Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No tak keď ma kolega spomenul, tak sa tak patrí sa teda tiež k tomu prihlásiť. No, poviem takto, že začal by som tým, že nehovorme o almužných. Áno, je to možnože, v úvodzovkách, že len 18 mil., ale i keď je to, samozrejme, malá suma oproti sume priamych platieb, hej, pre pôdohospodárov, tak akože stále je to kopa peňazí, hej, aby sme len to vnímali.
Ale ďalšia vec, ďalšia vec je to, že chcem tak nejak poukázať na to, že ono tá Únia je napríklad aj teraz fajn, lebo ako rešpektujem túto formu pomoci, ale teda je jasné, že Únia nám povedala, že dočasne, už len do konca tohto roka aj pre pôdohospodárov a už vôbec nie pre potravinárov pre druhý polrok, takže trošku nás tak akoby upratala, poviem to, a som, som tomu rád. A aj preto, a kolega to spomenul, že bolo by veľmi nezmyselné vlastne presne na jednej strane výrobcom sladených nápojov teda preplácať nejaké, nejaké odvody a zároveň teda zdaňovať ich výrobky daňou zo sladených nápojov. Takže aj toto sa vlastne takto nejak trošku akoby upratalo.
A už len zároveň, áno, potvrdím, že pravdepodobne asi bude SaS-ka jediná strana, ktorá bude hlasovať proti zavedeniu dane zo sladených nápojov a teda stojím si za tým, že je to nezmyselná a zbytočná daň a mal by štát šetriť na sebe a nie pýtať si ďalšie a ďalšie peniaze od občanov. Ak som spravil aj ja taký exkurz, pani Vaľová, trošku mimo tému, ďakujem pekne. (Reakcia poslankyne Vaľovej.)

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Začnem pánom Dubovickým. No, jednoznačne rekreačné poukazy cestovný ruch na Slovensku nezachránia. To skôr by ten cestovný ruch zachránilo to, keby malo ministerstvo štátnu budovu alebo rozumný prenájom, za tie ušetrené peniaze sme mohli byť každý mesiac na nejakom veľtrhu cestovného ruchu niekde v zahraničí, chodiť a hľadať tých turistov, aby chodili na Slovensko. To je, toto je to, čo by pomohlo skutočne cestovnému ruchu.
No a teraz áno, ja som sa nedostal vlastne k tomu vplyvu na verejné financie. Áno, štát má 440-tisíc zamestnancov, veľa z nich v organizáciách nad 49 zamestnancov, a teda to, samozrejme, stojí štát aj dnes peniaze a jednoducho bude to stáť viacej.
A ja použijem tie slová pána poslanca Huliaka, že neprichádza o nič ani podnikateľ a vlastne teda ani štát. Ale, ale prichádza, môžu to byť náklady, koľko chcú, stále sú to financie, ktoré podnik má a musí ich vynaložiť. A teraz, pán Huliak, spýtajte sa v školách, či vlastne je to že nič. Či skutočne majú na väčší počet tých rekreačných poukazov, či na to majú peniaze! Spýtajte sa ministra školstva, spýtajte sa ministra financií, povie vám že to bude stáť ďalšie výdavky, ktoré jednoducho nie sú. Pán Huliak, nie je to nič, keď dáte niekoho niečo zaplatiť na to, aby ste vy urobili sociálne opatrenie pre niekoho, nie je to nič, niekoho to stálo peniaze.
Kolega Šmilňák, áno, samozrejme, hovorím, nedostal som sa k tomu vystúpeniu, týka sa to aj zamestnancov štátu, týka sa to škôl, organizácií, ktoré jednoducho nie sú podnikatelia, ktorí i dnes majú málo peňazí a oni to zasa, oni to budú musieť zaplatiť, však určuje to zákon, ale bude to z nejakých iných benefitov, budú menšie osobné ohodnotenia, budú menšie odmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme.
No, ekonomika, verejné financie, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, to všetko sú prepojené nádoby. A v podstate to najlepšie vystihuje tripartita. Trojuholník: zamestnávatelia, zamestnanci a štát. A všetko to dobre funguje, teda aj štát dobre funguje vtedy, ak je to celé v rovnováhe. Ak tu v Národnej rade vznikajúce zákony vylepšujú podmienky, vylepšujú podnikateľské prostredie, okej, vylepšujú aj postavenie zamestnancov, vylepšujú konkurencieschopnosť krajiny. Toto, toto si treba vždy uvedomiť, keď sa do čohokoľvek, do akejkoľvek na pohľad malej veci akože takto to nejak vnorí a ide sa to upravovať, to vždy má proste taký celkový, celkový dosah.
