Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2024 o 10:15 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 10:15 - 10:17 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Kolega poslanec Jakab, samozrejme, súhlasím s vami v tom, že vláda neprijíma žiadne opatrenia, aby sa tento problém, problém riešil. Nejaký porovnávací portál v tejto, v tejto veci vôbec nepomôže. Skúsenosti z Maďarska sú jasné.
Ale na druhej strane, nemôžem sa prikloniť k tomu, aby sme nejakým spôsobom regulovali ceny, pretože ja si to ani neviem predstaviť. Čo budeme regulovať marže, alebo pôjdeme po tom Maďarskom vzore, kde stanovili stropné ceny týchto, týchto produktov, a potom keď sa museli uvoľniť tie stropy, tak tie ceny potravín vyleteli.
Ja vidím riešenie v troch oblastiach, čo s tým robiť. Prvá vec je to, čo spravili Česi, že jednoducho zmapovali si aspoň príčiny alebo v tom reťazci vertikálnom si zmapovali, kde môže byť príčina, že aj Česi majú drahšie potraviny ako Poliaci napríklad, ale majú ich lacnejšie ako my. To sú štatistiky, nebudem ich teraz spomínať, nie je na to čas. Takže prvým riešením bolo vôbec zmapovať, že aká je príčina, že v tom reťazci, že kde tie ceny, kde tie ceny majú príčinu, že rastú a že sú vysoké. Druhý, druhá vec je, aby sme sa pozreli na trh, či nie je koncentrovaný. To je, ja som sa stretol s predsedom Protimonopolného úradu, idú na tom pracovať, len teraz budú mať okresané stavy, lebo prešetrenie, tak bude možno problém, aby sa tomu mohli venovať fakt profesionálne.
A tretia oblasť, je kontrola ministerstva financií. Máme zákon o cenách. Ja som hovoril s reťazcami, ministerstvo financií sa nezaujíma o ich účtovníctvo. Je to fakt, je to smutné, pretože sú signály, že dochádza tu k nejakému umelému zvyšovaniu nákladov, ale ministerstvo financií nekoná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 17:29 - 17:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomuto návrhu tohto zákona. On vyplynul z požiadaviek praxe, pretože máme konkrétne prípady, keď podnikatelia, ktorí podnikajú v inom členskom štáte Európskej únie, tak musia platiť preddavky na daň aj v rámci Slovenskej republiky, čo ich, samozrejme, mimoriadne zaťažuje. Preto navrhujeme, aby sa uplatnil zákaz dvojitého platenia preddavkov dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Samozrejme, že máme informácie z ministerstva financií, že takáto úprava by bola, by bola schodná. Bude to mať pochopiteľne aj vplyv nejaký, ja som aj povedal pri návrhu zákona, že, pri zdôvodňovaní návrhu zákona, že pôjde možno o nejaký negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale to len v takom prípade, že v podstate ten platiteľ preddavku úveruje do určitého času štát a tým pádom vlastne keď ten preddavok je neopodstatnený, tak sa mu vracia. Takže ide o nejaký krátky časový úsek, keď by vlastne štát nemal na účte tieto peniaze.
To znamená, že tento návrh zákona by skvalitnil podnikateľské prostredie v Slovenskej republike, čo je zvlášť potrebné v čase, keď nám nabehne budúci rok nový konsolidačný balík, keď podnikatelia budú mať, budú mať ďalšie prekážky v podnikaní, ktoré napríklad budú musieť platiť konsolidačnú daň, budú mať vyššiu daň z príjmu na území Slovenskej republiky, takže takáto úprava by im určite pomohla. Na základe tohto vás chcem požiadať o podporu návrhu tohto zákona a navrhujem, aby sa o návrhu tohto zákona hlasovalo zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 17:29 - 17:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa doplní zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
