Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu tohto zákona. Na začiatku poviem, že myšlienka využitia úspor z II. piliera na investície na Slovensku je, má už veľa rokov, v podstate už krátko po tom, ako Slovensko prijalo reformu dôchodkového systému, tak sa o tom uvažovalo a bola o tom aj taká krátka diskusia a tá diskusia sa vždy krútila okolo jednej veci. Na jednej strane máte úspory obyvateľov, na druhej strane štát. Tí, čo sú v tom, čo sú v II. pilieri, čo tam majú uložené svoje prostriedky na dôchodok, majú snahu maximalizovať výnos, pochopiteľne. Na druhej strane je štát, ktorý má záujem minimalizovať úrok, za ktorý si požičiava peniaze. To znamená, kto teraz je v tej hierarchii dôležitejší? Je to vláda alebo sú to tí obyvatelia? A táto myšlienka je dnes o to háklivejšia, že v tom systéme je viac a viac ľudí a, samozrejme, že v tom systéme sú tým pádom aj oveľa väčšie peniaze.
Myslím si, že ale táto diskusia je legitímna a skutočne možno nájsť nejaké východisko z nej, i keď možno ani jedna strana nebude úplne spokojná, pretože tak ako to povedal včera aj predseda Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností, budú, budú, samozrejme, nad tým uvažovať, či tieto peniaze investovať do štátu, ale za podmienky, že ten výnos bude väčší, ako je pri štátnych dlhopisoch. Takže už táto, táto diskusia tu už je a určite sa v nej ešte bude pokračovať. Ja som, ja som rád, že sa táto diskusia neodvíja nejakým, nejakým prikazovaním našim sporiteľom a správcom ich prostriedkov, ale je to na dobrovoľnej báze. Takže toto je všetko zatiaľ v poriadku.
Nejde mi do hlavy iná vec. Reči o tom, že na bankových účtoch ležia veľké peniaze a takisto aj v týchto fondoch, v týchto fondoch sú veľké prostriedky, zaregistrovali sme vyjadrenie k tomuto od predsedu vlády už pred vyše rokom, bolo to takým neohrabaným spôsobom, sú tam peniaze a my ich nevieme použiť. Tak som sám očakával, že čo z tohto bude, že sú, samozrejme, aj štáty, kde siahli na dôchodkové úspory vyslovene, že či náhodou niečo takéto nenastane. A teraz tu prichádza schéma, o ktorej by sme v podstate mohli byť, by sme mohli byť upokojení, že nič také nenastane, ale pozrime sa za tým, že aký je vlastne účel použitia tých prostriedkov, ak ich tí sporitelia do týchto, do týchto štátnych, štátnych aktivít vložia. Nuž ak ide teda o sporiteľov, že im doprajeme, aby mali viac peňazí na dôchodky, no tak potom by im štát mal vlastne aj ponúknuť, ponúknuť, tým dôchodcovským správcovským spoločnostiam by im mal ponúknuť veľmi dobre, veľmi dobre úročené investície.
Ak ide o samé investície, potom si kladiem otázku, že ak chce vláda ozaj investovať, tak prečo to nerobí v iných oblastiach, kde to má vo svojej právomoci. A nebudem ďaleko chodiť, stačí sa pozrieť na eurofondy. Však eurofondy tvoria, pokrývajú väčšinu našich vládnych investícií a tie eurofondy sú, ich čerpanie v žalostnom stave. Takže ak nám ide skutočne o investície, prečo sa nepohneme tam, kde tie prostriedky sú? Ja len poviem, že len štátny rozpočet počíta tento rok, že z eurofondov sa minú viac ako 2 mld. eur. A tu v tomto prípade hovoríme o maximálne pri dnešných, pri dnešnej hodnote majetku o nejakých 800-900 mil. eur. Takže len v tých eurofondoch máme viac ako dvojnásobok, ktorý by sme mohli použiť. A ak ich nebudeme vedieť použiť, tie prostriedky, tak to bude skutočne problém. A nehovorím to len ja, hovorí to napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ak, vrátim sa ešte k tým sporiteľom. Ak štátu skutočne ide o to, aby, vláde ide o to, aby sa investovali prostriedky z týchto, z tohto II. piliera na Slovensku, tak potom si kladiem otázku, prečo sa nezaoberáme iným problémom. Prečo neponúkame nástroje, ktoré sú bežné v inom svete? Mierim tým napríklad na kapitálový trh slovenský, ktorý je v podstate mŕtvy. Burza cenných papierov, burza cenných papierov má minimálny obrat. Keď si chceme, aby sme vedeli zhruba, o koľko ide, ten ročný obrat burzy cenných papierov je zhruba toľko, čo ministerstvo financií ponúklo tento rok občanom, keď si nakupovali štátne dlhopisy. Takže to je nejakých 400-500 mil. eur ročne. Takže prečo sa potom napríklad nezaujímame o burzu, prečo, prečo, prečo ju nevytiahneme z tých plienok, v ktorých nám leží už niekoľko desaťročí a prečo tam neponúkneme nástroje na to, aby tí sporitelia mohli investovať prostriedky do slovenských spoločností na slovenskom kapitálovom trhu napríklad? A mohol by som pokračovať, ale vrátim sa vlastne k tomu, k tomu predmetu dnešného zákona, a to je skrátené legislatívne konanie. Nebudem opakovať to, čo hovorili kolegovia, že skutočne ja si myslím, že nie sú dôvody, aby sa takýto zákon prijímal v skrátenom legislatívnom konaní, už keď pre nič iné nie, tak pretože nedokážeme o tom diskutovať plnohodnotne, ako to je pri bežnom legislatívnom konaní.