Ja tu chcem úvodom jasne povedať, že, samozrejme, veľmi-veľmi dôležitý je aj zamestnanec. Jasné. Aj oni sú tí, ktorí rukami svojimi alebo svojimi schopnosťami tvoria hodnoty. Ale jednoducho veľmi dôležití sú aj podnikatelia, pretože oni sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí platia mzdy zamestnancom, tí, ktorí platia dane štátu. A nemôže to byť takto nevyvážené. Nemôže si aktuálne či predkladatelia, alebo celá vládna koalícia povedať, že zamestnanec je náš cieľ, tomu budeme len a len pomáhať a podnikateľ je náš nepriateľ a tohoto necháme, to najmenšie že zaplatiť a ešte mu proste dáme ďalšie veci zaplatiť a zhoršíme mu podmienky. Takto to nefunguje, tam tá rovnováha, rovnováha musí byť. Veď aj štát je zamestnávateľ svojím spôsobom. Aj štát je, teraz poviem že v úvodzovkách, podnikateľ a nezamestnáva málo ľudí. Ono je to okolo 440-tisíc zamestnancov dokopy. Ale aj ten štát ich môže, týchto všetkých ľudí, zamestnávať až vtedy, ak tí podnikatelia pošlú svoje dane, ak tí zamestnanci pošlú svoje odvody a dane. A jednoducho proste štát nemá inú možnosť, než teda získať tieto peniaze od ľudí a aj od podnikateľov. Preto je dôležité všetky tie riešenia robiť, robiť zmysluplné.
No, a tento príspevok. Ja začnem úplne od konca, to je výpalné. To normálne sa proste vláda, alebo teda v tomto prípade teda je to, je to poslanecký návrh, sa rozhodli, že jednoducho zase nejaké populistické sociálne opatrenie nechajú zaplatiť iných. Jednoducho toto sa už nedá nazvať nijak inak ako výpalné. Áno, môžme sa baviť o teda rekreačnom poukaze, do nejakej miery, samozrejme, však je to nejaký bonus teda, ktorý štát donútil, aby zamestnávatelia platili svojim zamestnancom. Okej. Môže to pomáhať cestovnému ruchu slovenskému. Takisto okej. Ale je niekde nejaká hranica, už to tu bolo povedané, ale ja to v skratke zopakujem. Je nejaká hranica, že za ktorú to už je skutočne výpalné. A to je presne tá hranica, keď z toho ten podnikateľ nemá ale že vôbec nič. Pretože áno, ten podnikateľ, jasné, že prispeje zamestnancovi na rekreáciu, aj jemu konkrétne, aj jeho deťom, pretože vždy má z toho nejaký benefit. To znamená, zamestnanec bol na dovolenke, oddýchol si, strávil čas s rodinou, prišiel na iné myšlienky a do práce sa mu teda vráti oddýchnutý, s novými nápadmi, s novou energiou, s novou silou a proste je to nejaký prínos aj pre toho zamestnávateľa. Je tam proste nejaká tá rovnováha. Je tam ten pohľad aj na jednu stranu, aj na druhú stranu a koniec koncov aj na tretiu stranu toho trojuholníka: štát, zamestnanec a zamestnávateľ. Ale týmto to, kolegovia, idete úplne odpojiť, proste normálne poviete zamestnávateľovi, aby teda zaplatil rekreáciu v podstate úplne niekomu inému, s kým nemá žiadnu väzbu. Ten zamestnanec nebude ani spokojnejší, ani oddýchnutejší, ani ja už neviem čo, keď na dovolenku nepôjde, ale pôjdu tam jeho rodičia. Proste fakt, toto je tá hranica, za ktorú sa už pri tomto už nemalo a nedá sa ísť. Proste fakt sa skúste na toto pozrieť z tohto pohľadu.
