Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Diskutujeme, máme rozpravu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to zaujímavé, že diskutujeme o tom práve v dňoch, ktoré predchádzali a nasledujú aj Národnému pochodu za život, kde prišlo do Košíc kolo, viac ako 40-tisíc ľudí, ktorým veľmi záležalo na tom, aby povedali verejnosti a povedali aj nám, poslancom Národnej rady, prezidentovi, vláde, čo si myslia o tejto problematike, takže diskutujeme o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to pre nás na Slovensku, myslím, veľmi ťažká a citlivá téma, lebo umelé potraty sú v našej krajine legálne od roku 1957, to znamená, už 67 rokov, a mnoho žien a rodín má, no, svoju veľmi citlivú skúsenosť s touto záležitosťou.
Ak hovoríme o práve na život, tak som presvedčený, že právo na život je základné ľudské právo a platí nepochybne aj pre nenarodené deti. Aj podľa našej ústavy, naša ústava hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hoden ochrany už pred narodením, takže z princípu, ak právo na potrat, z princípu si myslím, že právo na potrat nemôže byť uznané za ľudské právo, lebo ide proti právu na život, ktoré aj našou ústavou je deklarované, že platí aj pre deti pred narodením.
Pred 25 rokmi, 1. júna 1999 niekoľko združení vyhlásilo Deklaráciu práv počatého dieťaťa a mal som možnosť a česť byť jeden z tých signatárov tejto deklarácie. Je to dokument, ktorý predstavuje určitú víziu pre nenarodené deti. Víziu, že každé dieťa, každé počaté dieťa by malo mať právo narodiť sa, ale sú tam aj konkrétne veci z európskej aj z našej legislatívy a napríklad, neviem, či viete, že aj podľa našich právnych predpisov počaté dieťa má spôsobilosť na práva. Počaté dieťa aj podľa slovenského právneho poriadku má právo dediť. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa.
Ďalej. Podľa slovenského právneho poriadku, počaté dieťa má právo byť obdarované. Je to tiež podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa, ktorého umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na obdarovaného od počatia po narodenie dieťaťa. Ďalej, počaté dieťa má právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na toto počaté dieťa hľadelo ako na príjemcu plnenia z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného, napr. životné poistenie otca. Toto všetko platí, samozrejme, ak to dieťa sa narodí ako živé.
Ak teda aj naše zákony počatému dieťaťu priznávajú práva, tak sme presvedčení, že počaté dieťa má aj právo narodiť sa, a preto ukončenie jeho života nemôže byť považované za ľudské právo, preto budeme aj za klub KDH hlasovať za uznesenie poslanca Rastislava Krátkeho v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Gašpar, chceli ste pri dôvodoch na odvolanie Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu hovoriť o faktoch. Zmluvy v centrálnom registri zmlúv sú fakty, ale tie ešte nič nehovoria. Audit, o ktorom hovoríte, nie je ani známy. Preto si myslím, že nemôžete ním argumentovať, keďže ho nepoznáme, ako môžme ako poslanecká snemovňa rokovať o niečom, čo nepoznáme a nie je tým pádom nejakým dôkazom. Pre mňa podozrenia z nezákonného postupu a ovplyvňovania procesu prideľovania štátnych dotácií Michalom Šimečkom ste nepodložili žiadnymi faktami ani dôkazmi.
A pýtali ste sa, ešte teraz, keď ste hovorili, že prečo sme chceli ako opozícia odvolať ministerku kultúry alebo ministra spravodlivosti za postupy v súlade so zákonom. Tak nie je to za postupy v súlade so zákonom, ale preto, že sme presvedčení, že vážne nezvládajú úlohy v ich rezortoch. O tom budeme hovoriť ešte na tej ďalšej schôdzi. Ale v tej istej analógii vy odvolávate Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu, ktorú vykonáva dobre a v súlade so zákonom. Čo zlé urobil ako podpredseda parlamentu proti zákonu? Nič. Takže tento argument by som naozaj nebral.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v prílohe k tlači 304.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem krátko vyjadriť stanovisko klubu Kresťanskodemokratického hnutia k tomuto zákonu, v ktorom ide hlavne o to, že pozemkový fond bude prevádzať bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku pozemky vo vlastníctve štátu, na ktorých podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie má byť umiestnená stavba vo verejnom záujme, ktorej stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, alebo je umiestnená stavba vo verejnom záujme vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, na ktorú je vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ak pozemkový fond vydal súhlasné stanovisko k územnému konaniu alebo stavebnému konaniu.
