Videokanál poslanca

Ďakujem pekne aj za slovo, aj za faktické poznámky.
Len vecne k pánovi poslancovi Ferenčákovi. Nebol som ani rok na ministerstve, neplakal som ja, ale plakali klinici, ktorí prišli na úrad vlády. Za ten rok sme sa naozaj pasovali s najťažšou pandémiou za posledných sto rokov. Štartovali sme procesy, ktoré na ministerstve vôbec nefungovali, pretože nikto nevedel, čo nás čaká. Boli sme jedna z najrýchlejšie očkujúcich krajín v Európe. Pohybovali sme sa od 2. do 7. miesta počas môjho mandátu a pritom logistika očkovania bola extrémne náročná. Takisto sme počas prvého roku naštartovali všetky reformy, ktoré sa za tri a pol roka udiali, robili to moje tímy. Nejdem to všetko menovať, reforma dlhodobo chorých, reforma optimálnej sieti nemocníc, vybavili sme cez plán obnovy 1,5 miliardy eur pre slovenské zdravotníctvo, implementovali sme stovky miliónov eur z eurofondov počas covidu, ale aj cez neho cez IROP. Naozaj urobili sme to za ten rok, čo sme vedeli spraviť, a súhlasím s tým, že vždycky sa dá urobiť viac, ale ja si za svojou prácou stojím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tak ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja už nechcem byť teraz ani veľmi dlhý, možno skúsim zodpovedať na niektoré otázky, ktoré tu aj padli, a bolo by fajn akože sa k tomu vyjadriť.
Jedna z vecí, ktorá tu bola adresovaná od pani poslankyne, že nemocnice dostali len nejaký papier a nebolo to rozhodnutie z ministerstva zdravotníctva. Však to sedí, to sme počuli. Ony potrebujú mať rozhodnutie, potrebujú mať úradný dokument tak, aby mohli byť zazmluvnení, avšak to rozhodnutie môže pani ministerka podľa nášho právneho výkladu vydať bez toho, aby sme museli absolvovať túto procedúru v parlamente, teda opravovať niečo v zákone. Takže to určite treba spraviť, plus keď sa aj táto procedúra podarí vám urobiť, tak pravdepodobne pani ministerka bude môcť vstúpiť do tej kategorizácie, ktorú robil ešte minister Lengvarský a ktorú vydal a zverejnil na webovom sídle ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2022, avšak upozorňujem, že tým pádom sa dostala do tej istej polohy, v ktorej bol on, že nemal k tomu metodický predpis, teda vyhlášku zverejnenú a tým pádom podľa mňa zbytočne si na seba ešte šije aj túto búdu. Ja by som odporúčal, aby len vydala tie rozhodnutia, ktoré neboli vydané, doručili sa nemocniciam a v podstate všetko môže fungovať od 1. 1. tak, ako by malo, bez toho, aby sme tento zákon museli teraz meniť. Či sú tam nejaké iné dôvody, prečo sa to mení, tak to, žiaľ, nevieme, to možno uvidíme. Vidíme, že sú tu, samozrejme, určité pohyby, odkedy pani ministerka sa stala ministerkou. Niektoré rozhodnutia predchádzajúcich ministrov sa menia a je možné, že za tým je aj vlastne tento tlak. Takže ja skôr vidím ako keby toto pravdepodobnejšie riešenie, prečo tu dnes sme.
Čo sa týka tých čakacích lehôt, samozrejme naše hnutie bude, pokiaľ ten zákon prejde, určite za to, aby to netrvalo rok, ale teda minimálne pol roka, takže za toto kolegom zo SaS-ky určite zahlasujeme. Hoci náš názor je, samozrejme, že od 1. 1. by mali minimálne platiť všetky diagnózy, na ktoré čakacie listiny sú vedené od roku 2009. Ako som spomínal vo svojej rozprave, sú to diagnózy, ktoré sú závažné, na ktoré sa zomiera. Sú na ne vyhradené kapacity v našich kardioústavoch a problém je, že ich nedostávajú zaplatené, takže jednoznačne si myslím, že od 1. 1. by právo pacienta minimálne v týchto diagnózach malo byť dodržané, tak ako to definuje zákon a nezobrať pacientom teraz toto právo tým, že by ste hlasovali za tento návrh zákona.
Tiež som si uvedomil, že jeden bod, ktorý sa tam vyníma, je to, je to práve ten 18. bod v § 40, si myslím, že je škoda vyňať von. On hovorí o tom, že poisťovne si majú zbierať údaje o tom, čo by ich stálo zoperovanie alebo realizovanie výkonov pre pacientov, ktorí sú na čakacích listinách, pretože keď si dobre pozriete, o čom ten návrh je, tak v princípe jediné, čo sa odkladá, sú práve, sa odkladá práve to právo pacientov domôcť sa potom vyšetrenia u nezmluvného lekára alebo v zahraničí, avšak všetky ostatné práva ostávajú od 1. 1. zachované.
Takže ja nevidím dôvod, prečo by tam nemalo byť práve aj to právo, aby si poisťovne začali tvoriť rezervy už, hej? S tým by sa dalo potom, samozrejme, argumentovať aj pri tvorbe rozpočtu na ďalší rok, keď im toto právo zo zákonu opäť odnímete, tak budeme na tom podľa mňa veľmi podobne aj v budúcom roku a opäť sa budeme vyhovárať, že nemáme dáta. Takže ja aj tento 18. bod naozaj nerozumiem, prečo sa odtiaľ vyhadzuje von.
Ale v princípe my si myslíme, že pacienti, keby ten zákon začal platiť, by tlačili na svojich poskytovateľov, aby ich zaradili do čakacích listín, ktoré podľa nás, nášho názoru, by každé jedno zdravotnícke zariadenie si malo viesť, pacienti by mali transparentne čakať na výkony a keď tento zákon dnes zrušíte, tak poskytovatelia nebudú mať povinnosť tieto čakacie listiny vlastne nieže vytvárať, oni ich vytvárať budú, ale viac-menej nebude dôvod zo strany pacientov tlačiť na to, aby, aby v nich boli, pretože, pretože nebudú im z toho plynúť žiadne ďalšie práva, ktoré by tento zákon umožňoval.