Ale ak si kladiem otázku ďalej, že prečo práve teraz a prečo tak rýchlo, viete, napadne mi jedna vec. Slovensko je hodnotené ratingovými agentúrami. A v najbližších týždňoch prijme najväčšia ratingová agentúra na svete Standard & Poor's prehodnotenie ratingu Slovenska. Ten rating sa u tejto agentúry drží dosť vysoko a hrozí nám, že sa ten rating prehodnotí, skutočne nám to hrozí. A mám obavy, či to načasovanie nie je preto, aby sa ešte pred tým, ako táto agentúra vyriekne ten záverečný verdikt, čo sa týka ratingu, aby nedostala táto agentúra vlastne od vlády nejakým spôsobom, nejakým spôsobom podnet na to, aby sa zamyslela, aby pripustila, že vláda je ochotná investovať, je ochotná zhromaždiť prostriedky a dať ich do investícií a ak by sa to tak stalo, možno rozprúdiť aj ekonomický rast na Slovensku. Ako vieme, ekonomický rast prispieva k tomu, aby štát vyrastal z tých dlhov, takže skutočne mi napadlo, či toto nie je ten pravý dôvod, prečo sa s takýmto, s takýmto nástrojom ponáhľame. Pre mňa argumentovať tým, že Spojené štáty uvalili na Európsku úniu clá, a tým pádom aj na Slovensko, to je dosť slabý argument, aj keď to Slovensko skutočne je ako najotvorenejšia ekonomika v Európskej únii, je mimoriadne závislé nad, závislé na obchode a na vývoze produktov a zvlášť keď teda tie najvyššie clá sa majú týkať automobilov.
Takže sám si kladiem otázku, prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo za pár hodín máme prijať zákon, ktorý doslova bude hýbať úsporami občanov, ktoré budú mať na dôchodok. A na záver poviem, že ak skrátené legislatívne konanie, ktoré sa nadužíva, samozrejme, v tejto snemovni odvtedy, ako nastúpila táto vláda, tak ak bolo namieste nejaké skrátené legislatívne konanie, my sme to hovorili za KDH, bolo to napríklad v marci, keď sme vyzývali vládu, aby použila skrátené legislatívne konanie na zrušenie zákona o transakčnej dani, pretože už ináč to nešlo, iba skráteným konaním.
Takže odtiaľto vysielam aj apel, aby sme skrátené konanie používali skutočne vtedy, keď to treba. V tomto prípade to skutočne nie je nevyhnutné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja len k tej poznámke, že nie je vhodný čas a neriešia sa... nerieš.... riešia sa tu zbytočne nejaké hodnotové témy. Tou jednou, jednou z tých hodnotových tém je, však to bolo predstavené, je aj reforma prokuratúry. To je taká vážna vec, že musíte mať nejaký základ, keď chcete, chcete sa niekam posunúť ďalej.
Druhou vecou, o ktorej sme hovorili, je inštitút skráteného legislatívneho konania a posilnenie právomoci Ústavného súdu v tejto oblasti, takže to je zase, však vidíme, ako sa tu prijímajú zákony, čo sa tu deje. Však ja som, napríklad dnes sa pýtam kolegov, že ak skončíme s rozpravou k ústave skôr, že čo bude nasledovať, pretože ani, vidím pomaly ministra financií, tak asi jeho zákony, pretože v takom chaose tu žijeme. Takže ja vôbec tým nechcem povedať, že nežijeme v čase obrovských problémov. Stopercentne. Len začínam byť trochu skeptický, či v tomto parlamente dokážeme vyriešiť clá Spojených štátov uvalené na Európsku úniu. Je to ozaj veľká téma, a to, čo hovoril predtým aj kolega Krátky, tak skutočne by si zaslúžila, zaslúžila diskusiu, len neviem, by sme sa tu mohli aj roztrhať, asi by sme sa k tej diskusii tu nedostali našimi hlasmi.
Takže opakujem, sú tu té... sú tu obrovské problémy, v ktorých, do ktorých sa Slovensko nachádza, a nielen Slovensko, ale celá aj, aj celá Únia, však to vidíme. Ale aj tie veci, o ktorých hovoríme, môžu prispieť k tomu, aby sme mali nejaký základ, z ktorého vychádzať.
Ak poslanci vládnej koalície pristúpia na to, že, že napríklad dáme do ústavy úpravu používania skráteného legislatívneho konania, myslím si, že to bude veľký posun dopredu.

Pán kolega Horecký, mne sa na tom vystúpení, zvlášť ma osvojilo tá, to budovanie rovnováhy medzi tým, že pokiaľ má právo vychovávať to dieťa rodič a odkiaľ učiteľ. Je to vlastne vymedzenie. Všetci, všetci máme, pochádzame z nejakej rodiny a všetci žijeme v nejakej spoločnosti, takže nájsť tú rovnováhu je vždy veľmi ťažké, ale je to nevyhnutné, hľadať tú rovnováhu.
