Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.10.2024 o 15:26 hod.
Ing.
Jozef Hajko
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, poukázal si na príklade zdravotníctva, aká ťažká a nezmyselná bude táto daň z finančných transakcií pre tento rezort. Ja rozumiem jednému, ak prichádza vláda a minister financií s nejakým opatrením, dosť je ťažko, keď, ho uplatňovať, keď sa z neho budú krájať nejaké výnimky, ako aj v tomto prípade navrhuješ. Áno, ak sa má niečo prijať, tak nech platí plošne. Ale na druhej strane už sme počuli veľmi veľa okrem teba aj ďalších rečníkov, ktorí hovoria, že ako ťažko dopadne táto konsolidačná daň na iné sektory, ktoré si to absolútne nezaslúžia. Hovorili sme o treťom sektore, o práci dobročinných organizácií, ktoré zastupujú rolu štátu, takže tieto jednotlivé príklady a tvoj na záver len svedčia o tom, že táto daň nemá miesto v našom, v našom systéme. Hľadajme iné riešenia. My sme ich navrhovali. Navrhujeme riešenie na strane štátu a nie, nie vyberať poplatky ďalšie od ľudí, od firiem a napríklad aj od zdravotníkov. To je jeden postreh.
Druhý je ten, ste si to určite všimli, keď v KDH hovoríme o platoch lekárov, sú skutočne, ako povedal kolega, sú primerané, primerané našej životnej úrovni, tak hovoríme aj o tom, že za tieto platy chceme, aby poskytovali primerané služby. A tak by to malo byť, to je tá efektívnosť. To znamená, ak títo pracovníci, ktorí majú v rukách životy nás všetkých ako pacientov, dostávajú dobré finančné ohodnotenie, potom je namieste, aby sme od nich žiadali, aby za to poskytovali aj primerané služby. A aby to tak bolo, toto musí sledovať vyslovene štát. A preto aj podporujem Petra Stachuru v jeho navrhovaných pozmeňovacích návrhoch.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2024 15:26 - 15:27 hod.
Jozef HajkoKolega Stachura, poukázal si na príklade zdravotníctva, aká ťažká a nezmyselná bude táto daň z finančných transakcií pre tento rezort. Ja rozumiem jednému, ak prichádza vláda a minister financií s nejakým opatrením, dosť je ťažko, keď, ho uplatňovať, keď sa z neho budú krájať nejaké výnimky, ako aj v tomto prípade navrhuješ. Áno, ak sa má niečo prijať, tak nech platí plošne. Ale na druhej strane už sme počuli veľmi...
Kolega Stachura, poukázal si na príklade zdravotníctva, aká ťažká a nezmyselná bude táto daň z finančných transakcií pre tento rezort. Ja rozumiem jednému, ak prichádza vláda a minister financií s nejakým opatrením, dosť je ťažko, keď, ho uplatňovať, keď sa z neho budú krájať nejaké výnimky, ako aj v tomto prípade navrhuješ. Áno, ak sa má niečo prijať, tak nech platí plošne. Ale na druhej strane už sme počuli veľmi veľa okrem teba aj ďalších rečníkov, ktorí hovoria, že ako ťažko dopadne táto konsolidačná daň na iné sektory, ktoré si to absolútne nezaslúžia. Hovorili sme o treťom sektore, o práci dobročinných organizácií, ktoré zastupujú rolu štátu, takže tieto jednotlivé príklady a tvoj na záver len svedčia o tom, že táto daň nemá miesto v našom, v našom systéme. Hľadajme iné riešenia. My sme ich navrhovali. Navrhujeme riešenie na strane štátu a nie, nie vyberať poplatky ďalšie od ľudí, od firiem a napríklad aj od zdravotníkov. To je jeden postreh.
Druhý je ten, ste si to určite všimli, keď v KDH hovoríme o platoch lekárov, sú skutočne, ako povedal kolega, sú primerané, primerané našej životnej úrovni, tak hovoríme aj o tom, že za tieto platy chceme, aby poskytovali primerané služby. A tak by to malo byť, to je tá efektívnosť. To znamená, ak títo pracovníci, ktorí majú v rukách životy nás všetkých ako pacientov, dostávajú dobré finančné ohodnotenie, potom je namieste, aby sme od nich žiadali, aby za to poskytovali aj primerané služby. A aby to tak bolo, toto musí sledovať vyslovene štát. A preto aj podporujem Petra Stachuru v jeho navrhovaných pozmeňovacích návrhoch.
Vystúpenie v rozprave 1.10.2024 14:59 - 15:14 hod.
Jozef HajkoAk by som mal pár slovami opísať tento, tieto návrhy a to čo ich sprevádza, tak poviem, že ide o nehatenú umienenosť, veľmi nízku odbornosť, oranie na ľuďoch, na firmách, na zamestnávateľoch, zamestnancoch. Aj neskôr...
Ak by som mal pár slovami opísať tento, tieto návrhy a to čo ich sprevádza, tak poviem, že ide o nehatenú umienenosť, veľmi nízku odbornosť, oranie na ľuďoch, na firmách, na zamestnávateľoch, zamestnancoch. Aj neskôr poviem, že prečo. Rozoberiem to podrobnejšie. Pridám ešte jednu vec a to je proces. Dnes sú presne dva týždne, presne dva týždne, ako predstavitelia vlády nám na obrazovkách ukázali, akým spôsobom má vyzerať konsolidácia verejných financií. My sme na to netrpezlivo čakali celé mesiace, dozvedeli sme sa to až teraz a po týchto dvoch týždňoch, tak ako to vyzerá a ako to včera predniesol aj minister financií na finančnom výbore, po dvoch dňoch by sme to mali schváliť a veci by mali byť hotové. Ide o balík 2 miliardy 700 miliónov eur. Sú to obrovské peniaze a tá záťaž dopadne hlavne na obyvateľov.
Ale ešte sa vrátim k tomu procesu od začiatku, že ako to vlastne neštandardne išlo a to neštandardne je pomerne slabé slovo. Cválalo to skutočne veľmi zvláštnym svojím tempom. Hneď po tom ako minister financií a predseda vlády s koaličnými partnermi predložili tento návrh tohto konsolidačného balíka, opakujem, na obrazovkách pri prezentácii, tak deň na to schválila vláda príslušné zákony. O pár dní sa dostali tieto návrhy na rokovanie sociálnych partnerov, na tripartitu, to znamená, presne naopak, ako sa to robí v bežných procesoch. Samozrejme, že vláda si schválila, ako to už býva zvykom pri takýchto dôležitých zákonoch, skrátené legislatívne konanie. No a potom prišla výzva, aby sa opoziční partneri politicky zúčastnili na rokovaní, kde by predostreli svoje návrhy. Kresťanskodemokratické hnutie túto ponuku prijalo. Napriek tomu, že to bolo iba pár dní po predstavení tohto konsolidačného balíka a prijali sme toto pozvanie. Uvedomovali sme si, že to možno bude hrach na stenu, čo predostrieme a že to možno bude nejaká kamufláž zo strany predstaviteľov vlády. Ono sa to napokon aj potvrdilo, pretože my sme prišli s konkrétnymi návrhmi už vtedy a dostala sa nám takej cti, že po rokovaní predseda vlády hovorí, že sme nepredostreli nič konkrétne. Samozrejme, že to nebolo tak, bolo to úplne inak. Trošku strpenia, musím si znovu ten počítač oživiť. Podarilo sa aj bez okuliarov. Dobre.
Takže my sme, samozrejme, s tým počítali, že takéto niečo môže nastať, ale cítili sme povinnosť, lebo sa snažíme konať konštruktívne, pristupovať k politike konštruktívne, predložiť svoje vlastné návrhy. Najviac nás na tom trápilo to, že to, čo predložila vláda, tak z 95 % malo padnúť na plecia obyvateľov, podnikateľov a len 5 % mala vláda šetriť podľa týchto návrhov na sebe. Potom, po tomto rokovaní, kde sme mali predostrieť svoje konkrétne návrhy, poputovali tieto návrhy zákonov do parlamentu. Predstavte si, že by sme v tomto momente, na tom rokovaní vlády, predostreli svoje vlastné návrhy v paragrafovom znení a posunuli by sme ich vláde. Viete si predstaviť, že by za 24 hodín sa tieto návrhy nejakým spôsobom dostali do celého balíka, ktorý navrhovala vláda? No ja si to predstaviť ani neviem, to znamená, že scenár bol dopredu určený a sme mali zohrať úlohu nejakých naivných štatistov. Ale nič, my ideme ďalej, hej? Ako nie je to prvá vec, však takto pred niečo vyše rokom sme tu rokovali o prvom konsolidačnom balíku a bolo to dosť podobné. Potom prišla rozprava a skrátené konanie. Zapchali nám ústa. Dostali sme obmedzený čas, aby sme sa k tomu mohli vyjadriť, limitovaný čas, takže priestoru bolo veľmi málo.
