Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní.
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon.
Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny.
Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti.
Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej.
Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu.
V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž.
Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.
Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť.
Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov.
Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde.
Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania.
Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo.
V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom.
A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie.
A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh.
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 75 znie:
„75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”.
Ďakujem za pozornosť.
Stav prepisu
Rozpracované
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 19.6.2024 10:15 - 10:15 hod.
Jozef Hajko
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní.
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom...
Zobrazit prepis
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní.
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon.
Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny.
Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti.
Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej.
Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu.
V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž.
Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.
Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť.
Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov.
Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde.
Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania.
Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo.
V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom.
A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie.
A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh.
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 75 znie:
„75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon.
Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny.
Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti.
Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej.
Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu.
V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž.
Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.
Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť.
Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov.
Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde.
Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania.
Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo.
V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom.
A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie.
A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh.
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 75 znie:
„75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 12:23 - 12:23 hod.
Jozef Hajko
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Najskôr gramatická poznámka. Ja nepoznám sladené, ale iba osladené, takisto ako nemáme solené, ale osolené pochutiny, alebo takisto ako nemáme vlhčené utierky, ale máme zvlčené, pretože ich raz niekto zvlhčil. Takisto tieto slade... osladené nápoje raz niekto osladil, takže sú osladené. Ale to je, mali...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Najskôr gramatická poznámka. Ja nepoznám sladené, ale iba osladené, takisto ako nemáme solené, ale osolené pochutiny, alebo takisto ako nemáme vlhčené utierky, ale máme zvlčené, pretože ich raz niekto zvlhčil. Takisto tieto slade... osladené nápoje raz niekto osladil, takže sú osladené. Ale to je, mali by sme ctiť trošku aj, aj gramatiku. Aj keď viem, že to je zaužívaný výraz.
Teraz vlastne s samému zákonu. To, čo hovorí predkladateľ vo verejnej správe, z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Budem, ostanem pri terminológii sladených, teda ctím si aj predkladateľa, že tak to tam dal.
Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky, ako napr. v oblasti priamych daní. Ak sa do nápoja alebo koncentrovanej látky... ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Teda pôjde napr. o, o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli hotovené, zhotovené, takže ide o cukor, ktorý sa pridá, pridá do týchto nápojov, a tým pádom budú podliehať dane.
Minister Kamenický, opäť poviem, ako pri predchádzajúcom návrhu zákona minister Kamenický aj zdôvodnil, prečo prichádza s týmto opatrením, ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojov, nápojoch bude sadzba 15 centov za liter, resp. za kilogram, pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, koncentrátoch 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,30 eura za... na kilogram. Takže je to nová daň. A teraz, zdôvodnenie tejto dane je, aby, zdôvodnením je, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu a tým pádom aj konsolidovali verejné financie, ktoré sú v zlom stave.
Ale zase tu máme, ako som už hovoril pri prvom návrhu zákona o tabaku, máme tu druhý dôvod. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. V tomto prípade sladených nealkoholických nápojov zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
A zase citát ministra Kamenického: „Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí, v užšom zmysle teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.“
Zopakujem opäť, máme tu dva dôvody. Na jednej strane naplniť štátnu kasu, na druhej strane starať sa o zdravie obyvateľov. Je to síce, je to, je to, takýmto, takýmto rázom sa vyznačujú práve tieto dane z negatívnych externalít, ale predsa len máme tu dva ciele.
Ozdravovať verejné financie novými daňami na produkty, ktoré zhoršujú zdravotný stav obyvateľov, je na prvý pohľad výborný nápad. Na jednej strane motivuje ľudí vyvarovať sa používaniu škodlivých produktov, na druhej strane ešte aj vyberie peniaze potrebné pre štát, možno práve na boj proti rakovine alebo proti obezite. Má to však háčik. A to, na jednej strane motivuje, motivujeme znížiť spotrebu, na druhej strane chceme maximalizovať príjmy štátu. To nejde dohromady. Predvídať v takomto prípade pevný príjem, ako to naznačuje ministerstvo financií, je pomerne iluzórne. Prepočty, podľa ktorých by sa, by malo budúci rok pritiecť z novej dane z osladených nápojov do štátneho rozpočtu 80 mi. eur preto treba brať s veľkou rezervou. Moja otázka znie. Chceme zdaňovať cukor, ktorý robí zle pre zdravotný stav. Ale prečo zdaňujeme iba nápoje? Však v predajniach vidíme, že sa predáva kryštálový cukor, ktorý ľudia napríklad pridávajú do zaváranín, a tým si osladia tie zaváraniny sami. Takže keby sme chceli byť dôslední a chceli by sme skutočne pracovať so zdanením cukru v strave, aby nám to, aby nám to neovplyvňovala, neovplyvňovalo zle zdravotný stav obyvateľov, tak by sme vlastne mali ísť do všetkého. Mali by sme ísť do cukríkov a všetko, čo vlastne obsahuje cukor.
No ja viem, ja si uvedomujem, že vypočítať daň na takéto produkty na jednej strane by bolo, pochopiteľne, dosť nepopulárne a dúfam, že ma pán minister trochu počúva, a na druhej strane, na druhej strane by sa to aj ťažšie evidovalo. Takže na jednej strane chceme, chceme pomôcť ľuďom, aby mali lepší zdravotný stav. Chceme ich donútiť nejakým iným novým návykom. Na druhej strane ich necháme, necháme, aby používali iné produkty, ktoré majú napríklad na obezitu možno aj horší vplyv ako, ako, ako požívanie nápojov s cukrom.
A teraz jedna dôležitá vec k tomu zdravotnému stavu. Príklady zo sveta ukazujú, že uvalenie spomenutej dane na osladené nápoje síce povedie k poklesu spotreby a tým aj nepríjemnému poklesu výberu dane, ale zároveň z čoraz nebezpečnejšou obezitou toho veľa nerobí. Napríklad v Britskom spojenom kráľovstve prišli s takouto daňou v roku 2018. Spôsobila zníženie obsahu cukru v nápojoch o tretinu. Obezita v populácii išla napriek tomu odvtedy opačným smerom. Mierne stúpla. Podobne v Mexiku napríklad. Ľudia si našli cukor jednoducho v iných produktoch. Ďalší problém ktorý tu je, ja som to spomínal aj pri dani z tabakových výrobkov, je to, že ak ten výrobok je u nás drahý, tak podporujete aj cezhraničnú turistiku. To znamená, že nákupnú turistiku, to znamená, že tí ľudia v prihraničných oblastiach sú náchylní ísť kupovať tieto produkty do zahraničia, kde budú možno lacnejšie. Možno, že nebudú, neviem, mne tu chýba prepočet ministerstva financií a zvažovanie, zvažovanie aj tejto dôležitej okolnosti, pretože ten únik kupujúcich do zahraničia znamená zníženie výberu dane.
A teraz, čo by sme my očakávali od ministra financií. Ja som to povedal pri dani z tabakových výrobkov a očakávame ozaj vejár jasných konsolidačných opatrení, Pretože napríklad táto daň z cukru podľa toho, aký, aký je vypočítaný výnos na budúci rok, tak prinesie, prinesie štátu 15-krát menej, ako tento rok vynaložíme na energetickú pomoc. To znamená, keď chcem konsolidovať, tak sa pozriem aj na to, že z ktorých výdavkov, neadresných výdavkov plošných ubrať, a nie len naháňať príjmy do štátneho rozpočtu. Tu vidíte ten nepomer. Energetická pomoc tento rok vyše 1 mld. eur, príjem z cukru, z dane z cukru budúci rok 80 mil. eur.
Zopakujem znovu, čo sme, čo, čo som povedal, že a to môže byť na tej jednej A4, na ktorú vyzýval minister financií, čo predkladá KDH, vieme ten zoznam, samozrejme, špecifikovať bližšie, ale to ja som spomenul tri, tri len tri opatrenia, ktorými sa to, ktorými by sa to dalo vykonať hneď. A to je, už som spomínal, skončiť s plošnou, neadresnou pomocou, to znamená na strane výdavkov.
Druhá vec, nezväzovať ruky podnikateľom, ale nabádať ich k tomu, aj postojom štátu, štátnou politikou, aby tí ľudia, podnikatelia boli ochotní podnikať a tým pádom aj pri nezmenených sadzbách, odvádzať štátu väčšie dane a väčšie odvody.
A tretia vec, ktorú som spomenul, je čerpanie eurofondov. Starý, chronický problém Slovenska. Nechajme tie eurofondy posunúť na regióny. Vedia ich lepšie využiť. Sú to ozaj prostriedky, ktoré, ktoré sú významným príspevkom pre štát, pomáhajú aj, aj centrálnej vláde, pretože ako sme sa presvedčili v posledných rokoch, tak centrálna vláda má problém so spravovaním eurofondov a má problém aj so spravovaním Fondu obnovy a odolnosti.
Takže ak budeme mať na stole, aby som bol konštruktívny na záver k týmto dvom zákonom, ktoré boli predložené, ak budeme mať zo strany vlády, teraz sme v prvom čítaní, ale ak budeme mať zo strany vlády nejaký, nejaký súbor opatrení, ktoré, ktorý bude jasne a jasný, záväzný a dobre vypočítaný, tak vieme, vieme sa porozprávať aj o zvyšovaní daní, hoci KDH je proti zvyšovaniu daní a je proti tomu, aby sem prichádzali nové dane. Ale keď už treba na nejaké dane siahnuť, tak skutočne radšej na takéto dane, ísť s takýmito daňami na trh, ako napríklad so zdanením, s vyšším zdanením, alebo so zodvodnením príjmov, príjmov zamestnancov, alebo vyššími daňami na podnikateľov. Ako posledný príklad poviem tá negatívna, teda daň zo straty, ktorú tu budeme mať budúci rok, každá firma zaplatí daň, bez ohľadu na to, či bude mať kladný, alebo záporný hospodársky výsledok, takže toto považujeme za, za rozumnejšie opatrenie.
Ale opakujem, potrebujeme celý ten balík, ako hovorí minister financií, na budúci rok a 1,4 mld. eur, aby sme mali na to, na to nejaký jasný, jasný, jasnú predstavu vlády, že akým spôsobom chce ísť na to. A potom, ak do toho zahrnieme tieto dane, tak potom sa dá možno, možno o tom uvažovať, ale zatiaľ sme k tomuto návrhu zdržanliví.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Teraz vlastne s samému zákonu. To, čo hovorí predkladateľ vo verejnej správe, z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Budem, ostanem pri terminológii sladených, teda ctím si aj predkladateľa, že tak to tam dal.
Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky, ako napr. v oblasti priamych daní. Ak sa do nápoja alebo koncentrovanej látky... ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Teda pôjde napr. o, o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli hotovené, zhotovené, takže ide o cukor, ktorý sa pridá, pridá do týchto nápojov, a tým pádom budú podliehať dane.
Minister Kamenický, opäť poviem, ako pri predchádzajúcom návrhu zákona minister Kamenický aj zdôvodnil, prečo prichádza s týmto opatrením, ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojov, nápojoch bude sadzba 15 centov za liter, resp. za kilogram, pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, koncentrátoch 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,30 eura za... na kilogram. Takže je to nová daň. A teraz, zdôvodnenie tejto dane je, aby, zdôvodnením je, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu a tým pádom aj konsolidovali verejné financie, ktoré sú v zlom stave.
Ale zase tu máme, ako som už hovoril pri prvom návrhu zákona o tabaku, máme tu druhý dôvod. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. V tomto prípade sladených nealkoholických nápojov zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
A zase citát ministra Kamenického: „Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí, v užšom zmysle teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.“
Zopakujem opäť, máme tu dva dôvody. Na jednej strane naplniť štátnu kasu, na druhej strane starať sa o zdravie obyvateľov. Je to síce, je to, je to, takýmto, takýmto rázom sa vyznačujú práve tieto dane z negatívnych externalít, ale predsa len máme tu dva ciele.
Ozdravovať verejné financie novými daňami na produkty, ktoré zhoršujú zdravotný stav obyvateľov, je na prvý pohľad výborný nápad. Na jednej strane motivuje ľudí vyvarovať sa používaniu škodlivých produktov, na druhej strane ešte aj vyberie peniaze potrebné pre štát, možno práve na boj proti rakovine alebo proti obezite. Má to však háčik. A to, na jednej strane motivuje, motivujeme znížiť spotrebu, na druhej strane chceme maximalizovať príjmy štátu. To nejde dohromady. Predvídať v takomto prípade pevný príjem, ako to naznačuje ministerstvo financií, je pomerne iluzórne. Prepočty, podľa ktorých by sa, by malo budúci rok pritiecť z novej dane z osladených nápojov do štátneho rozpočtu 80 mi. eur preto treba brať s veľkou rezervou. Moja otázka znie. Chceme zdaňovať cukor, ktorý robí zle pre zdravotný stav. Ale prečo zdaňujeme iba nápoje? Však v predajniach vidíme, že sa predáva kryštálový cukor, ktorý ľudia napríklad pridávajú do zaváranín, a tým si osladia tie zaváraniny sami. Takže keby sme chceli byť dôslední a chceli by sme skutočne pracovať so zdanením cukru v strave, aby nám to, aby nám to neovplyvňovala, neovplyvňovalo zle zdravotný stav obyvateľov, tak by sme vlastne mali ísť do všetkého. Mali by sme ísť do cukríkov a všetko, čo vlastne obsahuje cukor.
No ja viem, ja si uvedomujem, že vypočítať daň na takéto produkty na jednej strane by bolo, pochopiteľne, dosť nepopulárne a dúfam, že ma pán minister trochu počúva, a na druhej strane, na druhej strane by sa to aj ťažšie evidovalo. Takže na jednej strane chceme, chceme pomôcť ľuďom, aby mali lepší zdravotný stav. Chceme ich donútiť nejakým iným novým návykom. Na druhej strane ich necháme, necháme, aby používali iné produkty, ktoré majú napríklad na obezitu možno aj horší vplyv ako, ako, ako požívanie nápojov s cukrom.
