Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja sa tiež k tomuto vyjadrím čo hovoril kolega Dvořák. Tiež že spomínal, že akým spôsobom sa vlastne vytvoril nejaký, nejaký nový poplatok, nová daň. To jedno percento, zdvihnutie o jedno percento zdravotných odvodov pre zamestnancov a živnostníkov nepritečie samozrejme do rozpočtu ministerstva zdravotníctva, povedal to minister financií hneď na začiatku. Preto považujem toto 1 % za jednu obyčajnú daň. To nie je nič iné, je to obyčajná daň, nová daň. Môžme to nazvať novou zdravotnou daňou. Kým pred pri zvýšení na 15 % to išlo do systému, teraz to ide mimo systému a ide to na iné účely. A teraz, ak sa malo s týmito peniazmi niečo robiť, keď si to teda vláda priznáva, že je to na iné účely a minister zdravotníctva to akceptuje, tak potom riešme problémy, ktoré tá vláda má. A ja poviem len dva, už tu spomenul kolega Stachura, napríklad sanovanie dlhu nemocníc, ktorý cyklicky sa opakuje však už je to roky tak, hej, teraz je vyše miliardy eur. A druhá vec, ktorá sa nespomínala je, obrovský dlh voči Sociálnej poisťovne. Tam je dlh zdravotných zariadení skutočne vyše pol miliardy eur. To znamená, že tieto peniaze by sa mohli použiť aj sanovanie Sociálnej poisťovne. Len to by vláda veľmi ťažko ...
=====

Asi nikto nepochopí o tom, že máme nové spôsoby pohybu aj po chodníkoch, atď., vidíme to, a tá situácia sa mení skutočne z roka na rok a stierajú sa rozdiely, ja neviem medzi veľkým bicyklom so širokými kolesami a mopedom, pomaly. Hej, takže jednoznačne to treba robiť, ja sa prikláňam tiež k tomu, že treba to skôr regulovať komplexne, hej, nedá sa to jedným krátkym zákonom.
A druhá vec, kde sa stotožňujem s kolegom Dejom je to, že takýto zákon musí byť vykonateľný, to je veľmi dôležité, aby bol vykonateľný. Ja poviem príklad. Dosť ma to rozčuľuje tiež, však som šofér. Schválili sme si zákon, že bicykle sa môžu obchádzať vo vzdialenosti najmenej 1,5 metra. Nuž, keď si zoberiete naše cesty, tak by sme niektoré úplne zahltili, to je jedna vec a druhá vec, ja poviem taký praktický príklad, že kde vlastne ten zákon už neviete naplniť vôbec. Obídete bicyklistu, naplníte literu zákona, ste od neho 1,5 metra, prídete na križovatku, zastavíte na červenú, cyklista si zastane vedľa vás vpravo. On nemá povinnosť obiehať zľava? Alebo zrazu sa k vám dostal zľava, a teraz čo, nie je od vás meter a pol, zasvieti zelená, vy sa pohnete, porušili ste predpis? Preto to uvádzam tento príklad, že niektoré takéto, a tento návrh zákona o tých cyklistoch, tiež bol tak navrhnutý, pokiaľ si dobre pamätám ako poslanecký, že sa to neriešilo komplexne, a potom nám vznikajú takéto neriešiteľné stavy a myslím si, že keď ten zákon nemôžete vymáhať, tak nie je to ani na prospech tých, čo sú účastníci tej cestnej premávky, alebo tí chodci na chodníkoch, ale je to aj popieranie autority inštitúcií, ktoré to majú vymáhať. Pretože, keď oni nemajú v ruke taký predpis, o ktorých by sa mohli dobre oprieť, no tak potom na nich ľudia kašlú.

Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dobehol som svižným krokom, ale tá technika niekedy zlyháva. Ja sa budem snažiť byť stručný, som tu teda posledný asi dnes, takže budem sa snažiť vtesnať do toho limitu, ktorý tu mám. Ja by som sa zameral na jedno také upozornenie, ktoré nám hrozí a potom by som podobne vlastne aj kolega Štefunko to spomínal, a vlastne aj ďalší, upozornil skôr na nejaké alternatívne riešenia, ktoré sa nám núkajú, keď chceme nejakým spôsobom pomôcť pri tých cenách energií.
K zákonu som sa vyjadril už, čo sa týka rokovania o skrátenom konaní. Pokladám ho za zákon, ktorý je vlastne technický, skôr taký 20-stranový predpis, ktorý upravuje nejaké definície povinnosti a tak ďalej. No a vlastne takým zmocňovacím nariadením to posúva potom na vládu, že potom tá bude rozhodovať, ako vlastne bude vyzerať, ako budú vyzerať tie dotácie a kto ich vlastne dostane. To prvé upozornenie, čo mám, tak je skutočne tá situácia v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, pretože tu vidíme niekoľko rokov, aj vy ste reprezentantkou tohto, tohto smeru, že potrebujeme stále, aby k nám tiekli ruské energie, ruské energonosiče. Dnes to hovoril aj predseda vlády v hodine otázok a odpovedí, keď hovoril o tom napríklad, že ropu musíme jednoducho odobrať z Ruska, pretože máme tu nastavené technológie u nášho výrobcu práve na túto ropu a tiež je problém s prepravou cez ropovod Adria.
Ja poviem len jednu vec, že práve dnes chorvátska spoločnosť, ktorá spravuje ropovod Adria, tak vydala vyhlásenie, že kapacity tohto plynovodu sú dostatočné na to, aby zásobovali ropou tak Maďarsko, ako aj Slovensko. Takže vyslovene to takto vyhlásili a vieme, že tam sú napäté vzťahy medzi MOL-om a touto spoločnosťou, ale predsa len, keby sa chcelo, tak sa to dá dosiahnuť.
Druhá, čo je závažnejšia vec, je, že sa to spojilo so zahraničnou politikou a Slovensko tvrdošijne trvá na dovoze ruských energonosičov a skutočne z toho nám hrozí dosť veľké nebezpečenstvo, pretože, ako vidíme, aj v Európskej únii je snaha o rok posunúť odstrihnutie sa od ruských energií, to znamená, už na začiatku roku 2027 by sa nemali prúdiť žiadne energonosiče. A druhý, myslím si, že je ešte vážnejšie upozornenie, opäť rastú tie hlasy Spojených štátov v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, že Spojené štáty uvažujú o uvalení veľkých cieľ na sekundárnych odberateľov, teda odberateľov energií z Ruska, a to by bolo pre našu ekonomiku skutočne zničujúce. Takže je to otázka vyslovene aj zahraničnej politiky. A tým pádom aj nabádam na to, aby sa nehazardovalo s osudom Slovenska pri uplatňovaní takej zahraničnej hospodárskej politiky, ako tu dnes máme.
