Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, za klub KDH sa vyjadrím k tomuto návrhu, ktorý sme dostali na stôl. Najskôr sa zmienim o zdôvodnení vlády, ktorým vlastne, na základe čoho predkladá tento zákon do Národnej rady, alebo tieto dva zákony do Národnej rady. Schodok hospodárenia sa v tomto roku, ako aj v najbližších rokoch očakáva blízko 6 % hrubého domáceho produktu. Bez rýchleho prijatia zodpovedajúcich opatrení by dynamika dlhu a úrokových nákladov nabrala rýchle rastúci trend a dlh by bolo čoraz ťažšie stabilizovať. Tento vývoj by už mohol vážne ohrozovať finančnú stabilitu Slovenskej republiky. A ďalej, z dôvodu eliminácie hroziacich značných hospodárskych škôd je žiaduce bezodkladne prijať potrebné opatrenia, a preto je nevyhnutné návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Opatrenia uvedené v návrhu zákona je potrebné nastaviť v takom časovom rámci, aby sa čo najrýchlejšie prijali kroky na konsolidáciu nepriaznivého stavu verejných financií v podobe zabezpečenia dodatočných príjmov štátneho rozpočtu.
Tak toľko zo správy predkladacej, jednej aj druhej, je to vlastne to isté k obidvom návrhom zákonom a tiež, ako vlastne nám uviedol tieto zákony predkladateľ minister financií, viackrát povedal, že si dnes vypočuje kritiku z radov poslancov, áno, mal pravdu, samozrejme, že si vypočuje kritiku, je to pochopiteľné. A tá kritika prichádza aj preto, že my sme o tomto probléme hovorili, samozrejme, veľmi dlho. Pochopiteľne hovorili o ňom aj predstavitelia vládnej koalície, ale my sme si ten problém uvedomovali a dlho sme čakali na to, kedy vláda príde s konkrétnymi opatreniami, ako konsolidovať verejné financie. Na tom sa všetci zhodneme, že treba s tým niečo robiť, pretože sa rútime do priepasti. My sme na to upozorňovali, samozrejme, už minulý rok, keď sme tu sedeli a hovorili sme o vtedajšom tom prvom konsolidačnom balíku. Ja si len krátko dovolím zopakovať, čo som vtedy povedal, ako sa tie slová potom aj naplnili.
Necelé dva týždne pred Vianocami minulého roka som povedal, na stôl sme dostali balík, návrh, balík návrhov zákonov, z ktorých by si každý zaslúžil osobitnú diskusiu, my ich však máme pohromade. Ak by ste chceli s niektorými súhlasiť a s inými nie, nemáte šancu. Dnes je to to isté. Buď ste za všetko, alebo za nič. Vláde sa to zjavne takto hodí, aby mala rokovanie o návrhoch čím skôr z krku. A aby si naplnila svoj zámer. Keď minister financií pred niečo vyše týždňom, to som povedal vlani, keď niečo vyše, pred vyše týždňom po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý takzvaný konsolidačný. Spomeňme si. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné trináste dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri drahších hypotékach. Druhý konsolidačný bol v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda eur, jedna miliarda, výborne.
Ako by mala vláda budúci rok ušetriť jednu miliardu eur? Dva dni, dva dni nato ministerstvo hospodárstva predstavilo návrh na plošné zastropovanie cien plynu a tepla na budúci rok. Z miliardovej konsolidácie zrazu ostala veľká nula. Tá plošná dotácia na energie mala predstavovať 1,25 mld. eur. Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií v hodnote pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako reálny zámer.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, stále som ešte v minulom roku, čo som hovoril, na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, pozeráme skepticky, nemáme voči nemu veľkú dôveru, ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmu od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. A napokon, konsolidačné úsilie vlády je všeobecne veľmi slabé. Priorita mala byť, ako si vláda konsolidáciu naozaj predstavuje, a to chýba. Pri konsolidácii by malo byť snahou vlády prioritne zvyšovať príjmy, potom znižovať výdavky. V navrhnutých zákonoch až na malé výnimky štát nešetrí na sebe, nešetrí na sebe takmer vôbec. Prakticky všetky opatrenia na zvýšenie príjmov štátu zaplatia rôzne skupiny ľudia a podnikateľské skupiny. Absentujú akékoľvek zákony na zvýšenie rastu ekonomiky a navrhované zákony svojimi zvýšenými sadzbami môžu spôsobiť ich absolútne zníženie. Toto bolo, toto som hovoril vlani v decembri. Aká je realita po trištvrte roku? Pozrime sa na to.
