Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, zareagujem na pána predsedajúceho. Áno, ja budem hovoriť k téme, mám a budem predkladať päť pozmeňujúcich návrhov, takže moje vystúpenie teda bude skutočne k téme a budem sa snažiť, aby sme tento balík opatrení nahradili, alebo teda aspoň v rámci možnosti vylepšili.
No, ja si dovolím obrátiť sa priamo na vážených členov koalície. Možno ste presvedčení, že robíte dobre pre občanov, možno ste presvedčení, že robíte dobre pre firmy, možno ste na 100 % presvedčení, že robíte dobre pre živnostníkov. Možno si tak myslíte, že skonsolidujete verejné financie a pomôžete Slovensku. No, ale pritom sa ale že vôbec neinšpirujete úspešnými krajinami. Máte úplne rovnaký prístup, ako mal aj Igor Matovič, a, bohužiaľ, rovnaký bude aj výsledok. Zničíte biznis, ublížite živnostníkom, pre ľudí bude menej práce a budú platiť vyššie dane. Budeme mať vysokú infláciu, budeme mať nízky rast, možno žiadny rast ekonomiky. Budeme mať viac nezamestnaných, ale vyššiu minimálnu mzdu, deficity zostanú, investície poklesnú. Budeme mať silný štát, ktorý otočí každé druhé euro, ktoré sa tu vytvorí v tejto krajine, ale budeme mať chudobnú krajinu. Neprídu k nám zahraniční investori, odídu naši mladí ľudia, odídu naše talenty do zahraničia. Spôsobíte úpadok, spôsobíte biedu, a toto všetko si chcete expresne odhlasovať.
Dámy a páni z koalície, urobte to! Urobte to, skočte z útesu, ale bez nás. My sme jednoznačne proti, proti takémuto balíčku. Skutočne ste babráci a zničíte Slovensko! Urobíte z našej krásnej, v minulosti úspešnej krajiny, skanzen. A je mi to veľmi ľúto za každého jedného občana, za každú jednu firmu, za každého jedného mladého človeka, pre ktorého bude práve prijatie tohto balíčka opatrení tou poslednou kvapkou v jeho rozhodnutí opustiť krajinu, odísť zo Slovenska.
Je mi ľúto každého jedného rozhodnutia analytikov v zahraničných firmách, ktorí riešia umiestnenie svojej investície a práve teraz vyškrtli Slovensko z možných umiestnení. Takto to, bohužiaľ, je a ja si teda dovolím po dohode s pánom predsedajúcim predložiť päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem teda postupne, vždy najprv jeden odôvodním a prečítam a takto budem pokračovať, aby to teda dávalo zmysel, aby sa to dalo ľahšie pochopiť. A poprosím fakt, keby sa možno aj kolegovia z koalície skúsili zamyslieť, ešte stále máte priestor z tohto balíka opatrení, ktorý je veľmi škodlivý, urobiť niečo, čo by dávalo aspoň nejaký zmysel.
Takže poďme, prvý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, poprosím zastaviť čas. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
V čl. II sa vypúšťa 10. bod. Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
V súvislosti s tým navrhujem 1. bod bodu IV spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, o čom teda práve informujem pána spravodajcu.
Na vysvetlenie, tento pozmeňujúci návrh ruší to zvýšenie sociálnych odvodov zo sedemnásobku priemernej mzdy na jedenásťnásobok priemernej mzdy, pričom sa, samozrejme nijak nezvyšujú náhrady, ktoré takto platiaci človek z tohto systému má, tie končia pri trojnásobku. Čiže človek, ktorý doteraz platil sedemnásobok, áno, ten, ktorý mal vyššiu mzdu, sa aj tak výrazne podieľal viacej, než z toho systému vie dostať naspäť. Teraz to posúvate na jedenásťnásobok a áno, toto je presne k tým mojim predchádzajúcim slovám. Aj toto, takéto zvýšenie bude vyháňať tých najskúsenejších, najšikovnejších, najrozumnejších zamestnancov do zahraničia, pretože im toto opatrenie nič nedáva, len im zásadné zvyšuje ich odvodové zaťaženie.
Ďalší pozmeňujúci návrh najprv odôvodním, ale teda len veľmi rýchlo, lebo toho času mám málo.
Konsolidačné opatrenie, ktoré by som chcel doplniť do tohto zdražovacieho balíčka, je znížiť zdaňovanie kryptomien, viacejkrát to tu už bolo spomínané, dnes z zdaňovania, z toho drakonického, ktoré tu máme, sa nedostane do verejných financií nič, jednoducho ľudia to tu nezdaňujú. Ak takéto niečo dáte do balíčka, tak vlastne namiesto nulových príjmov je šanca na vyššie príjmy, čiže toto je klasické konsolidačné opatrenie, ktoré by za prvé pomohlo verejným financiám a za druhé pomohlo by ekonomike.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím, vždy povedzte, kedy ste dočítali pozmeňovák. Teraz už odôvodňujete ďalší?

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, teraz odôvodňujem ďalší.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže čas pustite, nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pardon, čiže zároveň by to teda pomohlo aj ekonomike, je to opatrenie, ktoré nič nestojí, prináša financie do štátneho rozpočtu, zároveň proste uvoľní, urobí ekonomiku slobodnejšou a proste tento sektor by sa mohol rozvíjať.
Takže toľko odôvodnenie a v tomto momente opäť poprosím o zastavenie času a idem čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tlač 483).
1 . V čl. III sa pred 1. bod vkladajú nový 1. a 2. bod, ktoré znejú:
”1. V § 2 písmeno ai) znie:
„ai) virtuálnou menou digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať,”
2. § 2 sa dopĺňa písmenami aj) až al), ktoré znejú:
„aj) stablecoinom akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu,
ak) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby, odplatný prevod virtuálnej meny alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin; výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu sa za predaj virtuálnej meny nepovažuje,
al) stakingom prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
2. V čl. III sa za 1. bod vkladajú nový 2. a 3. bod, ktoré znejú:
V § 8 odsek 17 znie:
"(17) Príjem podľa ods. 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou alebo stakingom sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin pri použití ocenenia podľa § 17 ods. 43; to neplatí pre príjmy podľa odseku 1 písm. t), ktoré sa zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 5 a 6.”
3. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo poskytnutie služby, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavky podľa § 8 ods. 2 nepresiahne v zdaňovacom období 2 400 eur; ak takto vymedzený podiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 2 400 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.”.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
3. V čl. III sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
"5. V §15 sa písmeno a) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
"7. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 6."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
4. V čl. III sa za 7. bod vkladajú nový 8. a 9. bod, ktoré znejú:
"8. § 17 ods. 3 písm. n) sa za slová „nadobudnutej ťažbou” vkladajú slová „alebo stakingom”.
9. V § 17 odsek 43 znie:
"(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri výmene virtuálnej meny za stablecoin v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou^80acc) ku dňu výmeny."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
10. § 25b sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) reálna hodnota,^119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá predajom tovaru alebo služieb.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
6. V čl. III sa za 15. bod vkladajú nový 16. a 17. bod, ktoré znejú:
"16. Nadpis 51e znie: "Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi, podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a z predaja virtuálnej meny."
17. § 51e sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t), ak k predaju virtuálnej meny došlo po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia; to neplatí pre príjem z predaja virtuálnej meny, ktorá bola obchodným majetkom daňovníka. Ustanovenie § 8 ods. 17 sa použije primerane.
(6) Príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t) vyplácané daňovníkovi za podmienok podľa odseku 5 sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
7. V čl. III 16. bode § 52zzzb dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:
"(8) Ustanovenie § 46b ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2024.
(9) Ustanovenia § 2 písm. ai) až al), § 8 ods. 17, § 9 ods. 1 písm. q), § 15 písm. a) siedmeho bodu, § 17 ods. 3 písm. n), § 17 ods. 43, § 25b ods. 1 písm. c), § 51e ods. 5 a 6 v znení účinnom od 1. januára 2025 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2024.”
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Zasa informujem pána spravodajcu. V tejto súvislosti navrhujem vyňať 10. bod bodu IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
8. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie:
"Čl. X
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 256/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z. a zákona č. 87/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 10b ods. I písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,^23aa) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23aa znie:
"23aa) § 2 písm. ai) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
§ 8 ods. 1 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.”
2. V § 29b ods. 1 sa za slová "osobitného predpisu^23)" vkladajú slová "okrem príjmov z predaja virtuálnej meny podľa osobitného predpisu,^23a) ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka,
Novovložený článok X nadobúda účinnosť' 1. januára 2025.
Nasledujúce články sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
Pán predsedajúci, skončil som čítanie pozmeňujúceho návrhu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pustite čas.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
A pokračujem v odôvodnení ďalšieho. Takže, no, teraz sa budem teda chvíľku venovať odôvodneniu ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh vlastne sa snaží o, nazvime to že znefunkčnenie asi najhoršieho jednotlivého bodu, ktorý je v tom celom balíčku a to je teda tá transakčná daň. My sme sa ako SaS-ka pokúsili, dali sme teda aj návrh na dopracovanie celého balíčka, aj jedného a teda aj transakčnej dane, ale teda zároveň vlastne to chceme aj takto pomocou pozmeňujúcich návrhov. Čiže v podstate ten môj návrh vypúšťa z návrhu zákona o dani z finančných transakcií ten paragraf, ktorý obsahuje sadzby, tým pádom vlastne by sa ten návrh stal takým, že teda žiadnu transakčnú daň nezavádza.
Ja možno len veľmi, veľmi krátko poviem, že, už to tu viackrát padlo, proste poškodí to všetky firmy na Slovensku. Prinesie to 650 mil. nových nákladov, poškodí to ale najviac malé firmy, pretože tá efektívna sadzba dane vlastne je maximálna do výšky, alebo je maximálna v bode výšky faktúry 10-tisíc euro, ďalej sa už nezvyšuje, čiže malé firmy sú zásadne viacej postihnuté touto daňou ako veľké firmy. Spomeniem to, že tá inšpirácia je len v Maďarsku, ktoré je jedinou krajinou Európskej únie, kde takáto daň funguje. Potom už len krajiny Latinskej Ameriky. Zároveň, a to hovorím aj občanom Slovenskej republiky, politikov budú páliť prsty, aby zvyšovali sadzby a aby túto daň natiahli aj na fyzické osoby, čo by bolo že úplne že ďalší, ďalší škodlivý krok.
Ďalej táto daň prináša normálne že zabudovaný paragraf, ako sa tomu dá vyhnúť, keď ministerstvo financií dáva možnosť neplatiť túto daň, ak firma platí svoje záväzky, ak ich platí teda kartou. Tu sa ja pýtam, že veď je to konsolidačný návrh zákona, ak takéto niečo vlastne umožníte, a teraz sa všetky, všetky firmy rozhodnú to takto urobiť, tak vám bude v konsolidácii chýbať 650 miliónov, to je ten jeden pohľad na vec.
Druhý pohľad na vec je, že ono to vo finále firmy neušetria, pretože to teda zaplatia bankám a kartovým spoločnostiam. A vlastne, ja to úplne poviem, že týmto návrhom zákona sa stáva ministerstvo financií najväčším donorom bánk a kartových spoločností, proste im prinesie veľké množstvo ďalšieho biznisu, ďalšieho zisku. Ja teda neviem, že či je toto len neželaná náhoda, alebo je to teda šikovnosť bánk, že si takéto niečo dokázali prelobovať, alebo či tam je aj nejaká forma "motivácie". Veľmi dobre sa na toto pozrite. Toto je úplne že veľmi-veľmi škodlivé ustanovenie veľmi-veľmi škodlivého zákona, ktorý by bolo teda treba jednoznačne zrušiť a o tom sú moje pozmeňujúce návrhy.
Takže zasa, prosím, zastaviť čas, skončil som s odôvodnením a prečítam samotné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485)
V čl. I sa vypúšťa § 6.