Je nás tu viac takých, čo boli vychovaní ešte v minulom režime, a ja si na tom veľmi dobre spomínam, čo to bolo, keď nás vychovávali v škole nejako a niečo iné sme mali doma. Tie schizofrénie, ktoré boli, keď prišla moja sestra zo školy a povedala maličká, mala nejakých 6-7 rokov a hovorí: „Otec, nás naučili perfektnú básničku“ – A otec: „No tak, povedz, povedz.“ – A ona začala a tá básnička sa končila týmito slovami, to si pamätám: „A na šťastie našich detí Leninské oko svieti“. A otca skoro vystrelo, keď to počul. (Povedané so smiechom.) Ale však všetci sme vedeli, že niečo iné sa vyučuje v škole a niečo iné sa uznáva doma, takže ja len aj možno touto úsmevnou príhodou nabádam na to, aby sme sa znovu nedostali do situácie, že niečo iné budú, v niečom inom budú vychovávať rodičia deti doma a do niečoho iného by boli nútené tie deti vo výchove v škole, takže plne stojím za tým, čo povedal kolega Horecký.
Treba nájsť tu rovnováhu. Nájsť, pokiaľ rodina a odkiaľ škola.

To, čo kolega Janckulík spomenul, to je druhá oblasť tých ústavných zmien, ktorá vyslovene súvisí s úplne inými otázkami ako kultúrno-etickými a tak ďalej, je to vyslovene naším zámerom, aby sa takéto niečo dostalo do ústavy, je tu minister spravodlivosti a vie, že keď Ústavný súd posudzoval trestné kódexy minulý rok, tak vyhol sa posudzovaniu procesu.
V tomto prípade chceme, aby ozaj mohol Ústavný súd posudzovať aj proces, ako sa, akým sa zákon prijímal. Je to do veľkej miery možno aj smutné, že sme dospeli až sem, že si musíme nejaký bič vyrobiť tu v parlamente na to, aby nás Ústavný súd bičoval, keď použijeme takýto inštitút skráteného legislatívneho konania, ale, žiaľ, je to tak, je to možno ako pri stavebnom zákone, že možno musí raz byť prvý raz zbúraná jedna čierna stavba, aby sme si začali ozaj ctiť zákon a žiadať aj jeho vynucovanie, tak aj v tomto prípade, aby sme dali punc legislatívnemu procesu bez ohľadu na to, ako kolega povedal, akákoľvek vláda tu je v akejkoľvek zostave, aby sme mali istotu, že keď sa zneužije tento inštitút skráteného legislatívneho konania, tak je tu inštitúcia, ktorá buchne po stole a povie – nie, nerobili ste to v súlade s ústavou, neurobili ste to v súlade so zákonom, ta jednoducho takto postupovať nemôžme.
Takže toto je, toto je ten zámer do budúcna.

Áno, postavenie prokuratúry považujeme za veľmi dôležité, tak ako si, kolega Čaučík, hovoril, preto sme, preto s tým ideme až do ústavy. Veľmi citlivo sme reagovali na to, akým spôsobom bola zrušená špeciálna prokuratúra, a toto nevnímajme len ako tlak zo strany Európskej únie, aby boli obhájené jej záujmy, to znamená, aby sa, aby sa nedefraudovali prostriedky, ktoré prichádzajú z Európskej únie na Slovensko, ale vnímame to v širšom kontexte.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme aj takýmto spôsobom dali signál spoločnosti, že nemienime sa vrátiť do 90. rokov, keď vybuchovali autá a umierali ľudia. Ja len spomeniem prípad spred niekoľkých dní, keď našli, našli mŕtveho prokurátora v Banskej Bystrici. Skutočne začína sa nám to tu trošku tak vracať do tých 90. rokov a opakujem to, čo aj vysvetlil kolega Čaučík a čo predkladáme, je, že aby sme jasný signál, že v tomto štáte chceme bojovať s organizovaným zločinom a všeobecne s kriminalitou a aby aj prokurátori, ktorí, vidíme, že sú pomaly ohrozovaní na životoch, aby aj prokurátori vedeli, že spoločnosť stojí za nimi.

Kolega Škripek, kto si dnes vypočul tvoje vystúpenie, tak pochopil hĺbku, hĺbku tohto problému.
Ja sa síce venujem viac ekonomike, ale to, čo si povedal a čo je dôležité, že ak by sa uplatňovali tie spôsoby surogátneho manželstva, dokonca by boli nejakým spôsobom legalizované, tak je to obchodovanie s človekom. Je to, človek sa stáva tovar. A ja, hoci sa venujem... a možno práve preto, že sa venujem ekonomike, tak poviem, že jednoducho nemôžme dopustiť, aby sa človek stal tovarom, nech je už v akomkoľvek štádiu vývoja, či to je embryo, alebo to je starý človek, alebo človek, ktorý je na hranici života, a v záujme, v záujme nejakého biznisu sa stáva tovarom. Alebo sa stáva tovarom človek pre svoje orgány. Jednoducho, toto je všetko neprijateľné.
Takže tak, ako si to vykreslil, myslím si, že to je veľmi dobre pochopiteľné, a myslím si, že tak ako v tej ekonomike, ktorú spomínam, existujú na mnohé veci regulácie, ktoré sú potrebné, aby tá ekonomika fungovala, tak v tejto oblasti sú tie regulácie dôležité tým skôr. Jednoducho tá technika nás natoľko predbehla, že o tých reguláciách musíme uvažovať, opakujem, aby sa človek nestal tovarom.
