Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ďakujem tebe Michal za tento návrh zákona, ktorým reguluješ alebo táto novela zákona vlastne bude regulovať reklamu na alkoholické a hlavne tie gamblerske reklamy, ktoré bežia mnohokrát aj, ako si v rozprave hovoril, od rána do večera. A alkoholizmus a gamblerstvo je závislosť ktorá je veľmi ťažká a ktorou trpia nielen samotní ľudia, ktorí podľahnú tejto závislosti. A hlavne rodiny, okolie týchto ľudí a tých najzraniteľnejších v tom okruhu sú deti, mladí. Ja si kladiem, kládol som si takú otázku keď si bol v rozprave, že čo také dieťa, keď má mamku alebo otca alkoholika. alebo gamblera, čím alebo ako štát môže pomôcť takémuto mladému človeku. Tým, že ešte viac dovolí aby sa ukazovali tie veci ktoré ničia jeho rodinu, ktoré on vie dobre že to ničí otca, mamu. Aj stovky prípadov. kedy naozaj tí ľudia potrebujú liečenie. A v konečnom dôsledku štát na to dopláca tým, lebo všelijaké tie liečenia, opatrenia, sociálni pracovníci, ktorí potom musia zachraňovať tú rodinu. Sociálne opatrenia, ktoré musia prísť do tej rodiny. Štát mnohokrát stojí omnoho, omnoho viacej ako tento návrh zákona, ktorý obmedzí vlastne tým spoločnostiam či alkoholickým reklamám, alebo reklamám na hazard aby nepodporovali túto agendu medzi mladými ľuďmi. Čiže ešte ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vychádzajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a odporúčam, aby sa výbor predmetným návrhom zákona, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. septembra 2025 a gestorský výbor do 8. septembra 2025.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Anežka, ďakujem tebe za tvoju rozpravu. Naozaj je vidno, že si pracovala dlhé roky v škole, a že poznáš tie najchudobnejšie prípady, lebo si pracovala v lokalite, ktorá to má naozaj ťažké a presne, presne si pomenovala to čo vlastne tie deti potrebujú. Oni to nezvládnu za jeden rok, oni to nedokážu zvládnuť za jeden rok. Čiže nástup do škôlky od piatich rokov pre nich neni, neni adekvátny v tom, že oni nezvládnu tú prípravu na štart do prvého ročníka a sama vieš a sama si povedala, že vzdelanie neni luxus, vzdelanie nie je niečo čo načo siahajú iba tí bohatí alebo tí, ktorí si na to môžu siahnuť. Vzdelanie by malo byť pre všetkých a práve tento zákon zohľadňuje to, že tie mnohokrát tie rodiny, tí rodičia nemajú na to, aby si zaplatili to, že ich dieťa pôjde od troch rokov do škôlky. Vieme dobre, že rómske rodiny sú početnejšie a aj ja, keď som pracoval v komunitnom centre, tak sme riešili aj také problémy, že teda mamka chce, aby, aby to dieťa išlo do škôlky, ale nemá kde nechať ostatné deti a my sme jej boli nápomocní v tom, že sme prišli a sme jej pomohli a sme pomohli tomu chlapčekovi, dievčatku a čo ešte chcem oceniť, že si podotkla aj to, že vlastne tým, že sa začne skôr, sa odhalia aj mnohé choroby. Ja si pamätám na jedného chlapčeka, u ktorého sme diagnostikovali chorobu a on je teraz zdravý, lebo v rannom veku sa to podchytilo, začali chodiť k lekárovi a je zdravý. Čiže tento zákon má zmysel. Ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem za všetky reakcie. Pani Kalmárová, áno, od 2014 je tu tento návrh, tak ako ste povedali. A myslím si, že táto vláda a minister Drucker s tým neurobí naďalej nič, že nič sa nezmení. Preto tento zákon je tu na stole, aby sa tým rómskym deťom pomohlo. Mali ste aj vy moc vo svojich rukách na školstve a nehovorím, že vy ste mali zodpovednosť, ale je tu, stále je tu tá, ten otáznik, že kto to spustí. Kto, kto to urobí. No nikto to neurobí pre, pre tie rómske deti.
