Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme tu dnes pri druhom čítaní, kde by podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky malo byť našou úlohou precizovať detaily, vylaďovať legislatívne nuansy a hľadať najlepšie možné znenie zákona, tak aby bol v praxi účinný, ústavne konformný a najmä spravodlivý. Druhé čítanie je tradične priestorom pre odbornú debatu, pre kultiváciu právnej úpravy a pre...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme tu dnes pri druhom čítaní, kde by podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky malo byť našou úlohou precizovať detaily, vylaďovať legislatívne nuansy a hľadať najlepšie možné znenie zákona, tak aby bol v praxi účinný, ústavne konformný a najmä spravodlivý. Druhé čítanie je tradične priestorom pre odbornú debatu, pre kultiváciu právnej úpravy a pre zosúladenie jej jednotlivých častí, tak aby obstála aj v konfrontácii s realitou každodenného života a s judikatúrou najvyšších súdov.
Žiaľ, musím konštatovať, že realita dnešnej rozpravy je úplne iná. Nestojíme nad zákonom, ktorý ladíme. Nestojíme nad legislatívnym textom, ktorý by sme v duchu legislatívnej techniky dopracovávali či dopĺňali. Stojíme nad legislatívnom opravou, ktorú si vynútil sám život a ktorá je priam dôsledkom zlyhania vašej nedávnej, a dovolím si povedať - v úvodzovkách - reformy trestného práva. Tá reforma, o ktorej ste hovorili ako o modernizačnom kroku, o systémovej zmene, o náprave deformácií predchádzajúceho obdobia, sa v praxi ukázala ako nepremyslená, nesystémová a v mnohých ohľadoch aj kontraproduktívna. Dnes sme tu preto, lebo následky tejto reformy sa ukázali ako tak závažné, že štát musí v urýchlenom režime hasiť škody, ktoré sám spôsobil. Namiesto skutočnej rekodifikácie, ktorou ste sa oháňali, vznikol legislatívny hybrid, ktorý musíme teraz opravovať, aby vôbec fungoval. Súčasný návrh zákona preto nie je prejavom vašej vízie alebo koncepčnosti, je to návratová oprava, núdzový servis, ktorým sa snažíte zakryť medzery, nepresnosti a nedostatky, ktoré do právneho poriadku vniesla vaša vlastná rýchlokvasená trestnoprávna úprava. O to dôležitejšie je, aby sme tu dnes pomenovali, čo sa stalo, a aby sme sa vyhli tomu, že sa podobná legislatívna improvizácia bude opakovať znova.
Vážené dámy a páni, druhé čítanie by malo byť dôkazom, že zákony tvoríme trpezlivo, odborne a zodpovedne. Dnes je však dôkazom toho, že keď sa trestná politika štátu mení bez dostatočných analýz, bez dopadových štúdií, bez rešpektovania odbornej verejnosti a bez rešpektu k stabilite právneho poriadku, výsledok nevyhnutne vedie k tomu, že zákonodarca musí v krátkom čase opravovať vlastné chyby. Preor povedzme pravdu nahlas. Nie premyslené konanie vládnych strán si vypýtalo tento návrh zákona, ale realita, ktorá zrazila na kolená vašu predstavu o tom, čo ste nazývali reformou.
Chcem hneď na úvod zdôrazniť jednu vec, Kresťanskodemokratické hnutie je stranou poriadku a spravodlivosti. My podporujeme princíp trikrát a dosť. Ak niekto opakovane kradne, ak niekto ignoruje pravidlá a smeje sa spoločnosti do tváre, musí prísť tvrdší trest. Zavedenie trestnosti tretieho priestupku v priebehu 12 mesiacov, tak ako to navrhujete v novom písmene g) § 212, je v princípe správne opatrenie, ktoré má našu vecnú podporu.
