Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme na stole zákon o, návrh zákona o sladených nápojoch. Ja si na úvod dovolím jednu gramatickú poznámku, skutočne aj na výbore som to hovoril. Malo by to byť správne o osladených nápojoch, pretože to je to dokonavé sloveso, od dokonavého slovesa osladiť je to odvodené. Toto je nedokonavé, to znamená, ako keby sme tie nápoje teraz stále sladili. To isté, ako vidíme, že sa v praxi používa úplne tiež nezmyselný výraz že vlhčené obrúsky. Ony sú zvlhčené, lebo už ich niekto zvlhčil a s takými zvlhčenými pracujeme. Takže to je taká gramatická poznámka, ak si ju niekto osloví, tak budem veľmi rád, ale ja si ctím slovenčinu, pracujem s ňou celý život, takže, takže preto na to poukazujem.
No, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna.
Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa zdvadsaťnásobila až ztridsaťznásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku.
Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné.
A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme.
Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva.
Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti, aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo, ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií.
Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensko budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené.
Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše pol roka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle, sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku.
Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej.
Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá Trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení, ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie, tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku.
A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon.
Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu.
Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné, kam smerujeme.
Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň, a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únii, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské.
Takže to je apel na vládu, počkáme si, aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 11.9.2024 14:05 - 14:05 hod.
Jozef HajkoNo, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna.
Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa zdvadsaťnásobila až ztridsaťznásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku.
Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné.
A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme.
Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva.
Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti, aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo, ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií.
Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensko budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené.
Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše pol roka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle, sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku.
Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej.
Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá Trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení, ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie, tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku.
A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon.
Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu.
Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné, kam smerujeme.
Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň, a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únii, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské.
Takže to je apel na vládu, počkáme si, aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2024 10:45 - 10:47 hod.
Jozef HajkoPán Viskupič spomenul, spomenul veľmi dôležitú vec aj teraz, ale, samozrejme, ešte aj v svojom predchádzajúcom vystúpení, že Slovensko nie je ostrov. Jednoducho susedíme s ďalšími štátmi, kde majú svoje vlastné finančné politiky, majú vlastnú daňovú politiku a...
Pán Viskupič spomenul, spomenul veľmi dôležitú vec aj teraz, ale, samozrejme, ešte aj v svojom predchádzajúcom vystúpení, že Slovensko nie je ostrov. Jednoducho susedíme s ďalšími štátmi, kde majú svoje vlastné finančné politiky, majú vlastnú daňovú politiku a keďže sme otvorený trh, tak jednoducho nemôžeme zakázať ľuďom, aby si nešli kúpiť cez hranice tovary. Takže skutočne ako ja tiež, tiež upozorňujem na to, že ministerstvo financií pri konštruovaní daňovej politiky a spotrebných daní musí hľadieť na to, ako sa vyvíja situácia v okolitých štátoch. Nemá to jednoduché, samozrejme, a navyše, to tu nebolo spomenuté, musí hľadieť aj na kurzy, pretože do toho veľa hovoria kurzy, aké majú okolité štáty, pretože keď sa pozrieme dokola, okrem Rakúska tu nie je ani jeden štát, ktorý by mal euro. Takže nie je to, nie je to jednoduché, ale na to má ministerstvo financií aparát odborníkov, aby takéto veci dokázali zvážiť a aby sme sa nedostali do situácie, aká tu už bola spomenutá v Českej republike, kde radikálne zdvihli spotrebné dane na tabak a očakávajúc, že aké príjmy to mechanicky prinesie, no neprinieslo, pretože Česko tiež nie je ostrov a tí ľudia jednoducho išli nakupovať do iných štátov. Takže očakávam, že ministerstvo financií a vláda bude zohľadňovať, že Slovensko nie je ostrov.
Vystúpenie v rozprave 11.9.2024 10:23 - 10:33 hod.
Jozef HajkoTento, tento návrh zákona, ktorý má zvýšiť dane z tabaku a z tabakových výrobkov, pokladáme v prvom rade za príspevok do konsolidácie verejných financií. KDH nikdy nebolo proti tomu, aby sa konsolidovali verejné financie, potrebujeme to, sme skutočne v žalostnej situácii a Slovensko vlastne aj z hľadiska...
Tento, tento návrh zákona, ktorý má zvýšiť dane z tabaku a z tabakových výrobkov, pokladáme v prvom rade za príspevok do konsolidácie verejných financií. KDH nikdy nebolo proti tomu, aby sa konsolidovali verejné financie, potrebujeme to, sme skutočne v žalostnej situácii a Slovensko vlastne aj z hľadiska svojich obyvateľov, podnikateľov, samospráv a tak ďalej potrebuje, aby vláda konala. Potiaľto je to v poriadku.
Keď prejdem k tomuto konkrétnemu návrhu zákona, lebo predpokladám, že ten balík konsolidačných opatrení bude širší, tak poviem toľko, že nie je nič ľahšie, ako zdvihnúť dane zo spotrebný, spotrebné dane, spotrebné dane na čokoľvek, napríklad v tomto prípade z tabakových výrobkov. Je to veľmi jednoduché. Zoberete si zákon, máte tam čísla, pomeníte číselká, tým pádom od účinnosti zákona jednoducho idú sadzby hore, štát vyberie viac. Je to skutočne veľmi jednoduché a na prvý pohľad, na prvý pohľad je aj vypočítateľné, že koľko zhruba takouto úpravou získate do štátneho rozpočtu.
Takže vôbec sa nečudujem tomu, že ministerstvo financií prišlo a vláda prišli s takýmto návrhom už v polovici roka a tie nepríjemnejšie opatrenia a tie ťažšie opatrenia si nechávajú na neskoršie obdobie a sám som zvedavý, že dokedy budeme čakať na tie konsolidačné opatrenia zvyšné. A tie podstatné, lebo toto sú, by som povedal, opatrenia, opatrenia kozmetické z hľadiska, z hľadiska príjmov.
