Videokanál poslanca

Kolegovia, ďakujem za vaše vyjadrenia.
Čo sa týka pána Janckulíka, tak áno, on to krásne opísal, však prečo nie. Na to, na to má fungovať ten centralizovaný orgán, aby, ja som to povedal vo svojom vystúpení, ktorý by, má, má byť, má byť pomocou pre tie, pre tie regióny, ale nemá byť ten, čo sedí na peniazoch, a jednoducho administratívne, a veľmi mierne hovorím, administratívne rozhoduje o tých peniazoch.
Kolegyňa poslankyňa, áno, oblastné organizácie cestovného ruchu majú veľký význam, však som to povedal vo svojom vystúpení. A vy ste spomenuli aj MAS-ky. Skutočne ony tiež majú svoje miesto, ja mám informácie, že MAS-ky sú vo veľmi žalostnom stave, sú to inštitúcie, ktoré fungujú v regiónoch, teda by mali fungovať, a sú vzácne tým, že sú tam do veľkej miery zastúpené samosprávy a sú tam zastúpení, a najmä, čo je dôležité, odborníci, ktorí, ktorí sú v tých regiónoch, ktorých tam potrebujeme nechať, aby tam ostali, aby nám neutekali do Bratislavy alebo ešte až za hranicu, hej, takže tie sú veľmi dôležité.
Ja len k tomu poviem toľko, keď ste to spomenuli, že podľa mojich informácií je ohrozené fungovanie týchto akčných skupín v tomto programovom období, a už sa otvára, samozrejme, ďalšie programové obdobie a tento štát, táto vláda nevie, nemá predstavu, akým spôsobom bude tieto inštitúcie financovať z eurofondov, akým spôsobom. Zatiaľ to je, zatiaľ to je veľmi rozhárané, nie je žiadna koncepcia a my si vlastne týmto krokom, že, že necháme ich pomaličky umrieť, tieto akčné skupiny, v podstate zväzujeme ruky a vlastne tlmíme, tlmíme aj rozvoj cestovného ruchu v regiónoch.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Na úvod poviem toľko, že cestovný ruch je významnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Slovensko z hľadiska svojich prírodných podmienok, ale aj prívetivosti svojich obyvateľov je stvorené na to, aby ďalej rástlo na cestovnom ruchu, stačí sa pozrieť dookola na susedné Rakúsko napríklad, akým spôsobom dokážu žiť z cestovného ruchu. Je to štát porovnateľný prírodnými podmienkami s naším, s naším územím, takže určite my v KDH sme za to, aby sa cestovný ruch rozvíjal.
Druhý, druhý rozmer je regionálny. Skutočne Slovensko potrebuje, potrebuje sa zbaviť toho centralizovaného riadenia a potrebujeme, aby sa rozvíjali regióny a tieto regióny aby mali v rukách také nástroje, aby vedeli ten rozvoj zabezpečovať vlastnými silami, medzi tie nástroje, samozrejme, patria aj finančné prostriedky, preto, preto my sme vždy podporovali a budeme podporovať ďalšiu vlnu decentralizácie, aby sa, aby sa právomoci, právomoci pri nakladaní s prostriedkami dostali nižšie, na nižšie úrovne.
Nie je to samoúčelné, vidíme to v iných štátoch, kde to krásne funguje, zase v tomto prípade spomeniem iného suseda, spomeniem Poľsko, kde je tá decentralizácia na veľmi silnej úrovni, a vidíme, akými, akými míľovými krokmi nás Poľsko predbieha nielen v rozvoji svojho štátu, ale aj v životnej úrovni obyvateľov vrátane miest. Kde bolo Poľsko dakedy a kde je dnes?