S týmto zámerom zákona a obsahom zákona súhlasíme, Kresťanskodemokratické hnutie si myslí a v zásade podľa zásady subsidiarity, že by sa malo rozhodovať čím najnižšie, a vieme, aké sú problémy s pozemkami, so stavbami, a to, že budú môcť rozhodovať obce, alebo teda že tieto pozemky sa dostanú bezodplatne do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov, plne podporujeme.
Mali sme problém s tým, že to prišlo v skrátenom legislatívnom konaní, pretože je to dlhodobý problém, a najmä preto opakovane hovoríme, že pri normálnom legislatívnom procese je možnosť uplatňovať pripomienky. Takýto zákon, ktorý prevádza pozemky do vlastníctva obce, podľa mňa mal byť konzultovaný so samosprávami, v normálnom legislatívnom procese by bol, v skrátenom legislatívnom procese tlačíme na pílu a mnohé veci nevychytáme.
Máme možno otázky na pána ministra, či nepredpokladá určité problémy pri aplikácii tohto zákona s reštitúciami a s reštituentami a tiež potom s kontrolami, pretože tieto rozhodnutia by mali byť kontrolované aj pracovníkmi Slovenského pozemkového fondu, vieme, akú majú kapacitu, a nevieme si veľmi predstaviť, že na tú kontrolu reálne fyzické kapacity budú mať, takže možno toto sú otázky, ktoré, ktoré máme, ktoré sú otvorené, ale ako som povedal na začiatku, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje tento zámer a bude hlasovať za tento zákona, keď ho už máme tu takýmto spôsobom na stole v druhom čítaní.
Ďakujem.

Áno, pán poslanec Dostál, vystúpil si aj včera v rozprave, bol si dnes na výbore, lebo chcel si odpovede na tieto legislatívnotechnické otázky, čo, si myslím, že je úplne namieste.
A k tej diskusii na výbore, ktorá bola potom na konci uťatá predsedom Huliakom, myslím si, že to mohlo kľudne dobehnúť. Mali sme čas, aby sme dorozprávali veci, nikto z nás ako koaliční kolegovia hovorili, že nechceme podporiť ten zákon. Naopak, povedali sme za naše kluby, že ten zákon obsahovo podporiť chceme, ale išlo o to, aby sme zodpovedali, aby sme dostali odpoveď na legislatívnotechnické otázky, ktoré tam boli. Áno, odpovedal na to legislatívec z ministerstva pôdohospodárstva, ale boli tam legislatívci tu z parlamentu, ktorí mali iný názor, a mne bolo ľúto, že tento názor ani nemohli vysloviť a nemohli sme ho dodiskutovať, že táto diskusia bola zbytočne uťatá. Takže možno len reakcia v tomto duchu, že mali by sme sa snažiť nastaviť veci tak, aby sme aj obsahovo, aj formálne prijímali dobré zákony, aby sme tomu čo najviac vyšli v ústrety v tej našej kompetencii a službe, ktorú máme ako poslanci, a najmä pri práci na výboroch.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska, tlač 304, uskutočnilo zajtra, v piatok 28. 6. o jedenástej. Som spravodajca tejto tlače a bol to aj návrh pani Vladimíry Marcinkovej, ktorá je jedna z navrhovateliek a dneska má ospravedlnenie, je ospravedlnená z rokovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Viacerými rečníkmi dnes bol spomínaný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska, a to, ako sa postavili k tomuto zákonu. Združenie miest a obcí Slovenska nám poslalo list datovaný 17. júna, ktorý sme dostali zo sekretariátu výboru včera. Ja myslím si, že bude korektné, aby poslanci v pléne sa oboznámili s jeho znením, takže ja by som si dovolil prečítať tento list:
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, týmto listom si dovoľujem obrátiť sa na vás ako poslancov Národnej rady Slovenskej republiky so žiadosťou o prerokovanie vetovaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v zmysle oprávnených požiadaviek a záujmov členských miest a obcí Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré združuje 95 % miestnych územných samospráv naprieč Slovenskom.
