Videokanál poslanca

Ešte raz, pán minister, kolegyne, kolegovia. A do 10:00. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu pred nami trojmesačná lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne, rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. Zopár poznámok. Však sme v prvom čítaní. Ako pán minister povedal, je tu trojmesačná pred nami lehota, kedy sa dá o zákone, verím, že odborne rozprávať a ho vylepšovať. Myslím, že táto debata k tomu prispeje. A teraz dovoľte mne len ako reagovať na určité podnety, ktoré tu padli. Rozprávalo sa tu trošičku o liekoch na výnimke a najmä o limite minimálnych výdavkov v programovej vyhláške. A limite verejných výdavkov. A ja by som tu strašne rád to ešte raz vysvetlil. Pretože dosť veľa sa teraz zbrojí najmä zo strany toho podnikateľského sektoru proti programovej vyhláške a pokiaľ tu aj poslanci budú zle o tejto programovej vyhláške ju vysvetľovať a hovoriť, tak samozrejme to neprispieva celej diskusii. Programová vyhláška dáva len limit minimálnych výdavkov. To znamená, nelimituje poisťovne, aby mohli zaplatiť viac. A je to nástroj ministra zdravotníctva, ministerstva, teda štátu, regulátora, aby, keď sa napríklad dohodne s ambulantným sektorom, že tam musí ísť o 50 miliónov viac. Dodnes si pamätám na tú debatu, ktorú ministerka Valáška, exministerka Kalavská, mala svojho času. Obrovské titulky, dohodli sme sa, do ambulantného sektoru pôjde o 50 miliónov € viac. Všade to bolo, všetko sa ukľudnilo, prišiel január a poisťovne povedali: „A my tam tie peniaze nevidíme.“ A nič nebolo. Minister, úplná bábka. Takže a takýchto samozrejme situácií môže byť v tom rozpočte a na stav stavaní rozpočtu oveľa viac. Tam môžu byť oprávnené záujmy štátu, regulátora, aby viac sa investovalo do prevencie, viac sa investovalo do čohokoľvek. To už od kreativity, ako minister túto programovú vyhlášku napíše, do toho mu nikto tam nezasahuje, ten zákon mu do toho nezasahuje. Dôležité je, samozrejme, sa tomu celoročne venovať. Zvolávať okrúhle stoly a riešiť to aj s poisťovňami. Každá poisťovňa môže v rámci programovej vyhlášky naozaj mať zadefinované tie limity iné podľa poistného kmeňa a tak ďalej. To ničomu sa tam naozaj nekladú nejaké medze. A pokiaľ sa tento nástroj dobre využíva, som presvedčený, že to je dobrý nástroj, pokiaľ nebudú samozrejme kvalitnejšie regulatívne mechanizmy nastavené tak, aby ten eventuálne nejaký trh zdravotníctva mohol fungovať, aj keď si myslím, že to je vždy limitované. Čo? Žiaľ, tá programová vyhláška doteraz väčšinou nebola dobre urobená, neskoro sa dala. Ešte treba tu pochváliť pána ministra, že on bol jeden z prvých ministrov, ktorý avizoval už koncom minulého roka, že na tom sa pracuje, aj keď samozrejme potom nebola vydaná v čase, v akom mala byť vydaná, ale hovoriť, že limit minimálnych výdavkov, hoci aj na lieky, ktoré tá programová vyhláška môže dať, je niečo, čo bude obmedzovať financie, ktoré poisťovne budú môcť do liekov napríklad na výnimky dať, je nezmysel. Niečo iné je limit verejných výdavkov. A tu by som ja chcel tiež sa k tomu trošku vyjadriť, pretože to je častokrát téma, ktorú aj ja si