Tie druhé dve veci, ja som hľadal aj nejaké alternatívy, lebo snažím sa hľadať vždy nejaké alternatívy, pozrel som sa, čo by sa vlastne s cenami energií mohlo robiť. Bol tu kolega, ktorý hovoril o tom, že máme drahší plyn ako v Českej republike, pričom v tej Českej republike to dodáva dcérska spoločnosť SPP. Ja som sa pozrel, samozrejme, to, čo kolega Galek hovoril, máme tu určitý spôsob regulácie, ktorý vlastne nám aj spôsobuje, málo sa o tom hovorí, že na tú konečnú cenu energie vplýva regulácia, ktorá je uplatňovaná, aby som povedal, takým skostnateným spôsobom u nás. Ale ja som sa zameral, a veľmi rýchlo to poviem, hlavne že čo by mohlo spôsobiť, že tie ceny by mohli klesnúť. Načrel som do štátneho rozpočtu na tento rok, kde som našiel, s akými príjmami z dividend počíta štát z energetických firiem, ktoré sú na Slovensku, vyslovene počíta, lebo to je každý rok tak. A zistil som, že, to musím nájsť... dividendy z firiem ako je SPP, Slovenska elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, tento rok sú naplánované na 466 mil. eur. To je veľmi podobné číslo ako tých 435, čo teda uvádzate vy, ktoré by mali plynúť na energodotácie budúci rok. Nuž jednoducho keby sa štát vzdal týchto dividend, hovorím, nie je to úplne presné číslo, ale keby sa vzdal týchto dividend, tak práve o takúto sumu by sa mohli znížiť ceny energií. Takže je to vecou politiky štátu. Ja viem, že to nie je vaša vec, ale takáto politika sa tu uplatňuje dlhé roky a vždy keď sa zastavuje rozpočet, tak sa ráta, no koľko pritečie štátu, koľko pritečie vláde z dividend z tej firmy, z hentej firmy. Takže je to vlastne také prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale nie je to len to, pretože keď sa pozrieme, že ako si hospodária napríklad SEPS a SPP, tak vidíme, že napríklad v SEPS-e sa nakupujú drahé limuzíny, to znamená, že hospodári sa nehospodárne. Môžem hovoriť príklady, len pred krátkosť času to tu nebudem spomínať, ale sú to stovky tisíc eur len na nových automobilov, ktoré sa nakúpili v SEPS-e, teda Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave tento rok.
A čo týka Slovenského plynárenského priemyslu SPP, hej, tak ja som to už nespomenul, znovu poviem, vlani keď ste vy sa snažili, snažím sa to brať, že ste úplne sa snažili niečo robiť s adresnými dotáciami, tak prišla vláda a povedala, nie, všetko pôjde plošne ďalej. Okamžite Slovensky plynárenský priemysel oblepil Slovensko bilbordami, boli ich vyše tisíc, a sú aj inštitúcie, ktoré to spočítali, čo to stálo, tak napríklad len tie bilbordy stáli 275-tisíc eur, kde bolo napísané, vláda SR rozhodla, že cena plynu pre domácnosti bude rovnaká. Ešte aj klamali, pretože bola vyššia, pretože sa zvýšila DPH z 20 na 23 %. A mohol by som pokračovať, to znamená, nielenže tieto firmy dosahujú vysoké zisky, z ktorých potom štát vyťahuje dividendy, ale aj to, že hospodária zle a tým pádom sa to všetko toto, komplet prenáša do cien a to je práve ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sleduje oprávnené náklady a tým pádom vlastne za tie oprávnené náklady počíta aj to, aby tieto firmy dosahovali tieto vysoké zisky.
Posledné, čo poviem, je, že my sme skôr priateľmi takých riešení, že nebudeme vám dotovať ceny takto, hovoril to aj kolega Štefunko, vlastne on položil tú otázku, nebudeme vám dávať peniaze na ceny, ale poďme skúsiť znížiť spotrebu, spotrebu týchto domácností. Jednoducho pri nižšej spotrebe by našli priestor, aby si znížili účty vlastne za tie energie. Ja som si opäť pomohol číslami, vy to aj v dôvodovej správe vyčísľujete, že aká pomoc plynula pre zraniteľné domácnosti za roky 2023 až 2024. V roku 2025 to je zhruba 800 mil. eur, čo je vyčlenené v štátnom rozpočte, na budúci rok by to malo byť tých 435 mil. A keby som si zobral len polovicu z tej sumy, polovicu z tej sumy za tie uplynulé, roky, ktoré vládnete, a teda ten budúci rok, tak mi vyjde polovica z tej sumy, z všetkých tých balíkov, mi vyjde 500 mil. eur. Keby ste týchto 500 mil. eur dali na rekonštrukciu domov, zateplenie, výmenu okien, výmenu vykurovacích systémov, tak podľa toho, ako vidíme v pláne obnovy v programe Obnov dom, kde za 500 mil. eur sa obnoví 30-tisíc domov, len teraz sa opravujem, ja som to zle spočítal, z tej pomoci, ktorá bola za tieto dva roky a ten tretí, tak polovička je 1,2 mld. eur. To znamená, keby sme polovičku tej pomoci zobrali a dali ich na zateplenie domov tým domácnostiam, aby mali nižšie náklady na energie, tak by sa mohlo z toho obnoviť podľa tých čísel z Plánu obnovy 70-tisíc domov. Takže keď si spočítam, tých 30-tisíc a 70-tisíc domov, ktoré by sa takto zateplili, to už je 100-tisíc a to je krásne číslo. Takže to bol jeden z návodov, preto dúfam, že ako si vypočujete aj tieto alternatívne návrhy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem všetkým za pripomienky, k niektorým sa vyjadrím.
Kolega Janckulík, áno, tento zákon v podstate sa dá chápať ako diskriminácia, pretože sa netýka všetkých vykurovacích nosičov. Skutočne keby to išlo tak, ako som navrhoval, keby tie peniaze teda boli, že dať ich skutočne tak, aby si ľudia mohli pomôcť so svojimi domami a potom vlastne sa rozplýva ten rozdiel, že aké vykurovacie palivo používajú.
Kolega Muňko, viete čo, ja si na tie časy veľmi dobre pamätám, keď sa privatizovali elektrárne, boli v defaulte, boli v krachu, tie elektrárne. Takisto ako aj SPP, boli v krachu. To bola jediná šanca, ako to zachrániť. A ja vám zase pripomeniem inú vec. Keď vláda Roberta Fica mala predkupné právo, ako Enel odchádzal zo Slovenských elektrární, tak ho nevyužila. Viete, čo spravila? Šupla to súkromnej firme. A tak to je dodnes.
A ďalej, čo sa týka, kolega Šmilňák hovorí o energoúplatkoch. No môžeme to aj tak vnímať, uvidíme, čo sa bude diať, ale to zmocňovacie právo je veľmi silné, ja si myslím. Pretože dať do rúk niekomu 435 mil. eur a teraz rozhodujte si s nimi, hej, vo vláde, podľa mňa to je len, nevidím to ako, vidím to teda skôr vôbec, to, čo sa deje v posledných rokoch, že tie presne neurčené v štátnom rozpočte sú z roka na rok vyššie a vyššie. To znamená, že sú v rukách vlády, ako sa o nich rozhoduje, a tie, hovorím, ja to doslova začínam nazývať nejakým zmocňovacím, zmocňovacím úkonom, pretože keby išlo o nejaké klasické nariadenie, ktoré, samozrejme, nariadenia, s ktorými vláda pracuje aj vo vyhláške a tak ďalej, tak v poriadku, ale tu ide o stovky, o stovky miliónov eur, skutočne stovky. A o tých sme hovorili aj včera pri konsolidačnom balíku. Preto na to upozorňujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán štátny tajomník na balkóne, veľmi rád sa vyjadrím k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o energodotáciách. Prvá vec, čo poviem, energopomoci som sa preriekol, ale vysvetlím, prečo som sa preriekol. Toto nie sú, toto nie je energopomoc, ale energodotácie. Však budem sa tomu venovať ďalej. To znamená, to sú peniaze, ktoré zoberie štát a podľa svojho kľúča ich rozdelí. Vysvetlím to potom ďalej. Poďme sa pozrieť do dôvodovej správy, že čo píše predkladateľ v dôvodovej správe, že prečo by sme mali rokovať o tomto zákone v skrátenom konaní.