V predkladanom návrhu zákona sa uplatňuje zákaz z dvojitého platenia preddavkov k dani z príjmu pre všetkých daňovníkov. Týmto návrhom zákona sa predovšetkým má zamedziť tomu, aby daňovníkovi zo Slovenskej republiky, ktorý podniká aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie a platí tam aj preddavky na daň z príjmu, neboli vyrubované za jeho obrat v zahraničí preddavky na daň z príjmu aj v Slovenskej republike.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 16:44 - 16:59 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vítam tento návrh zákona, pretože z hľadiska ekonomického považujeme hazard za negatívnu externalitu. To znamená, to je konanie, ktoré je nejakým spôsobom negatívne, vplýva na spoločnosť a v tom prípade spoločnosť má niekoľko nástrojov alebo viacero nástrojov, ktorými môže takéto, takéto konanie buď regulovať alebo limitovať, alebo, alebo jednoducho obmedziť. Prístup k reklame pre hazardné spoločnosti je jeden zo spôsobov, ako môže spoločnosť využívanie hazardných hier a zapájanie do týchto hier, akým to môže regulovať. Tak ako si povedal, kolega Marián Čaučík, tak sú štáty, ktoré napríklad vyslovene zakazujú, zakazujú reklamu v určitých hodinách alebo zakazujú vystupovanie športových osobností v hazardných spoločnostiach, u nás to tak neplatí. Štát má takýmto spôsobom aj právo, aby zasahoval do tejto oblasti. Druhá vec je, že máme tu samoregulačný orgán, ktorým je Rada pre reklamu, skutočne tá rada môže, môže vyhodnocovať niektorú reklamu ako klamlivú, v tom prípade môže aj odporúčať štátu, aby prijal nejaké opatrenia. Žiaľ, ako sledujem činnosť tejto Rady pre reklamu, tak si nevšíma také veci, že niektoré tie lotériové spoločnosti ponúkajú, ponúkajú alebo lákajú hráčov tým spôsobom, že neprehráš, zaplatíme ti prvú, prvú platbu a tak ďalej, to je vyslovene navádzajúce a zavádzajúce, aby toho hráča jednoducho získali a potom aby ten hráč tam pôsobil ďalej a prehrával. Jedným z opatrení ďalším, ktorým sa dá regulovať hazard, je odvod z hazardných hier, takže aj v tejto oblasti určite je ešte veľa priestoru, aby sa hazard reguloval.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 16:29 - 16:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 425.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky. Čo sa týka poznámky pani Kramplovej a pána Stušku, no ja poviem na to toľko, tak, samozrejme, človek sa nedokáže pitvať v tých 600 zákonoch, čo tu máme možno za jeden rok predložené, ale asi to aj vyplynulo z toho, že jednoducho taká bola pôvodná myšlienka koncom minulého roka, keď sa už uvažovalo o zrušení rodičovského dôchodku. A druhá vec, poviem, že ak by sme mali v rozpočte Sociálnej poisťovne práve túto analýzu, ktorá by nám hovorila o tom, že ako to bude s rodičovským dôchodkom, lebo však on má nejaký presah do budúceho roku, však tam je toho viac, tak tieto veci by tam vypadli, hej, nie, by boli zrejmé, takto som chcel povedať, úplne zrejmé.
Čo sa týka individuálneho dôchodkového stropu alebo veku, tak mne sa páči to, čo ste hovorili, pán Stuška. Mne sa páči prístup českej vlády, ktorá jednoducho povedala, že sú tu kategórie ľudí, ktorí nedokážu pracovať viac plnohodnotne ako 40 rokov, tak poďme do toho načrieť, poďme sa na to pozrieť, že ktoré kategórie sú tu. Skúsme prevziať model možno, ktorý funguje inde, však načo tvoriť niečo, čo už existuje a funguje to. Takže dá sa o tom uvažovať, ale principiálne plošne odchod po 40 rokoch nie je únosný pre tento štát.
A posledná vec, pani Luščíková hovorila o adresnosti, ako skutočne opäť to len môžem podporiť a práve, práve všetko so všetkým súvisí, ako hovorí pán kolega Muňko. Práve keby sme napríklad riešili problém adresnej energetickej pomoci, adresná pomoc pri bývaní, adresná pomoc, prišli by sme až k dôchodkom napríklad.
Skryt prepis
 

2.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozpočet Sociálnej poisťovne na budúci rok a teda možno asi aj výhľady na ďalšie roky. Ja len zopakujem to, čo sme počuli pred chvíľou, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, v podstate keby sme brali Sociálnu poisťovňu ako inštitúciu, ktorá by mala mať, ktorá by teda mala riadne hospodáriť, tak tento rok by sme jej museli doplatiť 2,72 mld. eur, aby hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Nejdem teraz rozoberať tie dlhodobejšie príčiny, ktoré tu boli. Ja som to hovoril v mojom príspevku k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Samozrejme, sú tam historické veci, mohli by sme hovoriť o II. pilieri, mohli by sme hovoriť o demografii, mohli by sme hovoriť o podmienkach dôchodkového veku, predčasných dôchodkoch a tak ďalej. Ale ja sa budem venovať hlavne tým veciam z posledného roka a, myslím, roka 12 mesiacov dozadu, to znamená, ako sme tu aj sedeli pred rokom, na konci roka 2023.