Pán Dubovický, nikto neoznačil vás, že vy diskriminujete. Ja hovorím o tom, a povedal som to, že rómske dieťa sa stretne s diskrimináciou na škole, aj keby neviem aký mal výkon, aké dobré bolo, ako dobre by sa obliekalo, stretne sa s tou diskrimináciou. Nie, ja som nehovoril o vás, čiže nevzťahujte si to na, na seba. Nikdy by som si nedovolil vás obviniť, že vy niekoho diskriminujete. A jasné, je strašne veľa pedagógov a pedagogičiek, ktoré do toho dávajú svoje srdce. Aj ja mám strašne veľa priateľov, ktoré, ktorí pomohli tým deťom a pomáhajú tým deťom aj v detských domovoch, aj v reedukačných centrách pristupujú k tým deťom inak. A presne, ako Jožko povedal, tie deti si mnohé vyžadujú špeciálny prístup. Ale nie tým, že budú v špeciálnej škole, ale iba to, aby ich niekto pripravil na ten štart, aby ich niekto pripravil. Čiže najlepšie je to, že ja nikoho nechcem spochybňovať, každý z vás je odborník, každý, aj si vážim vašu prácu. Len bývať s tými ľuďmi a poznať ich potreba, veď...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

...špeciálnych školách, na konci tej špeciálnej školy nič nebudú mať v ruke, budú poberať sociálne dávky a viete čo sa stane? Slovenský národ ešte viac ich bude diskriminovať. Ešte väčšiu diskrimináciu zažijú než to, že by sme ich vyčlenili a povedali, tu bude škôlka, kde budeš chodiť so svojimi deťmi, drahá mamička a kde možno tvoj bratranec, ktorý je šikovnejší sa stane asistentom a bude pomáhať tým deťom, a tie deti prídu na strednú školu, urobia si školu a budú mať papier. Z tých 15 detí ani jedno dieťa neskončilo bez toho, aby nenastúpilo na strednú školu. A ja verím, že z tých stredoškolákov budú aj vysokoškoláci. A to boli deti, ktoré mali byť v špeciálnej škole. Pred rokom a pol, náš kolega europoslanec Peter Pollák, bývalý europoslanec, mal na u seba jednu stážistku, ktorá pochádzala z Luníka IX, ktorá chodila do špeciálnej školy na Slovensku a jej rodičia viete čo urobili? Spakovali sa, keď to mám povedať tak, zobrali všetko čo mali a odišli do Spojeného kráľovstva, a tam to dievča sa zaradilo do normálneho procesu školského, a minulý rok, minulý rok štátnicovala a je právnička. Je právnička, čiže tu sa nebavme o tom, aký zákon či diskriminujeme alebo nediskriminujeme. Tu ide o to, že my musíme zabrániť školstvu a tomu systému, aby rómske deti prepadávali do sita, ktoré im nič nedá. My musíme podporiť pedagógov k tomu asistentov, aby sa venovali tým deťom. A ja tomu rozumiem, že oni v prvom ročníku nemajú čas, nemajú kapacitu, aby sa venovali v triede, kde je 20 prváčikov alebo 15 prváčikov tej jednej Márii alebo jednému Jožkovi, ktorý nevie povedať, že prosím si. Alebo nechápe, že, že čo je toaleta. Ale ak ich podchytíme, ak ich podchytíme rok, dva, tri roky skôr, nemusí tam byť päť hodín. My sme prvý rok tie deti držali dva a pol hodinky. Z tých dva a pol hodín sme sa s nimi viac hrali a postupne sme pridávali ten čas, postupne sme pridávali obtiažnosť toho učiva a venovali sme sa im a dali sme prácu aj rómskym asistentom, zapojili sme aj rómsky aj, aj tie, tých rodičov do toho procesu a celá komunita s tým žila. A my máme možnosť to urobiť takto, ja viem, že je tam ešte pár nedostatkov, ale my sme otvorení, poďme, rozprávajme sa o tom, ale my tu stratíme kopec šikovných detí aj vzdelaných detí, aj veľa obrovských talentov kvôli tomu, či budeme hovoriť, že či sme diskriminovaní alebo nie sme diskriminovaní. Rómovia sú diskriminovaní, to je pravda, to je skutočnosť na Slovensku, ktorú my teraz nezmeníme celkom, ale môžeme na tom pracovať a robiť na tom, aby to takto nebolo.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň všetkým, kolegyne, kolegovia. Bavíme sa tu o zákone, ktorý má pomôcť, a ja chcem na začiatok povedať, že môžme tu rozoberať, aké to bude mať dopady, kto bude diskriminovaný, kto nebude diskriminovaný, ako sa koho čo dotkne. Ja skôr nechcem rozprávať o tom. Ja chcem hovoriť o konkrétnych príkladoch, ktoré sú jasným svedectvom, znakom toho, že my neodstránime o rómskych detí diskrimináciu. Môžme tu rozprávať, každý, kto tu je Róm, aj ja, keď som nastúpil do školy, tak som si prešiel diskrimináciou a pritom som bol pripravený na ten vstup do školy. A to bolo na základnej škole, na strednej škole a dokonca aj na vysokej škole. Čiže my tu neodstránime diskrimináciu celkovo u tých detí, a to je jedno, ako budú štartovať, stále narazia na ten istý problém a každé rómske dieťa narazí na to, že raz príde do bodu, kedy zažije tú diskrimináciu, aj keď bude jednotkár. A nemôžeme to potom na... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) iba na tom, že my máme takýto pohľad.