Avšak keď sa pozrieme na návrh tohto zákona, tak ideme presne opačným smerom. Opäť ideme uzamykať nejaké prostriedky, ktoré bude mať štát navyše, ak teda tento návrh zákona prejde. Novozriadené ministerstvo cestovného ruchu, samo osebe už zriadenie tohto ministerstva znamená, že sa budú centralizovať právomoci, ktoré sa týkajú rozvoja cestovného ruchu. Bodaj by to bolo tak, že toto ministerstvo sa stane nejakým metodickým, nejakou metodickou inštitúciou, ktoré... ktorá bude pomáhať vyslovene tým, tým regiónom, aby mohli cestovný ruch rozvíjať. No obávam sa, že ideme opačným smerom.
Tento zákon, ktorý máme, návrh tohto zákona, ktorý máme predložený, tak hovorí o rozširovaní v podstate kompetencií tohto ministerstva a centralizovaných prostriedkov. Ide o tých 10 mil. eur, ktoré uvidíme v doložke vplyvov. Ja určite som za to, aby sa podporoval cestovný ruch cez existujúce inštitúcie. Bol to náš, náš šéf vtedajšej agentúry, ktorý prišiel s takým návrhom, aby sa ten cestovný ruch rozvíjal cez organizácie cestovného ruchu. Ja som aj niektoré navštívil minulý rok a skutočne je to veľmi dobrý nástroj.
Ja len tým, čo to nepoznajú, ten princíp spočíva v tom, že ak sa dajú samosprávy, podnikatelia a iní dohromady v regióne a dokážu zhromaždiť nejaké prostriedky zo svojich zdrojov, tak štát im pridá takisto. To znamená, keď zhromaždím desať, dostanem desať, keď zhromaždím sto, dostanem sto od štátu. Samozrejme, že sú tam určité kritériá a podmienky a tak ďalej, ale takto to funguje. Je to vynikajúci model z viacerých dôvodov, prináša peniaze do regiónu, motivuje aj tie samosprávy a motivuje aj miestnych podnikateľov, aby do toho dávali svoje peniaze a štát za odmenu dá toľko, koľko vlastne oni do toho vložia peňazí. To je podľa mňa cesta, akým spôsobom pomáhať cestovnému ruchu na Slovensku.
Pochopiteľne, že Slovensko ako ďalšie štáty v Európskej únii potrebuje propagovanie navonok, potrebuje, aby sme, aby sme mali nejaké nástroje na to, že keď prídem na nejaký veľtrh, aby Slovensko so svojou značkou, so svojou značkou zaznelo na týchto, na týchto podujatiach, a to je, to je úloha centrálnej vlády. Ale nemyslím si, že úlohou centrálnej vlády je teraz zriaďovať zase nejaké ďalšie komisie na ministerstve, ktoré, tieto komisie opäť budú sedieť na nejakých prostriedkoch a budú láskavo tieto prostriedky prideľovať.
Ja poviem príklad, je to, nie je to len, nie je to len otázka tejto oblasti cestovného ruchu, vidíme to všade a vidíme k tomu aj také farizejské vyhlásenia. Príkladom je, my dáme na, na obnovu pamiatok cez, tento raz, v tomto prípade nie cez ministerstvo kultúry, ale spomeniem, spomeniem ministerstvo investícií, dáme 300 mil. eur – a, regióny, rozhodujte si. No vôbec to tak nie je, pretože tie regióny si nebudú rozhodovať. Ono im to vždy bude schvaľovať ten, tá centrálna inštitúcia. To znamená, je to len rétorické cvičenie, a hoci máme v regiónoch pripravené rady partnerstva, obávam sa, obávam sa, či tie rady partnerstva budú mať dostatočné kompetencie, aby mohli samostatne rozhodovať o tých prostriedkoch. V tých regiónoch vedia, vedia veľmi dobre, že kam tie prostriedky smerovať, a dokonca ich môže vláda nejakým spôsobom donútiť, to, čo bol vlastne pôvodný zámer, vidím tu, ale pred chvíľou odišiel, štátneho tajomníka bývalého na ministerstve investícií pána Ledeckého, ktorý vlastne s touto myšlienkou prišiel, že jednoducho vytvoríme rady partnerstva, tam sa dohodnite medzi sebou, čo je pre vás najdôležitejšie v tom regióne, urobte si zásobník projektov a my vám dáme peniaze a vy si z toho zásobníka potom pekne tie peniaze rozdeľujte. Funguje to tak v Českej republike, funguje to v Poľsku, funguje to vynikajúco. Žiaľ, my držíme prostriedky hore v rukách a budeme dohliadať na každé euro, akým spôsobom sa bude prideľovať. Budeme zriaďovať komisie, ktoré o tom budú rozhodovať. Návrh tohto zákona je presne toto. Je tu komisia, ktorá, ktorú zriadi minister, a napokon minister bude rozhodovať o tom, že ako sa tieto prostriedky budú prideľovať. Ideme presne opačným smerom.