Takže v prvom rade, ako to vlastne vyzerá so Sociálnou poisťovňou, keď si to zoberieme z hľadiska toho, ako mala hospodáriť, ako sa to počítalo, alebo ako s tým počítal štátny rozpočet. V skutočnosti štátny rozpočet minulý rok počítal s dotáciou pre Sociálnu poisťovni, poisťovne, do Sociálnej poisťovne s 1,6 mld. eur a skutočnosť je taká, ako som povedal, o viac ako 1 mld. eur viac. A ja sa pri tom pozastavím, pretože keď sme vlani hovorili aj s ministrom práce a hovorili sme o tom, že akým spôsobom chce vykryť tie 13. dôchodky, veľkorysé 13. dôchodky, tak sme boli ubezpečení, že nejakým spôsobom sa nebude siahať na nejaké ďalšie príjmy a nebude to súvisieť nejakým spôsobom so zvyšovaním deficitu, plánovaného deficitu štátneho rozpočtu. Je tam rozdiel 1 mld. eur, to znamená, s veľkým znepokojením sa pozerám aj na to, že ako bude Sociálna poisťovňa hospodáriť v budúcom roku. Ťažko to pričítať tu generálnemu riaditeľovi, pretože ten vychádza z nejakých skutočností, ktoré sú tu, a vychádza vlastne z politických rozhodnutí a 13. dôchodok v takej výške, ako je dnes schválený, tak je výsostne politické rozhodnutie. Ale predsa len musíme o tom hovoriť.
Ak môžeme hovoriť o tom, čo možno adresovať tu najvyššiemu predstaviteľovi Sociálnej poisťovni, tak to je výber poistného. Minulý rok, keď sme, keď sme tu hovorili o rozpočte, tak sa rátalo s nejakým objemom výberu poistného a vidíme podľa tých čísel, že to je o 246 mil. eur, taká je očakávaná skutočnosť tento rok. To znamená, výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by mal byť o takmer 250 mil. eur nižší, nižší, ako sme predpokladali. Asi tam tiež rád si vypočujem odpoveď. Možno tam budú tie predčasné dôchodky, ale o tých sme už dosť veľa vedeli a navyše, čo sa týka predčasných dôchodkov, tam sa dosť sprísnili podmienky v priebehu kalendárneho roka a rozpočtového roka. Takže tam sa niektoré veci upravili. Ale ako vidíme, tak tie predčasné dôchodky sú atraktívne aj dnes a sú atraktívne dokonca tak, že kto nastúpi na predčasný dôchodok tohto roku, tak je to preňho výhodnejšie, ako keby nastupoval na predčasný dôchodok po 1. januári budúceho roka.
Len sa zase prizastavím pri tých číslach, že vlastne o akých sumách to hovoríme, že v akom stave je vlastne Sociálna poisťovňa, ako je politicky nastavená. Politický systém, ktorý, alebo politické rozhodnutia, ktoré tu máme, že do akej miery je únosné, aby sme politicky takto rozhodovali o výdavkoch Sociálnej poisťovni. Ja väčšinou hovorím, samozrejme, že tam nie sú len starobné dôchodky, sú tam všetky ďalšie dôchodky. Nepôjdem ani do fondov, do vnútra a tak ďalej, len poviem tie sumárne čísla.
Zdroje Sociálnej poisťovne na rok 2025 budú niečo cez 16 mld. eur. Je tam aj prevod z minulých rokov, takže vypovedateľnejší údaj sú príjmy v bežnom roku. Tie budú niečo vyše 15 mld. eur, pritom ten transfer zo štátneho rozpočtu sa ráta na výške 2,75 mld. eur, 18 %. Dámy a páni, 18 %. Osemnásť percent bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho. Je to také slovo cudzie, ktoré možno je nepredstaviteľné, ale keď poviem len toľko, že na tieto peniaze si štát bude musieť požičať, požičať na trhoch, a jednoducho aby zadotoval tú Sociálnu poisťovňu. To znamená 18 % zo všetkých tých výdavkov Sociálnej poisťovne, ktoré tu budeme mať, tak budeme kryť na dlh. A to nie je, to je len budúci rok. V tých ďalších rokoch by sa malo pokračovať približne podobným tempom. Inak povedané, každé piate, takmer každé