A teraz jedna dôležitá vec k tomu zdravotnému stavu. Príklady zo sveta ukazujú, že uvalenie spomenutej dane na osladené nápoje síce povedie k poklesu spotreby a tým aj nepríjemnému poklesu výberu dane, ale zároveň z čoraz nebezpečnejšou obezitou toho veľa nerobí. Napríklad v Britskom spojenom kráľovstve prišli s takouto daňou v roku 2018. Spôsobila zníženie obsahu cukru v nápojoch o tretinu. Obezita v populácii išla napriek tomu odvtedy opačným smerom. Mierne stúpla. Podobne v Mexiku napríklad. Ľudia si našli cukor jednoducho v iných produktoch. Ďalší problém ktorý tu je, ja som to spomínal aj pri dani z tabakových výrobkov, je to, že ak ten výrobok je u nás drahý, tak podporujete aj cezhraničnú turistiku. To znamená, že nákupnú turistiku, to znamená, že tí ľudia v prihraničných oblastiach sú náchylní ísť kupovať tieto produkty do zahraničia, kde budú možno lacnejšie. Možno, že nebudú, neviem, mne tu chýba prepočet ministerstva financií a zvažovanie, zvažovanie aj tejto dôležitej okolnosti, pretože ten únik kupujúcich do zahraničia znamená zníženie výberu dane.
A teraz, čo by sme my očakávali od ministra financií. Ja som to povedal pri dani z tabakových výrobkov a očakávame ozaj vejár jasných konsolidačných opatrení, Pretože napríklad táto daň z cukru podľa toho, aký, aký je vypočítaný výnos na budúci rok, tak prinesie, prinesie štátu 15-krát menej, ako tento rok vynaložíme na energetickú pomoc. To znamená, keď chcem konsolidovať, tak sa pozriem aj na to, že z ktorých výdavkov, neadresných výdavkov plošných ubrať, a nie len naháňať príjmy do štátneho rozpočtu. Tu vidíte ten nepomer. Energetická pomoc tento rok vyše 1 mld. eur, príjem z cukru, z dane z cukru budúci rok 80 mil. eur.
Zopakujem znovu, čo sme, čo, čo som povedal, že a to môže byť na tej jednej A4, na ktorú vyzýval minister financií, čo predkladá KDH, vieme ten zoznam, samozrejme, špecifikovať bližšie, ale to ja som spomenul tri, tri len tri opatrenia, ktorými sa to, ktorými by sa to dalo vykonať hneď. A to je, už som spomínal, skončiť s plošnou, neadresnou pomocou, to znamená na strane výdavkov.
Druhá vec, nezväzovať ruky podnikateľom, ale nabádať ich k tomu, aj postojom štátu, štátnou politikou, aby tí ľudia, podnikatelia boli ochotní podnikať a tým pádom aj pri nezmenených sadzbách, odvádzať štátu väčšie dane a väčšie odvody.
A tretia vec, ktorú som spomenul, je čerpanie eurofondov. Starý, chronický problém Slovenska. Nechajme tie eurofondy posunúť na regióny. Vedia ich lepšie využiť. Sú to ozaj prostriedky, ktoré, ktoré sú významným príspevkom pre štát, pomáhajú aj, aj centrálnej vláde, pretože ako sme sa presvedčili v posledných rokoch, tak centrálna vláda má problém so spravovaním eurofondov a má problém aj so spravovaním Fondu obnovy a odolnosti.
Takže ak budeme mať na stole, aby som bol konštruktívny na záver k týmto dvom zákonom, ktoré boli predložené, ak budeme mať zo strany vlády, teraz sme v prvom čítaní, ale ak budeme mať zo strany vlády nejaký, nejaký súbor opatrení, ktoré, ktorý bude jasne a jasný, záväzný a dobre vypočítaný, tak vieme, vieme sa porozprávať aj o zvyšovaní daní, hoci KDH je proti zvyšovaniu daní a je proti tomu, aby sem prichádzali nové dane. Ale keď už treba na nejaké dane siahnuť, tak skutočne radšej na takéto dane, ísť s takýmito daňami na trh, ako napríklad so zdanením, s vyšším zdanením, alebo so zodvodnením príjmov, príjmov zamestnancov, alebo vyššími daňami na podnikateľov. Ako posledný príklad poviem tá negatívna, teda daň zo straty, ktorú tu budeme mať budúci rok, každá firma zaplatí daň, bez ohľadu na to, či bude mať kladný, alebo záporný hospodársky výsledok, takže toto považujeme za, za rozumnejšie opatrenie.
Ale opakujem, potrebujeme celý ten balík, ako hovorí minister financií, na budúci rok a 1,4 mld. eur, aby sme mali na to, na to nejaký jasný, jasný, jasnú predstavu vlády, že akým spôsobom chce ísť na to. A potom, ak do toho zahrnieme tieto dane, tak potom sa dá možno, možno o tom uvažovať, ale zatiaľ sme k tomuto návrhu zdržanliví.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 10:13 - 10:24 hod.
Jozef Hajko
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.
Ja si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Ide o rozšírenie predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Daň sa pokladá za jeden z najúčinnejších nástrojov...
Zobrazit prepis
Ja si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Ide o rozšírenie predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Daň sa pokladá za jeden z najúčinnejších nástrojov...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.
Ja si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Ide o rozšírenie predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Daň sa pokladá za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, najmä u mladšej populácie.“
Uvádzajú sa aj dôvody, prečo sa pristupuje k novej dani predaja elektronických cigariet. Medziročne vzrástol o 200% a nárast predaja nikotínových vrecúšok zodpovedá zvýšeniu 57 %, predpokladá sa tým pádom zvýšenie cien cigariet o 40 centov v roku ’26 a ’28 zmena sadzby v prípade bez tabakových výrobkov zodpovedá nárastu necelých 13% v roku 2026 a približne 11 % v roku 2028.
A pán minister sa k tomu už dávnejšie vyjadril, k tejto, k tejto dani novej, keď v čase, keď to schválila vláda, zdanenie, hovoril o zdanení elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a iných výrobkov obsadzujúcich nikotín, pretože neplatia žiadnu spotrebnú daň, a to treba zmeniť. A napokon očakávaný príjem z elektronických cigariet a ostatných nikotínových výrobkov je 15 mil. eur v roku 2025 a za rok je to suma 126 mil. eur, teda spolu aj s tabakovými výrobkami.
Takže tu máme zdôvodnenie, prečo sa, prečo sa pristupuje k daniam novým alebo sa zvyšujú existujúce dane, a teraz teraz s načriem dôvodovej správy a pozriem sa na druhý dôvod.
Už som to spomínal, že ide o jeden s najúčinnejších nástrojov kontroly spotrebných... spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, hej, vo všeobecnosti zvýšením sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je možné dosiahnuť vyššiu rovnováhu s cieľmi oblasti verejného zdravia.
Takže, kolegovia, máme tu, máme tu, pán minister, máme tu dve zdôvodnenia.
Prvá vec je, že ideme zdaňovať, aby sme nejakým spôsobom sanovali príjmy štátneho rozpočtu, na druhej strane ideme, máme na starosti verejné zdravie obyvateľov. Ja mám, ja mám takú životnú skúsenosť, že keď niekto predkladá dva dôvody, prečo koná a prečo pristupuje k nejakému konaniu, tak treba na pozore.
Takže buď nás ide o to, aby aby sme naplnilo štátny rozpočet nejakým rozpočet, alebo nám ide o to, aby sme chránili verejné zdravie obyvateľov. Je je to problém, pretože pretože ak máme chrániť verejné zdravie obyvateľov, tak sa na to musíme pozrieť, pochopiteľne, zo širšieho kontextu, a nie len čakať, čakať zlepšenie situácie tým, že zvýšime dane. Postihovanie spotrebných daňou... spotrebnou daňou všetkých tabakových výrobkov teda má logiku, ak teda uvažujeme o uvaľovaní takejto dane na základe škodlivosti pre zdravotný stav pre obyvateľov, sadzby pri už dnes zdaňovaných tabakových výrobkoch teda idú nahor výrazne, o desiatky %, pričom nie je jasné, akým spôsobom predkladateľ dospel práve k takýmto sadzbám.
Ako zdôrazňuje komisia pre posudzovanie vplyvov, dôvodom vypracovania materiálu je aj transpozícia európskej legislatívy a v tej sú minimálne sadzby nižšie ako sadzby navrhované vládou.
Teda hovorí sa síce o pozitívnych dosahoch, teraz keď sa vrátim k tomu výberu, že bude vyšší výber dane, hovorí sa o... síce o pozitívnych dosahoch na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch, ale nehovorí sa o možných stratách v prípade rozvinutia pašovania či zvýšenia nákupov v iných štátoch z dôvodu cenovej výhodnosti pre obyvateľov žijúcich v pohraničných oblastiach. Spomenieme si na prípad z Česka, kde v Česku výrazným spôsobom zvýšili zvýšili dane z tabakových výrobkov. Prepočty hovorili o tom, že príjmy budú vyššie, ale stalo sa, že narazili na strop, a jednoducho tie príjmy pri zvýšených daniach neboli vyššie.
Takže mne chýba v tomto návrhu nejaký prepočet, že či hrozí nejakým, nejaké riziko, že ak, ak sa tieto dane zvýšia, či to nebude viesť k takej obmedzeniu spotreby, alebo, alebo k väčšiemu množstvu cezhraničnej nákupov, prípadne až k čiernemu obchodu, že nám vlastne summa summarum tie príjmy veľmi ani nenarastú, to znamená, že ten z jedných cieľov, ktorým je teda naplnenie príjmov štátneho rozpočtu, že nebude nebude dosiahnutý.
A ďalšia vec je, že týmto opatrením sa démonizuje dosah na konsolidovanie verejných financií. Desiatky, desiatky eur, tu je to dokonca ešte menej, o 15 mil. eur ide v budúcom roku, tie ďalšie roky by to mal byť oveľa viac, ale démonizuje sa dosah na konsolidovanie verejné financie, tieto milióny prispejú len malým dielom ku konsolidovaniu vyžadujúcemu si viac ako jednu miliardu eur, už to bolo dnes spomenuté. Takže my v prípade tejto, tejto, uplatnenia tejto dani očakávame paralelne predloženie nejakých vážnych, zásadných konsolidačných opatrení, pretože slovenské verejné financie sú na tom dosť zle, máme síce šancu ako nám zachovali ratingové agentúry rating, máme ešte šancu odvrátiť hroziaci bankrot, o ktorom sa aj na pôde tejto snemovne hovorí už niekoľko mesiacov, máme šancu, ale potrebujeme jasný konsolidačný plán.
Čo robiť? My všeobecne nie sme za to, aby sa zvyšovali dane, ale, ale aby sa začali uplatňovať nové dane, my sme za to, aby sa daňové, daňové bremeno nezvyšovalo.
Na druhej strane môžem povedať, že ak predsa je nevyhnutná situácia, je situácia taká, že je nevyhnutné siahať po, po nejakých vyšších daniach, tak je tu priestor práve pri týchto daniach, ktoré hovoria o negatívnych externalitách, je tu priestor. Ale, opakujem, my očakávame, že vláda príde s ozaj riadnym plánom konsolidovania verejných financií.
Aby som nehovoril len o tom, že očakávame, čo spraví vláda, aj KDH má, pochopiteľne, svoje predstavy, aby som to rozdelil hneď do niekoľko oblastí.
Prvá oblasť je, pochopiteľne, šetrenie na výdavkoch, vidíme, že, že tu máme, že tu máme stále výdavky, ktoré sú plošné a ktoré jednoducho nezasahujú tých najzraniteľnejších, typickým príkladom je, je plošné dotovanie cien energií, čo na Slovensku skutočne v tejto ťažkej situácii nemá miesto, my netrpezlivo čakáme na to, máme, a teda aspoň ja som zaregistroval na hospodárskom výbore, hovorila o tom ministerka hospodárstva, hovoril o tom predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že sa chystá, chystá na budúci rok schéma adresných opatrení pri energetickej pomoci, zatiaľ o ničom nevieme, a myslíme si, že, že práve to opatrenie, ktoré tento rok bude stáť verejné financie viac ako miliardu eur, takže práve toto je to, čo by malo byť zahrnuté do toho balíčka konsolidovania verejných financií, očakávame netrpezlivo, KDH dlhodobo presadzuje, aby bol prijatý zákon o energetickej chudobe a tým pádom aby sa podľa tohto zákona adresne vynakladali prostriedky len pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Druhým, druhým opatrením, ktoré vidíme je, je podnietenie ekonomickej aktivity. Žiaľ, sledujeme zatiaľ len, že podnikateľom, biznisu sa šliape po hlave, zvyšujú sa odvody, zvyšujú sa povinnosti, od budúceho roka začne platiť daň, daň zo straty, ako to poznáme z minulosti, to znamená, firmy budú musieť platiť daň aj v prípade, že nedosiahnu zisk, takže tých opatrení proti podnikateľskému prostrediu je veľmi veľa, mňa osobne mrzí to, že sa dehonestujú firmy a vôbec biznis, sú to práve firmy, ktoré tvoria hodnoty, sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, a preto by sme očakávali, že v tejto oblasti vláda niečo spraví.
Ja s firmami komunikujem roky-roky a môžem povedať, že ak firmy niečo potrebujú, tak potrebujú hlavne stabilné prostredie, vypočitateľné prostredie, kde si viem spraviť finančný plán, viem, čo ma čaká, potrebujú, aby fungovali inštitúcie, to znamená, aby fungovali súdy, aby, aby fungovali daňové úrady a tak ďalej, všetky, všetky úrady, ktoré spadajú na... ktoré teda na starosti vláda.
A tretím opatrením, ktoré spomeniem, lebo tu tiež sledujeme, že v podstate sa nič nedeje, je lepšie využívanie eurofondov a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, my sme dlhodobo... dlhodobo presadzujeme, aby sa efektívnejšie čerpanie eurofondov zabezpečilo presunutím, presunutím možno aj polovice eurofondov na samosprávy, ktoré vedia hospodáriť lepšie ako vláda, žiaľ, to nám stále potvrdzuje, nevidíme v tejto oblasti žiadny pohyb a to sme, poviem to rovno, to sme už pomaly viac ako v polovici tohto programového obdobia, ktoré sa končí v roku 2027, takže tam vidíme ďalší priestor.
Preto máme problém podporiť toto opatrenie, tento návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, opakujem, pretože nevidíme celý balík, že čo by sa malo diať, viete veľmi dobre, že pred prázdninami sa často že hovorilo, východiská štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej správy na budúci rok, zatiaľ nemáme nejaké informácie, vyzerá, že budeme šturmovať zase, zase na jeseň, takže radi by sme videli, ako vláda uvažuje aj do budúcna, ako spravovať verejné financie, pretože zatiaľ sa to nevyvíja vôbec dobre.