Práve naopak, ja chcem rozprávať o tých príkladoch, kedy, kedy sme sa pokúsili a kedy máme strašne veľa tých dôkazov, že ak tým deťom dáme možnosť vzdelávať sa, jasné, že to je komplexný prístup, tam sú rodičia, tam je práca s komunitou, tam je práca s učiteľmi, so samosprávou a nedá sa nič obísť. To musí byť sieť, ktorá sa ako keby zapája do seba, zapadá do seba a zachytáva tých, tie deti, čiže tá spolupráca aj rómskych asistentov na školách. Čiže tento zákon v sebe, jasné, sú tam nedostatky, poďme sa baviť o tom, čo treba ešte vylepšiť, ale ja vidím v tomto záko... v tomto zákone nádej pre tých, ktorí, ktorým nemá kto podať tú ruku. A je pre nás lepšie to, že tie deti sa dostanú do špeciálnych škôl, alebo že naozaj skončia možno so strednou školou, s výučným listom, kedy dnes, v dnešnej dobe murár si zarobí oveľa viac, než ten, kto sedí možno za počítačom. A kde máme na trhu práce nedostatok ľudí z profesie. Ja si radšej chcem predstaviť rómske deti z osady, ktorí keď vyrastú, budú elektrikári, murári, pekárky, cukrárky, kaderníčky, ale budú mať papier, budú mať vzdelanie a budú sa môcť zamestnať a postaviť si dom a žiť normálny, slušný život. Lenže ak my im tú pomocnú ruku nedáme v tom ranom veku, tak tohto sa nedožijeme.
A povedzme si na rovinu, máme strašne veľa rómskych osád, hlavne na východnom Slovensku, kde tá, tá štartovacia čiara je nieže na nule, ale hlboko pod nulou, kedy naozaj ja som sám v rokoch 2014 až 2017 pracoval v organizácii, ktorá mala pilotný projekt v spolupráci s Karlovou univerzitou, kde sme mali výskum zameraný na to, či to bude fungovať s rómskymi deťmi od troch, štyroch rokov, kedy ich my budeme pripravovať v komunitnom centre na štart do prvého ročníka. Tri roky sme to, som bol súčasťou tohto výskumu a naozaj my sme tam deti ráno učili umývať ruky, púšťať kohútiky, vodu, utrieť si ruky a ja som tam prekladal a ja som ich učil, čo je chlieb, že som im povedal kada him maro, toto je chlieb, povedal som im to po rómsky a potom som im to preložil do rómskeho jazyka, či do slovenského jazyka, pardon, z rómskeho do slovenského. A až vtedy oni vedeli pochopiť, že čo to znamená. A do toho sme zatiahli aj rodičov, rodičia chodili na hodinu s tými deťmi tiež. Jasné, my nemôžme vynechať rodičov, my nemôžeme im povedať dajte deti do škôlky a vy si vyložte nožičky, pite si kávu, poobede si príďte po deti a všetko je vyriešené. Nie. My musíme tie, tých rodičov zapojiť do toho procesu. Viete, kde sú teraz tie deti? To bolo 15 detí, ktoré mali štyri, niektorí tri roky, teraz sú absolventami stredných škôl. Minule mi písala jedna z nich a sa mi chválila, že o rok, Lukáš, maturujem. A keď bola na vstupnom vyšetrení u lekára, viete, čo povedal ten psychológ? Že toto dievčatko by malo ísť do špeciálnej školy. A my sa tu bavíme o tom, my tu hovoríme o tom, že rómske deti budú diskriminované, ony sú diskriminované, aj keď im nepodáme ruku, aj keď prídu do normálnej školy, aj keď prídu vyobliekané, aj keď neviem, čo na seba dajú, stále zažijú tú diskrimináciu.
Poďme sa pozerať na tých najchudobnejších. Ja tu rozprávam o tých najchudobnejších, ktorí nikto im nepodá ruku a tie deti skončia v špeciálnych školách. Na konci tej špeciálnej školy nič nebudú mať v ruke, budú poberať sociálne dávky a viete, čo sa stane? Slovenský národ ešte viac ich bude diskriminovať. Ešte väčšiu diskrimináciu zažijú, než to, že by sme ich...
=====

Ďakujem za slovo.
Taktiež, Jožko, chcem vyzdvihnúť to, čo si povedal, a to, to také normálne, čo všade inde funguje, že ak je raz niekto právoplatne odsúdený a je v tak vysokej funkcii, tak by mal sám odstúpiť a nie ešte si podať žiadosť (povedané so smiechom), alebo ja neviem, ako to tam funguje, a ďalej pokračovať v tejto funkcii.