Takže z nášho pohľadu je to škoda, že takýmto spôsobom pristupuje k tejto problematike, hoci mohli byť identifikované určité problémy v implementácii a určite na to nie je potrebný jeden rok, keď už by ste sa rozhodli to skrátiť, hoci my si myslíme, že veľa vecí v našom zdravotníctve funguje častokrát tak, že sa to musí urobiť a potom sa to aj stane. Pokiaľ sa veci nemusia urobiť, tak vznikajú potom situácie, že sa to odkladá, odkladá, odkladá a nikdy sa k tomu nedostaneme.
Takže je to veľká škoda, že to právo, ktoré by pacienti mohli mať od 1. 1., im teraz chceme posunúť. A keď sa vám to podarí a posuniete im toto právo, som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa k tomuto právu bude pristupovať neskôr a či naozaj sa toho práva naši pacienti, tí, ktorí prežijú, aj dožijú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické.
Kolegovia zo SaS-ky, sklamali ste ma, len také útoky, ale vôbec ste sa nevyjadrili k meritu veci, čo som povedal. Nejaký systém. Podrobný postup zdravotnej poisťovne poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri vedení zoznamu čakajúcich poistencov, formu, vzory výkazov a štruktúru výkazov v elektronickej podobe zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle. Ja tam nevidím nejakú podmienku, že minister, alebo minister by to nikdy nerobil, samozrejme, alebo NCZI, alebo niekto, že musí vytvoriť nejaký elektronický systém. Však poisťovne majú peniaze všetkých nás, platíme zdravotnú daň, majú si vytvoriť systém, aký im bude vyhovovať, majú sa dohodnúť s poskytovateľmi, nastaviť si zmluvy tak, aby to fungovalo. Čo robili dva roky?
Ďakujem ináč za ostatné pripomienky a ja dúfam, že táto snemovňa sa spamätá a že toto právo pacientom, ktoré mohli od 1. 1. mať, im neuprie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť trošku teraz vecne k tomu zákonu, ktorý je tu predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Dovoľte, aby som začal tým, čo asi naše zdravotníctvo najviac trápi, čo sa uvádza vo všetkých štatistikách a porovnávame sa s ostatnými krajinami, a to sú odvrátiteľné úmrtia.
Odvrátiteľné úmrtia, tak jednoducho povedané, to sú úmrtia, keď pacient zbytočne zomrie preto, že nedostane zdravotnú starostlivosť včas. A, žiaľ, v tomto je Slovenská republiky na tom veľmi zle. Sme krajina, ktorá je úplne na chvoste vyspelých krajín, vyspelých zdravotníckych systémov.
Každému z nás je jasné, že rozprávame sa tu teraz o niečom, čo malo zachraňovať ľudské životy, pretože keď si na to dali už námahu tí odborníci a ministerstvo zdravotníctva pripravovalo 700 výkonov, kde odborníci sedeli dlhé hodiny a rozhodli sa, že toto je ten čas, do ktorého má byť poskytnutá zdravotná starostlivosť pacientovi, ktorý ide na výkon tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie alebo dokonca život, tak si myslím, že všetci teraz budeme rozhodovať o niečom, čo je nielen pre každého Slováka, ale dokonca sa to týka bytostne nás, extrémne dôležité. Každý z nás chce, aby sme dostali poskytnutú zdravotnú starostlivosť včas.
A teraz keď sa tu bavíme o tom, že či sú nejaké, viete, argumenty, ktoré toto právo, ktoré tu bolo zadefinované pred dvoma rokmi, na ktoré boli dva roky času, aby sa pripravili či poisťovne, či poskytovatelia a aby ministerstvo, áno, koordinovalo tie celé prípravy, tak viete, len tak to hodiť šmahom za hlavu a povedať si, že a však nie je to pripravené, presunieme to, lebo prišli pravdepodobne na ministerstvo. Však nakoniec je tam Mišo Štofko, ktorý predtým robil s poisťovňami žiadosti, že no dá sa to, dokážeme to, tak čo. Ďalší rok tí pacienti toto právo ešte nebudú mať.
Viete, ale keď sa nad tým zamyslíme, tak, tak kde je skutočná pravda. Pravda je tam, že od poskytovateľov sa očakáva, dva roky času na to mali a v podstate ja si nemyslím, že dva roky času, keď niekto poskytuje zdravotnú starostlivosť, tak je úplne jasné, že plánované výkony nejako plánuje. Nie? A urobí si nejaký zoznam čakateľov na tento plánovaný výkon. A práve tento zákon mal spôsobiť to, že konečne sa ukončí predbiehanie, konečne sa ukončí to, že henten sa predbehne, lebo má hentakú konexiu a henten to dostane, lebo sa pozná s tamtým a hen tuná primár sa rozhodne, že bude operovať radšej tohto. Prečo nemajú nemocnice doteraz čakacie listiny? A viete, čo vám poviem? Majú. Mnohé slušné majú. A to je to, čo sa od nich očakáva, aby mali a áno, možno niektoré, kde to takto funguje, ako som teraz povedal, nemajú.
Tento zákon jasne povedal, že od 1. 1. 2024, keď príde pacient do takejto nemocnice, bude sa pýtať, či tá nemocnica ho zaradí na čakací zoznam. A viete, keď tá nemocnica ten čakací zoznam nebude mať, tak zákon by tomu pacientovi poriadne nabil, aby mu povedal, ale vy ma do toho čakacieho zoznamu pekne zaradíte. Vy teraz toto právo pacientom beriete. Vy hovoríte to, že dobre, tak čo, ďalší rok budeš, budeš pohodený vo vzduchu a čo si dohodneš, to budeš mať, keď ťa zoberú, tak ťa zoberú, keď ťa odložia, tak ťa odložia.