Nuž ale čo sa dialo. Medzitým sa tieto zákony vyvíjali. Prišli nejaké oznámenia, že niečo sa bude meniť a tak ďalej. No a napokon aj to rokovanie, ktoré sa skončilo v prvom čítaní minulý týždeň, zakončil minister financií tým, že no počkajme si ešte, čo bude cez víkend, možno tam budú nejaké úpravy a skutočne, včera na rokovaniach výborov, bol som na obidvoch, na hospodárskom aj finančnom, sme sa dozvedeli, že tieto návrhy sa menia. Tak, samozrejme, že, opakujem znovu, nebolo to prvý raz. Počítali sme s tým. Samozrejme, času na to, aby sme si to prezreli, bolo veľmi málo. Ale aby toho nebolo dosť, tak sám minister financií na finančnom výbore povedal, ej, ale ešte bude zasadnutie koaličnej rady v stredu a ešte sa to môže zmeniť. Takže vlastne o čom to rokujeme dnes? Ja neviem. Čo máme na stole? A do akej miery to brať vážne? Keď si zajtra zasadnú politici vládnych strán a povedia si, že ja neviem, možno to bude spolovice úplne inak. Ja skutočne neviem, čo sa bude diať. Hoci minister avizuje, že nejaké drobné zmeny, ale tak ako vidíme ten politický vývoj, ako je turbulentný vo vládnej koalície, no ktovie. Môže sa stať hocičo. Ja neviem, možno zajtra dostaneme na stôl návrh zákona o zmene výpočtu minimálnej mzdy, ktorý bude možno úplne iný, ako hovoril minister práce. Neviem. Fakt skutočne miera neistoty, ako hovoria matematici, je veľmi vysoká, mimoriadne vysoká.
Tak o čom to tu vlastne máme dnes rokovať? Najskôr som povedal, nás nevypočujú, priamo na rokovaní vrcholných predstaviteľov politických, bolo tam aj Progresívne Slovensko. Na druhej strane tu od nás stále žiadajú, že aby sme sa k tomu konštruktívne vyjadrovali a prednášali svoje návrhy. No ja neviem, ja budem ešte, ešte vydržím a budem ešte niečo prekladať, samozrejme. Budeme skúšať, ale skutočne som mimoriadne skeptický, pretože ako povedal včera minister financií, vo štvrtok by malo byť všetko schválené. Lebo to treba, je to nevyhnutné.
A k východisku. Stále sa tu opakuje dookola to isté, hovoria to predstavitelia vládnej koalície, že vláda zdedila verejné financie vo veľmi zlom stave. Nepochybujem, nepochybujem. Napokon, počuli sme samého ministra financií, ktorý povedal koncom minulého roka, keď sme tu rokovali o tom prvom konsolidačnom balíku a o rozpočte verejnej správy, potvrdil, že skutočne Slovensku hrozí grécka cesta bankrotu. Nepochybujem. Kto za to môže?
Mne sa to tak ťažko počúva tie reči, my sme osem rokov neboli v parlamente, ale môžem si dovoliť sa na to pozrieť tak trošku zvonku, hej, že kto za to môže. Ja si veľmi dobre spomínam na rok 2019, keď minister financií, tento istý minister financií zostavoval návrh verejného rozpočtu, teda ľudovo povedané, štátny rozpočet na rok 2020.
Ako všetci vieme, bol to volebný rok a volebné rozpočty sa zostavujú skutočne ťažko, hej, to vieme všetci.
Nuž v tom roku 2019 podľa toho, podľa tých zámerov vlády Roberta Fica, vtedajšej vlády, to mal byť prvý rok, keď Slovensko bude hospodáriť tak, že sa nebude zadlžovať. To znamená, bude to rok, keď Slovensko nebude mať žiaden deficit. Bude mať vyrovnaný rozpočet verejnej správy. Nič sa nestalo napriek tomu, že tie roky neboli až také zlé a Slovensku sa pomerne darilo hospodársky a mohli sme, mohla tá vláda skutočne naplniť tú svoju ambíciu, aby rozpočet bol vyrovnaný. Pamätám si veľmi dobre na slová Andreja Danka zo Slovenskej národnej strany, ktorý zase hovoril, počúvajte, však sa pozrite, kde sú iné štáty v Európskej únii, ktoré majú zadlženie nad 100% HDP. Však my sa máme kam zadlžovať, prečo by sme mali byť horší ako tí ostatní, však dožičme tým ľuďom. A skutočne tá vláda dožičila napríklad tým, že v čase, keď to nebolo nutné, tak znižovala sadzbu tých základných potravín z 20 na 10%. Vtedy to skutočne nebolo potrebné, ako je... samozrejme, že každému doprajem lacné potraviny. Prečo nie. Najmä tým najbiednejším kategóriám ľudí. Ale nebolo to nutné. A čo sa stalo? Keď to nebolo treba, tak sa to znižovalo.
A teraz, keď to znižujú, oni už veľmi nemajú kam ísť. Z tých 10% na 5, to nie je bohviečo. To je päť percentuálnych bodov. A navyše, keď prirátate všetky tie náklady, ktoré budú započítané do tých tovarov, až sa objavia na pulte v tých predajniach, tak jednoducho vymažú celé to zníženie DPH. A dokonca, nehovorím to ja, hovoria to renomované inštitúcie, tá inflácia by sa budúci rok mala skokovo zvýšiť na vyše 5 %. Takže nečakajme, že budú lacnejšie potraviny. Krásny príklad toho, ako si vláda premrhala sedem úrodných rokov a nešetrila. Poviem ešte jednu vec z roku 2020. Bolo to niekoľko dní pred voľbami. Ja som to už spomínal aj minule. Niekoľko dní pred voľbami si sadol parlament a schválil 13. dôchodky. Úžasná vec. Nič, iba populistický ťah pred voľbami. A tú pol miliardu eur, ktoré mali ísť na 13. dôchodky v roku 2020, tak to hodili na plecia novej vlády. A nová vláda s tým, nech už bude akákoľvek, tá nová vláda si s tým musí poradiť a musela si s tým poradiť. Museli prijať nejaké kroky. Ale aby som bol objektívny a keď sa hovorí, že vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera, prípadne aj pána Ódora, že táto vláda, že spôsobila taký obrovský nárast dlhu, nuž, nebudem ju chváliť za také veci, ako je očkovacia lotéria.
Hovorím tu teraz, budeme tu. Teraz tu hovorím aj trošku na odbornej báze. Minister financií si dal vtedy inštitútu finančnej politiky alebo útvaru Hodnota za peniaze, ale tuším inštitútu, no jednoducho v zložke, zložke, odbornej zložke ministerstva financií, vypočítať, že vlastne táto očkovacia lotéria bude prínosom pre štát. Jednoducho varili z vody a nevedeli to vypočítať. Však to sa nedalo vypočítať a potom to ešte dosť sa snažili spätne dokazovať.
To znamená, že bol to, samozrejme, nezmysel od začiatku a bolo tu plno ďalších vecí. Ja spomeniem pokojne aj, aj vec, aký sa dostal do našej legislatívy daňový bonus, no viete, posilnený. Bolo to z večera na ráno. Pamätáte si tlačovky predsedu vlády, ministra financií. Mne sa to už pletie, kto bol vtedy, kedy, lebo sa tam menili.
Tak trojhodinová tlačovka, z ktorej vyplynulo, že ideme meniť zákony. A nakoniec aj takým spôsobom, že sme ešte aj krúžkovné schválili, aby nám to potom Ústavný súd povedal, ale to, to nemôžete, to sa nedá takto robiť.
To znamená, nepripravené, bez dosahov, bez prepočtov, nepripravené a v podstate, ja to poviem tak, my sme zástancovia rodinnej politiky aj daňového bonusu, ale medvedia služba pre tento inštitút daňového bonusu. Medvedia služba. Teraz to otrieskavajú o hlavu predstaviteľom vtedajšej vlády vlastne všetci, ktorí nie sú priaznivcami daňového bonusu. Dnes zabúdame aj na to a už sa prestanem venovať východiskám, zabúdame aj na to, že často teda tí, čo to kritizujú, do akých podmienok vošla vláda Igora Matoviča. Do pandémie, energetickej krízy, vošla do ukrajinskej vojny, do obrovského nárastu inflácie, musela riešiť problémy, ako zachovať zamestnanosť, hoci sa vo firmách nepracovalo. To sú, samozrejme, výdavky, výdavky, výdavky a dlhy.
Tým nechcem ospravedlňovať, že táto vláda konala efektívne, to by som nepovedal. A posledné slovo, čo poviem. My sme očakávali aj od úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, že nepripraví len schematicky, ako mu to predpisoval zákon, vyrovnaný rozpočet na rok 2024, ale že pripraví aj nejaký návrh na nielen tie lego kocky, ale že pripraví návrh, že akoby si táto vláda predstavovala, že by mohol fungovať štátny rozpočet v roku 2024. Lebo keby to bolo bývalo, tak je to veľká pomoc pre novú vládu, nech by bola akákoľvek, hovorím. Keby sme aj my boli v tejto vláde súčasnej, tak aj pre nás by to bola veľká pomoc. Nič také neprišlo.
A teraz, predpokladám, že pán minister si iba odbehol, ale chcem, áno. Takže chcem hovoriť o tých našich konkrétnych návrhoch, ktoré sme predostreli. Je tam päť bodov a tak isto ako moji predrečníci, tak tiež ako poviem, že na čom postaví, postavilo konsolidovanie Kresťanskodemokratické hnutie. Zníženie 10 % stavov zamestnancov vo verejnej správe, je to zhruba 40-tisíc ľudí. Dá sa to. Viete, čo? Ja som včera hovoril s človekom, ktorý pracoval vo vysokej funkcii na jednom ministerstve a povedal mi, 20 % ľudí tu nerobí nič. Úplne zbytoční ľudia, ktorí nám tu iba kazia atmosféru. 20 %. A darmo mi minister bude hovoriť, že ako by ste to spravili vy múdri, však to sa nedá.