V prvom rade ja som to hovoril aj pri prvom čítaní a hovoril som to aj v našom hospodárskom výbore. Hľadám skutočný dôvod, prečo vlastne ministerstvo financií a vláda predkladá takýto návrh zákona. Prečo? Lebo sú tam uvedené dva dôvody. Prvý, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov a druhý, že sledujeme, aby mal štátny rozpočet dostatok prostriedkov. Dá sa zvažovať jeden aj druhý argument, len poviem, že keď niekto predkladá dva argumenty na zdôvodnenie svojho počinu, tak je to, je to divné a napokon ani jeden nemusí byť úprimný. Takže mne tam viac chýbalo tej otvorenosti, čo vlastne presne týmto ministerstvo financií sleduje.
Takže poďme k tomu prvému dôvodu, a to je sledovanie zdravotného stavu, stavu obyvateľov. Vieme všetci, že fajčenie neprispieva k zdraviu a že spôsobuje rozličné ochorenia, spôsobuje predčasné úmrtia. Nevidíme tam teda v tomto, v tomto predloženom návrhu zákona nejaký, nejaký jasný, jasný ťah a možno by sa očakávalo, že tam bude spolupráca aj s ministerstvom zdravotníctva, že akým spôsobom by v tomto prípade sa malo lepšie chrániť, lepšie, mal lepšie chrániť zdravotný stav obyvateľov.
Teraz prejdem k tomu druhému, k tomu druhému argumentu, ktorý používa predkladateľ, a to je, to je sledovanie výnosu, ktorý má naplniť štátny rozpočet. Samozrejme, už som to hovoril na začiatku, keď zdvihnete tie číselká, tak vlastne hodíte tie číselká do Excelu a jednoducho vám vypadnú na konci dňa vyššie čísla, koľko peňazí sa vyberie, o koľko peňazí sa vyberie viac, keď zdvihnete tie spotrebné dane. Samozrejme, že keď zdvihnete spotrebné dane, tak zdvihnete aj výber DPH, pretože DPH pokračuje až so spotrebnými daňami.
No a teraz ide o ten výnos. Je tu, je tu mechanický prepočet, predpokladá sa, že budúci rok by sa týmto spôsobom malo získať do štátneho rozpočtu 15 mil. eur. Lenže už to tu aj spomínali moji predrečníci dvaja, problém je v tom, že vy neviete presne odhadnúť, že koľko získate, pretože môže sa zmeniť spotreba. To by sme potom sledovali ten, ten zdravotný dôvod, hej, že ľudia prestanú menej fajčiť, pretože budú drahšie cigarety. Ale sú tu cezhraničné nákupy. Kolega Viskupič spomínal aj ten krásny príklad, že ako zdvihli spotrebné dane v Českej republike a prepálili to a museli čakať tri roky, kým sa im vrátil ten, ten výber dane na tie hodnoty, ktoré očakávali.
Ak ministerstvo financií chce, aby týmto spôsobom sa dostali do štátneho rozpočtu tie, skutočne tie peniaze, tak musí sprísniť kontrolu. Ona to hovorí aj v dôvodovej správe. Hovorí o sprísnení kontroly nad výrobkami súvisiacimi s tabakovými výrobkami. Skutočne tú kontrolu bude treba sprísniť, pretože napríklad akcia Garáž, to je z júna tohto roka, odhalila 520-tisíc kusov cigariet, nelegálne vyrobených cigariet. Škoda na spotrebnej dani bola 84-tisíc eur. Štatistika finančnej správy hovorí o tom, že v roku 2022 kriminálny úrad zaistil 27 mil. kusov cigariet a 40-tisíc ton tabaku. To znamená, že nelegálny predaj s vyššími daňami stúpa a my aj môžeme očakávať, že ten nelegálny, nelegálna výroba, nelegálny predaj budú stúpať a treba nám vytvoriť silnejšiu kontrolu a kontrolovať proste, aby sa tieto pašované alebo nelegálne vyrábané cigarety a tabakové výrobky, aby sa nedostávali na trh.
Štúdia jednej z najväčších poradenských firiem na svete hovorí o tom, že čierny trh s cigaretami prekvitá tam, kde sú vysoké dane. Je to dosť logické. Ja budem aj citovať zo správy tejto renomovanej svetovej inštitúcie: „Agresívna fiškálna politika, prohibičné prístupy a nedostatok odstrašovania sú len prínosom pre zločincov a tlačia fajčiarov na čierny trh." Takže musíme zvažovať aj toto.
Na záver poviem toľko, že aj ministerstvo financií bude musieť vytvoriť ozaj silnejšie mechanizmy, aby sa kontrolovalo, či skutočne tie, či tie cigarety a tabakové výrobky, ktoré sa predávajú na Slovensku, či nepochádzajú z čierneho trhu. A to bude stáť nejaké peniaze a pochopiteľne aj silnejšiu administratívu a peniaze. Zároveň to musí urobiť nielen voči štátnemu rozpočtu a zodpovednosti za hospodárenie štátu, ale musí to urobiť aj voči legálnym výrobcom. Či sa to niekomu páči, alebo nie, ľudia u nás fajčia a fajčiť aj budú ďalej a ak je, ak sú na trhu, ak na trhu pôsobia legálni výrobcovia, tak pochopiteľne, že nelegálni im konkurujú veľmi výrazne, pretože tie ceny sú výrazne nižšie.