No a potom, dovolím si ešte pár reakcií. Pán predseda Danko tu má teda veľa-veľa rečí o tom, že pomáha cestovnému ruchu, dokonca vytvoril aj ministerstvo. No, ono to funguje častokrát tak, že čím vyspelejšia a funkčnejšia krajina, tým má tých ministerstiev najmenej. Väčšinou práve tie najzaostalejšie, najskorumpovanejšie krajiny sveta majú tých ministerstiev úplne najviac. A ten jeden z tých slovenských príkladov tu máme, a to je to naše ministerstvo cestovného ruchu a športu, teda hlavne tá jeho, flagship poviem, proste budova, ktorú si, ktorú si teraz prenajali. Kolegovia, ja verím, že ste sa k tomu nedostali, jednoducho je to luxusná budova, 5-tisíc metrov štvorcových za 20 euro na meter štvorcový a mesiac. K tomu, samozrejme, plus všetky energie. Jednoducho to je, to je suma, za ktorú si proste budovu nevedia prenajať ani, ani súkromné firmy, úspešné firmy. Jednoducho to je v podstate dvojnásobné nájomné. Dokonca ešte aj budovy v rovnako vysokom štandarde, v rovnakom, proste fakt že áčkovom leveli boli, boli za 13, za 14, za 15 euro za meter, hej? Ale tie bežné priestory, ako kľudne sa dá povedať, že to bolo prenajaté dvojnásobne draho.
Myslíte, že tá zmluva sa dá desať rokov vypovedať? Nedá. Je prakticky nevypovedateľná, pritom sa bavíme o ministerstve, ktoré je tu pár mesiacov. A otázka, čo bude po ďalších voľbách. Ale zmluva je na desať rokov. To sa nebavme o tom, že stačí neprejaviť vôľu ju zrušiť a o ďalších päť rokov sa automaticky predlžuje. To sú veci!
Ďalšia vec, no bratislavská protipovodňová línia túto budovu nechráni. Ministerstvá by mali byť už tie budovy, ktoré teda majú pomáhať, keď už to tu aj pán predseda rozpráva, za každých okolností. Viete, čo bude prvé pri povodni? Bude treba vlastne ochraňovať a pomáhať tomu ministerstvu, aby nebolo zatopené, aby ja neviem čo všetko, hej? Úplne, úplne opačne. Kolegovia, prosím, fakt akože zíďte z kratšej cesty, to, toto je len, len malý, malý čriepok proste, vy zhoršujete to podnikateľské prostredie.
Dneska si zoberme, že dnes ten zamestnanec, máme v podstate najnižšiu nezamestnanosť v histórii, alebo povedzme sme veľmi blízko najnižšej nezamestnanosti, aká bola. Dokonca výrazne rastú aj reálne mzdy. Dnes je ten zamestnanec vo veľmi dobrej situácii. Dnes je možno dobré fakt podporiť tú jeho nezávislosť a schopnosť nájsť si iného zamestnávateľa, vylepšiť si tie svoje podmienky, ale ten paradox je opačný, že dnes treba fakt pomáhať práve podnikateľom. Tí majú, sa im zhoršujú podmienky proste. Tí majú koniec koncov aj nedostatok pracovnej sily a vidia, čo sa tu všetko deje. Slovensko má z krajín V4 najvyšší počet firiem, ktoré sú tu a rozmýšľajú o deinvestícii, proste o deinvestovaní. To znamená, že znížení svojej prezencie na slovenskom trhu, hej? To, proste nechcú tu investovať, niektoré rozmýšľajú o odchode. Toto treba riešiť, proste fakt, ono to možno znie divne, dnes treba pomáhať alebo aspoň neškodiť proste tým podnikateľom. Tým, ktorí jednoducho plnia tú štátnu kasu. Tým, ktorí pomáhajú vlastne, aby tí zamestnanci boli zamestnanci, aby, aby, aby štátu proste platili dane. A toto, toto je dôležité a toto sa tu jednoducho nedeje.
