Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Začnem tým citátom, ktorý pred chvíľou povedala Janka Hanuliaková, lebo mňa to tak vnútri, som sa zasmial asi najviac za posledné obdobie, preto, že keď kariérny politik, ktorý je súčasťou alebo teda ktorý bol súčasťou všetkých vlád SMER-u, ktorý je v aktívnej politike od roku 2002, vystriedal všetky najvyššie ústavné funkcie, okrem toho teda, že bol predsedom parlamentu, predsedom vlády, dnes je...
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Začnem tým citátom, ktorý pred chvíľou povedala Janka Hanuliaková, lebo mňa to tak vnútri, som sa zasmial asi najviac za posledné obdobie, preto, že keď kariérny politik, ktorý je súčasťou alebo teda ktorý bol súčasťou všetkých vlád SMER-u, ktorý je v aktívnej politike od roku 2002, vystriedal všetky najvyššie ústavné funkcie, okrem toho teda, že bol predsedom parlamentu, predsedom vlády, dnes je prezidentom, bol ministrom školstva a kto vie čím ešte všetkým. Keď tento človek povie, že, citujem, dlhodobo hovorím o tom, že Slovensko trpí takým fenoménom, ktorý mu bráni strategicky sa posúvať dopredu, tak ja už neviem, čo je väčší cynizmus. To je niečo tak neuveriteľné, že tento človek, ktorý násilne okupuje dva roky prezidentský palác, si myslí, že tu všetci trpíme selektívnym výpadkom pamäte. To je niečo neuveriteľné. Inak dnes je to práve, práve dnes je to 20 rokov, čo strana SMER prvýkrát vyhrala parlamentné voľby. A myslím si, že to je celkom priestor na to, aby sme si robili také malé odpočty. A týmto aj dávam inšpiráciu kolegom a kolegyniam na to, aby odpočtovali tie dve desaťročia strany SMER vo vedení tejto republiky a ja sa z toho celého hutného dokumentu o správe o údajnom pokroku v tejto krajine, respektíve o správe o regrese, ak by sme mali pomenovať správne, si vyberiem len jednu reformu, ku ktorej sa chcem vyjadriť a to je reforma číslo deväť. Nájdete ju na strane 33. Je to reforma, ktorá sa volá stratégia a akčný plán odpadového hospodárstva, kde, keď si nalistujete tú správu o regrese, tak tam nájdete poznámku, že táto reforma práve teraz prebieha. A áno, ono, keď si zoberiete len faktograficky, že či minister Taraba priniesol nejaký dokument, jeden z ďalších dokumentov, ktoré opäť budú zasunuté niekde vzadu na poličke a bude na ne padať prach a zabudne sa na ne, tak áno, technicky si minister životného prostredia Taraba splnil svoju úlohu, predstavil niečo, čo nazval plán odpadovej revolúcie. Ono to ale má jeden zásadný háčik, že jeho ministerstvo životného prostredia netuší. Ministerstvo životného prostredia netuší, kde končí štvrtina slovenského odpadu vrátane toho nebezpečného. Dobre počujete? Ministerstvo životného prostredia nemá informácie o tom, kde na Slovensku končí štvrtina odpadu vrátane odpadu nebezpečného. A paradoxné na tom celom je, že minister životného prostredia je práve ten človek, ktorý hovorí o Slovensku ako o skládkovej veľmoci. A za vyše dva roky vo svojej funkcii, za vyše dva roky, čo je na Ministerstve životného prostredia, neurobil absolútne nič preto, aby situáciu akokoľvek zlepšil a dovolím si povedať, že robí presný opak. Jeho rezort teda prišiel so stratégiou odpadového hospodárstva a je to naozaj veľmi zaujímavé čítanie. Ja, keď som si prečítal tento strategický dokument, tak mal som samozrejme hneď