Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyňa, tak máme tu teraz už druhé čítanie predmetného návrhu zákona, o ktorom debatujeme už druhý deň. Mali sme k nemu výhrady, ktoré pretrvávajú, a ja v tejto rozprave chcem priniesť riešenie celej situácie, pretože tento návrh zákona má zabrániť kolapsu zdravotníctva, ktorý nám reálne hrozí, nakoľko vo výpovediach máme viac ako 3 200 lekárov a sú to nemocniční lekári, a mnohí z...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyňa, tak máme tu teraz už druhé čítanie predmetného návrhu zákona, o ktorom debatujeme už druhý deň. Mali sme k nemu výhrady, ktoré pretrvávajú, a ja v tejto rozprave chcem priniesť riešenie celej situácie, pretože tento návrh zákona má zabrániť kolapsu zdravotníctva, ktorý nám reálne hrozí, nakoľko vo výpovediach máme viac ako 3 200 lekárov a sú to nemocniční lekári, a mnohí z týchto lekárov vykonávajú naozaj, by som povedal, rozhodujúce činnosti v jednotlivých nemocniciach. Hovorím tak napríklad o anestéziológoch, hovorím tak o niektorých internistických, chirurgických disciplínach, ktoré pokiaľ títo lekári by vytrvali vo svojich výpovediach, tak ku koncu roka nám bude hroziť kolaps celého ústavného zdravotného systému, nemocničného systému a naozaj bolo by to extrémne náročné, pretože by došlo k zamedzeniu ústavného práva pre občanov tejto krajiny s tým, že by im nemohla byť poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť.
Áno, možno niekto bude hovoriť, že sa tu treba pripraviť na nejaký variant bé. Ja som osobne toho názoru aj zo skúseností, ktoré z predchádzajúcich období máme, že variant bé neexistuje. Títo lekári sú pripravení naozaj svojím tlakom zabezpečiť to, aby sa napĺňalo memorandom, ktoré v roku 2022 s vládou Slovenskej republiky podpísali a s jeho bodmi nikto z nás, myslím, čo sedíme tu v tejto miestnosti, nemáme problém, aby sa napĺňali. A treba si úprimne povedať, že od podpisu memoranda až na niektoré body, ktoré boli riešené priamo v zákone, ktorý bol predložený Národnej rade a ktorý sme prerokovávali tu v roku 2022 a ktorý riešil niektoré rýchlo riešiteľné veci, ktoré memorandum požadovalo, sa odvtedy, čo sa týka naplnenia požiadavky memoranda, neriešilo v podstate nič.
Preto tento hnev lekárov, samozrejme, narastá, ja si myslím, že do veľkej miery za to, samozrejme, zodpovedá, pán minister, vaša pani predchodkyňa, ktorá abdikovala na svoju funkciu, a teda rozumieme, že vy v tejto situácii musíte hasiť veľký požiar, za ktorý do veľkej miery nemôžete a nenesiete zodpovednosť. Treba si však uvedomiť, že ten návrh zákona, ktorý ste tu predložili tu do parlamentu, nie je návrhom zákona, tak ako to bolo v roku 2022, ktorý vznikol po konsenze so sociálnymi partnermi ministerstva zdravotníctva a teda najmä po konsenze s lekárskym odborovým združením, ale je to návrh zákona, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky a s ktorým podľa všetkých dostupných medializovaných informácií lekárske odborové združenie ani nesúhlasí. Ich návrh je a trvajú na tom, aby sa dodržovalo memorandum z roku 2022 v každom jednom bode a teda návrh koeficientov, ktoré prinášate v tomto návrhu zákona, samozrejme, nereflektuje to, čo lekári žiadajú.
