Vážený pán predseda, vážené zastúpenie vlády, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážení poslanci, vážené poslankyne a zároveň aj vážené občianky a občania Slovenskej republiky, ktorí a ktoré sledujete túto rozpravu, dnes tu pred vami stojím nielen ako novozvolený poslanec Národnej rady, ale stojím tu aj ako znepokojený občan, ktorý bol pred tromi rokmi spoluiniciátorom prvej slovenskej klimatickej petície. Tú podpísalo vyše 120-tisíc Sloveniek a Slovákov, avšak bývalý parlament ju iba vzal na vedomie a odvtedy na našu veľkú škodu Slovenská republika nijako významne nepokročila ani sa neposunula v klimatických politikách.
To, že sa ku klimatickej zmene v programovom vyhlásení vlády prihlásila štvrtá vláda Roberta Fica, je na prvý pohľad naozaj veľmi milým prekvapením, pretože doteraz o nej jej čelní predstavitelia buď mlčali, alebo niektorí poslanci a poslankyne z koalície ju buď spochybňovali, alebo priam ju popierali. No. Vytriezvením je, že vláda sa ku klimatickej zmene v sekcii environmentálnych politík prihlásila až v strednodobých prioritách a to demonštruje, ako táto vláda podceňuje to, čomu nielen ako krajina, ale aj ako spoločenstvo čelíme. Pre toto chcem verejne podporiť obsah včerajšieho príspevku mojej kolegyne Tamary Stohlovej a odkaz, že vláda vníma zelenú transformáciu a ochranu životného prostredia ako záťaž, prípadne ju prehliada, a budem sa snažiť vo svojom príspevku to podrobne ilustrovať cez konkrétne výzvy v konkrétnych témach, ktorým sa profesne venujem.
Na rozdiel od vlády Slovenskej republiky som hlboko presvedčený o tom, že klimatické politiky sú súčasťou udržateľného rozvoja a je preto priam nevyhnutné, aby boli zastúpené vo všetkých verejných politikách naprieč všetkými rezortmi, aby boli nové zákony aj budúce verejné investície povinne posudzované z pohľadu vplyvu na emisie skleníkových plynov a tiež na adaptáciu na zmenu klímy. Spomínajúc adaptáciu, to je prvá z mojich tém, vláda vo svojom kľúčovom dokumente reflektuje na adaptačné opatrenia v kontexte podpory vodozádržných opatrení. Adaptácia na zmenu klímy v sídlach si však, bohužiaľ, nezaslúžila ani len vlastnú stať. A pritom adaptácia na zmenu klímy je nástroj nielen na zníženie zraniteľnosti území, ale je to aj nástroj na zvýšenie bezpečnosti, na ochranu zdravia, na ochranu životov, ale aj majetkov, navyše šetrí financie, pretože, opakovane to hovorím, prevencia = hodnota za peniaze. Zanedbanie včasnej a adresnej adaptácie tu a teraz totižto znamená budúce náklady na sanovanie škôd.
Chýbajúci apel na adaptáciu v programovom vyhlásení vlády je preto pre mňa mimoriadne alarmujúci, keďže klimatická zmena pre našu spoločnosť predstavuje jedno z najzávažnejších nielen environmentálnych, ale aj hospodárskych, zároveň bezpečnostných a zdravotných rizík a na to predsa máme aj dáta. Na to máme aj projekcie. Ak dovolíte, tak ja sa o tieto čísla opriem.
Teplotné priemery sa v priebehu nasledujúcich desaťročí na Slovensku, tu u nás na Slovensku, zvýšia o dva až štyri stupne. Samozrejme, v závislosti od toho, koľko emisií skleníkových plynov ešte ľudstvo uvoľní do atmosféry. Zvýši sa intenzita extrémnych prejavov počasia. Do roku 2050 sa výskyt vĺn horúčav u nás na Slovensku môže zvýšiť až štvornásobne, pričom teplotné maximá nie výnimočne, ale absolútne bežne budú atakovať 40-stupňovú hranicu. A pritom podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky už teraz takmer milión obyvateliek a obyvateľov Slovenskej republiky žije v obciach a v mestách s najvyšším, najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami. Zvýši sa tiež výskyt prívalových dažďov a následných povodní, pričom mimoriadne zraniteľné sú obce s marginalizovanými rómskymi komunitami, a to kvôli nedostatočne rozvinutej infraštruktúre. Verím, že všetci si veľmi dobre uvedomujeme, že povodne predstavujú nielen akútne bezpečnostné riziko, ale následne aj hygienické a zdravotné riziko.
