Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.9.2024 o 11:28 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 26.9.2024 11:28 - 11:44 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, za klub KDH sa vyjadrím k tomuto návrhu, ktorý sme dostali na stôl. Najskôr sa zmienim o zdôvodnení vlády, ktorým vlastne, na základe čoho predkladá tento zákon do Národnej rady, alebo tieto dva zákony do Národnej rady. Schodok hospodárenia sa v tomto roku, ako aj v najbližších rokoch očakáva blízko 6 % hrubého domáceho produktu. Bez rýchleho prijatia zodpovedajúcich opatrení by dynamika dlhu a úrokových nákladov nabrala rýchle rastúci trend a dlh by bolo čoraz ťažšie stabilizovať. Tento vývoj by už mohol vážne ohrozovať finančnú stabilitu Slovenskej republiky. A ďalej, z dôvodu eliminácie hroziacich značných hospodárskych škôd je žiaduce bezodkladne prijať potrebné opatrenia, a preto je nevyhnutné návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Opatrenia uvedené v návrhu zákona je potrebné nastaviť v takom časovom rámci, aby sa čo najrýchlejšie prijali kroky na konsolidáciu nepriaznivého stavu verejných financií v podobe zabezpečenia dodatočných príjmov štátneho rozpočtu.
Tak toľko zo správy predkladacej, jednej aj druhej, je to vlastne to isté k obidvom návrhom zákonom a tiež, ako vlastne nám uviedol tieto zákony predkladateľ minister financií, viackrát povedal, že si dnes vypočuje kritiku z radov poslancov, áno, mal pravdu, samozrejme, že si vypočuje kritiku, je to pochopiteľné. A tá kritika prichádza aj preto, že my sme o tomto probléme hovorili, samozrejme, veľmi dlho. Pochopiteľne hovorili o ňom aj predstavitelia vládnej koalície, ale my sme si ten problém uvedomovali a dlho sme čakali na to, kedy vláda príde s konkrétnymi opatreniami, ako konsolidovať verejné financie. Na tom sa všetci zhodneme, že treba s tým niečo robiť, pretože sa rútime do priepasti. My sme na to upozorňovali, samozrejme, už minulý rok, keď sme tu sedeli a hovorili sme o vtedajšom tom prvom konsolidačnom balíku. Ja si len krátko dovolím zopakovať, čo som vtedy povedal, ako sa tie slová potom aj naplnili.
Necelé dva týždne pred Vianocami minulého roka som povedal, na stôl sme dostali balík, návrh, balík návrhov zákonov, z ktorých by si každý zaslúžil osobitnú diskusiu, my ich však máme pohromade. Ak by ste chceli s niektorými súhlasiť a s inými nie, nemáte šancu. Dnes je to to isté. Buď ste za všetko, alebo za nič. Vláde sa to zjavne takto hodí, aby mala rokovanie o návrhoch čím skôr z krku. A aby si naplnila svoj zámer. Keď minister financií pred niečo vyše týždňom, to som povedal vlani, keď niečo vyše, pred vyše týždňom po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý takzvaný konsolidačný. Spomeňme si. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné trináste dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri drahších hypotékach. Druhý konsolidačný bol v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda eur, jedna miliarda, výborne.
Ako by mala vláda budúci rok ušetriť jednu miliardu eur? Dva dni, dva dni nato ministerstvo hospodárstva predstavilo návrh na plošné zastropovanie cien plynu a tepla na budúci rok. Z miliardovej konsolidácie zrazu ostala veľká nula. Tá plošná dotácia na energie mala predstavovať 1,25 mld. eur. Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií v hodnote pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako reálny zámer.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, stále som ešte v minulom roku, čo som hovoril, na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, pozeráme skepticky, nemáme voči nemu veľkú dôveru, ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmu od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. A napokon, konsolidačné úsilie vlády je všeobecne veľmi slabé. Priorita mala byť, ako si vláda konsolidáciu naozaj predstavuje, a to chýba. Pri konsolidácii by malo byť snahou vlády prioritne zvyšovať príjmy, potom znižovať výdavky. V navrhnutých zákonoch až na malé výnimky štát nešetrí na sebe, nešetrí na sebe takmer vôbec. Prakticky všetky opatrenia na zvýšenie príjmov štátu zaplatia rôzne skupiny ľudia a podnikateľské skupiny. Absentujú akékoľvek zákony na zvýšenie rastu ekonomiky a navrhované zákony svojimi zvýšenými sadzbami môžu spôsobiť ich absolútne zníženie. Toto bolo, toto som hovoril vlani v decembri. Aká je realita po trištvrte roku? Pozrime sa na to.
Príjmy za osem mesiacov štátneho rozpočtu, príjmy štátneho rozpočtu sú nižšie ako v rovnakom období vlani. Výdavky zas vyššie. Saldo do štátneho rozpočtu k 31. augustu takmer 5 mld. eur. Sociálna poisťovňa už dostala všetky dotácie od štátu, ktoré, ktoré boli plánované, 1,6 mld. eur. A vrátim sa ešte jednou vetou, čo som povedal vlani k tomuto. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu samej Sociálnej poisťovne, potom transfery zo strany vlády budú vyššie, čo by znamenalo, že v budúcom roku by Sociálna poisťovňa vydala na výplatu dôchodkov každé piate euro získané od vlády, v roku 2025 dokonca každé štvrté. A na to si štát musí požičať. A to sa presne spĺňa. Sociálna poisťovňa je v podstate v septembri na kolenách. A eurofondy? Veľa sme od nich čakali, však? Z celkového záväzku, teraz hovorím o novom programovom období 2001 – 2027, sme v jeho polovici. Viete, aké čerpanie? Jedno percento. Jedno percento. Štátny rozpočet, ten, podľa ktorého dnes postupujeme, k 31. augustu 2004 získal z eurofondov pol miliardy namiesto z celkovej sumy 1,2 mld. eur. A z plánu obnovy, to je zo štatistík ministerstva financií, nula. V takomto sme stave, v takomto stave. Toto je východisko, v akom sa dnes nachádza Slovenská republika a verejné financie v tomto štáte. Samozrejme, snažili sme sa byť konštruktívni. Upozorňovali sme na to, že treba s tým niečo pochopiteľne robiť. Vyzývali sme ministra financií, aj tu v tejto snemovni sme ho vyzývali viackrát, aby predložil návrhy, ako konsolidovať verejné financie. Trvá to tu vlastne už celé mesiace.