Ďalšia vec je tu, že čakacie listiny, čo si myslíte, fungujú alebo nefungujú? Dokonca zo zákona fungujú. Máme celý set výkonov, a to nie sú výkony akože by som povedal také nejaké podprahové, kde sú zadefinované čakacie listiny, správne to tu povedal kolega Szalay, od roku 2009 s vyhláškou 412, kde sa majú naozaj tieto čakacie listiny viesť, majú sa hlásiť v poisťovni, a to znamená, fungujú nejaké systémy? No jasné, že fungujú. Všetko funguje na tých diagnózach, ktoré tu sú od roku 2009. Prosím vás, kde bol problém, aby do tohto systému nemohlo nabehnúť ďalších 700 diagnóz, keď vyhláška vznikla v minulom roku v septembri? A od roku ´21 decembra je jasný zákon, že to začne pre našich pacientov platiť. Nie, my ich necháme ďalej zomierať. My skrátka to preložíme, pretože to niekomu nevyhovuje, niekto na to neni pripravený.
A viete, čo je na tom, viete, čo mi na tom najviac vadí? Že tuná sa hovorí o tom, však v skrátenom legislatívnom že vzniknú škody. A dokonca že na zdraví. Áno, vzniknú škody, keď to prijmete, na zdraví ľudí, ktorí nedostanú tú zdravotnú starostlivosť včas, ktorí zomrú zbytočne kvôli tomu, že to tu prijímame. Pretože ja chápem, že systém sa nepripravoval, ale viete, tuná sa to hádže, aj teraz pred, pred, predrečníčka stále to hádže na nejakých nominantov. Každý, kto si raz vyskúšal viesť hoci ministerstvo alebo akýkoľvek iný podnik či nemocnicu, vie, že je to viac-menej tak či tak závislé od ľudí, ktorých si platíme, od zamestnancov. Nesplnili si poslanci tejto snemovni, a však ja teraz hovorím za všetkých nás, ja hovorím aj a aj za tých všetkých, ktorí ste hlasovali za tú reformu v roku 2021, našu povinnosť, že sme do zákonu napísali, načo tým, načo títo zamestnanci majú pracovať, aby sa to uviedlo do praxe? Chcete povedať, že Lengvarský alebo Palkovič, nominanti Eduarda Hegera a pána Ódora, že zakazovali, aby ministerskí úradníci alebo nemocnice, alebo poisťovne sa pripravovali na plnenie tohto zákona? Však to je smiešne. No určite nezakazovali.
Takže tuná sa spravilo to, čo sa malo pre pacientov urobiť, a my to ideme teraz posunúť. A viete, čo je zaujímavé? Že keby vám išlo o pacientov, a teraz naozaj budem trošku osobný, tak minimálne tie výkony, ktoré už sú zadefinované od roku 2009, na ktoré sa vedú čakacie listiny, ktoré majú informácie poisťovne a majú čakacie zoznamy, tak prečo aspoň tie nezačnú platiť. Ja vám teraz prečítam, o ktoré výkony ide. Prečo aspoň v týchto to právo pacientom nepridáme? Kde problém, prosím vás? Operácia vrodenej stenózy alebo insuficiencia aortálneho mitrálneho ústia, však na to sa zomiera. Pacienti mohli mať zadefinované, že to musia mať urobené. A viete, čo je, viete, čo je realita súčasného zdravotníctva? Že tie kardioústavy, ktoré by to aj mohli robiť, aj majú kapacity, ony nedostanú peniaze od poisťovní.
A teraz poviem ešte ďalšiu vec aj mojim kolegom, ktorí tu predtým boli, ktorí, ktorí plačete, že je málo peňazí v zdravotníctve. Ja som bol minister, ja viem, ako to chodí. Ministerstvo financií musí dať do systému peniaze, na ktoré je zákon. A vy ten zákon idete teraz zrušiť. Vy ten zákon, ktorý garantuje to, že do systému by museli byť naliate peniaze, pretože je to zákonom dané, vy ho idete teraz zrušiť, posunúť o ďalší rok. Potom som, budete, budete vyjednávať, že koľko peňazí tam idete dať a som zvedavý, ako budete úspešní, ale keby ste mali tento zákon, pani ministerka, v kapse, tak poviete, nech sa páči, toto to bude stáť, tie peniaze mi pán minister financií musíte dať, lebo budete postupovať v rozpore so zákonom. Prečo to neurobíte? Prečo hovoríte, že na to nebudú peniaze?
Ďalej, operácie získanej stenózy alebo insuficiencie aortálnej mitrálnej chlopne, operácia aneuryzmy aorty, operácia aneuryzma, ale však na to sa zomiera, ľudia. Kto má aneuryzmu aorty, keď mu to neurobia do určitého času, sa mu to zväčší, praskne mu to a on zomrie. Je to teraz v čakacom zozname. Kde je problém, aby pacienti nemohli mať svoje právo a nemohli mať zoperovanú aneuryzmu včas? Kde je problém, aby kardioústavy nedostali viac peňazí, lebo to hovoria šéfovia kardioústavov, my by sme mohli robiť viac, ale my nemáme viac peňazí. Operácie na koronárnych artériách. Veľmi dobre viete, keď máte zúženú koronárnu artériu, keď sa neurobí včas bajpas, čo sa stane? Dostanete infarkt, zomriete. Je to tu od roku 2009. Implantácia ICD, to je skrátka prístroj, ktorý vám môže zachrániť život.