Ale dovoľte mi, aby som sa vyjadril k ustanoveniam čl. II, v ktorom sa navrhuje zavedenie dočasného obmedzenia vodičského oprávnenia ako nástroja na vymáhanie náhrady škody. Tento inštitút, tak ako je koncipovaný, vítam a považujem ho za potencionálne účinný donucovací prostriedok, osobitne vo vzťahu k tým páchateľom, ktorí sa dlhodobo vyhýbajú splneniu svojej zákonnej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. V praxi sa totiž neraz stretávame s prípadmi tzv. formálnej nemajetnosti, s osobami, ktoré sa pred orgánmi verejnej moci tvária, že nevlastnia žiaden majetok, že nepracujú, že nemajú z čoho nahradiť škodu, no zároveň na druhej strane vedú životný štýl, ktorý je v príkrom rozpore s týmito tvrdeniami, disponujú motorovými vozidlami, užívajú si komfort, ktorý nie je v súlade s ich deklarovanými pomermi, a zároveň dlhodobo ignorujú svoje záväzky voči poškodeným.
V takýchto prípadoch je úplne legitímne, aby štát využil nástroje, ktoré majú reálny donucovací účinok. Obmedzenie vodičského oprávnenia možno vnímať ako opatrenie, ktoré je z hľadiska proporcionality primerané, pretože nie je trestom v pravom slova zmysle, ale je administratívnym následkom konania dlžníka, ktorý odmieta plniť si svoju povinnosť, hoci na to zjavne možnosti má. Je v záujme spravodlivosti, aby títo ľudia pocítili, že dlhodobé ignorovanie povinnosti nahradiť škody má veľmi konkrétne a citeľné následky.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím však zároveň upriamiť pozornosť na druhú stranu tejto právnej úpravy, ktorá v predloženej podobe vykazuje značné limity a riziko selektívnej účinnosti. Je potrebné položiť si zásadnú otázku, čo urobíme s tou skupinou páchateľov, na ktorú tento nástroj objektívne nedosiahne.
Hovorím o osobách, ktoré vodičské oprávnenie nevlastnia. O osobách sociálne vylúčených, o ľuďoch bez domova, o páchateľoch opakovaných drobných majetkových deliktov, ktorí sa často pohybujú mimo akejkoľvek formálnej, ekonomickej či právnej štruktúry. U nich hrozba zadržania vodičského preukazu nemá žiadny donucovací účinok. Nemá žiadny donucovací účinok. Im je to, povedzme si otvorene, úplne jedno. A práve preto sa natíska otázka, či je toto opatrenie skutočne systémové, alebo len čiastkové, namierené proti tej skupine páchateľov, voči ktorej je technicky najjednoduchšie zasiahnuť. Tu sa odhaľuje systémová deravosť navrhovaného riešenia. Štát tým vytvára situáciu, v ktorej sú dostupné donucovacie prostriedky asymetrické. Sú účinné len voči časti páchateľov, kým voči iným zostávajú úplne bezmocné. To vedie k nerovnosti v zaobchádzaní, ktorá sa môže dostať do rozporu s princípmi právneho štátu a zásadou rovnosti pred zákonom. Ak má byť legislatívna reakcia na problém náhrady škody skutočne funkčná, musí sa vyznačovať komplexnosťou a systémovosťou. Nestačí prijať opatrenie, ktoré postihne iba tých, ktorí majú vodičský preukaz. Je nevyhnutné vytvoriť rámec, ktorý bude reflektovať aj špecifické skupiny páchateľov, ktorí sa nachádzajú mimo dosahu tohto inštitútu, a je potrebné zvážiť aj alternatívne donucovacie nástroje, ktoré budú mať reálny preventívny dopad aj na nich.