Pán Danko tu rozpráva, ako pomáha malým firmám. No, jedna z tých pomocí malým firmám bolo vidieť teraz nedávno, že... a to ešte aj, aj mne osobne hovoril, že áno, on zvýši tú hranicu na povinného platcu dane z pridanej hodnoty, že on s tým niečo spraví, že on to s tým ministerstvom financií dohodne. No dohodol. Doteraz bola sadzba dlhé roky nezmenená 49 790 euro a pán Danko, vážená koalícia, ste to zvýšili o celých 210 euro. Proste toto nie je žiadna pomoc. Čiže toto, toto by bolo proste, keď by sa to zvýšilo na tú sumu napríklad, ktorú dovoľuje Európska únia, aby teda bol, bola firma povinným platcom až od povedzme tých 85-tisíc euro. Áno, takto by ste pomohli, zjednodušili byrokraciu. Jednoduché účtovníctvo je výrazne jednoduchšie ako podvojné. Potom, zasa, potom už ten zamestnávateľ zas by sa inak pozrel, veď dobre teda, tak ja zaplatím, alebo proste chápem, že teda štát chce, aby teda bol nejaký rekreačný poukaz. Proste bolo by to nejak vyvážené. Pomôžete podnikateľovi, pomôžete zamestnancovi. Proste to všetko by bolo fajn, keby to bolo.
No a už sa ani nedosta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán Danko, pán poslanec Danko, takto. V prvom rade nie je cesta rôznych výnimiek, veď hovoríme to stále a v tom by sme sa mali zhodnúť. Veď znížte daňovo-odvodové zaťaženie, alebo teda znížte odvodové zaťaženie. Len tým by sa zlepšila konkurencia proste všetkých. A bolo by to systémové riešenie. Lenže viete, vy potrebujete to, aby ste mohli povedať: A 500 euro a tuto som vám to dal! Proste realita, bohužiaľ, je tá, že vy reálne škodíte aj teraz, veď ste zahlasovali za zvýšenie zdravotných odvodov, hej, áno, na strane podnikateľov proste, takže to ste im veľmi-veľmi poškodili. Pán Danko, toto je pravda.
Ďalšia vec, keď už sa bavíme teda o tej dani, čo spomínate, aspoň keby ste vedeli správnu sadzbu. Je to 19 %, nie 20, hej, to je ďalší možno drobný detail, ale ono sa to tak nezdá.
A úplne ďalšia vec, áno, robíte, robíte teda podporu cestovnému ruchu, okej, to, samozrejme, má nejaký zmysel, len by sa to malo robiť keď už tak, tak napriamo a zmysluplne, a hlavne nezačínať budovou ministerstva, absolútne predraženou, absolútne luxusnou, za dvojnásobné nájomné, za vysoké, za vysoké ceny energií v záplavovom území. Mali ste šťastie, že vám to teraz nevytopilo, ešte ten Dunaj, keby trošku stúpol, tak ho máte vytopené to ministerstvo, ešte ste sa tam ani nenasťahovali!
Pán Danko, skúste, keď už, tak poďte pomáhať podnikateľom a poďte im znížiť odvodové zaťaženie alebo im znížte dane! Ale vy robíte presný opak, zaťažujete ich stále ďalšími a ďalšími platbami, povinnosťami, byrokraciou. Toto je tá realita vašej činnosti!

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Súhlasím s každým jedným slovom, ktoré si predniesol. Štát zasa raz ide nechať zaplatiť zamestnávateľov za nezmyselný nápad. Ako si povedal, aj doteraz to už bolo celé za hranou, ale aspoň jeden benefit mal aj zamestnávateľ, že teda zamestnanec išiel na rekreáciu, zrekreoval sa a potom mohol povedzme pracovať efektívnejšie, kvalitnejšie, proste bol oddýchnutejší. Dobre, ale teraz, keď takto zamestnávateľ bude preplácať dovolenku rodičom zamestnanca, tak je to skutočne už úplne absurdné, pretože ten zamestnanec na tú dovolenku nepôjde, neoddýchne si, proste ten benefit pre zamestnávateľa sa jednoducho úplne, úplne stratil. A to sa nedá nazvať nijak inak, než je to forma výpalného, ktorú SNS požaduje proste po zamestnávateľoch, po podnikateľoch, aby im zaplatili za zasa ich nejaký populistický nápad. Len ono to má ešte jednu konzekvenciu vo finále, a to by bolo