Súhlasím s tebou.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k predloženému návrhu zákona. Hneď na začiatok poviem, že ak sledujeme nejaké znaky, ktoré nesie vládnutie tejto vlády, tak to je, by som povedal, politika mešcov. To znamená, že každý, každý predstaviteľ tej vlády alebo dokonca možno aj nie priamo člen vlády, tak sa mu dostane do rúk určitý mešec, s ktorým môže nakladať. Spomínal to tu kolega, kolega Ledecký, ktorý hovoril o tom mediálnom dome pre rómskeho splnomocnenca. Rokovali sme, rokovali sme nedávno o mešci pre podpredsedu vlády pre fond obnovy, ktorý dostane mešec na to, aby mohol prideľovať dotácie vo vede a vo výskume. Nič proti tomu, samozrejme, aby sa tieto oblasti podporovali, len vidíme, že sa to takýmto spôsobom, takýmto spôsobom prerozdelí dopredu a potom vlastne v rámci tých koaličných dohôd tieto, tieto mešce potom sa používajú týmto spôsobom. A, žiaľ, musím povedať, že aj ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja aj keď dostáva nejaký mešec, je úplne maličký, je skutočne maličký, nie je to, pán minister, vy ste to prevzali, ten návrh zákona, takže nebudem vás teraz kritizovať, vás osobne, ale to je úplne maličký mešec, ktorý, ktorý má slúžiť v tomto prípade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Nuž povedzme si, povedzme si, aké sú to peniaze.
Tento rok má, na rozvoj prioritných okresov sa má minúť necelých 12 mil. eur. Dvanásť miliónov eur. Už to tu viackrát bolo povedané, že aká to je v podstate zanedbateľná čiastka z hľadiska tých problémov, ktoré tieto najmenej rozvinuté okresy na Slovensku majú. Ja túto otázku chcem spojiť aj s tým, že vlastne kde sa tie samosprávy dnes nachádzajú. Veľmi krátko to poviem, my sme to tu o tom hovorili aj s ministrom financií, týka sa to financovania samospráv, ja poviem len pár čísel, chronicky ich opakujem, ale budem to opakovať.
Tento rok dostanú samosprávy, obce dostanú tento rok o 170 mil. eur menej z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb ako minulý rok. Z dane z príjmov právnických osôb dostanú veľkú nulu, to znamená nič. A to, že tu rokujeme o tom, že dostanú obce preddavky z tejto dane z príjmov fyzických osôb, to sa dalo predvídať už vlani, pretože tie obce jednoducho sú vo veľmi zlom stave, ako sa prijímal vlani štátny rozpočet, tak ja som na to upozorňoval, obce prídu prosiť vládu, aby dostali peniaze a je to tu, je to tu, musím povedať.
Robíme s nimi to, že im umožníme rozpúšťať rezervné fondy. To znamená, rozpúšťať, rozpúšťať, zbavovať sa doslova majetku a tieto peniaze používať na to, aby sa zabezpečil bežný chod samospráv. Na tú, na tú až smiešnosť tej sumy, ktorá sa má použiť na rozvoj najmenej, teda na podporu najmenej rozvinutých okresov, uvediem ilustračný príklad. My tu hovoríme roky o tom, že peniaze z eurofondov by sa mali presunúť na samosprávy možno až z polovice a keď si zoberiem štátny rozpočet na tento rok, ten počíta s tým, že z eurofondov sa minie tento rok 2,142 mld. eur. Ak by polovica týchto peňazí išla na regióny, máme tu radi partnerstvá napríklad, ktoré majú spracované projekty, tak tá suma z tých eurofondov by bola 185-násobok toho, čo ideme venovať na najmenej rozvinuté okresy.
Čo s tým robiť? Ja teda hovorím, že z hľadiska, z hľadiska samospráv tých otázok je veľmi veľa. Spomínali sme tu už niektoré veci, spomínali sa tu miestne akčné skupiny, ktoré sú, niekde fungujú, niekde nefungujú, ale ktoré sú veľmi dobrým spôsobom, ako pomáhať tým regiónom priamo z týchto európskych peňazí. Miestne akčné skupiny nám kolabujú práve preto, akým spôsobom pristupuje k tomu vláda, najmä ministerstvo pôdohospodárstva, odkiaľ sa to financuje.
Ďalšia vec. Ministerstvo financií samo vyvíja tlak, aby samosprávy zvyšovali dane. To znamená, aby si sami riešili problémy. Ja len poviem príklad. Ministerstvo financií počíta, že tento rok zdvihnú samosprávy poplatky za spracovanie odpadu zhruba o 20 mil. eur a už s tým počíta v rozpočte, že pomáhajte si, obce, sami. Sú tu tlaky na to, aby sa zvyšovali dane z príjmov, dane z nehnuteľností. Zatiaľ ten, ten, tá predstava ministerstva financií nie je celkom špecifikovaná, ale vidíme, že ten tlak narastá. Jednoducho aby si dane sami, aby si samosprávy sami zdaňovali vlastných občanov a robili to vlastne namiesto ministerstva financií.