A ďalej, poďme teraz ďalej, implantácia bedrového kĺbu TEP, implantácia TEP kolenného kĺbu. Koľko pacienti čakajú? Podľa súčasnej legislatívy by mali čakať iba rok. Áno, a potom môžu sa ísť nechať zoperovať inde. A viete, čo si ja myslím? Že mnohí čakajú zbytočne dlho, pretože čakajú vo svojom zariadení, pretože poisťovňa sa o nich nezaujíma a keby im poisťovňa možno povedala, však tak choďte vedľa, tam do tej nemocne, možno im to urobia aj do toho roku. Podľa mňa na toto možno aj máme kapacity, treba to len zadať tým poisťovniam a ten zákon mal začať platiť od 1. 1., aby to urobili. Aby tomu svojmu poistencovi povedali, no dobre, neurobím vám to teraz možno tuná v tejto nemocnici, ale choďte tam vedľa do mesta, tam vám to spravia. Tam to robia skorej ako za rok. Né, my necháme tých pacientov, tak budú krívať, budú ich bolieť nohy. Máme to v zoznamoch, nemôžte sa tuná na nič vyhovoriť, že to neni. Funguje to od roku 2009. Operácia instabili deformity na, deformity na chrbtici vrátene použité externých, interných fixátorov chrbtice. Však to sú vážne veci. Na toto všetko mali mať ľudia od 1. 1. právo, aby boli zoperovaní včas. Do kelu! A vy im to idete zobrať! A vyhovárate sa tuná, že niečo neni pripravené. Ja by som sa hanbil!
A už ani nemám moc veľmi chuť pokračovať, pretože, pretože naozaj, keby tuná šlo o pacienta a nie stále tu ešte za zdravotníkov, že budú vám utekať pacienti. Viete čo, ja, ja mám taký niekedy pocit, že tí zdravotníci, a, a teraz budem kľudne voči tým štátnym nemocniciam taký, že oni tam si odoperujú jedno-dve čísla dopoludnia, potom odídu a robia si niečo iné. Oni by kľudne mohli operovať viac. Ešte teraz budete ich tuná ľutovať, že odíde pacient kvôli nim do zahraničia. Však nech robia aj poobede. Pardon, ale ja stojím na strane pacienta, nie na strane zdravotníkov, ktorí by mohli urobiť štyri-päť operácií denne a či už majú dôvod ten, že im povedia, že nemajú na to financie alebo limity, alebo čo, alebo idú si robiť súkromnú prax, ako mňa to nezaujíma.
Pani ministerka, navrhujem, naozaj keď už teda ste sa rozhodli ísť touto cestou, že idete pacientovi zobrať to právo a teda nevystavíte ten sektor stresu, ktorý si podľa mňa zaslúži, pretože mal sa na to dosť času pripravovať a mne je to jedno, kohokoľvek je to chyba, keď je tam nejaká moja chyba, ja si ju rád priznám, len tuná, samozrejme, hádžete na mňa veci, ktoré, za ktoré ja vôbec nemôžem. A ja si dokonca myslím, že keby som bol na tom ministerstve, tak sa toto nestane.
Ďalšia vec, čo som si všimol, a tu sa chcem aj opýtať, pretože tomu ale fakt že nerozumiem, že vy tvrdíte, že neboli vydané rozhodnutia, neboli vydané rozhodnutia pre nemocnice prvého typu. Skúsim teraz prečítať ten zákon. Ten zákon, ktorý ideme teraz novelizovať v skrátenom legislatívnom konaní, hovorí: „Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o podmienenom zaradení nemocníc do siete a vydá prvý zoznam kategorizovaných nemocníc, ktorý zverejní na svojom webovom sídle do 31. decembra 2022 až po vydaní všeobecného záväzného právneho predpisu podľa ods. 6."
Tak, žiaľ, ten všeobecne záväzný právny predpis neexistuje. To je akože blbé, takže ako to ministerstvo do toho 31. decembra 2022 splnilo, to je druhá vec, ale toto je podľa mňa problém aj vás, teda keď to chcete opravovať, lebo však to treba opraviť, ten všeobecne záväzný predpis mal byť zjavný. Ale, ale keď som sa dobre pozrel, čo sa vlastne dialo, tak ministerstvo zverejnilo na svojom webovom sídle rozhodnutie o podmienenom zaradení nemocníc do siete, a teda vydalo prvý zoznam kategorizovaných nemocníc.
Takže ministerstvo si splnilo svoju povinnosť a sú tam dokonca aj nemocnice prvého typu s doplnkovými programami. Následne je tu napísané, že rozhodnutie vydané podľa prvej vety sa stáva vykonateľné najskôr k 1. januáru, hej? Takže ja to, ja to vnímam tak, ja som sa radil aj s právnikmi, že keďže si minister Lengvarský splnil svoju domácu úlohu a toto rozhodnutie zverejnil, na základe toho sa mali ešte doručiť rozhodnutia nemocniciam. Ale tie nemocnice, tie rozhodnutia nemocniciam podľa tohto nemuseli byť doručené do 31. decembra 2022. Tie doručenia mali byť doručené optimálne k 1. januáru, ale rozhodnutie vydané podľa prvej vety, ktoré teraz dostanú nemocnice, sa stáva vykonateľné najskôr 1. januára 2024.
Takže, pani ministerka, môj názor je, že bez toho, aby ste museli meniť tento zákon, vy tie rozhodnutia do, keď nejaké neboli vydané, lebo ja do toho nevidím, na tom ministerstve, neviem, čo sa dialo, ale keď nejaké rozhodnutia tie nemocnice nedostali, tak ich skrátka môžte vydať a nevidím vôbec dôvod na to, aby sme to tu my nejakým spôsobom menili.
