Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

25.6.2024 o 15:41 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 25.6.2024 15:41 - 15:42 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Hajko a František Majerský predkladajú do legislatívneho procesu návrh a vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Predkladaný návrh zákona ako iniciatívny návrh zvyšuje odvodovo odpočítateľnú položku pri dohodách o brigádnickej práci študentov a o dohodách o vykonaní práce alebo dohodách o pracovnej činnosti dôchodcov. Súčasná platná úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne, my ju navrhujeme, aby táto odpočítateľná položka bola 350 eur.
Toľko zdôvodnenie. Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 10:33 - 10:42 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja som sa za klub KDH vyjadril k tomuto zákonu už pri rokovaní v prvom, pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a teraz sa vyjadrím k samému návrhu zákona.
Slovensko malo byť už vo februári členom Európskeho výboru pre mediálne služby, pričom novelizácia zákona o mediálnych službách, ktorá by to upravovala, nebola v minulom období schválená, chýbali štyri hlasy v predchádzajúcej snemovni, dnes je preto vedené konanie voči Slovensku zo strany Európskej komisie. Zdalo by sa, že zodpovednosť nesú predchádzajúce vlády. Zdanie však klame.
Podľa mojich informácií malo súčasné vedenie rezortu kultúry na stole hotové znenie zákona, ktorý keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skráteným legislatívnym konaním, ako sa pri tejto vláde, sa to pri tejto vláde stáva veľmi často. A Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou.
Už som to spomínal, poviem to znovu, na rokovaní výboru, kultúrneho výboru, štátny tajomník ministerstva kultúry hovoril, že v prípade, vlastne zopakovala to aj pani ministerka pri predchádzajúcom, pri predložení skráteného konania, že Slovensku hrozia vážne pokuty. Sankcie by mali predstavovať takmer 700-tisíc eur. Sú to, sú to veľké sankcie. Zároveň sme sa dozvedeli na výbore od štátneho tajomníka, že ak by sa zákon prijal, ak by nadobudol účinnosť do 12. septembra, tak tieto sankcie nehrozia. Preto som aj pri rokovaní o skrátenom konaní k tomuto zákonu navrhoval, aby sme riadne o tomto zákone rokovali a dokázali by sme možno stihnúť aj ten septembrový termín bez toho, aby sme pristupovali k skrátenému konaniu. Tomuto poslanci vládnej koalície nevyhoveli. Skrátené konanie bolo odsúhlasené, takže vlastne teraz v skrátenom konaní rokujeme.
A deformovanie riadneho legislatívneho procesu je veľmi nebezpečná prax, najmä pri takýchto zložitých a komplexných zákonoch, ako je zákon o mediálnych službách, ktorý prináša Rade pre mediálne služby nové a rozsiahle kompetencie súvisiace s dohľadom nad mediálnym priestorom, ale hlavne v súvislosti s jej fungovaním v rámci Európskeho výboru pre mediálne služby. Preto čas, ktorý by sme mohli venovať detailnému skúmaniu a nastavovaniu týchto kompetencií aj ich materiálno-technického i personálneho zabezpečenia v rámci normálneho legislatívneho procesu, bude chýbať. Moja konkrétna otázka, jedna z viacerých. Odborná medzinárodná štúdia ako príklad, hej, odborná medzinárodná štúdia, ktorá stanovila Radu pre mediálne služby ako orgán, ktorý bude zastupovať Slovensko v Európskom výbore pre mediálne služby, stanovila zvyšovanie personálneho zabezpečenia a jeho fungovania na 80 pracovníkov. Teraz predložený zákon hovorí len o 49 pracovníkoch, aj to v postupnom zvýšení počas troch rokov, takže sme zhruba niekde na niečo viac ako polovici. Bude teda Rada pre mediálne služby schopná efektívne vykonávať svoje povinnosti? To je tá otázka.
Médiá sú v súčasnosti zásadným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky. Slovensko sa prijatím tohto aktu dostáva do siete medzinárodných vzťahov, kde najmä vo vzťahu k nadnárodným koncernom bude potrebná koordinácia postupu na európskej úrovni, čo je pochopiteľné. Napriek tomu je jednou zo zásadných, je jedným zo zásadných princípov nášho členstva v Európskej únii subsidiarita, ktorá zaručuje, že v kultúrnych otázkach právomoci patria členským štátom. Sú to však často médiá, ktoré sa snažia tieto princípy obchádzať a stávajú sa nástrojom v rukách nadnárodných politík, ktorými sa snažia vniesť do verejnej akceptácie názory či ideologické modely, s ktorými členský štát nesúhlasí.
A pri predkladaní tohto návrhu zákona sa pýtam, bude Slovensko schopné uhájiť svoju nezávislosť v týchto otázkach a nehrozí zneužitie spoločného koordinovania medzinárodného mediálneho priestoru v prospech rôznych ideológií, ktorých sa v poslednom období dostáva nositeľom, ktorých nositeľom sa stáva Európska únia v poslednom čase, napr. označením niektorých médií, resp. mediálneho obsahu prezentujúceho iný, priamo poviem, konzervatívny obsah za nebezpečné? Áno, je to, je to vážna vec. My akonáhle prijmeme tento zákon a staneme sa členom Európskeho mediálneho výboru, tak my si musíme položiť otázku, do akej miery budeme prenášať zodpovednosť za našu kultúrnu politiku na túto inštitúciu. Do akej miery sa vzdáme nejakej autonómnosti, ktorá nám vyplýva z princípu subsidiarity, ktorý platí v Európskej únii?