Problém však majú aj mestá s ich poddimenzovanou zelenou a modrou infraštruktúrou a s urbanizmom, ktorý nateraz nereflektuje dopady klimatickej zmeny. Preto sú najmä deti, ľudia v seniorskom veku a ľudia s chronickými chorobami najviac vystavení riziku tzv. mestských tepelných ostrovov, ktoré sú umocňované prevahou spevnených asfaltových alebo betónových plôch a hádam vám nemusím ilustrovať, ako aktuálne vyzerajú slovenské mestá. Na túto bezpečnostnú hrozbu programové vyhlásenie nereflektuje a pritom, ako som povedal, ide o život. A už som to aj v tomto pléne spomínal v predchádzajúcich dňoch, na Slovensku kvôli horúčavám od rokov 1996 do roku 2015 predčasne zomrelo približne 2 750 ľudí. Na to máme dáta.
Z úst viacerých predstaviteľov vlády som v posledných dňoch počul, ono to vlastne aj programové vyhlásenie tak rámcuje, že Slovenská republika je vidiecka krajina, ja tomuto tvrdeniu, samozrejme, aj politicky, aj, aj ľudsky rozumiem, len si dovolím opäť na základe dát toto tvrdenie korigovať. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 viac obyvateľov a obyvateliek na Slovensku žije v mestách než na vidieku. Ten pomer v percentách je 53 : 47. To v prípade adaptácie však nehrá rolu. Či vidiecke sídla, či mestá, či intravilán, či extravilán, adaptovať musíme všetky naše územia bez rozdielu tak, aby z toho benefitovali jednotlivci, miestne komunity, lokálne biznisy, regióny, verejné financie, hospodárstvo.
Keď som už spomínal zrážky, keď som spomínal horúčavy, musím spomenúť aj ten najzničujúcejší prejav klimatickej zmeny špeciálne pre poľnohospodárstvo, a tým je sucho. Pretože práve suchom je najviac ohrozený Žitný ostrov, je to pre našu krajinu najdôležitejší zdroj pitnej vody a zároveň oblasť s mimoriadne vysokým významom pre potravinovú bezpečnosť Slovenska, ktorú síce programové vyhlásenie vlády spomína, ale to, ako chrániť potravinovú bezpečnosť pred dopadmi klimatickej zmeny, to už nehovorí. Zaujíma ma preto, s akými opatreniami konkrétne môžu v tomto smere poľnohospodári počítať a v akom časovom horizonte.
Pri tom všetkom, čo som spomenul, absencia reflexie vlády na potrebu vlády adaptovať sa na zmenu klímy je priam tristná a, žiaľ, iné to nie je ani pri mitigácii. Na jednej strane sa vláda hlási ku plneniu cieľov Parížskej dohody o zmene klímy, no na druhej strane sa hlási ku spolupráci pri výstavbe nových LNG terminálov, a to je niečo, čo sa, samozrejme, vzájomne vylučuje. Nepotrebujeme rozvíjať nové plynové kapacity, keďže fosílny zemný plyn má po započítaní celého životného cyklu porovnateľne veľké emisie skleníkových plynov ako uhlie a s tým, to hádam všetci vieme, končíme. Čo v tomto smere potrebujeme, je úplný opak. Potrebujeme stratégiu dekarbonizácie slovenského plynárenského sektora, a to v súlade s našimi klimatickými cieľmi. No a keď už som pri skleníkových plynoch, dámy a páni, musím spomenúť ten najagresívnejší z nich, ten, s ktorým má Slovenská republika ako skládková veľmoc neslávne známa mnoho skúsenosti, hovorím o metáne, veľmi vypuklou témou v tomto smere je vyhláška MBÚ, aj tá bola spomínaná v posledných dňoch, mechanicko-biologická úprava odpadu, práve jej cieľom je, aby sme na skládky neukladali odpad, ktorý by bol biologicky aktívny, teda by bol zdrojom nových emisií metánu.