Môj názor je, že rokovať s lekármi sa dá, dá sa dohodnúť, avšak táto Národná rada, a v dobrom to hovorím, by mala ustúpiť ich požiadavkám čo sa týka aj platových koeficientov. Vy ste viac-menej v drvivej väčšine sa snažili nájsť kompromis, nájsť zhodu. Dochádza, súhlasím, k nie výrazným škrtom, ale áno, stále je to porušenie dohody a názor môj, ale aj nášho poslaneckého klubu je, že ide tu o principiálne dodržanie dohody, z ktorou svojho času súhlasili aj poslanci súčasných vládnych strán, ktorí vtedy sedeli v parlamente, a dohody sa majú dodržovať. Pokiaľ konsolidujeme v našej krajine, áno, v poriadku, avšak veľmi dobre vieme, že tá konsolidácia bola potrebná len na úrovni 1,6 mld. eur, konsoliduje sa 2,7 mld. eur. Poslanci v tejto snemovni nevedia, ako ide vlády využiť tú vyše miliardu, ktorú chce budúci rok skonsolidovať. Nevieme, naozaj nevieme. Vieme len toľko, že sa konsoliduje, samozrejme, na úkor bežných občanov. Zvyšujú sa dane, poplatky a my ako zdravotníci veľmi citlivo vnímame, že to najcennejšie, čo máme, a teda náš zdravotnícky personál, týmto spôsobom, že nedodržujeme dohody, ktoré sme s nimi mali uzavreté ako táto spoločnosť skrze vládu Slovenskej republiky, určitým spôsobom ich až vyháňame zo slovenského zdravotníctva.
Preto si myslím, že treba v tejto jednej veci ustúpiť lekárskemu dobrovoľnému združeniu, nakoniec lekári nebojujú za svoje platy, nie, tam vôbec nejde o 62 eur, pretože mnohí lekári, ktorí dávajú výpovede, sú identický s tými lekármi, ktorí dávali výpovede v roku 2022, a títo následkom vtedajších výpovedí majú podpísané pracovnoprávne zmluvy so svojimi nemocnicami tak, že im garantujú navyšovanie ich mzdových koeficientov na budúci rok v tej úrovni, v akej im to do konsolidačného balíčku garantoval aj zákon. Teda oni za svoje mzdy nebojujú. Oni bojujú za to, aby boli vypočutí, aby sa realizovalo memorandum, takisto aby sa nerozdeľovali zdravotníci, ktorí sú v slovenských nemocniciach zastúpení, pretože niektorým tie koeficienty teda platia, tak ako boli dohodnuté v memorande z roku 2022, iným sa naopak znižujú. A čo chcem povedať, týka sa to najmä nelekárskych odborov a profesií, ktoré, ktoré sú extrémne dôležité v nemocniciach, bez nich štandardný chod nemocníc nevieme zabezpečiť. Nie je to vôbec tak veľa ľudí, tak veľa zdravotníkov a myslíme si, že aj im znižovať koeficienty, ktoré mali na budúci rok prisľúbené a ich platy, úprimne poviem, nie sú adekvátne. Nie sú adekvátne ich práci, ich mzdové ohodnotenie by sa malo približovať lekárom, pretože častokrát robia vysokošpecializovanú, erudovanú prácu v nemocniciach, ktorá je nezastupiteľná. Je nezastupiteľná dokonca lekármi. Lekári ju nevedia zastúpiť. Týchto ľudí si musíme udržať, sú to naši odborníci, tu na naši špecialisti a nemyslím si, že to za naozaj, a ja to nemám vyčíslené, to nemám vyčíslené, ale ja si myslím, že my sa bavíme momentálne o nejakých pán desiatok miliónov eur, aby sme mohli dorovnať koeficienty zdravotníkom tak, ako to požadujú oni a ako to tento zákon momentálne teraz nereflektuje.
Dovoľte ešte, aby som sa vyjadril k dvom bodom memoranda. Pretože aj včera tu zaznelo, že memorandum je v podstate splnené. V zmene systému financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. Toto je naozaj bod, ktorý traumatizuje najmä štátne zdravotníctvo a bez uspokojivého vyriešenia tohto problému bude nasledovať skôr či neskôr rozklad celého zdravotného systému a ten rozklad sa bude, samozrejme, realizovať spôsobom, že ľudia budú stráca tú komplexnú zdravotnú starostlivosť. Áno, najmä súkromníci budú realizovať tie tzv. jednoduchšie výkony, ktoré sa dajú realizovať aj v jednodňovej chirurgii možno v tých menších nemocniciach, avšak tie komplexné zdravotné výkony, ktoré každý štát koncentruje do štátnych, väčšinou verejných univerzitných nemocníc, práve tieto budú pokrivkávať. Tým, že budú tieto nemocnice podfinancované, budú naozaj investične s obrovským dlhom slúžiace a budú sa rozpadať v priamom prenose, to, samozrejme, bude ohrozovať pracovné prostredie našich najšpičkovejších zdravotníkov, lekárov, ktorí budú, áno, odchádzať aj k súkromníkom alebo odchádzať do zahraničia.
