Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, piaty týždeň rokujeme o novele Trestného zákona. Robíme tak preto, že vláda sa rozhodla obísť normálny legislatívny proces pri veľkej právnej norme, ktorá potrebuje zmenu. S tým súhlasíme všetci, ale máme zásadný problém s procesom, ako sa táto zmena má udiať. Sme v druhom čítaní, kde sa venujeme obsahu zákona. Vedieme o tom zvláštnu diskusiu, kde...
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, piaty týždeň rokujeme o novele Trestného zákona. Robíme tak preto, že vláda sa rozhodla obísť normálny legislatívny proces pri veľkej právnej norme, ktorá potrebuje zmenu. S tým súhlasíme všetci, ale máme zásadný problém s procesom, ako sa táto zmena má udiať. Sme v druhom čítaní, kde sa venujeme obsahu zákona. Vedieme o tom zvláštnu diskusiu, kde na dopady zákona upozorňujeme vo veľkej väčšine len ako opoziční poslanci. Podávame pozmeňujúce návrhy, pri ktorých nevieme, ako predkladateľ a koaličná väčšina s nimi naložia. Som presvedčený, že pri hlasovaní nebudeme mať nakoniec prehľad o tom, čo to-ktoré hlasovanie bude znamenať vzhľadom na pôvodný návrh a výsledný dopad. Vo svojom nasledovnom príspevku považujem za dôležité upozorniť na veci, ktoré vo vládnom návrhu vnímame ako problematické.
Zvláštne pôsobí úprava, ktorou sa odstraňuje povinné ukladanie trestu odňatia slobody pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov, bod sedem. Týmto sa umožní páchateľovi trestného činu hoc aj s hornou hranicou 25 rokov neuložiť trest odňatia slobody, ale potrestať ho len samostatným trestom prepadnutia veci, samostatným trestom zákazu činnosti, samostatným trestom zákazu pobytu, samostatným trestom zákazu účasti na verejných podujatiach alebo samostatným trestom vyhostenia. Tresty domáceho väzenia a povinnej práce ostávajú obmedzené hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti. Peňažný trest trestného činu a zvyšné tresty sa ukladajú ako vedľajšie tresty k trestu odňatia slobody. Bude zaujímavé sledovať, ako sa prax k týmto možnostiam postaví, ale aj tak sa navrhuje úprava ustanovenia týkajúca sa trestu domáceho väzenia.
Sme toho názoru, že je potrebné zachovať súčasnú právnu úpravu trestu domáceho väzenia. Po znížení trestných sadzieb a zvýšení hraníc škôd bude nepodmienečný trest odňatia slobody ukladaný len v najzávažnejších prípadoch. Zakotvením pravidla, že sa trest ukladá najmenej vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody by došlo k tomu, že napríklad za trestné činy so sadzbou od troch do desať rokov by bolo možné uložiť trest domáceho väzenia jeden a pol roka, alebo pri trestnom čine podľa § 296 Trestného zákona založenie zločineckej skupiny by pri sadzbe od päť do desať rokov bolo možné uložiť trest domáceho väzenia od dva a pol roka, čo považujeme za úplne neprimerané.
Rovnako je potrebné poukázať na nedostatočnú technickú pripravenosť na zabezpečenie výkonu tohto druhu trestov. Najmä vzhľadom na množstvo a vek monitorovacích náramkov, ako aj na nedostatočné kapacity probačných a mediačných úradníkov. Je potrebné vziať do úvahy aj to, že výjazdy k zisteniu technických podmienok a k incidentom zabezpečuje externá spoločnosť a jeden výjazd predstavuje náklad približne 700 eur. Vcelku prevratné je znenie navrhovaného § 53 ods. 2 bod 24 o prednosti ukladania trestu domáceho väzenia pred nepodmienečným trestom odňatia slobody. Trestanie na území Slovenska bolo riadené zásadnou, že nepodmienečný trest odňatia slobody je základným druhom trestu a podmienečný odklad a alternatívne tresty prichádzajú do úvahy až v prípade priaznivých okolností na strane páchateľa. To má iste svoju vnútornú logiku a predstavuje tú metaforickú pásku na očiach justície, ktorá ukladá tresty bez ohľadu na pôvod či majetok. Čas plynie rovnako pre bohatého aj chudobného, a preto ich trest odňatia slobody postihne rovnako.