A na záver poviem toľko, žiaľ, nemám dôveru v inštitúcie, ktoré riadi Slovenská národná strana. Ako veľa sme rozprávali o ministerstve kultúry, veľa, o fondovom systéme, ktorý v podstate kolabuje na ministerstve kultúry, doslova kolabuje. Ako príklad môžem povedať program Obnovme si svoj dom, pokiaľ, podľa mojich informácií z tých šiestich programov zatiaľ komisia rozhodla v jednom programe a aj tak to neakceptuje ministerstvo kultúry. Bude si rozdeľovať po svojom. To znamená, priamo ministerka alebo jej ľudia, nejdem menovať ďalej, jej ľudia budú o tom rozhodovať, že, že akým spôsobom sa tieto prostriedky budú prideľovať, a komisia sa stáva v podstate len nejakým klišé, nejakým klišé, že tu máme jednoducho komisiu, ktorá o týchto veciach nieže rozhoduje, ale ktorá dáva plnohodnotný návrh, podľa ktorého sa potom ministerstvo riadi.
Obávam sa, že v prípade tohto návrhu zákona opäť len smerujeme k tomuto. Je to ako, je to ako cez kopirák písané, a preto v tomto prípade nebudem sa bližšie vyjadrovať k tomuto zákonu, pretože máme skúsenosti, napríklad včera zákon o emisiách. Kolega bol na výbore životného prostredia, 25-stranový pozmeňovací návrh hodinu pred zasadaním výboru a toto ide do druhého čítania. Hej? Obávam sa, že v tomto prípade sa môže stať to isté, nebolo by to nič nové a musím, musím ako na to reagovať politicky, nebolo by to nič nové, pretože vidíme zákony, ktoré sa týkajú kultúry, a tam to išlo ako, ako na, na páse, hej. Jeden pozmeňovák cez druhý a tak ďalej. Otváranie znovu rozpravy.
Takže ja si počkám, ja si počkám, ako bude vyzerať, vyzerať to, čo prejde do výboru, aké, aké pozmeňovacie návrhy prejdú do výboru, a potom sa možno bude dať aj doslova fundovanie vyjadriť o tomto zákone. Zatiaľ, tak ako je predložený, tak mám obavy, že či KDH bude schopné za takýto návrh zákona hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani poslankyňa, vyjadrím sa ja k tomu, čo ste povedali. Toto je klasický príklad, kde treba veľmi citlivo vážiť záujmy súkromného majiteľa a všeobecný záujem štátu. Je to, fakt to je vždy veľmi ťažká vec.
A poviem k tomu ešte ďalšiu, ďalšiu vec, že vždy sú dôležité, samozrejme, jasné, jednoznačné pravidlá. Ale to je stále málo, veľmi dôležité je aj ich vymáhateľnosť. Ja sám som mimoriadne znepokojený, ja mám rád prírodu takisto, keď vidím ako sa, kto sa všetko pohybuje v tých našich lesoch, a keď ma ide prejsť bicykel na chodníku, ktorý preňho, ktorý mu vôbec nepatrí, tomu cyklistovi, a keď ešte keď sa ohradím, tak ide ma zmlátiť, hej? Tej agresivity je obrovské množstvo v našej prírode, vlastne takisto ako v celej spoločnosti, ale človek by čakal, že ľudia si idú oddýchnuť do prírody a tá agresivita tam kvitne šialeným spôsobom. Preto, ak majú byť jasné pravidlá, ten zákon musí byť taký, aby bol vymáhateľný. To znamená, ak je ochrana záujmov v prírode nedostatočne vymáhaná, tak treba to jednoznačne zmeniť. S tým, v tom s vami úplne súhlasím.