myslím, že zneužíva táto vládna koalícia na čele s veľmi neschopným ministrom financií Kamenickým a snaží sa argumentovať, že tento limit verejných výdavkov musí byť aplikovaný aj na rezort zdravotníctva. A áno, ja trošku o tom viem, pretože sa to naozaj zavádzalo za tých predchádzajúcich vlád a to nie je pravda. To je limit verejných výdavkov celej verejnej správy. A ako si to ten minister financií nastaví, tak to skrátka bude. To znamená, on čisto teoreticky môže dať zdravotníctvu úplne iný typ limitu, ako dá obrane, ako dá kultúre a tak ďalej. Jemu musí ten limit verejných výdavkov sedieť unblocked v celku. A tu to chcem len apelovať, aby aj ľudia v tejto krajine vedeli, že akým spôsobom sa konsoliduje. Táto vláda zvýšila postupne o 1 % zdravotné poistenie najprv na strane zamestnávateľov, teraz už aj na strane bežných občanov, ľudí. To znamená, to zdravotníctvo sa vďaka zvýšenému odvodovému zaťaženiu, čo teda vôbec neprospieva ekonomike, dostalo relatívne slušne veľa peňazí. A povedzme si, ako je. Keby tieto peniaze sa naozaj reálne minuli a efektívne minuli, tak to zdravotníctvo by mohlo vyzerať úplne ináč. Nemuseli by sme tu riešiť obrovské poplatky v ambulanciách, pretože by sa mohli slušne zaplatiť lekári v ambulanciách a takisto aj, čo sa týka liekov. A tým, že sú tu verejné výdavky, tak poisťovne samozrejme ku koncu roku hospodárili s obrovským prebytkom financií. A to bol vlastne zámer ministra Kamenického takýmto spôsobom vytiahnuť peniaze od ľudí. Pretože to, ako nastavuje ekonomicky túto krajinu, tak samozrejme vidíme, že vedie nás to postupne tou gréckou cestou, devastuje ekonomiku, čím ďalej bude sa menej a menej vyberať na daniach, pretože ľudia odchádzajú, živnosti sa zatvárajú, ale samozrejme isté prachy sú tie, ktoré ľudia odvedú cez zdravotné odvody. A tie sa pekne nalejú do zdravotných poisťovní a potom následne ďalší rok on zaplatí menej za poistencov štátu. Paráda. A takýmto spôsobom oni šetria na zdravotníctve. Takže z toho pohľadu ja len nechcem povedať, že tie poisťovne alebo takto, že zdrojov v zdravotníctve je dostatok. Keby nezdvihoval, keby nezdvihli odvody zdravotné, tak by sme sa mohli o tom baviť, či áno alebo nie, vzhľadom na celkové hospodárenie štátu, ale keďže zdvihli tie odvody, tak tých zdrojov je tam naozaj dostatok a štát samozrejme škrtí to, čo pôvodne sa malo do zdravotníctva dávať za poistencov štátu, na tejto strane tie kohútiky, aby do tých zdravotných poisťovní išlo menej peňazí. Toto má samozrejme súvis s liekmi na výnimku. A z toho chcem len jednu vec povedať, že v princípe tam by naozaj limity nemuseli byť. Mali by si o tom rozhodovať poisťovne. A v tomto som aj pochválil ten návrh, tak ako je daný, že si myslím, že tá protiústavnosť sa do veľkej miery eliminuje. Jediný malinký problém, ktorý ja tam vidím, je v tom, že je tam limitovaná suma, koľko má stáť ten výnimkový liek v rámci roku. Je to, myslím, že zadefinované na priemernú mzdu. A toto môže byť limitované v tom, že predsa môžu byť určité moderné lieky, ktoré môžu presahovať túto sumu a potom ten liek na výnimku v princípe nebude môcť byť schválený. A samozrejme, tento