Vraj vzniklo ohrozenie základných ľudských práv, vraj hrozia vážne hospodárske škody. Ako neviem, aké ohrozenie ľudských práv ako môže súvisieť s cenami alebo s účtami za energie. Ja tomu celkom dobre nerozumiem. Vážene hospodárske škody? No budem o tom hovoriť trošku neskôr, ale ak majú vzniknúť vážne hospodárske škody, tak to bude práve tým, že plošne budeme rozhadzovať nejaké peniaze, ktoré vlastne ani nemáme, aj o tom budem hovoriť. K tomuto zákona sa neuskutočnilo žiadne pripomienkové konanie. Nuž, to je podľa mňa dosť vážna vec. Keď si zoberiete ten zoznam tých všetkých inštitúcií, ktoré sú v tom zákone, no tak tie inštitúcie sa mali plnohodnotne vyjadriť v pripomienkovom konaní tak, aby vznikol nejaký predpis, ktorý by bol akceptovaný a v ktorom by sa aj vyriešili rozpory, ktoré vznikajú v pripomienkovom konaní k takýmto vážnym zákonom úplne bežne.
Nuž a teraz k samému tomu zákonu, ako sem prišiel. Ja sa musím vrátiť o pár mesiacov naspäť. My sme si tu už v skrátenom konaní podobný zákon schválili. Mnohí z nás sa k tomu vyjadrovali a v podstate tu nešlo o zákon o nejakej energopomoci, hoci to má honosne v tom názve, ale išlo v podstate o zákon, ktorý stanovoval nejaký prenos informácií medzi inštitúciami a štruktúroval tie informácie, zhruba tie informácie, ako sa majú dostať a kam, tieto informácie malo získavať ministerstvo hospodárstva. Komické, až komické na tom zákone bolo, že tento zákon nariaďoval štátnym inštitúciám, aby si vymieňali informácie medzi sebou. Dobre počujeme, po desiatkach rokov digitalizácie nariaďoval, že ministerstvo hospodárstva musí mať zákon na to, aby tie inštitúcie štátne ďalšie mu tieto informácie poskytovali.
Tento zákon práve tým, že si ho vládni poslanci schválili po novom, v tomto konaní vlastne padá, hej. To znamená, my sme v skrátenom konaní pred pol rokom schválili nejaký zákon a teraz po pol roku zisťujeme, že musíme ho v podstate opraviť, pretože ja to ináč ani nevnímam až na jednu významnú vec, a to sa týka, aká bude pozícia vlády podľa tohto zákona.
Čo sľubovala pani ministerka Saková? Ja v hospodárskom výbore ju sledujem už dlho, samozrejme, a o energiách hovoríme často. A pani ministerka, pamätám sa, ako povedala, povedala minulý rok, že v podstate na tej adresnej energopomoci oni pracujú, pracujú, ak si dobre pamätám, od jarných mesiacov roka 2024. 2024, to znamená rok a pol. A my nedostaneme odpoveď na to, že ako by tie adresné dotácie mali vyzerať. Nedostaneme tie odpovede, pretože v tomto zákone ich nenájdeme, nie sú tam, ale to nie je všetko. Na jeseň minulého roka, teda tesne predtým, ako sa, ako prišiel do parlamentu štátny rozpočet, tak pani ministerka povedala, že dokonca má varianty, dva varianty tej adresnej energopomoci, ako to nazývala. Tak sme netrpezlivo čakali, že aké budú tie varianty. Nuž ale prišiel verdikt vlády a verdikt pána Roberta Fica, ktorý povedal, nič, ideme plošne dotovať ďalej, to znamená všetko do koša. A to nie je všetko, to nie je všetko. Keď ste prešli po Slovensku, tak ste našli billboardy dvoch druhov, jedny boli, ako štátny plynárenský priemysel, Slovenský plynárenský priemysel hovorí o tom, ako on šetrí energie ľuďom. To znamená, dostal, štátny podnik dostal príkaz od vlády, aby vlastne spravil reklamu vláde týmto spôsobom. A druhé, čo ešte je viac nebezpečné, boli to bilbordy strany HLAS, teda materskej strany pani ministerky, kde sa hrdila strana HLAS, sľúbili sme vám pred voľbami nízke ceny energií, tak ich máte. Na koho úkor? Na úkor náš všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky. Tie plošné dotácie, však uvidíme, koľko to nakoniec bude, ale sú v stovkách, v stovkách miliónov eur, v stovkách. My sme včera schvaľovali, teda my sme neschvaľovali, ale sme chceli o tom diskutovať, o treťom konsolidačnom balíku, ktorý je tiež v stovkách miliónov eur. A takého stovky miliónov eur minieme tento rok na plošné dotácie, len aby sa to niekomu zapáčilo.
Pani ministerka, posledná vec, čo poviem na jej adresu, pani ministerka, keď tu takto stála v jarných mesiacoch a prišla s tým zákonom, ktorý mal byť nejakým predpolím pre ten zákon konečný, ktorý príde na jeseň o adresných energodotáciách, tak sľubovala, že však vydržte, aj v hospodárskom, vydržte, vydržte na jeseň to budete už konečne vidieť, ako to bude vyzerať. Nevidíme, nevidíme. To, čo predložila vláda, je 20-stranových moloch, ktorý, opakujem, ktorý robí len to, že definuje nejaké, prichádza s nejakými definíciami a stanovuje nejaké pravidlá prenosu informácií a tak ďalej. Ale koniec koncov robí na záver jednu mimoriadne dôležitú vec, dáva právomoci vláde. Ja to nemôžem nazvať ináč ako zmocňovací zákon. Ak sa pozriete do histórie zmocňovacích zákonov, tými sa začali také zlé totalitné epochy v 20. storočí. A hovorím to v súvislosti aj o tom, o čom sme rokovali včera. V pozmeňovacom návrhu, čo sa týka hazardu, dostala vláda tiež zmocnenie. Vláda bude rozhodovať, koľko sa bude platiť za hracie automaty, vláda bude o tom rozhodovať. Je to obrovský nástroj. Pretože keď máte takýto nástroj, tak v podstate sa nemusíte obávať zákona, nemusíte sa obávať parlamentu, jednoducho vláda si rozhodnú. A vidíme, ako u nás vláda rozhoduje, ako sa jej to páči. A dokonca nerozhoduje ani na základe nejakej ekonomickej efektívnosť, tobôž.
Ja som čakal, že konečne sa dozvieme, že čo to je na Slovensku energetická chudoba. Lebo ak chceme skutočne adresne poskytovať, poskytovať nejakú pomoc ľuďom, tak musíme vedieť, čo to je energetická chudoba. Nielen že som chcel vedieť, my v KDH dlhodobo hovoríme, že Slovensko potrebuje o energetickej chudobe, my to už hovoríme tri roky, zatiaľ nič nie je, a nielen preto, že to potrebujeme, hovorím to zámerne ako druhé v poradí, ale je to dôležité, lebo nám to stanovuje smernica Európskej únie, Európskej komisie. Jasne nám stanovuje, že musíme definovať energetickú chudobu. Samozrejme, môžeme sa pozrieť do zákona o regulácii sieťových odvetví a tam nejakú definíciu nájdeme. Ja vám ju prečítam, aby vám bolo, či vám bude jasné, či vieme, čo to je energetická chudoba. Energetická chudoba je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácností. Prosím vás pekne, čo to je významný podiel? Ja neviem a nehovorím to len ja, pretože tu stál na tomto mieste predsedu Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ktorý hovoril, teda prednášal tú správu výročnú, a on sám povedal, že nemáme definovanú energetickú chudobu. To znamená, úrad, ktorý rozhoduje o regulácie cien, nemá definíciu, z ktorej by v podstate vychádzal. A nedočkali sme sa tejto definície, nedočkali sme sa jej ani vlastne v tomto zákone. Stále nevieme, čo to je energetická chudoba. Takže hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní a ja si kladiem otázku, či tu nie je aj iný dôvod, prečo o tom rokujem práve takto. A, žiaľ, nachádzam tu odpoveď, alebo poviem, že nachádzam podozrenie. Jednoducho ide o tom, že o tejto energopomoci na budúci rok vieme iba dve veci.