Tiež som proti tomu, aby tento zákon umožňoval vjazd tých spomínaných štvorkoliek a motoriek a tak ďalej do prírody. Preto ak tento zákon smeruje k tomu, že to bude voľnejšie, tak jednoznačne ako to treba, to treba zatrhnúť, to ako nie je riešenie.
Vy ste spomínali, že sú tam niektoré nejasnosti, napríklad keď niekto dostane prístup, povolenie prístupu na svoj pozemok, tak musí prejsť cez iné pozemky. Áno, je to vážna vec, preto hovorím aj, nevyznám sa veľmi v tomto zákone, priznám sa, ja len principiálne sa k tomu vyjadrujem. Zákon by mal byť napísaný úplne jasne, jednoznačne a opakujem, mal by byť vymáhateľný. A takto treba aj pristupovať k navrhova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je to iba jedna krátka, ale veľmi dôležitá poznámka.
Tu hovoríme o dôchodkovom systéme, o I. a II. pilieri, o výplate dôchodkov z II. piliera, je to podľa mňa veľmi vážny návrh zákona a pri všetkej úcte k pani poslankyni, pochopiteľne, takéto návrhy by mala predkladať vláda a takéto návrhy by mali prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním.
To je všetko.

Kolega Majerský, myslím si, že tvoj zvýšený hlas bol v tomto prípade namieste, je to skutočne vážna vec. Tu nejde len o bezpečnosť ľudí, ja spomeniem, že rovnako keď si pozriete prieskumy medzi podnikateľmi, tak bezpečnosť je mimoriadne dôležitá vec aj pre podnikateľov. Jednoducho vládu zákona majú, majú zabezpečovať inštitúcie, ktoré na to sú, a v tomto prípade sú to policajti. Hovoril si o nutnosti riešenia ich platových pomerov, hovoril si o výsluhových dôchodkov a tak ďalej. A čo je vzácne, tak hovoril si aj o tom, že policajti by mali pracovať tam, kde ich treba, a tam, kde ich netreba, tak môžu pracovať civilní zamestnanci, to znamená, mierim týmto už k teda peniazom, že odkiaľ na to zobrať peniaze, aby sme dokázali policajtov zaplatiť, tu je ako jedna z tých ciest, ale upozorním na to, že tie opatrenia treba pripravovať systémovo a poukážem na jeden príklad. V tomto parlamente sa schvaľoval zákon o 13. dôchodkoch a prvýkrát v histórii v podstate ide zo Sociálnej poisťovne na 13. dôchodok aj policajtom. To znamená, že sme už do toho zakomponovali aj iné zdroje, ako je špeciálna správa zabezpečenia policajtov a vojakov, Sociálna poisťovňa do toho vchádza, ktovie, či by nestálo za úvahu, že tie peniaze, ktoré sa dali, dávajú na 13. dôchodok pre policajtov, či tie peniaze nemali ísť na platy policajtov. Lebo stále tu hovoríme o tom, že konsolidujeme, nemáme peniaze, sú problémy a tak ďalej, stále, stále je to z jedného mešca, vládneho mešca, hej, ktorý spravujeme, tam rátame aj Sociálnu poisťovňu. A možno toto bola tá cesta, že zamyslieť sa systémovo nad tým, ako sa predkladá tento návrh zákona a potreby policajtov sanovať aj týmto spôsobom, to znamená to, čo z tej Sociálnej poisťovne ide na 13. dôchodok, možno mohlo ísť na platy.

K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde.
Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale predsa len ma k tomu primäla moja pamäť. Nemám veľmi dobrú pamäť, ale tie šediny svedčia, že ako skutočne, ako tá pamäť slabne. Ale pamätám si niektoré veci spred viacerých rokov. Hovoríme tu o tom, že ako budeme riešiť problém s našim verejným dlhom. Ja som tu už spomenul pred niekoľkými minútami, že my sa tu rozprávame dajme tomu o mimoriadnych daniach, ktoré majú priniesť milióny eur do štátneho rozpočtu. A nejako nerezonuje diskusia o tom, že čo ak nám vypadnú eurofondy, čo sú miliardy eur. Ja som tu to číslo spomenul, budúci rok by Slovensko malo z eurofondov podľa návrhu štátneho rozpočtu z minulého roka, rozpočtu verejnej správy z minulého roka, Slovensko by malo čerpať v budúcom roku z európskych fondov a z plánu obnovy 3,4 mld. eur a príspevok do spoločného rozpočtu navyše je takmer 1,5 mld. eur. Tak keď si tieto čísla dáme dohromady, tak hovoríme o miliardách. Ten príspevok budeme musieť zaplatiť tak či tak, hej, to je úplne jasné. Ale hrozí nám, že možno prídeme o peniaze z eurofondov.
Takže to je ako veľmi vážna vec, pri ktorej nemôžeme zanedbávať, keď hovoríme o vývoji zadlženia Slovenskej republiky. Pretože ak nebudú peniaze z eurofondov, ktoré nám kryjú, čo ja viem, 80 % investícií verejných, tak jednoducho ak tie investície budeme chcieť dať nechať ostať, chceme, aby zostali zachované, tak tie peniaze budeme musieť zobrať odkiaľ? No, len zo štátneho rozpočtu. Takže, a to ide priamo do dlhu. Ale hovorím, ja si pamätám dosť a viem, že za vlády SMER-u v roku 2016 – 2020 bol predpoklad, že do konca funkčného obdobia bude Slovensko mať prvý raz v histórii vyrovnaný rozpočet. To bol zámer a, samozrejme, ja osobne som vtedy vítal, v politike som ešte nebol, ale vítal som, že konečne štát po toľkých rokoch, po toľkých desaťročiach konečne bude hospodáriť bez dlhu, prvý raz. Hoci ten vývoj bol pomerne priaznivý, tak napokon vláda Roberta Fica rezignovala na tento svoj cieľ. Pretože sám som očakával, akým spôsobom bude reagovať, ako bude zostavovať rozpočet pre budúcu vládu, to znamená volebný rozpočet, tak to aj voláme. A pochopiteľne, že, a vtedy bol tiež pán Kamenický ministrom, tak že vtedy zostavil minister financií v roku 2019 zostavil rozpočet na rok 2020 s deficitom zhruba pol percenta hrubého domáceho produktu. Takže žiadna nula, bol to deficit. Otázka je, do akej miery bol reálny ten rozpočet, pretože už nová vláda, ktorá nastúpila po februárových voľbách, musela zápasiť, samozrejme, s týmto rozpočtom. A to nehovorím, že prišla do toho pandémia a tak ďalej a tak ďalej. To je, taký komplexný problém vznikol, keď do toho započítame potom ešte energetickú krízu, infláciu a tak ďalej, že ťažko to je rozmotateľné klbko. Ale, ale isté je jedno, že vstupovali sme pri dobrej finančnej kondícii, dobrom hospodárskom raste sme vstupovali do roku 2020 so zámerom, so zámerom schodkového hospodárenia, hej. Takže v podstate zase len so zámerom vyrobiť nejaký, nejaký ďalší dlh.