Spomínam to na záver preto, lebo KDH bude podporovať opatrenia, ktoré, ktoré otvárajú dvere a, ktoré otvárajú dvere a podporujú tých legálnych, legálnych podnikateľov a vôbec biznis na Slovensku podporujú a podporujú riadne pravidlá, podľa ktorých sa má podnikať. Spomínam to aj preto, že takéto opatrenia by sme očakávali aj v celom konsolidačnom balíku, pretože zatiaľ vidíme len to, že na podnikateľov sa hľadí ako na tých, kde môže štát vybrať vyššie peniaze, ale zatiaľ nevidíme, že by štát nejakým spôsobom motivoval podnikateľov, aby zvyšovali svoju ekonomickú aktivitu. Je to jedna, je to veľmi jednoduchá úmera. Ak sa ekonomicky darí podnikateľom na Slovensku, tak sa darí aj celému štátu, pretože má to priamy vplyv na výber daní a odvodov. Je to skutočne veľmi jednoduchá matematika a my čakáme, že vláda príde aj s takýmito opatreniami. Zatiaľ vidíme, žiaľ, len opak. A samozrejme, že aby sa darilo podnikateľom, nie je samoúčelné, nejde len o štát, ide aj o tých obyvateľov, pretože ak sa darí podnikateľom, tak zamestnávajú ľudí a môžu im platiť primerané mzdy.
Na záver poviem toľko, že KDH nebude hlasovať proti takémuto návrhu zákona, lebo si uvedomuje, uvedomuje dôležitosť konsolidovania verejných financií. Na druhej strane budeme očakávať, že vláda, ministerstvo financií a vláda prídu aj s takými opatreniami, ktoré nebudú len vyberať peniaze z vreciek daňových poplatníkov, ale umožnia aj, aby tie základy, z ktorých sa tie dane platia, boli vyššie. To znamená, že bude podporovať podnikateľské prostredie.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2024 12:49 - 12:49 hod.
Jozef HajkoA druhá vec, pán Vančo, konštrukcia, konštruktívna opozícia, áno, tak však, pochopiteľne, my podobne rovnako tiež postupujeme často konštruktívne pri mnohých návrhoch. Ak chcete počuť, že či môže zohrať konštruktívnu opozíciu KDH v prípade trestných zákonov, zatiaľ vidíme tu snahu vlády meniť trestné kódexy takú urputnú, že asi tam priestor nebude. Ja som myslel do budúcna skôr možnože v inej politickej konštelácii, keď bude, keď bude tento parlament.
A čo sa týka pána Glücka, samozrejme, že dodržiavanie ľudských práv je veľmi dôležitá vec. My sme na to aj ústami Viliama Karasa viackrát upozorňovali, že nebolo úplne všetko v poriadku, čo sa tu dialo v predchádzajúcom období, to my nevylučujeme, aj práve preto sme chceli zmenu trestných kódexov, ale zároveň neviem, prečo by práve toto by mal byť pre Ústavný súd nejako, či vedomosť, či nevedomosť ústavných sudcov o tomto stave. Vy ste vydali vo vláde takú krásnu publikáciu, tak asi si to prečítali. Ja neviem, tak potom boli vedomí. Ale, ale to nie je argument na to, aby Ústavný súd sa nejako vyjadroval k novele Trestných zákonov, ktoré ovplyvnia život tejto spoločnosti, ako som už povedal na roky ak, ak nie, ak nie na desaťročia.
Vystúpenie v rozprave 15.7.2024 12:24 - 12:39 hod.
Jozef HajkoMilé kolegyne, milí kolegovia, vyslovím sa k tomuto návrhu zákona za poslanecký klub KDH. Azda je to prvý, druhý raz, čo v tomto funkčnom období v tejto snemovni predložený návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorému ako-tak rozumiem.
Nebudem celkom súhlasiť celkom s kolegom Dostálom, ktorý hovorí, že tu neboli splnené tie, tie podmienky, teda on... vlastne súhlasím s tým, že neboli doslova...
Milé kolegyne, milí kolegovia, vyslovím sa k tomuto návrhu zákona za poslanecký klub KDH. Azda je to prvý, druhý raz, čo v tomto funkčnom období v tejto snemovni predložený návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorému ako-tak rozumiem.
Nebudem celkom súhlasiť celkom s kolegom Dostálom, ktorý hovorí, že tu neboli splnené tie, tie podmienky, teda on... vlastne súhlasím s tým, že neboli doslova splnené podmienky, ako nám litera zákona ukladá, ale ja som v tomto smere pragmatický a viem, že ak by takýto zákon, tá panika, ktorá tu vypukla, ak by takýto zákon platil, v akom stave ho tu máme, takže by nás to skutočne ohrozilo. A mierim tým najmä na, mierim tým najmä na využívanie eurofondov alebo ohrozenie finančných záujmov Európskej únie, ako sa tomu hovorí.
Súhlasím s pánom Dostálom určite s tým, že ak si kladieme otázku, že kto nesie zodpovednosť za to, že tu dnes sme a rokujeme o tejto novele v skrátenom konaní, tak tá zodpovednosť skutočne nespočíva na pleciach politickej opozície, ani Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré sa hojne vyjadrovalo k tejto novele trestných kódexov, ale spočíva na pleciach poslancov vládnej koalície, ktorí týmto spôsobom nás dostali do stavu, že dnes máme na Slovensku zákon, s ktorým je veľký, veľký problém.
Finančné záujmy Európskej únie a eurofondy. Ako viete, tak my sme posielali list do Európskej komisie, KDH posielalo list, v ktorom, v ktorom zhruba napísalo toľko, že zatiaľ je situácia taká, že si problémy na Slovensku vieme riešiť sami. Zároveň sme boli proti tomu, aby sa v Európskom parlamente prijala rezolúcia o Slovensku, ktorá síce poukazovala na problém trestných kódexov, ale bolo tam nahádzané kadečo iné. Opäť ten prístup bol jednoznačný. Ak si vieme riešiť problémy doma, vyriešime si ich doma. A ak na to nestačíme doma, tak potom si hľadajme nejakého arbitra v zahraničí, na tomto si stojíme až doteraz.