Prvá, a to, čo vyhlásil predseda vlády, tak ako zahatal predseda vlády minulý rok ministerku hospodárstva, tak teraz on určuje rámec, že ako sa bude s tým nakladať. A povedal dve veci. Jedna vec, 90 % domácností, čo nie je adresná pomoc, to je plošná pomoc. A druhá vec, 435 mil. eur, ktoré on vyrokoval, keď trucoval v Bruseli a nechcel podpísať sankčný balík, tak vytrucoval, že vraj z eurofondov sa bude môcť uhradiť, budú môcť uhradiť dotácie, ktoré budú sa poskytovať na Slovensku domácnostiam. Predstavte si, že ste občan dajme tomu Rakúska, alebo Nemecka, ktorý cez platby do Bruselu prispieva vlastne do spoločného európskeho rozpočtu, a teraz z tohto rozpočtu si Slovensko zoberie peniaze a bude nimi platiť ceny energií na Slovensku pre domácnosti. No ja byť občanom Rakúska alebo Nemecka, tak sa mi ježia vlasy, že čo, toto nie je v poriadku. Sám štátny tajomník ministerstva investícií pán Šalitroš priznal, že ak by sme chceli ísť týmto modelom, tak tým pádom musia všetky členské štáty s tým súhlasiť. A podľa mňa to je úplne v poriadku, lebo eurofondy sa nemajú čo prejedať, eurofondy slúžia rade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A tak by sa mali aj používať u nás.
A druhá vec, čo sa týka eurofondov. Keď poviem, že chceme prečerpať eurofondy, lebo sa nám to, pretože nedokážeme stíhať to tempo, chceme ich prečerpať na takéto výdavky, tým si vlastne priznám, že to nedokážem robiť. Viete, aké je čerpanie eurofondov ku koncu augusta? Desať percent. Desať percent. Vláda má podľa svojho trojročného rozpočtovania budúci rok, budúceho roka dosiahnuť 39 %. Obrovský problém bude mať, aby to dosiahli. Tak si môžeme vypomôcť tým, že tieto peniaze takto vyhodíme na energodotácie len tak plošne. Obávam sa toho. Tie peniaze majú slúžiť na niečo úplne iné, to tu viacerí z vás hovorili, na investície, my sme odkázaní, my sme pupočnou šnúrou priviazaní k bruselského rozpočty, pretože my nevieme verejné investície už posledné roky ináč zabezpečiť ako z peňazí z Európskej únie.
Takže to podozrenie, čo poviem, čo som naznačoval. Ja si myslím, že preto tu máme skrátené legislatívne konanie, aby tí, čo čakajú na ministerstve financií a píšu do Excelu ten rozpočet na rok 2026, mali jasno, že táto snemovňa schváli 435 mil. eur na energopomoc, ako to nazývajú, na budúci rok. Veľmi rád by som videl, kto rátal to číslo a vidíte, aké je presné, možno že na konci bolo dokonca 434,8 a potom to zaokrúhlili 435. A viete, prečo si to ja myslím? Pretože si povedali, že tieto peniaze v rozpočtu budú jednoducho a vláda si ich podľa svojho vlastného zváženia, kedy jej to príde vhod tieto peniaze v podstate rozdelí kľúčom, aký si zvolí ona sama. Preto sa prikláňam aj k názoru kolegov, ktorí hovorili, tuším pán Viskupič hovoril, že to je vlastne nástroj na to, aby nejakým spôsobom si tých obyvateľov kúpila možno v predvolebnom kampani.
Takže na základe tohto, však uvidíme, pracujú už úpenlivo na ministerstve financií, predpokladám na úpravách štátneho rozpočtu, lebo ten je už dávno napísaný, ale že pracujú na tom, že po včerajšku, ako si vládni poslanci schválili tento konsolidačný balík, tak ten tam zakomponujú. A ja neviem, kedy sa to tu schváli, možno zajtra, možno, ja neviem, budúci týždeň, tak pôjde správa na ministerstvo financií, máme to tam, dajte to pekne do rozpočtu. A ešte aby nebolo málo, tak minister financií povie, že však to je vlastne konsolidácia. To je neuveriteľné, skutočne neuveriteľné.
Na záver poviem iba toľko, že my v KDH sme za to, aby sa podporovali domácnosti, ktoré majú skutočne hlboko do vrecka, zvlášť v časoch, keď tie konsolidačné balíky padajú každý rok tvrdšie a tvrdšie na tých obyvateľov. Najskôr to boli banky, veľké firmy minulý rok, tento rok to už boli aj menšie firmy a už išla dépeháčka na obyčajných obyvateľov a na budúci rok to padne naplno, naplno na živnostníkov, na obyvateľov. Takže áno, budú mať hlbšie do vrecka budúci rok ľudia a je opodstatnené, aby sa tu nejakým spôsobom zvažovalo. Ale poviem na záver len toľko, že ak by sme skutočne chceli ľudom pomôcť, už to máme odskúšané z plánu obnovy a odolnosti, a keď už skutočne tie peniaze zoženiete niekde, tak ich zoberte a dajte ich na rekonštrukcie domov. Nech tí ľudia nedostanú ceny nízke, ale nech dostanú dom, ktorý je zateplený, ktorý má okná, má nový kotol a ja znížim spotrebu tej energie tým ľuďom, znížim ju, hej, a nielen to, nielen to, ale ja dám prácu. Stavebníctvo nám kolabuje, dám prácu tým ľuďom v stavebníctve, rozbehnem, rozbehnem to stavebníctvo. A tých, ktorí v tom stavebníci budú, v tom stavebníctve sú, ktorí nemusia utekať do zahraničia pracovať, tak oni prinesú štátu dane a prinesú odvody a tak ďalej. Však to je úplne jasný nástroj, ktorý použil kadekde mnohokrát.
Z tohto pohľadu nesúhlasím s tým, aby sa takýto dôležitý zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Kolega Čaučík, výstižný postreh k tomuto pozmeňovaciemu návrhu a skutočne ako si aj spomínal, tak vláda dostane do rúk nejaký nový nástroj. Ja to nemôžem nazývať inak iba nejaký ako zmocňovací predpis vláde, viete, z histórie poznáme ako sa to začínalo často v tých hnusných režimoch, že prichádzali najskôr zmocňovacie úkony v prospech vlády, a tým sa vlastne vyraďoval zo systému parlament ako volená inštitúcia a vlastne cez zmocňovacie potom nariadenia, dokonca až zákony, ktoré schvaľovali vlády, tak sa diali často a veľmi strašné veci. Mňa na tom znepokojuje o to viac, že týmto zmocňovacím nariadením pre vládu sa jej udeľuje veľká právomoc, možno sa tým iba odkladá problém, že sa vládne koalície nevedeli dohodnúť, že vlastne ako sa to bude zdaňovať. Mňa na tom mrazí, že to nie je jediný, jediný prejav takéhoto konania. My budeme rokovať aj o zákone o energopomoci, a tam opäť máme zmocňovanie. Vláda sa zmocňuje, že ona bude rozhodovať aké peniaze komu, koľko. Tak ako v tomto prípade sa bude rozhodovať to isté. No obávam sa, že ak sa dočkáme aj tretieho takéhoto prípadu, že sa opäť vláda bude zmocňovať niečím, že sa zákon bude hádzať do koša a nechá sa to na vládu, takže to bude vyslovene trend, a to by bolo v našej spoločnosti skutočne veľmi, veľmi nepríjemným zjavom.