piate euro, ktoré Sociálna poisťovňa vydá na vyplácanie dôchodkov, tak bude kryté na dlh. To znamená, keby sme boli dôslední a zobereme si 12 kalendárnych mesiacov, tak 20 %, to znamená v podstate štyri mesiace teda, ak dobre počítam, 20 %, 10 %, 2,5 mesiaca. Dva a pol mesiaca musí, Sociálna poisťovňa v podstate žije len na tom, čo si požičiame, nie na výbere od ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Medzi politické rozhodnutia tohto roka patrilo aj zrušenie rodičovského dôchodku. Môžeme si povedať, že, alebo oponenti povedia, my sme ho nezrušili, však v ústave je jasne povedané, že ten rodičovský dôchodok môže byť aj vo forme daňovej, alebo daňovej úľavy. V tomto prípade tento rodičovský dôchodok môže byť, môže byť alternatíva k tomu systém, čo platí doteraz. To znamená, že z odvodov sa platí, platia deti vlastným rodičom a tak sa to môže platiť z tej asignácie 2 % dane. Pochopiteľne, že nikdy aj keby sa tá daň asignovala len na dôchodky, ktoré majú ekonomicky aktívni obyvatelia, tak nikdy to nepokryje ten rodičovský dôchodok, čo máme dnes, a napokon to priznáva aj vláda, ktorá hovorí o tom, že týmto spôsobom by sa ušetrilo budúci rok 287 mil. eur, takmer 300 mil. eur. To znamená, že ráta sa s tým, že jednoducho ten rodičovský dôchodok, hoci je garantovaný v ústave, hoci je, tak bude v podstate zachovaný takým spôsobom, že bude totálne zredukovaný, ak vôbec nejaké tie dôchodky rodičovské budú, pretože na rozdiel od súčasnosti, keď tie odvody idú automaticky pre tých rodičov, tak v budúcnosti to bude na dobrovoľnom rozhodnutí toho dieťaťa, či prispeje, prispeje svojmu rodičovi a často bude pred dilemou, ak aj chce tie percentá dane poukázať, či to dám svojmu rodičovi, alebo to dám nejakej mimovládnej inštitúcii, ktoré pochopiteľne týmto spôsobom, ak by sa masovo, masovo táto daň uplatňovala ako rodičovský dôchodok, tak prídu o vážne, vážne zdroje.
Chcem pri tom povedať, že, pri tomto rodičovskom dôchodku, že samozrejme, že je dôležité, že v čase, keď budú mať hlbšie do peňaženiek všetci, aj dôchodcovia budúci rok, tak jednoducho prídu o časť, časť svojho príjmu, ktorý poznali tento rok, ale čo je dôležitejšie, tak prestáva nám fungovať, alebo ak vôbec máme systém medzigeneračnej spravodlivosti. Hej? To je taký pekný výraz – medzigeneračnej spravodlivosti. A ja to poviem ešte tak tvrdšie, medzigeneračnej solidarity. Je to veľmi jednoduché. Celá tá filozofia, celá tá filozofia je v tom, toho rodičovského dôchodku, že ak rodič vychová dieťa, umožní mu vzdelať sa a umožní mu, aby mal dobré zamestnanie s dobrým príjmom, tak odmenou pre toho rodiča je to, že mu môže zo svojej odvodovej povinnosti určitú časť tomu rodičovi posúvať každý mesiac alebo každý polrok, alebo ako to nastaví systém. Takže toto vlastne padá tá medzigeneračná solidarita a ja poukazujem na to, že to je mimoriadne dôležité. Ja to ukážem na jednom príklade, lebo ten budúci rok bude ozaj špecifický. Bude špecifický nielen preto, že skutočne tá záťaž na obyvateľov bude veľmi veľká cez zvýšené dane a poplatky, ale aj cez jednu ďalšiu vec, na ktorú nikto neupozorňuje, a to, že napr. dôchodcovia budúci rok budú mať valorizované dôchodky podľa dôchodcovskej inflácie. To znamená, ak tie ceny nám tu budú výrazne rásť, tak tí dôchodcovia budú zachránení. Pretože do tej dôchodcovskej inflácie sa počítajú, idú tam hlavne ceny potravín, ako viete, tretinu, štvrtinu až tretinu dôchodkov vynakladajú dôchodcovia na potraviny.