Dokonca minister financií nás žiadal, že aby sme predložili na papieri, že ako si my predstavujeme konsolidáciu. Takže tak to aj prišlo. Tak sme túto konsolidáciu, dali sme to na papier, máme päť konkrétnych bodov, ako by sme konsolidovali verejné financie. Potom prišla pozvánka od predsedu vlády, aby sme prišli na rokovanie, aby opozičné strany pomohli vláde a predostreli svoje námety, čo robiť s verejnými financiami. Neboli sme naivní, nemysleli sme si, že tam prídeme a teraz takto minister financií s predsedom vlády si zoberú tie naše predstavy a rovno ich vložia do svojich vlastných návrhov zákonov. Neboli sme. Vedeli sme, že to bude možno hrach na stenu. Aj to bol hrach na stenu. Neboli sme naivní, vedeli sme. Ale si predstavte, predstavte si, že by sme prišli s konkrétnymi návrhmi vyslovene v paragrafovom znení a predložili by sme ich ministrovi financií v utorok, dokázal by ich, dokázal by ich zakomponovať do svojho návrhu? Však na druhý deň prišiel do parlamentu návrh zákonov, takto zviazaný mašličkou, nič sa s tým nedá robiť. A my tu dnes rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Takže nebolo to úprimné, ale my sme napriek tomu na to rokovanie išli, aby bolo jasné, že máme svoju predstavu. Máme inú predstavu, ako má táto vláda. A tá naša predstava, ja to tu nebudem podrobne opisovať.
Kým vláda dnes predstavuje konsolidačný balík v tej forme, že z 5 % bude šetriť na sebe a 95 % hodí na plecia občanov, podnikateľov, zamestnávateľov, zamestnancov, to znamená zase len občanov, my máme návrh úplne opačný. Nech vláda šetrí na sebe z 95 %, a máme na to aj výpočty, a nech 5 % potom, keď to už je nevyhnutné, položí aj na plecia obyvateľov. Že to je nereálne, počúvame? Tak pozrime sa na príklady, to je najlepšie.
Pozrime sa na vládu Petra Fialu v Českej republike. Vláda Petra Fialu, keď nastúpila koncom roka 2021, bola vo veľmi podobnej situácii ako súčasná vláda Roberta Fica. Prišla, prišla do svojej funkcie v čase, keď vlastne nemala čas zostaviť rozpočet. Viete, čo spravila? Rozpočtové provizórium na prvé tri mesiace. Aj my sme o tom vlani hovorili, že možno je riešením rozpočtové provizórium. Zostavila riadny rozpočet a postupovalo sa podľa neho ďalej. Bolo to v čase, keď bola na vrchole pomaly pandémia, spomeňme si. A bolo to v čase, keď nastupovala energetická kríza. Napriek tomu vláda Petra Fialu v roku 2023 prijala silný balík konsolidačných opatrení. Viete, koľko šetrila v tom balíku, sa zaviazala šetriť na štáte? Jednu miliardu eur na verejnej správe a na štátnych inštitúciách. Ďalšie miliardy eur škrtla dotácie. Jednoducho neboli na to, neboli na to peniaze, na tie dotácie. A šetrila sama na sebe. A to si dovolím povedať, že verejná, spravovanie štátu v Českej republike je niekde úplne inde ako u nás. Len si zoberme, ako vláda, česká vláda decentralizovala, decentralizovala vládnutie a koľko právomocí je na samosprávach. To znamená, už z toho čo i len ostalo, z toho, čo jej ostalo po tej decentralizácii, tak z toho išla ušetriť 1 mld. eur. A mala odvahu. Samozrejme, samozrejme, videli ste, videli ste výsledky komunálnych volieb v Českej republike. Nepopulárne. Ako vláda veľmi stratila, ale to bola vláda zodpovedná. Jednoducho ona si nedovolila hazardovať so štátom. To je dôležité. A my hovoríme presne to isté, že dá sa to týmto spôsobom, ako to, ako to robia v Českej republike. Samozrejme, že porobili chyby, ale poviem, len jedno, jednu ešte vec, že oni pripravili balík, ktorý nazývali protiinflačný a bol. My tu máme balík, ktorý je inflačný, proinflačný. Skutočne podľa odhadov odborníkov tá inflácia môže budúci rok vyskočiť nad 5 %.
Spomeniem ešte poslednú vec, spomeniem ešte poslednú vec, a to sú tie termíny, lebo hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Petra Fialu predložila konsolidačný balík v roku 2023 v máji, v máji. V piatom mesiaci kalendár... v piatom kalendárnom mesiaci. Aby všetci vedeli, čo sa chystá, aby sa všetci prispôsobili, aby vedeli občania, čo na nich padne. Aby vedeli firmy, keď si zostavujú finančné plány, že s čím majú rátať a s čím nemajú rátať. V máji. U nás napriek tomu, že sme na to vyzývali, zas je to tu v septembri a my to máme prerokovať za niekoľko hodín. Doslova. Ako som to pochopil, tak možno tento týždeň to bude odklepnuté. To sú tie termíny. To, to je, to je princíp, akým spôsobom sa to robí.