liek, pokiaľ by sa podal jednorazovo alebo v nejakých dvoch kúrach, dávkach, môže byť ďaleko efektívnejší ako liek výnimkový, ktorý je lacnejší a musí sa podávať niekoľko rokov. Takže toto je trošičku nedomyslené. Môžeme sa nad tým zamyslieť. Môže sa nad tým ministerstvo zamyslieť, či sa toto nechce nejakým spôsobom lepšiť, upraviť, ale OK. Ja v princípe inak s tým, ako to navrhli, až zásadný problém nemám. Ďalšiu vec, čo som chcel podotknúť, je to, že NKÚ a tá kontrola povedala to, čo sa tu opakovane hovorilo a bolo to tak nevyvážene trošku komunikované, tak sa musím k tomu vyjadriť. Polovica liekov A bolo kategorizované z týchto inovatívnych za vyššie ceny ako odporúčalo NIHO. Inštitút, ktorý má na starosti posudzovať nákladovú efektivitu jednotlivých liekov. A toto je samozrejme obrovský problém. NKÚ hovorí, že takýmto spôsobom sa stratilo až 356 miliónov €. To sú obrovské peniaze. Keby sa toto nedialo, tak určite by sme mohli mať v systéme oveľa viac inovatívnejších liekov. Pretože pán minister sa síce pochválil, že podržal alokovaný rozpočet na lieky, ale nepovedal aj to B, že sa zastavila, zastavil v podstate prísun alebo kategorizácia inovatívnych liekov kvôli tomu, lebo ten rozpočet by bol škaredo, škaredo prekročený. Takže bolo to na úkor toho, že tu nemáme lieky. A teraz, keď si to tak zoberieme, 356 miliónov € sa stratilo tým, že to nebol problém len predchádzajúcej administratívy pána ministra Lengvarského aj ostatného tajomníka Babelu, ktorí sa tiež rozbehli a nedodržiavali to, ale ja som teda, mám určité informácie, že vo väčšom meradle to potom robila exministerka Dolinková. A že tam to nedodržanie bolo ešte v ďaleko väčších percentuálnych číslach. Takže tam si naozaj povedzme, že tu boli zásadné chyby, že to, čo nám tu odborníci povedali, že toľkoto by ten liek mal stáť, tak následne minister alebo ministerský úradník si kľudne menia a dávajú tam odôvodnenia, ktoré jasné, že pre bežného človeka sa zdajú byť fundované, ale tí, ktorí sa tomu naozaj rozumejú, vedia, že sú zavádzajúce. A takýmto spôsobom sa navyšovali ceny liekov, ktoré sa potom samozrejme presúvajú aj do ďalších rokov a toto je obrovská škoda. Čo tým chcem povedať, že akokoľvek vítam novelizáciu tejto reformy, ktorá tu bola schválená, áno, ale vždycky tá ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ na ministerstve budú nejaké bočné záujmy, pokiaľ tam bude lobistický tlak farmafiriem a ministerskí úradníci uhnú z akýchkoľvek dôvodov, či korupčných alebo neznalosti vecí a bude dochádzať k takýmto predražovaniam, tak si žiadnou reformou nepomôžeme, žiadnou. A v tomto teda držím palce aj súčasnému ministerstvu, aby tie lieky boli vyrokované čo najlepšie. Prahová hodnota. Áno, nákladová efektivita. Bolo to nastavené relatívne vysoko. Opäť hovorím, tie peniaze by na to aj boli. Nakoniec tá prahová hodnota, hovoria, že je zodpovedná za ochotu tých liekov prichádzať sem na náš trh. A keď sa nastaví príliš nízko, tak samozrejme časť liekov vzhľadom na ten malý trh, ktorý Slovensko má, alebo časť farmafiriem nemusí mať vôbec záujem prísť na náš trh a tým pádom nám tie lieky môžu chýbať. To sa ešte uvidí. Tu