ZMOS nesúhlasí s poslaneckým návrhom na uvoľnenie regulácie výrubu stromov v zastavanom území obce do vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 o ochrane prírody, ktorý bol dodatočne predložený do predmetnej novely zákona, ktorej primárnym zámerom predloženia v skrátenom legislatívnom konaní je riešenie ochrany ľudí pred stretom s medveďom. Nevyžadovanie súhlasu na výrub stromov s obvodom kmeňa do 60 cm, návrh v prvom čítaní Národnej rady bol 80 cm a súvislé krovy, t. j. porasty s výmerou do 100 m štvorcových v zastavanom území obcí, bude mať dlhodobé negatívne dopady na životné prostredie a kvalitu života v mestách a obciach. Novela predmetného zákona prinesie nárast výrubových aktivít bez kontroly. Zvýšenie hranice obvodu stromov, ktoré môžu byť vyrúbané bez povolenia, spôsobí nárast výrubov stromov v mestách a obciach bez adekvátnej kontroly. Výruby stromov s obvodom 40 až 80 cm tvoria približne 70 % všetkých výrubových konaní v samospráve, čo znamená, že väčšina výrubov bude prebiehať bez dohľadu ochranu, bez dohľady orgánu ochrany prírody. Množstvo stromov s obvodom 40 až 80 cm v mestách a obciach je výrazne vyššie, než tých s obvodom nad 80 cm. Umožnenie ich výrubu bez súhlasu bude viesť k značnému úbytku mestskej a obecnej zelene, čo bude mať negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov aj ekologickú stabilitu mestských a vidieckych oblastí. Novela prinesie nedostatok odbornej kontroly a posúdenia. Orgány ochrany prírody a krajiny doteraz zabezpečovali odborné posúdenie nevyhnutnosti a vhodnosti výrubu stromov. Zrušenie tejto povinnosti pre stromy s obvodom do 80 cm môže viesť k neodborným a často neopodstatneným výrubom.
Ďalšími negatívnymi dopadmi bude aj ohrozenie biodiverzity, strata ekosystémových služieb, ako aj obmedzené služby verejného záujmu na miestnej úrovni. Stromy v mestách a obciach plnia mnoho dôležitých funkcií vrátane poskytovania tieňa, znižovania teploty, zlepšovania kvality ovzdušia a vytvárania estetického a rekreačného prostredia. Nekontrolovaný výrub môže viesť k strate týchto výhod pre verejnosť a v neposlednom rade novela zákona bude mať citeľný zásah do rozpočtu samospráv pri dnešnej finančnej poddimenzovanosti miest a obcí. Finančná náhrada za výrub stromov sa v samosprávach využíva na novú výstavbu, výsadbu, pardon, starostlivosť o dreviny, ako aj spracovanie dokumentov starostlivosti o životné prostredie v území obcí.
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami si vás dovoľujem požiadať, aby ste využili svoju kompetenciu poslankyne, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a prijali také rozhodnutie, ktoré nebude mať negatívny kompetenčný i finančný dopad na mestské, najmä na mestské samosprávy. ZMOS vás týmto žiada, aby ste predmetný návrh zákona v tomto znení nepodporili a aby ste oprávnené požiadavky členských miest a obcí ZMOS zohľadnili tak, aby sa súhlas na výrub drevín vyžadoval v zastavanom území obce na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 10 m štvorcových. A súhlas na výrub drevín s obvodom kmeňa do 60 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 m štvorcových sa aplikoval iba za hranicami zastavaného územia obce. Pevne verím, že nájdeme podporu vo vašom rozhodnutí a v prípade doplňujúcich informácií vám ostávam k dispozícii.