Nasledujúce paragrafy sa primerane preznačia.
Ďakujem pekne. Skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu, a teda pokračujem v odôvodnení ďalšieho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pustíme vám čas.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, takže ďalšou z možností, rozumiem teda, keď je vládna koalícia presvedčená o kvalite svojich zákonov a že teda sú dobré, tak dávam ešte jednu možnosť. Pretože pri tej dani z finančných transakcií jednoducho nemáte, nemáte žiadne analýzy, je to postavené na vode, proste dávam ďalšiu možnosť, aby sa posunula účinnosť tohto zákona o rok, a tým pádom aby teda sa dalo zanalyzovať, čo by to všetko prinieslo. A zároveň tak nejak dúfam, že by sa za ten rok zistilo, že je to fakt že celé zlé, že by to pochopila aj vládna koalícia a mala by slušný zákonný priestor ten zákon zrušiť. Takže o tomto bude ďalší pozmeňujúcich návrh. Poprosím zastaviť čas. Dobre.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 485).
1. V čl. I § 13 ods. 1 sa slová „31. marca 2025" nahrádzajú slovami „31. marca 2026".
2. V čl. I § 13 ods. 2 sa slová „apríl 2025" nahrádzajú slovami „apríl 2026".
3. V čl. I § 13 ods. 3 sa slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. júla 2026", slová „apríl až máj 2025" sa nahrádzajú slovami „apríl až máj 2026" a slová „31. mája 2025" sa nahrádzajú slovami „31. mája 2026".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová „od 1. apríla 2025 do 31. mája 2025" nahrádzajú slovami „od 1. apríla 2026 do 31. mája 2026".
5. V čl. IV nadpise § 18ch sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
6. V čl. VI, pardon, v čl. IV § 18ch sa slová „1. júla 2025" nahrádzajú slovami „1. júla 2026".
7. V čl. V sa slová „1. januára 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026".
Ďakujem pekne, skončil som s čítaním pozmeňujúceho návrhu a môžme teda pustiť znovu čas, pán predsedajúci.
Tak a ešte odôvodním posledný návrh zákona, ktorým mierne pochválim vládnu koalíciu. Vlani vo vlaňajšom balíčku zvyšovala daň z dividend zo 7 na 10 %. Za rok sa jasne ukázalo, že to neprinieslo žiadny nárast výberu, žiadne vyššie príjmy štátneho rozpočtu, tak teraz to vláda dáva, alebo teda vláda dáva naspäť na 7 %. Je tam asi 3,5 mil. výpadok. Čiže skutočne to vlastne nič neprinieslo, čiže toto jedno chválim. Akurát že stále je to stratená príležitosť, pretože to správne riešenie by bolo dať daň z dividend na nulu. Je to jednoducho dvojité zdaňovanie. Je to niečo, čo zasa raz brzdí ekonomický rozvoj, brzdí to, presne to, čo Slovensko zúfalo potrebuje. Takže toto by bolo zasa jasne konsolidačné opatrenie, ktoré by fakt pomohlo. A teda môj návrh, môj pozmeňujúci návrh vlastne posúva tú daň z dividend zo 7 %, ako navrhuje koalícia, na 0 %, čo by bolo skutočne to najrozumnejšie riešenie, ktoré by pomohlo aj ekonomike a vo finále by pomohlo aj verejným financiám.
Nemám, bohužiaľ, viacej času bližšie to odôvodňovať. Takže v podstate ho, pán predsedajúci, ten čas môžte znovu stopnúť a ja už len prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, tlač 483.
V čl. III 4. bode sa číslo "7" nahrádza číslom "0".
Ďakujem pekne, skončil som. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no práve sa začala rozprava v druhom čítaní a po včerajšom finančnom výbore sa zase raz bavíme o výrazne zmenenom návrhu s kopou zmien v podstate v hodnote stoviek miliónov. No to prvé hodnotenie je, bohužiaľ, len málo z nich je skutočnou zmenou k lepšiemu, ale aj tie zmeny, ktoré sú zmenou k lepšiemu, sú vlastne len oprava chýb, fatálnych chýb toho pôvodného zdražovacieho balíčka. No čo v ňom zostalo, je, bohužiaľ, nulový ozdravovací potenciál tohto konsolidačného balíka, nulový rastový potenciál, a, bohužiaľ, zostalo aj minimálne šetrenie na strane štátu.
A teda, bohužiaľ, tým pádom zostali aj ďalšie parametre a to je vysoký inflačný potenciál tohto balíka a, bohužiaľ, práve teda naopak, je to extrémne brzdiaci vplyv na rast ekonomiky.
No čo sa týka toho vývoja, rieši sa to v skrátenom legislatívnom konaní a, bohužiaľ, tak to vyzerá. Niekedy mi to pripadá fakt, že jak keby sa hádzali kocky, hej, taká korporátna daň, daň z príjmu právnických osôb, tá sa včera na finančnom výbore vlastne zmenila už tretíkrát, tak teraz tam padlo číslo 24. Akože len aby sme vnímali, že to je úplne že desivé, my budeme mať najvyššiu korporátnu daň zo všetkých okolitých krajín, už dnes sme poslední, výrazne poslední v lákaní priamych zahraničných investícií. Kto sem príde, ak tu bude treba štvrtinu odovzdať toho, keď človek alebo firma celý rok pracuje, robí všetko pre to, zarobí nejaký, má nejaký zisk, to je inak základný ekonomický parameter, to nie je nič, nič, čo by proste nebolo normálne. Podnikanie je kvôli zisku, tak keď už majú nejaký zisk, tak im štát z toho zoberie 24 %, štvrtinu. To je fakt akoby, fakt desivé.