Kolega Mikloško, oceňujem tvoje vystúpenie a hoci si oželel ministra financií na začiatku, že nebudeš hovoriť k ekonomike, ty si vlastne k nej hovoril a ja to skúsim aj vysvetliť. Sviatky sú ozaj dôležité, napríklad aj v starom Ríme nie kalendár, ale sviatky určovali beh, chod počas roka. Ale skôr sa vrátim k tomu, že akým spôsobom vlastne táto politická téma súvisí aj s ekonomikou. Zhruba pred desaťročím dvaja autori, volali sa jeden Acemoglu, druhý Robinson, napísali knihu Prečo štáty zlyhávajú. Je to veľmi zaujímavá kniha a títo dvaja autori vysvetľujú po dlhom bádaní, že ako súvisí ekonomická prosperita s demokraciou a ako krásny príklad uvádzajú americký kontinent. Kým severná časť amerického kontinentu bola kolonizovaná väčšinou Angličanmi, Francúzmi, Holanďanmi, tak na juhu vidíme najmä Španielov, ale zásadný rozdiel bol v tom, že tí, čo prichádzali do Severnej Ameriky, tak pôda im patrila a na tej pôde si vytvárali pravidlá a podľa toho vlastne sa vyvíjali celé komunity, a potom aj štáty, a potom aj vlastne únia štátov. V Južnej Amerike pôda patrila kráľovi, to znamená, kto na ňu sadol na tú pôdu, tak tým pádom stále patrila pôda kráľovi a tieto štáty, tieto komunity si nemohli vytvárať vlastné pravidlá, ale boli podriadení kráľovi. Takže tam, kde tá demokracia začala skvitať, to znamená v severnej časti kontinentu, tak tam sa ekonomicky darilo a tam, kde nie, tak sa darilo oveľa menej. Myslím si, že sme v tom bode aj my, že potrebujeme, aby demokracia skvitala. Vidíme, že dostáva riadne na frak. Lebo ak bude skvitať demokracia, tak potom budeme prosperovať aj ekonomicky.

Rád by som hlasoval, ale nemám ako, neviem sa prihlásiť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, za Klub Kresťanskodemokratického hnutia sa vyjadrím v druhom čítaní k predloženému návrhu zákona.
Pán minister, ak som sa pri prvom čítaní venoval najmä vám a vašej ťažkej pozícii, aj som vás poľutoval, tak dnes sa budem venovať vecne problematike, ale musím dodať jednu poznámku, že Robert Fico vás v tom nechal. Jednoducho vás v tom nechal, pretože predseda vlády a predseda vašej strany sa vôbec nevyjadruje ku konsolidácii a hľadá stále nejaké bočné témy, ktorými by unikol z tejto problematiky. To len svedčí o tom, že vlastne, čo máme pred sebou a v akom zlom stave sme.
Je, nebudem to opakovať, tie prvé dva konsolidačné balíky, ktoré sme tu mali, svedčia o tom, že vláda nedokáže ozdravovať verejné financie, deficit nám neklesá a dlh, zadlženie štátu rastie. Upozorním na to, že tento rok sa vyvíja mimoriadne zle. Podľa tých posledných čísiel čo mám, tak deficit verejných financií sa blíži niekde k päť a pol miliarde eur, čo je 83 % vlastne celoročného deficitu, ktorý ste si nakreslili. Znamená to, že dôjde na slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Slovensko skutočne tento rok bude hospodáriť deficitne, pravdepodobne veľmi podobne ako minulý rok.
Kým v prvom konsolidačnom balíku boli zasiahnuté najmä banky, firmy, samozrejme, aj občania, v druhom balíku vidíme, že prišli na pretras vyslovene občania cez zvýšené dane, poplatky a tak ďalej, tak teraz by som povedal, že tento tretí konsolidačný balík ide priamo na výplatnú pásku, to znamená, ide siahať na čisté príjmy či sú to živnostníci, alebo občania. Svedčí o tom aj balík, ktorý ste predložili, ako ste ho prezentovali. Ja to stále opakujem, ten balík je v hodnote 2 700 000 000 eur a, tak ako to už povedali viacerí, tých 435 miliónov eur, ktoré majú ísť na eurofondy, je obyčajná kamufláž, nič iné, len kamufláž.
Najskôr sme si od vás vypočuli, že tieto peniaze na energodotácie sa uhradia z eurofondov, aby ste to mohli započítať do konsolidácie. Včera štátny tajomník, váš štátny tajomník pán Majerský na hospodárskom výbore povedal, možno to bude inak, možno to bude tak, že jednoducho zaplatia sa zo štátneho rozpočtu tieto energodotácie a to, čo nám vlastne v tom štátnom rozpočte bude potom chýbať, tak to sa potom nahradí eurofondmi. No tieto konštrukcie, ja keď to počúvam, tak to je niečo neuveriteľné, že takýmito konštrukciami chceme balamutiť koho, nás chcete balamutiť, ratingové agentúry, koho tým chcete balamutiť?
Takže keď prídem k tomu balíku 2 700 000 000, odpočítam z neho, samozrejme, tie energodotácie, ktoré dávam bokom, nemá zmysel o tom ani uvažovať, tak sa pozrime, v akej percentuálnej štruktúre majú zaplatiť tento konsolidačný balík jednotlivé skupiny. Na zamestnávateľov to vychádza, my sme si to tak prerátali zhruba, 12 %, na samosprávy 5 %, na občanov a živnostníkov 54 % a na vládu 29 %. Tak to je to, vlastne to reálne, no reálne, to, čo ste predložili, čo by sme mali brať reálne, ale ani to nemôžem brať reálne a vysvetlím aj prečo. Pretože to šetrenie na vláde, ktoré má predstaviť z tohto 2,7 miliardového balíka, z ktorého odkrojíme tie energodotácie, tak ani to šetrenie na vláde vôbec nie je jasné a ako som sa dozvedel, tak nebude jasné ani najbližšie dni a týždne, možno sa dozvieme niečo až pri predložení štátneho rozpočtu.
Takže poďme podľa tých jednotlivých skupín. Zamestnávatelia. To, že boli postihnutí mimoriadne prvými dvoma konsolidačnými balíkmi, teraz sa im pridávajú ďalšie opatrenia, hoci teraz to vyzerá opticky, že až taká záťaž na zamestnávateľov to nebude, ale keď si to spojíme s tým, čo doteraz všetko prišlo, tak toto sú ďalšie klince do rakvy, by som povedal, našej ekonomickej aktivite. Zoberme si napríklad to predlžovanie platenia péenky zamestnávateľom z desiatich na štrnásť dní. Samozrejme, že ich to nepoloží na kolená a samozrejme, že sú štáty, kde to majú takto, ale pochopiteľne, že to je ďalšie opatrenia, ktoré im sťaží podnikanie. Podobne môžeme vnímať zvýšenie dane zo straty. Nedá sa to ináč nazvať, iba ako daň zo straty, pretože odhliadnuc od toho, či dosahujete zisk, alebo nie, daň platíte a tu ideme hore.
Zamestnanci. Nejdem to opäť vymenúvať. Zamestnanci obratí o čistý príjem zo zvýšenia zdravotného odvodu. Je to zvýšenie zdravotného odvodu na strane zamestnanca, to znamená, o to mu pôjde dole čistá mzda. Oberáte ich o čistý príjem, najmä tie vyššie skupiny, vysokým progresívnym zdaňovaním dane z príjmu. Ja len poviem pritom pár čísiel, vypočítala to Republiková únia zamestnávateľov, tú takzvanú milionársku daň, to znamená, 25 % dane z príjmu bude platiť 50-tisíc zamestnancov na Slovensku, 50-tisíc. A čo je, samozrejme, že počúvam argumenty, že tak keď majú väčší príjem, tak nech platia. Tak sa pozrime, čo hovoria štatistiky. Vysokoškolsky vzdelaný človek na Slovensku má ročný čistý príjem v priemere 12-tisíc eur. To sú čísla Eurostatu, to znamená, sú to dôveryhodné čísla. Sme úplne na chvoste, úplne na chvoste. Pred nami Maďarsko 13-tisíc, Poľsko 17-tisíc, Česko 22-tisíc ročný príjem. Tak títo vysokoškolsky vzdelaní ľudia u nás na Slovensku poberajú a budú poberať ešte nižšie čisté príjmy. To je, by som povedal, katastrofa, pretože títo ľudia veľmi ľahko mnohí môžu utiecť do toho zahraničia a tým pádom nebudete mať nielenže zamestnanca, ale ani príjmy z neho, čo sa týka dane a odvodov.