Navrhovanou zmenou sa do pozície základného trestu dostáva trest domáceho väzenia, ktorý už predsa nie je taký slepý ako trest odňatia slobody. Možnosť jeho uloženia priamo súvisí s majetkovým postavením páchateľa a bude v zásade vylúčený pri osobách bez domova, bez stáleho bydliska či u cudzincov. Keďže trest domáceho väzenia má byť naďalej možné uložiť len pri splnení podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami, § 53 ods. 1 písm. d) navrhovaného znenia, bude o tom, či bude páchateľovi uložený nepodmienečný treste odňatia slobody alebo trest domáceho väzenia, rozhodovať aj súhlas plnoletej osoby, ktorá žije s páchateľom v spoločnej domácnosti, § 12 ods. 2 písm. b) zákona 78/2015 Z. z., či dostupnosť a funkčnosť elektrickej prípojky, mobilného signálu a iné podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 178/2015 Z. z.
Aj za súčasného právneho stavu má konajúci súd k dispozícii alternatívne tresty. Je povinný prihliadať na to, aby uložený trest bol primeraný a uloženie trestu je potrebné náležite odôvodniť. Dôsledkom zmeny právnej úpravy navrhovanej v bodoch 7, 24 a 25 bude, že právna úprava bude teoreticky umožňovať uloženie trestu domáceho väzenia vo výmere päť rokov aj pri trestnej sadzbe desať až pätnásť rokov. To je napríklad lúpež s následkom smrti. Prípadne aj desať až dvadsať rokov aj bez použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona, keďže už nebude existovať povinnosť uložiť trest odňatia slobody. Tým sa umožní páchateľovi trestného činu, hoc aj s hornou hranicou 25 rokov, neuložiť trest odňatia slobody, ale potrestať ho len samostatným trestom prepadnutia veci, samostatným trestom zákazu činnosti, samostatným trestom zákazu pobytu, samostatným trestom zákazu účasti na verejných podujatiach, alebo samostatným trestom vyhostenia.
Veľmi zaujímavý moment nastáva v prípade § 278, podľa ktorého aktuálne trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin nezaplatenia dane a poistného, ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Navrhuje sa vypustiť iba časť ako člen organizovanej skupiny, nie člen zločineckej skupiny. Pôsobí to zvláštne a s veľkou mierou skrytej účelovosti, najmä ak účinná ľútosť podľa § 86 ods.1 písm. d) Trestného zákona sa vzťahovala aj na daňové trestné činy organizovanej skupiny. Platný a účinný Trestný zákon neumožňuje v týchto prípadoch zánik trestnosti pre členov organizovanej skupiny a máme za to, že nie je odôvodnený záujem na tom, aby sa týmto spôsobom organizované skupiny pri páchaní daňovej trestnej činnosti zvýhodňovali. Rozšírenie možnosti účinnej ľútosti môže byť skôr motiváciou k páchaniu trestnej činnosti.
Skrátenie premlčania. Čl. I bod 53 vládneho návrh znižuje z dvadsiatich na pätnásť rokov premlčaciu dobu všetkých obzvlášť závažných zločinov s trestnou sadzbou s hornou hranicou najmenej desať rokov okrem tých, kde je možné doživotie. Tam je premlčanie až po tridsiatich rokoch. Pri znížení trestných sadzieb najzávažnejšej majetkovej, hospodárskej a korupčnej kriminality na hornú hranicu desať rokov, pričom niekedy to boli obzvlášť závažné zločiny s hornou hranicou trestnej sadzby dvadsať, pätnásť alebo dvanásť rokov, by tieto najzávažnejšie trestné činy mali naďalej ostať s premlčacou dobou dvadsať rokov. Do tejto skupiny patrí napríklad aj lúpež, vydieranie, obchodovanie s ľuďmi s následkom smrti, vražda v prvom odseku a mnohé iné trestné činy s mimoriadne vážnym následkom. Navrhuje sa ponechať doterajšiu právnu úpravu § 87 ods. 1 písm. b), respektíve d) Trestného zákona.
Navrhované zmeny v inštitúte premlčania predstavujú zásadnú zmenu, ktorá v kombinácii so zvýšením hraníc škody, znížením trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch a tiež pri trestných činoch korupcie revolučne zlepšuje situáciu páchateľov trestných činov korupcie, a to nielen do budúcnosti, ale aj tých, ktorých trestné veci ešte neboli právoplatne skončené.