S úctou, Jozef Božik, predseda ZMOS.
Myslím, že bolo dobré, aby tu tento list odznel, aby sa s ním oboznámili nielen členovia pôdohospodárskeho výboru a výboru pre životné prostredie, ale všetci poslanci.
Na záver poviem, neprezentujeme tento problém ako najväčší problém Slovenska, ale je tu šanca urobiť dobrý zákon. Je tu šanca urobiť lepší zákon, v neposlednom rade je tu šanca získať preň konsenzus naprieč politickým spektrom v čase hlbokej polarizácie. Zvážte.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo vzťahu k odôvodneniu vráteného zákona o ochrane prírody pani prezidentkou musíme povedať, že s jej dôvodmi musíme len súhlasiť. Potrebujeme si uvedomiť fakt, že aj pani prezidentka poukázala na jednu zásadnú vec, jedno zásadné posolstvo. Tento zákon v znení, ako bol schválený, prírode nepomôže. Práve naopak, aj my sme presvedčení, že tento zákon, tak ako ste ho schválili, prírode len uškodí. A na druhej je dôvodná obava, že pomôže jedinej skupine, a to developerom.
Preto si musíme znova položiť otázku, či chceme takýto zákon, ktorý nikto nechce. Ani odborné profesné združenia, samosprávy, zástupcovia samospráv, vyjadrili sa proti nemu zástupcovia mimovládneho sektora, explicitne sa postavilo proti tomuto zákonu združenie miest a obcí a v podstate okrem vlády sa tohto zákona nikto nezastal. Preto rád opätovne zdôrazním, že zásadným mementom pre túto vládu je, že aj sama hlava štátu takýto zákon nevedela podporiť a vrátila ho s odkazom, aby nebol schválený ako celok. Nie časť, dve časti, alebo nejaké ustanovenia, ale ako celok. O to väčší apel týmto vrátením urobila, aby sme my poslanci pochopili vážnosť tejto situácie, že skutočne ide o prírodu, o to bohatstvo a dedičstvo, ktoré máme zachovať aj ďalším generáciám.
Mne osobne je ľúto, že pravdepodobne bude veto prezidentky prelomené a následne aplikačná prax len ukáže aj hodnotu tejto chvíle. Chvíle, kedy je možné zlý stav, ktorý nastane, zvrátiť. Preto si aj ja dovoľujem apelovať na poslancov vládnej koalície, poďme ešte raz s rozumom sa vrátiť späť.
My sme túto problematiku riešili s odbornou verejnosťou, s jednotlivými odborníkmi v danej oblasti, ktorí nám pomohli pripraviť zmenu a úpravu vládneho zákona. Predovšetkým sme apelovali na ponechanie pôvodnej právnej úpravy pre intravilány obcí, oráčinovú krajinu, brehové porasty a iné líniové a pásové drevinové porasty, keďže tieto v krajine plnia aj dôležité funkcie biokoridorov. Vo vymenovaných prípadoch totiž drevinové porasty tvoria kľúčovú zložku zelenej infraštruktúry krajiny, ktorá spoločnosti poskytuje dôležité ekosystémové služby ako je napríklad regulácia miestnej klímy, zadržiavanie vody, ochrana pôdy pred eróziou, podpora biogeochemických cyklov vrátane sekvestrácie uhlíka, čistenie a ozdravovanie ovzdušia, vytváranie biotopov pre rastliny, huby a živočíchy, vrátane početných ohrozených a chránených druhov.
Treba vedieť, že náš svet v súčasnosti čelí dramatickému úbytku biodiverzity a Európska únia ani Slovensko nie sú výnimkou. V EÚ prudko klesajú napríklad populácie hniezdiaceho vtáctva. Od roku 1980 ide o úbytok až 560 až 620 mil. vtákov, vrátane kedysi bežných druhov. Najväčší pokles je práve v poľnohospodárskej krajine v dôsledku úbytku prírodných biotopov, vysokej chemizácie a intenzifikácie agrotechnických postupov. Iba od roku 2000 sa počty bežných druhov vtákov viazaných na tejto typ krajiny znížili o 24 %. Významne klesajú aj populácie opeľovačov vrátane blanokrídleho hmyzu a motýľov.