Osobne ma zaujíma najmä kontext kontroly fungovania médií v rámci Slovenska, kde vkladám do Rady pre mediálne služby veľké očakávania. Pretože aj dianie v médiách v ostatnom období ukázalo, že je potrebné, aby na Slovensku efektívne fungoval silný nezávislý arbiter, ktorým by Rada pre mediálne služby mohla byť. Otázne je, či je tomu tak, a či aj kompetencie vo vzťahu k vysielateľom sú dostačujúce, či spôsob rozhodovania nastavený v zákone z roku 2022 je spravodlivý, aká je vymožiteľnosť jeho rozhodnutí a či nenastal čas prehodnotiť sám zákon, ktorý teraz účelovo novelizujeme päť minút po dvanástej v skrátenom legislatívnom procese. Mali sme možnosť byť komplexní a zodpovední, avšak opäť hasíme požiar.
Opäť zdôrazňujem, Rada pre mediálne služby bude veľmi dôležitá inštitúcia aj podľa tohto predloženého návrhu zákona, veľmi dôležitá, ako som povedal smerom navonok. To znamená koľko, koľko kompetencií pustí do Bruselu a z druhej strany ako bude kontrolovať domáci mediálny trh, ktorý, vidíme, že sa v poslednom období vyvíja veľmi zvláštnym spôsobom. Mala by to byť Rada pre mediálne služby by mala byť ozaj dôležitá autorita a mali by sme sa zamyslieť nad tým, že aké kompetencie dáme do rúk, aby bola nezávislá, aby rozhodovala bez, bez nejakého vplyvu vládnej moci, bez ohľadu na to, aká vláda tu je a aká vláda tu bude.
Je mi jasné, že táto novelizácia je potrebná a očakávajú ju aj zamestnanci Rady pre mediálne služby, aby mohli začať plniť svoje povinnosti v európskom kontexte. Avšak vzhľadom na opätovný neštandardný legislatívny proces, ku ktorému nemuselo dôjsť, sa musíme pri jeho schvaľovaní zdržať hlasovania, lebo nemôžeme a nechceme legitimizovať nezodpovedné spôsoby akými vláda presadzuje svoje zámery a dobieha resty spôsobené jej nezodpovednosťou.
A na záver poviem, stále sa krútim okolo toho rýchleho konania legislatívneho, ktoré tu máme. Skutočne, vieme si povedať na sto percent s predkladateľom, že tento zákon je kvalitne prichystaný, že je kvalitný? Je to rozsiahly, zložitý zákon, ktorý ovplyvní, skutočne ovplyvní, ovplyvní postoj alebo médiá na Slovensku na roky roky dopredu. Takže, je dostatočne kvalitný v tomto chvate prichystaný zákon alebo v tomto chvate, ako o ňom rokujeme? Ja si myslím osobne, že legislatívny odbor Národnej rady bude mať dosť veľkú prácu, aby tento zákon aspoň, aspoň ošetril tak, aby tento zákon ozaj nemal nejaké, nejaké vážny chyby. A prax ukáže, ak sa teda tento zákon schváli, že či je vôbec, do akej miery je vykonateľný, to znamená, do akej miery sa dá podľa neho postupovať.
Takže na záver pre tie dôvody, ktoré som uviedol, oznamujem, že klub KDH za tento zákon hlasovať nebude a zdrží sa hlasovania. Uznávam jeho potrebu, ale pre tieto riziká, ktoré som spomenul, ťažko nám je dať, dať, zdvihnúť ruku za tento zákon vyslovene súhlasným gestom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 10:00 - 10:00 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, a máme tu ďalší zákon, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Podobne ako predrečníci sa vyjadrovali k vlastne použitiu tohto inštitútu skráteného konania kriticky, tak vyjadrujem sa aj ja k tomu kriticky. Nebudem opakovať dôvody, ktoré hovorili kolegovia, v tom sa v podstate zhodneme.
Ja pridám, ja pridám jeden, jeden ďalší dôvod, keď sa pozriete do doložky vplyvov, tak tam vlastne máte vyčíslené, vyčíslené všade, že žiadne vplyvy na, na rozpočet, na, na verejné subjekty, akurát pri vplyve na rozpočet, štátny rozpočet, tam je negatívny vplyv. A pri vplyve na regióny, na samosprávy, je pozitívny vplyv. Takže na jednej strane ja pridám ten, teda pridám sa, pridám sa k tomu argumentovaniu týmto novým prvkom.
Na jednej strane hovoríme o tom, že ideme, ideme sanovať nejaké škody štátu, ktoré by mohli vzniknúť, je to ozaj diskutabilné, že či v tomto prípade vznikajú štátu nejak, nejakému, ne... teda nejaké škody štátu, na druhej strane priamo v doložke hovoríme, že to bude mať negatívny vplyv na, na hospodárenie štátu, takže to by som si nechal od pána ministra rád vysvetliť.