Dobré, pán minister sa chváli, že teda knihy budú v 5 % DPH, súhlasím, ak má niečo byť v 5 %, v zníženej sadzbe všeobecne poviem, tak sú to skutočne knihy, pretože čo je najväčšou hodnotou pre štát? Vzdelaný, sčítaný, rozhľadený človek, ktorý je ochotný čítať, vzdelávať sa celý život a vlastne posúvať sa ďalej. Takýto občan je najhodnotnejší, no ale, okej, veď teda tie knihy boli v desiatke, takže vlastne zase sa najprv niečo pokazilo, dali sa do 23 v prvej verzii a teraz sa to slávnostne opravuje. Ale dobre, vďakabohu aspoň za to. To isté cestovný ruch.
Veď okej, veď mal teda 10 % s tým sa žiť dalo, s tým fungovali, ale boli preradení do 23 %, tak len aby sa nezabudlo, že vlastne teraz nevylepšuje sa hrdinsky vlastne podmienky pre cestovný ruch, no opravuje sa to, čo bolo v prvom kroku dané tak, že by to znamenalo automaticky kolaps, normálne že kolaps. Aj na to sa stačí pozrieť do sveta. Lotyšom sa z nejakého neznámeho dôvodu toto podarilo, že výrazne zdvihli DPH na cestovný ruch o 30 %, medziročne proste stratili 30%, čiže ja som veľmi rád za tých 5 %, veľmi rád, že sa to zjednotilo, či gastro, či cestovný ruch, či športová infraštruktúra, áno, toto pomôže cestovnému ruchu. Len si uvedomme, že opravuje sa to, čo bolo v tej prvej verzii proste úplne že pokazené, hej, to je daň za tú celú rýchlosť. Poviem ďalej, tie vyššie stropy na sociálne odvody pre lepšie zarábajúcich, to malo byť od 1. 1. 2026 v podstate s tým, že možno by sa dovtedy pochopilo, aká je to hlúposť, hej, a že by od toho vláda ustúpila. No nie, ešte sa to "vylepšilo" včera na výbore, pretože sa to predsunulo a už to bude od 1. 1. 2025 platiť. Viete, čo to znamená, ak zvyšujeme hranicu sociálnych odvodov pre tých veľmi dobre zarábajúcich zo 7-násobku priemernej mzdy na 11-násobok? No hlásime, že táto krajina proste vyháňa tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších, najskúsenejších, tých, ktorí skutočne sú pôvodcami inovácií, proste pôvodcami fakt toho, čo posúva to Slovensko dopredu. Toto je správa, Slovensko vyháňa tých najšikovnejších z nás do zahraničia. A ešte to ide urobiť teda o rok skôr.
Ďalej ústupky pri mzdách zdravotníkom, okej, samozrejme, tu sa asi zhodneme, tie sestričky, máme ich málo, tie platy majú zlé, tak teda ide sa tam to navýšenie trošku lepšie, ale zasa v podstate je to zlepšenie toho zhoršenia, ktoré proste prišlo v tom konsolidačnom balíčku. Takisto ďalšia vec, a to tu som teda veľmi rád, lebo tu si myslím, že som pôvodcom toho, že sa škrtla tá povinnosť prijímať platby kartou alebo bezhotovostné platby, tak tu si dokážem teda pochváliť pána ministra, že okej, toto je v poriadku. No každopádne ten balíček je, je stále iný, proste mieša sa, ale stále všetky tie negatíva zostávajú.
Zároveň treba sa tu fakt baviť o tom, že to sú peniaze ľudí, vláda na jednej strane hovorí, že nevie ušetriť ani nič, proste 100 miliónov dokáže ušetriť na 14,5 miliardovom aparáte. No ale veď to je, normálne ja to slovo použijem, že farizejské, no a veď tie firmy a tí ľudia, tí musia teda ušetriť, veď tým dáva štát vyššie povinnosti a ani sa ich nepýta, či majú z čoho, hej? Tak štát vie, že nemá z čoho, tak na sebe nešetrí, ale ľudom ordinuje, tí asi majú z čoho z čoho, tak tí teda šetriť majú, ale keby si šetrili sebe. Nie, majú to hodiť štátu. A štát zasa to proste niekde, niekde minie. Vláda tu rozprávala, že teda sociálny dialóg a tieto veci, viete, ako to bolo? Dobre, zobrali tú prvú verziu balíčka, ktorá už aj tak je iná a tú doniesli a ukázali ju na tripartitu. Normálne ju ukázali aj odborárom, aj zamestnávateľom v čase, keď to bolo v podstate "hotové", schválené na vláde. Ako to, takto to nemôže byť, proste tu sa nediskutovalo so všetkými zamestnávateľmi, či je to automobilový priemysel, či je to energetický priemysel, či je to čokoľvek a poviem vám prečo, pretože vidíme, že už teda ako to začalo, tak už sa troška diskutovalo, pretože zrazu teda už je zrušený osobitný odvod z energetických firiem, no konečne ste s nimi diskutovali a úplne správne, že je zrušený. A tu ešte poďakujme vlastne Richardovi Sulíkovi, pretože ak niečo fungovalo, tak to boli ceny energie pre občanov, 2 roky zastropované, vie to fungovať aj naďalej, stačí to nepokaziť. A áno, je normálne, že súčasťou tej dohody bolo, že vláda nebude mirnixdirnix zo dňa na deň vyrábať ďalšie vyššie odvody. Však veď zo 4,4 % na 30. Dámy a páni, na 30 to chcelo byť zvýšené, to proste kde sme. Takže toto, áno, toto je správne riešenie, ten energetický sektor nemá čo platiť ďalšiu sektorovú daň, tak ako ju nemajú platiť napríklad ani telekomunikácie a teda platí stále to memorandum, ktoré zabezpečuje, stále zabezpečuje možno hádam asi aj najlepšie ceny v Európskej únii pre súkromných, proste pre fyzické osoby, pre občanov. No čiže vláda fakt akože nekomunikovala ani na tej Tripartite a je to vidieť v tých ďalších a ďalších zmenách, ktoré tam pribúdajú.