Takže na záver poviem toľko, že KDH bude čakať na to, či sa budeme mať k dispozícii, hovorím, nejaké, nejaký plán vlády, čo robiť, čo robiť s verejnými financiami, a zatiaľ v tejto situácii takýto zákon, ktorý vláda predložila, nemôžeme podporiť.
Skryt prepis
Ja si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Ide o rozšírenie predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Daň sa pokladá za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, najmä u mladšej populácie.“
Uvádzajú sa aj dôvody, prečo sa pristupuje k novej dani predaja elektronických cigariet. Medziročne vzrástol o 200% a nárast predaja nikotínových vrecúšok zodpovedá zvýšeniu 57 %, predpokladá sa tým pádom zvýšenie cien cigariet o 40 centov v roku ’26 a ’28 zmena sadzby v prípade bez tabakových výrobkov zodpovedá nárastu necelých 13% v roku 2026 a približne 11 % v roku 2028.
A pán minister sa k tomu už dávnejšie vyjadril, k tejto, k tejto dani novej, keď v čase, keď to schválila vláda, zdanenie, hovoril o zdanení elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a iných výrobkov obsadzujúcich nikotín, pretože neplatia žiadnu spotrebnú daň, a to treba zmeniť. A napokon očakávaný príjem z elektronických cigariet a ostatných nikotínových výrobkov je 15 mil. eur v roku 2025 a za rok je to suma 126 mil. eur, teda spolu aj s tabakovými výrobkami.
Takže tu máme zdôvodnenie, prečo sa, prečo sa pristupuje k daniam novým alebo sa zvyšujú existujúce dane, a teraz teraz s načriem dôvodovej správy a pozriem sa na druhý dôvod.
Už som to spomínal, že ide o jeden s najúčinnejších nástrojov kontroly spotrebných... spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, hej, vo všeobecnosti zvýšením sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je možné dosiahnuť vyššiu rovnováhu s cieľmi oblasti verejného zdravia.
Takže, kolegovia, máme tu, máme tu, pán minister, máme tu dve zdôvodnenia.
Prvá vec je, že ideme zdaňovať, aby sme nejakým spôsobom sanovali príjmy štátneho rozpočtu, na druhej strane ideme, máme na starosti verejné zdravie obyvateľov. Ja mám, ja mám takú životnú skúsenosť, že keď niekto predkladá dva dôvody, prečo koná a prečo pristupuje k nejakému konaniu, tak treba na pozore.
Takže buď nás ide o to, aby aby sme naplnilo štátny rozpočet nejakým rozpočet, alebo nám ide o to, aby sme chránili verejné zdravie obyvateľov. Je je to problém, pretože pretože ak máme chrániť verejné zdravie obyvateľov, tak sa na to musíme pozrieť, pochopiteľne, zo širšieho kontextu, a nie len čakať, čakať zlepšenie situácie tým, že zvýšime dane. Postihovanie spotrebných daňou... spotrebnou daňou všetkých tabakových výrobkov teda má logiku, ak teda uvažujeme o uvaľovaní takejto dane na základe škodlivosti pre zdravotný stav pre obyvateľov, sadzby pri už dnes zdaňovaných tabakových výrobkoch teda idú nahor výrazne, o desiatky %, pričom nie je jasné, akým spôsobom predkladateľ dospel práve k takýmto sadzbám.
Ako zdôrazňuje komisia pre posudzovanie vplyvov, dôvodom vypracovania materiálu je aj transpozícia európskej legislatívy a v tej sú minimálne sadzby nižšie ako sadzby navrhované vládou.
Teda hovorí sa síce o pozitívnych dosahoch, teraz keď sa vrátim k tomu výberu, že bude vyšší výber dane, hovorí sa o... síce o pozitívnych dosahoch na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch, ale nehovorí sa o možných stratách v prípade rozvinutia pašovania či zvýšenia nákupov v iných štátoch z dôvodu cenovej výhodnosti pre obyvateľov žijúcich v pohraničných oblastiach. Spomenieme si na prípad z Česka, kde v Česku výrazným spôsobom zvýšili zvýšili dane z tabakových výrobkov. Prepočty hovorili o tom, že príjmy budú vyššie, ale stalo sa, že narazili na strop, a jednoducho tie príjmy pri zvýšených daniach neboli vyššie.
Takže mne chýba v tomto návrhu nejaký prepočet, že či hrozí nejakým, nejaké riziko, že ak, ak sa tieto dane zvýšia, či to nebude viesť k takej obmedzeniu spotreby, alebo, alebo k väčšiemu množstvu cezhraničnej nákupov, prípadne až k čiernemu obchodu, že nám vlastne summa summarum tie príjmy veľmi ani nenarastú, to znamená, že ten z jedných cieľov, ktorým je teda naplnenie príjmov štátneho rozpočtu, že nebude nebude dosiahnutý.
A ďalšia vec je, že týmto opatrením sa démonizuje dosah na konsolidovanie verejných financií. Desiatky, desiatky eur, tu je to dokonca ešte menej, o 15 mil. eur ide v budúcom roku, tie ďalšie roky by to mal byť oveľa viac, ale démonizuje sa dosah na konsolidovanie verejné financie, tieto milióny prispejú len malým dielom ku konsolidovaniu vyžadujúcemu si viac ako jednu miliardu eur, už to bolo dnes spomenuté. Takže my v prípade tejto, tejto, uplatnenia tejto dani očakávame paralelne predloženie nejakých vážnych, zásadných konsolidačných opatrení, pretože slovenské verejné financie sú na tom dosť zle, máme síce šancu ako nám zachovali ratingové agentúry rating, máme ešte šancu odvrátiť hroziaci bankrot, o ktorom sa aj na pôde tejto snemovne hovorí už niekoľko mesiacov, máme šancu, ale potrebujeme jasný konsolidačný plán.
Čo robiť? My všeobecne nie sme za to, aby sa zvyšovali dane, ale, ale aby sa začali uplatňovať nové dane, my sme za to, aby sa daňové, daňové bremeno nezvyšovalo.
Na druhej strane môžem povedať, že ak predsa je nevyhnutná situácia, je situácia taká, že je nevyhnutné siahať po, po nejakých vyšších daniach, tak je tu priestor práve pri týchto daniach, ktoré hovoria o negatívnych externalitách, je tu priestor. Ale, opakujem, my očakávame, že vláda príde s ozaj riadnym plánom konsolidovania verejných financií.
Aby som nehovoril len o tom, že očakávame, čo spraví vláda, aj KDH má, pochopiteľne, svoje predstavy, aby som to rozdelil hneď do niekoľko oblastí.
Prvá oblasť je, pochopiteľne, šetrenie na výdavkoch, vidíme, že, že tu máme, že tu máme stále výdavky, ktoré sú plošné a ktoré jednoducho nezasahujú tých najzraniteľnejších, typickým príkladom je, je plošné dotovanie cien energií, čo na Slovensku skutočne v tejto ťažkej situácii nemá miesto, my netrpezlivo čakáme na to, máme, a teda aspoň ja som zaregistroval na hospodárskom výbore, hovorila o tom ministerka hospodárstva, hovoril o tom predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že sa chystá, chystá na budúci rok schéma adresných opatrení pri energetickej pomoci, zatiaľ o ničom nevieme, a myslíme si, že, že práve to opatrenie, ktoré tento rok bude stáť verejné financie viac ako miliardu eur, takže práve toto je to, čo by malo byť zahrnuté do toho balíčka konsolidovania verejných financií, očakávame netrpezlivo, KDH dlhodobo presadzuje, aby bol prijatý zákon o energetickej chudobe a tým pádom aby sa podľa tohto zákona adresne vynakladali prostriedky len pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Druhým, druhým opatrením, ktoré vidíme je, je podnietenie ekonomickej aktivity. Žiaľ, sledujeme zatiaľ len, že podnikateľom, biznisu sa šliape po hlave, zvyšujú sa odvody, zvyšujú sa povinnosti, od budúceho roka začne platiť daň, daň zo straty, ako to poznáme z minulosti, to znamená, firmy budú musieť platiť daň aj v prípade, že nedosiahnu zisk, takže tých opatrení proti podnikateľskému prostrediu je veľmi veľa, mňa osobne mrzí to, že sa dehonestujú firmy a vôbec biznis, sú to práve firmy, ktoré tvoria hodnoty, sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, a preto by sme očakávali, že v tejto oblasti vláda niečo spraví.
Ja s firmami komunikujem roky-roky a môžem povedať, že ak firmy niečo potrebujú, tak potrebujú hlavne stabilné prostredie, vypočitateľné prostredie, kde si viem spraviť finančný plán, viem, čo ma čaká, potrebujú, aby fungovali inštitúcie, to znamená, aby fungovali súdy, aby, aby fungovali daňové úrady a tak ďalej, všetky, všetky úrady, ktoré spadajú na... ktoré teda na starosti vláda.
A tretím opatrením, ktoré spomeniem, lebo tu tiež sledujeme, že v podstate sa nič nedeje, je lepšie využívanie eurofondov a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, my sme dlhodobo... dlhodobo presadzujeme, aby sa efektívnejšie čerpanie eurofondov zabezpečilo presunutím, presunutím možno aj polovice eurofondov na samosprávy, ktoré vedia hospodáriť lepšie ako vláda, žiaľ, to nám stále potvrdzuje, nevidíme v tejto oblasti žiadny pohyb a to sme, poviem to rovno, to sme už pomaly viac ako v polovici tohto programového obdobia, ktoré sa končí v roku 2027, takže tam vidíme ďalší priestor.
Preto máme problém podporiť toto opatrenie, tento návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, opakujem, pretože nevidíme celý balík, že čo by sa malo diať, viete veľmi dobre, že pred prázdninami sa často že hovorilo, východiská štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej správy na budúci rok, zatiaľ nemáme nejaké informácie, vyzerá, že budeme šturmovať zase, zase na jeseň, takže radi by sme videli, ako vláda uvažuje aj do budúcna, ako spravovať verejné financie, pretože zatiaľ sa to nevyvíja vôbec dobre.
Takže na záver poviem toľko, že KDH bude čakať na to, či sa budeme mať k dispozícii, hovorím, nejaké, nejaký plán vlády, čo robiť, čo robiť s verejnými financiami, a zatiaľ v tejto situácii takýto zákon, ktorý vláda predložila, nemôžeme podporiť.
Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 15:22 - 15:32 hod.
Jozef Hajko
Pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky, takisto ako zákon o múzeách a galériách. Spoločnými znakmi týchto dvoch zákonov, nepoviem nič nové, je snaha jedného rezortu, by som povedal, dokonca jednej strany ovládnuť kultúrne inštitúcie a preto sme vlastne aj pri rokovaní o týchto návrhoch zákonov hlasovali v klube KDH proti.
Viete, ja uznám ministerstvu kultúry jednu vec, že...
Zobrazit prepis
Viete, ja uznám ministerstvu kultúry jednu vec, že...
Pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky, takisto ako zákon o múzeách a galériách. Spoločnými znakmi týchto dvoch zákonov, nepoviem nič nové, je snaha jedného rezortu, by som povedal, dokonca jednej strany ovládnuť kultúrne inštitúcie a preto sme vlastne aj pri rokovaní o týchto návrhoch zákonov hlasovali v klube KDH proti.
Viete, ja uznám ministerstvu kultúry jednu vec, že je potrebné, samozrejme, zamyslieť sa nad tým, ako funguje Fond na podporu umenia, pretože, pretože sú to prostriedky, ktoré, ktoré nie síce priamo, ale spadajú pod rezort kultúry a jednoducho niekto to musí kontrolovať. Proti tomu, proti tomu ani slovo. Však vyskytli sa v minulosti nedostatky, ale podobne ako pri ďalších návrhoch zákonov, my sme za to, aby sa o tých nových pravidlách diskutovalo nie vnútri, vnútri vládnej koalície, alebo dokonca vnútri iba nejakého poslaneckého klubu, alebo iba vnútri, vnútri výboru, ale aby sa o tom rokovalo vyslovenie na, medzi, medzi všetkými poslancami Národnej rady, ba ešte lepšie a čo teda je úplne logické, malo sa o tom rokovať aj s odbornou obcou v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré však pri týchto zákonoch nebolo. To je asi najväčšia slabina týchto zákonov, že nešli do, do, toto rokovanie o týchto zákonoch nespočívalo v riadnom legislatívnom procese. Predkladali ich poslanci Národnej rady. Ako všetci vieme, ak zákon, návrh zákona predkladajú poslanci, tak sa o tom nediskutuje s odbornou verejnosťou na pôde medzirezortného pripomienkového konania.
Ja sa predsa len snažím hľadať nejaký dobrý úmysel, ktorý je u predkladateľov zákona. Ale aj keby som ho, keby som ho chcel nájsť, tak ten výsledok nie je dobrý. A vyzerá to tak, že tieto zákony opäť, opäť táto Národná rada schváli a vstúpia do účinnosti. Ale ja hovorievam, že zákony sa robia do zlého počasia. Opakujem, aj keby tam bol dobrý úmysel, predstavme si, že tento dobrý úmysel sa týmito zákonmi naplní a v budúcnosti sa konštelácia vo vláde zmení.
Poviem teraz taký jeden iluzórny príklad, ja som ho povedal aj na kultúrnom výbore, predstavme si situáciu, že po nasledujúcich voľbách vznikne taká koalícia, v ktorej bude Komunistická strana Slovenska. Ako možnože to nie je reálne a je to ďaleko od reality, ale vieme, že aj po roku 1990 tu poslanci komunistickej strany sedeli. Táto strana si v podstate nezmenila názov, si nechala názov tej strany, ktorá nám tu vládla 40 rokov a ktorá je reprezentantom, bola reprezentantom represívneho tvrdého režimu, ktorý sme napokon odmietli aj v Národnej rade v 90. rokoch, keď sme prijali zákon o protiprávnosti komunistického režimu. A tak isto máme ustanovenia v Trestnom zákone, ktoré, ktoré stíhajú tých, ktorí, ktorí inklinujú k tomuto režimu alebo šíria propagandu o ňom.