by som len vytkol ministerstvu zdravotníctva, že sa naozaj necháme v tých celoeurópskych iniciatívach Most Favorite Nation, ktoré vlastne reagujú na politiku Donalda Trumpa, ktorý radikálne vlastne obmedzuje náklady na lieky, ktoré boli doteraz v Spojených štátoch amerických, a tieto farma firmy pod tlakom rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa potom presúvajú časť tých nákladov, ktoré predtým platili Američania, naozaj oprávnene platili, na európsky trh. A z tohto pohľadu viaceré krajiny sa teda spájajú a riešia, aká má byť nákladová efektivita, akým spôsobom sa adaptovať na tento tlak Spojených štátov. Slovensko, žiaľ, v týchto platformách nefiguruje. Čo ma mrzí, ak sa to teda nestalo za posledných pár dní, ale nepredpokladám. Takže toto je samozrejme otázka, ukáže to čas. Súhlasím s tým, že pokiaľ je nastavená príliš vysoko, tak tie farmafirmy skrátka idú na doraz. Ony, keď vidia, že niečo je na papieri a je to vyššie, tak budú tvrdiť, že toľko musia dostať. A z tohto pohľadu si myslím, že tam tá úspora môže byť. Opäť je veľmi dôležité, aby sa to potom samozrejme dodržovalo tak, aby sa, som takto povedal, nedefraudovali alebo neničili tie štatistiky, ktoré s tým liekom idú, pretože tie ceny sa častokrát navyšujú tak, že sa to špeciálnym spôsobom upraví, ako sa veľa vecí upraví. Dámy, nakoniec tá cena za ten liek bola oveľa vyššia. MEA zmluvy. Tu kolega Salaj hovoril, aký je to tunel, že tie firmy to využívajú a že idú cez to a že je to netransparentné, ale neviem, či rozumie alebo či sa vôbec celkovo chápe, že prečo tie MEA zmluvy vznikli. Keď tie MEA zmluvy neboli, tak sa takmer kompletne zastavil prísun inovatívnych liekov na Slovensko. A potom, keď sme sa s tými firmami bavili, tak tie firmy povedali, my by sme vám dali aj lepšiu cenu, ale vy ju predsa nemôžete zverejniť. Takže dovtedy tá kategorizácia naozaj bola absolútne transparentná, všetko sa zverejňovalo, ale žiaľ, tie firmy, hoci by nám boli ochotné ako Slovensku, ekonomicky je tam, kde je, HDP má také a také, dať aj lepšiu cenu, ale v žiadnom prípade by sme ju nemohli zverejniť. No a tu sa dostávame opäť do situácie, že aký minister, aké ministerstvo. Či má naozaj záujmy, ktoré jasným spôsobom sú záujmy vo verejnom záujme, alebo sú tam aj nejaké iné záujmy. Pretože keď niečo znetransparentníte, tak to samozrejme všetkých pokušiteľov využíva potom tento netransparentný proces zneužívať. Čo sa nakoniec aj stalo. NKÚ povedalo, 356 miliónov sa zaplatilo viac, ako bolo treba. Takže tu je naozaj otázka aj na všetkých pacientov, voličov. Je dôležité, aby na ministerstve sedeli ľudia, ktorí budú hľadať verejný záujem a budú sa snažiť, aby sa dohodli s farmafirmami, ktorých vyjednávanie je extrémne tvrdé, aby sa dohodli s týmito farmafirmami na čo najprijateľnejších cenách. A samozrejme, tam nesmie byť žiadna korupcia, žiadne dojednávanie, žiadne konflikty záujmov. A to tu niektorí kolegovia dobre hovorili, že tých konfliktov záujmov tam, žiaľ, niekedy aj v samotnej kategorizačnej komisii môže byť veľmi veľa. A to je potom na škodu celej veci, lebo tam sa potom stráca tá dobrá cena. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Nik spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená. Takže preto sme vlastne zaviedli tieto MEA zmluvy. Samozrejme, ony sa nerušia. Iný spôsob neexistuje. Iný spôsob neexistuje, ale dôležité je, aby tento proces nebol zneužívaný. Na pravý opak, lebo tá transparentnosť je samozrejme mierne narušená, ale malo by to byť v záujme toho, aby sme mali lepšie ceny za tieto lieky. Ďalšia vec, čo bola spomínaná, ale neviem, či ja som to nehovoril ako jeden z prvých, ešte keď sme boli v diskusii s predsedom zdravotníckeho výboru v televízii JOJ. Že je strašne dôležité nastaviť stratégiu prioritizácie liekovej politiky. Čo samozrejme tento zákon nejakým spôsobom nedefinuje a je to problém, pretože momentálne je to, aby som to tak zjednodušene povedal, v podstate na tých firmách, ktoré majú aký záujem sa dostať na náš trh. Ale môže sa vám stať, že na jednu diagnózu tam môžu byť tri lieky, ktoré však môžu byť aj efektívne. Ale je to úplne zbytočné, aby sme mali na jednu diagnózu tri drahé lieky, keď by sme potrebovali možno lieky na iné typy diagnóz a aby sme samozrejme v rámci tých možností, ktoré ako štát máme, dokázali mať zakategorizovaných z tých inovatívnych liekov čo najväčšie spektrum. A to sa bez stratégie urobiť nedá. Toto vám samotný trh nevytvorí. Tie firmy skrátka sa nebudú koordinovať, že čo to Slovensko najviac teraz potrebuje. Tie firmy sa budú snažiť, keď budú mať o to záujem, sa na ten náš trh čo najrýchlejšie dostať. A v tomto, keď to nemáme dobre nastavené, čo, žiaľ, nemáme, tak môže sa stať, že niektoré lieky tu budú a niektoré tu možno nebudú a bude to škoda. A to je možno jeden z dôvodov, prečo susedné krajiny, ktoré v princípe to kvóty ani nemali nastavené tak lukratívne ako my, tých liekov majú kategorizovaných oveľa, oveľa viac. § 7 ods. 5. Hovorilo sa tu o tom. Nebudem tým pádom o tom hovoriť. Považujem to aj ja za jeden veľmi slabý bod celého tohto, celej tejto novely, ktorý bude veľkým pokušením cez tento paragraf sa dostávať do systému úhrady a kolega Stachura to dobre vysvetlil. Môže to byť zaujímavé pre tie firmy, aj keby museli doliečovať tých pacientov a oni si to vypočítajú. Skrátka, uvidíme samozrejme, ako to bude, ale myslím si, že keby to aj tí Češi takto nejako mali. A úprimne poviem, že teraz si to musím poriadne pozrieť, ako som počúval tie argumenty tuná. Tak sa mi nechce veriť, že iba tak málo liekov by normálne v štandardnom trhovom prostredí cesto prišlo. To naozaj si treba pozrieť. Ja sa veľmi skúsim na to pozrieť podrobnejšie a možno neskôr sa môžeme o tej debate aj odbornejšie pobaviť. Centralizovaný nákup liekov na úrovni V4. To som ešte ja riešil ako minister, si spomínam. Hej? To sme sa začali o tom dosť vážne baviť. Vtedy bola covidová téma, tak sme mali len tie online rozhovory, ale riešilo sa to a stále sa nič nedoriešilo, čo ma akože mrzí, pretože toto je nástroj efektívnej liekovej politiky, pretože náš trh je naozaj veľmi malý. Pokiaľ by sa nám podarilo spojiť s Poliakmi, Maďarmi, Čechmi, tak ten trh je veľmi zaujímavý pre jednotlivé farmafirmy a tie ceny samozrejme mohli by byť ďaleko lepšie