niekoľko otázok. Ako sa konkrétne do roku 2035 zmení odpadové hospodárstvo na Slovensku, pretože je čo zlepšovať. Čo spravíme inak, aby sme o 10 rokov od dnešného dátumu skládkovali maximálne 10 % odpadu, pretože to je náš únijný cieľ. Ako docielime 65 % mieru recyklácie? Toto a mnohé, mnohé ďalšie otázky vzhľadom na spomínané únijné záväzky jednoducho potrebujeme konkrétne zodpovedať. A to sme ešte stáli ale iba pri diskusiách o komunálnom odpade a my potrebujeme, samozrejme, sa rozprávať aj o tom ďalšom. Napríklad aj o spomínanom nebezpečnom odpade. Stratégia, ktorá bola súčasťou tohto reformného cieľa, v úvodzovkách reformného, síce na papieri vyzerá dobre, ale, žiaľ, naráža na krutú realitu. A síce na ministra životného prostredia, ktorý nepracuje pre krajinu, ale pracuje pre lobistické skupiny, čo dokazuje vyše 2 a pol roka vo funkcii ministra životného prostredia. A práve týmto lobistickým skupinám, ktoré majú priamu linku na ministra životného prostredia, tento súčasný chaos v odpadovom hospodárstve absolútne vyhovuje. Dovolím si jeden krátky citát zo stratégie. Údaje o nakladaní s odpadom môžu byť v dôsledku nedostatočnej evidencie čiastočne skreslené. Od roku 2016 výrazne rastie množstvo odpadu bez konečného zhodnotenia, respektíve zneškodnenia. V roku 2022 takmer štvrtina odpadov nemala vykázané konečné nakladanie, čiže nevieme, čo sa s nimi stalo. Ide výlučne o priemyselný odpad. Toto uvádza Ministerstvo životného prostredia vo svojej vlastnej stratégii, čím ministerstvo samo verejne na papieri priznáva, že štátu chýbajú dáta. Že odpadové hospodárstvo na Slovensku je jedna čierna diera, ktorú zneužívajú tí ľudia, ktorí ten nefungujúci systém zneužívať vedia a že ho vedia zneužívať. Tie dáta štát nielenže nemá, ale si ich ani nepýta. A to je ešte väčší paradox. Nepýta si dáta od znečisťovateľov, nevymáha svoje vlastné pravidlá, nežiada o to, aby pravidlá boli dodržiavané, respektíve chyby, aby boli odstraňované a tie nedostatky, ktoré v odpadovom hospodárstve sú, aby boli zlepšované. Je podľa vás, kolegovia a kolegyne, v poriadku, že o štvrtine z takmer 13 miliónov odpadu, ktorý vzniká na Slovensku, nemáme informácie? No podľa mňa to teda rozhodne v poriadku nie je. A alarmujúcejšie je, že nevieme ani to, kde teda konkrétne končí nebezpečný odpad. Ten nebezpečný odpad, ktorý môže byť – a nemusíme si veľmi domýšľať – bude rizikom pre zdravie a bezpečnosť obyvateľov Slovenska. Dokument, na ktorý sa reformný cieľ číslo deväť zo správy o pokroku odvoláva, uvádza, že významná časť nebezpečného odpadu nemá uvedené konečné nakladanie, pričom podiel iného spôsobu nakladania, hej, predstavuje od roku 2018 až tretinu celkovej produkcie nebezpečných odpadov. Ide najmä o nakladanie v podobe odovzdania obchodníkovi, sprostredkovateľovi alebo v podobe vývozu, pričom nie je známe ďalšie smerovanie tohto druhu odpadu. Toto naozaj nie je vtip. Toto priznáva samotné Ministerstvo životného prostredia a pritom ľudia, ktorí buď majú expertízu v odpadovom hospodárstve alebo majú zahraničnú skúsenosť vo fungujúcich systémoch, fungujúce riešenia poznajú. Tie existujú. A na počkanie ich vymenuje každý človek, ktorý sa o problematiku aspoň trošku fundovane obtrel. Je to napríklad zavedenie kontrolných, funkčných, sankčných mechanizmov. Je to plnohodnotná