Príjmy za osem mesiacov štátneho rozpočtu, príjmy štátneho rozpočtu sú nižšie ako v rovnakom období vlani. Výdavky zas vyššie. Saldo do štátneho rozpočtu k 31. augustu takmer 5 mld. eur. Sociálna poisťovňa už dostala všetky dotácie od štátu, ktoré, ktoré boli plánované, 1,6 mld. eur. A vrátim sa ešte jednou vetou, čo som povedal vlani k tomuto. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu samej Sociálnej poisťovne, potom transfery zo strany vlády budú vyššie, čo by znamenalo, že v budúcom roku by Sociálna poisťovňa vydala na výplatu dôchodkov každé piate euro získané od vlády, v roku 2025 dokonca každé štvrté. A na to si štát musí požičať. A to sa presne spĺňa. Sociálna poisťovňa je v podstate v septembri na kolenách. A eurofondy? Veľa sme od nich čakali, však? Z celkového záväzku, teraz hovorím o novom programovom období 2001 – 2027, sme v jeho polovici. Viete, aké čerpanie? Jedno percento. Jedno percento. Štátny rozpočet, ten, podľa ktorého dnes postupujeme, k 31. augustu 2004 získal z eurofondov pol miliardy namiesto z celkovej sumy 1,2 mld. eur. A z plánu obnovy, to je zo štatistík ministerstva financií, nula. V takomto sme stave, v takomto stave. Toto je východisko, v akom sa dnes nachádza Slovenská republika a verejné financie v tomto štáte. Samozrejme, snažili sme sa byť konštruktívni. Upozorňovali sme na to, že treba s tým niečo pochopiteľne robiť. Vyzývali sme ministra financií, aj tu v tejto snemovni sme ho vyzývali viackrát, aby predložil návrhy, ako konsolidovať verejné financie. Trvá to tu vlastne už celé mesiace.
Dokonca minister financií nás žiadal, že aby sme predložili na papieri, že ako si my predstavujeme konsolidáciu. Takže tak to aj prišlo. Tak sme túto konsolidáciu, dali sme to na papier, máme päť konkrétnych bodov, ako by sme konsolidovali verejné financie. Potom prišla pozvánka od predsedu vlády, aby sme prišli na rokovanie, aby opozičné strany pomohli vláde a predostreli svoje námety, čo robiť s verejnými financiami. Neboli sme naivní, nemysleli sme si, že tam prídeme a teraz takto minister financií s predsedom vlády si zoberú tie naše predstavy a rovno ich vložia do svojich vlastných návrhov zákonov. Neboli sme. Vedeli sme, že to bude možno hrach na stenu. Aj to bol hrach na stenu. Neboli sme naivní, vedeli sme. Ale si predstavte, predstavte si, že by sme prišli s konkrétnymi návrhmi vyslovene v paragrafovom znení a predložili by sme ich ministrovi financií v utorok, dokázal by ich, dokázal by ich zakomponovať do svojho návrhu? Však na druhý deň prišiel do parlamentu návrh zákonov, takto zviazaný mašličkou, nič sa s tým nedá robiť. A my tu dnes rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Takže nebolo to úprimné, ale my sme napriek tomu na to rokovanie išli, aby bolo jasné, že máme svoju predstavu. Máme inú predstavu, ako má táto vláda. A tá naša predstava, ja to tu nebudem podrobne opisovať.
Kým vláda dnes predstavuje konsolidačný balík v tej forme, že z 5 % bude šetriť na sebe a 95 % hodí na plecia občanov, podnikateľov, zamestnávateľov, zamestnancov, to znamená zase len občanov, my máme návrh úplne opačný. Nech vláda šetrí na sebe z 95 %, a máme na to aj výpočty, a nech 5 % potom, keď to už je nevyhnutné, položí aj na plecia obyvateľov. Že to je nereálne, počúvame? Tak pozrime sa na príklady, to je najlepšie.
Pozrime sa na vládu Petra Fialu v Českej republike. Vláda Petra Fialu, keď nastúpila koncom roka 2021, bola vo veľmi podobnej situácii ako súčasná vláda Roberta Fica. Prišla, prišla do svojej funkcie v čase, keď vlastne nemala čas zostaviť rozpočet. Viete, čo spravila? Rozpočtové provizórium na prvé tri mesiace. Aj my sme o tom vlani hovorili, že možno je riešením rozpočtové provizórium. Zostavila riadny rozpočet a postupovalo sa podľa neho ďalej. Bolo to v čase, keď bola na vrchole pomaly pandémia, spomeňme si. A bolo to v čase, keď nastupovala energetická kríza. Napriek tomu vláda Petra Fialu v roku 2023 prijala silný balík konsolidačných opatrení. Viete, koľko šetrila v tom balíku, sa zaviazala šetriť na štáte? Jednu miliardu eur na verejnej správe a na štátnych inštitúciách. Ďalšie miliardy eur škrtla dotácie. Jednoducho neboli na to, neboli na to peniaze, na tie dotácie. A šetrila sama na sebe. A to si dovolím povedať, že verejná, spravovanie štátu v Českej republike je niekde úplne inde ako u nás. Len si zoberme, ako vláda, česká vláda decentralizovala, decentralizovala vládnutie a koľko právomocí je na samosprávach. To znamená, už z toho čo i len ostalo, z toho, čo jej ostalo po tej decentralizácii, tak z toho išla ušetriť 1 mld. eur. A mala odvahu. Samozrejme, samozrejme, videli ste, videli ste výsledky komunálnych volieb v Českej republike. Nepopulárne. Ako vláda veľmi stratila, ale to bola vláda zodpovedná. Jednoducho ona si nedovolila hazardovať so štátom. To je dôležité. A my hovoríme presne to isté, že dá sa to týmto spôsobom, ako to, ako to robia v Českej republike. Samozrejme, že porobili chyby, ale poviem, len jedno, jednu ešte vec, že oni pripravili balík, ktorý nazývali protiinflačný a bol. My tu máme balík, ktorý je inflačný, proinflačný. Skutočne podľa odhadov odborníkov tá inflácia môže budúci rok vyskočiť nad 5 %.