Pokiaľ ide o § 87 ods. 1 písm. b), po zvýšení hraníc škôd a znížení trestných sadzieb pri obzvlášť závažných zločinoch majetkových a hospodárskych sa trestná sadzba znižuje z desať až pätnásť rokov alebo dvanásť až dvadsať rokov na tri až desať rokov. V tejto skupine zostanú iba najzávažnejšie trestné činy, ktoré sú skutkovo najzávažnejšie, ale už nebudú obzvlášť závažným zločinom, ale iba zločinom a ktoré sa budú premlčiavať v zmysle návrhu za pätnásť namiesto dnešných dvadsať rokov.
Pokiaľ ide o § 87 ods. 1 písm. d), obdobne po zvýšení hraníc škôd a znížení trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činov z jedného až päť rokov na šesť mesiacov až tri roky ostane v tejto skupine veľké množstvo závažnejších prečinov hospodárskej trestnej činnosti, kde premlčacia doba tri roky nepreklenie ani jedno celé funkčné obdobie manažmentu obchodných spoločností, organizácií, orgánov štátu a samosprávy, napr. VÚC alebo obcí a miest.
Navrhuje sa nové znenie prerušenia premlčania. Nevidíme dôvod na to, aby štát zvýhodňoval postavenie osôb, ktoré spáchali ďalší trestný čin, a to akýkoľvek, t. j. bez ohľadu na prísnosť trestu. Rovnako nevidíme dôvod na to, aby dôvodom pre prerušenie plynutia premlčacej lehoty malo byť právoplatné odsúdenie za nový úmyselný trestný čin. Takéto pravidlá zabezpečia zánik trestnosti viacerých závažných majetkových, hospodárskych a korupčných káuz spáchaných pred účinnosťou navrhovanej novely Trestného zákona, takže určite je lepšie zachovať súčasnú právnu úpravu podmienok pre prerušenie plynutia premlčacej doby a nesprísňovať ich.
Ďalej. Ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, prečo by sa dokonca v skrátenom legislatívnom konaní mala meniť práve a výlučne výmera trestu uvedená podľa § 90 ods. 1 písm. c). Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov.
V § 90 ods. 4 písm. b) znie: „Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin." Navrhuje sa znenie: „Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak odsúdený bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin, spáchaný v premlčacej dobe, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký, alebo prísnejší." Uvedená navrhovaná zmena je neprijateľná a z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom bode navrhujeme, aby zostala zachovaná súčasná právna úprava a nedošlo k sprísneniu podmienok, za ktorých sa prerušuje premlčanie výkonu trestu. Navrhuje sa ponechať pri premlčaní trestného stíhania mladistvých premlčaciu dobu päť rokov, ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je najmenej desať rokov. Po zvýšení hraníc škôd a znížení trestných sadzieb v tejto skupine zostanú iba najzávažnejšie trestné činy.
V § 122 ods. 12 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: Za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a. Z povahy a podstaty trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti je zrejmé, že ide o typický trváci trestný čin. Predmet legalizácie by sa plynutím času nemal legalizovať a legalizácia by sa nemala premlčať. Ak napr. niekto umiestni na legálny trh ukradnuté obrazy, šperky, autá alebo finančné prostriedky z krádeže alebo bankovej lúpeže, užíva ich alebo scudzí ako legálne, protiprávny stav ich legalizácie trvá naďalej. Štát nesmie rezignovať na stíhanie tejto závažnej trestnej činnosti, na ochranu práv poškodených i generálnu prevenciu hrozbou postihu týchto trestných činov počas celého trvania protiprávneho stavu.
Úpravy výšky škôd, ktoré sa navrhujú sú neproporciálne a popierajúce doteraz zaužívané princípy, najmä tým, že sa navrhuje zvýšiť všetky druhy škôd rovnomerne, t. j. 2,6-násobkom zvýšenia malej škody. V slovenskom Trestnom zákone už tridsať rokov, od roku 1994, predstavuje veľká škoda 500-násobok a značná škoda 100-násobok základnej škody, dolná hranice väčšej škody, ktorá bola pôvodne 20-násobok, sa znížila v roku 2005 na 10-násobok po tom, čo boli zlúčené hranice škody nie nepatrnej, najnižšia mesačná mzda, a škody nie malej, 3-násobok najnižšej mesačnej mzdy do novej základnej malej škody, čiže jedna úroveň škody bola v roku 2005 vypustená.