Tiež sa prikláňam k tomu, že sa vyslovene nadužíva tento inštitút skráteného legislatívneho konania. Navyše vláda prichádza s... prichá... prišla s týmto, s týmto návrhom v regióne v Rimavskej Sobote, to znamená, že ideme do regiónu, hovoríme o pomoci okresu okresu Rimavská Sobota, Poltár, hovoríme o prečerpávacej elektrárni a tak ďalej, a zároveň pri, vychádzame v ústrety samosprávam a musíme to oznámiť v regióne. Takže vidím, vidím tam dosť veľa, veľa ako aj iných, iných motívov ako vyslovene, vyslovene pomôcť. Vidím tam dosť veľa ako marketingu.
Ale aby som bol konkrétny, my, čo sa týka tohto návrhu, samozrejme, že ho vítame, lebo sa to roky neriešilo, a, a rád by som položil pánovi ministrovi, využijem jeho príležitosť aj v tomto prípade, otázku. Vieme, ako vznikal Slovenský pozemkový fond. Vieme, čo, aký, aký majetok spravuje Slovenský pozemkový fond. Máme v tomto zákone aj nejakým spôsobom ošetrené alebo ste uvažovali nad tým, pán minister, uvažovala nad tým vláda, že či nejakým spôsobom nebudú zasiahnuté reštitučné nároky niektorých, niektorých ľudí, pretože vieme, že z tohto, z tohto fondu sa uspokojujú reštitučné nároky. A keďže pôjde o, predpokladám, dosť rozsiahly objem, ktorý tu nemáme vyčíslený, ale asi rozsiahly, rozsiahly objem pozemkov, ktoré pôjdu, ktoré, ktoré prevedie Pozemkový fond na, na samosprávy, takže či tam hrozí nejaké riziko alebo či vôbec vláda o tom uvažovala, či takéto riziko môže vzniknúť, že sa prevedú pozemky, na ktoré možno budú reštitučné nároky ešte v budúcnosti. Túto otázku kladiem aj preto, lebo vidíme, že ak by to pripomienkové konanie, teda keby ten zákon sa nepredkladal v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali, ale možno sa tým vláda zaoberala, neviem. Rád si to nechám vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 9:07 - 9:09 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja túto príležitosť využijem, aby, vidím, že ste tu, pán minister, takže využijem na, na pár otázok, nebol som pri prvom čítaní, ospravedlňujem sa, ale v tomto momente, keď máme druhé čítanie pred sebou, predsa sa len opýtam, v každom prípade vítam každý krok, ktorý bude spieť k tomu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov. Podľa poslednej správy, ktorú tu máme, tak čerpanie eurofondov z toho nového programového obdobia 2021 – 2027 predstavuje zatiaľ niečo pod 2%, a pritom sme už v polovici nového programového obdobia, takže vyzerá to dosť hrozivo a vyzerá to, že, myslím teraz reálne čerpanie, to, čo bolo vyplatené, vyzerá to hrozivo a že asi budeme tiež šturmovať, ako sme šturmovali pri predchádzajúcom programovom období, však napokon dobiehame to ešte dnes. Ale v každom prípade vítam každé opatrenie, ktoré umožní rýchlejšie čerpanie eurofondov a v akejkoľvek pomoci, ktorá prichádza z Európskej únie.
V tomto prípade ide o návratnú pomoc, to znamená, tá moja otázka, využívam túto príležitosť moje vystúpenie bude krátke, tá moja otázka znie, či máte nejaký, nejaký prieskum, či je záujem o túto pomoc, či bude zo strany poľnohospodárov záujem o túto pomoc, prípadne ak ten záujem nie je, tak že či nejakým spôsobom chcete ten záujem nejak motivovať, tých poľnohospodárov, aby sa hlásili o tieto prostriedky.
A druhá otázka znie, či ide, či ide o vyslovene o účelovo viazané prostriedky, to znamená, že na konkrétny účel, na ktorý si budú môcť poľnohospodári tieto peniaze požičať, pretože vidíme, že je pri pri prideľovaní priamych platieb, stále sú tu problémy, to sú vlastne dve otázky, ktorú, ktoré ma naozaj, budete ochotný, pán minister, na ne odpovedať, tak budem vám povďačný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2024 10:54 - 10:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ja vás pozdravujem. Budem reagovať na svojho predrečníka. Rovnako ako uznávam ako dôležitosť tejto inštitúcie, mimoriadnu dôležitosť a takisto beriem na vedomie, že ako sa roky sťahujete z jednej inštitúcie do druhej, z jednej budovy do druhej. V tejto súvislosti sa chcem aj opýtať, že či nejakým spôsobom vyvíjate snahy, aby na Slovensku vzniklo Múzeum obetí komunizmu, lebo bolo to v programovom vyhlásení minulej vlády a vlastne v súvislosti s touto novou budovou, kam by ste mali prejsť, tak ak som dobre zaregistroval, tak že súčasťou tejto, v tejto budove by malo byť aj toto múzeum. Takže poprosím vás o odpoveď.
Skryt prepis
 

20.6.2024 20:40 - 20:41 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Klub KDH odmieta predložený návrh o STVR, pretože ide o zlikvidovanie verejnoprávnej inštitúcie a nahradenie Rozhlasu a televízie Slovenska inštitúciou, ktorá v podstate bude zoštátnená, bude slúžkou vládnej moci a predovšetkým ministerstva kultúry.