Čiže naozaj je to na hanbu, je to výsmech všetkým tým ľuďom, ktorí zákon dodržiavajú, všetkým tým ľuďom na Slovensku, ktorí pracujú, ktorí sa snažia viesť normálny, slušný, poctivý život a ako vidíme, pre silných, pre mocných to neplatí. A potom, potom sa nečudujme, že mladí ľudia kradnú, že mladí ľudia sa venujú taktiež takýmto trestným činom, lebo si povedia ak teda niekto nemusí niesť zodpovednosť, dokonca ešte štát ho platí a má veľmi slušný plat, pán guvernér dokonca vyšší než pán premiér, tak je to všetko v pohode.
Čiže naozaj verím, že na Slovensku to nebude módny hit, že ak urobíš trestný čin, tak si môžeš naďalej vládnuť, môžeš naďalej byť vo funkcii, aleže naozaj nastúpi spravodlivosť a pán Kažimír odstúpi z tejto funkcie a prenechá to naozaj človeku, ktorý nebude trestne stíhaný.
Ďakujem, Jožko, za tvoju rozpravu.

No, čo k tomu dodať. Igor, presne si pomenoval to čo, čo vlastne vidíme všetci naokolo, že Slovensko je na ceste, na ceste, kedy stráca mladých ľudí, kedy stráca rodiny, ktoré majú budovať tento štát. Môj dobrý priateľ kňaz mi stále hovoril jednu vec alebo v kázňach rozprával takú jednu vec, že starým ľuďom nepodá vodu pes. A hovoril to v tom kontexte, že ak, ak nebudeme bojovať o mladých ľudí, ktorí tu zostanú, ktorí budú budovať tento štát, ale aj hodnoty a budúcnosť tohto štátu, tak tí starí ľudia, staršia generácia, ktorá roky tu budovala štát ostane sama. A práve tento návrh zákona, práve tento návrh zákona dáva mladým ľuďom možnosť, aby tu zostali, aby budovali oni tento štát, a aby sa raz mohli postarať o tých starých ľudí o dôchodcov o svojich starých rodičov, ktorým podajú vodu. Lebo naozaj, pes nepodá človeku vodu. Človek psovi áno, ale opačne to nefunguje. A keď stratíme mladú generáciu, aj na základe politického diania v našom štáte, lebo povedzme si pravdu, mladí ľudia odchádzajú iba vďaka tomu, že vidia čo sa tu robí. Jasne vedia, jasne vedia pomenovať všetky tie zlé veci. Včera ma viezol v taxíku študent, ktorý mal 18 rokov a ktorý rozumel viac politike ako niektorí, ktorí tu sedíme. A mal jasný názor. A keby mohol, viete čo mi povedal? Že keby mohol hlasovať alebo zúčastniť sa volieb od 16 rokov, tak to urobí.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Rasťo, že si sa dotkol vo svojej rozprave aj toho, že si hovoril o konkrétnych prípadoch a o tom, že naozaj mladí ľudia majú tú schopnosť a zodpovednosť a ja si myslím, že práve na Slovensku je dostatok mladých ľudí, ktorí, ktorí by chceli naozaj ovplyvniť aj to, čo sa deje na Slovensku, a vidíme to jasne vo vláde Roberta Fica, že si kupuje lojalitu hlavne tej staršej generácie, ktorá následne ovplyvňuje budúcnosť všetkých týchto mladých ľudí. A vidíme aj ten oprávnený strach vládnej koalície pri tomto návrhu zákona, pričom od 14 rokov mladí ľudia sú už zodpovední za všetky svoje trestné činy, pri 15 rokoch dostávajú občiansky preukaz a môžu sa zamestnať, zároveň s tým je spojené odvádzanie daní, kde už štát im dáva takúto povinnosť a teda nevidíme žiadnu prekážku v tom, aby mohli títo mladí ľudia od 16 rokov naozaj pristupovať k voľbám. Vidíme to v susednom Rakúsku, ale aj v iných členských štátoch Európskej únie, v Nemecku, Škótsku, Švédsko, Nórsko, Estónsko a to sú krajiny, ktoré, ktoré sú omnoho ďalej a môžme si od nich brať naozaj pozitívny vzor a teda nebojme sa toho a tak vyzývam všetkých aj v opozícii, aj v koalícii, aby sme naozaj tým mladým ľuďom, tejto generácii, ktorá má tiež právo ozvať sa a ktorá sa chce ozvať a ktorá chce budovať budúcnosť, svoju budúcnosť a budúcnosť Slovenska, aby sme im toto právo dali.