Takže predstavme si, že by Komunistická strana Slovenska bola súčasťou vlády a dostala by, dostala by pod seba ministerstvo kultúry. To znamená, minister za Komunistickú stranu Slovenska by riadil rezort kultúry. Dostane zákony, aby mohol totálne ovládnuť tú kultúru ako na podnose. Pretože keď si zoberieme, akým spôsobom sa vytvára Rada Fondu na podporu umenia, tak vidíme, že tam má jednoznačne najsilnejšie slovo, ak nie úplne silné slovo, predstaviteľ rezortu ministerstva kultúry, teda minister kultúry alebo ministerka kultúry, ktorý reprezentuje určitú politickú stranu. Veľmi dobre si všetci pamätáme, ako to vyzeralo v minulom režime s kultúrou na Slovensku. Vieme všetci o socialistickom realizme, ktorý sa tu pretláčal, vieme o stíhaní umelcov, ktorí, ktorí odmietali pôsobiť, že by, odmietali pôsobiť pod diktátom tejto doktríny a vlastne kultúra bola vyslovene nástrojom, akým spôsobom vymývať hlavy ľuďom. A táto situácia tu môže nastať, hoci len teoreticky, ale môže tu nastať. Preto opakujem, robme zákony do zlého počasia. Robme zákony tak, aby sme akýkoľvek zlý úmysel, s ktorým príde predstaviteľ vlády, minister kultúry, aby tento zlý úmysel mohol byť eliminovaný, aby ho mohol niekto postrehnúť a aby ho mohol niekto zastaviť, tento úmysel, aby sa nepresadil do praxe.
Tento príklad som použil preto, aby som zdôraznil, že klub Kresťanskodemokratického hnutia nebude hlasovať za tento zákon. Hlasovali sme proti nemu pri minulom schvaľovaní, budeme hlasovať proti nemu aj teraz.
Jednou vetou sa ešte, pár vetami sa ešte zmienim o inej myšlienke, ktorá mi skrsla pri vrátení týchto zákonov. Ako vieme, tak podľa nášho právneho systému má prezident republiky právo vrátiť zákony do parlamentu za určitých podmienok. Ale vidíme, že prezident je jedna osoba so svojím úzkym tímom. Prezident v podstate v tomto štáte spĺňa funkciu hornej komory parlamentu. V iných štátoch majú horné komory parlamentu, ktoré vlastne musia schváliť, cez ktorú komoru musia prejsť zákony ktoré prijíma dolná komora parlamentu, za čo dnes môžeme považovať na Slovensku Národnú radu Slovenskej republiky. U nás funkciu hornej komory v podstate zastáva prezident alebo prezidentka a dá sa do určitej miery povedať, že aj Ústavný súd. Ozaj asi stojí za úvahu, že hoci je Slovensko malé na to, aby malo, malo neviem koľko ďalších parlamentných inštitúcií, ale stojí za to, že by, že by v budúcnosti na Slovensku sme vytvorili možno na úkor 150-člennej snemovne, v ktorej sme teraz, keby sme ich okresali a vytvorili hornú komoru parlamentu. Poviem aj prečo.
Už dnes tu párkrát zaznelo, že od 15. júna tu budeme mať nového prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý bol donedávna predsedom parlamentnej vládnej strany. Máme tu prezidentku, ktorá bola tiež politicky zaradená a tiež bola významnou predstaviteľkou významnej strany. Možnože, možnože aj vás to čaká do budúcnosti, že budeme mať stále takýchto prezidentov a preto, aby sme odstránili akékoľvek pochybnosti, že prezident sa správa stranícky, tak skutočne stojí za úvahu oživiť myšlienku vytvorenia hornej komory parlamentu, leto tá horná komora parlamentu by bola tvorená podobne ako táto snemovňa, riadnym hlasovaním v parlamentných voľbách. Toto ma napadlo ešte pri tejto, pri tomto prerokovanom zákone a vyslovil som to aj preto, lebo asi je ozaj pravdepodobné, že po júni tohto roka sa asi tých vrátených zákonov mnohých nedočkáme. Možnože to je na dlhú dobu, to, čo tu máme dnes, sú to posledné návrhy vrátených zákonov. Ale nechajme sa prekvapiť.
A zakončím to predsa len trošku optimisticky. My sme rokovali na kultúrnom výbore aj o novom zákone o RTVS, teda STVR, ako sa má premenovať táto inštitúcia, a konečne som aspoň postrehol nejaké náznaky, že je tu možnosť nejakej diskusie, že by sme z tých zákopov vyšli a diskutovali o tejto inštitúcii. Ja viem, že táto inštitúcia má svoje chyby, ale ak ich má, tak poďme skúmať, prečo ich má. A ak sa tie problémy neodstraňujú, tak posilnime inštitúcie, ktoré skúmajú, ktoré robia dozor nad touto inštitúciou. V tomto prípade je to Rada RTVS. A hovorím to preto, že postrehol som aspoň aký-taký náznak, že poďme sa ešte o tom rozprávať.
Takže zakončím to svoje vystúpenie optimisticky, lebo čaká nás ten zákon na tejto schôdzi, zakončím to optimisticky a poviem, dúfam, že ešte túto otázku dokážeme otvoriť, aby sme nekonštatovali po tejto schôdzi, že ďalší zákon prispeje k tomu, aby sa rezort kultúry a médií dostal pod nadvládu nielen vládnej koalície, ale, by som povedal, jednej politickej strany.
Skryt prepis
Viete, ja uznám ministerstvu kultúry jednu vec, že je potrebné, samozrejme, zamyslieť sa nad tým, ako funguje Fond na podporu umenia, pretože, pretože sú to prostriedky, ktoré, ktoré nie síce priamo, ale spadajú pod rezort kultúry a jednoducho niekto to musí kontrolovať. Proti tomu, proti tomu ani slovo. Však vyskytli sa v minulosti nedostatky, ale podobne ako pri ďalších návrhoch zákonov, my sme za to, aby sa o tých nových pravidlách diskutovalo nie vnútri, vnútri vládnej koalície, alebo dokonca vnútri iba nejakého poslaneckého klubu, alebo iba vnútri, vnútri výboru, ale aby sa o tom rokovalo vyslovenie na, medzi, medzi všetkými poslancami Národnej rady, ba ešte lepšie a čo teda je úplne logické, malo sa o tom rokovať aj s odbornou obcou v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré však pri týchto zákonoch nebolo. To je asi najväčšia slabina týchto zákonov, že nešli do, do, toto rokovanie o týchto zákonoch nespočívalo v riadnom legislatívnom procese. Predkladali ich poslanci Národnej rady. Ako všetci vieme, ak zákon, návrh zákona predkladajú poslanci, tak sa o tom nediskutuje s odbornou verejnosťou na pôde medzirezortného pripomienkového konania.
Ja sa predsa len snažím hľadať nejaký dobrý úmysel, ktorý je u predkladateľov zákona. Ale aj keby som ho, keby som ho chcel nájsť, tak ten výsledok nie je dobrý. A vyzerá to tak, že tieto zákony opäť, opäť táto Národná rada schváli a vstúpia do účinnosti. Ale ja hovorievam, že zákony sa robia do zlého počasia. Opakujem, aj keby tam bol dobrý úmysel, predstavme si, že tento dobrý úmysel sa týmito zákonmi naplní a v budúcnosti sa konštelácia vo vláde zmení.
Poviem teraz taký jeden iluzórny príklad, ja som ho povedal aj na kultúrnom výbore, predstavme si situáciu, že po nasledujúcich voľbách vznikne taká koalícia, v ktorej bude Komunistická strana Slovenska. Ako možnože to nie je reálne a je to ďaleko od reality, ale vieme, že aj po roku 1990 tu poslanci komunistickej strany sedeli. Táto strana si v podstate nezmenila názov, si nechala názov tej strany, ktorá nám tu vládla 40 rokov a ktorá je reprezentantom, bola reprezentantom represívneho tvrdého režimu, ktorý sme napokon odmietli aj v Národnej rade v 90. rokoch, keď sme prijali zákon o protiprávnosti komunistického režimu. A tak isto máme ustanovenia v Trestnom zákone, ktoré, ktoré stíhajú tých, ktorí, ktorí inklinujú k tomuto režimu alebo šíria propagandu o ňom.
Takže predstavme si, že by Komunistická strana Slovenska bola súčasťou vlády a dostala by, dostala by pod seba ministerstvo kultúry. To znamená, minister za Komunistickú stranu Slovenska by riadil rezort kultúry. Dostane zákony, aby mohol totálne ovládnuť tú kultúru ako na podnose. Pretože keď si zoberieme, akým spôsobom sa vytvára Rada Fondu na podporu umenia, tak vidíme, že tam má jednoznačne najsilnejšie slovo, ak nie úplne silné slovo, predstaviteľ rezortu ministerstva kultúry, teda minister kultúry alebo ministerka kultúry, ktorý reprezentuje určitú politickú stranu. Veľmi dobre si všetci pamätáme, ako to vyzeralo v minulom režime s kultúrou na Slovensku. Vieme všetci o socialistickom realizme, ktorý sa tu pretláčal, vieme o stíhaní umelcov, ktorí, ktorí odmietali pôsobiť, že by, odmietali pôsobiť pod diktátom tejto doktríny a vlastne kultúra bola vyslovene nástrojom, akým spôsobom vymývať hlavy ľuďom. A táto situácia tu môže nastať, hoci len teoreticky, ale môže tu nastať. Preto opakujem, robme zákony do zlého počasia. Robme zákony tak, aby sme akýkoľvek zlý úmysel, s ktorým príde predstaviteľ vlády, minister kultúry, aby tento zlý úmysel mohol byť eliminovaný, aby ho mohol niekto postrehnúť a aby ho mohol niekto zastaviť, tento úmysel, aby sa nepresadil do praxe.
Tento príklad som použil preto, aby som zdôraznil, že klub Kresťanskodemokratického hnutia nebude hlasovať za tento zákon. Hlasovali sme proti nemu pri minulom schvaľovaní, budeme hlasovať proti nemu aj teraz.
Jednou vetou sa ešte, pár vetami sa ešte zmienim o inej myšlienke, ktorá mi skrsla pri vrátení týchto zákonov. Ako vieme, tak podľa nášho právneho systému má prezident republiky právo vrátiť zákony do parlamentu za určitých podmienok. Ale vidíme, že prezident je jedna osoba so svojím úzkym tímom. Prezident v podstate v tomto štáte spĺňa funkciu hornej komory parlamentu. V iných štátoch majú horné komory parlamentu, ktoré vlastne musia schváliť, cez ktorú komoru musia prejsť zákony ktoré prijíma dolná komora parlamentu, za čo dnes môžeme považovať na Slovensku Národnú radu Slovenskej republiky. U nás funkciu hornej komory v podstate zastáva prezident alebo prezidentka a dá sa do určitej miery povedať, že aj Ústavný súd. Ozaj asi stojí za úvahu, že hoci je Slovensko malé na to, aby malo, malo neviem koľko ďalších parlamentných inštitúcií, ale stojí za to, že by, že by v budúcnosti na Slovensku sme vytvorili možno na úkor 150-člennej snemovne, v ktorej sme teraz, keby sme ich okresali a vytvorili hornú komoru parlamentu. Poviem aj prečo.
Už dnes tu párkrát zaznelo, že od 15. júna tu budeme mať nového prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý bol donedávna predsedom parlamentnej vládnej strany. Máme tu prezidentku, ktorá bola tiež politicky zaradená a tiež bola významnou predstaviteľkou významnej strany. Možnože, možnože aj vás to čaká do budúcnosti, že budeme mať stále takýchto prezidentov a preto, aby sme odstránili akékoľvek pochybnosti, že prezident sa správa stranícky, tak skutočne stojí za úvahu oživiť myšlienku vytvorenia hornej komory parlamentu, leto tá horná komora parlamentu by bola tvorená podobne ako táto snemovňa, riadnym hlasovaním v parlamentných voľbách. Toto ma napadlo ešte pri tejto, pri tomto prerokovanom zákone a vyslovil som to aj preto, lebo asi je ozaj pravdepodobné, že po júni tohto roka sa asi tých vrátených zákonov mnohých nedočkáme. Možnože to je na dlhú dobu, to, čo tu máme dnes, sú to posledné návrhy vrátených zákonov. Ale nechajme sa prekvapiť.
A zakončím to predsa len trošku optimisticky. My sme rokovali na kultúrnom výbore aj o novom zákone o RTVS, teda STVR, ako sa má premenovať táto inštitúcia, a konečne som aspoň postrehol nejaké náznaky, že je tu možnosť nejakej diskusie, že by sme z tých zákopov vyšli a diskutovali o tejto inštitúcii. Ja viem, že táto inštitúcia má svoje chyby, ale ak ich má, tak poďme skúmať, prečo ich má. A ak sa tie problémy neodstraňujú, tak posilnime inštitúcie, ktoré skúmajú, ktoré robia dozor nad touto inštitúciou. V tomto prípade je to Rada RTVS. A hovorím to preto, že postrehol som aspoň aký-taký náznak, že poďme sa ešte o tom rozprávať.
Takže zakončím to svoje vystúpenie optimisticky, lebo čaká nás ten zákon na tejto schôdzi, zakončím to optimisticky a poviem, dúfam, že ešte túto otázku dokážeme otvoriť, aby sme nekonštatovali po tejto schôdzi, že ďalší zákon prispeje k tomu, aby sa rezort kultúry a médií dostal pod nadvládu nielen vládnej koalície, ale, by som povedal, jednej politickej strany.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2024 12:10 - 12:10 hod.
Jozef Hajko
Kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky. A najviac sa tu ohýbala téma tých koncesionárskych poplatkov.
Ja musím, žiaľ, povedať, že ak sa dláždila nejakým spôsobom cesta k tomu, aby vláda, ktorá príde, mohla totálne finančne ovládnuť RTVS, tak sa to začalo týmto. Či, však poviem to na príklade.
Pán Sulík hovorí o tom, že polovica príjmov, polovica príjmov bola z koncesií a polovica bola na základe zmluvy so štátom. Však áno, ja viem...
Zobrazit prepis
Ja musím, žiaľ, povedať, že ak sa dláždila nejakým spôsobom cesta k tomu, aby vláda, ktorá príde, mohla totálne finančne ovládnuť RTVS, tak sa to začalo týmto. Či, však poviem to na príklade.