Ponechanie pôvodného znenia novely by plošným uvoľnením podmienok výrubov drevín vysoko pravdepodobne viedlo k výraznému oslabeniu zelenej infraštruktúry v nelesnej krajine a tým k strate významných ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia a prosperita spoločnosti. Navyše na mnohých miestach, predovšetkým v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine južného Slovenska, nelesná drevinová vegetácia už teraz výrazne chýba. V zastavanom území obcí zelená infraštruktúra oživuje prostredie a svojimi ekosystémovými službami priaznivo ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí najmä reguláciou miestnej klímy, zadržiavaním vody, čistením a ozdravovaním ovzdušia, ochranou pred hlukom, ochranou pôdy pred vodnou eróziou a celkovým skrášľovaním a spríjemňovaním prostredia. Drevinové porasty na ornej pôde sú základom ekologickej, resp. zelenej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre vytváranie a udržanie podmienok pre život v krajine a tým aj pre poľnohospodársku produkciu, pretože vyvažujú ekologicky labilné oráčinové ekosystémy a sú tiež základom pre zníženie aplikácie agrochemikálií a biologický boj proti poľnohospodárskym škodcom. Brehové porasty a iné líniové a pásové drevinové porasty sú významnými biokoridormi. Udržiavajú ekologickú konektivitu, prepojenie biotopov v krajine, čím zabraňujú izolácii populácii voľne žijúcich druhov v dôsledku fragmentácie prírodných a poloprírodných biotopov. Tieto porasty sú tiež významnými útočišťami ohrozených a chránených druhov organizmov, spevňujú aj brehy vodných tokov a v značnej miere chránia povrchové vody pred znečisťovaním a tým aj sladkovodné organizmy pred nebezpečnými toxickými látkami.
Pre zabezpečovanie ekologickej konektivity v krajine a pre udržanie jej ekologickej stability, ekologickej odolnosti krajiny voči jej najrôznejším narušeniam sú veľmi dôležité aj prvky územných systémov ekologickej stability, tzv. ÚSES, osobitne ich ekologická kostra, ktorú tvoria biocentrá, biokoridory, genofondové plochy a interakčné prvky. Keďže regionálne a miestne ÚSES nie sú vždy verejne dostupné, nezaradili sme ich ani do pozmeňovacieho návrhu, aby sme poľnohospodárom nesťažili postupy pri odstraňovaní náletu na trvalých trávnych plochách. Odporúčame však, aby tam, kde sú ÚSES-y dostupné, boli brané do úvahy. Napokon vytváranie a udržanie ÚSES je aj podľa zákona 543 verejným záujmom.
Zhrnuté – zelenú infraštruktúru v nelesnej krajine potrebujeme posilňovať a chrániť ju tiež ako základný biologicko-ekologický nástroj adaptácie krajiny na súčasné globálne výzvy, predovšetkým zmenu klímy, úbytok biodiverzity, znečisťovanie prostredia širokým spektrom znečisťujúcich látok, vyčerpávanie vodných zdrojov, zmeny využívania krajiny vrátane fragmentácie biotopov a ďalšie. Napokon k tomu Slovenskú republiku zaväzujú aj medzinárodné dohovory na ochranu biodiverzity, najmä dohovor o biodiverzite, naň nadväzujúca stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, aj viaceré domáce stratégie a koncepcie, ktoré zdôrazňujú zachovanie, posilnenie a obnovu integrity a tým aj ekologickej odolnosti ekosystémov a zvýšenie rozlohy prírodných ekosystémov.