KDH si ctí slobodu slova a bude, bude, vynaloží úsilie na to, aby táto sloboda slova ostala zachovaná. Neznamená to, že budeme len sledovať ďalej dianie okolo RTVS, ale aj dianie okolo ďalších médií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 16:38 - 16:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Kolega Horecký, ako ste si všimli všetci, tak vystupoval s tým, že ešte stále veríme, že tieto, to, čo je tuná predložené, sa môže zmeniť. Nuž musíme veriť aspoň, aspoň kúsok.
Ja sa vyjadrím k tomu, čo povedal, čo sa týka odvolávania členov rady a pomôžem si jednoducho návrhom zákona, tak ako to je v zákone presne napísané. Prečítam to. Minister kultúry alebo Národná rada podľa toho, kto člena rady do funkcie ustanovil, člena rady odvolá, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 12 ods. 3 až 6, alebo sa nezúčastňoval rokovania, tam je gramatická chyba, nezúčastňoval sa na rokovaní rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Iným spôsobom to znamená, že ak minister kultúry, v tomto prípade ministerka kultúry, menuje člena rady, tak tým pádom ona má, ona má odvolať tohto človeka. Ak Národná rada zvolí tohto člena rady, tak ona ho má odvolať. Áno, je to tam tak napísané, že ho má odvolať. Nie, že môže. Jednoducho ak si neplní svoje povinnosti podľa tohto zákona, tak ho má odvolať. Takže uvažujme nad tým. Je to, je to, je to snaha, je to apel na poslancov, aby konali podľa toho, ako sa správal tento človek? To znamená, že tento zákon mu prikazuje, ako má hlasovať, alebo je to na slobodnej vôli toho poslanca? Samozrejme, ako sa na to pozrieme. Ja, ja v tomto problém vidím a vidím tu rozpor s ústavou a možnože toto bude kameňom úrazu tohto zákona, ak bude schválený, pretože túto vec by mal posúdiť Ústavný súd.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 11:45 - 12:06 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, predtým, ako budem mať také dnes, také, také svojské vystúpenie na rozdiel od tých predchádzajúcich, tak budem, budem vyslovene faktografický. Sledujem veľmi pozorne vo výbore, akým spôsobom pristupuje vládna koalícia k médiám a najmä k verejnoprávnej RTVS. Nepoviem žiadne tajomstvá, keď vyhodnotím, že, že ten útok na RTVS sa začal v podstate veľmi rýchlo potom, ako začal pôsobiť tento parlament. Najskôr dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády, bolo treba RTVS rozdeliť na dve inštitúcie, teraz nebudem, nepôjdem do minulosti, že ako sa to spájalo, hej?
Nech to už bolo akokoľvek, toto nie je dôvod, aby sa v tomto prípade spravil nejaký opak, to znamená rozdelila táto inštitúcia. V tomto prípade sa programové vyhlásenie vlády nenaplnilo, RTVS zostala v celku, potom sme rokovali o rozpočte RTVS a pán Michelko tuším aj na výbore povedal, že to bola požiadavka ministerstva ministerstva financií, aby sa krátilo v rámci konsolidovania verejných financií, aby sa krátil rozpočet tejto inštitúcie.
V každom prípade som tam nevidel nejaký boj, že by niekto bojoval za to, aby sa, aby ostalo to číslo, to číslo ustanovené v zákone, aby ostalo v tejto výške a aby televízia a rozhlas neprišli o 50 miliónov eur.
Potom vystúpila priamo, priamo na klube aj pani ministerka, teda na výbore, pani ministerka, ktorá hovorila, že si preverí, akým spôsobom RTVS pracovala s externými inštitúciami, v akej kvalite boli zmluvy atď. podpísané, a že sa to vyhodnotí. A na základe toho sa bude pristupovať aj k RTVS, aj k jej vedeniu. Žiadne takéto, žiadne takéto vyhodnotenie som nezaregistroval, namiesto toho potom prišla ďalšia etapa, a to teda priamy útok na RTVS a na jej vedenie, ktoré hovorím, že nie je sväté, hej, sú tam problémy. A potom sa objavili v éteri vyjadrenia typu mediálny hnoj, ktorý pracuje v RTVS, dnes, keď sme teraz tu, máme prešpikovanú spoločnosť nenávisťou a voláme po tom, aby tej nenávisti boli menej. Tak tam napríklad, tam sme od podpredsedu parlamentu zaregistrovali takéto vyjadrenia. Takže sa už začalo točiť na konkrétnych novinároch RTVS, bol som novinár, pracoval som v RTVS, viem, ako to, ako, ako to môže, ako to môže vnímať napríklad taký moderátor nejakej politickej diskusie, keď sa mu sypú na hlavu také veci. Takže prišli útoky priamo na konkrétnych novinárov, no a vlastne nový zákon, ktorý tu máme predložený, je podstate len vyvrcholením tejto, tejto reťaze udalostí. Keďže to nešlo takým spôsobom, hentakým spôsobom, tak jednoducho urobíme nový zákon a inštitúciu zrušíme a postavíme na jej základoch novú inštitúciu, aby mala nové vedenie.
Ja som chodieval na rokovania Rady RTVS, ktorá sleduje, akým spôsobom sa vyvíja televízia a rozhlas.