No to, že vláda chce teda pretlačiť balík parlamentom čo najskôr, okej, to sme videli hlavne minulý týždeň, teraz to už vlastne až tak nesúri lebo však až budúci, teda túto stredu je koaličná rada a hlasovať sa bude vo štvrtok, ale dobre, však ja som rád, aspoň bude diskusia, aspoň tu môžme o tom debatovať. No, samozrejme, vidím tam proste tie koaličné handrkovačky a akože ono to celé zasa začalo tým, že proste minister financií si tam fakt naplánoval miliardu navyše, veď keby ste si ho vypočuli takto pred dvomi, tromi týždňami, veď hovoril, áno, 1,6 – 1,7 miliardy potrebujeme konsolidovať. A súhlasím, tu sa všetci zhodneme, potrebujeme, keď už pre nič iné, tak preto, že nás k tomu tlačí Európska únia, keď už pre nič iné, tak keby sme to neplnili, tak nedostaneme platby, či už eurofondov, alebo plánu obnovy a odolnosti a bez toho Slovensko neprežije. Dneska my neprežijeme bez európskych peňazí, takže toto by bolo okej.
No ale minister si tam naplánoval ďalšiu miliardu navyše. A ja teraz nebudem hovoriť moje slová, lebo on ju nejak odôvodnil, pán minister, áno, a ja hovorím, že ju odôvodnil zle, ale použime na to rozpočtovú radu. No a tá teda nejak to celé porátala a im vyšlo to, že teda 360 mil. eur sú nejaké zmysluplné výdavky, ktoré nie sú pokryté súčasnou legislatívou, a tým pádom pokryté v aktuálnom rozpočte, ale teda nejaké nové a povedzme, dobre, bavme sa, že sú to nejaké priority, ktoré vedia byť dôležité. 360 mil., no tak nám ešte 640 do miliardy chýba.
No a toto, že to tam, ono to tam nevidím len ja alebo my z opozície, ono to tam vidia vlastne aj tie koaličné strany a proste snažia sa si z toho akože uchmatnúť a to je potom tá dohoda, ktorá neni dohoda, taká podmienka, hentaká podmienka, ale zasa, toto je že nečestné k občanom. Je férové sa tu postaviť a tuto ako minister financií povedať, že áno, žiadny obed nie je zadarmo, proste treba platiť dlhy a 1,6 mld. musíme sa nejak zložiť. Za jedno by to mala byť hlavne, hlavne štát, hlavne vláda a potom nejak aj občania. To všetko by bolo férové. Ale nie povedať, že vážení občania, my chceme po vás 2,7 mld., lebo ešte máme naprojektovaných miliardu ďalších výdavkov.
No a potom keď sa vrátim zase ešte k tej päťpercentnej DPH, fakt si myslíme, že tie základné potraviny, to inak viete, ako vzniklo, kolegovci, niekedy? To vznikol ako zvýhodnený súbor zdravých potravín, na ktoré sa znížila DPH. To nie je niečo kompaktné, že je to zoznam, ktorý, ktorý proste dáva zmysel, je to, je to proste nejaký balík, hej?
No a teraz teda sa niečo z toho znížilo o päť percentuálnych bodov a tu sa teda debatuje, že či to bude lacnejšie. No ja sa veľmi obávam, že nebude, pretože taký rožok, hej, je tlak proste na vyššiu minimálnu mzdu, ale veď okej, proste do toho sú vyššie príplatky. Do toho každý ten výrobca bude platiť transakčnú daň, zvyšuje sa mýto, takže sa zdražia všetky, všetky dodávky či už povedzme múky, alebo zrna, alebo teda rozvoz toho hotového pečiva do obchodov. Jednoducho ten balík má toľko toxických častí a to sa takto na seba vrství, proste vyrába to taký kokteil, že jednoducho ešte aj tie veci, kde skutočne prichádza k zníženiu DPH, ani tie nezdražejú. A to je ale stále viac úzka alebo menej úzka časť, ale stále to gro a tá správa pre občanov je, že všetko zdražie. Pretože ten výsledok, pán minister tu hovorí len o tom, kde sa znížilo a tak ani dneska nespomenul, že ale 95 % všetkého sa zvýši na 23 % a že výsledok tej časti konsolidačného balíka, ktorá hovorí o zvýšení DPH v jednom bode a o znížení v dvadsiatich bodoch, bude že miliardu navyše vybratých od ľudí. Takže toto je, toto je tá realita.
No a takto by sa dalo hovoriť o každej jednej časti, ja poviem teraz chvíľku zasa všeobecne, ten konsolidačný balíček má dva základné problémy. Jeden je teda, že štát nijak nešetrí na sebe. Šetrí možno päť percent, ale akože to je fakt že veľmi, veľmi málo. No ale teraz, kolegovci, to keby tu sedel pán Kaliňák, viete, čo je skratka ESO? Kedysi v roku 2013 sa práve vláda SMER-u snažila o efektívnu, spoľahlivú, otvorenú verejnú správu, to je to ESO, hej? No bol to projekt vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, cieľ bol úplne perfektný, hej, bolo zefektívniť štátnu správu natoľko, aby sa počet úradníkov mohol razantne znížiť. Ja si už nespomeniem to percento, o čo sa znížiť mali, ale by som povedal, že dneska je to úplne nepodstatné, proste to ESO vzniklo v roku 2013 a do roku 2019 stúpol výrazne počet zamestnancov verejnej správy, úradníkov, fakt výrazne. (Reakcia z pléna.)
Pani kolegyňa, pozrite si, čo to malo znamenať, malo to znamenať zníženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále, prosím, poslanci, využívajte faktickú. Nech sa páči, faktickú využívajte.
Nech sa páči, pán poslanec.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Malo to byť zníženie, výsledok je zvýšenie. Ale veď nepozerajme len rok 2019, viete, o koľko sa zvýšil počet verejných zamestnancov štátu tento rok? Asi o 14,5-tisíca. Za jeden jediný rok, prosím pekne, v čase, keď už sme všetci vedeli, že jedného dňa bude treba šetriť. Však veď už vlani bol nejaký balíček. O skoro 15-tisíc, hej? To je inak viac, ako sa podarilo predchádzajúcej vláde za tri roky. No, dobre. Tak budeme sledovať, ako vyzerá nejaké šetrenie vo verejnej správe aktuálne, ale ja to poviem, no asi sa od pani Vaľovej poučili kolegovci, lebo teraz už nemajú ambíciu takmer žiadnu, hej, pretože asi 120 mil. je, to je nič oproti tomu, čo ste naordinovali ľuďom, je to smiešne nič.