Toto je jeden z kľúčových problémov, s ktorými si, prosím, sadnite aj s odborármi a treba ho riešiť. Je jasné, že nemocnice by štát mal spravovať ako sieť, ako jednu sieť s centrálnym riadením. Je jasné, že malo by sa zabezpečiť centrálne obstarávanie služieb, tovarov, samozrejme aj manažment ľudskej sily by sa mal takýmto spôsobom optimalizovať. A mimochodom je to priamo podmienené aj veľkou reformou, ktorá sa volá optimalizácia siete nemocníc, na ktorú sa postupne nabieha. Tá reforma nemôže fungovať pokiaľ nebude sfunkčnené hospodárenie a, samozrejme, systém financovania našich koncových štátnych zdravotníckych zariadení. Toto je veľmi dôležitý bod, ktorému sa musíme venovať, on bol aj v pláne obnovy a je aj v pláne obnovy a aj vďaka tomu, že sa to naozaj nepodarilo poriadne pretaviť do návrhu zákona, ktorý, jeden sme tu mali, ale to bol naozaj len taký pseudo zákon, aby pritiekli peniaze, ale nič by neriešil, ešte za čias predchádzajúcej vlády. Takže rozumiem, že tie tlaky možno aj priamo na ministerstve sú, aby sa to nedalo urobiť. Aby ministerstvo nakoniec nebolo zodpovedné za to riadenie tých nemocníc centrálne, pretože ja si myslím, že mnohým to tak vyhovuje, že každá tá nemocnica si robí kvázi ten svoj vlastný biznis. A s tým, že aj právne zodpovedný je potom štatutár tejto nemocnice a nikto si nechce zobrať tú zodpovednosť za hospodárenie nemocníc priamo hore na ministerstvo. Čo je podľa mňa obrovská chyba a toto sa musí zmeniť.
Takže ja si myslím, že sú konkrétne návrhy riešení, ako sa to dá urobiť, len treba k tomu mať odvahu a možno aj preargumentovať ľudí, ktorí tvrdia, že sa to nedá, a konečne rozlúsknuť túto vec. Ale nie spôsobom, že v tomto rozbitom systéme nenastavenom optimálnom manažmente financovania tvrdiť, že riešením je prechod na akciové spoločnosti. Akokoľvek vieme, že akciové spoločnosti zabraňujú tvorbe dlhov, čo je v poriadku, to všetci chceme, lenže my najprv musíme nastaviť to hospodárenie tých inštitúcií, ako to svojho času spravil minister Zajac, že nastavil optimálne hospodárenie a hlavne cenotvorbu koncových kardio ústavov tak, aby to fungovalo. Tak, aby aj biznis išiel a aby skrátka sa tieto koncové kardioústavy nezadlžovali. No, šikovný bol. Lenže toto isté treba spraviť aj v týchto nemocniciach. Teraz nehovorím, aby išiel biznis (povedané s pobavením), ale aby sa nezadlžovali, aby mali nastavenú cenotvorbu tak, aby to zvládali tak, ako to zvládajú tie kardioústavy.
Takisto je tu v memorande návrh na zabezpečenie lekárskych fakúlt tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. Toto je problém, ktorý sa snažili vlády riešiť, jedna, druhá, tretia, a snažili sa zaviazať jednotlivé fakulty, aby povedzme aj na úkor tých zahraničných zobrali viac slovenských študentov. Treba si uvedomiť jednu vec, že to, ako tento štát funguje, že tie fakulty sa naozaj reálne nemôžu spoľahnúť, že ten štát bude trvalo financovať navýšenie počtu študentov, nakoniec oni si to zažili, keď svojho času predseda vlády Pellegrini urobil túto vec a tie niektoré lekárske fakulty aj poslúchli a zobrali viac slovenských študentov na úkor zahraničných, tak nakoniec sa zistilo, že financovanie bolo zabezpečené len na jeden rok. V ďalšom roku tie financie zrazu chýbali. Takže netreba sa diviť, že tie fakulty majú voči takýmto návrhom svoje vážne pochybnosti. Nehovoriac o tom, že oni roky pracovali na tom, aby si vytvorili, a je to, žiaľ, pre nás systém, ale aby si vytvorili systém spolupracujúcich inštitúcií v rôznych európskych krajinách, ktoré im dodávajú tých zahraničných študentov. A tí zahraniční študenti pre nich predstavujú príjem. A toto je možno podstatné, čo málokto vám povie, že to je v podstate príjem, ktorý je úplne nezávislý. Oni si ten príjem môžu použiť viac-menej ľubovoľne. Je to ich príjem ako keby z podnikateľskej činnosti. A to sú peniaze, ktorých sa oni zriecť nechcú.