Navrhované asymetrické zvýšenie aj o 13,1-násobok považujeme za neprimeraný, ničím nepodložený a neodôvodnený zásah do dlhodobého hodnotového nastavenia trestnoprávnej ochrany majetkových hodnôt v slovenskej spoločnosti. Podľa dôvodovej správy sa s ohľadom na zvýšenie malej škody následne primerane upravujú aj hranice väčšej škody, značnej škody a škody veľkého rozsahu tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii. Takéto radikálne zvýšenie hraníc škôd však prinesie v mnohých prípadoch zásadnú zmenu právnej kvalifikácie druhu trestného činu, prekvalifikáciu trestného činu na priestupok nielen majetkových a hospodárskych, vrátane daňových, ale aj environmentálnych a iných, ktorých základným znakom je škoda v prospech alebo rozsah činu, zastavenie v dôsledku zániku trestnosti či už z titulu zmeny hraníc škody, alebo aj v dôsledku premlčania trestného stíhania trestných činov po podstatnom zmiernení ich trestnosti, zastavenie alebo premlčanie trestného stíhania, čo je ťažko obhájiteľné z pohľadu základných úloh štátu zaisťovať vnútornú bezpečnosť občanov a ochraňovať život, zdravie, ale aj materiálne hodnoty.
V bodoch 13, 14, 16 až 33 novely sa navrhuje zmena trestných sadzieb trestných činov podvodu podľa § 221, z dôvodu ochrany vlastníctva, subvenčného podvodu § 225, trestného činu porušovania predpisov pri obehu tovaru v styku s cudzinou § 254 ods. 2 až 5, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie § 261 a skrátenie dane a poistného § 276. Dôvodom pre navrhovanú úpravu je to, aby pri vyšetrovaní súbehu týchto trestných činov bola daná pôsobnosť Európskej prokuratúry, čo v zmysle čl. 25 ods. 3 nariadenia Rady EÚ 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, vyžaduje, aby horná hranica trestnej sadzby stanovená vo vnútroštátnom práve za trestný čin patriaci do pôsobnosti Úradu európskeho prokurátora bola vyššia ako horná hranice trestnej sadzby ustanovená za neoddeliteľne spojený trestný čin.
V bode 15 sa navrhuje vypustením § 212 ods. 1 písm. g) vypustiť trestnoprávne postihovanie odňatím slobody až na dva roky toho, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Ide o postihovanie správania zanedbateľnej spoločenskej závažnosti, ktorého príčina by mala byť riešená v rámci sociálnej politiky, nie nástrojmi ultima ratio trestnej politiky. Je navyše neprimerané, aby priestupková recidíva drobných krádeží bola porovnateľne trestná ako krádež s väčšou škodou, t. j. podľa návrhu so škodou od 35-tisíc až do 350-tisíc eur.
Navrhuje sa vypustenie nedbanlivostného trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Z podrobnej štatistickej analýzy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod názvom ´Prehľad o počte odsúdených osôb podľa osobitnej časti Trestného zákona´ vyplýva, že za celú dobu existencie § 263, a teda za nedbanlivostnú formu spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie bola v Slovenskej republike odsúdená jediná osoba. Napriek tejto skutočnosti jeho existencia spôsobuje obavu potenciálnych prijímateľov, ktorí sú oprávnení čerpať finančné prostriedky, finančné prostriedky Európskej únie, že sa v prípade nesprávneho pochopenia nesmierne komplikovaných procesných pravidiel čerpania týchto prostriedkov dopustia aplikácie v rozpore s týmito pravidlami, čím sa môžu vystaviť riziku trestného stíhania podľa dotknutého ustanovenia. Z tohto dôvodu sa javí existencia tohto zákonného ustanovenia ako značne kontraproduktívna, nakoľko Slovenská republika nečerpaním týchto prostriedkov v stanovenej dobe o tieto prostriedky prichádza. Akákoľvek právna úprava, ktorá neodôvodnene spomaľuje, resp. znemožňuje čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie, je spôsobilá ohroziť finančné záujmy Slovenskej republiky.