Živnostníci. Nové daňovo-odvodové zaťaženie ich oberie zhruba o tisíc eur ročne. Sú tam zdravotné odvody, ktoré narastú o jedno percento, sociálne odvody 20 %. Dnes zhruba 180-tisíc živnostníkov platí minimálne sociálne odvody, to znamená, ak tie minimálne sociálne odvody zdvihnete, tak ich zdvihnete pre obrovskú kategóriu ľudí a je to tak vyrátané jednoducho, aby to tí ľudia zaplatili, ak, samozrejme, sa tej živnosti nevzdajú. A je to celkom možné, že to hrozí. Takže tých čísiel tu bolo veľa. Ja len spomeniem niektoré posledné, napríklad aj to, že živnostníci, ktorých príjem nepresiahol 8 580 eur doteraz, tak neplatili sociálne odvody, teraz ich platiť budú. Ja, veľmi ťažko sa mi počúva, že štát týmto myslí na dôchodky týchto živnostníkov. Je to argument, ktorý kríva, kríva na obidve nohy. To, že si živnostníci platia minimálne sociálne odvody, nesvedčí o tom, že by tie odvody nechceli, že by dobrovoľne sa vzdávali svojho dôchodku, ale jednoducho tlačí ich do toho vysoké odvodové zaťaženie. Keď sa pozriete do Česka, akým spôsobom pristupujú k živnostníkom, jednoducho je to oveľa vľúdnejšie prostredie a tým pádom aj títo živnostníci majú vyššiu ochotu platiť dane a odvody. A navyše v Česku napríklad majú paušálnu daň, to znamená to, čo my presadzujeme roky, prídem, na stôl položím peniaze a za určitých podmienok a nevediem si účtovníctvo, neplatím už nič viac, jednoducho mám s tým pokoj a štát má istý príjem. My ideme presne opačným smerom, to znamená, takisto ako pri tých firmách, ktorým zvyšujete daň zo straty, tak takisto pri tých živnostníkoch tlačíte ich do toho, aby platili peniaze bez ohľadu na to, či ten príjem budú mať, bude platiť tie sociálne odvody, opakujem, bez ohľadu na to, či nejaký príjem budú mať. Ďalej tie čísla nebudem spomínať, lebo už sú všeobecne známe a napokon vypočítali ich aj priamo v živnostenskom zväze.
Dosah, samozrejme, tento tretí konsolidačný balík bude mať na rodiny s deťmi, to je veľmi vážna vec. Stále pokračujeme v tej reťazi, ako zaťažujeme tie rodiny s deťmi. Či už zoberieme, že ste ich obrali o daňový bonus, to znamená, znížili ste rodičom čisté príjmy, vyšli ste hore s novou daňou z pridanej hodnoty a vlastne všetky opatrenia, ktoré padajú buď na podnikateľov, samosprávy a tak ďalej, tak sa koniec koncov vždy premietnu do tých rodín s deťmi a to je tá najpostihnutejšia skupina.
Zastavím sa pár vetami aj pri dôchodcoch. Viete, mňa toto trápi mimoriadne, pretože ja doprajem každému dôchodcovi, aby mal slušný príjem. Pochopiteľne, že ak tým dôchodcom doprajeme, my už ten solidárny systém máme nastavený, tak ako sa dnes vypočítavajú dôchodky, je tam tá miera solidarity veľmi vysoká a vy vlastne robíte to, že im plošne, vlastne tým dôchodcom dávate peniaze, to znamená, napádate ten solidárny systém týmto spôsobom, ale opakujem, ja dôchodcom doprajem. Ale čo sa nám na Slovensku deje? Opäť si pomôžem číslami, pretože je to veľmi výrečné. Slovensko je dnes štátom, kde čistý mesačný príjem ľudí nad 65 rokov prevyšuje príjem ľudí pod 65 rokov. Rozumiete tomu? To znamená, keď si zoberiete, to sú štatistiky, keď si zoberiete, koľko zarobí pracujúci v priemere, ten človek čo pracuje, čo mu ostane vo vrecku, aby z toho vyžil, tak ten príjem je nižší ako dôchodcov. Opakujem znovu, ja im doprajem tým dôchodcom, ale je to v poriadku? Ja teraz nechcem vrážať klin medzi dôchodcov a ostatné kategórie ľudí, to vy ho vrážate. Vy vlastne napádate medzigeneračnú solidaritu, to je dôležité. Vy vlastne vyvolávate závisť u tých, ktorí sú v produktívnom veku a pracujú voči dôchodcom, pretože dôchodcovia sú týmto spôsobom privilegovaní. Je to v poriadku? My si myslíme, že vôbec nie. Zobrali ste tým dôchodcom rodičovský dôchodok, čo bol jasný prejav medzigeneračnej solidarity. A teraz nielen to, že ste im to zobrali, ale teraz vlastne tým vyvolávate napätie medzi týmito dvoma skupinami ľudí. To je pre spoločnosť, ktorá je rozdelená a v ktorej je veľa nenávisti mimoriadne nebezpečný jav. A myslím si, že sa nám to môže, nechcem nič privolávať, že sa nám to môže vypomstiť.
Takže, keď sa vrátim ešte k tým rodinám a dôchodcom. Ak im chcete nejakým spôsobom pri tej konsolidácií pomôcť, ale v takej situácii, že bude mať z toho niečo aj štát a aj tí dôchodcovia, tak prosím vás, tak im umožnite pracovať popri poberaní príspevkov, popri poberaní dôchodku, študentom popri štúdiu, matkám, otcom, čo sú na rodičovskom príspevku alebo tým, čo sú na PN-ke, OČR-ke, aby si mohli privyrobiť. Vy namiesto toho odvodňujete ich príjmy, to znamená, hľadáte, takto mikroskopom hľadáte, kde všade sa dajú zobrať peniaze. Aj tieto kategórie ľudí, ktorí si chcú privyrobiť, tak na nich uvaľujete odvody. Keby ste ich podporovali práveže tieto skupiny, tak oni vám prinesú do štátneho rozpočtu viac ako tých pár percent, ktoré na nich uvalíte týmito odvodmi.
My to tu už hovoríme, už sme tu dvakrát predložili návrh do tejto snemovne, nepodporili ste to. Prosím vás, zohľadnite to, že desať rokov sa nevalorizoval odpočet odvodov. Odpočet odvodov to znamená časť tých dohodárov, tých študentov, matiek, dôchodcov, ktorí pracujú na dohody, že do určitej čiastky sa im odvody odpustili. Nič sa s tým nerobilo. Motivujte tých ľudí, aby išli, aby pracovali. Však viete, aké sú štatistiky nezamestnanosti a zamestnanosti na Slovensku. Jednoducho potrebujú aj firmy tých ľudí. Všetci by tým získali, tí ľudia konkrétni, zamestnávatelia aj štát koniec koncov, lebo len zvýšená ekonomická aktivita nás vytiahne z týchto problémov, ktoré tu máme.