Takže dôchodcovia budú ošetrení valorizáciou, ktorá je v zákone nastavená, ale rodiny s deťmi nebudú ošetrené. Jednoducho ak tie rodiny s deťmi budú menej zarábať, tak nebudú mať kompenzovanú tú stratu takýmto spôsobom. A navyše, ideme im zobrať veľkorysý daňový bonus, uznávam, že je veľkorysý, ale práve v tých podmienkach budúceho roka by ten daňový bonus bol namieste, aby ostal zachovaný, pretože my ideme ubrať rodinám z toho čistého príjmu a keď sa pozrieme na analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vidíme, že tí, ktorí najviac doplatia budúci rok na konsolidáciu, sú rodiny s deťmi. Skutočne. A osamelí rodičia. To znamená, že oni budú niesť tú ťarchu a potom sa mi zdá až nemorálne, napr. ako aj dnes sme vyzvali, aby predložila vláda, stále voláme po tom, akým spôsobom chce dotovať ceny energií. Ak pristúpime alebo zotrváme na plošnom dotovaní cien energií, tak v podstate rozhádžeme peniaze a tým pádom na tie dotácie plošné sa pozbierajú všetci a najmä tie rodiny s deťmi, o ktorých som hovoril. Je to morálne, aby sme rozdávali plošne dotácie aj tým, ktorí ich nepotrebujú, a aby sa v ťažkom roku, budúcom, na to zbierali práve tí ľudia, ktorí budú mať najhlbšie do vrecka? No ja si myslím, že nie.
Ak môžem niečo vyčítať tvorcom rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak chýbajú mi analýzy. Poviem príklad. Budúci rok sa zvýšia stropy na odvody sociálneho poistenia zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy. Ono sa to zdá, ako sme počuli, ako počúvame tú rétoriku, bohatým sa uberie a tí chudobnejší budú trpieť menej. Tí, čo viacej zarábajú, tak budú platiť aj vyššie odvody, keď to teda vyjadríme jedným číslom, pretože majú vyšší príjem, no tak budú platiť vyššie odvody a zastropujeme im to niekde až na 11-násobku priemernej mzdy. No fajn, keď sa tak rozhodli vo vládnej koalícii, ale ja tu nemám v tom rozpočte Sociálnej poisťovne žiadnu analýzu, že koľko, ako to ten štát chce vybrať. Ja, my máme jediné číslo, ktoré predstavil minister financií pri zverejnení konsolidačného balíka, a to je 92 mil. eur. O toľko by sa malo vybrať na sociálnych odvodov viac, pretože sa len zdvihnú stropy. No lebo keby sme spravili analýzu, mám podozrenie, že to je statická analýza. To znamená, že sme si zobrali, koľko máme takých ľudí, však Sociálna poisťovňa má svoje databázy, ktorí zarábajú také veľké peniaze, že budú musieť platiť vyššie odvody. Spočítali sme to a vyšlo nám 92 mil. eur. Prosím vás pekne, kto sú tí ľudia, ktorí platia takéto vysoké odvody? To sú často manažéri, ľudia na rozhodovacích funkciách. Tí, ktorí napr. rozhodujú na Slovensku o investíciách. To sú ľudia, samozrejme, veľmi dobre platení, stále nie tak, ako v zahraničí, ale veľmi dobre platení a sú veľmi dobre platení aj preto, aby prijímali správne rozhodnutia. My sme investične totálne poddimenzovaní. Sme takí poddimenzovaní, že chodíme s prosbami do Číny a ťaháme si sem tie investície, aj keď vyhovujú oveľa viac tým, čo ich donášajú, ako tým, čo ich prijímajú. A my v tomto čase ideme zaťažovať ľudí, ktorí sú na týchto pozíciách, oveľa vyššími sociálnymi odvodmi.
Však si to len predstavte. On má na stole papier, ako sa rozhodne, ako jeho firma bude investovať a povie si, no ale tak toto mi robia, vidím tu ešte, že tu je nejaká nezmyselná transakčná daň, vidím, že mi dvíhajú dane z príjmu ráznym spôsobom. Vidia, že štát si napriek tomu necháva pokladničku vo Všeobecnej pokladničnej správe, že má svoju pokladničku, z ktorej si bude môcť míňať peniaze, ako uzná za vhodné. A ja mám, ja mám na základe tohto sa rozhodnúť, že budem na Slovensku investovať? No veľmi dobre si to spočítam, či to spravím.
Ďalšia vec, hovoríme o tom, že nám utekajú ľudia, schopní ľudia. Prosím vás pekne, ako chcete motivovať ľudí, ktorí pochopiteľne musia mať túžbu zarábať dobré peniaze. Keď im poviete, no tak keď ich budete zarábať, tak vám ich zodvodníme alebo zdaníme týmto spôsobom. Vyháňame ľudí a vyháňame opäť tých ľudí, ktorí majú možnosť si zarobiť veľké peniaze v zahraničí. A tretia vec, vôbec nepriťahujeme naspäť ľudí, ktorí v tom zahraničí už sú, vyše 100-tisíc ľudí. Za posledných päť rokov Poľsko má štatistiky, že viac priťahuje ľudí z vonka, ktorí odišli, ako odchádza von. Posledný prieskum, čo som videl, tak takmer polovica mladých ľudí chce z tohto štátu odísť. To sú šialené čísla. To znamená, my by sme mali veľmi dobre hľadieť na to, že ako formujeme to prostredie a jeden z tých prvkov toho prostredia aj sú stropy na sociálne odvody. Ale dá sa o tom uvažovať, len opakujem, chýba mi tam analýza. Ja viem, že ťažko sa robí analýza k takýmto veciam, ako hovorím, ale predsa len, dajú sa spraviť prieskumy a tak ďalej. Keď si vie súkromná firma spraviť prieskum, že ako hľadia ľudia na náš domáci pracovný trh, tak prečo by si to nemohol dať spraviť aj štát.