Čo je skôr pre mňa veľmi zarážajúce a možno aj podozrivé je, že, že prečo takto idete nabúrať ten zákon a mne to príde ako keby ste chceli revidovať to prvé rozhodnutie, ktoré Lengvarský urobil. Lebo vy vlastne urobíte to, že vy vlastne budete môcť to rozhodnutie urobiť ináč ku koncu tohto roka. A teraz otázka je, že prečo, prečo to chcete urobiť. Lebo podľa mňa rozhodnutie na základe toho, čo spravil minister Lengvarský, urobiť môžte. Všimol som si, čo tam je napísané, tam dokonca je v tom rozhodnutí aj Nemocnica Bory a dokonca že tam ašpiruje dokonca na trojku a chce mať štvorkové doplnkové programy, však to je nakoniec dôvod, prečo Bory chcú byť v trojke, lebo chcú mať štvorkové doplnkové programy, páni. To je len jasné, že toto keď sa stane, však v poriadku, tak zabudnite na veľkú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Nebude, nebude (smiech), pretože skrátka nebude na to spád, nebude na to personál, nebude na to nič, budú to robiť Bory, budú robiť štvorkové, si povyberajú doplnkové programy zo štvorky, ktoré sa im budú páčiť, a tým pádom rozbijú koncept bratislavskej veľkej univerzitnej nemocnice, ktorý tu mal byť, a neni tam, neni tam Agel Šaca, hej, v tom zozname Lengvarského, takže pravdepodobne možno potrebujete ten zoznam zrevidovať a doplniť tam Šacu, neviem.
Môžte sa skúsiť k tomu vyjadriť, ale úprimne ja tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu naozaj nie veľmi rozumiem, samozrejme, my v žiadnom prípade ho nepodporíme. Určite by sme podporili, keď už pôjdete ako valec ďalej, keby ste tam aspoň doplnili tie diagnózy, na ktoré sa čakacie listiny už dávno robia a kde by podľa mňa fakt problém, aby právo pacienta bolo uplatňované od 1. 1., mohol byť, a toto ak neurobíte, tak ako budeme to veľmi ostro kritizovať, nevidím naozaj dôvody na tom, prečo minimálne toto právo tí pacienti by nemohli mať, už keď sa vyhovoríme na čokoľvek. Ale hovorím, nevyhovárajme sa, tuná nám ide o životy ľudí a to, že bojujeme proti odvrátiteľným úmrtiam, ktoré má Slovensko extrémne vysoké práve preto, že pacienti nedostávajú svoju zdravotnú starostlivosť včas.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za všetky faktické k môjmu vystúpeniu. Z môjho pohľadu zákon je vykonateľný. Poisťovne, s ktorými som ja komunikoval, sa pripravovali na to, že začne platiť od 1. 1. Mali informácie a zazmluvňovali si výkony aj v zahraničí pre svojich poistencov. Pokiaľ sú tam nejaké chyby, pripomienkovať sa to malo všetko v legislatívnom procese. Zákon sa mohol novelizovať a novelizácii sa v podstate nebránime.
Poisťovne si majú kapacitu zazmluvňovať u poskytovateľov, teda zarezervovať kapacitu u poskytovateľov a poskytovateľ, keď dostane takúto žiadosť od poisťovne, má vedieť, či je schopný ten počet výkonov vykonať, alebo nevykonať. Na toto podľa mňa tie dva roky boli dostatočne dlhé, aby sa to takýmto spôsobom utriaslo. A pri tejto celej debate naozaj pokiaľ máme byť striktní a máme dodržiavať zákon, ktorý dodržiavať všetci chceme, tak si musíme zodpovedať hlavne tú otázku, sú, alebo nie sú splnené ústavné podmienky na skrátené legislatívne konanie? Ten návrh, ktorý sme dostali, nedostatočne a zle odôvodňuje skrátené legislatívne konanie a z toho pohľadu aj vyplýva, že nie sú splnené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo aj za to upozornenie. Ja sa chcem presne držať meritu veci, teda skráteného legislatívneho konania.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa naozaj vyjadril momentálne len k skrátenému legislatívnemu konaniu a potom k samotnému zákonu sa budem vyjadrovať následne, keď prejde skrátené legislatívne konanie, ak prejde, a budeme rokovať o tom samotnom zákone.
Mimoriadnou okolnosťou je len taká okolnosť, ktorá nie je výsledkom obvyklého chodu udalostí, a teda nastala náhle a nebolo na ňu možné sa pripraviť. To je aj záver vlastne Ústavného súdu z roku 2020. Mimoriadna okolnosť, ktorú predpokladá § 89 zákona o rokovacom poriadku, musí spĺňať kritériá určitej kvality, čo znamená, že za ňu možno označiť len také udalosti, ktoré nie sú bežné a vymykajú sa štandardným a predvídateľným dejom v spoločnosti bez ohľadu na to, či sú takéto udalosti následkom konania človeka alebo prírody.
Dovoľte, aby som vysvetlil, že si myslím, že tento návrh zákona nespĺňa tieto náležitosti a dám k tomu tieto nasledujúce dôkazy.
Pokiaľ ide túto parlamentnú tlač č. 30, je potrebné konštatovať, že podmienka mimoriadnej okolnosti, teda ako ju definuje judikatúra Ústavného súdu, nie je naplnená. Z odôvodnenia skrátenia legislatívneho konania je zrejmé, že v prípade kategorizácie a podmieneného zaradenia do siete si Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky už takmer rok neplní svoju povinnosť uvedenú v § 45 ods. 7 a 8 zákona, a teda už 31. 12. 2020 vznikla okolnosť, ktorú nie je možné po jedenástich mesiacoch označiť ako náhlu udalosť alebo okolnosť, na ktorú sa nebolo možné pripraviť. Ide podľa všetkého o hrubé zlyhanie bývalého ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a následne aj úradníckej Ódorovej vlády, čo však tiež neospravedlňuje uskutočnenie skráteného legislatívneho konania.
Návrh zákona ministerka Dolinková predkladá v mene vlády a za ministerstvo zdravotníctva, ktorá veľmi dobre vie, že si zákonnú povinnosť, ktoré malo splniť do konca minulého roka, nesplnilo. Navyše ak by ministerstvo zdravotníctva postupovalo podľa § 45 ods. 7 zákona v riadne v stanovenom termíne, rozhodnutie by bolo vykonateľné najskôr 1. 1. 2024, čiže ide o najskorší a nie o najneskorší termín, ktorý má byť splnený, čo tiež nasvedčuje, že podmienka mimoriadnej okolnosti splnená nie je.