Dobre, druhý obrovský problém balíka je, že vôbec nie je prorastový a zabíja ekonomický rast. Bez ekonomického rastu nemôžeme sa ani vôbec baviť o nejakom ozdravovaní verejných financií. Keď nie je ekonomický rast, nastupujú všetky parametre, ktoré zhoršujú verejné financie, aj keby sme že nerobili žiadny takýto zabíjací balíček a z akéhokoľvek iného dôvodu, napríklad z dôvodu problémov v Nemecku alebo nečerpania plánu obnovy a odolnosti by Slovensko stagnovalo, aj tak by sa zhoršovalo zdravie verejných financií. No teraz sa bude zhoršovať ešte výrazne, výrazne viac. No ale ja poviem, že veď vidím, že ste sa inšpirovali, alebo pán minister, že sa inšpiroval proste u Viktora Orbána, inak aj on, keď sa v roku 2010 dostal k moci, tak tie verejné financie maďarské boli už vtedy v zlom stave, a teda aj on robil nejakú reformu, hej? A teda poviem, čo spravil. Razantne zvýšil dépeháčku, hej, dnes je v podstate najvyššia v Európskej únii, uhm, tak to sme sa akože, teda ste sa hodne inšpirovali, no ale on razantne znížil korporátne dane a celkovo proste daňovo-odvodové zaťaženie práce a tieto dve daňové položky, on ich má, no hádam pomaly aj najnižšie v celej, v celej Európskej únii. Čiže viete, že už keď, tak sa treba inšpirovať v nejakej celosti. Pretože vy ste teda zvýšili dépeháčku, ale zároveň zvyšujete korporátne dane, zvyšujete, to gro je zvýšenie. A ja viem, že je tam aj parameter pre tie malé firmy, ale to je, to je kvapka v mori oproti tomu, ako to zvyšujete. Takže už, prosím, že keď už sa teda v tom Maďarsku inšpirujeme, tak skúsme sa inšpirovať aj z toho, čo sa im podarilo, podarilo dobre.
No ďalší, čo ja viem, či zamýšľaný, alebo nezamýšľaný dôsledok konsolidačného balíčka, bude nárast špekulantov. Viete, už je sadzba nula, 5 %, 10 %, 19, 24, proste čím viacej je daňových pásiem v akejkoľvek dani, teraz teda hovorím o dani z príjmov, tak proste takýto rozdrobený systém prináša vždy viacej možností na optimalizáciu.
A jednoducho buďte si istí, akonáhle sa toto niekoho dotkne a ono sa to tie zmeny dotýkajú každého, tie firmy budú hľadať cestu, ako optimalizovať, proste budú, budú hľadať cestu, ako to posunúť do šedej zóny, budú hľadať cestu, ako uniknúť s platbami do zahraničia, ako v kombinácii s tým, že aj finančná správa funguje ďaleko horšie, proste štát na tomto môže ďaleko viac stratiť ako získať. A už keď nič iné, tak zložitejší systém vyžaduje väčšiu, vyššiu kontrolu s väčším počtom zamestnancov, s väčším nasadením a to je zase nie nič iné než rast nákladov štátu.
Takže my sme to, my sme to videli, hej, ten rok 2004, proste sa tie daňové sadzby zjednotili, už to pomáha, čím jednoduchší systém, tým ťažšie sa obchádza. A, samozrejme, potom je tam ešte ten ďalší parameter. Čím nižšie sú daňové sadzby, tým menej sa vám optimalizácia oplatí. Toto sú všetko parametre, ktoré tú vašu lineárnu, že hurá, zvýšili sme z 21 na 24, lineárne nám to prináša 300 mil. navyše, nebude to tak. Nebude to tak.
No a už teda keď nejaká tá inšpirácia v Maďarsku bola, okej, ono sa dalo inšpirovať aj niekde inde a výrazne, výrazne lepšie. No možno sa dalo inšpirovať povedzme napríklad Kanadou, hej, ktorá medzi rokmi ´94 – ´98 konsolidovala a výrazne, mali 38-miliardový ročný rozpočtový deficit a do štyroch rokov sa dostali do 3,5-miliardového prebytku. Toto sa nám nemôže stať, tento náš balíček nemá žiadny takýto potenciál, ktorý by takéto niečo pomohol spôsobiť. No ale čo tí Kanaďania urobili? No nehľadali by ste tam teda zvyšovanie korporátnych daní, ani žiadnu transakčnú daň nezavádzali, ani dépeháčku nezavádzali, viete, čo spravili? Razantne škrtli výdavky, dotácie pre podniky sa znížili o 60 %, niektoré sektory ako dopravy zaznamenali zníženie o 97 %, niektoré programy proste zrušili, zrušili dotácie na prepravu obilia, sprivatizovali niektoré neefektívne štátne podniky.
No nič z tohto proste v tom našom balíčku nie je. Proste ten náš balíček nemá žiadny ozdravný ani rastový potenciál. Takisto, ja neviem, tak nedalo sa pozrieť proste na efektívnosť grantov či dotácií zo štátneho rozpočtu? Dnešná hodnota je, teraz využijem teda inštitút ekonomických a sociálnych analýz, oni spočítali, ich dnešná hodnota je 1,1 mld. s medziročným nárastom pre rok ´24, už teda aktuálnou vládou, o 15 %. Ja tu nehovorím, že treba zoškrtať všetky granty, všetky dotácie, ale akože ja som presvedčený, že nejakým efektívnym šetrením by sa proste dalo niečo nájsť, by sa dalo niečo škrtnúť. Otázka je, prečo tam bol 15-percentný nárast. Čo z parametrov vlaňajšieho, vlaňajšieho výberu daní alebo výberu odvodov, alebo vývoja ekonomiky nám hovorilo, že sa to má o 15 % zvýšiť? Nič. Nič, taký parameter nie je, ktorý by obhajoval 15-percentné zvýšenie akýchkoľvek výdavkov.