dobré si uvedomiť. Áno, platí to zamestnávateľ, ale zamestnávateľ vo finále platí zamestnanca, čiže v konečnom dôsledku je to, bože, je to proste tak, že vždy to zaplatí akoby ten konečný článok. Jednoducho vo finále, dobre, tak donútite zamestnávateľa, aby dal takýto, takýto rekreačný poukaz, ale on to niekde nájde v tom, že nepridá zamestnancovi na plate alebo jednoducho akokoľvek. Vo finále nepomôžete ani len tým zamestnancom a zasa len zhoršíte podnikateľské prostredie, zasa len budú ďalšie firmy uvažovať, či sa im vôbec oplatí podnikať na Slovensku, či sa im oplatí tu investovať a či sa im oplatí zamestnávať ľudí, alebo pôjdu do nejakej krajiny, ktorá poskytne lepšie, rozumnejšie podmienky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Lojzo Hlina, no veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Skutočne emócia, ale tie fakty sú tam dôležité, že ako veľký problém to je. No ja mám rád čísla, skúsme matematiku, hej? Ono to znie tak akože okej, že doteraz to bol kmeň s priemerom 40 cm, teraz to bude kmeň s priemerom do 80 cm. Poviete raz toľko. Dobre, trocha matematiky, obvod sa rovná 2 pí r, keď si to zoberieme, tak tých 40 cm, to je kmeň s priemerom 12,8 cm a tých 80 cm, to je kmeň s priemerom 25,4 cm. Aj to si poviete, že veď to je raz toľko. Ale počúvajte, pán Huliak, ale dôležité je pri drevnej hmote povedzme teda obsah toho kruhu alebo potom, samozrejme, objem. A tam je to štvornásobok. Ak si predstavíte, že ten strom, teraz len, len na pohľad, mal obvod 40 cm a mal povedzme jeden meter kubický ako celý, tak taký istý strom pri takej istej výške, keď bude mať obvod 80 cm, tak to budú štyri metre kubické. To je strom, ktorý jeho hmotou je štvornásobne veľký, ktorý teraz sa bude dať vypíliť rovnako ľahko, ako sa dal vypíliť ten so 40 cm. Toto je to kľúčové a toto nie je až tak vidieť z toho, že 40 cm, 80 cm. Pozerajme na to, štyrikrát tak objemný strom vieme vypíliť, lebo tú drevnú hmotu robíme väčšinou v tých metrov kubických. Na toto sa treba pozerať a týmto je to vidieť, aký obrovský zásah do prírody to bude. Štvornásobný oproti doterajšiemu stavu, štvornásobný, 400 %.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem, ďakujem, kolega Štefan Kišš, že si teda, áno, vrátil tú diskusiu vlastne k tomu aj väčšiemu obrázku, že to, čo teda vytýkame a vytýkam aj ja týmto európskym limitom, že, áno, dajú sa, nazvime to kreatívnym účtovníctvom alebo kreatívnym výkazníctvom, relatívne dosť dlhú dobu obchádzať, hej, že na papieri splnené, realita ani tak nie, a zároveň teda aj tá sankcia potom má tú európsku rýchlosť, že nech sa o nejakom vôbec nedodržaní rozhodne, tak dáva sa ešte šanca to možnosť opraviť, dodržať to, a proste to celé trvá ďalšie a ďalšie mesiace až roky, a teda tá realita skutočne je tá, že tie výdavkové limity nebudú a nevedia hrýzť aktuálnu vládu, že to fakt tam ten, to spoždenie vie byť až, až tri roky, a teda je to obchádzateľné.
To sú skutočne tie výhrady na tej, na tej takej celkovej úrovni.
Takže ešte raz, ďakujem ti.

Ďakujem pekne za slovo.
Nosom rád, že vystúpil teda niekto z koalície okrem teda pána ministra, takže za to, za to ďakujem. No, takto. Čo sa týka míľnikov, no výdavkové limity bol míľnik, kde netrebalo robiť nič, normálne že stačilo urobiť rozpočet, ktorý by ich plnil, ono sa to v podstate dalo, no vláda nechcela, hej, čiže tu, pán predseda výboru stačilo plniť limity, automaticky by sa plnili aj európske, nemali by ste tu skrátené legislatívne nemuseli by ste hovoriť, že niečo naprávate, ako že skutočne tam, tam, ten problém nebol, ten ste si viac menej vyrobili, hej.