A má na to nástroje, akým spôsobom žiadať od vedenia, vedenia RTVS, aby naprávalo chyby, ktorých sa dopúšťa, samozrejme, že chyby tam boli. Bol som na niekoľkých rokovaniach a na tom poslednom, ktorom som bol, som povedal priamo riaditeľovi RTVS pánovi Machajovi, pán Machaj, prečo neodstúpite? Však ak ide o inštitúciu, lebo my si ctíme ako konzervatívci, my si ctíme inštitúcie a chceme, aby inštitúcie pracovali, ak ide o inštitúciu, či ste v práve, alebo nie ste v práve, ako bolo by to riešenie. On mi na to povedal, no ja teraz nemôžem odstúpiť, preto by som poprel všetko, čo som doteraz doteraz, za čím som stál. Ale opakujem, ak malo toto zabrániť aby sme zdevastovali súčasnú inštitúciu, aby sme ju v podstate zrušili, hej, tak niekedy treba priniesť aj takéto obete.
Žiaľ, nič, nič také sa nestalo, máme tu dnes predložený zákon, o ktorom rokujeme, ja som sa rozprával, pochopiteľne, aj s Radou RTVS, aj s jej predsedom, aj s novinármi v RTVS a tak ďalej. Mám na to svoj názor, a preto mi dovoľte, aby som bol v tomto prípade trošku osobný. Ešte predtým poviem predsa jednu vec, mám tu poznámku, videli ste tu, ako kolega Jarjabek predkladal zmenu tohto zákona. To znamená, už len spôsob, akým sa vytvára tento zákon, už len spôsob, že sa to tu robí vlastne na kolene, a tu pred nami teraz čítajú pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k takým absurdnostiam, ako je to zvýšenie odmien pre členov Rady novej inštitúcie, a takisto pre generálneho riaditeľa, tak vidíme, že už celý ten proces, aký je, aký je chaotický a účelový, hej?
Z tohto, z tohto trčí účelovosť, to znamená, ja mám nejaký cieľ, za ním si idem, a tým cieľom je, aby som nejakým spôsobom ovládol túto inštitúciu, aby tá inštitúcia pôsobila, vysielala tak, ako sa mi to hodí.
Preto sme mali veľmi tvrdé vyjadrenia aj za KDH v minulosti a ja sa, ja ich len zopakujem. Je to v podstate svojím spôsobom také sprivatizovanie RTVS a vytvorenie nejakej tlačovej agentúry vládnej koalície, dokonca by som povedal, jednej politickej strany, ktorá nominovala ministerku kultúry.
Tak teraz mi dovoľte také, dovoľte také osobnejšie vyjadrenie, napokon ide o o oblasť kultúry a médií, takže trošku, trošku taký iný rozmer. Premýšľam, ako sa cíti človek, odsúdený na trest smrti napriek tomu, aj keď nič neurobil. Napriek tomu, že sa urputne snaží volať po spravodlivom procese o zvrátení vecí, prosí o milosť, nič sa nedeje. Nádej sa končí na bezcitnosti politických dohôd, dohôd bez možnosti omilostenia. A to sa práve teraz deje z Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Samozrejme, že inštitúcia nemôže nič cítiť, ale pred, predvčerom, predpredvčerom, tento týždeň som mal možnosť sa pozrieť do očí niekoľkých ľudí, ktorí zastupujú zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska. Bolo to na kultúrnom výbore, pred očami, pred oči mi prichádzal film o vzostupoch a pádoch Slovenskej televízie a rozhlasovej tvorby, televíznej rozhlasovej tvorby, ktorá napriek tomu, že vďaka týmto ľuďom zo svojho Zlatého fondu zapísala stovky umeleckých skvostov, sa stále stáva horúcim zemiakom v rukách striedajúcich sa politických garnitúr, ktoré si cez ňu realizujú svoje úzke záujmy.
Boli sme už svedkami účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zamedzilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovanie u predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní RTVS zabránil jeho odvolaniu.
No a dnes sa prvý raz v histórii Slovenskej republiky ruší inštitúcia sama. Len každú inštitúciu tvoria ľudia a tí, ktorí prišli tento utorok na rokovanie výboru pre kultúru a médiá, ostali nevypočutí.
Zástupcovia vládnej koalície sa neunúvali prísť s nimi ani len stretnúť, nieto ešte otvoriť rokovanie výboru, aby sa veci mohli diať na oficiálnej úrovni. Trest smrti fungujúcej inštitúcie sa tak teraz pravdepodobne dokoná. Priznať si, že ide len o zmenu vedenia a dosadenie vlastných ľudí, vládni politici odmietajú. A tak končí vo verejnosti dôveryhodná značka, ktorá napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer 20 rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov, a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili. Napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval, ba omnoho viac. Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb, RTVS ich má 15, to znamená viac ako 2-násobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu, je nezodpovedné a nízke. A je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný.
Tí ľudia, ktorí prišli prosiť a protestovať, zastupujú stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robí roky, čo chce, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali roky nad vodou.
Žiaľ, musím to povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. A to, čo sa deje teraz, je len tragických vyvrcholením tohto prístupu k médiám verejnej služby.
Odmietame diskutovať o tom, čo sú to verejné, odmietate diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne média.