To, že tu dnes sedíme a rokujeme, stále svedčí o tom, že si dokážeme problémy riešiť sami. Je smutné, že to, že tu sedíme, prišlo na podnet z centrál, z centrály Európskej únie, to je smutné na tom. Ale to, že tu sedíme a rokujeme o tom, stále svedčí o tom, že tu v tejto snemovni dokážeme riešiť problémy. Samozrejme, je to úžasne kostrbaté, stojí to mnoho úsilia, aby sme sa niekam dopracovali, a pred nami je ešte veľmi veľa dôsledkov, ktoré budú vyplývať z tejto novely, ak teda aj po tejto úprave bude, bude táto novela platiť ďalej. Bolo to naznačené, že to môže byť, že tento táto oprava, ktorá prichádza päť minút po dvanástej, tak táto oprava nebude dostatočná.
Je celkom možné, že opäť budeme musieť otvoriť Trestný zákon, ale stále si myslím, že je tu priestor na to, aby sme to robili tu, za cenu, za cenu obrovských, obrovských nárokov, ktoré som spomínal.
Áno, to že tu sedíme tak to vyplýva z našej práce, hoci je polovica júla, tak český parlament ešte tuším rokuje, ide rokovať Európsky parlament, hej, ako je to naša práca. To, že sme to nemali naplánované, a to, že je problém niektorým ľuďom sem prísť do tejto snemovne, to nie je náš problém, ktorých tých, ktorý neprišli, ale problém tých, ktorí nás dostali do tohto štádia.
Od začiatku sme upozorňovali na to, že skrátené legislatívne konanie pri takej závažnej novele Trestného zákona prinesie množstvo chýb, ktoré sa potom musia naprávať, toho presne sme svedkami dnes.
Z úst predstaviteľov vládnej koalície sme celý čas počúvali, ako je novela Trestného zákona výborne pripravená, avšak opak je pravdou. Nebola dobre pripravená, aj preto sme sa pridali k tomu, že sme podali podnet na Ústavný súd, aby preskúmal túto novelu, ja sa zastavím nachvíľu pri pri konaní Ústavného súdu.
Pochopiteľne, my si ctíme inštitúcie, je to konzervatívna hodnota mať inštitúcie, ktoré fungujú. Sme veľmi radi, že tu funguje inštitúcia, ktorá sa volá Ústavný súd. Rešpektujeme tým pádom aj to, akým spôsobom sa postavil Ústavný súd k novele Trestného zákona. Viackrát sme dostali, dostali po hlave, že vidíte, že Ústavný súd vám nedal za pravdu. To by som vôbec nepovedal. Ústavný súd poukázal na niektoré dôležité veci, zároveň, ako sa tu dnes hovorilo, nezaoberal sa procedúrou, to znamená, akým spôsobom tu vlastne osem mesiacov hovoríme stále o Trestnom zákone. To, že sa Ústavný súd nezaoberal procedúrou, nie je, nie je, neznamená, že tá procedúra bola v poriadku, už sme to tu dnes počuli, preto my uvažujeme veľmi vážne o tom, že by sme dali Ústavnému súdu kompetenciu do rúk, aby sa mohol zaoberať aj procedúrami. Už tu niet vyššej inštitúcie v hraniciach tejto republiky, niet tu inej inštitúcie, ktorá by mala na to právo. A ak tu právo nemá Ústavný súd, zamyslime sa nad tým, či ho tým nepoveríme. Samozrejme, žiadalo by to zmenu ústavy, ale pozrite sa, kam sme dospeli dnes a akým spôsobom sa tu prijíma plejáda ďalších zákonov v skrátenom konaní, takisto ako to tu bolo spomenuté, tak rozličnými prílepkami.
Veľmi nás teší, že práve verdikt Ústavného súdu rozozvučal ušné bubienky aj úradníkovi vysokým úradníkom v Európskej únii, v centrále Európskej únie. To znamená, že ten Ústavný súd je vážený, je vážený aj tam, a ak je vážený aj tam, tak tým pádom má, má ozaj, ozaj je odôvodnené sa na ten Ústavný súd obracať, to znamená, je to naša poistka, tento Ústavný súd, aby sme dokázali mať tvár, mať tvár aj pred najvyššími úradníkmi v Európskej Komisii, má to, má to zmysel, takže my budeme postupovať ďalej touto cestou, však sú tam na Ústavnom súde podané ďalšie veci. A ak sa, ak budeme mať podozrenie, že je tam rozpor s ústavou, tak budeme v tejto činnosti pokračovať.
Rozmýšľame, rozmýšľame aj nad krokmi, aby sme sa vyhli aj takýmto veciam, a sme za to, aby také závažné témy a zákony, ktoré majú obrovský dosah na celú spoločnosť, prechádzali riadnym legislatívnym procesom.
To znamená, že každý, kto má k návrhu zákona, novely zákona sa vyjadriť, má toto právo aj dostať, aby sa mohol vyjadriť, a to znamená, to je ten riadny legislatívny proces. Potom by sa nestalo, že novela Trestného zákona sa už piaty raz, piaty raz v tejto snemovni opravuje, tomuto by sme sa mohli vyhnúť, ak by si vláda oslovila návrh bývalého ministra spravodlivosti a súčasného podpredsedu KDH Viliama Karasa, ktorý prišiel s riadnym, ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom. Mali sme ho tu na stole, mohli sme z neho vychádzať. My sme videli potrebu novelizovania trestných kódexov, skutočne sme to videli roky a ten návrh tu bol. To znamená, že aj keď táto vláda prišla s touto témou otvorenia kódexov, áno, bola namieste. A opakujem, že my sme mali riadny návrh, ktorý prešiel rozsiahlym pripomienkovým konaním, a tento návrh sa dal použiť, namiesto toho prišla novela v decembri, všetci si spomíname, a vlastne v tomto skrátenom konaní a toto sa nám ťahá v podstate osem mesiacov.