Čo sa týka, pán, pán predseda, stále opakuješ to, tie voľby v septembri, však v poriadku, inak len treba si uvedomiť, že väčšina volieb za vyše 30-ročnú históriu Slovenska boli na jeseň a dokonca boli ešte neskôr, takže akože neplakať, pracovať, veď ako čo, však ste v robote aj vy, aj my.
A ešte by som bol veľmi rád, keby si akoby ľudia uvedomili, alebo ja som tieto slová pána predsedu o 0,8%, že vlastne 462 mil., však čo to je, vlastne to je nič, ja som to spomenul v mojej rozprave a teraz to pán predseda spomenul znova, akože ja neviem, že či je to nič, to sú peniaze občanov proste daňových poplatníkov, a keď sa teda ten, kto ich má správcovať, správa k tomu, že 460 mil. je vlastne nič, že je to proste málo, že to vlastne malá odchýlka, no ja neviem, ja teda ako občan, mne sa to zdá veľa, a keď, keď vládny predstaviteľ hovorí, že je to vlastne nič, tak sa mi z toho ježia chlpy. Ale... (Povedané so smiechom.) Asi toľko.
Ďakujem pán predseda, za vystúpenie ešte raz.

Hlina.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán, pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som to pánovi ministrovi sľúbil a ja sa sľubu snažím doznať, ta... ten zaujímavý pohľad bol na tú sálu naozaj v ten utorok, že vystúpim, tak trošku vystúpim. A skúsim to moje vystúpenie ladiť tak, aby som prípadne vysvetlil vašim voličom, že o čom teraz rozprávame. Budem teda menej hovoriť v číslach, ale skúsim to teda pomenovať tak, tak aby sa to dalo jednoducho pochopiť.
V zásade ide o to, že chcú dostať tých 900 mil. a je tam potrebné narýchlo prijať, a kolegovia by podpísali aj svojou krvou zmenku, hej, aby to, aby to prišlo, takže prišli s týmto, prišli s tým narýchlo, rýchlo sa to celé vybaví. Čo na tom, že jak tu kolega spomínal, že to teda nedáva celkom ten národniarsky zmysel, hej, pre ktorý vás ľudia volili? A celé, nejaká penalizácia alebo nejaké, oštaru s tým bude mať – až tí, čo prídu po vás, hej. Prísne vzaté, pre vás je to, ako keby potrebovali ste to urobiť, potrebujete to tam poslať, odfotografovať, preskenovať, že to je prijaté, aby ste mohli načerpať.
Ono to moje vystúpenie zladím aj s tým, a ja nebudem krátko, budem aj krátko, len s tým, s tou symbolikou, že ak teda hovoríte, že idete sa, nieže to robiť od efektívne, hospodárne a tak, jak sa má, idete sa tváriť. A krásne to dokazuje tá dnešná situácia, lebo ja mám symboliku rád, a tá naozaj vyšla v tomto prípade skoro až dokonalo, lebo dneska schválime zákon, kde teda sa budete tváriť, že ako ste... rozumne hospodáriaci a starostlivo hospodáriaci a zároveň dnes podpíšete ministerstvo, úplne zbytočné ministerstvo dnes podpíše nájomnú zmluvu s J&T o úplne zbytočných kancelárskych priestoroch, hej.
Niekto povie smietka, len pozor, aj oceán je z malých kvapiek a tá symbolika je úplne dokonalá, lebo toto ste vy. Teda ja hovorím to vašim voličom, že toto sú oni, hej, že jedno deklarujú a druhé robia, takže dneska pripravia, dneska schvália zákon, jak sa idú, jak budú hospodáriť zodpovedne, a dnes podpíšu nájomnú zmluvu, nevieme ešte za akú sumu (povedané so smiechom) pre zbytočné ministerstvo, kancelársku v budove J&T.