Ale však, samozrejme, že sa to nedá zo dňa na deň. Ale prečo na to nemysleli od začiatku roka? Keď minister hovorí, že nám hrozí, hrozí grécka cesta. Vlani, ako sme tu hovorili o štátnom rozpočte, tak povedal: "A budeme musieť byť tvrdí aj v tom ďalšom roku." Nech sa páči, čo robili 9 mesiacov? Však si mohli spraviť audit a mohli si povedať, že kde, čo znížiť, aké výdavky.
Druhá vec. Ja teda poviem to aj rovno aj na adresu samospráv. Keby sme, lebo aj to sú zamestnanci verejnej správy, ja nehovorím o prepúšťaní vojakov, o policajtoch a zdravotníkov a tak ďalej. Ale ak by sme, ak by sme siahli aj do samospráv, ja to poviem veľmi jednoduchým príkladom. Združenie miest a obcí Slovenska hovorí už niekoľko rokov o tom, že treba podporiť spoločné úradovne. To znamená, keby sme vedeli pozdružovať tie obce a tie spoločné úradovne by boli efektívne a nemal by argument, nemala by vláda argument, aby, aby im odtrhávala napríklad právomoc pri stavebnom konaní, tak by to bolo oveľa lacnejšie a bola by tam menšia, menšia zamestnanosť. Dá sa to. A to neotváram veľkú tému rozdrobenosti našich samospráv. Dá sa to, len treba o tom uvažovať a treba o tom hovoriť. Nič také sme nepočuli.
Ďalší bod bol, už nemám veľa času, ďalší bod bol znižovanie nákladov ministerstiev. Máme to prepočítané.
Ako, pán minister z nás robí analfabetov, že to nemáme. Máme to priamo, priamo z tých ministerstiev. Máme ľudí, ktorí na tých ministerstvách pracovali a ktorí dokázali ušetriť v minulom volebnom období. A dá sa to, dá sa to ušetriť. My sme si len prepočítali, poviem príklad. Tovary a služby, ktoré nakupujú ministerstvá. Nemôžem tu používať pomôcky, ale mám graf. Keby ste ho videli, každý rok to je takto. Od začiatku roka nakupuje sa, nakupuje, nakupuje a ku konca roka urobí tá krivka toto. Tak sa donakupuje, by som povedal, ku koncu roka. Ak by sme len, ak by sme len tovary a služby, to hovorím jednu kategóriu, ostali v tovaroch a službách na výdavkoch úrovne roka 2023, tak ministerstvo financií, tento štát ušetrí 400 miliónov eur. Dobré východisko do budúceho roka, nie? Dá sa to. A netreba meniť zákony. Stačí jedno uznesenie vlády. Príde minister financií a budú sa viazať výdavky tak, že budete mať také výdavky ku koncu roka, ako ste mali vlani. Máme príklady na to, týka sa to energií, týka sa to nájmov, týka sa to, týka sa to počítačov, týka sa to všetkých, všetkých vecí, ktoré vlastne, ktoré potrebujú tie ministerstvá okrem, okrem miest. Týka sa to verejného obstarávania, dajme tomu, spoločného verejného obstarávania. Požičiavania si zamestnancov medzi sebou, medzi tými rezortmi, ktoré sú ako takto zapuzdrené, tie rezorty. Dá sa to, ja som o tom presvedčený. Ak mi niekto hovorí, že sa to nedá, pretože je krátkosť času, čo sa robilo od začiatku roka? Poviem len príklad jedného ministerstva nového, ministerstva cestovného ruchu a športu. Viete, koľko peňazí pôjde na prevádzku toho ministerstva? Z 236 miliónov z dostupných informácií, ktoré sme získali, z tých 236 miliónov pôjde 9 miliónov eur. A v tom je aj tá drahá budova, honosná na brehu Dunaja. Nakúpili si, neviem, ministerstvo avizuje, že zamestnáva 50 ľudí. Nakúpili si 100 počítačov a 150 licencií. Prečo? To je z Centrálneho registra zmlúv toto, čo vám hovorím. Takto hospodári novozriadené ministerstvo.
Takže keby sa už len tam na tomto ministerstve šetrilo, už sú z toho, samozrejme, príjmy pre alebo nižšie výdavky pre štátny rozpočet.
Výber DPH. My sme predostreli vláde riešenie, majte ambíciu vyberať dane z pridanej hodnoty tak, ako to robia tie najlepšie štáty v Európskej únii. To sú oficiálne čísla, hovorím o daňovej medzere. Ak by sme išli na priemer desiatich najúspešnejších štátov v Európskej únii a mali výber, úspešnosť výberu na tom priemere, tak je to ročne 900 miliónov eur. Pán minister hovoril, že budú na tom pracovať. Som zvedavý, ale na tomto sa už mohlo pracovať dávno. Hazard, hazard, sme si to spočítali presne. Ak by odvod z hazardných hier predstavoval namiesto súčasných 27 %, 37%, tak by to prinieslo štátnemu rozpočtu 70 miliónov eur. To je daň, kde sme ochotní ísť hore. Keď to spočítam, keď to spočítam, ako som povedal na začiatku, vláda chce na sebe šetriť 5 % a 95 % pôjde, pôjde na bedrá obyvateľov a podnikateľov. Ak by sa prijali tieto opatrenia, ktoré my navrhujeme, bol by ten pomer presne opačný. Vláda by šetrila viac ako z 90 % na sebe. A opakujem, dá sa to.
Teraz ešte konkrétne k tým opatreniam, ktoré sme tu mali, k niekoľkým opatreniam. Daň z pridanej hodnoty, viete, je to úplne nedôstojné, ako na ministerstve si nakreslili cifru 1 miliarda eur, ktorá sa mala na dani z pridanej hodnoty vybrať budúci rok. Nech tu v tom poslednom prepočte, ja ich neberiem veľmi vážne, lebo sa to stále mení, v tom poslednom prepočte je to pod miliardu eur, ale to licitovanie z jednej sadzby do druhej a ten politik tak a ten takto, ako to je nedôstojné, však to uráža ľudí. Však my hovoríme o konkrétnych životoch ľudí, o ich nákladoch, o ich výdavkoch. A my si povieme, no tak knihy áno a potom toto nie. No jednoducho je to nedôstojné aj s tými sadzbami. Ako viete, môžeme mať iba tri sadzby. Základnú a dve znížené. Zmizla nám sadzba 10 %, neviem, či ste si všimli. Už, už sú len v tom návrhu sú sadzby tri: 23, 19 a 5. Takže ešte aj so sadzbami sa šibuje hore dole, ako to, ako to príde. Ja som to už spomínal, že pri tej dépeháčke si vláda Roberta Fica predchádzajúca vyčerpala už z vankúša, tým, že znížila, znížila daň na základné potraviny vtedy zbytočne úplne na 10 %. Osobitný odvod pre energetické firmy. Ak som hovoril na začiatku, že nízka odbornosť, prosím vás pekne, mňa to, ani mi to nenapadlo.
Máme podpísané memorandum, štát, vláda má podpísané memorandum so Slovenskými elektrárňami. Ministerka hospodárstva mi povie, že, že rokuje, som sa jej na to pýtal, že rokuje o cenách zastropovaných elektrickej energie na budúci rok. Dobre, v poriadku. A tým pádom som myslel, že rokuje aj so Slovenskými elektrárňami. A vláda príde a povie, že jednoducho nemôžu, nemôžu zvýšiť odvod pre energetické firmy, pretože by sa spätne muselo, museli doplatiť, vláda by spätne musela doplatiť na tie dotované ceny 900 miliónov eur. Ale však tá zmluva, to memorandum je známe odvtedy, ako je podpísané a presne viem, čo tam je. Však všetci, čo sa o to zaujímajú, to vedia. Vláda sa v tom memorande zaviazala za tie, za tie zastropované ceny, že nebude dvíhať dane a poplatky bežné v Európskej únii. Ja som myslel, že to tam, že to keď navrhujú odvod, že to mali prerokované so Slovenskými elektrárňami. A teraz sa dozvieme, dozvieme v hodine dvanástej, že nie, nedá sa to. A výsledok? No, keď sa nedá odtiaľ, aj to nie je isté, či tie ceny elektrickej energie pre domácnosti budú zachované. Keď sa nedá odtiaľ, no tak zvýšime daň z príjmov fyzických osôb všetkým na 24 %. No úplne strašné. To znamená, keď sa nedá tu, tak zoberieme tam. Čo to spraví s biznisom? Kde sú analýzy? Čo sa stane? Čo sa stane so zamestnanosťou? Nikto nevie. Takže toto pokladám skutočne za veľmi nízku odbornosť celej vlády, že takýmto spôsobom postupuje, skutočne, keď si neuvedomuje základné súvislosti.
Keď som pri tých energiách, pán minister hovorí, že prvý raz budú dividendy z elektroenergetických firiem.