K tomu pridám ešte jednu vec, bolo to 25. februára 2020, v tejto snemovni zasadol parlament pár dní pred voľbami a schválil 13. dôchodok. Mnohí ste možno boli pri tom. Ja som tu nebol. A ten 13. dôchodok zaťažil verejné financie podľa tých prepočtov, čo tam boli, zhruba pol miliardou eur. To znamená, že garnitúra, ktorá odchádzala, tak zaviazala budúcu vládu, nech bude akákoľvek, hej, aby vyplatila 13. dôchodok všetkým ľudom a tým pádom vlastne zaťažila aj Sociálnu poisťovňu, ktorá na to peniaze nemala. Toľko do histórie roku 2019-2020.
Rok 2023, Ódorova vláda. To, čo povedal minister financií, ako rešpektujem, to už v politike som bol. Dostala nastupujúca vláda, pár týždňov pred koncom roka dostala rozpočet, o ktorom povedal predseda vlády, že je nevykonateľný. Lebo bol podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bol tento rozpočet vyrovnaný. Jednoducho nedal sa dosiahnuť. Zároveň Ódorova vláda upozorňovala na to, že ak by sa predsa len postupovalo podľa tohto rozpočtu, čo to bude znamenať, aká katastrofa pre Slovensko. Samozrejme, strmý pokles životnej úrovne a tak ďalej. Dávam za vinu Ódorovej vláde, že nepripravila rozpočet realisticky. Áno, mali sme tu tie lego kocky, o ktorých hovoríme a z ktorých asi bude vychádzať aj terajšie ministerstvo financií. Ako potvrdila včera na hospodárskom výbore štátna tajomníčka z ministerstva financií, áno, čo sa týka z dane osladených nápojov, vychádzalo sa z lego kociek. Áno, vychádzalo z toho. To znamená, áno, predložila Ódorova vláda nejaké, nejakú predstavu alebo nejakú sumu, sumu nástrojov, cez ktoré konsolidovať verejné financie, ale nemala odvahu na to, nemala na to politickú odvahu, hoci to bola strana, bola to vláda úradníkov, ale ako vidíme, mnohí z týchto ľudí potom vošli do politiky, ako aj sám predseda vlády, takže táto strana nemala odvahu, táto vláda nemala odvahu, aby aspoň načrtla aspoň nejakú víziu realistického rozpočtu na rok 2024. Tým pádom ktokoľvek, ktokoľvek by zostavil vládu, ktokoľvek odtiaľto by zostavil vládu, tak v podstate pár týždňov pre koncom kalendárneho roka musí nanovo zostavovať rozpočet, musí nanovo všetko prepočítavať a zvažovať všetky riziká, samozrejme, aj tie politické riziká. Však vieme veľmi dobre, keď sa zostavuje rozpočet, tak vždy to je vec politická.
Takže ak teraz chceme hľadať vinu, že kto môže za to, že máme verejné financie v takomto stave, tak musíme sa na to pozrieť komplexne. Ja idem dozadu až pred rok 2020 a takisto idem pred rok 2024. Ako musíme sa na to pozrieť. A tým pádom Kresťanskodemokratické hnutie vtedy nebolo v parlamente tieto roky, posledných osem rokov nebolo v parlamente, tým pádom by si možno ma aj viacerí mali, mali trošku pozrieť dovnútra, že kde sa stala chyba? Čo sa vlastne stalo? Kde nám to začalo rásť? Akým spôsobom sme neefektívne využívali prostriedky? Takže z tohto hľadiska ja pozerám na ten dokument. Ja keď som si nazrel do toho dokumentu, tak, žiaľ, musím povedať, že sú tam staré čísla a toto, o čom rokujeme, tak nemá pre mňa nejakú výpovednú hodnotu. Akonáhle nebudeme mať na stole konsolidačný balík, tak celý tento materiál je vlastne zbytočný, aby sme sa o ňom rozprávali. Pretože my potrebujeme vedieť, že akú má predstavu vláda, čo bude robiť s verejnými financiami. A ja neberiem snahu ministerstvu financií, že chce nejakým spôsobom konsolidovať, aj keď asi tie tlaky boli nie zvnútra, ale zvonku a dokonca by som povedal, že zo zahraničia, aby Slovensko konsolidovalo verejné financie, sme členmi eurorodiny, máme euro. Jednoducho my z toho ťažíme, že máme euro, my si môžeme dovoliť šafáriť dokonca s peniazmi, ale pretože máme euro, nás tak drží tá kotva, že jednoducho nemáme také úroky na vládnych dlhopisoch, ako majú Maďari alebo Poliaci, alebo Česi, máme oveľa nižšie, pretože sme v eurozóne, využívame to, hej? Je pochopiteľné, že je tu tlak, aby sme hospodárili riadne. Pretože ak by Slovensko malo padnúť na kolená, malo by ísť do krachu, tak vlastne bude musieť vzniknúť niečo podobné, ako vzniklo pred desaťročím v prípade Grécka. Jednoducho všetci budú musieť za nás ťahať. Nič príjemné.