Stále nemáme audit, čo sa týka prenesených kompetencií samospráv. Či sú tie, či sú tie kompetencie, ktoré samosprávy vykonávajú, či sú tie kompetencie dostatočne finančne podporené zo strany vlády. Nevieme, čo ďalej s decentralizáciou. Bude sa decentralizovať? Hovorí sa o tom roky. My sme za to, aby sa decentralizovalo. Nevieme o tom nič.
Spomenul sa tu problém Rómov. My tu diskutujeme o tom, že sa majú dávky v hmotnej núdzi podmieniť prácou, vieme dobre, že sa to dotkne aj Rómov, ale nehovoríme o tom, čo komplexne robiť s touto témou a to je skutočne veľmi vážna vec, najmä keď si uvedomíme, že na Slovensku máme na jednej strane nezamestnaných a na druhej strane máme veľký dopyt po pracovníkoch, to číslo prekročilo už 100-tisíc, 100-tisíc voľných miest je na Slovensku, ktoré nedokážeme obsadiť.
Takže tých problémov je veľmi veľa a toto, o čom tu rokujeme dnes, toto je úplná drobnosť. Ja by som povedal, že to je skôr taká hra so slovami, je to taká, taká kamufláž, že ideme, ideme pomáhať najmenej rozvinutým okresom, je to taká hra a nakoniec, nakoniec poviem, že váš predchodca, pán minister, ja som mu to povedal viackrát a vlastne vaša pôvodná materská strana hovorila o tom, že ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja treba zrušiť, treba zrušiť. A vy teraz sedíte na poste vlastne inštitúcie, ktorá mala byť zrušená. Samozrejme, že o tom možno polemizovať, či túto inštitúciu zrušiť, ale ja poviem jednu vec. Ak má táto inštitúcia mať zmysel, tak nemôže, nemôže to byť inštitúcia, ktorá bude stále centralizovať a držať zdroje takto v hrsti. Nemôže to tak byť. A tento zákon zase len drží aj keď palec v druhej hrsti a on láskavo, vláda rozdeľuje nejaké peniaze regiónom a najmenej rozvinutým okresom. Treba tie právomoci presunúť dole. A ak má ministerstvo investícií fungovať ako zmysluplné ministerstvo na Slovensku, možno to už nebude ministerstvo, možno nejaký úrad, ale ak to má zmysluplne fungovať, tak, prosím vás, nech to je inštitúcia, ktorá pomáha tým, čo spotrebúvajú tie eurofondy, nie im robí prekážky, ale pomáha. Ja si predstavujem túto inštitúciu, hovorím, nemusí to byť ministerstvo, ako inštitúciu, ktorá robí servis pre tých, čo čerpajú tie eurofondy, takto to robia v Poľsku, jednoducho, takto to robia v Česku.
Ja poviem na záver jeden príklad. Hovoril mi to jeden starosta z prihraničnej dediny na Morave. Zazvonil mu telefón, odkiaľ sa ozvala krajská koordinačná agentúra, teraz presne nepoviem ako, bola to samosprávna inštitúcia. Prosím vás pekne, máme tu voľné prostriedky z eurofondov za 100 mil. českých korún, nemáte nejaký projekt, aby sme tie prostriedky mohli minúť? Toto je situácia v Českej republike. U nás keď si prečítate správu Najvyššieho kontrolného úradu o miestnych akčných skupinách, tak to je katastrofa, kolega Ledecký to tu spomínal. Jednoducho u nás sme majstri v tom, ako vieme vyrábať prekážky, aby sa tie peniaze nečerpali.
Takže ja pánovi ministrovi nechám 100 dní, uvidíme, ako sa mu bude dariť, podľa tých prvých vyhlásení, ktoré mal, tak odvahu má do niektorých krokov, týka sa to napr. tých eurofondov, takže uvidíme, budeme to sledovať.
Ďakujem za pozornosť.

Kolega Škripek, oceňujem tvoje vystúpenie. Ja sa zmienim o jednej oblasti, ktorú si spomínal, a to sú clá, o ktorých sa dnes veľa hovorí, zo strany Spojených štátov.
Vôbec celkovo oblasť zahraničnej politiky v oblasti podpory investícií a oblasť nejakej spolupráce v Európskej únii je pre mňa dosť nečitateľná, pretože môžeme to vnímať ako taký oportunistický postup vlády, keď na jednej strane spomeniem, keď sa uvaľovali clá na čínske elektromobily, tak Slovensko nepodporilo tieto clá na rozdiel od mnohých iných štátov. Samozrejme, že tam sú záujmy automobiliek. Potom vidíme, že Slovensko skutočne veľmi vysokou mierou podporuje čínske investície na Slovensku v automobilovom priemysle. Potom vidíme, že predseda vlády sa hrdí tým, že rokoval s predstaviteľmi Spojených štátov aj o clách. Konkrétne si spomínal pána Muska a on hovoril, že rokoval s pánom Muskom o tom, aby sa tieto clá odložili. No a napokon sme zaregistrovali koncom minulého pracovného týždňa, že predseda vlády sa vyslovil za to, aby Slovensko hojne začalo podporovať automobilový priemysel, ktorý je v ohrození. To znamená, na jednej strane vidíme tú politiku na štyri svetové strany, ozaj, na každú jednu stranu a na druhej strane vidíme rozhnevaných partnerov v Európskej únii, napríklad postojom k Ukrajine, postojom Slovenska k Ukrajine. No a teraz vidíme apely vlády na to, aby práve táto Európska únia podporovala vehementne automobily. Takže mne to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja som si doniesol aj počítač, aby som pracoval s číslami presne a s číslami, ktoré uvádzajú renomované inštitúcie aj samo ministerstvo financií. Takže k samosprávam a k tomu, čo tu máme predložené.