Akú úlohu majú zohrávať v 20 storočí. Či sú producentmi, či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec, na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia ako politický diktát, či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby. Pre vás je totiž verejnoprávne médium nie médiom verejnej služby, ale služby politikom a vašim politickým záujmom.
Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, čo slúžia na prezentovanie názorov, ktoré zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva, či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Mierim na európsky trend, v ktorom badať, naopak, podporu netolerantných ideologických trendov.
Príkladom je nedávna podpora práva na potrat v Európskom parlamente, čo by vlastne, čo vlastne nemalo byť nič iné, ako garantovanie práva jednotlivca na zmarenie počatého života. V podobných kultúrno-etických otázkach akoby ss hľadali iné možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú, a to aj použitím ľudí vo verejnoprávnych médiách.
Toto je porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov členstva v Európskom spoločenstve. A s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém. Je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS, či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť, legislatívne, kompetenčne sme pripravení na takúto diskusiu.
Nevytvárajme však niečo, čo urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreného propagátora ideológie vládnej moci. Ani jedna krajnosť, či už nadbiehanie ultraliberálnym európskym trendom, alebo presadzovanie nacionalisticko-populistického zamerania, ktorým chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením.
Predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS. Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až v 95%, totiž kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. A preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia. A to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí.
Programová Rada, ktorá v prvom návrhu zákona pripomínala skôr cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. Jedného člena nominujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, tu sa pozastavím. Neviem si predstaviť, ako to dopadne a ktorá z registrovaných cirkví a náboženských spoločností tam bude mať svojho človeka. Katolíci, evanjelici, pravoslávni, židia?
A čo to spôsobí v ich vzťahoch, keď jeden z nich na úkor druhého dostane toto nové privilégium.
Veľmi problematická je nominácia zástupcu Maticou slovenskou, ktorú si vláda, vládna koalícia kúpila zvýšením rozpočtu na 2 mil. eur a Slovenské národné noviny sú už teraz hlasnou trúbou vládnej moci. Netreba veľkú fantáziu na to, predstaviť si, ako servilne potom bude jej zástupca pôsobiť v tomto novom dôležitom orgáne.
Ďalej sú tu národnostné menšiny a etnické skupiny, Slovenský olympijský výbor, samosprávy, SAV, detské a mládežnícke organizácie a organizácia na ochranu novinárskej etiky. Ktokoľvek iný by bol pri moci, by si zvolil tento mix, zastupujúci verejnosť, po svojom.
Preto je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania. Navyše v ňom chýbajú zástupcovia zamestnancov, otvorene sa obávam, či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu. No spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak Rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet.
A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi Rady bude jednoduché, pretože všetkých členov si volí vládna moc. Podľa návrhu zákona je to takto. Štyroch členov Rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho troch členov Rady vymenúva a odvoláva bez návrhu z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií. A jedného člena vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie.
Členovia Rady podľa tohto odseku sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania. Piatich členov Rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov Rady volí z kandidátov na členov Rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady, tak aby bol v Rade zastúpený jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií.
Je teda evidentné, že Rada STVR bude len predĺženou rukou vládnej moci, keďže to bude ministerstvo a vládna väčšina v parlamente, ktoré si Radu STVR zvolia podľa svojej vôle. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť Rada a už nie parlament, sú len prázdne reči.
Rada bude čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia Rady zastupovať. Spájať ich bude rovnaká politická príslušnosť alebo poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej Rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus rozličnej dĺžky funkčných období podľa funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania Rady, nový zákon tento postup nestanovuje. Všetci členovia Rady budú zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, inštitúcie ako takej. Zákon totiž nestavuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania a takýchto, nazvem to logistických nejasností či technikálií, je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia.
Predkladatelia sa slovne zakrývajú údajnou komparáciou znenia zákona s nedávno prijatým európskym aktom o slobode médií. Jeho účelovosť s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi z neho okato kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na únijnej úrovni, ku ktorej opakovane deklarujú svoju príslušnosť. Ak sa ukáže rozpor s európskym aktom o slobode médií, nemilo nás to môže dobehnúť v komplikáciách čerpania európskych zdrojov.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR, operuje sa hodnotovými programami národného rázu a súčasné vedenie je kritizované za lifestylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizovaniu programu, prečo? Pretože percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje z 0,5 % na 5 %. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásem vysielania reklamy sa zhoduje s diváckym záujmom o programy, ktoré sa pred, či po ňom vysielajú. Preto sa obávam, že tento krok je, naopak, krokom od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšiemu komercionalizovaniu, ktoré má zabezpečiť výpadky príjmov, spôsobených, ako som už spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tá nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislú na štátnom rozpočte. Urobila z nej štátnu inštitúciu, a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. V skutočnosti však ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné.
Musím pripomenúť aj dohodu komerčných vysielateľov s audiovizuálnym fondom, do ktorého prispievali 2 % zo svojich reklamných príjmov, avšak za podmienky, za podmienky, že príjmy z reklamy verejnoprávneho vysielateľa budú na súčasnej úrovni 0,5 % percenta. Čo spôsobí desaťnásobné zvýšenie objemu reklamy s touto dohodou? Ťažko odhadnúť. Obávam sa, že ak by komerčné televízie prestali platiť svoje 2%, môže to významne poškodiť filmovému priemyslu na Slovensku.