Takže rešpektujem, že ministerstvo financií a vláda pripravuje konsolidačný balíček, len apelujem, ja som tu už dnes apeloval na to, aby v rámci toho uvažovala aj o podpore biznisu, jednoducho bez toho sa nezaobídeme, nestrihajme biznisu krídla, ako nedopadne to dobre, a teraz dodám ešte druhú vec, pozrieme sa na výdavky. My sme dlhodobo kritizovali, že táto vláda hoci pre krátkosť času možno bola vystavená silnému pokušeniu, táto vláda napríklad siahla na plošnú, alebo pristúpila, alebo pokračovala v plošnej energopomoci viac za ako miliardu eur tento rok. To, čo mi hovorila vo vzájomnej diskusii ministerka hospodárstva, zatiaľ je to niečo vyše 700 mil. eur, ktoré sme minuli na energopomoc. Aj pre tých, ktorí to vôbec nepotrebujú. Ako ja beriem do úvahy, že nebol čas, ale táto vláda, takisto ako Hegerova predtým, poviem to úplne rovno, mala mať odvahu a aspoň o kúsok zvýšiť ceny energie. Máme ich regulované, máme ich regulované a aspoň o kúsok zvýšiť a neurobiť to tak, že budúci rok skutočne nás to čaká, a tu to bude politicky veľmi ťažká úloha, že jednoducho budú musieť ísť ceny hore plynu možno o tretinu a kúrenie a možno podobným tempom. Keby tie vlády postupovali iným spôsobom, a hovorím aj o Hegerovej vláde poslednej, že by jednoducho pristali na to, že aspoň nejaké zvýšenie spravia a chodili aj predstavitelia z Hegerovej vlády a chválili sa, máme najnižšie ceny v Európskej únii, no úžasné. Ale čo s nimi spravíme v roku 2025? My sme na to dávno upozorňovali. A keby vláda Roberta Fica mala odvahu nie chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Skutočne, ako to hovorí Peter Stachura, tak nie je to dôsledná daň, hej. Je jednoducho ten príjem toho cukru nahraditeľný iným produktom. A vlastne to aj pán Kišš hovorí to isté. Ja k tomu pridám, ako nepolemizujem o tom, že negatívne externality treba postihovať, len máme ich omnoho viac. Ja poviem príklad ďalší, teraz ma neberte, že chcem dvíhať dane, ale napríklad my nemáme spotrebnú daň z tichých vín napríklad, hej. Ale máme daň, máme daň z kadejakých alkoholický nápojov, z tohto nie. Ja rešpektujem, že môže to byť záujem štátu, aby sa pestoval vinič na Slovensku a dorábali vína, v poriadku, ale by mi pripadalo oveľa čistejšie, keby sme zdanili to, čo tu už bolo, to ja nehovorím novú vec, keby sa zdaňovali alkoholické nápoje podľa obsahu alkoholu, hej. Tak ako tu je to v tomto prípade podľa obsahu cukru, tak podľa obsahu alkoholu. A ak chceme, aby na Slovensku prekvital, prekvitalo pestovanie vína a dorábanie vína, no tak potom tie peniaze, ktoré vyberieme z toho tichého vína, tak ich vrátime naspäť tým vinárom, hej, napríklad. To sú čisté riešenia, preto som, preto som aj za, v tomto prípade za to, aby to bola dôsledná daň, keď už teda takto vyhlasujeme, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov.