400 miliónov máme rozpočet tento rok z rozvodných závodov. To sú energetické firmy, elektroenergetické. Asi, asi myslel tým Slovenské elektrárne. Dobre, v poriadku. Slovenské elektrárne skutočne, kde je štát tretinovým akcionárom, tak Slovenské elektrárne nevyplácali dividendy. No, prečo? Lebo stavali Mochovce 3, 4 a stavajú. Dobre, minulý rok sa darilo, boli vysoké ceny elektriny a Slovenské elektrárne zarobili, budú mať zisk a teraz štát si sľubuje od toho, že jednoducho od tých Slovenských elektrární dostane dividendu prvý raz. Lenže však to sú, to je základná matematika. Keď zaplatí si, dostane tretinový akcionár dividendu, tak aj tie, tie ďalšie dve tretiny akcionárov dostane dividendy. Však v poriadku, keď, keď dobre hospodári, nech sa páči. Ale Slovenské elektrárne sú totálne zadlžená firma. A ak máme hovoriť o reinvestícii ziskov na to, aby si pomohli Slovenské elektrárne, aby pomohli aj tomuto štátu, tak čo sa budú ďalej zadlžovať? Ako zdá sa mi to veľmi krátkozraká politika, ale asi na to pristúpili.
Ceny plynu. Spomeniem to aj súvislosti s daňou z pridanej hodnoty. Ceny plynu, hovoria tie prepočty, že o tretinu by mohli narásť. Samozrejme, je to v rukách regulačného úradu. Ale referenčný rámec, na základe ktorého sa určujú, na základe ktorého vychádza do tých cien regulačný úrad, tie sú jasné. Však odvíja sa to od trhových cien.
Takže ak stúpne plyn o 30 % a teplo, samozrejme, v závese, na to si ešte prirátajte 23 % DPH. To znamená, to bude ďalší nárast. Bude to veľký nárast. A kladiem si otázku. No ale prečo potom 19 % DPH má mať elektrina a 23 % plyn? Ako nejde mi to do hlavy. Samozrejme, môžeme sa tu oháňať nejakými európskymi predpismi a tak ďalej. Obávam sa, či to nie je v súvislosti s rokovaním so Slovenskými elektrárňami. Alebo či tam, či tam nie je niečo iné. Odpoveď na to nepoznáme. Ani sme sa to zatiaľ nedozvedeli, rád si to vypočujem.
Daň z finančných transakcií. My sme si to vyrátali, pán minister. My sme si to vyrátali. Samozrejme, sa to ťažko ráta, ale skúsili sme to. Daň z finančných transakcií bude mať dosah o obmedzenie hospodárskeho rastu o jedno, jednu desatinu percenta a na inflácii by sa mala prejaviť zhruba jednou desatinou percenta. To znamená, o toľko narastú ceny z dôvodu tejto dane. Nuž oplatí sa nám to? Čo je ešte horšie možno, ako toto, keď hovoríte s podnikateľmi, tak vám povedia, viete, tá daň, ona, ona nie je ani taká dôležitá tým, že, že zaplatíte viac, ale ona znepríjemní ako to podnikateľské prostredie. Ako stavia to podnikateľské prostredie, ako vyvolá, vyvolá nevôľu podnikať. A čo je horšie, vyvolá nevôľu zahraničných investorov.
Sme republika, sme štát, ktorý má niekoľkonásobne menšie príjmy z priamych zahraničných investícií ako naši susedia. My ich nutne potrebujeme. Namiesto toho ideme dávať investičné stimuly ďalej, hej, tak sme sa to dozvedeli, že v tej jednej, niečo vyše 1 miliarde eur, ktorú si vyberá ministerstvo alebo vláda bianko, tak že by mala byť aj podpora investícií. Nuž kladiem si otázku, lebo sa tomu venujeme, aj takých investícií? Lebo to som aj včera začul na výbore, ako je zatiaľ jasne neanalyzovaná a kontroverzná investícia alebo podporená investícia v Šuranoch na baterkáreň? Aj to budeme podporovať? Asi áno. Takže na jednej strane tie firmy zviažeme, znechutíme ich a na druhej strane si vyberieme niektoré a tým dáme. Čo je za tým? Môžeme si klásť otázku.
Ja mám toho ešte oveľa viac, ale budem pomaly končiť. Pozastavím sa ešte pri, ešte k tej transakčnej dani poviem, my máme aj pozmeňujúci návrh, však podporila ho celá opozícia. A ten pozmeňujúci návrh sa bude týkať, aby sme, prosím vás, pekne netlačili do platenia transakčnej dane inštitúcie, ktoré tu robia dobrovoľnícky, ktoré suplujú činnosť vlády v sociálnej oblasti. Aby sme ich nedusili, aby sme ich nezničili, oni robia za vládu to, čo vláda nerobí. Tak, prosím vás pekne, nevešajme im na krk takýto balvan. Podporu biznisu, pre nás to je veľmi dôležité, pretože keď podporujeme biznis, tak podporujeme zamestnávateľov a podporujeme zamestnancov a podporujeme tým pádom, samozrejme, aj tých ľudí, ktorí tam pracujú, podporujeme ich mzdy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorí o tom, že budúci rok nám klesne z dôvodu tohto konsolidačného balíka rast hrubého domáceho produktu o jeden percentuálny bod. Je to dosť vážna vec, je to taká tá hranica medzi dvoma, troma percentami, to je vždy zlé, tam sa to vždy láme. Takže bude to mať, a to je vlastne dôsledok toho, že ako sa budú správať tie firmy.
Ďalej možno to znie ako úžasne, že zdvihneme stropy na sociálne odvody a tých, čo zarábajú tie obrovské peniaze, tak ich takto, nech zaplatia si aj do sociálnej poisťovne. Ja sa bojím, že takéto opatrenia budú tlačiť tých kvalifikovaných, vysokokvalifikovaných manažérov do zahraničia, že budú utekať, práve pred týmito odvodmi. Hovoril som s niektorými, je to vážny problém. To znamená, že aj toto bude mať negatívny vplyv na firmy. Čo je horšie, nemáme žiadne, žiadne prepočty, nemáme žiadne analýzy, ako sa tento konsolidačný balík dotkne vlastne celej ekonomiky. Čo to spôsobí? Nielen dosah na ľudí, ale aj na ekonomiku. Pretože bez zdravej ekonomiky sa nevyhrabeme, nevyhrabeme z týchto problémov, ktoré tu máme. My sme jednoducho na to odkázaní. Nevidíme nič. Na záver poviem toľko, že hovorím, mám tu toho viac, ale poviem toľko na záver, že už som to povedal pri prvom čítaní. My sme za to, aby sa celý tento, tieto zákony stiahli z rokovania a poďme, prosím vás pekne, rokovať o takýchto opatreniach aj v súvislosti so štátnym rozpočtom. A potom tam uvidíme, potom uvidíme, že akým spôsobom vláda zamýšľa tie peniaze, ktoré chce vybrať, akým spôsobom ich hodlá minúť a či pristúpi aj k tomu, aby sa uviedli do života aj nejaké prorastové opatrenia, prorastové, my ich vyslovene potrebujeme.
A posledná vec, čo poviem, potrebujeme dlhodobú hospodársku politiku a podľa toho sa riadiť.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 26.9.2024 17:15 - 17:30 hod.
Jozef HajkoNavyše tieto dva zákony máme spojené do jednej rozpravy, takže hovoríme o nich naraz. Nedá sa opäť ani o týchto dvoch zákonoch, jeden, o týchto dvoch návrhoch zákona, teda o tom zlúčenom a o tom o dani z finančných transakcií hovoriť osobitne, ale musíme o nich hovoriť naraz. No dobre, však napokon ide stále o to isté. Úmysel zákonodarcu je ozdraviť ťažko stíhané verejné financie.
Ja si dovolím trošku zase zhrnúť len ten sled udalostí, ktorý nás doviedol až k tomuto bodu, ako sme tu, teraz stojíme a sedíme v parlamente a diskutujeme o týchto zákonoch. Je to v podstate niekoľko dní, ako minister financií spolu s predstaviteľmi vlády a ďalších koaličných strán predložil návrh zákona, teda takzvaný konsolidačný balíček. Nevideli sme podrobnosti, nevideli sme dovnútra, videli sme iba na obrazovke prezentáciu, koľko každé jednotlivé opatrenie má priniesť. Výpočty sme nepoznali a ono sa to potom, budem to spomínať, ono sa to potom prejavilo na tom, ako sa tie čísla vyvíjali a stále vyvíjajú a ešte aj budú vyvíjať.
Potom veľmi rýchlo nasledovalo rokovanie vlády, schválenie týchto zákonov, okamžité schválenie. Ale už po schválení tých zákonov vystupujú členovia vlády a hovoria, trošku inak to bude, ako to bolo v tom návrhu. Trochu inak. Napríklad tá daň z finančných transakcií nebude 0,35 %, ale 0,4 %, teda o desatinu, o 15 % vyššia. Potom prichádza, potom prichádza návrh zákona do tripartity. Vy sa titulujete ako sociálna demokracia, väčšinou vládne strany. Sociálna demokracia znamená, že si vážite aj názory odborov. My sa skôr považujeme za pravicovú stranu, takže si vážime názory aj podnikateľov, ale ako vidíme, do tripartity prichádza už hotový zákon, hotové zákony, takže v podstate nebolo o čom diskutovať.