Keď sa pozrieme na schválený rozpočet verejnej správy a štátny rozpočet z konca minulého roka, tak vidíme, že samosprávy skutočne dostanú, v tomto prípade myslím obce, o 170 mil. eur menej, čo sa týka podielovej dane z príjmov fyzických osôb. Samozrejme, že môžeme hovoriť o škôlkach, môžeme hovoriť o daňovom bonuse a tak ďalej, ale jednoducho dostanú menej, je to tak. A keď som si teda pozrel návrh rozpočtu a toto som uvidel, tak mi bolo hneď na začiatku jasné, že samosprávy sa dostanú v priebehu roka 2025 presne do tohto stavu, kde sú dnes. To znamená, že budú musieť ísť a prosíkať ministerstvo financií, aby dostali peniaze na prežitie. A nepomôže im ani rozpúšťanie rezervného fondu, rezervných fondov, vlastne rozpúšťanie vlastného majetku. Ja som sa rozprával so samosprávami, ktoré na to, aby mohli zabezpečiť bežný chod, tak už doslova rozpredávajú svoj majetok. V takomto stave sú dnes.
A čo ministerstvo financií? Ministerstvo financií jednoducho, to je zase z materiálu Inštitútu finančnej politiky, ministerstvo financií počíta s tým, že však pomôžte si trošku aj samy, však máme konsolidáciu. Takže čo sa stalo? Od 1. 1. 2024, hej, keď začalo vlastne v podstate veľmi silno tiecť samosprávam do topánok, tak vybrali na dani z nehnuteľností o 120 mil. eur viac ako rok predtým. 72 % okresných miest zdvihlo sadzby v priemere o 40 %, o 40 % jednu daň, tak on mi povedal, že má číslo. Dane za špecifické služby, to je, to je poplatok za zber a spracovanie komunálneho odpadu a daň z ubytovania, tá zase stúpla medziročne v roku ´24 o 45 mil. eur. A čo robí ministerstvo financií? Inštitút finančnej politiky počíta s tým, že vyzbiera tento rok ešte o 20 mil., teda aj obce vyzbierajú ešte o 20 mil. viac na tejto dani. A nevieme teda, čo chystá ministerstvo financií, aké kroky, čo sa týka dane z nehnuteľností, pretože aspoň tak som to zachytil, ako minister financií povedal, že sa uvažuje o nejakom vyrovnaní vzťahov so samosprávami, a bolo to tak vlastne, táto odpoveď bola položená, teda bola po otázke, že ako to bude s daňami z nehnuteľností.
My hovoríme dlhodobo, že v tejto špecifickej situácii, ktorá nastala, samozrejme, aj tým, že sa zmenil daňový bonus, tak v tejto špecifickej situácii potrebujú samosprávy ešte viac ako predtým daňový mix. Ten daňový mix tu v podstate bol, bol tu predchádzajúce dva roky, pretože samosprávy získali okrem podielu z dane z príjmov fyzických osôb aj podiel z dane z príjmov právnických osôb. To bolo po dva roky. V roku 2025 získajú z tejto dane veľkú nulu, nezískajú nič. To znamená, ak to bol aký-taký daňový mix, tak teraz nie je žiaden a jednoducho je to naviazané na jednu daň, čo sa už dávno prežilo a treba to riešiť.
Ja uznávam, že samosprávy, takisto ako vlastne všetci na Slovensku sa musíme nejakým spôsobom podieľať na konsolidovaní verejných financií. Je to tak, dostali sme sa do veľmi ťažkej situácie, ale spôsob, akým sa to deje, to znamená spôsob taký, že zaťažíme tie samosprávy viac a že od nich žiadame, aby skutočne siahali doslova až na svoj majetok, neviem, či to je práve ten najlepší spôsob. Navyše keď vidíme, že tá konsolidácia vyzerá tak, jeden krok dopredu, dva kroky dozadu. To znamená, že schválim si vyššie dane, poplatky a tak ďalej a zároveň, jednou rukou a druhou rukou zasa rozdávam peniaze na veci, ktoré v podstate ani nie sú známe. Však si spomeňme, spomeňme si, ako sa robila konsolidácia vlani v septembri. Ministerstvo financií vypočítalo nejaké čísla a zrazu tam ostala visieť nejaká jedna miliarda eur. Je to potrebné, aby sa až toľko vyzbieralo navyše? No a potom sme sa dozvedeli, že akým spôsobom sa to rozdávalo navyše. A teraz, ja nechcem používať slovník ministra financií, ktorý stále hovorí o táraní a že tu táram a neviem čo, ale ak niekto tára, tak skúsim povedať, že tára aj minister financií. A to je oveľa horšie, ako keď tára poslanec, jeden zo stopäťdesiatich.