Z týchto dôvodov je vo vymenovaných prípadoch potrebné ponechať pôvodné ustanovenie, ktoré umožňuje výrub drevín s obvodom kmeňa do 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 metrov štvorcových. Ide o pôvodné v novele navrhované ustanovenie, ktorého cieľom je pomôcť poľnohospodárom odbúrať doterajšiu byrokraciu pri odstraňovaní náletu na poľnohospodárskych pozemkoch. V podstatnej miere ide o nálet na trvalých trávnatých porastoch, kde sa znížila intenzita ich využívania. Okrem toho, že toto opatrenie pomôže poľnohospodárom, môže pomôcť aj pri obnove významných nelesných biotopov, ako sú v tomto prípade predovšetkým druhovo pestré lúky a pasienky. Túto pomoc pre poľnohospodárov z vašej strany vítame, avšak zdôrazňujeme, že je namieste iba na zarastených trvalých trávnych porastoch evidovaných v katastri nehnuteľností a mimo zastaveného územia obce. Vo všetkých ostatných prípadoch je uľahčenie výrubu drevín v nelesnej krajine vysoko nežiaduce.
Z tohto dôvodu považujeme za dôležité v predmetnej novele explicitne stanoviť, že uvoľnenie pravidiel pre výruby drevín sa týka iba trvalých trávnych porastov. V novele navrhovanej ministerstvom životného prostredia sa odporúčalo vypustiť bod, podľa ktorého pôvodné znenie znamená menej striktné podmienky pre výruby drevín v záhradách a v záhradkárskych osadách. Tu je pôvodné znenie: „Na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, ak rastú v záhradách a záhradkárskych osadách, okrem stromov rastúcich na pozemkoch, ktoré sú územným plánom obce určené na zastavenie." V zmysle spomínanej novely ministerstva životného prostredia bolo vypustenie tohto bodu logické, avšak v prípade, ak prijmeme návrh, že výrazné uvoľnenie výrubov drevín v nelesnej krajine sa má týkať iba trvalých trávnych porastov, potom má ponechanie pôvodného znenia bodu c) význam, pretože uľahčuje život drobných poľnohospodárov v záhradách a v záhradkárskych osadách.
V pôvodnom znení textu podľa § 47 ods. 5 sa uvádzala aj skupina stromov, ktorá podobne ako solitérny strom môže v nelesnej krajine predstavovať významný interakčný prvok územného systému ekologickej stability. Predpokladáme, že táto skupina drevín vypadla z novely iba nedopatrením. Skupina stromov a remíza nie je totiž vždy to isté, pretože remízu môžu tvoriť ostrovčeky rôzne malých stromov a krov, často ju však môžu vytvárať iba kroviny.
Čo som uviedol, to sú len niektoré príklady toho, ako sme chceli zmeniť vládny zákon do miery, v ktorej by sme ho boli ochotní podporiť. Avšak znova raz zvíťazila politika nad zdravým sedliackym rozumom, zvíťazili lobistické záujmy a celkovo, ako som spomenul na začiatku, tento zákon nepomôže prírode, naopak, nášmu životnému prostrediu poškodí. Aj preto nemôžem a nemôžeme opätovne zahlasovať za tento klub, za tento zákon v našom klube a verím, že takto učiní celé plénum Národnej rady.
Pri zákone vrátenom prezidentkou nemáme možnosť už upravovať jednotlivé ustanovenia, môžme sa vyjadriť len k celku, veto prelomiť, alebo nie. Tento zákon, poviem ešte raz, prináša veci, ktoré sú hodné podpory. Mohli sme ho vylepšiť tak, aby sme mali široký konsenzus za jeho podporu. Za KDH sme v druhom čítaní predložili pozmeňujúci návrh, ktorý podporila celá opozícia. Stále môžme ten zákon vylepšiť, stále to môžme urobiť, ak sa koalícia rozhodne neprelomiť veto pani prezidentky. Môžeme zákon opraviť v normálnom legislatívnom procese na jeseň. Výruby sa budú tak či tak realizovať až po vegetačnom období, čas nás teda netlačí.