Vážené dámy a páni, princíp ultima ratio, ktorý je jedným zo základných pilierov trestnej politiky, nám pripomína, že sankcie majú byť použité vtedy, keď iné nástroje zlyhávajú. Ak však chceme byť konzistentní, musíme zabezpečiť, aby sankčný mechanizmus bol použiteľný voči všetkým skupinám páchateľov, nielen voči tým, na ktorých je najjednoduchšie doľahnúť, preto vás chcem požiadať, aby sme pri tomto návrhu nevnímali len jeho príťažlivý povrch, ale najmä jeho praktické limity a právne dôsledky. Je našou povinnosťou vytvárať legislatívu, ktorá je spravodlivá, predvídateľná a vymožiteľná voči všetkým, nie iba voči vybranej skupine.
Prečo sa teda pri záverečnom hlasovaní KDH zdrží? Pretože dobrý princíp ste vložili do zlého a neúplného kontextu.
Pán minister, je nám úprimne ľúto, že vláda nezvládla vypustenie tzv. horalkového paragrafu, poznámka pre poslancov Slovenskej národnej strany – rozumej tatrankového paragrafu. Efektívnym trestaním a postihom priestupku drobných krádeží nebola schopná doteraz navrhnúť aj takú novelu zákona o priestupkoch, ktorá by to riešila komplexne. Ak by ste to riešili naraz v jednom balíku a odborne už pred rokom, nemuseli sme to teraz pod tlakom verejnosti a médií vracať späť. To, čo nám teraz predkladáte, je polovičaté riešenie.
Rád by som tu nadviazal na diskusiu o trestnej politike štátu, ktorú sme mali tu práve v pléne Národnej rady v čase prijímania noviel trestných zákonov, ktorú táto novela opäť otvára. V krátkom čase sme svedkami zásadného kyvadlového efektu, ktorý je výsledkom nedostatočne premyslenej legislatívnej úpravy. Najprv ste radikálne zvýšili hranicu škody pre trestný čin krádeže na 700 eur, pričom ste argumentovali potrebou priblížiť sa k moderným konceptom restoratívnej justície, znižovať kriminalizáciu drobných deliktov a sústrediť sa na náhradu škody namiesto represie. Tento cieľ by bol legitímny, pokiaľ by bol súčasne sprevádzaný komplexnou reformou priestupkového práva, preventívnymi opatreniami a tiež posilnením komunálnej a sociálnej práce, lenže – a to je jadro problému – tieto podporné mechanizmy ste zanedbali. Výsledkom je, že dnes stojíme pred návrhom, ktorý od moderného restoratívneho prístupu ustupuje, a návratom k prísnej represii sa snaží zaplátať dôsledky legislatívneho experimentu, ktorý nezohľadňoval realitu na uliciach. Bez funkčného, koherentného a vymožiteľného zákona o priestupkoch táto novela objektívne nevyrieši nárast drobných krádeží, ktorý v posledných mesiacoch eskaloval, ani nezabezpečí lepšiu ochranu verejnosti pred agresívnymi páchateľmi. Tým, že ste nezreformovali priestupkové konanie, jeho rýchlosť, dôkazné štandardy, možnosti donútenia ani kapacity miestnej samosprávy, tým sa štát ocitá v situácii, keď jediným funkčným nástrojom ostáva trestné právo ako najtvrdšia zložka sankčného systému.
A tu sa dostávame k jadru problému, ktorý je, žiaľ, v dôvodovej správe bagatelizovaný. Novela pravdepodobne bude viesť k výraznému nárastu počtu osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody. Máme tu modelový, ale v praxi úplne reálny scenár. Recidivista bez domova, sociálne vylúčená osoba, človek bez akéhokoľvek zázemia po tretej krádeži, hoci drobnej, bude podľa predloženého mechanizmu smerovať priamo do ústavného výkonu trestu. Ide o osobu, na ktorú nepôsobia alternatívne tresty, nepôsobia sankcie odmietnutia vodičského preukazu, nepôsobia finančné pokuty, pretože nemá nič, čo by mohol stratiť. To však znamená, že namiesto restoratívnej filozofie smerujeme k rozširovaniu väzenskej populácie a tým k zásadným rozpočtovým dopadom, ktoré sa v predĺženej dôvodovej správe neobjavili alebo sú podhodnotené.