A prečítam vám to, čo sa minister financií vyjadril na začiatku, čo je to tá správa Európskej komisie. Slovensko dosiahlo najhoršie postavenie spomedzi krajín EÚ podľa ukazovateľa S1, ktorým sa vyjadruje veľkosť zlepšenia salda verejných financií potrebného na zníženie verejného dlhu na 60 % do roku 2070. Na takto nastavenú zmenu by podľa tohto ukazovateľa bolo potrebné zlepšiť bilanciu verejných financií o 6,5 % hrubého domáceho produktu. Je to jasne povedané? Ja si myslím, že to je úplne jasne povedané. (Reakcia navrhovateľa.) Je to, presne to čítam... (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, že sa vám to nepáči... toto zverejnil... (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Kľud, kľud, kľud. Pán minister, pán minister, reagovať potom, dobre, ako navrhovateľ.
Nech sa páči, pokračujte.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Slovensko je zároveň jedinou krajinou, ktorá sa podľa S1 nachádza v pásme vysokého rizika. Ukazovateľ S1 je metodicky veľmi blízky slovenskému ukazovateľu dlhodobej udržateľnosti, ktorým sa vyjadruje stav dlhodobej udržateľnosti podľa ústavného zákona. Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá len cituje európsku správu. Ja viem, že sa ministrovi financií zle počúva, čo hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo ju nerešpektuje, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je ústavná inštitúcia, ktorá hľadí na zdravie verejných financií. A tak ju treba aj brať.
A poslednú poznámku, čo poviem. Viete, ja si veľmi rád počkám, čo bude možno už tento mesiac. Agentúra Standard & Poor's, to je najvýznamnejšia agentúra na svete, ratingová na svete, sa vyjadrí k ratingu Slovenska. A to bude, to bude možno výsle... to bude známka, kam sa uberá Slovensko v konsolidácii za toho rok a pol, čo tu máme túto vládu. Hovorím, nebudem sa tešiť, ak to hodnotenie nedopadne dobre. Vôbec sa nebudem tešiť, lebo to dopadne na nás všetkých. Ale treba si ctiť, treba si ctiť a brať do úvahy vyjadrenia renomovaných inštitúcií a podľa toho aj postupovať.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister financií, tuším je nás tu viac ako oproti nám, ale však sledujú nás, predpokladám, ľudia aj cez priamy televízny prenos, takže vyjadrím sa aj ja k predkladanému návrhu zákona, ktorý súvisí o zhromažďovaní informácií, ktoré bude potrebovať ministerstvo hospodárstva na udeľovanie energetických dotácií.
V prvom rade musím povedať toľko, že v Kresťansko-demokratickom hnutí hovoríme o tom už roky, že Slovensko potrebuje zákon o energetickej chudobe, a keby sme ten zákon mali, tak jednoducho dnes možno neriešime tieto problémy, ktoré sú tu. Musím povedať, že aj predchádzajúca vláda k tomuto kroku, alebo k tomuto, k tejto politike pristupovala pomerne vlažne, aj keď treba povedať, že bolo to v situácii, keď skutočne tie ceny energií boli veľmi vysoko a boli rozkolísané a mali sme tu pandémiu, a toto všetko, keď sa pospájalo, tak vláda musela prijímať také opatrenia, aby vlastne hasila tú situáciu. Ale napriek tomu v januári 2023 sa do vlády dostal materiál, ktorý predložil Úrad na reguláciu sieťových odvetví, a v tomto materiáli sa práve hovorilo o energetickej chudobe, alebo pomoc s energiami, a ten materiál sa volal Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina; vláda ten materiál schválila a na základe tohto materiálu mala vzniknúť nadrezortná skupina poskladaná zo zástupcov niekoľkých ministerstiev vrátane ministerstva hospodárstva, aby vlastne prišla tá skupina s tým, že ako postupovať pri dotáciách na energie pre domácnosti. Je to teda už viac ako dva roky, ktorý, ako bol tento materiál vo vláde schválený, a pokiaľ ja viem, tak sa nedialo s ním nič ďalej a vlastne kde sme zase úplne niekde na začiatku.
A tento zákon, ktorý je predložený na rokovanie parlamentu, tento zákon má, by som povedal, veľmi komplikovane stanovený cieľ, čomu má vlastne slúžiť tento zákon. Ja to prečítam, lebo z toho to bude, z toho to bude úplne zrejmé.
Má vzniknúť komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci. To znamená, takéto niečo má vzniknúť a na to, aby to vzniklo, tak je tu vymenovaných 15 registrov, alebo inštitúcií a ešte je tam otvorená posledná odrážka, že sa to môže týkať aj ďalšej inštitúcie, ktoré budú povinné ministerstvu hospodárstva poskytovať potrebné informácie, aby mohlo tento register vytvoriť.
Nuž v prvom rade poviem toľko, že problém adresnej, adresných energetických dotácií je problém staršieho dáta, ako som spomínal, a myslím si, že sa mohol vyriešiť minulý rok. Napokon ja sám som bol aspoň v závere minulého roka povzbudený, že aj ministerstvo hospodárstva konečne prišlo s nejakými návrhmi. Pani ministerka bola vtedy na hospodárskom výbore, pamätám si to veľmi dobre, bolo to pred piatimi mesiacmi, kde dokonca hovorila o tom, že existujú varianty, akým spôsobom by sa tieto energodotácie mali poskytovať. A tiež nám odpovedala na otázky, ako dlho pracujú vlastne na tom systéme adresnej pomoci, a pamätám si, že v apríli minulého roka, takže to je presne pred rokom, sa začali práce na ministerstve hospodárstva, aby takýto model bol vytvorený.