Po tom, po tomto všetkom prichádza pozvánka pre opozičné strany, aby išli rokovať o týchto návrhoch, aby predniesli vlastné riešenia. Ja som to už dnes povedal, znovu to zopakujem, my sme nemali žiadne veľké oči, vedeli sme, že možno to bude hrach na stenu, ale považovali sme za primerané, aby sme sa stretli s predsedom vlády a s ministrom financií, pretože cítime zodpovednosť za vývoj v tomto štáte. A jednoducho, ktokoľvek sedí na týchto pozíciách, ctíme si inštitúcie a chceme, aby inštitúcie fungovali, tak sme tam boli. No a predložili sme, samozrejme, svoje vlastné konkrétne návrhy, dostal ich aj pán minister, potom, samozrejme, predseda vlády vyhlásil, že nič sme nepredložili, tak to už nechám na ňom. Asi úmysel toho stretnutia z jeho strany bol iný, ako diskutovať s opozičnou stranou o tom, ako si predstavuje ona konsolidáciu verejných financií.
Nuž, ani sme sa poriadne nerozišli a zákon bol v parlamente. Zákony boli v parlamente na druhý deň. A dokonca včera večer som sa zúčastnil, nie som členom finančného výboru, ale som sa zúčastnil, pretože ma to trápi, táto vec, a na to zasadnutie finančného výboru sa pán minister ani neunúval. Finančný výbor je, to je inštitúcia, ja hovorím, ktorá by nemala kontrolovať to, čo predložil minister financií, ale ona by už mala v zrode tých zákonov, v zrode, keď vznikajú návrhy, napríklad na rozpočet, už vtedy by to mohla kontrolovať. Už vtedy by mala posudzovať, čo ministerstvo financií predkladá a čo sa vlastne chystá. Nič také sa u nás nedeje, u nás a proste práca finančného výboru, dá sa povedať, že ignoruje, hoci poslanci z vládnej koalície považujú takýto prístup za normálny a bežný.
Nuž a teraz, včera to prišlo do parlamentu a dnes už máme skrátené legislatívne konanie schválené, už rokujeme o zákone a ktovie, či ho zajtra aj neschválime. Hovorím to všeobecne, nie my z opozície, ale tí, ktorí tu zdvíhajú ruky za vládnu koalíciu. Je to celkom možné, pretože ten úmysel je jasný. Dostať to do vyhlášky a dostať to do Zbierky zákonov čím skôr.
Tak sa pozrime, čo tu vlastnej, čo to tu máme na stole. Ja som sa tomu v tom prvom vystúpení k skrátenému veľmi nevenoval, ale čo to vlastne máme na tom stole. Je to potreba konsolidácie verejných financií. Iným spôsobom, poďme zachraňovať hospodárenie nášho štátu, lebo sa rútime do priepasti. Všetci to vieme, my k tomu pristupujeme zodpovedne, veľmi pozorne to sledujeme a keby sme boli súčasťou vlády, tak takisto máme veľkú, veľký záujem, aby sa verejné financie na Slovensku ozdravili. Ale pozrime sa na čísla.
Ešte donedávna sa hovorilo o potrebe konsolidovania verejných financií vo výške 1,4 mld. eur. Potom sa to číslo akosi zvýšilo na 1,5. Teraz tu hovoríme o potrebe konsolidácie 1,7 mld. eur, stále nám to rastie. A zrazu máme na stole 2,7 mld. A to nie je všetko. Ja som si fakt pozrel dôsledne, čo minister financií prezentoval na tých obrazovkách a som si to zapísal do excelovskej tabuľky a som to zrátal a vyšli mi 3 mld. eur. A to tu nehovorím ešte o jednej položke, ktorá už je dávno schválená. O dvoch. To je daň z osladených nápojov a je to daň z tabaku zvýšená. To je ďalších 100 mil. eur. Takže keď to porátate, sa dostane vysoko nad 3 mld. eur. Takže čísla nám tu lietajú hore-dole. Ja ešte ukážem na pár príkladoch, že skutočne lietajú aj v tých posledných dňoch, ba dokonca hodinách.
Dôvodová správa, o ktorej, ktorú, dôvodové správy k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré som prečítal, tak vyvolávajú vo mne dva dojmy. Prvý, neuveriteľné, na akom malom priestore dokážeme hovoriť o miliardách eur. O miliardách eur, ktoré všetci zaplatíme budúci rok. Neuveriteľné. Ale tak keď si povieme, no tak dobre, asi to je tak zhrnuté, asi to ten predkladateľ, asi mu stačil tento priestor, no je v tom chaos. Ja sa v tých číslach nevyznám, poviem vám to rovno. Opäť, to už tretíkrát dnes spomínam, uvediem aj čísla potom konkrétne, nevyznal som sa v tom, čo vlastne, čo vlastne, aký dosah je na verejné financie. Len sa tu hovorí o nejakom okrúhlom čísle 2,7 mld. eur. Pozor, tá sedmička na konci, to je 700 mil., to znamená, to je to zaokrúhlenie na stovky miliónov, to sú nie malé peniaze skutočne, to je jedna nemocnica, hej. Takže hovoríme tu o takýchto okrúhlych číslach a šachujeme s nimi hore-dole.
Tak a teraz ten príklad. Daň z finančnej transakcie, sme tu o nej hovorili. Keď si pozriete prezentáciu z minulého týždňa, tak minister financií hovoril o 610 mil. eur. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, ktorú spomínal, tak budúci rok to je 517 mil. eur. O sto menej. A pred chvíľou sme počuli, ako pán minister predkladá zákon, hovoril 700. Sto miliónov sem, sto miliónov tam, ja neviem, koľko to bude zajtra. Pretože predpokladám, tak ako povedal, že prídu nejaké ďalšie návrhy, že my vlastne máme mačku vo vreci teraz na stole, lebo niečo príde zajtra do výboru a niečo sa bude schvaľovať, niečo sa pridá, uberie, bude sa šachovať, neviem. Ale však nie je to nič nové, hej, tu v tomto parlamente za posledný rok to tu nie je prvý raz takto. Ale teraz hovoríme o peniazoch, ktoré budú musieť tí ľudia zaplatiť. Však si len zoberte ten konsolidačný balík. Teraz vyjdem z toho čísla 2,7 mld. eur, ktorý sa stále spomína viac a viac, keď si to zoberiete a spočítate, že na koho sa má rozložiť tá záťaž, tak zhruba 60 % je to na bežného človeka, každého, každého, ktorý nakupuje, každý, ktorý cestuje. Zruba 35 % na biznis, na podnikateľov, všetci dobre vieme, že biznis si to prenesie do cien. To znamená, že to ide znovu na obyvateľov. A štát šetrí v 5 %. V piatich percentách a to je viazanie a to je viazanie 10 % výdavkov na ostatných zamestnancov a ešte aj tu je chaos. Pretože predseda vlády hovoril o 30 %, teraz sa hovorí o 10 %, čo vychádza päťtisíc viazaných miest, no štatistiky hovoria o inom čísle zase, malo by to byť asi viac. No jednoducho chaos na chaos, neviem to ináč nazvať, pri takýchto dôležitých zákonoch.
Aké budú dosahy tohto balíčka? Najskôr poviem tie všeobecné a rád tu budem citovať, už tu spomenuté, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo to je tá inštitúcia, to je tá ústavná inštitúcia v tomto štáte, za ktorú hlasovali aj poslanci SMER-u, keď sa schvaľoval zákon o rozpočtovej zodpovednosti, to je tá inštitúcia, ktorá nám nastavuje to pravé zrkadlo, tak počúvajme ju, čo rozpráva. Odhad rastu hrubého domáceho produktu klesne o jeden percentuálny bod z 3 % na 2 %. Zníženie deficitu bude znamenať výrazné ochladenie domácej spotreby. Inými slovami povedané, menej budú ľudia spotrebovať, nakupovať. Daň z finančných, lepšie povedané bankových transakcií by sa dalo povedať, bude viesť k spomaleniu investícií v súkromnom sektore. Tých investícií, ktoré nám tak šialene chýbajú a ktoré dnes v tom verejnom sektore dokážeme robiť len vďaka eurofondom, ale to je úplne iná kapitola, o tom by sme mohli hovoriť ďalšie desiatky minút.
Ja sa pýtam, keď máme takýto problém s číslami a s analýzami, na čo máme na ministerstve financií Inštitút finančnej politiky. Viete, čo sme s ním spravili tento rok? Inštitút finančnej politiky alebo Útvar hodnoty za peniaze, ja ich veľmi nerozlišujem, ale Útvar hodnoty za peniaze posudzoval dakedy všetky verejné projekty nad milión eur, teraz už to neposudzuje. A Inštitút finančnej politiky vypočítava, ako je to klub odborníkov, ktorý vypočítava dosahy napríklad aj takýchto opatreniach na verejné financie. No mne sa doslova pýta, aby v tomto prípade využilo ministerstvo financií svoje kapacity a poverilo Inštitút finančnej politiky, aby urobil krásnu, perfektnú analýzu, ideálne s viacerými možnosťami riešenia problematiky, vyberme si to alebo to, keď pôjdeme tou cestou, tak to bude znamenať toto, keď pôjdeme tou cestou, bude to znamenať niečo iné. Nič také tu nemáme a je to veľmi podivuhodné, že ministerstvo financií na takéto niečo nepristúpilo.