A tiež som sa pozastavil zase na hospodárskom výbore, kde bola tiež pani štátna tajomníčka, nad tým, že prečo práve dve sadzby a prečo práve takéto sadzby a tak ďalej. No lebo tak sa to administruje. Zhruba takto odpoveď som dostal. No je to jednoducho tak. Možnože okolo tejto dane mala byť oveľa väčšia diskusia, tým skôr, že v tomto prípade na rozdiel od iných vecí ministerstvo financií predložilo tento návrh dostatočne skoro. Takže mohli sme o tom diskutovať viac.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme na stole zákon o, návrh zákona o sladených nápojoch. Ja si na úvod dovolím jednu gramatickú poznámku, skutočne aj na výbore som to hovoril. Malo by to byť správne o osladených nápojoch, pretože to je to dokonavé sloveso, od dokonavého slovesa osladiť je to odvodené. Toto je nedokonavé, to znamená, ako keby sme tie nápoje teraz stále sladili. To isté, ako vidíme, že sa v praxi používa úplne tiež nezmyselný výraz že vlhčené obrúsky. Ony sú zvlhčené, lebo už ich niekto zvlhčil a s takými zvlhčenými pracujeme. Takže to je taká gramatická poznámka, ak si ju niekto osloví, tak budem veľmi rád, ale ja si ctím slovenčinu, pracujem s ňou celý život, takže, takže preto na to poukazujem.
No, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna.
Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa zdvadsaťnásobila až ztridsaťznásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku.
Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné.
A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme.
Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva.
Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti, aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo, ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií.
Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensko budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené.
Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše pol roka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle, sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku.
Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej.
Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá Trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení, ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie, tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku.
A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon.
Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu.
Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné, kam smerujeme.
Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň, a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únii, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské.
Takže to je apel na vládu, počkáme si, aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ja sa na rozdiel od kolegyne budem venovať tomu, čo povedal doslova pán Viskupič. (Reakcia z pléna.) Na vás reagovať nebudem, samozrejme, lebo to neumožňuje rokovací poriadok.
Pán Viskupič spomenul, spomenul veľmi dôležitú vec aj teraz, ale, samozrejme, ešte aj v svojom predchádzajúcom vystúpení, že Slovensko nie je ostrov. Jednoducho susedíme s ďalšími štátmi, kde majú svoje vlastné finančné politiky, majú vlastnú daňovú politiku a keďže sme otvorený trh, tak jednoducho nemôžeme zakázať ľuďom, aby si nešli kúpiť cez hranice tovary. Takže skutočne ako ja tiež, tiež upozorňujem na to, že ministerstvo financií pri konštruovaní daňovej politiky a spotrebných daní musí hľadieť na to, ako sa vyvíja situácia v okolitých štátoch. Nemá to jednoduché, samozrejme, a navyše, to tu nebolo spomenuté, musí hľadieť aj na kurzy, pretože do toho veľa hovoria kurzy, aké majú okolité štáty, pretože keď sa pozrieme dokola, okrem Rakúska tu nie je ani jeden štát, ktorý by mal euro. Takže nie je to, nie je to jednoduché, ale na to má ministerstvo financií aparát odborníkov, aby takéto veci dokázali zvážiť a aby sme sa nedostali do situácie, aká tu už bola spomenutá v Českej republike, kde radikálne zdvihli spotrebné dane na tabak a očakávajúc, že aké príjmy to mechanicky prinesie, no neprinieslo, pretože Česko tiež nie je ostrov a tí ľudia jednoducho išli nakupovať do iných štátov. Takže očakávam, že ministerstvo financií a vláda bude zohľadňovať, že Slovensko nie je ostrov.