Ak by vláda prijala pozmeňujúce návrhy KDH, ktorými sme okrem iného navrhovali zvýšiť tresty za korupciu, nemuseli by dnes v parlamente, nemuseli by sme dnes už v parlamente po piaty raz opravovať tento návrh Trestného zákona.
Ja sa vyjadrím ešte k jednej veci, lebo hovoríme tu o finančných záujmoch Európskej únie a hovoríme o čerpaní eurofondov na Slovensku, neviem, či má niekto od vás, či si to pozeral, a ja som si to pozrel v súčasnosti sme už v po polovici programového obdobia rokoch 2021 - 2027. Viete, koľko sme zatiaľ vyčerpali eurofondov? Dve percentá. Dve percentá, sme v polovici, ja neviem, či to ešte, bola zlá aj v minulosti, ale takáto, to je ozaj vážna situácia. Vláda nemá právo sa teraz už vyhovárať na to, že predchádzajúca vláda chybila, že zle pripravila, táto vláda je, táto vláda je tu už trištvrte roka a bolo dosť času na to, aby sa týmito problémami zaoberala.
Ja poviem len jednu vec, jednu jedinú vec, ktorá, ktorá vlastne osvetlí, že prečo sme, prečo sme stále, prečo tak stále zaostávame za ostatnými a prečo sme v takom zlom stave. Bola to jedna z vládnych strán, ktorá sľubovala, že polovicu eurofondov presunie na samosprávy, my máme v samosprávach, vieme o tom, máme veľa ľudí, v samosprávach sú prichystaní čerpať peniaze. Čerpať peniaze z eurofondov, táto vláda napriek tomu nepustila samosprávam tie peniaze. Áno, je tu určitá časť, zhruba 20%, ktoré samosprávy dostanú, ale aj tak pod takýmto dozorom vlády, ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, ktoré to takto drží v ruke a vlastne nepružne sa správa, a tým pádom tieto peniaze sa čerpať nedajú. O tom, že by tie peniaze mohli ísť aspoň sčasti na samosprávy a regióny, o tom sa bude len hovoriť, pritom nemusíme chodiť ďaleko, stačí prekročiť hranice na sever, alebo na západ a vidíme čerpanie, že eurofondov sa okamžite zrýchľuje a zefektívňuje tým, že ich presunieme dole, nižšie, kde ich vedia použiť.
Takže keď tu hovoríme o finančných záujmoch Európskej únie, tak hovoríme, hovoríme o tom, že ak by sa tieto eurofondy čerpali, že je ohrozené, že je ohrozené ich, ich posudzovanie, alebo dokonca ohrozené ich, ich vyplácanie, ako sme to zažili napríklad v prípade Maďarska alebo Poľska.
Ja poviem toľko, že to, nad čím tu teraz špekulujeme, aby sa tie finančné záujmy Európskej únie neohrozili tým, že nebudeme mať dobrý Trestný zákon, tak to je len vyjadrené výrazom matematika, je to nevyhnutná, ale nie dostačujúca podmienka, aby sme tie peniaze mohli čerpať. To znamená, že my najskôr musíme splniť tú domácu úlohu a je to smutné, že po ôsmich mesiacoch, aby nevzniklo podozrenie, že Slovensko bude neoprávnene čerpať eurofondy, že sa tu jednoducho bude kradnúť. Ale je smutné, že my pri takej novele zákona, ktorý ovplyvní slovenskú spoločnosť, sa musíme oháňať peniazmi, to je veľmi smutné, že nás teraz v tomto momente trápi, aby nám náhodou nejaké eurofondy neprepadli alebo sa neoddialili, aby, aby neboli problémy s čerpaním peňazí z Plánu obnovy a odolnosti. Toto je naša motivácia!
Namiesto toho našou motiváciou by malo byť, aby sme tu mali dobré zákony. Takáto rozsiahla novela Trestných zákonov, kódexov tu nebola dlho, desaťročia a my hovoríme, že aj na desaťročia to môže ovplyvniť slovenskú spoločnosť. Ak to dnes, zajtra tu nejakým spôsobom vyriešime, to skrátené legislatívne konanie a opravíme nejaké vážne chyby, vôbec to neznamená, že tu budeme mať dobré zákony, preto my sme v KDH prichystaní, keď vznikne príležitosť, opäť tieto zákony otvoriť, ono nám niečo ukáže prax, ale my už dnes predvídame, že vzniknú veľké problémy.
Nehovorím o tom, že aké nenavrátiteľné škody môžu vzniknúť tým, že sa zlé zákony príjmu, ktoré ktoré budú pôsobiť na celú spoločnosť, možno na morálku spoločnosti, na ľudí, ako sa budú správať, ale chceme byť svojím spôsobom konštruktívni. A hovorím o tom, že ak aj tento zákon po tejto novele nadobudne účinnosť a budeme sa podľa neho správať, tak my sme stále otvorení tomu, aby sa tieto zákony menili.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 13:49 - 13:49 hod.
Jozef HajkoPrvá vec, tak ako hovorili kolegovia Valášek a Štefunko, áno, sme síce názorovo alebo hodnotovo niekde inde, a predsa ideme spolu za jednu vec. Ja by som povedal, že každá vláda, ktorá takého niečo zaregistruje, tak by mala významne spozornieť, pretože keď sa spektrum uzatvára názorové aj vystupuje proti, proti vláde, proti jej konaniu, tak je...
Prvá vec, tak ako hovorili kolegovia Valášek a Štefunko, áno, sme síce názorovo alebo hodnotovo niekde inde, a predsa ideme spolu za jednu vec. Ja by som povedal, že každá vláda, ktorá takého niečo zaregistruje, tak by mala významne spozornieť, pretože keď sa spektrum uzatvára názorové aj vystupuje proti, proti vláde, proti jej konaniu, tak je to pre ňu veľmi nebezpečné, je to veľmi zlý signál.