Je oveľa viac dôvodov na to, že napriek deklarovanej dohode vládnej koalície o tom, že zruší súčasnú RTVS a nahradí ju novou STVR, je lepšie pre všetkých zísť z kratšej cesty. Ak sú problémy, ktoré treba riešiť, poďme sa vrátiť k súčasnému zneniu zákona a jeho novelizáciou urobiť potrebným zmenám zadosť.
Odmietam preto účelovú deštrukciu a trest smrti pre Rozhlas a televíziu Slovensku len z nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase ako celok.
Ešte sa vrátim k utorňajšiemu stretnutiu so zástupcami zamestnancov, pretože tak nejak, ako sa teraz cítia oni, sa cíti aj ten človek, bezdôvodne odsúdený na trest smrti. To oni sú, oni tvoria Rozhlas a televíziu Slovenska, nie sú to budovy, technika a technológie, ani zákon, sú to tí ľudia. A vy ste sa svojím arogantným prístupom a hanlivými vyjadreniami na adresu Rozhlasu a televízie Slovenska dotkli najmä ich.
A preto, ak to nedokážete urobiť vy, tak to urobím ja, a týmto sa ospravedlňujem všetkých zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska za všetko zlé, čo si na svoju adresu museli v poslednom období nespravodlivo vypočuť. Chcem vás ubezpečiť, že na Slovensku je dosť ľudí a verím, že ich je väčšina, ktorí si vašu prácu vážia, oceňujú ju a považujú za veľmi potrebnú a osožnú pre spoločnosť. Vydržte, prosím, a nepoľavujte vo svojej službe verejnosti, tak ako ste vydržali pri iných garnitúrach.
Epizóda tejto vládnej moci je len ďalšou z epizód politickej nekultúry, ktoré Slovenskom prehrmeli, a ktoré si tiež mysleli, že si s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom môžu robiť, čo chcú.
Slovensko vás potrebuje a my sme s vami.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:36 - 9:38 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Hneď na pána Jarjabka, no jednoducho sme neboli v snemovni, takže sme nemohli reagovať, pochopiteľne. Druhá vec, pani poslankyňa, škody čo KDH narobilo, no keby sme pozerali do minulosti, čo sa tu všetko narobilo, tak, no ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože ja rád používam fakty. To znamená, ak sa nejaké škody spravili, tak poviem fakt, tu sa urobila škoda a hotovo. Ak k tomu nie je priložený faktický dôkaz, tak potom, potom je to vlastne reč do vetra.
Ešte raz k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Viete, máme tu viacero zákonov, ktoré sa týkajú kultúrnej oblasti a my sme kritizovali napríklad, že niektoré zákony predkladá tu prítomný pán poslanec alebo skupina poslancov, pričom sa žiada, aby tieto návrhy prešli riadnym legislatívnym konaním. To znamená, vy, pani ministerka, vy ste zodpovedná za túto oblasť. Tak malo to ísť od vás a malo to ísť z vlády.
Na druhej strane, teraz sa oháňame tým, že vláda jednoducho nemala, nemala čas, mala zviazané ruky, pretože to išlo cez legislatívnu radu vlády. Ja som pána štátneho tajomníka počul na výbore, ktorý nehovoril o komplikáciách v legislatívnej rade, ale komplikáciách s Európskou komisiou. Tak teraz neviem, kde je celkom pravda, ale k meritu veci. Ak teda sme, ak ozaj tá situácia bola taká vážna, tak to mohlo ísť jedným z tých modelov, ktoré ste tu doteraz používali pri Fonde na podporu umenia alebo čomkoľvek. Ak situácia ozaj bola taká vážna, sú tu nástroje, ktoré sú legitímne, sa používajú, mohli sme to dávno riešiť.
Ale my ideme s tým, takýmto spôsobom, neprijateľným pre nás.
Skryt prepis
 

20.6.2024 9:26 - 9:33 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu na stole predložený návrh zákona o skrátenom konaní k zákonu o mediálnych službách. Už tu odznelo viacero informácií, ja by som teraz vystúpil za klub KDH, aký názor má na toto skrátené legislatívne konanie. Nebudem sa venovať zákonu, o tom budeme hovoriť, keď bude na to príležitosť pri prerokúvaní samého zákona. Padali tu otázky termínov, áno, Slovensko, to podstatné je asi, čo sa týka o vzťahu k Európskej únii a k Európskej komisii, že Slovensko malo mať už vo februári zastúpenie v Európskom výbore pre mediálne služby. Je to mimoriadne dôležitý zákon, týka sa, veľa tu rozprávame v poslednom čase o tom, o médiách, a to sa skutočne týka médií, ale aj tých médií, ktoré presahujú hranice tohto štátu, a dokonca aj hranice Európskej únie. Je to veľmi dôležitý zákon a táto regulácia vyzerá to tak, že je veľmi, tiež veľmi, veľmi dôležitá.
Keď sme rokovali na výbore o tomto zákone, priznám sa, že tie dôvody, ktoré som tam počul, ma viedli k tomu, aby sme pristúpili na skrátené legislatívne konanie. Pretože opakujem, už vo februári malo byť Slovensko súčasťou toho veľkého tímu, ktorý rozhoduje o týchto veciach v Bruseli, a nielen to, ale pochopiteľne treba riešiť situáciu aj na Slovensku. Budeme o tom hovoriť potom, aj tie kompetencie sú dôležité, čo si budeme riešiť sami doma a čo sa bude riešiť v Bruseli. Pochopiteľne, že ten princíp subsidiarity musí ostať zachovaný, to znamená, všetko, čo si vieme vyriešiť doma, tak si musíme vyriešiť najskôr doma.