A napokon sa pozastavím pri 13. dôchodku, už som o ňom hovoril. My keď sme pri schvaľovaní 13. rozpočtu hovorili s ministerstvom práce, tak hovoril o tom, že napríklad že ten 13. dôchodok má vykrytý finančne. A teraz vidíme, ja som to čítal úplne na začiatku, že ten deficit, ktorý má Sociálna poisťovňa a ktorý, ktorý chcel štát, štát vykrývať cez štátny rozpočet, tak je oveľa vyšší. Nuž, odkiaľ prichádzajú tie zdroje? Otázka je, keď ideme teraz konsolidovať, a hovoril som tu napríklad o tej, o tej dôchodcovskej valorizácii dôchodkov, ktorá je svojím spôsobom ošetrená, je ozaj namieste, aby sme ostali pri takýchto 13. dôchodkoch, plošných 13. dôchodkoch ? Nepýtalo sa, a to sa týka, možno je to pre pána riaditeľa politické rozhodnutie, ale asi sa on pýtal svojich, svojich šéfov na ministerstve práce a na ministerstve financií, že akým spôsobom chce štát pristúpiť, vláda pristúpiť k 13. dôchodkom budúci rok. Samozrejme, že tie čísla, ktoré tu máme, tak rátajú s takým istým 13. dôchodkom, ako bol dnes. To znamená všetci vo výške toho priemerného. Tak otázka znie, a nejdeme to prehodnotiť? Skutočne na to máme?
To je to isté, čo som hovoril pri tej plošnej energopomoci, stále čakáme, čo s ňou bude. Neprehodnotíme tie 13. dôchodky? Alebo, poviem to takto, neurobíme riadnych 12 dôchodkov, že ten 13. dôchodok vyhodíme úplne? To nie je útok na dôchodcov, to je, to je starosť o verejné financie, pretože tie vysoké 13. dôchodky často dostávajú ľudia, no vysoké, dostávajú priemerné, ale jednoducho ich nepotrebujú tie 13. dôchodky, alebo nepotrebujú ich natoľko ako tí, ktorí majú tie dôchodky ozaj nízke.
Takže to je možno, možno nám povie pán riaditeľ z kuchyne, že či sa uvažovalo o nejakom, nejakej zmene, o nejakých, nejakom inom prepočte 13. dôchodkov, aby to ten štát nepotopilo. Skutočne, takmer 3 mld. eur, uvedomme si, 3 mld. eur, ktoré potrebuje Sociálna poisťovňa na vyskladanie svojich, svojich výdavkov, tak tie 3 mld. eur tvoria polovicu celého schodku štátneho rozpočtu, jednu polovicu. To znamená, keby sa vyšetrilo, keby sa vyriešil problém s tou veľkou sekerou v Sociálnej poisťovni, tak sa veľmi pomôže vôbec celým verejným financiám a schodku tých verejných financií.
Ďalšia vec, a posledná, čo poviem, lebo už mi uteká čas, je, že Sociálna poisťovňa má obrovské pohľadávky. Všetko so všetkým súvisí, spomínal to tu aj pán najstarší poslanec v parlamente, všetko so všetkým súvisí, skutočne súvisí, pretože ak sociálna, ak zdravotná, ak zdravotné zariadenia nedokážu, nieže nedokážu, ony už automaticky neplatia sociálne odvody, automaticky. To znamená, ak nevyriešime problém v zdravotníctve, tak nechávame obrovský problém v Sociálnej poisťovni. Je to, je to obrovský problém a takto by sme mohli ísť ďalej, mohli by sme ísť ďalej aj do iných oblastí, pretože nielen zdravotné zariadenia neplatia sociálne odvody a sú tu ďalšie inštitúcie. S tým súvisí, samozrejme, problém vymáhania pohľadávok a tak ďalej a tak ďalej.
Takže to sú, to sú možno, možno pár otázok, ktoré nám pán generálny riaditeľ dokáže na ne odpovedať, možno na niektoré nie, ale ja si so záujmom, záujmom vypočujem jeho odpovede.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2024 12:51 - 12:51 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko sa vyjadrím aj ja k tomuto návrhu zákona.