Dovoľte mi pripomenúť elementárny fakt trestnej politiky – väzenie je najdrahšia forma trestu. Zo štátneho rozpočtu sú financované personálne náklady, zdravotná starostlivosť, strava, režijné náklady, bezpečnostné opatrenia, energie a ďalšie položky, ktoré výrazne presahujú náklady akýchkoľvek alternatívnych sankcií. Ak do ústavov na výkon trestu pošleme stovky či tisíce páchateľov drobných krádeží len preto, že štát zlyhal pri vynucovaní poriadku na úrovni priestupkov, nebudú to hradiť páchatelia, budú to hradiť daňovníci, teda budeme to hradiť my všetci.
Vážené dámy a páni, toto nie je restoratívna justícia. Toto nie je ani modernizácia trestnej politiky, toto je legislatívny návrat o desať rokov dozadu sprevádzaný výrazným fiškálnym rizikom a zníženou efektivitou sankčného systému.
Ak má byť táto úprava funkčná, musí byť súčasťou systematickej reformy priestupkového práva, sociálnej práce a preventívnych nástrojov. Inak budeme neustále len kompenzovať nedostatky jedného systému preťažením toho druhého.
Vážené kolegyne a kolegovia, trestná politika štátu sa nedá robiť tak, že zmeníme jeden paragraf v Trestnom zákone a dúfame, že sa svet zmení. Na účinnú novelu Trestného zákona je potrebné aplikovať a prepojiť poznatky z viacerých oblastí, nielen z trestného práva hmotného a Trestný zákon, ale aj z trestného práva procesného – Trestný poriadok a kľúčového zákona o priestupkoch. Musíme brať do úvahy vedné poznatky z kriminalistiky, kriminológie, penitenciaristiky, sociológie a behaviorálnej psychológie, len takto pochopíme, prečo títo ľudia kradnú a čo ich skutočne odradí, či je to hrozba basy, alebo nevyhnutnosť okamžitej verejnoprospešnej práce pod dohľadom. A predovšetkým zákon potrebuje ľudí. Darmo tu prijmeme trikrát a dosť, ak tento zákon nebude mať kto vykonávať.
Pán minister, v celom systéme nám kolabujú ľudské zdroje. Po prvé máme akútny nedostatok policajtov v priamom výkone, ktorí by tieto krádeže v uliciach a obchodoch vôbec riešili.
Po druhé máme beznádejne preťažených úradníkov na okresných úradoch, ktorí sa topia v priestupkovej agende a nestíhajú ju včas a efektívne vybavovať. Práve tam sa má riešiť tá prvá a druhá krádež.
A po tretie chýba nám dostatok probačných a mediačných úradníkov či vyšších súdnych úradníkov v justícii. Ak títo ľudia v systéme chýbajú zákon zostane len na papieri.
KDH sa pri hlasovaní zdrží. Zdržíme sa nie preto, že by sme nesúhlasili s prísnejším postihom recidivistov, ten podporujeme. Zdržíme sa preto, lebo odmietame niesť zodpovednosť za legislatívny chaos, za nekoncepčnosť a za to, že vláda hasí požiar, ktorý sama založila, len vedrom, hoci horí celý dom. Zdržíme sa za dôvodovú správu, ktorá neznesie elementárne atribúty legislatívnych pravidiel. A zdržíme sa aj preto, že – ako je už zvykom – znásilňujete legislatívny proces, tradične na poslednú chvíľu prídete s pozmeňujúcimi návrhmi ako dnes ráno na ústavnoprávnom výbore tesne pred rokovaním v pléne, navyše s kontroverzným a potenciálne výbušným obsahom. Takto sa to naozaj nerobí. Situácia si vyžaduje riešenie, no je to nevyhnutné hasenie, nesystémová oprava, ktorú Slovensko potrebuje.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