Teraz sa zameriam, že čo to prinesie, už som niečo hovoril, čo nám predpovedá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo budú niektoré konkrétne body, ktoré sa dotknú firiem. Opäť tu sa menilo niečo do minulého týždňa, ako viete, firemná daň je dnes 21 %, po novom všetky firmy, ktoré budú mať nad 5 mil. eur, mala byť pre tieto firmy daň 22 %, zrazu je to jeden milión, hej, išlo to dolu. To sa zmenilo za ten týždeň, za pár dní.
Ďalší, už som to spomínal, ďalší balík, veľký balík, je daň z bankových transakcií. Hovoril som s jedným významným podnikateľom a pýtal som sa ho, že čo to spôsobí pre vás táto daň, ako bude to nejaká záťaž a on hovorí, ani nie, ale viete čo, ale ono to otrávi tú ekonomiku tak ako v Maďarsku. Ono to postupne tú ekonomiku otrávi a horšie je, keď tu hovoríme, už tu padlo niečo, že pán poslanec hovoril o tom, že 90 % HDP robia zahraničné firmy, ono to otrávi aj tie zahraničné firmy. A ono to otrávi možno aj tie fajnové zahraničné firmy, ktoré by sme chceli, lebo tie nám donesú fajnovú výrobu a vyššie mzdy. Takže to je dosť nebezpečné.
Máme tu sektorové dane. To viete, to sú sektorové dane, väčšinou štát siaha na tieto sektorové dane v tom prípade, keď možnože bolo opodstatnené zdaniť nadmerné zisky rafinérií napríklad, áno, mali sme výhodu, kupovali sme lacnejšiu ropu. Otázka je, či skutočne tá firma, ktorá tu u nás spracuváva tú ropu, či bude mať výhody aj do budúcna a či vlastne tie náklady, ktoré potrebuje na zmenu technológií, či skutočne sme radšej tie peniaze nemali dopriať na to, aby tie technológie zmenila a aby sa jej darilo aj do budúcna, pretože je to v štátnom záujme.
Takže tieto dane majú dva znaky. Ako ľahko sa tie sektory vyberajú, hej, vie sa, že sa z tých sektorov tie peniaze dajú štátu získať, to sú napríklad tie dane pre banky napríklad. Jednoducho sa vytiahnu tie peniaze a hotovo. A druhý znak, ale čo ešte dôležitejšie, to sú veci, ktoré sa priamo prenášajú do spotreby. Vy keď zdaníte osobitným odvodom energie, rafinérie, telekomunikačné služby, tak vy viete, že všetci ľudia používajú benzín a míňajú elektrinu a plyn a používajú telefón a keď k tomu pridáte ešte vyššie mýto, tak viete, že ten tovar sa vozí a jednoducho bez dopravy to na Slovensku nejde. Takže to je veľmi jednoduchý spôsob, akým vytiahnu tie peniaze z firemného sektora a preniesť tú záťaž na bežného obyvateľa. A opäť sa pristavím pri tých nešťastných číslach. Ministerstvo financií počíta, počíta, ale nejako to nevychádza. Ja som si spočítal opäť to, čo minister financií predstavil pred týždňom, a tento osobitný odvod v regulárnych odvetviach podľa toho, čo predložil, tvoril 227 mil. eur, budúci rok toľko by sa malo vybrať. Koľko je v dôvodovej správe dnes? Stoosemdesiatdeväť. Tridsať miliónov, neviem, nechám si to rád vysvetliť.
Dosahy na ľudí. Už sa tu veľa hovorilo o dani z pridanej hodnoty. Pozrite sa, diskusia o tom, že čo sa zaradí do takej sadzby, do hentakej, je diskusia na odvedenie pozornosti. Štát sa rozhodol vybrať miliardu eur budúci rok na dani z pridanej hodnoty. A či to bude z takej sadzby alebo z hentakej, je to jedno, jednoducho štát sa rozhodol, to ostatné vo vnútri je licitovanie a často možno licitovanie aj lobistov. A tie nešťastné čísla opäť. Minister financií prezentoval minulý týždeň príjem z tejto upravenej dane z pridanej hodnoty 1,2 mld. eur, dôvodová správa 920. Tak niečo sa asi zmenilo s tými knihami alebo, ja neviem, s ubytovaním, no ale je to 100 mil. dole. Zase tých nešťastných 100 mil., stále sa nám to tu moce tých 100 mil. niekde hore, pri každej položke pomaly.
Ďalšia položka, a to je diaľničná známka. Áno, ide o 50% hore. Áno, dlho sa nezvyšovala hodnota diaľničnej známky. Diaľničná známka znamená, že keď si ju zaplatím, tak jednoducho budem mať nejakú službu, budem mať dobré diaľnice. Ale nám namiesto toho, aby sme mali dobré diaľnice, tak nám padajú viadukty na tie diaľnice. Áno, môžeme si povedať, dlhodobo investične poddimenzované, nevedeli sme využívať eurofondy a tak ďalej, teraz to zlepšia a tak ďalej. Keby sme aspoň videli svetlo na konci tunela, áno, budete mať o 50 % vyššiu diaľničnú známku, ale to znamená, že tuto je takýto medzník a tu je zodpovedný a tu je termín. A budeme čerpať eurofondy, ja som to dnes hovoril, z nového programového obdobia sme vyčerpali zatiaľ 1 % o eurofondov. A vieme veľmi dobre, že diaľnice sa stavajú hlavne z eurofondov na Slovensku, takto to dnes vyzerá. Tak zaslúžia si ľudia za takéto riadenia štátu, aby platili o 50 % vyššiu diaľničnú známku? Odpoveď si dá každý sám.
Zameriam sa ešte na dva dosahy na ľudí, a to je daňový bonus a rodičovský dôchodok. Áno, je to tematika, ktorá veľmi zaujíma Kresťanskodemokratické hnutie, je to pravda. A preto nás to zaujíma, pretože to súvisí s rodinou, s deťmi, s demografiou, preto nás to zaujíma.
Daňový bonus klesne oproti súčasnej úrovni a nebude sa uplatňovať na deti nad 18 rokov. Povedzte si vy, čo máte deti, ja už mám väčšie deti ako 18 rokov, ale čo máte deti, ktoré majú 20 rokov, stoja vás menej, alebo viac ako dieťa, ktoré má 10 rokov? Prečo dieťa nad 18 rokov, ktoré študuje na vysokej škole, by nemalo mať daňový bonus? Ja uznávam, že možnosti štátneho rozpočtu sú obmedzené, ja len si kladiem takú filozofickú úvahu, prečo? Prečo to zrazu v 18. roku sekneme a povieme si, že tie deti nás už nestoja tie peniaze. Ja by som čakal napríklad, no dobre tak, však tie deti sú už dospelé a môžu zarábať, však 18 rokov je k dospelosti, nech zarábajú. My sme tu predložili návrh, aby sa dohody pre študentov spravili tak, že odpočítateľná odvodová položka sa aspoň valorizuje za tých 10 rokov, čo sa nemenila, aby si tí študenti zarobili. Takže keď si poviem, že áno, deti nad 18 rokov nebudeme dávať daňový bonus, pretože si vedia privyrobiť, tak im to umožnime. Prečo im to neumožníme? Chápete ten rozdiel, toto je spôsob rozmýšľania.
Ja som dostal niekoľko podnetov od ľudí, samozrejme, ktorí sú znepokojení, čo sa bude diať s daňovým bonusom, rád spomínam jeden príklad. Písal mi lekár, ktorý má šesť detí. Pre neho, lekári, ako vieme, majú dobré platy a má šesť detí. Pre neho bude znamenať nový daňový bonus mínus 860 eur mesačne. A pritom, ako vidíme, rastú náklady na čokoľvek iné, už keď pre nič iné nie, tak pre tú zvýšenú daň z pridanej hodnoty. Je to spravodlivé, nie je to spravodlivé? Čo tým sledujeme? Ako sledujeme len stroho že tie excelovské tabuľky, že koľko nám tam vypadne, alebo príde, koľko miliónov eur?
Rodičovský dôchodok. Viete, je to niečo podobné, je to spôsob rozmýšľania. Ja keď si poviem, že matka, ktorá má dieťa a s tým dieťaťom ostane doma a trpí tým, že ostane doma, pretože kariérne nerastie, nezvyšuje sa jej plat, je to jeden z dôvodov, prečo sú mzdy žien nižšie ako mzdy mužov. Ale jej sa to odrazí aj na tom dôchodku. Tá celá filozofia bola v tom, je to pôvodný návrh KDH, tá celá filozofia bude v tom, že tá matka a ten rodič, majú nárok obidvaja, ten rodič má nárok na to, aby bol za to nejakým spôsobom odškodnený. A nie je to samoúčelné, to je, samozrejme, otázka spravodlivosti, môžeme sa nad tým zamýšľať, môžeme mať na to rozličné názory, hej, je to spôsob rozmýšľania, my takto rozmýšľame, sme o tom presvedčení. Ale keď dáme na bok vôbec túto dilemu, tak si povedzme, čo chce tento štát s demografiou? My tu napríklad hovoríme o zdravotníctve, že koľko nás stojí a stále tie peniaze sú nedostačujúce. Ale všetci odborníci, ktorí sa tomu trošku venujú, tak vedia, že nám tie výdavky na zdravotnú starostlivosť nerastú, len pretože sú drahšie lieky a kvalitnejšie operácie, rastú nám aj preto, že sa nám zvyšuje vek dožitia a že sa nám zvyšuje podiel tých ľudí, ktorí sú odkázaní, ktorí sú už v dôchodkovom veku. A vieme veľmi dobre, že to bude ďalej len rásť a bude to rásť, je to z najväčších výziev, pred ktorou stojí Slovensko. Preto by sme mali hľadať všetky spôsoby na to, akým spôsobom dožičiť tomuto štátu, aby mal viac narodených detí. Ja nehovorím, že to je jediný zázračný liek, ale jednoducho mali by sme o tom hovoriť, je to pre nás dôležité. Ale to chce asi, to chce asi teraz takú hlbšiu filozofickú úvahu alebo hodnotovú úvahu, ja si myslím, že práve pri takýchto, takýchto dôležitých zákonoch, takýchto dôležitých zmenách vzniká priestor na to, aby sme sa nad tým zamysleli, že čo vlastne chceme, kam chceme dospieť o niekoľko rokov. Či len teraz ideme riešiť to, že aby sme mali o 100 mil. eur viac v rozpočte, alebo sa zamyslíme nad tým, že možno budem mať 100 mil. viac, ale o dva roky o 200 mil. menej. Toto mi chýba. A toto mohol spraviť Inštitút finančnej politiky, už som to dnes tu hovoril.