A posledná, posledná zmienka o vláde Petra Fialu. Teraz schválili rozpočet. Včera, včera schválili rozpočet, štátny rozpočet. My tu hovoríme o konsolidácii, ktorá má stáť, ja neviem, či si to ministerstvo financií dobre prerátalo, ja som sa pozeral na tie dôvodové správy, ako sú tam dosť zvláštne čísla. Ale keď to, čo prezentoval minister financií na tých slidoch, pamätáte si ešte minulý týždeň, tak ja som si to len hodil do Excelu, tie čísla, a viete, koľko mi vyšlo? Vyše troch miliárd eur, ani si to neporátali. Teraz sa hovorí o 2,7 mld. eur, ale navyše nikto nevie, že kam, kam sa podeje viac ako miliarda eur, na čo sa minie, z tých vybraných peňazí. Ako to, čo hovorili kolegovia predo mnou. Čo bude s tými peniazmi? A neupozorňujeme na to len my. Máme tu strážcu verejných financií, a to je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá si kladie presne túto otázku. Ony si ju musia tú otázku položiť, pretože ony sú ústavný orgán, ktorý sleduje zdravie verejných financií. A my si ju nepoložíme? No jednoznačne to treba urobiť.
Posledná vec, ktorú poviem. Áno, je tu vláda SMER-u – sociálnej demokracie, ktorá má väčšinu v tejto vládnej koalícii. Táto vláda nikdy nebola postavená pred, alebo vláda SMER-u nikdy nebola postavená pred úlohu konsolidovať. A skutočne aj keď sa pozrieme na záverečné mesiace vládnutia tejto vlády, vlády Roberta Fica v roku 2019 – 2020, keď minister financií zostavoval rozpočet na 2020, o ktorom sám zapochyboval, či je realistický, a ktorý napriek pôvodným plánom vôbec nehovoril o vyrovnanom rozpočte, ale hovoril o schodku, vtedy to bolo v tých dobrých časoch, keď ešte sme mali dobré príjmy. Spomeňte si, dnes mu hovoríme o dani z pridanej hodnoty na potraviny, kto znižoval prvý dépeháčku na potraviny v časoch, keď to vôbec nebolo nevyhnutné? Kto si tento vankúš vlastne už vtedy odstrihol z neho a teraz niet z čoho strihať ďalej? Na čo to bolo dobré? Spomeňme si na to, ako pár dní pred voľbami vo februári 1920 v tejto snemovni poslanci vládnych strán presadili trinásty dôchodok pol miliardy eur. Novej vláde dali takto, nech sa páči, riešte si to, kde zoberiete pol miliardy eur. Preto mne je ťažko počúvať o tom, že tu táto vláda hovorí o zodpovednosti. A to, čo tu vidíme, tak skutočne sa so zodpovednosťou nijako nepriatelí.
Ale napriek tomu, že sme tu v tejto situácii dnes a že sme dotlačení do takéhoto spôsobu nedôstojného rokovania o tom, ako bude hospodáriť tento štát, to, čo dopadne na obyvateľov, na firmy, na zamestnávateľov, zamestnancov, napriek tomu sa budem snažiť byť konštruktívny. A ten jediný konštruktívny návrh, ktorý dnes môžeme predniesť, je, stiahnite to, prosím! Stiahnite to a poďme predložiť tento konsoli... poďme o ňom ešte hovoriť ďalej, poďme sa nad ním zamyslieť a, prosím vás, nehovorím to prvý, poďme o tomto balíku rokovať aj v spojení so štátnym rozpočtom na budúci rok. Nech sa ukáže, nech sa ukáže, že to konsolidačné úsilie kam smeruje. Nech sa ukáže, kam má ísť tá konsolidačná vyše miliarda eur, ktorá je zatiaľ ako úplne nejasná.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 10:46 - 10:48 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ja budem tiež vyjadrovať na... na vystúpenie pána Danka.
Musím sa priznať, že z tých mojich skúseností, čo vidím, že fondový systém nie je dobrý ako od podstaty, pretože fondový systém to sú také, také zapuzdrené peniaze, ktoré majú, majú svoju kolonku a jednoducho tých, o tých fondoch sa potom rozhoduje, a to, čo hovorila kolegyňa Jaurová, o tých sa rozhoduje v podstate potom nejakým spôsobom, takže som za to skôr, čo som spomenul aj vo svojom vystúpení, aby tie peniaze išli po nejak, išli podľa nejakého modelu na tie organizácie cestovného ruchu v regiónoch. A ideálne by bolo, aby boli tieto peniaze nárokovateľné. To znamená, keď splním podmienku, tak tie peniaze dostanem.
Teraz vôbec nehovorím o tom, však napokon to tak funguje aj dnes, pán minister to vie, funguje to tak aj dnes, že keď sa vyzbierajú v tých regiónoch na nejaké projekty, tak ministerstvo doplní tieto peniaze z vlastných prostriedkov.
Ja nie som proti tomu, aby išli peniaze na túto oblasť, skutočne aj v tom, ako sledujeme teraz tie avizované opatrenia na konsolidovanie verejných financií, absolútne tam chýba, aby sme nejakým spôsobom rozbehli ekonomiku. Skôr tam vidím reštrikčné opatrenia a cestovný ruch by mohol byť tou oblasťou, to dávam pánovi ministrovi za pravdu, cestovný ruch by mohol byť tou oblasťou, že aby nám tú ekonomiku trošku rozbehol, rozbehol nám regióny, zamestnanosť regiónov, aby nám ľudia nependlovali krížom cez republiku za prácou alebo do zahraničia.