Prvá vec, čo poviem, ceny potravín, skutočne sme nad priemerom Európskej únie. Máme ôsme najdrahšie potraviny v celej Európskej únii a keď sa pozrieme do okolitých štátov, tak tie porovnania posledné, ktoré tu máme, tak sme drahší o 5 %, alebo nižšie ceny o 5 % majú, majú v Maďarsku, v Česku o 7 % a v Poľsku dokonca o 27 %. To znamená, ceny potravín sú skutočne problém.
Druhá vec je, že akým spôsobom, akým spôsobom k tomu pristúpiť, aby sa tie ceny potravín upravili. Samozrejme, že je tu veľa politických vyhlásení, akým spôsobom sa to bude diať. Dokonca sme zaregistrovali aj vyhlásenia o regulácii cien potravín, predrečník tu hovoril o tom, že čo spôsobilo, čo spôsobila regulácia cien v Maďarsku, nie je tu žiadne riešenie. Ten, ten vývoj, ešte spomeniem ešte jeden dôležitý údaj, že hovoril som do minulosti, ale keď sa pozrieme na aktuálne čísla, tak októbrová inflácia v potravinách nám rázne vyskočila, zaregistrovali to mnohí, mnohí spotrebitelia. Ceny napríklad tukov, masla a tak ďalej išli o 30 % hore a je to veľmi znepokojivý signál, keď k tomu pripočítame, že budúci rok nás čakajú ďalšie, ďalšie poplatky ako vo forme transakčnej dane, ďalšie zvýšenie dane z pridanej hodnoty, i keď u potravín to je naopak, ale mnohé, mnohé ďalšie, ďalšie, ďalšie dosahy na obyvateľov, tak môžeme očakávať, že tie ceny potravín dole nepôjdu, skôr pôjdu naopak. Preto pokladám aj za nedostatočné, aby sme sa venovali len takým opatreniam, ktoré sú takou pozlátkou, alebo neviem, jak to nazvať, alebo skôr niekedy kamuflážou. Toto je ten porovnávací portál, ktorý v Maďarsku nejaké, nejaké, nejaké výsledky nepriniesol.
Takisto ako nepovažujeme ani silné reči predstaviteľov vlády o tom, že to budú kontrolovať a budú stíhať obchodníkov, ktorí napríklad neuplatnia zníženie dane z pridanej hodnoty. Považujeme to za jednoducho uhýbací manéver, pretože predseda vlády Robert Fico sám v minulosti povedal, že zníženie dane z pridanej hodnoty o pár percentuálnych bodov sa neprenesie do cien potravín. Jednoducho ťažko to očakávať a to vidíme pri tých základných potravinách, ktoré idú z 10 na 5 %, čo sa týka DPH.
Samozrejme ako strana, ktorá má návrhy na riešenia, a my sme ich mali už aj pred voľbami, ja ich len zopakujem a sa nám len potvrdzujú, že tieto riešenia sú stále aktuálne, ja poviem tri.
Prvá vec. Potrebujeme riadnu analýzu vlastne, kde nám tie ceny potravín rastú. V Česku napríklad český protimonopolný úrad Úrad na ochranu hospodárskej súťaže o takéto niečo sa pokúsil a jednoducho zmapoval v tom reťazci, v tom vertikálnom reťazci, že kde prichádza vlastne k tým vysokým cenám, ak hovoríme o domácich potravinách.
Druhé opatrenie. Ja som hovoril s predstaviteľmi asociácie moderného obchodu, ktoré združuje tie najväčšie reťazce na Slovensku, a pýtal som sa ich na jednu, jednu úplne jednoduchú vec. Prosím vás pekne, kontroluje vás ministerstvo financií? Však máme tu zákon o cenách. Vchádza do vášho účtovníctva, najmä keď tu registrujeme, registrujeme podnety, že dochádza k repatriácii ziskov, že dochádza k úniku dokonca ziskov, vyvážaniu, vyvážaniu niektorých nákladov do zahraničia. Kontroluje vás ministerstvo financií? Odpoveď bola nie. Tak nech to kontroluje. Nech ministerstvo financií kontroluje tieto reťazce.