Pán Sulík hovorí o tom, že polovica príjmov, polovica príjmov bola z koncesií a polovica bola na základe zmluvy so štátom. Však áno, ja viem...
Kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky. A najviac sa tu ohýbala téma tých koncesionárskych poplatkov.
Ja musím, žiaľ, povedať, že ak sa dláždila nejakým spôsobom cesta k tomu, aby vláda, ktorá príde, mohla totálne finančne ovládnuť RTVS, tak sa to začalo týmto. Či, však poviem to na príklade.
Pán Sulík hovorí o tom, že polovica príjmov, polovica príjmov bola z koncesií a polovica bola na základe zmluvy so štátom. Však áno, ja viem o tom. Je mi to úplne jasné. Ale kým v minulosti mohla vláda operovať s päťdesiatimi percentami príjmov RTVS, tak teraz so 100 percentami, pretože opakujem znovu, či to už je schválené v parlamente, alebo nie je schválené, jednoducho jedným, zmenou jedného jediného čísla dokážete manipulovať s celým rozpočtom RTVS. A ešte ju tlačíte do toho teraz podľa nového zákona predloženého, aby si, aby si naháňala peniaze cez inzerciu, čo, ako som to vysvetľoval, nie je hodné verejnoprávnej inštitúcie.
Pán Farkašovský sa, hovorí o tom, že RTVS nevysielala objektívne. Dá sa to posudzovať. Pán Farkašovský, ja chodím na tie zasadnutia rady a vidím, koľko tam je podnetov a oni to riešia, tie podnety. To znamená, keď RTVS má problémy v riadení, a tie problémy tam sú, ja to, ja to, som to aj spomínal, no tak je na to, je na to pôda, kde sa to má riešiť. Ak tá pôda je dostatoč... nie je dostatočná, tak poďme zmeniť zákon.
Oceňujem príspevky svojich kolegov z KDH, ktorí hovoria o tom, že, že ide o jasný zámer, a to je o mocenské ovládnutie RTVS. Áno, je to tak. A to, čo hovorí kolega Čaučík, ako to povedal veľmi dôležitú vec - dôvera v inštitúciu musí ostať zachovaná. To je mimoriadne dôležitá vec.
Skryt prepis
Ja musím, žiaľ, povedať, že ak sa dláždila nejakým spôsobom cesta k tomu, aby vláda, ktorá príde, mohla totálne finančne ovládnuť RTVS, tak sa to začalo týmto. Či, však poviem to na príklade.
Pán Sulík hovorí o tom, že polovica príjmov, polovica príjmov bola z koncesií a polovica bola na základe zmluvy so štátom. Však áno, ja viem o tom. Je mi to úplne jasné. Ale kým v minulosti mohla vláda operovať s päťdesiatimi percentami príjmov RTVS, tak teraz so 100 percentami, pretože opakujem znovu, či to už je schválené v parlamente, alebo nie je schválené, jednoducho jedným, zmenou jedného jediného čísla dokážete manipulovať s celým rozpočtom RTVS. A ešte ju tlačíte do toho teraz podľa nového zákona predloženého, aby si, aby si naháňala peniaze cez inzerciu, čo, ako som to vysvetľoval, nie je hodné verejnoprávnej inštitúcie.
Pán Farkašovský sa, hovorí o tom, že RTVS nevysielala objektívne. Dá sa to posudzovať. Pán Farkašovský, ja chodím na tie zasadnutia rady a vidím, koľko tam je podnetov a oni to riešia, tie podnety. To znamená, keď RTVS má problémy v riadení, a tie problémy tam sú, ja to, ja to, som to aj spomínal, no tak je na to, je na to pôda, kde sa to má riešiť. Ak tá pôda je dostatoč... nie je dostatočná, tak poďme zmeniť zákon.
Oceňujem príspevky svojich kolegov z KDH, ktorí hovoria o tom, že, že ide o jasný zámer, a to je o mocenské ovládnutie RTVS. Áno, je to tak. A to, čo hovorí kolega Čaučík, ako to povedal veľmi dôležitú vec - dôvera v inštitúciu musí ostať zachovaná. To je mimoriadne dôležitá vec.
Vystúpenie v rozprave 15.5.2024 11:24 - 11:24 hod.
Jozef Hajko
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa za poslancov KDH k predloženému návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Pomaly sa stáva už slovenským politickým folklórom, že každá nastupujúca vláda sa snaží dostať do područia média verejnej služby, pričom na to používa rôzne taktiky, ako to urobiť a dosadiť si do ich vedenia svojich ľudí. Boli sme už svedkami účelového, účelového zlučovania...
Zobrazit prepis
Pomaly sa stáva už slovenským politickým folklórom, že každá nastupujúca vláda sa snaží dostať do područia média verejnej služby, pričom na to používa rôzne taktiky, ako to urobiť a dosadiť si do ich vedenia svojich ľudí. Boli sme už svedkami účelového, účelového zlučovania...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa za poslancov KDH k predloženému návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Pomaly sa stáva už slovenským politickým folklórom, že každá nastupujúca vláda sa snaží dostať do područia média verejnej služby, pričom na to používa rôzne taktiky, ako to urobiť a dosadiť si do ich vedenia svojich ľudí. Boli sme už svedkami účelového, účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zabránilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovaniu predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní Rady RTVS zabránil jeho odvolaniu.
Pristavím sa ešte pri zlučovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu pred viac ako desaťročím. Videli sme tam, samozrejme, nejakú účelovosť, ale hlavným argumentom vtedy bolo to, čo sa tu už dnes spomínalo, bolo zachrániť tieto inštitúcie, najmä slovenskú... (technická porucha osemsekundového výpadku zvukového zariadenia) tie inštitúcie zlúčili, tak došlo, došlo k finančnému uzdraveniu novej spojenej inštitúcie. Na druhej strane si zase pamätáme, že kto vtedy sedel ako riaditeľ Slovenskej televízie a tento riaditeľ pochopiteľne mal, alebo by som to povedal, nieže mal, ale bol, bol kritizovaný zo strany vtedajších vládnych strán, často aj oprávnene, a musím povedať, že bol tam aj istý účelový krok, aby tento človek neriadil ďalej Slovenskú televíziu. Ako vieme, keď sa tieto inštitúcie zlúčili, tak nastúpil nový riaditeľ.
No a, no a dnes tu máme opäť podobný scenár hľadania spôsobu, ako odstrániť súčasne, súčasné vedenie RTVS. Niečo je tu však nové. Prvý raz v histórii Slovenskej republiky sa za týmto účelom dokonca ruší sama inštitúcia. To znamená, ideme ju zrušiť. Obeťou poľovačky na generálneho riaditeľa a vedenie RTVS sa tak stane fungujúca vo verejnosti dôveryhodná značka. Napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer dvadsať rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili, napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval. Ba omnoho viac. Zastavím sa opäť pri tých koncesionárskych poplatkoch.
To, čo sa stalo, že sa tieto poplatky zrušili, nepokladám za príliš šťastný krok, pretože bol to skutočne spôsob financovania tejto inštitúcie nezávislý od, od vôle vlády, nezávislý od štátneho rozpočtu. Ako tie koncesionárske poplatky sú ozaj reliktom ešte zdedeným z minulého režimu a my sme nedokázali 30 rokov tento systém zmeniť. Nemyslím si, že bolo šťastné naviazať rozpočtovanie RTVS na nejaké percento hrubého domáceho produktu. Však videli sme to v závere minulého roka, keď stačilo jedno, zmeniť jedno jediné čísielko v tomto zákone a tým pádom sa RTVS dostala do úplne iného módu financovania. To znamená, že rozpočet jej bol skrátený. Vytvorili sme vlastne takýmto spôsobom aj nástroj pre ďalšie vlády, nielen pre túto, ale možno aj ďalšie vlády, akým spôsobom manipulovať s RTVS ako s verejnoprávnou inštitúciou tým, že jej, že ju budeme tlačiť, alebo že ju budeme finančne vydierať, dá sa povedať.
Spomeňme si, ako to bolo koncom minulého roka. Znížil sa, znížil sa rozpočet RTVS s tým, že sa znížilo toto jedno číslo, jedno jediné číslo, ale, ale, bola tam poznámka, že ak bude RTVS dobre, dobre spravovaná, tak tieto, tieto peniaze sa môžu zvýšiť. To znamená, ak nás budete počúvať, môžete dostať vyššie peniaze. Ak nás počúvať nebudete, tak ostane tento rozpočet skrátený.
Myslím si, že bolo by vhodné pouvažovať nie na, o návrate k tomu systému koncesionárskych poplatkoch taký, aký bol, ale nejakého, nejakého systému, kde by sa, kde by sa tí, čo sledujú Rozhlas a televíziu Slovenska, nejakým spôsobom skladali, skladali na to, ako financovať, ako financovať RTVS s tým, že by to bolo ne-zá-vis-lé. Nezávislé, opakujem, od štátneho rozpočtu. A myslím si, že táto, táto debata by bola veľmi vhodná. Nič také sa tu neotvára pri takej systémovej zmene, ako sa tu teraz predkladá. Nič také sa neotvára a my by sme veľmi radi do takejto diskusie vstúpili, ak by tu, ak by tu bola snaha, boli tu aj, aj niektoré už teraz výzvy, aby sa prípadne RTVS vrátila ku koncesionárskym poplatkom. Opakujem, my by sme do takejto diskusie veľmi radi vstúpili. Pretože ak má Rozhlas a televízia Slovenska ostať verejnoprávnou inštitúciou, nemôže byť striktne a strho naviazaná na financovanie zo štátneho rozpočtu. Ako vieme, mení sa to každý rok v závere roka.
Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb. RTVS ich má teraz pätnásť, to znamená viac ako dvojnásobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu je nezodpovedné a nízke a je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný. Myslím teraz na stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robil, čo chcel, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali nad vodou, a to aj napriek účelovým krokom manažérov, ktorí v záujme riešiť ekonomické provizórium, v akom sú nútení existovať, poslali do externého prostredia väčšinu svojho produkčného zázemia a takmer zrušili svoju vlastnú výrobu. Mám teraz na mysli hlavne hranú pôvodnú tvorbu. Je len prirodzené, že reakciou na to bolo vytvorenie produkčných subjektov, medzi ktorými tak vznikla tvorivá súťaž a RTVS neostala stranou. Popri etablovaní Audiovizuálneho fondu vznikom inštitútu zmluvy so štátom sa alokovala slušná suma na naštartovanie filmového priemyslu, ktorého ovocie môžeme vidieť v počte filmových premiér, ktorých sme boli svedkami už len minulý rok. Toto číslo sa pohybuje niekde okolo tridsať produkcií, čo je, čo je rekordom za celé, celé uplynulé obdobie tohto po revolúcii v ´89. roku.
Je to teda niečo zlé? Zrušíme teraz podporu tejto tvorivej rivality, ktorá prináša ovocie a ideme opäť unifikovať slovenskú filmovú a televíznu tvorbu tak, že všetko vrátime späť pod krídla jednej inštitúcie? Aký to má zmysel? Jedine ideologický, lebo takáto cesta vyhovuje len tomu, kto chce tento kultúrny sektor využívať a zneužívať. Žiaľ, žiaľ, musím povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. Zastavme to, prosím. Zastavme to. Skúsme byť generáciou politikov, ktorá s tým prestane, a poďme diskutovať o tom, čo sú verejnoprávne médiá, akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú producentmi či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec? Na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia, ako politický diktát či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby.
Verejnoprávne médium má byť médium verejnej služby a nie služby politikom. V tejto súvislosti si neodpustím doplniť, že médium verejnej služby nemôže byť ani služobníkom rôznych ideológií, napríklad progresívno-liberálnej, ktoré sa pod rúškom redakčnej nezávislosti často dostávajú do obsahovej skladby programov. Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, ktoré slúžia na prezentovanie názorov, čo zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Avšak európsky trend, v ktorom badať naopak podporu týchto ideologických trendov, ako by si hľadal nové možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú za použitia aj ľudí vo verejnoprávnych médiách. Je to porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov nášho členstva v európskom spoločenstve a s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém.
A je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť legislatívne, kompetenčne. Sme pripravení na takúto diskusiu. Nevytvárajme však niečo, čo však urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreným, otvorením propagátora a ideológie vládnej moci. Ani jeden progresívno-liberálny smer, ani nacionalisticko-populistický úlet, ktorými chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením. A preto predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS.
Ja na tú Radu RTVS chodím. Bol som tam niekoľkokrát, dnes sa tam chystám opäť. A vnímam Radu RTVS ako, ako inštitúciu, ktorá má v rukách právomoci, aby vedela sledovať, či sa RTVS správa skutočne verejnoprávne. Ako sú na to možnosti, ale opakujem, ak niekto cíti potrebu, že potrebujeme kontrolný mechanizmus nad RTVS posilniť, poďme sa o tom rozprávať. Poďme znovelizovať súčasný zákon, ale neklaďme na stôl úplne nový zákon, ktorý účelovo zruší túto inštitúciu, aby ju nahradil novou.
Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až o deväťdesiatich piatich percentách, kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia, a to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí. Svojich ľudí, je to tak.
Programová rada, ktorá v prvom návrhu tohto zákona pripomínala cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. No je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania a či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu na, teda v porovnaní s tým prvým návrhom, no spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR, to je tá nová inštitúcia, tak sa bude volať, a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet. A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi rady bude jednoduché, lebo všetkých členov si zvolí vládna moc. Štyroch členov z deviatich nominuje v rade, do rady ministerstvo kultúry, z toho jedného na návrh ministerstva financií a päť členov Národná rada Slovenskej republiky, v ktorej bude mať pochopiteľne väčšinu vládna moc. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť rada a už nie parlament, sú len prázdne reči. Rada je čisto politický, opakujem, čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia rady zastupovať. Spájať ich totiž bude rovnaká politická príslušnosť či dokonca poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus, rôzne dĺžky funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania rady, nový zákon tento postup nestanovuje. A tak budú všetci členovia rady zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, lebo zákon nestanovuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania.