Nie som zástanca toho, aby sme so všetkým utekali do Bruselu.
Opakujem, chápal som dôvody na skrátené legislatívne konanie. Štátny tajomník Bernaťák nám na výbore povedal, že ak zákon nebude platiť, presne si to pamätám, 12. septembra, tak Slovensku, Slovensku budú hroziť škody, pokuta vo výške 700-tisíc eur. Pani ministerka tu hovorila niečo pod 700-tisíc eur, ale zhruba ide o túto sumu. Samozrejme, že každá pokuta, ktorú má Slovensko zaplatiť, padá na plecia všetkých občanov tohto štátu, a preto musíme konať tak, aby, aby neboli postihovaní občania tohto štátu za nečinnosť, prieťahy, a tak ďalej.
Ale musím jedným dychom povedať, že tak ako som tu minulý týždeň sedel, a tak ako podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zháňal ministerku, kde je, aby predložila návrh na skrátené legislatívne konanie, tak mi to prišlo až také komické. Na jednej strane počúvame apely na kultúrnom výbore, že rýchlo, rýchlo, a potom, keď príde na rokovanie, tak zrazu nám tu chýba ten, čo má ten zákon predložiť. A priznám sa, že sa ma to dosť dotklo, a tým pádom aj zvažujeme, alebo som zvažoval, a tak rozmýšľame aj v našom klube, že či je skutočne v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie, keď nedáva punc tomu skrátenému samotné ministerstvo. Samo ministerstvo nedáva punc, keďže tu chýba ministerka. Takže prikláňam sa k tomu názoru, že poďme do riadneho legislatívneho konania, poďme rokovať o tomto zákone, poďme rokovať o tom zákone v riadnom legislatívnom konaní. Je tam síce pár dní, ako vieme, poznáme program našej schôdze, je tam možno pár dní, že toho 12. septembra by sme, by sme presiahli, ale, ale predsa len poďme o tom riadne rokovať. Ja, podľa informácií, ktoré mám, tak ten zákon už bol na stole, vláda mohla konať oveľa rýchlejšie. Mali sme tu plno prípadov, včera, včera, zo včerajška prichádza ďalší. Máme skrátené, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o odovzdaní pozemkov pod verejnými stavbami samosprávam. O tomto sa hovorí už veľmi dlho a zrazu príde vláda na rokovanie, výjazdové rokovanie v Rimavskej Sobote, príde s tým, že treba to rýchlo, rýchlo riešiť. No prečo to treba rýchlo riešiť, keď sa to roky neriešilo?
A opäť garantujem vám všetkým, že príde, príde sem návrh priamo z vlády, a ešte na tejto schôdzi budeme rokovať o tom skrátenom konaní, len aby sa to rýchlo, rýchlo spravilo, aby jednoducho vláda ukázala, že ako sa zaujíma o samosprávy.
Takže my sme v tomto momente už proti skrátenému legislatívnemu konaniu a poviem ešte jednu myšlienku, ja o tom uvažujem už roky. Ja som fakt uvažoval o hmotnej zodpovednosti politikov. Ak skutočne niekto svojím konaním a môže to byť aj minister, spôsobí, že tomuto štátu hrozia škody, malo by sa to nejakým spôsobom zohľadniť. Najmä ak je, ak vidíme takýto prístup, ak takýto prístup k legislatívnemu konaniu, že predkladateľ sám nepríde na rokovanie snemovne, nepríde, teraz nebudem hovoriť o dôvodoch, to tu už zaznelo. Nebudem sa v tom rýpať ďalej, ale ak nepríde, tak on vlastne svojím spôsobom nesie za to zodpovednosť. A o tomto som uvažoval aj v prípade populistických sociálnych zákonov.
Ako veľmi ľahko sa rozdáva zo spoločnej kasy, veľmi ľahko. Je to z nás, z peňazí nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov, ale ja by som, veľmi ťažko sa potom tie peniaze, samozrejme, naháňajú. V tomto prípade je situácia už taká, že skutočne máme problém, aby sme sa nedostali ako štát do krachu.
Aj v tomto prípade pri rozdávaní nejakých sociálnych benefitov by som zvažoval, že by minister opačne, prispel aj zo svojho platu nejakým tisícinou promile, alebo čo. Aby bolo jasné, že keď o tom, o takýchto veciach, takéto veci predkladá, ktoré sú páčivé, ľúbivé pre obyvateľov, takže myslí to ozaj úprimne, že im to ozaj dopraje, a nech dá aj z vlastného vrecka nejakým spôsobom. A to isté platí aj pri zohľadňovaní pokút, ktoré platí tento štát.
Mal by minister, ak je odôvodnený dôvod, niesť určitú zodpovednosť.
Takže na záver poviem, klub KDH je proti skrátenému legislatívnemu konaniu v tomto prípade a navrhujeme, aby sa o tomto zákone rokovalo riadnym spôsobom, myslíme si, že by sa to dalo do septembra stihnúť.
Skryt prepis