inšpekcia, fungujúca enviropolícia. Je to informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý síce Ministerstvo životného prostredia zaviedlo, ale zaviedlo ho vo forme nejakej zvláštnej excelovskej tabuľky vo webovom rozhraní. No takto si ja naozaj fungujúci moderný informačný systém odpadového hospodárstva, prepáčte, nepredstavujem. Je to, samozrejme, funkčné riešenie, sledovanie cesty odpadu. Keď nevieme, kde nám odpad končí, tak urobíme všetko preto, aby sme ho odsledovali od jeho vzniku až po jeho koniec. Nehovorím ani o odpade, ktorý na Slovensko dochádza zo zahraničia. Minister životného prostredia, ktorý hovorí, že sme skládková veľmoc, minulý rok povolil maximum dovezeného zahraničného odpadu na Slovensko. Tá absurdita. A medzi funkčné opatrenia, ktoré by zlepšili situáciu odpadového hospodárstva na Slovensku, samozrejme, môžeme aj považovať naozaj aktívne cielené stimulovanie podmienok pre opätovné použitie, pre recykláciu, pre uplatnenie recyklátov na trhu, ale toto, nič z tohto, absolútne nič z tohto minister životného prostredia za vyše 2,5 roka vo svojej funkcii nemá na radare, práve naopak, naša realita je opačná. Ja to hovorím dlho a opakovane a aj nová stratégia odpadového hospodárstva to artikuluje jasne a píše, že, budem citovať, približne polovica odpadov Nemá na radare. Práve naopak, naša realita je opačná. Ja to hovorím dlho a opakovane a aj nová stratégia odpadového hospodárstva to artikuluje jasne a píše, že, budem citovať, približne polovica odpadov z obalov zo Slovenska sa recykluje v zahraničí. Najväčší podiel tvorili obaly z papiera, z lepenky, pričom približne 2/3 týchto obalov sa recyklovali mimo Slovenska, predovšetkým v iných krajinách Európskej únie. Tak takto vyzerá ukážkový nevyužitý potenciál v praxi. A tu dovoľte, aby som teda pri príležitosti 20 rokov, odkedy SMER vyhral prvýkrát voľby, povedal, že toto je dedičstvo bývalých vlád Roberta Fica, ktoré v odpadovom hospodárstve vytvorili, cielene vytvorili systém chaosu a podvodov. Súčasné vedenie Ministerstva životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu v tomto len naozaj pohodlne pokračuje a namiesto toho, aby s tým simuloval minister Taraba, toto Ministerstvo životného prostredia prechod na modernú cirkulárnu ekonomiku, v ktorej sú podnikateľské a investičné príležitosti, tak sa naďalej iba zbytočne topíme v odpadoch a to hovorím iba o tých odpadoch, o ktorých táto krajina vie. Naša krajina sa dostala v odpadnom hospodárstve do zničujúcej špirály podvodov, čiernych a dokonca aj horiacich skládok a environmentálnych záťaží, ktoré nemajú pána, lebo sú prepísané opäť po fungovaní bývalých vlád SMER-u, skládky sú prepísané na biele kone. Buď Vlčie hory alebo Čierna hora, teda Čierna hora pri Galante. Navyše v tejto celej situácii so skládkami a odpadovým hospodárstvom naozaj nepomáhajú rôzne lobistickými skupinami cielené odpadové hoaxy, cynický lobbying, ktorému vyhovuje, že sa na Slovensku menej odpadu triedi. Rozumej teda, že nám tu vznikla situácia, v ktorej je dosť odpadu na rôzne zabehnuté predpotopné spôsoby nakladania s ním a áno, takouto krajinou je Slovensko. Slovensko sa vrátilo po pár rokoch napredovania v odpadovom hospodárstve naspäť do 90. rokov. Za poslednú dekádu som ja osobne absolvoval desiatky a desiatky rôznych akcií, napríklad