Ale opakujem, nie som si istý, či ten fondový systém je práve to najlepšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 9:50 - 9:52 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Kolegovia, ďakujem za vaše vyjadrenia.
Čo sa týka pána Janckulíka, tak áno, on to krásne opísal, však prečo nie. Na to, na to má fungovať ten centralizovaný orgán, aby, ja som to povedal vo svojom vystúpení, ktorý by, má, má byť, má byť pomocou pre tie, pre tie regióny, ale nemá byť ten, čo sedí na peniazoch, a jednoducho administratívne, a veľmi mierne hovorím, administratívne rozhoduje o tých peniazoch.
Kolegyňa poslankyňa, áno, oblastné organizácie cestovného ruchu majú veľký význam, však som to povedal vo svojom vystúpení. A vy ste spomenuli aj MAS-ky. Skutočne ony tiež majú svoje miesto, ja mám informácie, že MAS-ky sú vo veľmi žalostnom stave, sú to inštitúcie, ktoré fungujú v regiónoch, teda by mali fungovať, a sú vzácne tým, že sú tam do veľkej miery zastúpené samosprávy a sú tam zastúpení, a najmä, čo je dôležité, odborníci, ktorí, ktorí sú v tých regiónoch, ktorých tam potrebujeme nechať, aby tam ostali, aby nám neutekali do Bratislavy alebo ešte až za hranicu, hej, takže tie sú veľmi dôležité.
Ja len k tomu poviem toľko, keď ste to spomenuli, že podľa mojich informácií je ohrozené fungovanie týchto akčných skupín v tomto programovom období, a už sa otvára, samozrejme, ďalšie programové obdobie a tento štát, táto vláda nevie, nemá predstavu, akým spôsobom bude tieto inštitúcie financovať z eurofondov, akým spôsobom. Zatiaľ to je, zatiaľ to je veľmi rozhárané, nie je žiadna koncepcia a my si vlastne týmto krokom, že, že necháme ich pomaličky umrieť, tieto akčné skupiny, v podstate zväzujeme ruky a vlastne tlmíme, tlmíme aj rozvoj cestovného ruchu v regiónoch.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2024 9:36 - 9:45 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Na úvod poviem toľko, že cestovný ruch je významnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Slovensko z hľadiska svojich prírodných podmienok, ale aj prívetivosti svojich obyvateľov je stvorené na to, aby ďalej rástlo na cestovnom ruchu, stačí sa pozrieť dookola na susedné Rakúsko napríklad, akým spôsobom dokážu žiť z cestovného ruchu. Je to štát porovnateľný prírodnými podmienkami s naším, s naším územím, takže určite my v KDH sme za to, aby sa cestovný ruch rozvíjal.
Druhý, druhý rozmer je regionálny. Skutočne Slovensko potrebuje, potrebuje sa zbaviť toho centralizovaného riadenia a potrebujeme, aby sa rozvíjali regióny a tieto regióny aby mali v rukách také nástroje, aby vedeli ten rozvoj zabezpečovať vlastnými silami, medzi tie nástroje, samozrejme, patria aj finančné prostriedky, preto, preto my sme vždy podporovali a budeme podporovať ďalšiu vlnu decentralizácie, aby sa, aby sa právomoci, právomoci pri nakladaní s prostriedkami dostali nižšie, na nižšie úrovne.
Nie je to samoúčelné, vidíme to v iných štátoch, kde to krásne funguje, zase v tomto prípade spomeniem iného suseda, spomeniem Poľsko, kde je tá decentralizácia na veľmi silnej úrovni, a vidíme, akými, akými míľovými krokmi nás Poľsko predbieha nielen v rozvoji svojho štátu, ale aj v životnej úrovni obyvateľov vrátane miest. Kde bolo Poľsko dakedy a kde je dnes?
Avšak keď sa pozrieme na návrh tohto zákona, tak ideme presne opačným smerom. Opäť ideme uzamykať nejaké prostriedky, ktoré bude mať štát navyše, ak teda tento návrh zákona prejde. Novozriadené ministerstvo cestovného ruchu, samo osebe už zriadenie tohto ministerstva znamená, že sa budú centralizovať právomoci, ktoré sa týkajú rozvoja cestovného ruchu. Bodaj by to bolo tak, že toto ministerstvo sa stane nejakým metodickým, nejakou metodickou inštitúciou, ktoré... ktorá bude pomáhať vyslovene tým, tým regiónom, aby mohli cestovný ruch rozvíjať. No obávam sa, že ideme opačným smerom.
Tento zákon, ktorý máme, návrh tohto zákona, ktorý máme predložený, tak hovorí o rozširovaní v podstate kompetencií tohto ministerstva a centralizovaných prostriedkov. Ide o tých 10 mil. eur, ktoré uvidíme v doložke vplyvov. Ja určite som za to, aby sa podporoval cestovný ruch cez existujúce inštitúcie. Bol to náš, náš šéf vtedajšej agentúry, ktorý prišiel s takým návrhom, aby sa ten cestovný ruch rozvíjal cez organizácie cestovného ruchu. Ja som aj niektoré navštívil minulý rok a skutočne je to veľmi dobrý nástroj.
Ja len tým, čo to nepoznajú, ten princíp spočíva v tom, že ak sa dajú samosprávy, podnikatelia a iní dohromady v regióne a dokážu zhromaždiť nejaké prostriedky zo svojich zdrojov, tak štát im pridá takisto. To znamená, keď zhromaždím desať, dostanem desať, keď zhromaždím sto, dostanem sto od štátu. Samozrejme, že sú tam určité kritériá a podmienky a tak ďalej, ale takto to funguje. Je to vynikajúci model z viacerých dôvodov, prináša peniaze do regiónu, motivuje aj tie samosprávy a motivuje aj miestnych podnikateľov, aby do toho dávali svoje peniaze a štát za odmenu dá toľko, koľko vlastne oni do toho vložia peňazí. To je podľa mňa cesta, akým spôsobom pomáhať cestovnému ruchu na Slovensku.