Tak teraz ako šetríte na sebe. Nuž, musím povedať, že štát nešetrí na sebe takmer vôbec. Ja si pamätám, keď sme hodnotili štátny záverečný účet a pýtal som sa štátneho tajomníka ministerstva financií pána Majerského, že viete nám vyčísliť, že tých 70 miliónov eur, čo ešte na konci roku 2023 predložil minister financií, že bude štát šetriť na prevádzke štátu, či ste ich ušetrili? Nevedel mi dodnes odpovedať, sľúbil mi, že mi pošle písomne odpoveď, neposlal mi ju, lebo štát neušetril nič. Štát si nafukuje dokonca výdavky na svojich zamestnancov a myslím teraz vládne inštitúcie, nafukujú. My tomu hovoríme mŕtve duše. Ony si to tak narozpočtujú, aby potom tie peniaze rozdelili na odmeny, to je vyslovene plytvanie. Takže takto šetrí štát? Nie, preto neberiem vôbec vážne, vôbec neberiem vážne vaše vyhlásenia, že štát ide šetriť na sebe, preto pokladám tých 700, 800 miliónov eur, keď odrátam tie energodotácie a to, čo idete zobrať samosprávam, pokladám za fantómovú konsolidáciu, fantómovú. My nevieme, čo vlastne, akým spôsobom idete šetriť.
Včera som sa dozvedel na hospodárskom výbore ďalšiu nepríjemnú vec. Nedozvieme sa pravdepodobne skôr, akým spôsobom ten štát šetrí na sebe, len tak, že bude predložený štátny rozpočet. Takže sa to tu zase odsúva do budúcna a prijatím tohto zákona sledujete jednu jedinú vec, aby bolo jasné, že vyzbierate nejakú miliardu, miliardu tristo, miliardu štyristo miliónov eur ročne od týchto skupín, o ktorých som tu hovoril, to znamená, obyčajní občania, živnostníci, zamestnávatelia, samosprávy, od týchto skupín vyberiete peniaze, toto je jediná istota, čo tu dnes máme.
A ak hovorím o šetrení na strane výdavkov štátu, jediné konkrétne, čo ste povedali, bolo, že zmrazíte mzdy zamestnancov verejnej správy až na vybrané skupiny. To je jediné, ale neberem ani to vážne, to vám hovorím, neberem to vážne, pretože, ako sa nám potvrdzujú skúsenosti z minulosti, čo dnes platilo, zajtra neplatí. Pritom kade chodíte, predstavitelia vašej vlády dookola opakujú mantru, že my sme ako za KDH, nemáme názor na to, ako šetriť na štáte. Prosím vás pekne, však sme to vlani predložili na jednej A4, ako ste to žiadali, pán minister, keby ste ma počúvali, na jednej A4 nešťastníci to žiadali. Však povedzte ako, čo, dajte, tak sme vám ju dali, takto, päť bodov. Hodili ste to do koša. Predseda vlády si do toho robil zápisky pri osobnom rokovaní, hodil do koša, nič nám nepredložili. Teraz prichádza na každej z našich piatich bodov, lenže zasa len ústne. Jediné čo konkrétne tu vidím, tak vidím, že idete zvýšiť daň z hazardu. Ale ako, prosím vás? Takmer všetky štáty, únijné štáty zdaňujú kamenné herne rovnakou sadzbou alebo vyššou ako online hazard. U nás? Len pre lobing ministra, ktorý si sadol na hazard ako tá kvočka na vajcia, tak tieto nejdete, tie sadzby, vyrovnávať, naopak, nechávate ich na nízkej sadzbe, čo sa týka hracích automatov.
Prosím vás pekne, že nedá, ja ďalej keď počúvam, že nedá sa brať z obligatórnych výdavkov. Prečo predseda vlády, ešte neviem pred rokom alebo kedy, hovoril, že 30 % štátnych zamestnancov takto sa dá prepustiť. Zrazu sa nedá? Prečo teraz nevystúpi a nehovorí, že koho prepúšťať? Prečo je schovaný? Zaliezol niekde do ulity a čuší, lebo sa bojí, čo to spôsobí, lebo tie dôsledky konsolidácie, tak ako ste vy navrhli, pri tej hanbe ako vy neviete šetriť na sebe, tak dopadnú priamo politicky na vás.
Ak už nepočúvate také inštitúcie, prosím vás pekne, ako sú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ústavný strážca verejných financií, keď nepočúvate politické strany vrátane KDH, keď nepočúvate vlastný inštitút finančnej politiky a Útvar hodnoty za peniaze, prosím vás pekne, tak počúvajte aspoň to, čo hovoria dve skupiny, ktoré stoja proti sebe a sú teraz v jednom šíku, a to sú odbory a zamestnávatelia. Ja vám prečítam len pár údajov. Oni už sú tak ďaleko, takí sú nervózni, že oni sa zhodli na konkrétnych číslach, že kde by sa mohlo šetriť. Ja vám prečítam len pár čísel. Šetrenie na nákupoch tovarov a služieb vo verejnej správe 250 miliónov eur, zreálnenie rozpočtových výdavkov na energie v rozpočte verejnej správe 160 miliónov eur ročne, adresné poskytovanie energodotácií pre domácnosti 150 až 400 miliónov eur, realizácia vládou už schválených opatrení revízií výdavkov vo verejnej správe, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze, vášho útvaru, 250 miliónov eur, potenciálne až jedna miliarda, zníženie medzery výberu DPH na úroveň priemeru EÚ 150 miliónov eur v prvom roku. To sú všetko veci, ktoré tu hovoríme, čo ste mali vlani na papieri v septembri, ktoré sme vám predložili pri rokovaní s predsedom vlády, toto tam bolo. Už dospeli k tomu aj odbory, zamestnávatelia a kričia vám tu, robte konečne niečo.
Takže nevidím tu nejaký úprimný záujem alebo ochotu, alebo odvahu, neviem, ako to nazvať, aby si členovia tejto vlády a politické strany sadli, vládne strany, a povedali, tak konečne ideme šetriť, tu ideme šetriť, tu. A ja vám nebudem opakovať to, čo sme predložili pred rokom, je to stále aktuálne. A ako som tu povedal pred chvíľou, potvrdzujú nám to viaceré inštitúcie či už vaše na ministerstve, alebo dokonca odbory aj zamestnávatelia. Ale predsa, keď chcete na jednej A4, tak my to dnes podrobnejšie rozoberieme aj na tlačovej konferencii, tak vám dávame aspoň niekoľko typov, kde by ste aspoň o niečo, a nie malé čiastky, keď to by ste to zobrali dôsledne, znížili výdavky štátu a s čím by sa dalo pracovať veľmi rýchlo. Takže dnes podáme do podateľne Národnej rady, aj predstavíme na tlačovej konferencii päť návrhov opatrení, aby ste vo vláde, aby táto snemovňa prijala uznesenia, ktoré vás zaviažu, aby ste vy vo vláde prijali vlastné uznesenia. Ja ich teraz stručne uvediem.
Prvé uznesenie, uznesenie k prehodnoteniu a úprave súčasných dohôd o úrovni služieb v info-komunikačných technológiách, v sektore, kde sa poskytujú služby sedem dní v týždni a 24 hodín denne, s cieľom znížiť finančné náklady v rokoch 2026 až 2027. Informačné technológie, potrebujeme ich, ale jednoducho vieme, máme informácie z ministerstiev, dá sa na tom mimoriadne ušetriť, len keby sme chceli byť hospodárni. Takže mali by sa prehodnotiť končiace sa dohody o úrovni služieb a uzavrieť nové servisné zmluvy, takzvané SLA zmluvy, aby tak došlo k zníženiu čerpania finančných prostriedkov na tieto zmluvy.