Spomeniem ešte poslednú vec, spomeniem ešte poslednú vec, a to sú tie termíny, lebo hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Petra Fialu predložila konsolidačný balík v roku 2023 v máji, v máji. V piatom mesiaci kalendár... v piatom kalendárnom mesiaci. Aby všetci vedeli, čo sa chystá, aby sa všetci prispôsobili, aby vedeli občania, čo na nich padne. Aby vedeli firmy, keď si zostavujú finančné plány, že s čím majú rátať a s čím nemajú rátať. V máji. U nás napriek tomu, že sme na to vyzývali, zas je to tu v septembri a my to máme prerokovať za niekoľko hodín. Doslova. Ako som to pochopil, tak možno tento týždeň to bude odklepnuté. To sú tie termíny. To, to je, to je princíp, akým spôsobom sa to robí.
A posledná, posledná zmienka o vláde Petra Fialu. Teraz schválili rozpočet. Včera, včera schválili rozpočet, štátny rozpočet. My tu hovoríme o konsolidácii, ktorá má stáť, ja neviem, či si to ministerstvo financií dobre prerátalo, ja som sa pozeral na tie dôvodové správy, ako sú tam dosť zvláštne čísla. Ale keď to, čo prezentoval minister financií na tých slidoch, pamätáte si ešte minulý týždeň, tak ja som si to len hodil do Excelu, tie čísla, a viete, koľko mi vyšlo? Vyše troch miliárd eur, ani si to neporátali. Teraz sa hovorí o 2,7 mld. eur, ale navyše nikto nevie, že kam, kam sa podeje viac ako miliarda eur, na čo sa minie, z tých vybraných peňazí. Ako to, čo hovorili kolegovia predo mnou. Čo bude s tými peniazmi? A neupozorňujeme na to len my. Máme tu strážcu verejných financií, a to je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá si kladie presne túto otázku. Ony si ju musia tú otázku položiť, pretože ony sú ústavný orgán, ktorý sleduje zdravie verejných financií. A my si ju nepoložíme? No jednoznačne to treba urobiť.
Posledná vec, ktorú poviem. Áno, je tu vláda SMER-u – sociálnej demokracie, ktorá má väčšinu v tejto vládnej koalícii. Táto vláda nikdy nebola postavená pred, alebo vláda SMER-u nikdy nebola postavená pred úlohu konsolidovať. A skutočne aj keď sa pozrieme na záverečné mesiace vládnutia tejto vlády, vlády Roberta Fica v roku 2019 – 2020, keď minister financií zostavoval rozpočet na 2020, o ktorom sám zapochyboval, či je realistický, a ktorý napriek pôvodným plánom vôbec nehovoril o vyrovnanom rozpočte, ale hovoril o schodku, vtedy to bolo v tých dobrých časoch, keď ešte sme mali dobré príjmy. Spomeňte si, dnes mu hovoríme o dani z pridanej hodnoty na potraviny, kto znižoval prvý dépeháčku na potraviny v časoch, keď to vôbec nebolo nevyhnutné? Kto si tento vankúš vlastne už vtedy odstrihol z neho a teraz niet z čoho strihať ďalej? Na čo to bolo dobré? Spomeňme si na to, ako pár dní pred voľbami vo februári 1920 v tejto snemovni poslanci vládnych strán presadili trinásty dôchodok pol miliardy eur. Novej vláde dali takto, nech sa páči, riešte si to, kde zoberiete pol miliardy eur. Preto mne je ťažko počúvať o tom, že tu táto vláda hovorí o zodpovednosti. A to, čo tu vidíme, tak skutočne sa so zodpovednosťou nijako nepriatelí.
Ale napriek tomu, že sme tu v tejto situácii dnes a že sme dotlačení do takéhoto spôsobu nedôstojného rokovania o tom, ako bude hospodáriť tento štát, to, čo dopadne na obyvateľov, na firmy, na zamestnávateľov, zamestnancov, napriek tomu sa budem snažiť byť konštruktívny. A ten jediný konštruktívny návrh, ktorý dnes môžeme predniesť, je, stiahnite to, prosím! Stiahnite to a poďme predložiť tento konsoli... poďme o ňom ešte hovoriť ďalej, poďme sa nad ním zamyslieť a, prosím vás, nehovorím to prvý, poďme o tomto balíku rokovať aj v spojení so štátnym rozpočtom na budúci rok. Nech sa ukáže, nech sa ukáže, že to konsolidačné úsilie kam smeruje. Nech sa ukáže, kam má ísť tá konsolidačná vyše miliarda eur, ktorá je zatiaľ ako úplne nejasná.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)