Lenže situácia je už teraz taká vypuklá, že naše lekárske fakulty summa summarum produkujú 50 % zahraničných študentov. Z toho, samozrejme, drvivá väčšina odchádza preč. Drvivá väčšina, hej. Keď jednotlivci zostanú, tak sme radi. Ten zvyšok slovenských študentov, tak z nich ani neodchádza také obrovské, masívne percento preč, hovorí sa, že je to nejak do 20 %. No dobre, ale výsledok je, že naše lekárske fakulty nám, prosím pekne, vyprodukujú asi 30 % z toho celkového, z tej celkovej nálože študentov, lekárov pre náš zdravotnícky systém. A to je málo. To je absolútne málo. A tých lekárov bude čím ďalej menej, keď to bude takto fungovať. Veľmi ťažko sa dá spoliehať na to, že nám začnú sem chodiť naspäť napríklad Česi, hej, a najmä keď robíme takéto čachre-machre aj s platmi. Lebo aj vďaka aj tomuto platovému automatu alebo valorizácie miezd lekárov my sme sa naozaj dostali v niektorých úrovniach nad úroveň ohodnocovania českých lekárov, čo mohlo byť motivačné najmä pre tých absolventov, ktorí sa rozhodovali, a teraz myslím najmä na Slovákov, ktorí študujú v Českej republike. Myslím, že teraz nemám úplne presné čísla, je to myslím, že okolo 20 % na českých lekárskych fakultách študujú Slováci a veľmi málo, bolo to svojho času len 3 %, sa vracali späť. Možno teraz je to už možno trošku viac, lebo možno aj vďaka tomuto a tejto platovej valorizácii, ktorá tu bola a ktorá ich motivovala, že by sa mohli vrátiť späť.
Takže my máme naozaj vážny problém. My máme vyslovene vážny problém do budúcna, či budeme mať dostatok aj lekárov, práve tých absolventov, ktorí sa začlenia do nášho zdravotníckeho systému. A viete, je tu jedno riešenie. A ja som o ňom hovoril a ja chcem teraz povedať znova nahlas a ja som presvedčený, ja som nepočul lepšie riešenie zatiaľ tejto situácie. Všetky ostatné riešenia, ktoré tu boli, že nech príjmu viac študentov, nech teda nechajú tých zahraničných, ale nech príjmu viac Slovákov. Len viete, čo je problém? V kapacitách. Vzdelávanie potom už nemá tú kvalitu. Keď vidíme, v akých rozpadajúcich sa nemocniciach sa to vzdelávanie deje. Keď budete navyšovať kapacitu bez toho, aby sa znižoval pomer, alebo teda počet zahraničných študentov na našich lekárskych fakultách, tak výsledok bude ten, že sa bude zhoršovať kvalita výučby. To je priama úmera. Takže toto nie je dobré riešenie.
Riešením predstavuje otvoriť novú lekársku fakultu. A tú novú lekársku fakultu otvorte, vláda, pán minister, viem že to nie je len vaša vec, je to vec školstva, v Prešove. Rektor tejto univerzity je pripravený, má pripravených garantov na jednotlivé študijné programy. Ide sa tam teraz stavať veľká nemocnica. Dokonca sme sa bavili, tak dobre, nech to je, kľudne vojenská lekárska fakulta, nevadí, ale keď tam budú študovať nových dvesto študentov, budú to, predpokladám, najmä študenti z východoslovenského regiónu, tam je nedostatok lekárov, však tam pomaly v tých nemocniciach tej súkromnej siete, ktorá tam je, tam pomaly musíte vedieť po ukrajinsky, aby vás ošetrili, hej, tam je tak málo lekárov, tam sú skoro samí Ukrajinci. My tam potrebujeme mať našich Slovákov, je ich tam nedostatok. Keď tam otvoríte lekársku fakultu v Prešove, a dá sa to urobiť veľmi rýchlo, pretože sa tento projekt už pripravoval už za predchádzajúcich vlád, tak vy môžete mať plus dvesto študentov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou vám zostanú a pravdepodobne aj v tom východoslovenskom regióne.