Druhé uznesenie, uznesenie k centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe podriadených organizáciách s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energie. Kým v tom prvom uznesení by sme vyzvali, aby si to zobral pod palec minister investícií a regionálneho rozvoja, tak v tomto by si to mala zobrať pod palec ministerka hospodárstva a na najbližšom rokovaní vlády by mala predložiť uznesenie zaväzujúce jednotlivé ministerstvá pristúpiť ku koordinovanému centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe a podriadených organizácií s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energií v roku ´26 až ´27. My podľa tých čísel, čo máme, predpokladáme, že by mohlo prísť k úspore až 30 %. Vy rozdávate energodotácie a neviete šetriť na sebe, 30 %.
Tretie uznesenie, k úspore tepla a plynu a elektrickej energie v štátnej správe a podriadených organizáciách o 15 % v porovnaní so spotrebou za rok 2023 na vykurovacie sezóny ´25/´26 a ´26/´27. Takže tam to bolo centrálne obstarávanie, tu úspory samých tých inštitúcií sú možné. Zase by si to mala zobrať pod palec ministerka hospodárstva a vláda by mala prijať uznesenie, aby ju zaviazala, aby týmto smerom postupovala.
Štvrté uznesenie, k zákazu nákupu osobných vozidiel nad 40-tisíc eur v rokoch ´26 až ´27. Na dva prosím vás, aspoň na dva roky obmedzte nákup tých limuzín, obmedzte to nejakým spôsobom. Videli sme teraz, že štátne inštitúcie postupujú úplne opačným spôsobom. Videli sme to v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, kde sa nakupujú limuzíny, aby to ešte stihli, kým možno nejaké tieto obmedzenia prídu aj z vašej strany. Ja k tomuto dodám len jednu vec, lebo to opäť súvisí s energiami a vyjadrím sa k tejto konkrétnej firme.
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava každý rok dosahuje vysoké zisky. Viete, prečo ich dosahuje? Pretože si to žiada štát, vláda. A prečo si to žiada vláda? Aby z nej vybrala dividendy. Len tento rok sa zo SEPS-u majú dostať dividendy pre vládu v hodnote 37 miliónov eur. Táto inštitúcia, ktorá nakupuje limuzíny a ktovie ako hospodári, tak táto inštitúcia vlastne svojím ziskom prispieva k tomu, aby sme mali vysoké ceny energií na Slovensku. Keď si zoberiete štruktúru napríklad v tomto prípade elektrickej energie, kde silová energia tvorí zhruba polovicu, 60 % podľa ceny, tak zvyšné tvoria kadejaké regulované poplatky a medzitým regulovaným poplatkom je aj ten prenos elektrickej energie. A takisto ako SEPS, takisto ako rozvodné závody, takisto ako v prípade plynu Slovenský plynárenský priemysel, dosahujú tieto inštitúcie zisky, z ktorých si, samozrejme, štát potom vyťahuje dividendy. Ja nie som proti tomu, aby tieto inštitúcie boli ziskové, naopak, tie inštitúcie potrebujú zisky, aby ich potom využívali na nevyhnutné investície, to je základná matematika. Ale prosím vás pekne, aby sme my hospodárili na Slovensku tak, že vláda hľadí na tieto inštitúcie tak a každý rok sa ich opýta, tak koľko nám dáte z dividendy alebo dokonca superdividendy, lebo to sa platí ešte dopredu z tých ziskov budúcich, koľko? Je to normálne? Na jednej strane vyťahujeme z týchto firiem dividendy a vlastne tie dividendy nám zaplatia všetci či je to priemysel, alebo sú to občania, v cenách energií platia to.
Piate uznesenie, uznesenie k záväzku zvyšovania a čerpania eurofondov Európskej únie na mesačnej báze v priemere o 2 % do konca roku 2026. Nič iné nežiadame, len čo ste si nakreslili v rozpočte. Keď si zoberiete rozpočet verejnej správy, o ktorom sme rokovali pred rokom, tak tam máte naprojektované, že aké by mali byť príjmy z eurofondov na tri roky. Ja si ctím trojročné rozpočtovanie, tak by to malo byť, preto to beriem vážne. A tam, keď sa pozriete, že v akom stave by sme mali čerpanie ku koncu roka 2026, tak je to 4,9 miliardy eur, to je 39 % z celkového rámca na roky ´21 až ´27. Takže len vlastný záväzok keby ste naplnili a tie eurofondy začali čerpať. Sú nevyhnutné, nie na to, aby sa dali na energodotácie, ale sú nevyhnutné na investície a nakoniec sú aj nevyhnutné na zachránenie vášho krku, pretože všetky ratingové agentúry hovoria o tom, že ak nebudete čerpať európske zdroje, tak bude s ratingom zle a hovoria, že potom rating pôjde dole, to píšu, to je tam napísané. Aký je stav čerpania dnes? 10 % ku koncu augusta, ku koncu budúceho roka 39 %. To sú jednoduché počty, tak urobte v priemere 2 % každý mesiac, zaviažte sa k tomu.
Takže to je týchto päť uznesení, keď chcete, tak vám ich môžem potom dať aj na jednej A4, ako sme vám dali vlani, ale asi to zasa hodíte do koša. Posledná vec, ostáva mi málo času, hospodársky rast. Analytici, nezávislí analytici dnes hovoria, že budeme radi, keď sa dostaneme v hospodárskom raste tento rok niekde na pozitívne číslo, bude to hlboko pod jedno percento, hospodársky rast klesá. Ak sa oháňate tým, že jednoducho sú to dôsledky colnej politiky Spojených štátov alebo nejakého nepriaznivého prostredia, choďte sa pozrieť, ako hospodária okolité štáty. Hospodária úplne inak, to znamená, že sú to dôsledky vašej hospodárskej politiky, na ktoré som upozorňoval v roku 2023, v roku 2024 a upozorňujem v roku 2025. Slová sa napĺňajú, vôbec ma to neteší, je to veľmi smutné. A tento rok to nebude lepšie, pretože, už som to povedal na začiatku, deficit sa vyšplhal na päť miliárd eur, a to máme september, tak to som zvedavý, kde skončíme tento rok. To znamená, vy budete musieť upratovať v tomto rozpočtovom roku ešte tie peniaze. Ja som zvedavý skutočne, jak to dopadne. Upozorňovali sme vás na to.
V rámci konsolidácie to, čo sme vlastne hovorili aj minulý rok, my sme to potom prezentovali ďalej, absolútne nám chýbajú opatrenia, ktoré by nejakým spôsobom podporili ekonomický rast. A to nemusia byť, ako pod tým si nemusíme predstavovať nejaké špeciálne programy, úplne stačí, keď tu bude vypočítateľné prostredie, keď nebudete meniť zákony zo dňa na deň, keď nebudete zneisťovať firmy, keď nebudete zdierať živnostníkov, keď nebudete vymýšľať transakčné dane, ktoré ani si neviete vybrať, keď budete riadne hospodáriť, pretože keď zle hospodárite, to ide do úrokov a firmy predsa pracujú s úrokmi, je to veľmi nebezpečné. Takže žiadne prorastové opatrenia a čo ma mrzí úplne najviac, je to, že vyháňame ľudí odtiaľto, šikovných ľudí, nielen pre atmosféru v spoločnosti, ktorú ste spôsobili vy, nielen pre tú atmosféru, ale aj preto, že tých ľudí jednoducho používate ako dojné kravy. Chcete od nich len peniaze a tí ľudia chcú žiť. Chcú žiť, chcú tu tvoriť, chcú tu študovať a namiesto toho je jedna prekážka za druhou. Z tohto pohľadu hodnotím aj tento tretí konsolidačný balík ako jeden veľmi nebezpečný nástroj, ktorý nás uvrhne nielen do toho, že Slovensko asi padne do recesie, ale aj do toho, že prídeme o ďalších schopných ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)