Podobná situácia je aj v prípade preplácania operácií pacientom, poisťovniam i v súvislosti s čakacími listinami. Už v septembri minulého roka totiž bola vydaná vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá určuje zoznam diagnóz, na ktoré sa majú viazať čakacie listiny. Navyše čakacie listiny sa zostavujú už roky podľa platnej legislatívy. A toto si, na to dovolím upozorniť, že čakacie listiny sa pri niektorých diagnózach zostavujú už roky podľa platnej legislatívy. A teraz určite ani vám nejde do hlavy a ani mne to nikdy nepôjde do hlavy, ako je možné, keď tu platila dva roky, platil zákon, ktorý bol schválený Národnou radou, a ten zákon hovoril, že niečo sa začne diať od budúceho roka, že tie čakacie diagnózy skrátka úplne kľudne odignorovali. A teraz ja si nemyslím ani, že tá chyba je taká úplne u poskytovateľov, pretože veľmi dobre vieme, že celú zdravotnú starostlivosť ešte na základe reformných Zajacových zákonov v podstate majú riadiť poisťovne. To znamená, poisťovne keby jednoznačne sa dohodli, tak páni poskytovatelia ešte tuná máte ďalší rok k dispozícii, od budúceho roka dostanete zmluvu len vtedy, keď nám poviete, koľko výkonov nám viete pre ktorú diagnózu dať. Máme tu sedemsto zhruba diagnóz, kde to potrebujeme mať určite urobené, však je to nakoniec postupný nábeh. A takýmto spôsobom by tlačili na tých poskytovateľov. Ja nevidím dôvod, prečo by nemohol ten zákon začať od budúceho roka platiť.
Lenže ako správne aj Janka Bittó Cigániková povedala, sektor bol výrazne proti tomu a rozhodol sa, že to celé sabotuje. A samozrejme, keď tam boli ministri, ktorí na to netlačili a ktorí dokonca ešte si neplnili zákonné povinnosti, je mi to veľmi ľúto, ale dostali sme sa do tejto situácie, ale opäť si myslím, že toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Takže podmienku mimoriadnej okolnosti nenasvedčuje ani skutočnosť, že namiesto toho, aby bolo obdobie zostavenia čakacích listín predĺžené napríklad o dva až tri mesiace, toto obdobie sa predlžuje až do konca roku 2025, čím sa neguje urgentnosť riešenia situácie v skrátenom legislatívnom konaní. Znovu podmienka mimoriadnej okolnosti v zmysle judikatúry Ústavného súdu naplnená nie je. Pokiaľ ide o konkrétny dôvod pre použitie skráteného legislatívneho konania, dôvodová správa uvádza ohrozenie základného práva v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je právo na ochranu zdravia. Z môjho pohľadu je to veľmi otázne, či je to naozaj tak. Z odôvodnenia legislatívneho návrhu nie je zrejmé, v čom by malo byť ohrozené právo pacienta na ochranu zdravia, ak by rozhodnutie nebolo vydané, pretože ak by tomu tak bolo, toto právo by za jedenásť mesiacov neplnenia tejto povinnosti ministerstvom už dávno muselo byť nielen ohrozené, ale vážne narušené. Skutočnosť je taká, že samotné podmienené zaradenie nemocníc do siete neohrozuje právo na ochranu zdravia a tento dôvod preto nemôže byť ani dôvodom pre skrátené legislatívne konanie.
Ministerka Dolinková na moju otázku, čo vlastne je ten dôvod na skrátené legislatívne konanie, priznala, že skutočným dôvodom skráteného legislatívneho konania je vznik škôd, ktoré by však podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku mali v prípade skráteného legislatívneho konania hroziť štátu. Z dôvodovej správy k návrhu zákona však ani náznakom nevyplýva, aké značné hospodárske škody by mali štátu vzniknúť, ani v akej výške. Podľa všetkého takéto škody by štátu ani nevznikli, ale by možno vznikli naozaj niekomu inému. A teraz môžme debatovať o tom, že áno, všetkým poisťovniam, nielen súkromným, ktoré mali rovnako ako štát dva roky na to, aby sa na túto vec pripravili.
Môžme tak isto diskutovať o tom, že sa majú tvoriť rezervy na tieto výkony. No však ale, keď sa to spustí, tak budeme ku koncu roku určite vedieť, v akom stave je hospodárenie poisťovní a táto vláda teda deklaruje, že do zdravotníctva chce dodať financie, ktoré tam bude potrebné. Takže je to opäť pre mňa jeden z ďalších dôvodov, práve naopak, spustíme to a uvidíme, koľko financií tam bude chýbať. Však to nebudú chýbať len súkromníkom, ale budú chýbať pravdepodobne aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Návrh zákona tak podľa všetkého nie je ničím iným, len legalizáciou a záchranou určitých poisťovní, ktoré nemali záujem na to implementovať tento zákon od 1. 1. a ktorí sa teraz obávajú, že by museli hradiť pacientom, ktorí by nedostali zdravotnú starostlivosť včas, náklady, alebo teda zdravotnú starostlivosť v iných zariadeniach ako v ich zmluvných zariadeniach, ktoré by ich do takéhoto, do takejto lehoty nedokázali odoperovať, vyliečiť. Po analýze splnenia podmienky mimoriadnej okolnosti a konkrétneho dôvodu na skrátené legislatívne konanie, ktorým nie je právo na ochranu zdravia, ale úplne iný dôvod, neuvedený v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu a ani v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku parlamentu, je viac ako zrejmé, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi neexistujúcou mimoriadnou okolnosťou a vymysleným dôvodom na skrátené legislatívne konanie a tak ani táto podmienka skráteného legislatívneho konania vyplývajúca z judikatúry Ústavného súdu nie je naplnená.