vyjednateľné, ako sú momentálne teraz. Reexport. Bolo tu povedané, že pán minister má dobrú spoluprácu so ŠÚKL-om. To ma veľmi teší a že je tam niekoľko v podstate zo strany ŠÚKL-u podnetov, ako tieto veci treba riešiť a najmä akým spôsobom treba sankcionovať tých, ktorí to robia. Tu opäť je veľmi dôležité, aby tam nebola mafia, ktorá bude kryť nejakých reexportérov, aby sa tam postupovalo čestne a akýkoľvek reexport sa prísne postihoval vo verejnom záujme a žiadny klientelizmus tu nesmie byť. Ja, čo viem, ja, keď som sa o tom dozvedel zo strany ŠÚKL-u, bolo to už, keď som nebol minister, mali sme ich tu vtedy na výbore pre zdravotníctvo v Národnej rade, tak ŠÚKL nám vtedy s dôverou povedal, koľko podnetov bolo v šuflíkoch Ministerstva zdravotníctva a ministerstvo s tým skrátka nič nerobilo. Tu je problém, pretože akokoľvek teraz tento zákon reaguje na niektoré medzery, ktoré si podnikatelia v reexporte našli, ktorý, povedzme si, ako je, keďže sme súčasťou jednotného európskeho trhu, tak je v princípe legálny. Takže tí podnikatelia si rýchlo nájdu spôsoby, ako sa ten zákon dá obísť a to isté sa stane po každej jednej novele, ktorá tu bude prijatá. Možno niektorých to zastaví, na chvíľku sa zamyslia a pokiaľ budú chcieť reexportovať, sa bude reexportovať ďalej, nehovoriac o tom, že niektoré firmy, ako som povedal, keď tam je nejaký človek, ktorý ich potrestanie dá do šuflíka a neriešia sa, tak ešte aj vedia, že to môžu kľudne robiť. A je to smutné. Je to smutné. Takže držím palce v boji s reexportom. To je jediné, čo viem povedať. Pokiaľ by sme aj potom počuli nejaké jasné dáta, koľko sa vybralo na pokutách? Aké biznisy v tomto sa odhalili? Kto to robil? Ako to robil? To určite veľmi by bolo fajn a ocenili by to všetci voliči. No aj voliči HLAS-u, keď takéto niečo bude, a samozrejme potešia sa všetci pacienti na Slovensku, pretože tá nedostupnosť liekov aj vďaka reexportu je problém, vždy bol ten problém tu. Častokrát sa ani nevie, že za tým je reexport, ale naozaj v niektorých prípadoch nedostupnosť liekov, dobrých, kvalitných liekov je kvôli tomu, že tieto lieky boli vyvezené do krajín, kde za ne reexportér dostane oveľa viac financií, ako by dostali za ne tu na Slovensku. No a ešte som chcel trošičku zareagovať na pána poslanca Šimka. Myslím, že on tu ešte stále je. Či už tu nie je? No, pán poslanec Šimko. To, čo povedal, ja som mal pocit, však on sa tomu fakt nerozumie. A niekto mu niečo napísal. Po mne má mať rozpravu, tak nech povie a vysvetlí, čo sú to vyrovnávacie rozdiely. Tieto ináč boli už aj za ministerky Kalavskej a či rozumie tomu mechanizmu, ktorý tu kritizoval a obvinil mňa z toho. Ja len viem jednu vec, že ja som mal na ministerstve otvorenú kauzu ohľadom Ktrudy a bolo to práve kvôli tomuto vyrovnávaciemu rozdielu. Bol to súd a čo viem, vtedy Ministerstvo zdravotníctva tento súd s touto spoločnosťou vyhralo. Ohľadom práve tohto vyrovnávacieho rozdielu, takže to, čo hovoril, je samozrejme voči mne absolútny nezmysel. To, čo už bolo po mne, to samozrejme ja presne všetko neviem. Dobre, ďakujem veľmi pekne zatiaľ za tento čas a teším sa na diskusiu a ďakujem pánovi