Spomeňme si z minulosti, z našej histórie, keď sme spomínali, či to bol rok 1944, keď sa spojili odbojové, odbojové strany s komunistami a dokonca aj s niektorými vládnymi predstaviteľmi vtedajšími. Spomeňme si na rok 1989, keď sa spojila celá spoločnosť, alebo na rok 1998, keď opäť zase vzniklo dosť ideologicky pestré spoločenstvo, ktoré sa postavilo proti vláde Vladimíra Mečiara, takže berte to ako signál, že niečo vážne sa deje v spoločnosti.
A druhý postreh, ktorý ma zaujal. Kolegyne Jaurová hovorila o tom, že raz sa budú možno na vás smiať. Je to celkom možné, ale ja to pozrem, ja sa na to pozriem z iného konca. Pamätám si dosť dobre, je to už skoro 30 rokov, keď zrazu sa stali terčom útoku na Slovensku humoristi, bolo to za vlády Vladimíra Mečiara. A humoristi dokonca utekali za, za hranice, Markoviča spomeniem ako jedného z nich. Utekali, pretože cítili, že je to taká, taká tichá cenzúra.
No a najsmutnejšie je, keď kráľ zotne šaša, hej. Ja sa nechcem toho dožiť, aby, aby na Slovensku sme išli do, vyslovene do cenzúry, že zrazu nebudeme môcť rozprávať to, čo chceme rozprávať.
Keď sme si rozdeľovali posty vo výboroch pred... tesne po parlamentných voľbách, kto z poslancov KDH bude kde sedieť, tak, pochopiteľne, že mne pripadla rola vo hospodárskom výbore alebo finančnom. Som v hospodárskom výbore podpredsedom. A potom druhý výbor, na požiadavku niektorých mojich kolegov, aby sme obsadili post aj vo výbore pre...
Keď sme si rozdeľovali posty vo výboroch pred... tesne po parlamentných voľbách, kto z poslancov KDH bude kde sedieť, tak, pochopiteľne, že mne pripadla rola vo hospodárskom výbore alebo finančnom. Som v hospodárskom výbore podpredsedom. A potom druhý výbor, na požiadavku niektorých mojich kolegov, aby sme obsadili post aj vo výbore pre kultúru a médiá, tak tá požiadavka prišla ku mne a ja som ju zobral, pretože pri kultúre som bol, v médiách som pracoval, ako viete, a takisto aktívne pôsobím aj ako, ako publicista, vydal som niekoľko kníh, ktoré sa venujú najmä v histórii Slovenska, kde som sa, pochopiteľne, veľakrát obtrel aj o kultúru. Žiaľ, za toho pol roka vôbec som nečakal, čo ma... vôbec som nevedel, čo ma očakáva, ale hneď ako sme prišli na prvé zasadnutie výboru, tak sa začali riešiť problémy, problémy, nafúknuté problémy okolo RTVS. Viete všetci dobre, kde sa to skončilo. Potom prišiel Fond na podporu umenia, zákon o múzeách a galériách, a teraz tu máme Audiovizuálny fond, a ten legislatívny proces, tiež som nečakal, že môže byť z mesiaca na mesiac stále horší a horší a, žiaľ, je to tak.
Len prednedávnom sme boli svedkami zoštátnenia Fondu na podporu umenia, ktorého znenie si vládni poslanci schválili prelomením veta prezidentky. Likvidácia Rozhlasu a televízie Slovenska je ďalším tragickým zásahom vládneho valca do oblasti kultúry a umenia na Slovensku. Ďalšou obeťou má byť teda Audiovizuálny fond, o ktorom dnes rokujeme. Stalo sa už vizitkou arogancie i neschopnosti vládnej koalície, že sa v takýchto závažných témach obchádza legislatívny proces, odborná diskusia, medzirezortné pripomienkové konania a zákony, ktoré by mala predkladať vláda, účelovo predkladá skupina poslancov. Nikto nechce nikomu upierať poslaneckú zákonodarnú iniciatívu, no to, čoho sme boli svedkami už niekoľkokrát, ťažko nazvať štandardným legislatívnym procesom, pretože ako pri Fonde na podporu umenia, tak pri zákone o Audiovizuálnom fonde sme jednoducho svedkami veľkého podvodu a klamstva. Podvodu na všetkých tých, ktorí tvoria podhubie filmového priemyslu na Slovensku a z ktorých úspechov sa radujeme, keď z filmového sveta prichádzajú správy o bodovaní ich diel na prestížnych festivaloch a prehliadkach.
Klamstvá na nás poslancov, ktorí, poslancov, ktorí v prvom čítaní dostanú do pléna kozmetickú úpravu zákona, ktorá má len meniť pomery v dozornej rade. No v druhom čítaní bez akejkoľvek diskusie ani na výbore pre kultúru a médiá, sa v pléne prednesie pozmeňovací návrh, ktorý radikálne mení princípy fungovania Audiovizuálneho fondu a zmenami v počte z deviatich na trinástich, pričom, teda v rade zmena je z deviatich na trinástich navrhovaná, pričom päť z nich bude menovať priamo ministerstvo kultúry. Teda sme svedkami zoštátnenia, poviem, zopakujem, zoštátnenia ďalšieho umeleckého fondu a podriadenia jeho fungovania direktívam vládnej moci. Politizovanie umenia je vždy príznakom totalitného myslenia predstaviteľov vládnej moci, odkiaľ je len krok k autokratickému ovládaniu štruktúr štátu, a preto treba byť veľmi pozorný, ak sa niečo takéto deje. Poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí v tejto línii konajú, sa s úsmevom na tvári alibisticky tvária, že všetko je v poriadku, a vôbec si neuvedomujú, že legislatívne prostredie deformujú a svojimi zákonmi vytvárajú pristávaciu dráhu pre etablovanie sa čohokoľvek a kohokoľvek do štruktúr štátu, pretože takéto jednofarebné zákony v prípade úspechu aj extrémistických ľavicových či pravicových politických síl vo voľbách im umožnia ideologicky ovládnuť mocenské štruktúry štátu.