Pochopiteľne, že Slovensko ako ďalšie štáty v Európskej únii potrebuje propagovanie navonok, potrebuje, aby sme, aby sme mali nejaké nástroje na to, že keď prídem na nejaký veľtrh, aby Slovensko so svojou značkou, so svojou značkou zaznelo na týchto, na týchto podujatiach, a to je, to je úloha centrálnej vlády. Ale nemyslím si, že úlohou centrálnej vlády je teraz zriaďovať zase nejaké ďalšie komisie na ministerstve, ktoré, tieto komisie opäť budú sedieť na nejakých prostriedkoch a budú láskavo tieto prostriedky prideľovať.
Ja poviem príklad, je to, nie je to len, nie je to len otázka tejto oblasti cestovného ruchu, vidíme to všade a vidíme k tomu aj také farizejské vyhlásenia. Príkladom je, my dáme na, na obnovu pamiatok cez, tento raz, v tomto prípade nie cez ministerstvo kultúry, ale spomeniem, spomeniem ministerstvo investícií, dáme 300 mil. eur – a, regióny, rozhodujte si. No vôbec to tak nie je, pretože tie regióny si nebudú rozhodovať. Ono im to vždy bude schvaľovať ten, tá centrálna inštitúcia. To znamená, je to len rétorické cvičenie, a hoci máme v regiónoch pripravené rady partnerstva, obávam sa, obávam sa, či tie rady partnerstva budú mať dostatočné kompetencie, aby mohli samostatne rozhodovať o tých prostriedkoch. V tých regiónoch vedia, vedia veľmi dobre, že kam tie prostriedky smerovať, a dokonca ich môže vláda nejakým spôsobom donútiť, to, čo bol vlastne pôvodný zámer, vidím tu, ale pred chvíľou odišiel, štátneho tajomníka bývalého na ministerstve investícií pána Ledeckého, ktorý vlastne s touto myšlienkou prišiel, že jednoducho vytvoríme rady partnerstva, tam sa dohodnite medzi sebou, čo je pre vás najdôležitejšie v tom regióne, urobte si zásobník projektov a my vám dáme peniaze a vy si z toho zásobníka potom pekne tie peniaze rozdeľujte. Funguje to tak v Českej republike, funguje to v Poľsku, funguje to vynikajúco. Žiaľ, my držíme prostriedky hore v rukách a budeme dohliadať na každé euro, akým spôsobom sa bude prideľovať. Budeme zriaďovať komisie, ktoré o tom budú rozhodovať. Návrh tohto zákona je presne toto. Je tu komisia, ktorá, ktorú zriadi minister, a napokon minister bude rozhodovať o tom, že ako sa tieto prostriedky budú prideľovať. Ideme presne opačným smerom.
A na záver poviem toľko, žiaľ, nemám dôveru v inštitúcie, ktoré riadi Slovenská národná strana. Ako veľa sme rozprávali o ministerstve kultúry, veľa, o fondovom systéme, ktorý v podstate kolabuje na ministerstve kultúry, doslova kolabuje. Ako príklad môžem povedať program Obnovme si svoj dom, pokiaľ, podľa mojich informácií z tých šiestich programov zatiaľ komisia rozhodla v jednom programe a aj tak to neakceptuje ministerstvo kultúry. Bude si rozdeľovať po svojom. To znamená, priamo ministerka alebo jej ľudia, nejdem menovať ďalej, jej ľudia budú o tom rozhodovať, že, že akým spôsobom sa tieto prostriedky budú prideľovať, a komisia sa stáva v podstate len nejakým klišé, nejakým klišé, že tu máme jednoducho komisiu, ktorá o týchto veciach nieže rozhoduje, ale ktorá dáva plnohodnotný návrh, podľa ktorého sa potom ministerstvo riadi.
Obávam sa, že v prípade tohto návrhu zákona opäť len smerujeme k tomuto. Je to ako, je to ako cez kopirák písané, a preto v tomto prípade nebudem sa bližšie vyjadrovať k tomuto zákonu, pretože máme skúsenosti, napríklad včera zákon o emisiách. Kolega bol na výbore životného prostredia, 25-stranový pozmeňovací návrh hodinu pred zasadaním výboru a toto ide do druhého čítania. Hej? Obávam sa, že v tomto prípade sa môže stať to isté, nebolo by to nič nové a musím, musím ako na to reagovať politicky, nebolo by to nič nové, pretože vidíme zákony, ktoré sa týkajú kultúry, a tam to išlo ako, ako na, na páse, hej. Jeden pozmeňovák cez druhý a tak ďalej. Otváranie znovu rozpravy.
Takže ja si počkám, ja si počkám, ako bude vyzerať, vyzerať to, čo prejde do výboru, aké, aké pozmeňovacie návrhy prejdú do výboru, a potom sa možno bude dať aj doslova fundovanie vyjadriť o tomto zákone. Zatiaľ, tak ako je predložený, tak mám obavy, že či KDH bude schopné za takýto návrh zákona hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2024 13:14 - 13:16 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, vyjadrím sa ja k tomu, čo ste povedali. Toto je klasický príklad, kde treba veľmi citlivo vážiť záujmy súkromného majiteľa a všeobecný záujem štátu. Je to, fakt to je vždy veľmi ťažká vec.