A tretia vec. Ja som sa stretol aj s predsedom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorého som sa pýtal, či tu máme koncentráciu na Slovensku, pretože niekoľko reťazcov skutočne ovláda viac ako polovicu trhu a dokonca som sa ho pýtal aj to, čo sme hovorili aj my v minulosti, či tu náhodou nie je jeden, jeden alebo dvaja z tých reťazcov, ktorí sú cenotvorcovia. To znamená, že po nich ostatní opakujú tie ceny a tým pádom tie ceny sú vysoké. Dostal som odpoveď, ideme sa tomu špeciálne venovať. Bol som pred pol rokom na protimonopolnom úrade. Takže využime aj protimonopolný úrad, pretože toto sú riešenia, toto sú riešenia, ktoré sa nepriečia trhu, pretože ten trh nám spôsobuje, trh je najlepší spôsob, ako dostať tie ceny reťazcov alebo predajní do konkurencie a ak nám nefunguje trh, nech zasiahne protimonopolný úrad, a ak nám nefunguje dohľad nad týmito, týmito predajcami, tak nech pracuje ministerstvo financií.
Preto tento návrh zákona nepodporujeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 11:26 - 11:46 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Kolega Čaučík, spomínal si, spomínal si program rozvoja vidieka, skutočne to je vážna vec, tam to ide budúci rok tuším na polovičku. Ale spomínam to preto, lebo, lebo tento program je, samozrejme, závislý od čerpania prostriedkov z Európskej únie. A teraz sa opriem len o oficiálne údaje, že ako to čerpanie vyzerá dnes, hej? Plán obnovy sa, z plánu obnovy sa zatiaľ vyčerpalo 300 mil. eur, to je ani nie 5 % a sme už v druhej polovici tohto obdobia. Toto sú slová predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ako predniesol na výbore pre financie. A čo sa týka eurofondov, to je zase správa z ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré vydáva pravidelné správy, tak ku koncu septembra sme dokázali vyčerpať 1,5 %, hej, a sme opäť v druhej polovici. Takže celý, celý aj ten rozpočet, nielen štátny rozpočet, ale aj rozpočet ministerstva pôdohospodárstva bude závisieť od schopnosti čerpať eurofondy a prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, zrátam to, na budúci rok to je, pokiaľ viem, tak 3,4 mld. eur. Takže ak budeme schopní čerpať, tak sa bude aj dariť, keď nie, tak bude veľmi zle.
A druhá vec, spomínal si povodne. Ja sa pamätám na september, keď sme mali na Slovensku povodne a predseda vlády prišiel z Poľska z rokovania, kde hovoril, že Slovensko dostane 1 mld. eur na riešenie problémov, ktoré vyplynuli z povodní. Ja tú 1 mld. eur v tomto rozpočte nevidím. Tak neviem, ako si mám vysvetliť, že takáto, takáto skvelá správa prišla na Slovensko, takúto, takáto úžasná dotácia príde, nevidím tú miliardu v rozpočte a to je možno aj otázka potom na ministra financií, aby sa k tomu vyjadril.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2024 10:48 - 10:50 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Kolega poslanec, pán Huliak, vy ste tu spomínali, že ste si priali v pozmeňujúcom návrhu, aby sa pomohlo rybárom, včelárom, poľovníkom a tak ďalej, týmto kategóriám tým, že by sa vlastne pridelili na ich zväzy nejaké prostriedky. Ja predpokladám takýto spôsobom, ja teda podporujem všetky tieto kategórie, samozrejme, na Slovensku tým skôr, že pôsobia na vidieku a my sme strana, ktorá si všíma vidiek, ale takéto veci sa riešia inak. Riešia sa koncepčne, neriešia sa v posledných dňoch kalendárneho roka a v čase, keď sa prerokováva štátny rozpočet. Ako ja som očakával, že tieto problémy budú riešené priamo v rozpočte, ktorý vlastne vypracovalo aj ministerstvo životného prostredia.
Čo sa týka medveďov, tak len vám pripomeniem, že práve váš rezort, ja vás stále beriem ako klub Slovenskej národnej strany, stále to tak beriem, že váš rezort si nevedel poradiť s touto problematikou, preto vlastne prišlo s riešením Kresťanskodemokratické hnutie a som rád, že sa v tejto oblasti veci pohli.
No a na záver poviem len toľko, ťažko nám teraz pri schvaľovaní štátneho rozpočtu riešiť nejaké politické problémy vo vašom klube a vo vašej strane alebo stranách, neviem, ako to nazvať. Jednoducho to sem nepatrí a my riešime zákon roka a či ide o milión eur, alebo tisíc eur, alebo miliardu eur, tak jednoducho to sú dôležité rokovania, dôležité vystúpenia, dôležité potom aj verdikty, ktoré sa potom prijmú v tejto snemovni, takže pokladám to všetko za politicky nezodpovedné, keď sa to má riešiť takýmto spôsobom.
Skryt prepis