Práve preto KDH volá po odbornej diskusii, ktorá by mala predchádzať všetkým zásadným legislatívnym zmenám, ktoré budú mať dosah na fungovanie celého sektora, ktorého sa týkajú. Aj v prípade Audiovizuálneho fondu obišli celý filmový a televízny sektor a jeho predstaviteľov, obišli. Preto sa rozhodol, že v mojej, preto som sa rozhodol, že v mojej rozprave dám priestor jeho hlasu a dovolím si prečítať otvorený list, ktorý zástupcovia jeho stavovských organizácií adresovali nám poslancom ako reakciu na škandalózne predložený pozmeňovací návrh a jeho znenie. Tento list sa tu už čítal včera, zaregistroval som to, myslím si, že stojí za to, aby sme si ho aj dnes ešte raz pripomenuli.
Prečítam z neho, koľko mi vyjde čas:
„Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní, zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom, má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie.
Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za posledných ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii, slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie.
Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií. Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú Rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania.
Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetencie schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetencia schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu, prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných.
Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR či FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ, či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky, či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa už nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín.
Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a voľbe, či odvolaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinástich namiesto obyčajnej väčšiny môže značne obmedziť fungovanie fondu, najmä v prípade, ak zloženie rady bude nekompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené.
Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecificky v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu, hocikedy a kedy bude chcieť, vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého slovenského filmového priemyslu, doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia, politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala, a uhrnúc do špirály neistoty novopodporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu budúcich v produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách.
Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dodatočného prostredia a tá sa vylučuje z možnosťou, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu.“ A tak ďalej, mohol by som čítať ďalej. A na záver tieto inštitúcie, ktoré sú podpísané pod listom, hovoria o tom, že predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie, preto vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali.
KDH odmieta takéto znásilňovanie kultúry, preto som to aj prečítal, pretože stojíme za týmito ľuďmi, ktorí to napísali, a prajeme si, aby sa rokovanie o tomto zákone skončilo, aby sme ho ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 9:25 - 9:26 hod.
Jozef HajkoReagujem na to, ako tu môj kolega Čaučík hovorí o dosahu tohto zákona na reštitúcie. Ja som sa to pýtal pána ministra už minule pri prvom čítaní, nedostal som odpoveď, či tam nehrozí predsa len nejaké riziko. (Reakcia z pléna.) Nie?
Dobre, tak ešte, ešte jednu vec sa opýtam. Vieme si predstaviť zhruba aký rozsah bude týchto opatrení? To znamená, Slovenský pozemkový fond spravuje určitý majetok. A zhruba aké...
Reagujem na to, ako tu môj kolega Čaučík hovorí o dosahu tohto zákona na reštitúcie. Ja som sa to pýtal pána ministra už minule pri prvom čítaní, nedostal som odpoveď, či tam nehrozí predsa len nejaké riziko. (Reakcia z pléna.) Nie?
Dobre, tak ešte, ešte jednu vec sa opýtam. Vieme si predstaviť zhruba aký rozsah bude týchto opatrení? To znamená, Slovenský pozemkový fond spravuje určitý majetok. A zhruba aké percento, či si navrhovateľ robil, robil nejakú štatistiku, aké percento tohto majetku by, by prešlo týmto spôsobom na samosprávy?
Opäť žiadam, kolegovia, či ste z radov opozičných, alebo vládnych strán, o podporu tohto návrhu zákona, pretože ide skutočne o zákon, ktorý myslí na všetky kategórie, dá sa povedať, na Slovensku, myslí na študentov, dôchodcov, to znamená nepracujúcich ľudí, myslí na zamestnávateľov a tým pádom podporuje aj tých, ktorí, ktorých tí zamestnávatelia zamestnávajú, a, myslím, aj na, by som povedal, aj na blaho verejných...
Opäť žiadam, kolegovia, či ste z radov opozičných, alebo vládnych strán, o podporu tohto návrhu zákona, pretože ide skutočne o zákon, ktorý myslí na všetky kategórie, dá sa povedať, na Slovensku, myslí na študentov, dôchodcov, to znamená nepracujúcich ľudí, myslí na zamestnávateľov a tým pádom podporuje aj tých, ktorí, ktorých tí zamestnávatelia zamestnávajú, a, myslím, aj na, by som povedal, aj na blaho verejných financií, pretože ja verím tomu, že ak k takémuto niečomu pristúpime, tak Sociálnej poisťovni sa polepší.
Ďakujem za podporu všetkých poslancov. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 15:42 - 15:44 hod.
Jozef HajkoVážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako som už povedal v úvode, predkladáme do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení. Súčasná právna úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne. To znamená, ak si študent alebo dôchodca na dohodu zarobí 200 eur za mesiac, neplatí z tejto čiastky žiadne odvody. Ak,...
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako som už povedal v úvode, predkladáme do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení. Súčasná právna úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne. To znamená, ak si študent alebo dôchodca na dohodu zarobí 200 eur za mesiac, neplatí z tejto čiastky žiadne odvody. Ak, ak je ten, ak je tá odmena vyššia, tak platí odvody v určitom pomere, ktoré budem o chvíľku citovať. V prípade študenta, pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu z odmeny za prácu študent neodvádza odvody. To v prípade, ak si študent uplatní odvodovú odpočítateľnú položku.
Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 22,8 % a študent 7 % z vymeriavacieho základu.
V prípade, ak si študent neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku alebo si ju uplatnil, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne; v prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa uvedené sadzby odvodov platia z plnej výšky odmeny dohodára; ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, odvádza študent a jeho zamestnávateľ odvody z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 eur.
