklad, že sú štáty, ktoré si to veľmi dobre chránia, napríklad my tu máme veľa kórejských investorov, aj ten posledný z Novák a neviem, či viete, v Južnej Kórei je zakázaná nočná práca, normálne ju majú zakázanú. A viete prečo? Lebo vedia, čo to robí s ľuďmi trojzmenná práca. A my si tu budujeme veselo ďalej trojzmenné prevádzky. Pamätám sa, keď Robert Fico bol, tuším, to bolo tiež niekde v Topoľčanoch, bol na nejakej nočnej zmene a hovoril, že ako súcití s týmito ľuďmi, ktorí pracujú v noci, ako im treba pomáhať. Na druhý deň, na druhý deň vláda schválila tri obrovské investičné stimuly, vo všetkých troch prípadoch trojzmenná práca. To znamená, to je to pokrytectvo, čo vlastne presne chceme. Chceme, aby ľudia zarobili, alebo chceme, aby sa tu uplatnili nejaké podmienky, ktoré tejto vláde vyhovujú? Skutočne nad tým sa treba hlboko zamyslieť, ale toto sa nedá urobiť bez toho, aby ste mali jasnú koncepciu a nejakú dlhodobú hospodársku politiku.
Skryt prepis