Boli sme, boli sme teda informovaní, že ide už len o to, že aký model sa vyberie, lebo malo to byť v alternatívach. Nuž ale potom prišiel december a stalo sa to, čo vlastne sa dalo aj čakať, že priamo vláda si opäť zobrala tú právomoc, postavila sa nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a stanovila stropné ceny plynu a tepla. Bolo to, bolo to, hovorím, zo strany, ako keď sme počuli, počuli predstaviteľov ministerstva hospodárstva, tak to bolo nečakané, lebo sme čakali, že bude tá pomoc adresná. Ale zase musím povedať, že zo strany predsedu vlády Roberta Fica, myslím si, že to očakávané bolo, pretože keď som bol osobne na rokovaní a bol tam aj pán minister financií, keď sme boli v septembri na rokovaní o konsolidačnom balíku a predstavovali sme svoje vlastné riešenia, tak ja som tak trošku poľutoval predsedu vlády a povedal som mu: Pán predseda vlády, keby ste boli vlani, tým pádom som myslel koniec roka 2023, keby ste boli trochu uvoľnili tie ceny energií, regulované ceny energií, tak by ste mali viac manévrovacieho priestoru do ďalšieho obdobia. A vtedy sa na mňa otočil predseda vlády a div mi nezahrozil päsťou, hovorí: Vy chcete dvíhať ceny energií? Vy chcete pre domácnosti dvíhať ceny energií? Nuž a to sa potom napokon aj naplnilo v decembri 2024, že ceny energií ostali zase zastropované a bude to stáť veľké peniaze.
Mňa osobne na tom mimoriadne, mimoriadne... neviem, ako to slušne povedať, nemám z toho dobrý pocit, že sa to takto udialo, a tým skôr, keď napr. Slovenský plynárenský priemysel oblepil celé Slovensko plagátmi, kde hovorí, "zaručili sme vám nízke ceny", ceny sú nízke a strana HLAS urobila to isté, materská strana pani ministerky, spravila to isté. Garantovali sme vám, že budete mať nízke ceny energií, tak ich máte. Čo to stojí, toľko to stojí, nech sa páči, máte tu nízke ceny energií. Tie odhady sú známe, koľko to bude stáť, sú odhady, aj teda ministerstvo hospodárstva robí odhady, ale sú odhady aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tie čísla sú vyššie, blížia sa k 300, možno 400 mil. eur tento rok a môže to byť ešte viac, pretože tie ceny plynu sú vysoké a jednoducho tie rozdiely bude treba nejakým spôsobom uhradiť.
Takže k tomuto sme sa dostali. A teraz sme v apríli 2025, problém sa mal riešiť dávno, a teraz ministerstvo hospodárstva predkladá zákon, ktorý má len vytvoriť nejaký register. Nejdem sa... predrečníci sa tu vyjadrovali k tomu, že čo všetko je tam nasypané do toho zákona, ktoré všetky inštitúcie budú musieť poskytnúť informácie. Ja poviem k tomu len toľko, že to, že ministerstvo hospodárstva a vláda prichádza teraz s týmto zákonom, mi pripadá ako keby boli pristihnutí, že jednoducho musia niečo konať, musia niečo robiť a ja poviem aj prečo. Tie dôvody sú dva. Jeden som už spomenul, a to sú tie dotácie, teda to vyrovnávanie tých cien, čo bude veľmi drahé tento rok a keď si pozrieme, že prichádzajú z Bruselu informácie, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie z celej Európskej únie, tak je to skutočne veľký problém. Dnes naskočila konsolidačná daň, tiež nikto nevie, koľko tá daň vynesie a či nás nejakým spôsobom vytrhne, vytrhne z tej, z toho nepríjemného stavu, v ktorom sme, v deficitnom hospodárení a zadlžovaní.
Druhý dôvod, ktorý vidím, že zrazu sa vláda poponáhľala a prichádza s niečím, je úplne prozaický dôvod. Jednoducho ja si myslím, a to nielen ja, ale mám informácie od iných ľudí, Európska komisia by nám plošné dotácie už budúci rok ne-o-dob-ri-la, jednoducho ne-o-dob-ri-la. A spomenul som Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, spomeniem ju opäť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak by sme budúci rok pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak by to stálo štátny rozpočet 600 mil. eur. Ak by sa pokračovalo aj v roku 2027, bolo by to ďalších 400 mil. eur. To sú prepočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To znamená, ani sa nedá pokračovať, keby sme predsa tvrdohlavo pokračovali v plošnom dotovaní cien energií, tak to štát vyjde budúce dva roky 1 mld. eur. V čase, keď sa uvažuje o treťom konsolidačnom balíku, som rád, že tu je aj minister financií, tak vidíte, že aká ďalšia sekera by vznikla, ktorú by zase bolo treba niečím vykryť, alebo si požičať a zvyšovať, zvyšovať zadlženie Slovenska. Napriek tomu, že tu ten zákon je a vláda ako sa, hovorím, že bola pristihnutá, alebo sa možno prebrala, tak bude veľmi ťažké vôbec naplniť, pochopiteľne, nejaký sofistikovaný systém, ktorý by tú energetickú pomoc, tú energetickú pomoc vedel aj poskytovať.
Možnože pani ministerka má predsa z minulého roka nejaké podklady prichystané, ale ako vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)