V prípade identifikovania akýchkoľvek porušení zo strany prijímateľov, to sú chyby verejného obstarávania, porušenie finančnej disciplíny, porušenie zmluvných podmienok a tak ďalej, sú v systémoch čerpania prostriedkov EÚ zavedené proporčné mechanizmy na odstránenie nežiadúceho stavu, a to vo formách finančných korekcií, zmluvných sankcií a podobne. Pokiaľ nejde o úmyselné konanie osoby prijímateľa opísané v skutkovej podstate trestného činu podľa § 261 a 262 Trestného zákona, tak sa postihovanie poškodenia finančných záujmov Európskej únie nedbanlivostnou formou javí ako kontraproduktívne k zavedeným účinným opatreniam, nakoľko v prípade právoplatného odsúdenia takejto osoby sa musí v zmysle európskej legislatívy uplatniť 100-percentná finančná korekcia. Ďakujem pekne. (Rečníkovi priniesli pohár s vodou.)
Táto nedbanlivostná forma zavinenia bola zavedená nad rámec dohovoru vypracovaného na základe čl. K3 Zmluvy o Európskej únii a ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 zverejneného 27. novembra 1995, ďalej ako dohovor, v Trestnom zákone, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. septembra 2002 na základe zákona 421/2002 Z. z. Predmetné je zároveň nad rámec európskych štandardov trestného práva postihujúceho trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v jednotlivých členských štátoch. K obdobnej myšlienke sa priklonila iba Nemecká spolková republika, ktorá však nedefinuje nedbanlivostné konanie rovnako, ako je tomu v Slovenskej republike, ale ako ľahkomyseľné konanie, ktoré je však právnym výkladom bližšie k vedomej nedbanlivosti, zatiaľ čo nedbanlivosť stanovená v slovenskom Trestnom zákone pozná vedomú a nevedomú podobu nedbanlivostného zavinenia. Definícia zavinenia z nedbanlivosti v trestnom práve Slovenskej republiky v súvislosti s ochranou finančných záujmov Európskej únie je tým pádom značne širšia ako nemecká.
Ďalšími dvomi krajinami, ktoré implementovali nad rámec dohovoru do svojich právnych poriadkov nedbanlivostné zavinenie v súvislosti so spáchaním týchto trestných činov, sú už len Litovská republika a Dánske kráľovstvo. Tu je však nevyhnutné poukázať, že v oboch prípadoch je možné takéto zavinenie iba pri značnej alebo veľkej škode. Žiaden iný členský štát, resp. žiaden štát s príbuzným právnym základom takúto formu zavinenia v danom kontexte nestanovuje. Nielenže slovenské nastavenie je v tomto smere prísnejšie ako európska legislatíva, ale dokonca vyčnieva z právnych štandardov ostatných členských štátov.
V celom treťom diele ôsmej hlavy druhej časti Trestného zákona sa navrhuje oddeliť páchanie drobnej korupcie do 700 eur, a teda vložiť pri každom korupčnom trestnom čine nový odsek upravujúci malý rozsah korupcie. Referenčnou je aktuálna právna úprava športovej korupcie, kde sú už dnes rozsahy korupcie odstupňované. Trestnosť sa navrhuje na úrovni najzávažnejších majetkových a hospodárskych trestných činov, pričom zostáva zachovaná zásada, že prijímanie úplatku, resp. nenáležitej výhody je trestané prísnejšie ako ich ponúkanie a zároveň sa v prísnosti trestných sadzieb zohľadňuje prísnejšie konanie verejného činiteľa. Navrhuje sa vypustiť navrhované odseky 5 a 6 § 438k z dôvodu návrhu ponechania doterajšej právnej úpravy premlčania trestného stíhania a prerušenia premlčania trestného stíhania pri dospelých aj mladistvých páchateľoch a rovnako právnej úpravy premlčania a prerušenia premlčania výkonu trestu. Ak dôjde k zmierneniu trestnosti vzhľadom na zvýšenie hraníc škody a zníženie sadzieb, pri novej kvalifikácii sa bude na posúdenie skutku aplikovať čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, to je právna úprava, ktorá bude pre páchateľa priaznivejšia ako celok aj bez prechodného ustanovenia.
Navrhuje sa ponechať pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu pre celý § 261 Trestného zákona, aby európski delegovaní prokurátori vzhľadom na špecifickú povahu a závažnosť, právne pomoci, medzinárodné vyšetrovacie tímy, jazyková výbava mali jedného špecializovaného partnera na strane súdov a nebolo nútení chodiť po celom Slovensku po okresných súdoch, kde bude mať daný sudca jednu takúto vec za niekoľko rokov. Na takúto počtom spisov malú, ale náročnosťou závažnú a ťažkú agendu nie je efektívne školiť všetkých trestných sudcov na všetkých okresných a krajských súdoch.