A poviem k tomu ešte ďalšiu, ďalšiu vec, že vždy sú dôležité, samozrejme, jasné, jednoznačné pravidlá. Ale to je stále málo, veľmi dôležité je aj ich vymáhateľnosť. Ja sám som mimoriadne znepokojený, ja mám rád prírodu takisto, keď vidím ako sa, kto sa všetko pohybuje v tých našich lesoch, a keď ma ide prejsť bicykel na chodníku, ktorý preňho, ktorý mu vôbec nepatrí, tomu cyklistovi, a keď ešte keď sa ohradím, tak ide ma zmlátiť, hej? Tej agresivity je obrovské množstvo v našej prírode, vlastne takisto ako v celej spoločnosti, ale človek by čakal, že ľudia si idú oddýchnuť do prírody a tá agresivita tam kvitne šialeným spôsobom. Preto, ak majú byť jasné pravidlá, ten zákon musí byť taký, aby bol vymáhateľný. To znamená, ak je ochrana záujmov v prírode nedostatočne vymáhaná, tak treba to jednoznačne zmeniť. S tým, v tom s vami úplne súhlasím.
Tiež som proti tomu, aby tento zákon umožňoval vjazd tých spomínaných štvorkoliek a motoriek a tak ďalej do prírody. Preto ak tento zákon smeruje k tomu, že to bude voľnejšie, tak jednoznačne ako to treba, to treba zatrhnúť, to ako nie je riešenie.
Vy ste spomínali, že sú tam niektoré nejasnosti, napríklad keď niekto dostane prístup, povolenie prístupu na svoj pozemok, tak musí prejsť cez iné pozemky. Áno, je to vážna vec, preto hovorím aj, nevyznám sa veľmi v tomto zákone, priznám sa, ja len principiálne sa k tomu vyjadrujem. Zákon by mal byť napísaný úplne jasne, jednoznačne a opakujem, mal by byť vymáhateľný. A takto treba aj pristupovať k navrhova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2024 12:30 - 12:31 hod.

Jozef Hajko
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je to iba jedna krátka, ale veľmi dôležitá poznámka.
Tu hovoríme o dôchodkovom systéme, o I. a II. pilieri, o výplate dôchodkov z II. piliera, je to podľa mňa veľmi vážny návrh zákona a pri všetkej úcte k pani poslankyni, pochopiteľne, takéto návrhy by mala predkladať vláda a takéto návrhy by mali prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním.
To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2024 16:10 - 16:12 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Kolega Majerský, myslím si, že tvoj zvýšený hlas bol v tomto prípade namieste, je to skutočne vážna vec. Tu nejde len o bezpečnosť ľudí, ja spomeniem, že rovnako keď si pozriete prieskumy medzi podnikateľmi, tak bezpečnosť je mimoriadne dôležitá vec aj pre podnikateľov. Jednoducho vládu zákona majú, majú zabezpečovať inštitúcie, ktoré na to sú, a v tomto prípade sú to policajti. Hovoril si o nutnosti riešenia ich platových pomerov, hovoril si o výsluhových dôchodkov a tak ďalej. A čo je vzácne, tak hovoril si aj o tom, že policajti by mali pracovať tam, kde ich treba, a tam, kde ich netreba, tak môžu pracovať civilní zamestnanci, to znamená, mierim týmto už k teda peniazom, že odkiaľ na to zobrať peniaze, aby sme dokázali policajtov zaplatiť, tu je ako jedna z tých ciest, ale upozorním na to, že tie opatrenia treba pripravovať systémovo a poukážem na jeden príklad. V tomto parlamente sa schvaľoval zákon o 13. dôchodkoch a prvýkrát v histórii v podstate ide zo Sociálnej poisťovne na 13. dôchodok aj policajtom. To znamená, že sme už do toho zakomponovali aj iné zdroje, ako je špeciálna správa zabezpečenia policajtov a vojakov, Sociálna poisťovňa do toho vchádza, ktovie, či by nestálo za úvahu, že tie peniaze, ktoré sa dali, dávajú na 13. dôchodok pre policajtov, či tie peniaze nemali ísť na platy policajtov. Lebo stále tu hovoríme o tom, že konsolidujeme, nemáme peniaze, sú problémy a tak ďalej, stále, stále je to z jedného mešca, vládneho mešca, hej, ktorý spravujeme, tam rátame aj Sociálnu poisťovňu. A možno toto bola tá cesta, že zamyslieť sa systémovo nad tým, ako sa predkladá tento návrh zákona a potreby policajtov sanovať aj týmto spôsobom, to znamená to, čo z tej Sociálnej poisťovne ide na 13. dôchodok, možno mohlo ísť na platy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2024 15:19 - 15:20 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde.
Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2024 15:07 - 15:17 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, vážený pán minister, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale predsa len ma k tomu primäla moja pamäť. Nemám veľmi dobrú pamäť, ale tie šediny svedčia, že ako skutočne, ako tá pamäť slabne. Ale pamätám si niektoré veci spred viacerých rokov. Hovoríme tu o tom, že ako budeme riešiť problém s našim verejným dlhom. Ja som tu už spomenul pred niekoľkými minútami, že my sa tu rozprávame dajme tomu o mimoriadnych daniach, ktoré majú priniesť milióny eur do štátneho rozpočtu. A nejako nerezonuje diskusia o tom, že čo ak nám vypadnú eurofondy, čo sú miliardy eur. Ja som tu to číslo spomenul, budúci rok by Slovensko malo z eurofondov podľa návrhu štátneho rozpočtu z minulého roka, rozpočtu verejnej správy z minulého roka, Slovensko by malo čerpať v budúcom roku z európskych fondov a z plánu obnovy 3,4 mld. eur a príspevok do spoločného rozpočtu navyše je takmer 1,5 mld. eur. Tak keď si tieto čísla dáme dohromady, tak hovoríme o miliardách. Ten príspevok budeme musieť zaplatiť tak či tak, hej, to je úplne jasné. Ale hrozí nám, že možno prídeme o peniaze z eurofondov.