Tu by sme sa mohli naozaj dostať k podobnej debate, ako sme tu mali pri predchádzajúcom skrátenom legislatívnom konaní, keď teda sa mali robiť určité zásahy, určité zmeny, malo sa to možno robiť poslaneckým návrhom zákona, malo sa to robiť skorej. A to, čo teraz navrhuje Jana Bittó Cigániková, že by sa aspoň nerobilo to rýchle konanie, ale že by sa dal čas medzi prvým a druhým čítaním, čiastočne aspoň vytvára priestor na to, aby sa zákon mohol opraviť, keď tam naozaj, však každé veci, keď sa robia, tak naozaj tam sú určité veci, ktoré s dajú možno pri implementácii urobiť lepšie.
Mňa napríklad mrzí veľmi, akým spôsobom sa rozhodol sektor implementovať tento zákon. Však je to absolútne jednoduché. Poisťovne majú dáta. Vedia najviac o svojich klientoch, o pacientoch, aj o zdravotnej starostlivosti, ktorú im poskytujú. Poisťovne si mohli zazmluvniť konkrétne výkony u jednotlivých poskytovateľoch na ďalší rok. Ja naozaj nerozumiem, prečo sa to tak zložito začalo robiť. Osobne si dokonca myslím, že takýto zložitý spôsob ani nevyžaduje priamo zákon, že sa dalo na to úplne iným spôsobom pozrieť a urobiť to oveľa jednoduchšie. Ale opäť to vychádza len z toho, že v niekoho záujme nebolo, aby takéto niečo začalo od budúceho roku platiť. A dôležité je si uvedomiť, že nakoniec ak by hrozili značné hospodárske škody, ako tvrdí ministerka zdravotníctva, od konca minulého roka platí judikatúra Ústavného súdu k takzvanému rodinnému balíčku, na základe ktorej ak má byť dodržaný článok 55a Ústavy Slovenskej republiky o rozpočtovej zodpovednosti, musí byť návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní pred konečným hlasovaním poslancov o ňom predložený na zaujatie stanoviska Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa mali všetci poslanci možnosť oboznámiť s jej stanoviskom k predloženému legislatívnemu návrhu. V dôvodovej správe nie je ani náznakom uvedené, že táto povinnosť predkladateľa bola splnená a tak možno konštatovať, že ani táto podmienka pre skrátené legislatívne konanie vyplývajúca z judikatúry Ústavného súdu splnená nebola.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za všetky faktické. Najskôr trošku ešte doplnenie k tomu, čo hovoril Tomáš Szalay. Stretol som sa s pánom Sabolom, všetko sme si vyjasnili, mal som na stole obrovské množstvo sťažností ľudí, ktorí hovorili, že neveria, že príde niekedy minister, ktorý by sa s týmto človekom porátal. Ja som to urobil, samozrejme mi následne potom pán Sabol spolu so Zajacom Rudolfom a ostatnými odpílili jednu nohu na stoličke. Videl som to, ale stojím si za tým. A to, ako on sa rozhodol vyriešiť to, že musel odísť z pozície, čo bolo podľa mňa úplne regulérna možnosť každého ministra, tak si myslím, že nie je správne a takto ospravedlňovať kroky štátu sa mi zdá úplne čudné.
Takisto čo sa týka tých ziskov Penty, súhlasím, mrzí ma to, bolo za ministra Lengvarského a, a tých ľudí, ktorí tam prišli. Najmä, najmä, samozrejme to dali niektorým laboratóriám, žiaľ, dialo sa to. Netvrdím, že to tak nie je, ale zoberte si, čo sme my Pente spravili. Zarezali sme im zisky z jej poisťovne na jedno percento. Dofinancovávali sme naozaj drancovanú Všeobecnú poisťovňu, aby z toho nemali zbytočné peniaze naviac, súkromníci, ktorí ich v tom roku ani nepotrebovali a tak ďalej a tak ďalej. Pozrite sa na naše skutky a potom pochopíte, že tá vaša poznámka bola úplne od veci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k programovému vyhláseniu vlády, avšak tiež nezačnem úplne povzbudivo. Pre mňa toto programové vyhlásenie vlády sa zdá, že je taká formalita, nie úplne seriózny vizionársky dokument vlády, ktorej záleží na zlepšení našej spoločnosti. Je tam kopec vágnych fráz, veľmi málo konkrétnych riešení, v podstate aby to neublížilo teraz, ani potom. Účel svätí prostriedky, počuli sme to z úst premiéra, designovaného premiéra tejto vládnej koalície, aj tu v pléne sa zdá, že diskutovať o riešeniach pre Slovensko moc nechcete, skôr to chcete mať rýchlo schválené a venovať sa práci na ministerstvách, ako to niektorí ministri aj povedali do médií, ktoré spoločnosť momentálne zatiaľ vníma ako čistky, takisto na štátnych úradoch, ktoré majú slúžiť nakoniec k úspešnému napĺňaniu biznis záujmov vám blízkych ľudí a zabezpečením beztrestnosti svojim ľuďom.
V stati programového vyhlásenia vlády k zdravotníctvu odborníci a ani ja nevidíme nič prevratné, čo by ľudia, ktorí sa aj venujú zdravotníctvu, nevedeli, formulácie, ktoré nemôžu ublížiť, snažiace sa zalichotiť ľuďom či súkromníkom v sektore. Zhrnul by som to, uvidíme, čo sa v realite bude diať, začiatok pôsobenia vašej ministerky však zatiaľ vôbec nevyzerá dôveryhodne. Osobne mám problém veriť aj vete: „Jedine silný štát ako regulátor dokáže zabezpečiť, že zdravotná starostlivosť bude služba ľuďom a nie luxusom pre vyvolených." Skôr mám pocit ako keby sa napínali iba svaly, že všetci sa budú musieť s vami dohodnúť. Ministerka Dolinková sa hneď na začiatku svojho pôsobenia za zatvorenými dverami dohodla so súkromníkmi z Penty a Agelu, že v rámci siete nemocníc budú môcť ohrozovať a vykrádať štátne nemocnice, čo sa odrazí na kvalite ich starostlivosti o zdravie pacientov. Bratislava týmto pádom vďaka tomuto rozhodnutiu, ktorým zmenila rozhodnutie predchádzajúceho ministra, nebude môcť postaviť veľkú univerzitnú nemocnicu, no a košický Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb nebude mať dostatok financií na poskytovanie špičkovej starostlivosti, ktorú roky poskytoval, lebo o financie sa bude musieť v regióne deliť s novým kardiocentrom z Agelu.