Prosím preto pána ministra, koaličných kolegov a kolegyne o zváženie takejto možnosti. Je to dôležité aj pre upokojenie spoločnosti a budovanie dôvery ľudí v politikov. Dali by ste tým signál, že vám v politike záleží aj na hlasoch odborníkov a na spolupráci pre spoločné dobro.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, chcel by som navrhnúť termín hlasovania o tomto bode v piatok 28. júna o 11. hodine, ak to hlasovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Ja som rád prevzal úlohu spravodajcu pre tento zákon a ďakujem pani poslankyni Marcinkovej a jej kolegom Krúpovi, Ledeckému a Viskupičovi, že prišli s touto iniciatívou, lebo tiež si myslím, že je to dôležitá iniciatíva vo, v konflikte a vojne, ktorú sledujeme už viac ako dva roky. A taktiež som presvedčený, že Slovenská republika by mala byť oveľa aktívnejšia.
Keď som prečítal v spravodajskej informácii to, že výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal návrh na uznesenie podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, členiek výboru, tak to bolo preto, že koaliční kolegovia nezahlasovali za toto uznesenie, ale čo ma ešte viac prekvapilo, ani nevystúpili v rozprave. A mňa by ozaj zaujímalo, prečo za toto uznesenie nezahlasovali. Uznesenie má sedem bodov a mňa by zaujímalo, čo bol problém.
Prvý bod hovorí o tom, že Ruská federácia sa od začiatku vojenskej invázie na Ukrajine dopúšťa rozsiahleho porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. To je fakt, ktorý sme aj uznali. Naši, našou vládou, našimi autoritami.
Druhý bod hovorí o tom, že medzinárodné právo jednoznačne zakazuje deportáciu alebo násilné premiestňovanie civilného obyvateľstva z okupovaného územia na územie okupačnej mocnosti, čo predstavuje porušenie Ženevských dohovorov a vojnový zločin, prípadne zločin proti ľudskosti podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Zasa veľmi jasný fakt.
Tretí bod. Považuje rozsiahle a nútené deportácie ukrajinského civilného obyvateľstva vrátane najzraniteľnejšej skupiny, ktorou sú deti, do Ruskej federácie za jednu z najzávažnejších porušení medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopustila Ruská federácia.
Štvrtý bod. Zdôrazňuje, že voči páchateľom vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a prípadnej genocídy, ale aj zodpovedným vládnym predstaviteľom a vojenským veliteľom Ruskej federácie sa bezpodmienečne musí vyvodiť trestnoprávna zodpovednosť.
Piaty bod. Apeluje na Ruskú federáciu, aby umožnila bezpečný návrat všetkých ukrajinských civilistov vrátane detí, ktoré boli násilne deportované na územie Ruskej federácie.
Šiesty bod. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa urýchlene pridala k medzinárodnej koalícii pre návrat ukrajinských detí, ktorú aktuálne tvorí 33 štátov medzinárodného spoločenstva.
A siedmy bod, oceňuje kroky tejto medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí, ktorá vynakladá veľké úsilie pre bezpečný návrat deportovaných detí a zabezpečenie bezpečného a priaznivého prostredia pre duševný aj fyzický vývoj detí.
Takže mňa by ako člena ľudskoprávneho výboru naozaj veľmi zaujímalo, ktorý z týchto bodov bol problematický pre koaličných kolegov a či je to tak, alebo či za to nezahlasovali a neprihlásili sa do rozpravy ani teraz v pléne len preto, že koalícia podporuje len svoje návrhy a to, čo príde zo strany opozície, jednoducho nepodporuje. Ak je to takto, myslím si, že toto by bolo veľmi nešťastné, nešťastný spôsob, a ak chceme zlepšiť dôveru verejnosti v politikov a v politiku, tak by sme mali reflektovať na dôležité veci, ktorou nevyhnutne je aj vojna na Ukrajine, a najmä takáto citlivá vec ako deportácie detí.
Takže ono toľko som chcel ako spravodajca sa vyjadriť, myslím si, že malo by to byť témou, ktorej sa venuje aj Národná rada Slovenskej republiky, ale aj vláda. Na Ukrajine sa dennodenne dejú veci, vďaka ktorým by minister zahraničných vecí mohol predvolať ruského veľvyslanca a mal by riešiť veci priebežne, a nieto v takejto dôležitej veci, ktorá bola predložená ako uznesenie Národnej rade.
A ďakujem ešte raz kolegom zo SaS-ky, že takéto uznesenie predložili.
Ďakujem.