Ja som niekedy ešte ako poslanec dal robiť takú, že pasportizáciu kancelárskych priestorov štátu a ministerstiev, no možno by som to doma ešte niekde v garáži našiel, vtedy sa to zodpovedne... Čo tým chcem povedať? Štát má priestorov, koľko chcete. Teraz dokonca však ste avizovali, že sa ide prepúšťať 30% úradníkov. To znamená, ak teraz mal dosť priestorov, 30% úradníkov pošlete domov, ergo budete mať (povedané so smiechom), ja len z takej logiky vychádzam. Ergo ešte o to viac priestorov budete mať. Tak ma, potom mi, prosím vás, niekto, pán minister, zodpovedne povedzte, lebo ja na peniaze robím, hej, a chcem vedieť a mám dokonca právo to vedieť, ako je možné, že zrovna teraz to ministerstvo ide podpísať zmluvu a ešte sa to včera prezentovalo, že najlukratívnejšie nejaké... dizajn. Čo mňa zaujíma dizajn nejakého, pre nejakého... ministerstvo, čo mňa, čo ja mám? Keď už ste si vytvorili to ministerstvo, tak má robiť, má sedieť v pivnici, lebo si ešte nezaslúži sedieť v kanceláriách. Čo z toho tí ľudia majú? Čo z toho majú športové zväzy? Čo z toho majú tí, čo robia cestovný ruch? Čiže ministerstvo, zbytočné ministerstvo, ale už keď ste ho vytvorili, tak tie peniaze, ktoré dostane, neminie na to, že bude zabezpečovať výstavy, že bude fungovať v športových zväzoch. Bude sedieť v krásnej budove, ktorá je vybavená, neviem jak to včera prezentovali, architektonicky. Čo nás je po tom?
Pán minister, mne by ste mali pripnúť medailu. Ja si pamätám, pred... už je to pomaly 30 rokov, keď sme robili vývoz áut do Číny. Robila to jedna organizátora... štátna organizácia, ktorá sa volala, myslím, že sa to volalo, že pre pomoc málo rozvinutým oblastiam Číny. A ona mala zriadenú firmu, ktorá, vlastne cez ňu sa riešili všetky tie, vtedy tie operácie. Za to, čo sme vtedy urobili a čo sme pre krajinu urobili, fakt medailu by ste mi potom niekedy mohli dať.
A čo tým chcem povedať? Keď sme s nimi rozprávali, tak tá organizácia, štátna komisia bola enormne silná, enormne silná. Viete, kde sedela? Pomaly v pivnici sedela. A keď sme sa pýtali, že tak akože (povedané so smiechom) pôsobí tak divne, oni hovorili, že ale však nemôže štátna komisia pre pomoc málo rozvinutým oblastiam sedieť v nejakej luxusnej budove, preboha, však to nedáva zmysel.
Ale u nás to všetko dáva zmysel, to je jak ten podnikateľ, ktorý predal prvýkrát za rok, a kúpil si staré béemvéčko, presne tak mi to pripadá, toto vaše hospodárenie.
Zriadili ste si ministerstvo, dali ste im nejaké peniaze, nič neurobili, nemajú ani web, neboli na žiadnej výstave, nič nezabezpečili, ale budú sedieť v krásnych priestoroch. Čo nás je po tom? V pivnici, v garáži majú sedieť, majú si zaslúžiť to, že vôbec budú brať peniaze. Aké majú očakávania? A ja ako čiastočne pôsobiaci v cestovnom... ja nemám žiadne očakávania, že.... A čo mňa je po tom, že oni tam sedia? Po nábreží sa budú prechádzať tí úradníci hore-dole. A čo z toho má ten štát? Čo z toho má ten cestovný ruch? Čo z toho má ten šport? Takže, pán minister, toto som chcel povedať. Dám to do nejakého kontextu a končím, teda pre vašich voličov, že toto vám hovoria a toto robia, takže hovoria, že idú sa tváriť zodpovedne, idú veľmi byť, teda dávať si pozor a na druhej strane podpíšu nájomnú zmluvu na desať rokov. Na desať rokov J&T kancelárskych priestorov. Holuby sa tu naháňajú, tu je toľko kancelárskych priestorov patriacich štátu, kde môžu sedieť tí, neviem, koľkí sú tí úradníci toho ministerstva, ale zrovna oni potrebujú tú budovu 07, či jak sa to volá, ten sklad. Zrovna tam potrebujú sedieť. Takže toto je presne to ich ospravedlnenie, to je tá ich dvojtvárnosť, toto vám, toto vám, budú vás lakovať nejakým spôsobom v Michalovciach, v Humennom, v Krtíši, vo Vranove, že čo sú a ako... a na druhej strane toto budú podpisovať.
To som mal chuť povedať v kontexte tohto zákonu, a tak jak som sľúbil tam pánovi ministrovi, že vystúpim.
Ďakujem pekne.