Takže dovolil som si takto poradiť, povedať, čo by sa dalo robiť aj s tým memorandom, ktoré tu je na stole a ktoré odborári chcú, aby sa plnilo. Tam sú, samozrejme, aj ďalšie veci, o ktorých sa s nimi treba rozprávať, ale nedá sa to urobiť bez toho, aby sa prestalo s nimi prieť a handrkovať a aby sa dodržalo to, čo mali sľúbené. Ja viem, pán minister, že vy pravdepodobne by ste im to najradšej dali, ale že ste tlačený možnosťami, ktoré štátny rozpočet na budúci rok má. V každom prípade ja si myslím, že ten tlak na vládu, na ministra financií, eventuálne na to, aby sa poodkryli dvierka tej jednej miliardy, ktorá nevieme naozaj na čo má ísť, a možno z tej túto krízu prekonať. Ja si myslím, že to stojí za to, ako ísť proti kríze, ktorá môže mať naozaj pre celý zdravotnícky systém a vôbec aj pre túto vládu akože naozaj drastické dopady. Bude sa každý jeden deň hovoriť o tom, že lekári trvajú na svojich výpovediach, budú vám pribúdať svedectvá ako pribúdajú, že mnohí odídu. Akokoľvek by sa vám to podarilo možno nejakým spôsobom urovnať, určite na sto percent časť tých lekárov odíde preč. Keby to malo skončiť tak, že im neustúpite. To budú lekári, ktorí už potom sa nevrátia, už potom sa nevrátia. Neviem, koľko ich bude, ale určite ich nebude málo.
Takže ja si myslím, že túto vládu tých pár desiatok miliónov a ja dúfam, že možno aj my ako tu za zdravotníctvo sme tu teraz na tejto strane, že s tým súhlasíte, že podľa mňa to za to stojí dať im to, schváliť tie koeficienty tak, ako to mali prisľúbené, sadnúť si s nimi za rokovací stôl. Keby sme vedeli, že im to dáte, že tie koeficienty budú také, ako si želajú, všetci sme kľudní a táto téma hasne. A ja som presvedčený, že vy to s nimi ďalej vyrokujete a že veci sa budú ďalej hýbať. Pokiaľ si budeme, alebo vy si budete tvrdošijne trvať na tom, že to nejde, budete naozaj mať veľmi krušné a ťažké chvíle a bude to kto z koho a ja si myslím, že to vôbec za to nestojí a tá cena, ktorú my ako Slovenská republika, ako zdravotníctvo to zaplatíme, bude príliš vysoká.
Preto dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý pokiaľ by toto plénum schválilo, tak sa nám všetkým a vám sa rozviažu ruky, otvorí sa vám rokovací stôl a s najväčšou pravdepodobnosťou, keby prešiel tento pozmeňujúci návrh, môžeme za týždeň hovoriť o tom, že kríza je zažehnaná. A preto ja dúfam, že všetci, ktorí tu ste v tomto pléne, koalícia a opozícia, pochopíte, že toto by skončilo, toto by uzavrelo tú traumatizáciu, ktorú momentálne teraz v zdravotníctve máme, a vám by to aj, pán minister, umožnilo, aby ste sa mohli venovať tým potrebným systémovým opatreniam, ktoré v zdravotníctve treba urobiť, treba ich urobiť naozaj veľmi veľa a v tomto vám úprimne držíme palce, nech sa vám to darí, nech v zdravotníctve sú efektívne vynaložené všetky zdroje a financie, ktoré k dispozícii máme, tak, aby pacient dostal, čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Takže dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prosím vás, pozastavte čas pánovi poslancovi. Nech sa páči.
Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, č. parlamentnej tlače 575.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 63.
2. V čl. III sa vypúšťajú slová: „a bodu 63 §102ax, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čl. I bodu 63 § 102ay, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2026".
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