V súčasnosti je použitie niektorých operatívno-pátracích alebo informačno-technických prostriedkov viazané na zločin. Po znížení trestných sadzieb sa veľká skupina trestných činov pôvodne zločinov stane prečinmi, čo pokiaľ by zostala zachovaná súčasná úprava dotknutých ustanovení Trestného poriadku, by významne oslabilo možnosti štátu efektívne stíhať tieto trestné činy za použitia napríklad agenta, vyhotovovania zvukovoobrazových záznamov a podobne. Bude sa to týkať napríklad trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona alebo trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákona, ktoré sú spoločensky zvlášť nebezpečné, pokiaľ sú páchané organizovanou skupinou. Tendencia by mala byť však pri ochrane záujmov spoločnosti presne opačná, a to pri všetkých trestných činov spáchaných organizovanou skupinou. Vzhľadom na to, že organizované skupiny predstavujú zvýšené nebezpečenstvo pre spoločnosť, štát by mal logicky skôr zvažovať povolenie použitia existujúcich právnych inštitútov umožňujúcich odhalenie a účinné vyšetrovanie vo vzťahu ku všetkým trestným činom organizovaných skupín. Za tým účelom sa navrhuje, aby použitie niektorých prostriedkov bolo možné aj v prípade trestných činov spáchaných závažným spôsobom konania, kam patrí aj spáchanie trestného činu organizovanou skupinou.
Cieľom pozmeňujúceho návrhu je zosúladiť právnu úpravu zákona o priestupkoch a Trestného zákona vo vzťahu k vekovej hranici zodpovednosti páchateľa za protiprávne konanie a zmierniť tak súčasný stav akejsi osobitnej priestupkovej imunity osôb po dovŕšení štrnásteho a neprekročení pätnásteho roku veku. Navrhuje sa, aby sa súčasná hranica, kedy vzniká páchateľovi priestupková zodpovednosť, znížila z veku pätnásť na štrnásť rokov veku, rovnako ako je to v prípade trestnoprávnej zodpovednosti. Súčasne stanovená veková hranica priestupkovej zodpovednosti spôsobuje viaceré problémy v aplikačnej praxi. Nezriedkavými sú totiž prípady, keď sa protiprávneho konania dopustila osoba po dosiahnutí štrnásteho roku veku, t. j. trestnoprávne zodpovedná osoba, voči ktorej však z dôvodu nízkeho veku nebolo možné vyvodiť priestupkovú zodpovednosť. Teda osoba do pätnásť rokov. Taktiež sú časté prípady, kedy sú osoby mladšie ako pätnásť rokov využívané na páchanie priestupkovej činnosti inými osobami, ktoré zneužívajú nepostihnuteľnosť takýchto osôb. Navrhované zníženie vekovej hranice priestupkovej zodpovednosti predstavuje najefektívnejší nástroj prevencie kriminálneho správania maloletých osôb. S ohľadom na posilnenie restoratívnej justície sa navrhuje v priestupkovom konaní zaviesť probačné programy. Aplikačná prax a navrhované zmeny v súvislosti s restoratívnou justíciou si vyžadujú, aby sa v tomto kontexte, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činností v procese mediácie a probácie. Cieľom je precizovať jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka do podoby, ktorá posilňuje exaktnejšie jeho mandát do kvalitatívnejšej podoby, ktorá korešponduje aj s európskymi štandardami.
Pozmeňujúci návrh okrem iného rozširuje kompetentnosť probačného a mediačného úradníka o prípady mladistvých, ktorí sú riešení v intenciách zákona č. 372/1992 Z. z. o priestupkoch. Zmena právnej úpravy súvisí so zmenou procesných postupov pri stíhaní priestupkov páchaných mladistvými páchateľmi, kde sa upravuje, že orgán sociálnoprávnej kurately bude navrhovať účasť mladistvého na probačnom alebo inom výchovnom programe, ak to vzhľadom na osobu mladistvého alebo jeho postoj k vykonávaným opatreniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bude vhodné a účelné.