Takže to je ako veľmi vážna vec, pri ktorej nemôžeme zanedbávať, keď hovoríme o vývoji zadlženia Slovenskej republiky. Pretože ak nebudú peniaze z eurofondov, ktoré nám kryjú, čo ja viem, 80 % investícií verejných, tak jednoducho ak tie investície budeme chcieť dať nechať ostať, chceme, aby zostali zachované, tak tie peniaze budeme musieť zobrať odkiaľ? No, len zo štátneho rozpočtu. Takže, a to ide priamo do dlhu. Ale hovorím, ja si pamätám dosť a viem, že za vlády SMER-u v roku 2016 – 2020 bol predpoklad, že do konca funkčného obdobia bude Slovensko mať prvý raz v histórii vyrovnaný rozpočet. To bol zámer a, samozrejme, ja osobne som vtedy vítal, v politike som ešte nebol, ale vítal som, že konečne štát po toľkých rokoch, po toľkých desaťročiach konečne bude hospodáriť bez dlhu, prvý raz. Hoci ten vývoj bol pomerne priaznivý, tak napokon vláda Roberta Fica rezignovala na tento svoj cieľ. Pretože sám som očakával, akým spôsobom bude reagovať, ako bude zostavovať rozpočet pre budúcu vládu, to znamená volebný rozpočet, tak to aj voláme. A pochopiteľne, že, a vtedy bol tiež pán Kamenický ministrom, tak že vtedy zostavil minister financií v roku 2019 zostavil rozpočet na rok 2020 s deficitom zhruba pol percenta hrubého domáceho produktu. Takže žiadna nula, bol to deficit. Otázka je, do akej miery bol reálny ten rozpočet, pretože už nová vláda, ktorá nastúpila po februárových voľbách, musela zápasiť, samozrejme, s týmto rozpočtom. A to nehovorím, že prišla do toho pandémia a tak ďalej a tak ďalej. To je, taký komplexný problém vznikol, keď do toho započítame potom ešte energetickú krízu, infláciu a tak ďalej, že ťažko to je rozmotateľné klbko. Ale, ale isté je jedno, že vstupovali sme pri dobrej finančnej kondícii, dobrom hospodárskom raste sme vstupovali do roku 2020 so zámerom, so zámerom schodkového hospodárenia, hej. Takže v podstate zase len so zámerom vyrobiť nejaký, nejaký ďalší dlh.
K tomu pridám ešte jednu vec, bolo to 25. februára 2020, v tejto snemovni zasadol parlament pár dní pred voľbami a schválil 13. dôchodok. Mnohí ste možno boli pri tom. Ja som tu nebol. A ten 13. dôchodok zaťažil verejné financie podľa tých prepočtov, čo tam boli, zhruba pol miliardou eur. To znamená, že garnitúra, ktorá odchádzala, tak zaviazala budúcu vládu, nech bude akákoľvek, hej, aby vyplatila 13. dôchodok všetkým ľudom a tým pádom vlastne zaťažila aj Sociálnu poisťovňu, ktorá na to peniaze nemala. Toľko do histórie roku 2019-2020.
Rok 2023, Ódorova vláda. To, čo povedal minister financií, ako rešpektujem, to už v politike som bol. Dostala nastupujúca vláda, pár týždňov pred koncom roka dostala rozpočet, o ktorom povedal predseda vlády, že je nevykonateľný. Lebo bol podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bol tento rozpočet vyrovnaný. Jednoducho nedal sa dosiahnuť. Zároveň Ódorova vláda upozorňovala na to, že ak by sa predsa len postupovalo podľa tohto rozpočtu, čo to bude znamenať, aká katastrofa pre Slovensko. Samozrejme, strmý pokles životnej úrovne a tak ďalej. Dávam za vinu Ódorovej vláde, že nepripravila rozpočet realisticky. Áno, mali sme tu tie lego kocky, o ktorých hovoríme a z ktorých asi bude vychádzať aj terajšie ministerstvo financií. Ako potvrdila včera na hospodárskom výbore štátna tajomníčka z ministerstva financií, áno, čo sa týka z dane osladených nápojov, vychádzalo sa z lego kociek. Áno, vychádzalo z toho. To znamená, áno, predložila Ódorova vláda nejaké, nejakú predstavu alebo nejakú sumu, sumu nástrojov, cez ktoré konsolidovať verejné financie, ale nemala odvahu na to, nemala na to politickú odvahu, hoci to bola strana, bola to vláda úradníkov, ale ako vidíme, mnohí z týchto ľudí potom vošli do politiky, ako aj sám predseda vlády, takže táto strana nemala odvahu, táto vláda nemala odvahu, aby aspoň načrtla aspoň nejakú víziu realistického rozpočtu na rok 2024. Tým pádom ktokoľvek, ktokoľvek by zostavil vládu, ktokoľvek odtiaľto by zostavil vládu, tak v podstate pár týždňov pre koncom kalendárneho roka musí nanovo zostavovať rozpočet, musí nanovo všetko prepočítavať a zvažovať všetky riziká, samozrejme, aj tie politické riziká. Však vieme veľmi dobre, keď sa zostavuje rozpočet, tak vždy to je vec politická.