Takže môžeme povedať zhruba toľko, že koľko si zarobí ten študent alebo dôchodca, tak do toho, hranica 200 eur mesačne, neplatí z toho žiadne odvody, zvyšok platí tie sadzby, ako som povedal, aj teda ten študent, alebo dôchodca a zároveň aj zamestnávateľ.
V prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke, tam je trošku iné predsa, v prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu, teda z odmeny za prácu, dôchodca neodvádza odvody, čo platí v prípade, ak si dôchodca uplatní odpočítateľnú položku. A rozdiel medzi tým študentom a dôchodcom, je že ten dôchodca platí teda nad to, čo je nad 200 eur, tak platí platí zamestnávateľ odvody o niečo nižšie. Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 % z vymeriavacieho základu, to platí u dôchodcu, ktorý si neuplatní odvodovo odpočítateľnú položku, alebo si ju uplatní, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Taký je súčasný stav.
A náš návrh spočíva v tom, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila, a to zo sumy 200 eur na sumu 350 eur, teda vyššia, vyššia by bola o 75 %, oproti súčasnému stavu. Takéto zvýšenie považujeme za nevyhnutné, lebo priemerné mzdy od roku 2015, odkedy platí tých 200 eur, priemerné mzdy od roku 2015 stúpli o vyše 70 %, minimálna mzda dokonca o 100 %. Starobné dôchodky sa v tomto roku zvýšia oproti roku 2015 o niečo viac ako polovicu. Ohľad je potrebné brať hlavne na študentov, pretože sú to ľudia väčšinou bez iného príjmu, preto je potrebné zvýšiť odpočítateľnú položku, odpočítateľnú odvodovú položku na základe rastu minimálnej mzdy, to znamená, že by mala ísť zhruba na dvojnásobok.
Na druhej strane, starobné dôchodky síce nestúpajú tempom ako priemerné mzdy, ale dôchodok je pevná sociálna dávka a istý príjem pre dôchodcu, preto sa ako priemer pre obe skupiny – dôchodcov, študentov – s prihliadnutím na vývoj priemernej mzdy, minimálnej mzdy a rastu starobných dôchodkov navrhuje odvodová odpočítateľná položka vo výške 350 eur, takže je to niekde medzi, medzi tým dôchodcom a študentom. Takže toto je výhoda pre toho dôchodcu a pre študenta, ale potrebné, potrebné je uviesť aj to, že zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky je atraktívne aj pre zamestnávateľov. Nie je totiž zanedbateľné, či pracovníkovi popri odmene sociálne odvody uhrádza buď 1,5 %, alebo 22,8 %, to je u študentov, alebo 1,5 %, alebo 19,8 % u dôchodcov. To znamená, ak to posunieme na tých 350, tak v podstate tí zamestnávatelia budú tiež oslobodení od veľkej časti odvodov, ktorú platia, nad sumu 200 eur dnes. Vyžiadali sme si aj údaje zo Sociálnej poisťovne a podľa týchto podkladov, si uplatnilo v roku 2023 odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 172 701 osôb, z toho 114 635 študentov a 58 066 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad nad 200 eur mesačne, teda ten minulý rok, až do výšky 350, keby to teda platilo vlani, mohlo by to tak urobiť 48 201 osôb. Z toho 39 044 študentov a 9 157 dôchodcov. Sociálna poisťovňa, by tak prišla na odvodoch o 2 308 673 eur. To by bola vlastne strata pre Sociálnu poisťovňu. Ale. Predkladaný návrh zákona bude mať v prípade statického zachovania objemu dohôd o brigádnickej práce študentov a dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti dôchodcov negatívny dosah na verejné financie, pretože sa zníži výber odvodov. To je, tak by to vlastne jako vyzeralo na, na prvý pohľad.
Na druhej strane, však možno predpokladať, že záujem zamestnávateľov a rovnako študentov a dôchodcov o uzatváranie takýchto zmlúv stúpne, pretože dohody s upravenou odpočítateľnou položkou budú atraktívnejšie. Jednoducho, budú sa platiť menšie odvody.
Čo to, čo môže znamenať? Čo to môže znamenať? Možno očakávať, že vzrastie počet dohôd a zároveň výška dohodnutých odmien. Výsledkom bude eliminovanie negatívneho dosahu zvýšenia odpočítateľnej položky na Sociálnu poisťovňu a vyšší kumulatívny dodatočný výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne z vyšších odmien a väčšieho počtu zmlúv, takže predpokladaný návrh zákona, môže mať, môže vynulovať tú stratu, o ktorej som hovoril, alebo dokonca môže spôsobiť to, mnohí si to pamätáte z roku 2004, keď, keď prišla na Slovensko rovná daň, tak vtedy išli daňové sadzby dole a výber, výber dane z príjmov nasledujúci rok bol oveľa vyšší. To znamená, že nastal úplný opak. Predpokladáme, že ak by sme takto vyšli v ústrety študentom a dôchodcom, aj teda zamestnávateľom, tak bude to znamenať že môžu vzrásť príjmy Sociálnej poisťovne. A apelujeme na to, aby, aby sa táto suma upravila, pretože sa v podstate nevalorizovala od roku 2015, to znamená deväť rokov. A za ten čas, ako som spomenul, strmým tempom stúpli mzdy aj dôchodky.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Záujem angažovať študentov a dôchodcov na dohody stúpne, pretože zamestnávateľom klesne odvodové zaťaženie a dohodárom vzrastie čistý príjem z vykonanej práce. Zmena zákona pomôže riešiť problémy zamestnávateľom, ktorí zápasia s nedostatkom pracovníkov. A môžeme očakávať že pracovný trh sa vzpružní.
Na základe toho, čo som tu prečítal, žiadam v mene svojom aj v mene kolegu Františka Majerského a takisto v mene celého klubu KDH, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem za pozornosť.