Aké sú naše riešenia? Po stretnutí, po stretnutí s predsedom vlády a ministrom financií prezentovali vládni predstavitelia, že sme neprišli so žiadnymi riešeniami. No je to veľké klamstvo. My sme prezentovali riešenia, ktoré znamenajú, že štát bude šetriť v prvom rade na sebe a potom už keď si nevie pomôcť, tak potom aj na tých obyvateľov. A ja ich tu teraz nejdem spomínať konkrétne tie presné riešenia, my sme ich predstavili a zajtra avizujem, že predstavíme na tlačovej konferencii aj ďalšie riešenia, ako sa dá ušetriť už tento rok. Už tento rok. Aby bolo jasné, že to nebolo postavené na vode.
Jedno z tých riešení je aj to, nielen šetrenie štátu na sebe, ale aj lepší výber daní. Nespravili sme nič iné, len sme si zobrali, hovorím o daňovej medzere pri DPH, len sme si zobrali priemer desiatich najúspešnejších štátov v Európskej únii, ako dokážu vybrať DPH. A povedali sme si, keby tento štát mal ambíciu dostať sa na priemer desiatich najlepších. Ináč sme piati najhorší. Keby sme sa chceli dostať na priemer desiatich najlepších, tak budúci rok, keby sme to dokázali, tak to je plus 900 mil. Pripomína vám to niečo? Je to tá dépeháčka možno.
Čo dodať na záver. Na záver poviem toľko, že v takej forme, ako to je predložené, a spôsob tiež, akým o tom rokujeme, je pre nás neprijateľné, aby sme, aby sme o takomto zákone, aby sme za takýto zákon alebo zákony zdvihli ruku. Náš návrh je, vždy sme chceli byť konštruktívni, preto sme boli aj na rokovaní vlády, aj keď sme vedeli, že budeme hádzať možno hrach na stenu, náš prístup je konštruktívny. Preto, už to tu aj zaznelo, aj som to už dnes povedal, prosím vás, stiahnite tie návrhy zákonov, urýchlene predložte návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a poďme o tom rokovať v jednom balíku. Nech vidíme, nech vidíme z tej viac ako miliardy eur, ktorá v podstate nevieme prečo, ako sa dostala do tých 2,7, nech vidíme, že na čo chce vlastne štát tie peniaze použiť. Aby to nebolo ako koncom minulého roka, keď tu vláda predkladala konsolidačný balík, ktorý v sebe niesol aj výdavky. A často také výdavky, spomeniem, ako 100 mil. eur na nové ministerstvo športu a cestovného ruchu.
Spojme to dohromady, poďme o tom rokovať, dajme tomu čas, diskutujme o tom, pretože ak to nenastane, tak potom pochopiteľne je veľmi ťažko diskutovať s vládou o ďalších veciach. A čaká nás ozaj zostavovanie, teda vládu čaká zostavovanie štátneho rozpočtu, zas to bude reč ako dvoch ľudí, ktorí sa navzájom nepočujú a nevidia. Budem mať, samozrejme, na to svoj názor. Ale ak hľadám ešte nejaké styčné body, aby sme sa vedeli dohodnúť, lebo verím tomu, že nám ide o spoločnú vec, o zdravie tohto štátu, tak potom, prosím vás, stiahnite ten návrh, stiahnite tie návrhy a poďme sa zamyslieť nad tým, ako pristúpiť ku konsolidovaniu verejných financií spolu aj so zostavovaním štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.9.2024 11:52 - 11:53 hod.
Jozef HajkoĎakujem.
Vystúpenie v rozprave 26.9.2024 11:28 - 11:44 hod.
Jozef HajkoTak toľko zo správy predkladacej, jednej aj druhej, je to vlastne to isté k obidvom návrhom zákonom a tiež, ako vlastne nám uviedol tieto zákony predkladateľ minister financií, viackrát povedal, že si dnes vypočuje kritiku z radov poslancov, áno, mal pravdu, samozrejme, že si vypočuje kritiku, je to pochopiteľné. A tá kritika prichádza aj preto, že my sme o tomto probléme hovorili, samozrejme, veľmi dlho. Pochopiteľne hovorili o ňom aj predstavitelia vládnej koalície, ale my sme si ten problém uvedomovali a dlho sme čakali na to, kedy vláda príde s konkrétnymi opatreniami, ako konsolidovať verejné financie. Na tom sa všetci zhodneme, že treba s tým niečo robiť, pretože sa rútime do priepasti. My sme na to upozorňovali, samozrejme, už minulý rok, keď sme tu sedeli a hovorili sme o vtedajšom tom prvom konsolidačnom balíku. Ja si len krátko dovolím zopakovať, čo som vtedy povedal, ako sa tie slová potom aj naplnili.
Necelé dva týždne pred Vianocami minulého roka som povedal, na stôl sme dostali balík, návrh, balík návrhov zákonov, z ktorých by si každý zaslúžil osobitnú diskusiu, my ich však máme pohromade. Ak by ste chceli s niektorými súhlasiť a s inými nie, nemáte šancu. Dnes je to to isté. Buď ste za všetko, alebo za nič. Vláde sa to zjavne takto hodí, aby mala rokovanie o návrhoch čím skôr z krku. A aby si naplnila svoj zámer. Keď minister financií pred niečo vyše týždňom, to som povedal vlani, keď niečo vyše, pred vyše týždňom po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý takzvaný konsolidačný. Spomeňme si. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné trináste dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri drahších hypotékach. Druhý konsolidačný bol v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda eur, jedna miliarda, výborne.
Ako by mala vláda budúci rok ušetriť jednu miliardu eur? Dva dni, dva dni nato ministerstvo hospodárstva predstavilo návrh na plošné zastropovanie cien plynu a tepla na budúci rok. Z miliardovej konsolidácie zrazu ostala veľká nula. Tá plošná dotácia na energie mala predstavovať 1,25 mld. eur. Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií v hodnote pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako reálny zámer.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, stále som ešte v minulom roku, čo som hovoril, na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, pozeráme skepticky, nemáme voči nemu veľkú dôveru, ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmu od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. A napokon, konsolidačné úsilie vlády je všeobecne veľmi slabé. Priorita mala byť, ako si vláda konsolidáciu naozaj predstavuje, a to chýba. Pri konsolidácii by malo byť snahou vlády prioritne zvyšovať príjmy, potom znižovať výdavky. V navrhnutých zákonoch až na malé výnimky štát nešetrí na sebe, nešetrí na sebe takmer vôbec. Prakticky všetky opatrenia na zvýšenie príjmov štátu zaplatia rôzne skupiny ľudia a podnikateľské skupiny. Absentujú akékoľvek zákony na zvýšenie rastu ekonomiky a navrhované zákony svojimi zvýšenými sadzbami môžu spôsobiť ich absolútne zníženie. Toto bolo, toto som hovoril vlani v decembri. Aká je realita po trištvrte roku? Pozrime sa na to.
Príjmy za osem mesiacov štátneho rozpočtu, príjmy štátneho rozpočtu sú nižšie ako v rovnakom období vlani. Výdavky zas vyššie. Saldo do štátneho rozpočtu k 31. augustu takmer 5 mld. eur. Sociálna poisťovňa už dostala všetky dotácie od štátu, ktoré, ktoré boli plánované, 1,6 mld. eur. A vrátim sa ešte jednou vetou, čo som povedal vlani k tomuto. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu samej Sociálnej poisťovne, potom transfery zo strany vlády budú vyššie, čo by znamenalo, že v budúcom roku by Sociálna poisťovňa vydala na výplatu dôchodkov každé piate euro získané od vlády, v roku 2025 dokonca každé štvrté. A na to si štát musí požičať. A to sa presne spĺňa. Sociálna poisťovňa je v podstate v septembri na kolenách. A eurofondy? Veľa sme od nich čakali, však? Z celkového záväzku, teraz hovorím o novom programovom období 2001 – 2027, sme v jeho polovici. Viete, aké čerpanie? Jedno percento. Jedno percento. Štátny rozpočet, ten, podľa ktorého dnes postupujeme, k 31. augustu 2004 získal z eurofondov pol miliardy namiesto z celkovej sumy 1,2 mld. eur. A z plánu obnovy, to je zo štatistík ministerstva financií, nula. V takomto sme stave, v takomto stave. Toto je východisko, v akom sa dnes nachádza Slovenská republika a verejné financie v tomto štáte. Samozrejme, snažili sme sa byť konštruktívni. Upozorňovali sme na to, že treba s tým niečo pochopiteľne robiť. Vyzývali sme ministra financií, aj tu v tejto snemovni sme ho vyzývali viackrát, aby predložil návrhy, ako konsolidovať verejné financie. Trvá to tu vlastne už celé mesiace.