Kolegyne, kolegovia, takýchto, nazvem to, logistických nejasností či technikálií je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia. Je teda jasné, že zákon bol šitý takpovediac horúcou ihlou a nič na tomto fakte nezmení, že jeho predkladatelia sa slovne nezakrývajú jeho údajnou komparáciou s nedávno prijatým Európskym aktom o slobode médií. Ozaj to opakujem, je šitý horúcou ihlou. Ja to, ja to pri rôznych príležitostiach stále rozprávam. Zákony sa robia do zlého počasia. Aj keby som chcel uveriť v dobrý úmysel a ja sa stále, stále snažím v každom konaní človeka hľadať nejaký dobrý úmysel, tak nestačí to, pretože, pretože ktokoľvek príde, akákoľvek vláda bude mať, bude mať pred sebou práve tento zákon a bude môcť tento zákon využívať. To znamená, akákoľvek vláda, akákoľvek.
Účelovosť tohto zákona s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi, z tohto zákona takpovediac kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na európskej úrovni, ku ktorej opakovane, opakovane deklarujú svoju príslušnosť.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR. Operuje sa hodnotovými, hodnotnými programami národného charakteru a súčasné vedenie je kritizované za life-stylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizácii programu. Prečo? Lebo percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje. Z pol desatiny, z pol percenta na 5 % vysielacieho času. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásiem vysielania reklamy sa zhodnocuje diváckym záujmom o programy, ktoré sú pred či po ňom vysielané. To znamená, viac reklamy si že bude žiadať nové formáty, a to sú formáty, ktoré sú bežné pre komerčné televízie. Viac reklamy bude znamenať odklon, odklon od verejnoprávnosti tejto inštitúcie. V podstate budeme mať na, na Slovensku ďalšiu komerčnú inštitúciu, ktorá bude síce sa správať ako komerčná, ale v podstate bude počúvať politickú moc.
K týmto, k tomuto nárastu reklamy upozorňujem na jednu dôležitú vec, ktorá tu ešte nezaznela. Tento krok hneď po tom, teda to teraz hovorím o tom návrhu zvýšenia podielu na 5 %, vyvolal odpor Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Tí v stanovisku upozornili na to, že podmienkou ich platenia 2 % svojich príjmov reklamy do Audiovizuálneho fondu, z ktorého sa potom podporuje slovenská filmová tvorba na Slovensku bolo, že príjmy reklamy verejnoprávnej televízie budú, sa budú pohybovať vo výške maximálne pol percenta. To znamená tam, kde sme dnes. Desaťnásobné zvýšenie príjmov z reklamy v novom zákone je takým flagrantným porušením dohody medzi štátom a súkromnými vysielateľmi a zároveň deformovaním rovnováhy na televíznom trhu, že už teraz štátna televízia bude oproti súkromným vysielateľom nepomerne zvýhodnená.
Budem zvedavý, akú protireakciu to vyvolá zo strany súkromných vysielateľov a ako sa to odrazí na podpore Audiovizuálneho fondu. Ak totiž súkromní vysielatelia prestanú do fondu prispievať, výrazne to ochromí slovenskú pôvodnú tvorbu, ktorú chceli vládni mocipáni pôvodne podporiť. Zároveň sa to dotkne aj výroby ich programov, pretože pre súkromné televízie je reklama jediným zdrojom príjmu. Na rozdiel od štátnej STVR, ktorá bude v základe dotovaná zo štátneho rozpočtu. Je to jedným slovom nefér a obávam sa, že to môže vyvolať medzi súkromným sektorom a štátnou STVR napätie, aké tu doteraz ani nebolo. A že sa okrem diváka rozpúta boj, kto z koho.
Zvýšenie podielu reklamy sa určite dotkne aj obsahuje STVR, ako som už spomínal, ktorá ich bude, ktorá ich kvalitu bude musieť prispôsobiť komerčnej úspešnosti, aby sa, aby k obrazovkám prilákala čo najviac divákov, a čo zadávateľom, o čo zadávateľom reklamy pochopiteľne ide, a teda prilákať ich k obrazovkám čo najviac. To sa sotva dokáže, to sa sotva dokáže verejnoprávnymi typmi programov, kde nemôže ísť o komerčný úspech, ale o hodnotu a kvalitu. Nehovoriac o tom, že pokojný tok vysielania bude oproti pôvodnému stavu desaťnásobne viac narúšaný reklamnými blokmi, čo ráz vysielania STVR priblíži ku komerčným televíziám. Desaťnásobne viac budete vidieť, ak sa naplní tých 5 %, prerušovanie programov RTVS reklamnými blokmi, ako to je v súčasnosti.
Priznám sa, že mne už dnes prekáža, koľko je reklamy v RTVS, sú televízie, televízie vo svete, ktoré majú zákaz vôbec prijímať peniaze z inzercie, a spôsobuje to nielen, nielen, nielen nepohodu pri sledovaní televízie, ale napríklad aj inú vec. Ja nehovorím, že v RTVS nie sú problémy, sú. Sú problémy a treba ich riešiť. Aj som povedal na akú, na akej pôde treba riešiť tie problémy, na Rade RTVS. Ale spomeniem len jednu vec. Mňa, ja sledujem RTVS, som sledovateľom programov tejto inštitúcie, ale neskutočne ma privádza do, do rozhorčenia každý večer, keď si, keď si dopozerám správy RTVS a teraz prichádza reklamný blok a za tým reklamným blokom prichádza športové vysielanie. Ja nikdy neviem, kedy presne sa ten šport začne. Prečo ja musím pozerať na reklamy, aby som sa dočkal vysielania športu? Keď sa pozriete do Českej televízie, tam sú striktné termíny. To znamená, každá relácia má jasný začiatok svojho vysielania. Myslím relácia pravidelná. V RTVS to dnes nesledujeme. Aj to poviem generálnemu riaditeľovi. Jednoducho vy ste nútení pozerať na reklamný blok, aby ste sa dočkali nejakej relácie a nikdy neviete, že kedy sa ten reklamný blok skončí. Ak sa percento reklamy zdvihne na desaťnásobok, takýchto, takýchto situácií bude stále viac a viac.
To znamená, že my budeme pozerať viac reklamy. Reklama má svoj, má svoj význam, aby som zase nehovoril o tom, že, že reklama je nejaké, nejaký neprijateľný, neprijateľný spôsob prezentovania, ja neviem, služieb a tovarov, má svoj význam, len ak hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, nemôžeme stavať jej financovanie na reklame. Nedá sa to. Je to, je to danajský dar, je to danajský dar pre túto novú inštitúciu, pretože skĺzne, skĺzne do komerčných formátov, ktoré mňa osobne, keď to môžem povedať, dosť vyrušujú, ak ich vidím na, na pôde RTVS. RTVS má byť inštitúcia, ktorá má vysielať relácie alebo programy, ktoré komerčné televízie nikdy nebudú vysielať, pretože sa im to neoplatí. Ale práve preto je RTVS financovaná zo štátneho rozpočtu, aby takéto programy prinášala.
A predstavme si, aký zmätok vznikne, keď budeme mať financovanie novej inštitúcie, ja neviem, možno pomaly vo vyrovnanom pomere z príjmov zo štátneho rozpočtu a príjmov z reklamy. A vžime sa do roly podnikateľov, ktorí vlastnia komerčné televízie a ktoré, ktorí majú právo podnikať a nech podnikajú, a vžime sa do ich pozície, ako budú potom hľadieť na túto inštitúciu. V podstate tomuto sa hovorí nekalé podnikanie, nekalá konkurencia. To znamená, že keď jeden subjekt na trhu dostáva nejakú štátnu dotáciu a ostatní nedostávajú, jednoducho títo ostatní sú znevýhodnení. A ak, ak dostáva takýto subjekt štátnu dotáciu, musí to byť úplne jasné, na čo je tá dotácia, a to je tá verejnoprávnosť. Tak prosím vás, nepoďme si zabíjať verejnoprávnosť tým, že budeme nútiť vedenie televízie a rozhlasu, aby nakupovalo desaťnásobné balíky a aby, aby ponúkal desaťnásobné, desaťnásobný priestor väčší pre inzerciu.
Ešte sa vrátim k tomu, k tým piatim percentám. Zákon chce na jednej strane viac verejnoprávnosti, na druhej strane tlačí nevídaným spôsobom inštitúcie do komercie. To je úplne absurdné. A tento fakt, tento fakt nebol uvedený v pôvodnom znení zákona, a teda ho nikto v medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohol kritizovať. Bol tam vpašovaný. Svedčí to buď o veľkom amaterizme tvorcov zákona alebo o obrovskej svojvôli a pocite nadriadenosti, ktorá dáva súčasnej vládnej garnitúre pocit, že si môžu robiť, čo chcú. Nie, nemôžu. My urobíme všetko pre to, aby sa takéto niečo nenaplnilo.
Toto, čo som spomenul, je krok od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšej komercionalizácii, ktorá má nahradiť výpadky príjmov spôsobených, ako som spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá tým, že nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislým na štátnom rozpočte, urobila z nej štátnu inštitúciu a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. Opäť sa vraciam k tým koncesionárskym poplatkom, nebol to šťastný krok. Ak, ak teda sa od nich malo ustúpiť, rozumiem aj predkladateľom, čo tým sledovali, aby nikto neplatil za to, že za, za službu, ktorú vlastne nevyužíva. Lebo ako viete, tie koncesionárske poplatky sa platili od toho, že kto má, ja neviem, pripojenie na elektrinu a sú ľudia, sú ľudia, ktorí dnes vôbec nesledujú televíziu a sú ľudia, ktorí nesledujú verejnoprávnu televíziu. Áno, je to problém, bol to problém, ale tak treba vymyslieť iný model. Opakujem, model, ktorý bude vnášať do Rozhlasu a televízie Slovenska, bude vnášať nezávislý príjem, príjem nezávislý od štátneho rozpočtu.
Takže v skutočnosti ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné nejde. Odmietam preto účelovú deštrukciu a rušenie súčasnej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska len z týchto nízkych, nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, rozhlase ako celok. Ak chceme nejaké zmeny k lepšiemu, a určite je čo zlepšovať, tak sa poďme odborne rozprávať o novelizovaní súčasného zákona. To by však zmeny vo vedení začali platiť až od budúceho funkčného obdobia, čo vládnemu, vládnemu valcu, môžem tak povedať, vôbec nevyhovuje. Oni chcú, aby sme toho, oni chcú, ako sme toho svedkami u väčšiny zákonov, všetko a hneď, hlava-nehlava, inštitúcia-neinštitúcia.
Pri tomto, pri tomto s poslancami KDH nebudete môcť počítať. (Potlesk.)
Skryt prepis
Pomaly sa stáva už slovenským politickým folklórom, že každá nastupujúca vláda sa snaží dostať do područia média verejnej služby, pričom na to používa rôzne taktiky, ako to urobiť a dosadiť si do ich vedenia svojich ľudí. Boli sme už svedkami účelového, účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zabránilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovaniu predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní Rady RTVS zabránil jeho odvolaniu.
Pristavím sa ešte pri zlučovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu pred viac ako desaťročím. Videli sme tam, samozrejme, nejakú účelovosť, ale hlavným argumentom vtedy bolo to, čo sa tu už dnes spomínalo, bolo zachrániť tieto inštitúcie, najmä slovenskú... (technická porucha osemsekundového výpadku zvukového zariadenia) tie inštitúcie zlúčili, tak došlo, došlo k finančnému uzdraveniu novej spojenej inštitúcie. Na druhej strane si zase pamätáme, že kto vtedy sedel ako riaditeľ Slovenskej televízie a tento riaditeľ pochopiteľne mal, alebo by som to povedal, nieže mal, ale bol, bol kritizovaný zo strany vtedajších vládnych strán, často aj oprávnene, a musím povedať, že bol tam aj istý účelový krok, aby tento človek neriadil ďalej Slovenskú televíziu. Ako vieme, keď sa tieto inštitúcie zlúčili, tak nastúpil nový riaditeľ.
No a, no a dnes tu máme opäť podobný scenár hľadania spôsobu, ako odstrániť súčasne, súčasné vedenie RTVS. Niečo je tu však nové. Prvý raz v histórii Slovenskej republiky sa za týmto účelom dokonca ruší sama inštitúcia. To znamená, ideme ju zrušiť. Obeťou poľovačky na generálneho riaditeľa a vedenie RTVS sa tak stane fungujúca vo verejnosti dôveryhodná značka. Napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer dvadsať rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili, napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval. Ba omnoho viac. Zastavím sa opäť pri tých koncesionárskych poplatkoch.
To, čo sa stalo, že sa tieto poplatky zrušili, nepokladám za príliš šťastný krok, pretože bol to skutočne spôsob financovania tejto inštitúcie nezávislý od, od vôle vlády, nezávislý od štátneho rozpočtu. Ako tie koncesionárske poplatky sú ozaj reliktom ešte zdedeným z minulého režimu a my sme nedokázali 30 rokov tento systém zmeniť. Nemyslím si, že bolo šťastné naviazať rozpočtovanie RTVS na nejaké percento hrubého domáceho produktu. Však videli sme to v závere minulého roka, keď stačilo jedno, zmeniť jedno jediné čísielko v tomto zákone a tým pádom sa RTVS dostala do úplne iného módu financovania. To znamená, že rozpočet jej bol skrátený. Vytvorili sme vlastne takýmto spôsobom aj nástroj pre ďalšie vlády, nielen pre túto, ale možno aj ďalšie vlády, akým spôsobom manipulovať s RTVS ako s verejnoprávnou inštitúciou tým, že jej, že ju budeme tlačiť, alebo že ju budeme finančne vydierať, dá sa povedať.
Spomeňme si, ako to bolo koncom minulého roka. Znížil sa, znížil sa rozpočet RTVS s tým, že sa znížilo toto jedno číslo, jedno jediné číslo, ale, ale, bola tam poznámka, že ak bude RTVS dobre, dobre spravovaná, tak tieto, tieto peniaze sa môžu zvýšiť. To znamená, ak nás budete počúvať, môžete dostať vyššie peniaze. Ak nás počúvať nebudete, tak ostane tento rozpočet skrátený.