Zásadné zmeny v pravidlách trestnosti a trestania je potrebné vykonať tak, aby štát zabezpečil pre všetky orgány aplikácie práva primeraný čas na oboznámenie sa s nimi a na kvalitnú realizáciu zmien. Bude potrebné vykonať desaťtisíce úkonov, reagovať na zmeny právnej kvalifikácie, realizovať zmeny v informačných systémoch, vykonať procesné úkony, napríklad pokiaľ ide o prepustenie z väzby, vydať rozhodnutia o postúpení vecí na priestupkové konanie, fyzicky skontrolovať v každom spise, v ktorom sa vedie trestné konanie, akým spôsobom sa ho dotkla nová právna úprava, najmä pokiaľ ide o trestné sadzby, výšku škody, premlčanie a prípadne aj vykonať tomu zodpovedajúci procesný úkon, upovedomiť o vykonaných úkonoch obvineného, jeho obhajcu a tak ďalej.
A ešte malá poznámka ku konaniam v trestných veciach, úprava Trestného poriadku. Najzávažnejší nedostatok navrhovanej novely, a to navrhovanú zmenu podmienok na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v § 252 ods. 2 písm. a) bod 68. V zmysle tejto zmeny bude na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného potrebné splniť podmienku neúspešného predvedenia v prípade prevzatia predvolania alebo ustanovenia a upovedomenia obhajcu v prípade doručenia predvolania fikciou. Akým spôsobom je nútenie slobodného a zatiaľ nevinného človeka k účasti na súdnom pojednávaní pod hrozbou obmedzenia jeho osobnej slobody predvedením v súlade so zásadou zákazu sebaobviňovania vo všeobecnosti a konkrétne so zásadou neprispievať svojím aktívnym konaním k svojmu trestnému stíhaniu, ponechám osobám venujúcim sa ústavnému právu. Len podotknem, že v Trestnom poriadku ani v iných právnych predpisoch nemá obžalovaný nikde uloženú povinnosť zúčastňovať sa úkonov trestného konania, a to ani hlavného pojednávania na rozdiel napríklad od svedka podľa § 127 ods. 1.
Sú prípady, kedy sa obžalovaný ospravedlní z účasti na hlavnom pojednávaní a súhlasí s jeho vykonaním vo svojej neprítomnosti, obzvlášť keď je zastúpený obhajcom. Bežné sú tiež prípady, že obžalovaný nejaví o svoju vec záujem a je uzrozumený s tým, aby súd o veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti. A nakoniec nie je zriedkavé, že obžalovaný pod rôznymi neprijateľnými zámienkami ako sú bežné pracovné povinnosti, nie neodkladný pobyt v cudzine, ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov nespĺňajúce náležitosti podľa § 120 ods. 2 a podobne sa nedostaví na pojednávanie a súd takéto ospravedlnenie neprijme. Vo všetkých týchto prípadoch môže súd podľa aktuálnej právnej úpravy pojednávať, vykonať dokazovanie aj rozhodnúť. Obžalovaný bol predsa na hlavné pojednávanie riadne predvolaný, v predvolaní bol poučený o možnosti a následkoch vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a mal poskytnutú lehotu päť pracovných dní na prípravu na pojednávanie, ktorá slúži nielen na odbornú prípravu, ale aj zaobstaranie si svojich záležitostí tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť.
Podľa navrhovanej právnej úpravy však súd vo všetkých týchto prípadoch bude musieť hlavné pojednávanie odročiť, keďže nebola splnená podmienka neúspešného predvedenia na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného a požiadať o jeho predvedenie, teda aj v prípade obžalovaného, ktorý žiadal a súhlasil s konaním vo svojej neprítomnosti. Týmto dôjde k zbytočnému predlžovaniu konania silovým zabezpečovaním účasti osôb na hlavnom pojednávaní, ktoré o túto účasť ani nemajú záujem, prípadne využívajú svoju neúčasť iba na predlžovanie súdneho konania. O dôvodoch tejto zmeny sa z dôvodovej správy nedozvieme doslova nič.
Osobitným prípadom sa stanú obžalovaní zdržiavajúci sa v zahraničí. Keďže v ich prípade je predvedenie nerealizovateľné, lebo predvedenie je možné iba z územia Slovenska, ak si preberajú predvolania, nebudú u nich nikdy splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti. V zásade sa budú musieť, sa bude musieť pristúpiť k vydaniu medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Ako je účelné zabezpečovať takýmto spôsobom zo zahraničia páchateľa dopravnej nehody na Slovensku, pri ktorej si jeho spolujazdec ublížil na zdraví, aby súd potom mohol upustiť od potrestania, nechávam na vašom zvážení.