ministrovi, že reaguje a komunikuje s nami. Pri faktickom na vaše vystúpenie vám poslal Sloboda. Pán kolega, krátko. Dva momenty. Venovali ste sa správe NKÚ, tá hodnotila obdobie minulej vlády a časti súčasnej vlády, ale treba povedať to, že poukázala na tie nedostatky, ktoré sa týkali minulej vlády a treba povedať aj to, že ten predseda tejto organizácie NIHO, to bol nominant vlastne predošlej vlády, ktorý kontinuálne prešiel a zastával túto pozíciu, či už v roku 23, ale časti aj v roku 24. To znamená, že tie otázky, ktoré ste pomenovali alebo ktoré ste si položili, že došlo k, ja neviem, sprenevere alebo nejakým machináciám vo výške 360 miliónov € a mohlo sa ho ušetriť, tak to sú otázky aj na tohto predsedu tejto organizácie, ktorý nebol nominant nás, ale niekto ho dal alebo inštaloval tam za predošlej vlády. A potom k tej kategorizačnej komisii, ktorú ste spomínali, tak zdravotné poisťovne, ktoré nesúhlasia s kategorizáciou, majú právo to namietať aj na súde a treba aj pripomenúť to, že v novele zákona sa navrhuje aj hlasovacie právo aj pre Ministerstvo financií, aby malo väčší nejaký kontrolný mechanizmus nad tým celým procesom. Tým pádom ja musím odmietnuť tvrdenie o tom, že by štát bol nejako oklamaný a nemohol kontrolovať financie v rámci tohto mechanizmu. Ďakujem. Pani predsedajúca, ťažko. Pán poslanec, ďakujem za korektný príspevok do diskusie. Mňa zaujali iba tri momenty. Priznám sa, to prvé, čo chcem povedať, neviem, či ste povedali vy alebo váš predrečník. Ohľadom toho, že nejaké to nadbytočné čerpanie tých 168 miliónov, čo som pomenoval, že pokračovalo v 25. No veď áno, ale to sú záväzky zo zmlúv, ktoré sú proste nemenné. Nemenné. Ja som si našiel, že na to, aby som uhradil zmluvu, ktorá bola uzavretá dva alebo tri roky dozadu, musím uhradiť 168 miliónov, čiže to je nekorektná poznámka. Pardon, tak potom len chcem, aby bolo jasné, že to je nekorektná poznámka. To je jedna vec. Druhá vec je, a ja rozumiem skepticizmu, keď sa tu bavíme, lebo tá diskusia je predovšetkým o tých finančných dopadoch a ja tomu rozumiem, pretože aj Ministerstvo financií bolo na začiatku skeptické. Pretože áno, je tam jasné, že je tam dopad. Ide o to, čo robí štát, ministerstvo regulácií na tej protistrane, na vymáhanie zmlúv, na dekategorizáciu, na vyjednávanie nových zmlúv, aby boli zľavy na vstupe. Ja som o tom hovoril, povedal som asi 10 opatrení, tie sa konečne prvýkrát dejú. Lenže, viete, častokrát sa stane, že vy poviete, že vy ste aj niečo, pokuty lekárňam a ja neviem čo, aby ste to zistili. No faktom je, že v týchto oblastiach, či už je to vyjednávanie zliav na vstupe a všetkých týchto vecí, to nie je, že niekto to povedal s kolegom opozičným, že to sú pár miliónov. To je 120 miliónov €, neudialo sa tam, že nič. Normálne, že nič, až minulý rok. A konflikt záujmov, k tomu sa možno ešte vyjadrím, to nie je o tom, v ktorej je to inštitúcii. Ide o to, ktorí ľudia to riešia, pretože zhodou okolností z tej poisťovne na Ministerstvo zdravotníctva ste to dali vy. Bývalá vláda. Vy ste o tom rozhodli a teraz jedným dychom dodávate, že by to predsa len možno mali robiť tie poisťovne, ale vy