No, opäť sa pýtam, vidíte, kolegovia, nejakú proste reformu v tomto balíčku? Proste nie, je tam, je tam jedine cesta skratiek, cesta, cesta, nazvime to, že rýchlych peňazí, že ich vláda sa bude snažiť zobrať, zobrať ľuďom, hej, cez navýšenie a zavádzanie nových daní. Toto možnože z krátkodobého pohľadu nejak môže pomôcť, ale proste reálne nepomôže.
No a inak ešte návrat k tej Kanade. Viete, čo spravili, keď sa im už zlepšila tá fiškálna situácia? Potom ešte pekne znížili dane z príjmu fyzických osôb, aj z príjmu právnických osôb, jednoducho tým sa stal aj ich daňový systém neutrálnejší a viac orientovaný na rast. No, takto napríklad to fungovalo v Kanade. Dobre, možno Kanada je ďaleko, Írsko je o niečo bližšie. Írsko ešte v roku 2011 malo výrazne vyššie náklady fungovania štátu ako Slovensko. Proste takisto sa pustili do reforiem, urobili aj svoj daňový systém efektívnym, dnes, dnes je írska veľkosť štátu polovičná oproti Slovensku, my máme nejakých štyridsať už hádam aj sedem, oni majú dvadsaťtri a majú, viete, aký má Írsko problém? Má rozpočtový prebytok a u nich ekonómovia a minister financií riešia, viete čo? Ako s tým prebytkom efektívne hospodáriť, pretože to, samozrejme, tiež nemôžte vrhnúť do zvýšenia, ja neviem, dôchodkov alebo čoho, lebo aj to by potom zase len rozvrátilo to ekonomické prostredie. Takže jednoducho, jednoducho dokázali, dokázali to výrazne vylepšiť. Ešte raz, v našom balíčku nič z tej írskej cesty nevidím.
No ale mám ešte sedem minút, rád by som sa venoval transakčnej dani, ktorú teda považujem za, no spolu so zvýšením DPH jednoznačne najväčšou, ale aj najškodlivejšou časťou toho balíka. Je tu len jediné správne riešenie, jednoducho tú transakčnú daň škrtnúť, zrušiť, nezaviesť a normálne tých 650 mil., ktoré tým očakávate, dať voči tým neexistujúcim výdavkom. Čiže normálne že zmenšiť veľkosť konsolidačného balíčka na cca 2 mld. a nemusíte zavádzať transakčnú daň. A teraz prečo? Minister tu hovorí, že pomáha malým firmám. Ale to, čo im trošku pomôže, už len táto samotná transakčná daň výrazne zhorší. Uvedomme si, že dosah tejto dane je práve na najmenšie firmy najvyšší. Najvyššia, aj to minister spomínal, za desaťtisícovú faktúru keď zaplatíte za jeden, čo ja viem, tepelné čerpadlo svojmu dodávateľovi, tak tá firma musí poslať nie 10-tisíc, ale 10 040. To je tá sadzba 0,4 % a strop 40 euro. Keď veľká firma bude platiť tých kotlov desať v jednej faktúre, tak zaplatí rovnakých 40. Toto je pomoc malým firmám? Proste toto je normálne že ďalší kamienok na rakvu malých firiem. Toto si fakt treba uvedomiť. To je, to je daň, ktorá je úplne že nezmyselná. A potom sú firmy z rôznych odvetví. Niekto zaplatí jednu stotisícovú faktúru za mesiac, niekto musí zaplatiť desať desaťtisícových desiatim rôznym dodávateľom. Daňové zaťaženie je úplne, úplne iné.
Ďalšia veci, si zoberte daňové... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále, ešte pán poslanec nech to dokončí.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Keď si zoberiete, keď si zoberiete, čím dlhší je reťazec na Slovensku, tým viac je zaťažený. Chleba, ak pečie slovenská pekáreň chleba zo slovenského obilia, zo slovenskej múky so slovenským droždím a ja neviem, všetkým týmto, a zároveň to teda ešte posiela do predajne, v každej časti tohto reťazca, každá debetná platba, každé, každého účastníka toho reťazca je zaťažená touto daňou.
Keď si porovnáte, že teraz si ten obchodník, hej, ten obchodník, to je jedno, v Trstenej, kúpi chleba z Poľska, tak tú daň zaplatí len raz.
Už len o toto bude ten poľský chleba proste lacnejší. My sme, vy ste výrazne zhoršili konkurencieschopnosť práve ešte hlavne malých firiem týmto. Akože celé zle. Táto daň inak nie je nikde, než v Maďarsku a potom ešte v krajinách Latinskej Ameriky. Ako už len to by malo byť akoby nejakým takým tým výkričníkom, že takto nie. Táto daň bude vyháňať peniaze zo Slovenska do zahraničia, pretože to prvé, čo si každý napadne, veď ja si spravím účet v zahraničí a budem to riešiť... (Šum v sále.)
Pán predseda, môžme chvíľočku ešte? Aha.
No. Bude vyháňať financie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem poprosiť všetkých poslancov, utíšte sa, prosím vás, a normálne majte úctu k poslancovi, ktorý vystupuje, nech dokončí svoj príspevok. Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Čiže firma povie si, že okej, ja si teda tie svoje účty dám do zahraničia a vyhnem sa tejto dani. No nevyhne sa, pretože ten zákon hovorí, že v takomto prípade, ak je účet v zahraničí, ale peniaze, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na Slovensku, sú tiež zdaňované, akurát to musí odviesť ten daňovník sám, hej? Takže vlastne z každého robíme už potenciálneho daňového podvodníka, ale to, že to budú skúšať firmy, budú, normálne že budú, to je normálne. Ale už keď nič iné, no tak tie financie, tie voľné zdroje nebudú v slovenských bankách, ktoré ich inak môžu použiť napríklad na financovanie Slovenska, ale budú v zahraničí. Ja sa pýtam, že komu sme tým prospeli? Komu sme tým prospeli?