Všetci si pamätáme, ako ste, pán predseda, ešte ako premiér sadol do bagra a rozhodol sa zbúrať v podstate zdravý skelet Rázsoch. Aj so silnými rečami, že idete bojovať so súkromníkom, ktorý sa rozhodol stavať nemocnicu asi päť kilometrov vzdušnou čiarou od tohto miesta. Teraz to budete môcť dokázať, či to nebolo len prázdne gesto. Gesto, ktoré malo iba vyčistiť tento pozemok na iné použitie. Exminister Palkovič sa rozhodol urobiť všetko preto, aby nemocnica na Rázsochách čo najskôr stála. A úprimne musím povedať, že je mi veľmi ľúto ako premiér Heger s ministrom Lengvarským celú výstavbu z plánu obnovy sabotovali a tým pádom sa bude musieť stavať z rozpočtu. Ďalšie milióny teda idú do projektovej dokumentácie. Chcem len upozorniť, že ak zrušíte túto investíciu, bude potrebné ľuďom vysvetliť ďalšie milióny eur, ktoré budú vyhodené do vzduchu.
Tým, že vaša ministerka zaraďuje Bory do tretej úrovne v Bratislave, ortieľ veľkej univerzitnej nemocnice v Bratislave je spečatený. Neviem či vy, ale oni sú už dohodnutí. Veľká nemocnica nebude, lebo s tým, čo ste teraz sľúbili Pente, vám tá analýza, ktorú si chcete nechať urobiť, ukáže, že nová veľká univerzitná nemocnica sa do Bratislavy už nezmestí a nemá stáť ani na Rázsochách. Možno vám z toho vyjde menšia doplnková nemocnica niekde inde. Všetci veľmi dobre vieme, aké je pre slovenské zdravotníctvo dôležité mať veľkú koncovú nemocnicu. Nielen kvôli efektivite procesov zadlženej univerzitnej nemocnice, ale najmä kvôli vede, výskumu a vzdelávaniu zdravotníckych profesionálov.
Zdá sa, že na hrobe štátneho zdravotníctva dovolíte, aby si súkromníci realizovali svoj biznis. Tí pacientom teraz pekne spievajú, keď vtáčka lapajú. Keď zničia konkurenciu, ktorú im môže už iba štát vytvoriť, budú sa voči štátu správať ako monopol a zdravotníctvo bude na Slovensku nesmierne drahé. Penta má chápadlá už takmer všade. Cez Dôveru zo zdravotných odvodov našich občanov si cez svoje médiá sponzoruje novinárov, think tanky, konferencie a všeličo iné. Všade má ľudí, ktorí sledujú jej záujmy. Sami mi na ministerstve niektorí priznali, že boli na svojich pozíciách preto, lebo ich tam dosadila Penta.
Mal by som sa tešiť, že ste nám sľúbili silný štát. Keď vidím, v čom všetkom ste svojich voličov už podviedli, zdá sa mi, že aj toto bol len ďalší sľub pre vašich voličov, aby sa chytili na lep a vy ste si mohli robiť svoj biznis. Ale veľmi rád by som sa mýlil. Zastavte rozhodnutie ministerky Dolinkovej a budujte silný štát, veľkú univerzitnú nemocnicu v Bratislave a silný Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tiež chcem oceniť tvoj výborný príspevok k tejto stati o programovom vyhlásení vlády a len podčiarknuť to, čo si na záver hovoril, že najlepšie výsledky v socializácii vylúčených skupín, najmä rómskych skupín, majú práve cirkevné komunity a cirkevná práca v týchto spoločnostiach. A dokázal to nakoniec aj, dokázala to nakoniec aj samotná štúdia Slovenskej akadémie vied známeho etnológa Hrustiča, ktorý dokázal, že práve táto práca má dlhodobo najlepšie výsledky, a preto si myslím, že je správne na to poukázať, zároveň poukázať aj teraz vláde, že toto je cesta, akým spôsobom sa dá naozaj považovať aj tvoje etnikum za požehnaním pre túto krajinu, pretože je tam množstvo, množstvo veľmi kvalitných ľudí, ktorí dokážu vytvárať obrovské hodnoty pre celú našu spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, ja som si to tiež všimol, že na jednej strane sme si schválili návrh volebného poriadku o podrobnostiach o hlasovaní a o voľbách, ktorý hovorí, návrhy kandidátov na predsedov a ďalších členov výborov uvedených v ods. 1 podávajú poslanci tak, aby mohli byť zvolení na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade. A my vlastne touto voľbou, to, čo sme si pred chvíľkou schválili, vlastne ideme poprieť. A je to na jednej strane určitá tradícia, na druhej strane si myslím, že keďže sa takto ide postupovať, je to určitým spôsobom výraz nerešpektovania výsledku volieb, teda pomerného zastúpenia poslancov v tejto snemovni. Teda tak ako si ľudia navolili paritu a pomernú paritu aj v jednotlivých výboroch, a teda aj predsedov, tak to sa vlastne teraz nejde rešpektovať, takže myslím si, že v tomto prípade je to možno aj trošku vážnejšie, aj keď súhlasím s tým, že nejde priamo o porušenie nejakého zákona.