Myslím si, že bolo by vhodné pouvažovať nie na, o návrate k tomu systému koncesionárskych poplatkoch taký, aký bol, ale nejakého, nejakého systému, kde by sa, kde by sa tí, čo sledujú Rozhlas a televíziu Slovenska, nejakým spôsobom skladali, skladali na to, ako financovať, ako financovať RTVS s tým, že by to bolo ne-zá-vis-lé. Nezávislé, opakujem, od štátneho rozpočtu. A myslím si, že táto, táto debata by bola veľmi vhodná. Nič také sa tu neotvára pri takej systémovej zmene, ako sa tu teraz predkladá. Nič také sa neotvára a my by sme veľmi radi do takejto diskusie vstúpili, ak by tu, ak by tu bola snaha, boli tu aj, aj niektoré už teraz výzvy, aby sa prípadne RTVS vrátila ku koncesionárskym poplatkom. Opakujem, my by sme do takejto diskusie veľmi radi vstúpili. Pretože ak má Rozhlas a televízia Slovenska ostať verejnoprávnou inštitúciou, nemôže byť striktne a strho naviazaná na financovanie zo štátneho rozpočtu. Ako vieme, mení sa to každý rok v závere roka.
Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb. RTVS ich má teraz pätnásť, to znamená viac ako dvojnásobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu je nezodpovedné a nízke a je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný. Myslím teraz na stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robil, čo chcel, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali nad vodou, a to aj napriek účelovým krokom manažérov, ktorí v záujme riešiť ekonomické provizórium, v akom sú nútení existovať, poslali do externého prostredia väčšinu svojho produkčného zázemia a takmer zrušili svoju vlastnú výrobu. Mám teraz na mysli hlavne hranú pôvodnú tvorbu. Je len prirodzené, že reakciou na to bolo vytvorenie produkčných subjektov, medzi ktorými tak vznikla tvorivá súťaž a RTVS neostala stranou. Popri etablovaní Audiovizuálneho fondu vznikom inštitútu zmluvy so štátom sa alokovala slušná suma na naštartovanie filmového priemyslu, ktorého ovocie môžeme vidieť v počte filmových premiér, ktorých sme boli svedkami už len minulý rok. Toto číslo sa pohybuje niekde okolo tridsať produkcií, čo je, čo je rekordom za celé, celé uplynulé obdobie tohto po revolúcii v ´89. roku.
Je to teda niečo zlé? Zrušíme teraz podporu tejto tvorivej rivality, ktorá prináša ovocie a ideme opäť unifikovať slovenskú filmovú a televíznu tvorbu tak, že všetko vrátime späť pod krídla jednej inštitúcie? Aký to má zmysel? Jedine ideologický, lebo takáto cesta vyhovuje len tomu, kto chce tento kultúrny sektor využívať a zneužívať. Žiaľ, žiaľ, musím povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. Zastavme to, prosím. Zastavme to. Skúsme byť generáciou politikov, ktorá s tým prestane, a poďme diskutovať o tom, čo sú verejnoprávne médiá, akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú producentmi či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec? Na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia, ako politický diktát či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby.
Verejnoprávne médium má byť médium verejnej služby a nie služby politikom. V tejto súvislosti si neodpustím doplniť, že médium verejnej služby nemôže byť ani služobníkom rôznych ideológií, napríklad progresívno-liberálnej, ktoré sa pod rúškom redakčnej nezávislosti často dostávajú do obsahovej skladby programov. Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, ktoré slúžia na prezentovanie názorov, čo zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Avšak európsky trend, v ktorom badať naopak podporu týchto ideologických trendov, ako by si hľadal nové možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú za použitia aj ľudí vo verejnoprávnych médiách. Je to porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov nášho členstva v európskom spoločenstve a s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém.
A je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť legislatívne, kompetenčne. Sme pripravení na takúto diskusiu. Nevytvárajme však niečo, čo však urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreným, otvorením propagátora a ideológie vládnej moci. Ani jeden progresívno-liberálny smer, ani nacionalisticko-populistický úlet, ktorými chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením. A preto predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS.
Ja na tú Radu RTVS chodím. Bol som tam niekoľkokrát, dnes sa tam chystám opäť. A vnímam Radu RTVS ako, ako inštitúciu, ktorá má v rukách právomoci, aby vedela sledovať, či sa RTVS správa skutočne verejnoprávne. Ako sú na to možnosti, ale opakujem, ak niekto cíti potrebu, že potrebujeme kontrolný mechanizmus nad RTVS posilniť, poďme sa o tom rozprávať. Poďme znovelizovať súčasný zákon, ale neklaďme na stôl úplne nový zákon, ktorý účelovo zruší túto inštitúciu, aby ju nahradil novou.
Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až o deväťdesiatich piatich percentách, kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia, a to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí. Svojich ľudí, je to tak.
Programová rada, ktorá v prvom návrhu tohto zákona pripomínala cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. No je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania a či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu na, teda v porovnaní s tým prvým návrhom, no spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR, to je tá nová inštitúcia, tak sa bude volať, a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet. A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi rady bude jednoduché, lebo všetkých členov si zvolí vládna moc. Štyroch členov z deviatich nominuje v rade, do rady ministerstvo kultúry, z toho jedného na návrh ministerstva financií a päť členov Národná rada Slovenskej republiky, v ktorej bude mať pochopiteľne väčšinu vládna moc. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť rada a už nie parlament, sú len prázdne reči. Rada je čisto politický, opakujem, čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia rady zastupovať. Spájať ich totiž bude rovnaká politická príslušnosť či dokonca poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus, rôzne dĺžky funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania rady, nový zákon tento postup nestanovuje. A tak budú všetci členovia rady zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, lebo zákon nestanovuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania.
Kolegyne, kolegovia, takýchto, nazvem to, logistických nejasností či technikálií je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia. Je teda jasné, že zákon bol šitý takpovediac horúcou ihlou a nič na tomto fakte nezmení, že jeho predkladatelia sa slovne nezakrývajú jeho údajnou komparáciou s nedávno prijatým Európskym aktom o slobode médií. Ozaj to opakujem, je šitý horúcou ihlou. Ja to, ja to pri rôznych príležitostiach stále rozprávam. Zákony sa robia do zlého počasia. Aj keby som chcel uveriť v dobrý úmysel a ja sa stále, stále snažím v každom konaní človeka hľadať nejaký dobrý úmysel, tak nestačí to, pretože, pretože ktokoľvek príde, akákoľvek vláda bude mať, bude mať pred sebou práve tento zákon a bude môcť tento zákon využívať. To znamená, akákoľvek vláda, akákoľvek.
Účelovosť tohto zákona s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi, z tohto zákona takpovediac kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na európskej úrovni, ku ktorej opakovane, opakovane deklarujú svoju príslušnosť.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR. Operuje sa hodnotovými, hodnotnými programami národného charakteru a súčasné vedenie je kritizované za life-stylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizácii programu. Prečo? Lebo percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje. Z pol desatiny, z pol percenta na 5 % vysielacieho času. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásiem vysielania reklamy sa zhodnocuje diváckym záujmom o programy, ktoré sú pred či po ňom vysielané. To znamená, viac reklamy si že bude žiadať nové formáty, a to sú formáty, ktoré sú bežné pre komerčné televízie. Viac reklamy bude znamenať odklon, odklon od verejnoprávnosti tejto inštitúcie. V podstate budeme mať na, na Slovensku ďalšiu komerčnú inštitúciu, ktorá bude síce sa správať ako komerčná, ale v podstate bude počúvať politickú moc.
K týmto, k tomuto nárastu reklamy upozorňujem na jednu dôležitú vec, ktorá tu ešte nezaznela. Tento krok hneď po tom, teda to teraz hovorím o tom návrhu zvýšenia podielu na 5 %, vyvolal odpor Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Tí v stanovisku upozornili na to, že podmienkou ich platenia 2 % svojich príjmov reklamy do Audiovizuálneho fondu, z ktorého sa potom podporuje slovenská filmová tvorba na Slovensku bolo, že príjmy reklamy verejnoprávnej televízie budú, sa budú pohybovať vo výške maximálne pol percenta. To znamená tam, kde sme dnes. Desaťnásobné zvýšenie príjmov z reklamy v novom zákone je takým flagrantným porušením dohody medzi štátom a súkromnými vysielateľmi a zároveň deformovaním rovnováhy na televíznom trhu, že už teraz štátna televízia bude oproti súkromným vysielateľom nepomerne zvýhodnená.
Budem zvedavý, akú protireakciu to vyvolá zo strany súkromných vysielateľov a ako sa to odrazí na podpore Audiovizuálneho fondu. Ak totiž súkromní vysielatelia prestanú do fondu prispievať, výrazne to ochromí slovenskú pôvodnú tvorbu, ktorú chceli vládni mocipáni pôvodne podporiť. Zároveň sa to dotkne aj výroby ich programov, pretože pre súkromné televízie je reklama jediným zdrojom príjmu. Na rozdiel od štátnej STVR, ktorá bude v základe dotovaná zo štátneho rozpočtu. Je to jedným slovom nefér a obávam sa, že to môže vyvolať medzi súkromným sektorom a štátnou STVR napätie, aké tu doteraz ani nebolo. A že sa okrem diváka rozpúta boj, kto z koho.
Zvýšenie podielu reklamy sa určite dotkne aj obsahuje STVR, ako som už spomínal, ktorá ich bude, ktorá ich kvalitu bude musieť prispôsobiť komerčnej úspešnosti, aby sa, aby k obrazovkám prilákala čo najviac divákov, a čo zadávateľom, o čo zadávateľom reklamy pochopiteľne ide, a teda prilákať ich k obrazovkám čo najviac. To sa sotva dokáže, to sa sotva dokáže verejnoprávnymi typmi programov, kde nemôže ísť o komerčný úspech, ale o hodnotu a kvalitu. Nehovoriac o tom, že pokojný tok vysielania bude oproti pôvodnému stavu desaťnásobne viac narúšaný reklamnými blokmi, čo ráz vysielania STVR priblíži ku komerčným televíziám. Desaťnásobne viac budete vidieť, ak sa naplní tých 5 %, prerušovanie programov RTVS reklamnými blokmi, ako to je v súčasnosti.
Priznám sa, že mne už dnes prekáža, koľko je reklamy v RTVS, sú televízie, televízie vo svete, ktoré majú zákaz vôbec prijímať peniaze z inzercie, a spôsobuje to nielen, nielen, nielen nepohodu pri sledovaní televízie, ale napríklad aj inú vec. Ja nehovorím, že v RTVS nie sú problémy, sú. Sú problémy a treba ich riešiť. Aj som povedal na akú, na akej pôde treba riešiť tie problémy, na Rade RTVS. Ale spomeniem len jednu vec. Mňa, ja sledujem RTVS, som sledovateľom programov tejto inštitúcie, ale neskutočne ma privádza do, do rozhorčenia každý večer, keď si, keď si dopozerám správy RTVS a teraz prichádza reklamný blok a za tým reklamným blokom prichádza športové vysielanie. Ja nikdy neviem, kedy presne sa ten šport začne. Prečo ja musím pozerať na reklamy, aby som sa dočkal vysielania športu? Keď sa pozriete do Českej televízie, tam sú striktné termíny. To znamená, každá relácia má jasný začiatok svojho vysielania. Myslím relácia pravidelná. V RTVS to dnes nesledujeme. Aj to poviem generálnemu riaditeľovi. Jednoducho vy ste nútení pozerať na reklamný blok, aby ste sa dočkali nejakej relácie a nikdy neviete, že kedy sa ten reklamný blok skončí. Ak sa percento reklamy zdvihne na desaťnásobok, takýchto, takýchto situácií bude stále viac a viac.
To znamená, že my budeme pozerať viac reklamy. Reklama má svoj, má svoj význam, aby som zase nehovoril o tom, že, že reklama je nejaké, nejaký neprijateľný, neprijateľný spôsob prezentovania, ja neviem, služieb a tovarov, má svoj význam, len ak hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, nemôžeme stavať jej financovanie na reklame. Nedá sa to. Je to, je to danajský dar, je to danajský dar pre túto novú inštitúciu, pretože skĺzne, skĺzne do komerčných formátov, ktoré mňa osobne, keď to môžem povedať, dosť vyrušujú, ak ich vidím na, na pôde RTVS. RTVS má byť inštitúcia, ktorá má vysielať relácie alebo programy, ktoré komerčné televízie nikdy nebudú vysielať, pretože sa im to neoplatí. Ale práve preto je RTVS financovaná zo štátneho rozpočtu, aby takéto programy prinášala.
A predstavme si, aký zmätok vznikne, keď budeme mať financovanie novej inštitúcie, ja neviem, možno pomaly vo vyrovnanom pomere z príjmov zo štátneho rozpočtu a príjmov z reklamy. A vžime sa do roly podnikateľov, ktorí vlastnia komerčné televízie a ktoré, ktorí majú právo podnikať a nech podnikajú, a vžime sa do ich pozície, ako budú potom hľadieť na túto inštitúciu. V podstate tomuto sa hovorí nekalé podnikanie, nekalá konkurencia. To znamená, že keď jeden subjekt na trhu dostáva nejakú štátnu dotáciu a ostatní nedostávajú, jednoducho títo ostatní sú znevýhodnení. A ak, ak dostáva takýto subjekt štátnu dotáciu, musí to byť úplne jasné, na čo je tá dotácia, a to je tá verejnoprávnosť. Tak prosím vás, nepoďme si zabíjať verejnoprávnosť tým, že budeme nútiť vedenie televízie a rozhlasu, aby nakupovalo desaťnásobné balíky a aby, aby ponúkal desaťnásobné, desaťnásobný priestor väčší pre inzerciu.
Ešte sa vrátim k tomu, k tým piatim percentám. Zákon chce na jednej strane viac verejnoprávnosti, na druhej strane tlačí nevídaným spôsobom inštitúcie do komercie. To je úplne absurdné. A tento fakt, tento fakt nebol uvedený v pôvodnom znení zákona, a teda ho nikto v medzirezortnom pripomienkovom konaní nemohol kritizovať. Bol tam vpašovaný. Svedčí to buď o veľkom amaterizme tvorcov zákona alebo o obrovskej svojvôli a pocite nadriadenosti, ktorá dáva súčasnej vládnej garnitúre pocit, že si môžu robiť, čo chcú. Nie, nemôžu. My urobíme všetko pre to, aby sa takéto niečo nenaplnilo.