Takže ak teraz chceme hľadať vinu, že kto môže za to, že máme verejné financie v takomto stave, tak musíme sa na to pozrieť komplexne. Ja idem dozadu až pred rok 2020 a takisto idem pred rok 2024. Ako musíme sa na to pozrieť. A tým pádom Kresťanskodemokratické hnutie vtedy nebolo v parlamente tieto roky, posledných osem rokov nebolo v parlamente, tým pádom by si možno ma aj viacerí mali, mali trošku pozrieť dovnútra, že kde sa stala chyba? Čo sa vlastne stalo? Kde nám to začalo rásť? Akým spôsobom sme neefektívne využívali prostriedky? Takže z tohto hľadiska ja pozerám na ten dokument. Ja keď som si nazrel do toho dokumentu, tak, žiaľ, musím povedať, že sú tam staré čísla a toto, o čom rokujeme, tak nemá pre mňa nejakú výpovednú hodnotu. Akonáhle nebudeme mať na stole konsolidačný balík, tak celý tento materiál je vlastne zbytočný, aby sme sa o ňom rozprávali. Pretože my potrebujeme vedieť, že akú má predstavu vláda, čo bude robiť s verejnými financiami. A ja neberiem snahu ministerstvu financií, že chce nejakým spôsobom konsolidovať, aj keď asi tie tlaky boli nie zvnútra, ale zvonku a dokonca by som povedal, že zo zahraničia, aby Slovensko konsolidovalo verejné financie, sme členmi eurorodiny, máme euro. Jednoducho my z toho ťažíme, že máme euro, my si môžeme dovoliť šafáriť dokonca s peniazmi, ale pretože máme euro, nás tak drží tá kotva, že jednoducho nemáme také úroky na vládnych dlhopisoch, ako majú Maďari alebo Poliaci, alebo Česi, máme oveľa nižšie, pretože sme v eurozóne, využívame to, hej? Je pochopiteľné, že je tu tlak, aby sme hospodárili riadne. Pretože ak by Slovensko malo padnúť na kolená, malo by ísť do krachu, tak vlastne bude musieť vzniknúť niečo podobné, ako vzniklo pred desaťročím v prípade Grécka. Jednoducho všetci budú musieť za nás ťahať. Nič príjemné.
Takže rešpektujem, že ministerstvo financií a vláda pripravuje konsolidačný balíček, len apelujem, ja som tu už dnes apeloval na to, aby v rámci toho uvažovala aj o podpore biznisu, jednoducho bez toho sa nezaobídeme, nestrihajme biznisu krídla, ako nedopadne to dobre, a teraz dodám ešte druhú vec, pozrieme sa na výdavky. My sme dlhodobo kritizovali, že táto vláda hoci pre krátkosť času možno bola vystavená silnému pokušeniu, táto vláda napríklad siahla na plošnú, alebo pristúpila, alebo pokračovala v plošnej energopomoci viac za ako miliardu eur tento rok. To, čo mi hovorila vo vzájomnej diskusii ministerka hospodárstva, zatiaľ je to niečo vyše 700 mil. eur, ktoré sme minuli na energopomoc. Aj pre tých, ktorí to vôbec nepotrebujú. Ako ja beriem do úvahy, že nebol čas, ale táto vláda, takisto ako Hegerova predtým, poviem to úplne rovno, mala mať odvahu a aspoň o kúsok zvýšiť ceny energie. Máme ich regulované, máme ich regulované a aspoň o kúsok zvýšiť a neurobiť to tak, že budúci rok skutočne nás to čaká, a tu to bude politicky veľmi ťažká úloha, že jednoducho budú musieť ísť ceny hore plynu možno o tretinu a kúrenie a možno podobným tempom. Keby tie vlády postupovali iným spôsobom, a hovorím aj o Hegerovej vláde poslednej, že by jednoducho pristali na to, že aspoň nejaké zvýšenie spravia a chodili aj predstavitelia z Hegerovej vlády a chválili sa, máme najnižšie ceny v Európskej únii, no úžasné. Ale čo s nimi spravíme v roku 2025? My sme na to dávno upozorňovali. A keby vláda Roberta Fica mala odvahu nie chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2024 14:26 - 14:28 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Skutočne, ako to hovorí Peter Stachura, tak nie je to dôsledná daň, hej. Je jednoducho ten príjem toho cukru nahraditeľný iným produktom. A vlastne to aj pán Kišš hovorí to isté. Ja k tomu pridám, ako nepolemizujem o tom, že negatívne externality treba postihovať, len máme ich omnoho viac. Ja poviem príklad ďalší, teraz ma neberte, že chcem dvíhať dane, ale napríklad my nemáme spotrebnú daň z tichých vín napríklad, hej. Ale máme daň, máme daň z kadejakých alkoholický nápojov, z tohto nie. Ja rešpektujem, že môže to byť záujem štátu, aby sa pestoval vinič na Slovensku a dorábali vína, v poriadku, ale by mi pripadalo oveľa čistejšie, keby sme zdanili to, čo tu už bolo, to ja nehovorím novú vec, keby sa zdaňovali alkoholické nápoje podľa obsahu alkoholu, hej. Tak ako tu je to v tomto prípade podľa obsahu cukru, tak podľa obsahu alkoholu. A ak chceme, aby na Slovensku prekvital, prekvitalo pestovanie vína a dorábanie vína, no tak potom tie peniaze, ktoré vyberieme z toho tichého vína, tak ich vrátime naspäť tým vinárom, hej, napríklad. To sú čisté riešenia, preto som, preto som aj za, v tomto prípade za to, aby to bola dôsledná daň, keď už teda takto vyhlasujeme, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov.
A tiež som sa pozastavil zase na hospodárskom výbore, kde bola tiež pani štátna tajomníčka, nad tým, že prečo práve dve sadzby a prečo práve takéto sadzby a tak ďalej. No lebo tak sa to administruje. Zhruba takto odpoveď som dostal. No je to jednoducho tak. Možnože okolo tejto dane mala byť oveľa väčšia diskusia, tým skôr, že v tomto prípade na rozdiel od iných vecí ministerstvo financií predložilo tento návrh dostatočne skoro. Takže mohli sme o tom diskutovať viac.
Skryt prepis