Dokonca minister financií nás žiadal, že aby sme predložili na papieri, že ako si my predstavujeme konsolidáciu. Takže tak to aj prišlo. Tak sme túto konsolidáciu, dali sme to na papier, máme päť konkrétnych bodov, ako by sme konsolidovali verejné financie. Potom prišla pozvánka od predsedu vlády, aby sme prišli na rokovanie, aby opozičné strany pomohli vláde a predostreli svoje námety, čo robiť s verejnými financiami. Neboli sme naivní, nemysleli sme si, že tam prídeme a teraz takto minister financií s predsedom vlády si zoberú tie naše predstavy a rovno ich vložia do svojich vlastných návrhov zákonov. Neboli sme. Vedeli sme, že to bude možno hrach na stenu. Aj to bol hrach na stenu. Neboli sme naivní, vedeli sme. Ale si predstavte, predstavte si, že by sme prišli s konkrétnymi návrhmi vyslovene v paragrafovom znení a predložili by sme ich ministrovi financií v utorok, dokázal by ich, dokázal by ich zakomponovať do svojho návrhu? Však na druhý deň prišiel do parlamentu návrh zákonov, takto zviazaný mašličkou, nič sa s tým nedá robiť. A my tu dnes rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Takže nebolo to úprimné, ale my sme napriek tomu na to rokovanie išli, aby bolo jasné, že máme svoju predstavu. Máme inú predstavu, ako má táto vláda. A tá naša predstava, ja to tu nebudem podrobne opisovať.
Kým vláda dnes predstavuje konsolidačný balík v tej forme, že z 5 % bude šetriť na sebe a 95 % hodí na plecia občanov, podnikateľov, zamestnávateľov, zamestnancov, to znamená zase len občanov, my máme návrh úplne opačný. Nech vláda šetrí na sebe z 95 %, a máme na to aj výpočty, a nech 5 % potom, keď to už je nevyhnutné, položí aj na plecia obyvateľov. Že to je nereálne, počúvame? Tak pozrime sa na príklady, to je najlepšie.
Pozrime sa na vládu Petra Fialu v Českej republike. Vláda Petra Fialu, keď nastúpila koncom roka 2021, bola vo veľmi podobnej situácii ako súčasná vláda Roberta Fica. Prišla, prišla do svojej funkcie v čase, keď vlastne nemala čas zostaviť rozpočet. Viete, čo spravila? Rozpočtové provizórium na prvé tri mesiace. Aj my sme o tom vlani hovorili, že možno je riešením rozpočtové provizórium. Zostavila riadny rozpočet a postupovalo sa podľa neho ďalej. Bolo to v čase, keď bola na vrchole pomaly pandémia, spomeňme si. A bolo to v čase, keď nastupovala energetická kríza. Napriek tomu vláda Petra Fialu v roku 2023 prijala silný balík konsolidačných opatrení. Viete, koľko šetrila v tom balíku, sa zaviazala šetriť na štáte? Jednu miliardu eur na verejnej správe a na štátnych inštitúciách. Ďalšie miliardy eur škrtla dotácie. Jednoducho neboli na to, neboli na to peniaze, na tie dotácie. A šetrila sama na sebe. A to si dovolím povedať, že verejná, spravovanie štátu v Českej republike je niekde úplne inde ako u nás. Len si zoberme, ako vláda, česká vláda decentralizovala, decentralizovala vládnutie a koľko právomocí je na samosprávach. To znamená, už z toho čo i len ostalo, z toho, čo jej ostalo po tej decentralizácii, tak z toho išla ušetriť 1 mld. eur. A mala odvahu. Samozrejme, samozrejme, videli ste, videli ste výsledky komunálnych volieb v Českej republike. Nepopulárne. Ako vláda veľmi stratila, ale to bola vláda zodpovedná. Jednoducho ona si nedovolila hazardovať so štátom. To je dôležité. A my hovoríme presne to isté, že dá sa to týmto spôsobom, ako to, ako to robia v Českej republike. Samozrejme, že porobili chyby, ale poviem, len jedno, jednu ešte vec, že oni pripravili balík, ktorý nazývali protiinflačný a bol. My tu máme balík, ktorý je inflačný, proinflačný. Skutočne podľa odhadov odborníkov tá inflácia môže budúci rok vyskočiť nad 5 %.
Spomeniem ešte poslednú vec, spomeniem ešte poslednú vec, a to sú tie termíny, lebo hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Petra Fialu predložila konsolidačný balík v roku 2023 v máji, v máji. V piatom mesiaci kalendár... v piatom kalendárnom mesiaci. Aby všetci vedeli, čo sa chystá, aby sa všetci prispôsobili, aby vedeli občania, čo na nich padne. Aby vedeli firmy, keď si zostavujú finančné plány, že s čím majú rátať a s čím nemajú rátať. V máji. U nás napriek tomu, že sme na to vyzývali, zas je to tu v septembri a my to máme prerokovať za niekoľko hodín. Doslova. Ako som to pochopil, tak možno tento týždeň to bude odklepnuté. To sú tie termíny. To, to je, to je princíp, akým spôsobom sa to robí.
A posledná, posledná zmienka o vláde Petra Fialu. Teraz schválili rozpočet. Včera, včera schválili rozpočet, štátny rozpočet. My tu hovoríme o konsolidácii, ktorá má stáť, ja neviem, či si to ministerstvo financií dobre prerátalo, ja som sa pozeral na tie dôvodové správy, ako sú tam dosť zvláštne čísla. Ale keď to, čo prezentoval minister financií na tých slidoch, pamätáte si ešte minulý týždeň, tak ja som si to len hodil do Excelu, tie čísla, a viete, koľko mi vyšlo? Vyše troch miliárd eur, ani si to neporátali. Teraz sa hovorí o 2,7 mld. eur, ale navyše nikto nevie, že kam, kam sa podeje viac ako miliarda eur, na čo sa minie, z tých vybraných peňazí. Ako to, čo hovorili kolegovia predo mnou. Čo bude s tými peniazmi? A neupozorňujeme na to len my. Máme tu strážcu verejných financií, a to je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá si kladie presne túto otázku. Ony si ju musia tú otázku položiť, pretože ony sú ústavný orgán, ktorý sleduje zdravie verejných financií. A my si ju nepoložíme? No jednoznačne to treba urobiť.
Posledná vec, ktorú poviem. Áno, je tu vláda SMER-u – sociálnej demokracie, ktorá má väčšinu v tejto vládnej koalícii. Táto vláda nikdy nebola postavená pred, alebo vláda SMER-u nikdy nebola postavená pred úlohu konsolidovať. A skutočne aj keď sa pozrieme na záverečné mesiace vládnutia tejto vlády, vlády Roberta Fica v roku 2019 – 2020, keď minister financií zostavoval rozpočet na 2020, o ktorom sám zapochyboval, či je realistický, a ktorý napriek pôvodným plánom vôbec nehovoril o vyrovnanom rozpočte, ale hovoril o schodku, vtedy to bolo v tých dobrých časoch, keď ešte sme mali dobré príjmy. Spomeňte si, dnes mu hovoríme o dani z pridanej hodnoty na potraviny, kto znižoval prvý dépeháčku na potraviny v časoch, keď to vôbec nebolo nevyhnutné? Kto si tento vankúš vlastne už vtedy odstrihol z neho a teraz niet z čoho strihať ďalej? Na čo to bolo dobré? Spomeňme si na to, ako pár dní pred voľbami vo februári 1920 v tejto snemovni poslanci vládnych strán presadili trinásty dôchodok pol miliardy eur. Novej vláde dali takto, nech sa páči, riešte si to, kde zoberiete pol miliardy eur. Preto mne je ťažko počúvať o tom, že tu táto vláda hovorí o zodpovednosti. A to, čo tu vidíme, tak skutočne sa so zodpovednosťou nijako nepriatelí.
Ale napriek tomu, že sme tu v tejto situácii dnes a že sme dotlačení do takéhoto spôsobu nedôstojného rokovania o tom, ako bude hospodáriť tento štát, to, čo dopadne na obyvateľov, na firmy, na zamestnávateľov, zamestnancov, napriek tomu sa budem snažiť byť konštruktívny. A ten jediný konštruktívny návrh, ktorý dnes môžeme predniesť, je, stiahnite to, prosím! Stiahnite to a poďme predložiť tento konsoli... poďme o ňom ešte hovoriť ďalej, poďme sa nad ním zamyslieť a, prosím vás, nehovorím to prvý, poďme o tomto balíku rokovať aj v spojení so štátnym rozpočtom na budúci rok. Nech sa ukáže, nech sa ukáže, že to konsolidačné úsilie kam smeruje. Nech sa ukáže, kam má ísť tá konsolidačná vyše miliarda eur, ktorá je zatiaľ ako úplne nejasná.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)