Toto, čo som spomenul, je krok od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšej komercionalizácii, ktorá má nahradiť výpadky príjmov spôsobených, ako som spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá tým, že nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislým na štátnom rozpočte, urobila z nej štátnu inštitúciu a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. Opäť sa vraciam k tým koncesionárskym poplatkom, nebol to šťastný krok. Ak, ak teda sa od nich malo ustúpiť, rozumiem aj predkladateľom, čo tým sledovali, aby nikto neplatil za to, že za, za službu, ktorú vlastne nevyužíva. Lebo ako viete, tie koncesionárske poplatky sa platili od toho, že kto má, ja neviem, pripojenie na elektrinu a sú ľudia, sú ľudia, ktorí dnes vôbec nesledujú televíziu a sú ľudia, ktorí nesledujú verejnoprávnu televíziu. Áno, je to problém, bol to problém, ale tak treba vymyslieť iný model. Opakujem, model, ktorý bude vnášať do Rozhlasu a televízie Slovenska, bude vnášať nezávislý príjem, príjem nezávislý od štátneho rozpočtu.
Takže v skutočnosti ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné nejde. Odmietam preto účelovú deštrukciu a rušenie súčasnej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska len z týchto nízkych, nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, rozhlase ako celok. Ak chceme nejaké zmeny k lepšiemu, a určite je čo zlepšovať, tak sa poďme odborne rozprávať o novelizovaní súčasného zákona. To by však zmeny vo vedení začali platiť až od budúceho funkčného obdobia, čo vládnemu, vládnemu valcu, môžem tak povedať, vôbec nevyhovuje. Oni chcú, aby sme toho, oni chcú, ako sme toho svedkami u väčšiny zákonov, všetko a hneď, hlava-nehlava, inštitúcia-neinštitúcia.
Pri tomto, pri tomto s poslancami KDH nebudete môcť počítať. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 14:17 - 14:19 hod.
Jozef Hajko
Pán poslanec, ak sa dostanem k slovu, pán, pán poslanec tu poukazoval na to, že sa posilňujú zase právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Áno, ja som na to už upozornil pri zákone, o ktorom sme rokovali nedávno, ak tak mohlo sa to riešiť spoločne v jednom zákone. Áno, z úradu sa nám stáva niečo stále mocnejšie a mocnejšie a deje sa to ešte v skrátenom legislatívnom konaní. No ja, ja si spomínam na iný prípad z minulosti, keď pre...
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ak sa dostanem k slovu, pán, pán poslanec tu poukazoval na to, že sa posilňujú zase právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Áno, ja som na to už upozornil pri zákone, o ktorom sme rokovali nedávno, ak tak mohlo sa to riešiť spoločne v jednom zákone. Áno, z úradu sa nám stáva niečo stále mocnejšie a mocnejšie a deje sa to ešte v skrátenom legislatívnom konaní. No ja, ja si spomínam na iný prípad z minulosti, keď pre jednu automobilku sa schválila taká zmena zákona, že vyňatie poľnohospodárskej pôdy nestálo nič, stálo len nulu, hej? Tak ja len apelujem na to, aby sme prijímali také zákony, ktoré sú, ja to stále hovorím, aj do zlého počasia, pretože každý zákon sa dá zneužiť. Ja chápem problémy, ktoré sú na východnom Slovensku, ale neviem, či toto je práve ten spôsob, ako by sa to, akým by sa to malo robiť.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je tu preto, má to v názve, aby reguloval, aby reguloval. Je to, je to inštitúcia, ktorá má byť mimovládna, to znamená, nemá mať s vládou nič spoločné, nezávislá, a nemá byť nástrojom, nástrojom, ako si vláda vykonáva svoju hospodársku politiku.
Takže by som očakával, že to, čo povedal aj pán poslanec, že takýto vážny zásah by mal byť schvaľovaný riadnym spôsobom v riadnom legislatívnom konaní, to znamená s medzirezortným pripomienkovým konaním, a tak ďalej. So všetkým, čo s tým súvisí a možno, možno by to malo byť v jednom balíku táto diskusia o tomto zákone, aj o tom, že ako budú vyzerať ceny energií budúci rok. Ja so záujmom čakám, s čím príde ministerstvo hospodárstva, a s čím príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pretože avíza sú, že plošná energetická pomoc budúci rok končí.
Skryt prepis
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je tu preto, má to v názve, aby reguloval, aby reguloval. Je to, je to inštitúcia, ktorá má byť mimovládna, to znamená, nemá mať s vládou nič spoločné, nezávislá, a nemá byť nástrojom, nástrojom, ako si vláda vykonáva svoju hospodársku politiku.
Takže by som očakával, že to, čo povedal aj pán poslanec, že takýto vážny zásah by mal byť schvaľovaný riadnym spôsobom v riadnom legislatívnom konaní, to znamená s medzirezortným pripomienkovým konaním, a tak ďalej. So všetkým, čo s tým súvisí a možno, možno by to malo byť v jednom balíku táto diskusia o tomto zákone, aj o tom, že ako budú vyzerať ceny energií budúci rok. Ja so záujmom čakám, s čím príde ministerstvo hospodárstva, a s čím príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pretože avíza sú, že plošná energetická pomoc budúci rok končí.
Jozef Hajko
Ďakujem za slovo.
Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej vyčítame viacero vecí. Ja spomeniem aspoň niekoľko bodov. Je to zúžený politický prístup k riadeniu rezortu, snaha o ovládnutie Fondu na podporu umenia, politické vládnutie Fondu na podporu umenia, ďalej snaha o ovládnutie verejnoprávnej RTVS.
Vyčítame jej neprijateľnú personálnu politiku v inštitúciách riadených ministerstvom kultúry a vyčítame jej zlyhávanie pri riadení...
Zobrazit prepis
Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej vyčítame viacero vecí. Ja spomeniem aspoň niekoľko bodov. Je to zúžený politický prístup k riadeniu rezortu, snaha o ovládnutie Fondu na podporu umenia, politické vládnutie Fondu na podporu umenia, ďalej snaha o ovládnutie verejnoprávnej RTVS.
Vyčítame jej neprijateľnú personálnu politiku v inštitúciách riadených ministerstvom kultúry a vyčítame jej zlyhávanie pri riadení...
Ďakujem za slovo.
Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej vyčítame viacero vecí. Ja spomeniem aspoň niekoľko bodov. Je to zúžený politický prístup k riadeniu rezortu, snaha o ovládnutie Fondu na podporu umenia, politické vládnutie Fondu na podporu umenia, ďalej snaha o ovládnutie verejnoprávnej RTVS.
Vyčítame jej neprijateľnú personálnu politiku v inštitúciách riadených ministerstvom kultúry a vyčítame jej zlyhávanie pri riadení rezortu, napr. pri programe Obnovme si svoj dom, kde dodnes nie je známe, ako sa budú prerozdeľovať prostriedky z tohto fondu.
Vyčítame jej zasahovanie do zahraničnej politiky Slovenskej republiky tým, že zrušila zákaz spolupráce Slovenska v oblasti kultúry s Ruskom a Bieloruskom.
Klub KDH bude za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Skryt prepis
Ministerke kultúry Martine Šimkovičovej vyčítame viacero vecí. Ja spomeniem aspoň niekoľko bodov. Je to zúžený politický prístup k riadeniu rezortu, snaha o ovládnutie Fondu na podporu umenia, politické vládnutie Fondu na podporu umenia, ďalej snaha o ovládnutie verejnoprávnej RTVS.
Vyčítame jej neprijateľnú personálnu politiku v inštitúciách riadených ministerstvom kultúry a vyčítame jej zlyhávanie pri riadení rezortu, napr. pri programe Obnovme si svoj dom, kde dodnes nie je známe, ako sa budú prerozdeľovať prostriedky z tohto fondu.
Vyčítame jej zasahovanie do zahraničnej politiky Slovenskej republiky tým, že zrušila zákaz spolupráce Slovenska v oblasti kultúry s Ruskom a Bieloruskom.
Klub KDH bude za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 10:33 - 10:35 hod.
Jozef Hajko
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že hrozí politické ovládnutie Fondu na podporu umenia. A v podstate ak by sa takáto právna úprava schválila, tak sa dostaneme do pozície nejakej, podobnej ako nejakej grantovej schémy, kde rozhoduje priamo vo vedení ministerstva, ba priamo až ministerka o tom, že komu sa poskytujú peniaze na podporu jeho projektu.
Ja som to už povedal v kultúrnom výbore, keď sme rokovali o tomto...
Zobrazit prepis
Ja som to už povedal v kultúrnom výbore, keď sme rokovali o tomto...
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál hovoril o tom, že hrozí politické ovládnutie Fondu na podporu umenia. A v podstate ak by sa takáto právna úprava schválila, tak sa dostaneme do pozície nejakej, podobnej ako nejakej grantovej schémy, kde rozhoduje priamo vo vedení ministerstva, ba priamo až ministerka o tom, že komu sa poskytujú peniaze na podporu jeho projektu.
Ja som to už povedal v kultúrnom výbore, keď sme rokovali o tomto návrhu zákona, že zákony sa robia do zlého počasia. A napriek tomu som povedal, že predsa sa snažím hľadať aspoň kúsok nejakého úprimného, úprimného zámeru v postoji poslancov, ktorí tento návrh predložili, a že sledujú týmto cieľ, aby sa skvalitnila, skvalitnilo posudzovanie projektov, ktoré žiadajú o peniaze. Kolega sa mi vtedy tak trošku zasmial, že som naivný, ale stále chcem tomu veriť, že tam je nejaký úmysel, pretože jedna vec je istá, že sú to prostriedky, ktoré koniec koncov sú pod ministerstvom kultúry a ministerstvo má aj nejakú povinnosť dohliadať na to, že ako sa tieto prostriedky minú. Ale skôr sa teda prikláňam ozaj k tomu názoru, že tento úmysel, aj keby tam bol úprimný, tak je, je len zásterkou na to, aby tento fond bol ovládnutý politicky. Však keď sa pozrieme na to, ako má byť nominovaná, ako majú byť nominovaní členovia rady, tak vidíme, že budú nominovaní vyslovene politicky. A ja len pripomeniem, že už niečo takéto sme tu v minulosti mali, mali sme tu socialistický realizmus, všetci museli konať tak, ako povedala strana. Obávam sa, že sa to môže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
Ja som to už povedal v kultúrnom výbore, keď sme rokovali o tomto návrhu zákona, že zákony sa robia do zlého počasia. A napriek tomu som povedal, že predsa sa snažím hľadať aspoň kúsok nejakého úprimného, úprimného zámeru v postoji poslancov, ktorí tento návrh predložili, a že sledujú týmto cieľ, aby sa skvalitnila, skvalitnilo posudzovanie projektov, ktoré žiadajú o peniaze. Kolega sa mi vtedy tak trošku zasmial, že som naivný, ale stále chcem tomu veriť, že tam je nejaký úmysel, pretože jedna vec je istá, že sú to prostriedky, ktoré koniec koncov sú pod ministerstvom kultúry a ministerstvo má aj nejakú povinnosť dohliadať na to, že ako sa tieto prostriedky minú. Ale skôr sa teda prikláňam ozaj k tomu názoru, že tento úmysel, aj keby tam bol úprimný, tak je, je len zásterkou na to, aby tento fond bol ovládnutý politicky. Však keď sa pozrieme na to, ako má byť nominovaná, ako majú byť nominovaní členovia rady, tak vidíme, že budú nominovaní vyslovene politicky. A ja len pripomeniem, že už niečo takéto sme tu v minulosti mali, mali sme tu socialistický realizmus, všetci museli konať tak, ako povedala strana. Obávam sa, že sa to môže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2024 15:04 - 15:04 hod.
Jozef Hajko
Oceňujem spôsob vystupovania pána Farkašovského, skutočne je to taký balzam. Keď som počul pani Kramplovú, tak skutočne ako to je úplne iný spôsob vystupovania. Ja si to vážim a pridávam sa k tomu, čo povedal pán Dubéci, že poďme, nepoďme sa osočovať, ale poďme diskutovať. Skutočne tak isto aj KDH diskutuje tým spôsobom, že predkladá fakty, opiera sa o ne a keď aj, keď aj sa nedohodneme a ten výsledok bude, asi sa nedohodneme, tak predsa...
Zobrazit prepis
Oceňujem spôsob vystupovania pána Farkašovského, skutočne je to taký balzam. Keď som počul pani Kramplovú, tak skutočne ako to je úplne iný spôsob vystupovania. Ja si to vážim a pridávam sa k tomu, čo povedal pán Dubéci, že poďme, nepoďme sa osočovať, ale poďme diskutovať. Skutočne tak isto aj KDH diskutuje tým spôsobom, že predkladá fakty, opiera sa o ne a keď aj, keď aj sa nedohodneme a ten výsledok bude, asi sa nedohodneme, tak predsa neostaneme dokrvavení od súboja. Ja ešte k jednej poznámke, jednej veci, čo povedal pán Farkašovský, on hovoril o národnej kultúre. Áno, ja súhlasím s tým, že tak ako existuje francúzska kultúra, ako existuje poľská kultúra, existuje slovenská kultúra. Ako k tomu by sme mali prihlásiť, je to tak, ale dôležitý je spôsob, ako to uplatňovať. Aj keď si spomenieme na minulý režim, tak sa vytvorila jedna doktrína socialistického realizmu a postupovalo sa podľa nej. Obávam sa, že každý štát, dokonca napríklad spisovateľov nahnali do Budmeríc do zámočku, aby tam všetci v pokoji písali tie diela o socialistickom realizme.
Takže ja sa obávam skôr toho, aby sme s týmto, s týmto, s touto snahou podporovať slovenskú kultúru nevytvorili, nechceli vytvoriť nejakú schému, podľa ktorej by sa malo tvoriť. Slovenská kultúra sa vytvára tak, že to robia ľudia, ktorí žijú na Slovensku a prispievajú v tomto priestore k tomu, ako tá kultúra vyzerá. Takže poďme toto podporovať. Ak na to majú slúžiť fondy verejnoprávnej inštitúcie, tak som za.
Skryt prepis
Takže ja sa obávam skôr toho, aby sme s týmto, s týmto, s touto snahou podporovať slovenskú kultúru nevytvorili, nechceli vytvoriť nejakú schému, podľa ktorej by sa malo tvoriť. Slovenská kultúra sa vytvára tak, že to robia ľudia, ktorí žijú na Slovensku a prispievajú v tomto priestore k tomu, ako tá kultúra vyzerá. Takže poďme toto podporovať. Ak na to majú slúžiť fondy verejnoprávnej inštitúcie, tak som za.