No. Ďalej, táto daň bude nútiť pod hrozbou pokuty, aby teda poskytovali firmy bezhotovostné formy platenia. No, našťastie, teda po, ja si myslím, že mojom tlaku sa zobudila aj strana SNS a toto sa zrušilo. Ďakujem pánovi ministrovi.
No ale potom je tu ešte jedna vec. Čo je to platba kartou 2 eurá ročne? Tak teraz keby, tam je taká možnosť, ak budú firmy platiť svoje výdavky kartou, tak neplatia žiadnu transakčnú daň. A ja sa teraz pýtam pána ministra, ktorý ma, samozrejme, zase raz nepočúva, keď sa všetky firmy rozhodnú a všetky svoje výdavky zaplatia kartou, tak, páni, nebudete mať 650 miliónov, budete mať že 300-tisíc firiem krát 2 eurá, budete mať 600-tisíc euro. Nie 600 miliónov, ale 600-tisíc euro. Tak toto proste ja nerozumiem, keď do toho zákona je zabudovaná odchodová klauzula takýmto štýlom. Akože ja, teraz ja sa pýtam, že či je toto len akoby že neschopnosťou vlády, že si to neuvedomila? Alebo je to šikovnosťou bánk, že si to tam dokázali vložiť? Alebo je to ocenená šikovnosť niekoho? Pretože na tých platbách kartou, samozrejme, zase raz vo finále nezíska ten malý podnikateľ. Viete, kto získa? Získa banka a získajú dve veľké kartové spoločnosti, ktoré sú inak americké obidve. Čiže vo finále aj toto akože nepomôže, pretože to zasa raz proste niekto zaplatí, ale výsledok, že to ani neskončia tie peniaze v štátnom rozpočte. Neskončia. Ja, ja fakt proste nerozumiem. Nerozumiem.
Ďalšia vec je, máme tu kopu malých živnostníkov, ktorých tento zákon núti, aby si otvorili podnikateľský účet. Týka sa to asi 190-tisíc živnostníkov, ktorí vedeli fungovať s jedným účtom pre svoje súkromné bytie a aj firemné, lebo však teda sú malí živnostníci. No dobre.
Tak cca 10 euro je tak mesačný poplatok za podnikateľský účet, krát dvanásť mesiacov je 120 euro nových nákladov pre malého živnostníka. A ja sa teraz pýtam, či ten malý živnostník bude mať len z tohoto, ale aj z kopu ďalších vecí, čo ho postihne, lacnejšie bude predávať svoje služby? Alebo drahšie? No, samozrejme, že bude predávať drahšie, lebo ste mu zvýšili náklady.
A ďalšia vec je tá, že teraz pán minister hovorí, že sa to netýka fyzických osôb. No ale ten prvý návrh sa týkal. Tie prvé debaty boli, že sa to dá aj fyzickým osobám. A v Maďarsku to aj je aj pre fyzické osoby.
Pán minister, páliť vás prsty budú a budúcoročná konsolidácia bude znamenať, že to dáte platiť aj fyzickým osobám.
Občania a voliči, uvedomte si toto! Bude sa to týkať aj vás. Budeme zase raz ako Maďarsko.
No a ja už len uvediem za posledných tridsať sekúnd, že budem, v ústnej rozprave predložím pozmeňujúci návrh, ktorý teda sa bude snažiť akoby vypustiť túto daň, resp. ju znefunkčniť alebo ďalší krok ešte, to by možnože mohlo mať význam, posunúť jej účinnosť o rok, aby ste si mohli spraviť analýzy, aby sa zistilo, čo to prináša a čo to berie, aby bol priestor to normálne že štandardne tento návrh zákona zrušiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

vymazať

Ďakujem pekne za slovo, nedá sa veľmi reagovať za dve minúty, ale aspoň niečo skúsim. Pán minister, som rád, že ste spomenuli, že teda za predchádzajúce tri a pol roka stúpol čistý dlh o 18,6 miliardy euro. No ale tá realita, že po dvoch rokoch vášho vládnutia, tohto roku asi 8,5 a budúci asi 6,5, to bude 15 za dva roky, takže len pozor na slová. Samozrejme, oboje je veľmi veľa, hej, aby som to uviedol.
No a potom, pán minister, to sa tu chválime, že v dobrých časoch sa teda hospodárilo s mínus 1 % deficitom alebo s 2 % deficitom? To sa treba pozrieť ale na okolité krajiny.
Také Česko v tých dobrých rokoch hospodárilo asi štyri roky s prebytkom. Normálne, že v každom jednom roku hospodárili o 2 percentuálne body lepšie ako Slovensko. To je dobré hospodárenie. V roku 2009 sme začínali na rovnakej čiare, asi o 3 % sme mali vyšší dlh ako Slovensko, hej, v roku 2019 sme mali 18 % rozdiel. Toto je tá realita toho, kde sa stratil ten, tie dobré časy. No ďalej, pán minister, chválite sa, že teda ste schopný si požičať, že sme si schopní si ako krajina požičať. Dokonca teda ideme ešte aj na turné do Švajčiarska a ešte aj oni nám požičajú. Ale toto, týmto sa budeme chváliť? To sú naše ambície, že hurá, ešte stále sme ako krajina schopná si požičať? Tuto by sa mal minister financií ktorýkoľvek raz v budúcnosti pochváliť až vtedy, keď konečne budeme mať jeden rok, keď si nebudeme musieť požičať. Toto je potom na pochvalu, hej?
No, ďalej hypotéky, no hypotéky, tak povedzme si, aká je realita k tým hypotékam. V prvom rade asi 4 milióny boli použité, našťastie, len asi 13 000 hypoték sa nejak podporilo a asi 80 euro je teda na jednu konkrétnu hypotéku. Toto ukazuje, že to bolo zbytočné neefektívne, celá tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.