ste to vrátili na Ministerstvo zdravotníctva kvôli legitímnosti. Pán poslanec Stachura. Ďakujem, Marek, za tvoje vystúpenie. Veľa postrehov si mal iných ako my z opozície, takže vďaka za to. Napríklad ten medzinárodný presah, to som aj celkom zabudol. To som ti vďačný za to, že my ani nevieme, aké dopady to všetko bude mať tá politika Donalda Trumpa, pretože naozaj Amerika významným spôsobom dotovala lieky v rámci celosvetovo a ak oni odmietnu alebo prestanú uhrádzať značnú časť týchto zdrojov, tak sa to presunie na Európu. Čiže aj s tým, čo my tu teraz akože riešime, aj na to nebudú o chvíľu peniaze, čiže treba naozaj vnímať aj tento medzinárodný presah. Ten reexport, no, referencovanie cien. To je jednoducho, my sme sa rozhodli niekedy dávno, dávno, že budeme referencovať ceny liekov na priemer troch najnižších. No a automaticky sme tu umožnili tento reexport. Asi bez toho, aby sa zmenila celá táto filozofia, to sa nedá úplne vyriešiť, že teda ten reexport tu zázračne zmizne. Čo sa možno podarí, možno ten reemergentný kanál nejako poriešiť, ale áno, uvidíme, či ten reexport, to sa upraví. Mne sa pozdávalo aj to, čo si spomínal, teda že ten verejný záujem musí byť, či už je to ministerstvo alebo poisťovňa, samozrejme, že tak rozhodujú o takýchto obrovských miliónových sumách a ľudia, ktorí majú iné záujmy, no tak nebude fungovať nič. Ani neviem, päťkrát môžeme meniť legislatívu. Čiže tie tvoje postrehy mne sa pozdávali. A posledná poznámka len Zdenkovi, síce nie je to priamo na Mareka, ale asi nepoznáš Michala Staňka, aký to je čestný, poctivý, dobrý človek, že to je politická nominácia, áno, to je smiešne. Vybudoval fantastický úrad, ktorý, bohužiaľ, má málo kompetencií. Mohol by mať oveľa viac. S reakciou pán poslanec Krajčí. Chcem veľmi pekne poďakovať za všetky pripomienky, aj pánovi ministrovi zvlášť, ale začnem teda s Zdenkom Slobodom. No, akoby, pán poslanec, ste tomu vôbec nerozumeli, pretože Michal Staňák, ktorý založil inštitút NIHO pod mojím vedením, on práve hovoril, aká je nákladová efektivita tých liekov. A oni ho na ministerstve zvalcovali. A tie lieky kategorizovali za vyššie ceny, ako on tvrdil. Na toto prišiel Najvyšší kontrolný úrad. A tak to bolo aj za obdobie exministerky Dolinkovej a tam to tiež vystrelilo obrovským spôsobom nad odporúčania NIHO. Ja si myslím, že to je jeden z dôvodov, prečo Michal Staňák musel odísť. Pretože skrátka on tvrdil, že to má byť menej a vaša pani ministerka si tie ceny schvaľovala oveľa, oveľa viac. A samozrejme bol tam na ňu asi tlak zo strany farmabiznisu a tak ďalej, že to robí zle a neviem čo všetko, a ste si ho vymenili. On je teraz vo vysokých európskych inštitúciách a tam robí dobrú robotu, ho uznávajú iné krajiny, my sme ho znova stratili. Ja som ho sem stiahol na Slovensko, aby nám pomohol ten inštitút vybudovať a vstúpiť farmafirmám naozaj na nohy a vytvoriť im otlaky a vy ste si ho skrátka pustili preč. Takže to mi je ľúto. Kvôli tomu sa stratilo tých 356 miliónov, že nerešpektovali sa jeho odporúčania. To, čo hovoril pán minister, tak to sa naozaj vôbec netýkalo mňa, takže neviem vôbec na to zareagovať a to ďalej.