fyzických analýz triedenia odpadu, fyzických analýz obsahu čiernych odpadových nádob. Osobne som fyzicky triedil odpady, ktoré smetiarske auto zo vzorky z rôznych, v rôznych mestách, v rôznych obciach prinieslo na bielu plachtu, kde sa tento zmesový odpad čiernych kontajnerov vysypal a, aby sa preskúmalo jeho zloženie, aby sme zistili, ako na Slovensku sa netriedi, hoci tá infraštruktúra je vytvorená. Ukázalo sa, že až 80 % z toho, čo bežne končí v čiernych nádobách, by sa dalo vytriediť a následne recyklovať, keby na Slovensku fungoval systém. Lenže ľuďom sa vinou aj slabej osvety, prípadne ešte horšie, že nemajú vytvorené podmienky, pretože nie všade je fungujúca infraštruktúra, jednoducho nechce, nemajú motiváciu. Napríklad máme úplne bežný prípad, keď celá obec sa delí, celá obec, povedzme stovky domácností, sa delia o jeden kontajner na sklo, tak komu by sa s tým vytriedeným sklom chcelo ísť niekam do stredu dediny, keď ten zmesák je na dvore a vyváža ho každý týždeň. Jednoducho, nemôžeme sa čudovať domácnostiam, že ľahšie riešenie pre nich vyhráva. No a podobne demotivujúce vie byť napríklad triedenie kuchynského odpadu, ak samospráva nedbá na to, aby boli hnedé nádoby na sídliskách najmä v lete vyvážané často a patrične hygienizované. Alebo ďalšia škvrna ministra životného prostredia – triedenie textilu, ktoré pred jeho príchodom na Ministerstvo životného prostredia ako-tak fungovalo a potom Tomáš Taraba svojou politikou zdecimoval triedenie textilu na Slovensku natoľko, že dnes tony, státisíce ton vytriedeného šatstva končia zahrabané na skládkach, a to napriek tomu, že domácnosti sa skladajú na jeho spracovanie. Áno, kolegovia a kolegyne, táto krajina tak strašne napreduje, že vytriedený odpad nám končí na skládkach, lebo naša deravá legislatíva to dovoľuje. Tá absurdita, za ktorú opäť môže 20 rokov bývalých vlád, ktoré urobili z odpadovej legislatívy totálny ementál. A teraz sa môžeme rozprávať o tom, ako ten systém zlepšiť. Môžeme sa rozprávať o nedostatku nádob, o veľkých vzdialenostiach od domov, o nízkej frekvencii vývozu, o preplnených kontajneroch. Môžeme sa rozprávať o slabej osvete, vzdelávaní, nielen obyvateľstva, ale aj administratív, ľudí, ktorí pracujú na mestských a obecných úradoch, o silných dezinformačných kampaniach. Toto všetko je mix, ktorý môže za to, že Slovensko naozaj naplno nevyužíva svoj potenciál v odpadovom hospodárstve, respektíve v možnom prechode na cirkulárnu ekonomiku. Viaceré mestá, viaceré obce sa ma iniciatívne pýtali, čo vedia urobiť pre nápravu. Ako môžu systém zlepšiť? Ale podľa mňa to je tá zásadná chyba, ako štát sám ukazuje, že je neschopný, respektíve je nemožný. Ak sila zdola od samospráv, od obcí a od miest si pýta možnosti, ako zmeniť systém a ten, ktorý je za tú zmenu systému zodpovedný, neodpovedá a nereaguje, tak, dámy a páni, naozaj máme veľký problém, respektíve niečo tu v tejto krajine nefunguje. Čiže ja sa ešte prihlásim do tejto rozpravy, pretože vidím, že už sa nám schyľuje k hlasovaniu, takže nestíham všetko. Len k tomu reformnému cieľu deväť podľa správy o pokroku, podľa ktorého teda implementácia prebieha, tak dovoľte povedať, že implementácia zmeny alebo reformy odpadového hospodárstva naozaj prebieha neúspešne, a to konkrétne od nášho vstupu do Európskej únie.
Skryt prepis