Bez primeranej legisvakančnej lehoty hrozí chybovosť vo vedení trestných konaní, je ohrozená bezprieťahovosť a plynulosť vybavovania všetkej agendy súvisiacej s týmito zmenami a tým potenciálne aj základné práva a slobody najmä obvinených, obžalovaných a poškodených. Toto, že zákon by mal platiť v podstate ihneď, vytvorí veľké problémy. Aj preto v pozmeňovacom návrhu, ktorý sme podali ako Kresťanskodemokratické hnutie, navrhujeme odložiť účinnosť zákona v prípade, že bude prijatý na 1. júna 2024, okrem čl. II bodu 44, čl. V, článku VI, čl. VII bodov 1 až 18 a 20, v čl. VIII bodov 1 až 21, čl. XII, čl. XIV, čl. XVI a čl. XIX, ktoré nadobúdajú účinnosť 15. júna 2024. Odôvodnenie odkladu účinnosti je, že zásadné zmeny v pravidlách trestnosti a trestania je potrebné vykonať tak, aby štát zabezpečil pre všetky orgány aplikácie práva primeraný čas na oboznámenie sa s nimi a na kvalitnú realizáciu zmien. Bude potrebné vykonať desaťtisíce úkonov, reagovať na zmeny právnej kvalifikácie, realizovať zmeny v informačných systémoch, vykonať procesné úkony, napríklad prepustenie z väzby, vydať rozhodnutia o postúpení veci na priestupkové konanie, fyzicky skontrolovať v každom spise, v ktorom sa vedie trestné konanie, akým spôsobom sa ho dotkla nová právna úprava pokiaľ ide o trestné sadzby, výšku škody, premlčanie a prípadne vykonať tomu zodpovedajúci procesný úkon. Bez primeranej legisvakančnej lehoty hrozí chybovosť vo vedení trestných konaní. Je ohrozená bezprieťahovosť a plynulosť vybavovanie všetkej agendy súvisiacich s týmito zmenami a tým potenciálne aj základné práva a slobody najmä obvinených, obžalovaných a poškodených.
Zakončím tým, čo sme zažili minulý týždeň na ľudskoprávnom výbore, ktorý sme začali s konštatovaním podpredsedu výboru, že nemáme k obsahu dnešného rokovania, obsahom rokovania bol pozmeňujúci návrh pána poslanca Gašpara ku tej novele Trestného zákona. Podpredseda výboru povedal, že nemáme k obsahu dnešného rokovania stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva. Toto bol ďalší dôvod pre mňa, že by sme nemali pristupovať k schvaľovaniu zákonov týmto spôsobom.
Ďalšia vec, ktorá ma v diskusii na tomto výbore šokovala, boli slová štátneho tajomníka Gašpara, ktorý povedal, že pripravujú veľkú rekodifikáciu trestných kódexov Trestného zákona a poriadku, že je na pláne v blízkom čase. Tak si dávam otázku, načo rokujeme o tomto zákone päť týždňov, načo bol podaný v skrátenom legislatívnom konaní, ak aj tak ministerstvo spravodlivosti bude uvažovať v dohľadnom čase, čo sú možno mesiace, o novej rekodifikácii Trestného zákona.
Z uvedených dôvodov, aj z ďalších argumentov, ktoré odzneli v rozprave od iných rečníkov, som presvedčený, že zákon, tak ako bol predložený a ako nebol dobre premyslený a pripravený, prinesie problémy. Som presvedčený, že týmto problémom treba predchádzať a to sa dá urobiť riadnym legislatívnym procesom a dostatočnou odbornou aj verejnou diskusiou.
V parlamentných rozpravách ku skrátenému legislatívnemu konaniu v prvom čítaní a teraz aj v druhom čítaní odznelo veľa upozornení na úskalia návrhu Trestného zákona, na jeho neželané dopady, problémy s kombináciou zmien v zákone, aj na aplikačné problémy a prieťahy, ktoré isto nastanú. Som preto presvedčený, že predkladateľ, ministerstvo spravodlivosti, by si malo vziať čas na zváženie, prediskutovanie a zapracovanie návrhov, ktoré pomôžu tomu, aby sme mali na Slovensku kvalitnú trestnú legislatívu. Preto na koniec svojho príspevku v rozprave podľa § 83 ods. 1 navrhujem vrátiť návrh zákona na prepracovanie predkladateľovi.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