Už v roku 2021 začala Európska komisia voči Slovensku právne konanie, tzv. infringement, za porušenie smernice o skládkovaní, ide o smernicu z roku ´99, medzičasom teda prebehli, veď to hádam všetci vieme, okrem iného aj tri Ficove vlády, pomaly sa nám končí rok 2023 a túto smernicu sa dodnes na Slovensku nepodarilo úspešne transponovať. Namiesto toho v programovom vyhlásení stojí, citujem, že: Vláda bude viesť dialóg s predstaviteľmi samospráv a s dotknutými subjektmi, pokiaľ ide o implementovanie mechanicko-biologickej úpravy. Výborne. Samosprávam, dámy a páni, nestačí prísľub dialógu, nepotrebujú ani aby boli na povinnosti, ktoré sú im dané, osamote, samosprávy potrebujú, aby bol štát ich partnerom, aby im nekládol prekážky, samosprávy tiež potrebujú, aby im štát v záujme dosahovania nielen národných, únijných, ale aj globálnych cieľov poskytol pomoc. Nielen finančnú, ale aj odbornú a metodickú. A ja sa preto pýtam, akú koncepciu a pomoc im ponúka táto vláda.
No a keď sme pri odpadoch, tak je toho veľa, o čom sa musíme rozprávať a o čom programové vyhlásenie vlády nerozpráva, takže ak dovolíte, v PVV ma popravde aj občiansky, ale aj odborne vyrušilo veľa vecí ohľadom odpadu, najviac to, že o prechode z odpadového hospodárstva na cirkulárnu ekonomiku v tomto dokumente nie je ani jedna jediná zmienka. Zatiaľ čo na úrovni Európskej komisie je cirkulárna ekonomika jedným z kľúčových nástrojov na riešenie nielen klimatickej zmeny, straty biodiverzity, krízy zdrojov a znečistenia životného prostredia, táto vláda nielenže cirkulárnu ekonomiku ignoruje, ale ide, žiaľ, aj priamo proti nej. Musím povedať, že som úprimne ostal šokovaný prísľubom, že, opäť citujem z PVV: „Vláda prijme strategické rozhodnutie o výstavbe dostatočného množstva spaľovní ako najlepšieho riešenia pre spracovanie komunálneho odpadu." To je lož. Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky klame. Spaľovanie odpadov nie sú najlepším riešením pre spracovanie komunálneho odpadu ako uvádza PVV. Zákon o odpadoch, rámcová smernica Európskej únie o odpadoch, odborné štúdie, tieto všetky tvrdia a zhodujú sa na tom, že recyklácia, opätovné použitie, kompostovanie bioodpadov sú najlepším riešením pre životné prostredie a pre klímu a preto nielenže majú, ale musia byť podporované. Spaľovanie je podľa platnej hierarchie nakladania s odpadom druhé najhoršie hneď po skládkovaní. Spaľovanie je biznisové riešenie, nie je to environmentálne zodpovedné riešenie. To, čo sa spáli, to už nevrátime, to už stratíme. To nemôžeme ani opätovne použiť, ani recyklovať. A práve o tom uzavretom cykle, o minimalizácii výroby z primárnych surovín je, dámy a páni, cirkulárna ekonomika.
Keďže PVV cirkulárnu ekonomiku nespomína, mám teda na vládu otázky, napríklad: Slovensko má za cieľ recyklovať 65 % komunálneho odpadu do roku 2035, ak teda vláda nepodporí triedenie a zmesový komunálny odpad spáli, čo konkrétne chce recyklovať? Ak si vláda myslí, že spálením odpad definitívne zmizne a tým sa zbavíme problémov, tak sa pýtam, čo s tými 30 %, ktoré nám ostanú? Čo so škvárou a čo s popolčekom? Budúce ohlásené spaľovne komunálnych odpadov si budú musieť kupovať emisné povolenky. Zaujíma ma, ako vláda vypočítala návratnosť a ekonomickú rentabilitu týchto riešení pre samosprávy. Z čoho ich budú financovať samosprávy? Kde na to vezmú. Až 80 % zo zmesového a komunálneho odpadu by sa dalo vytriediť. Aké vláda navrhuje opatrenia na to, aby tento bol, tento odpad bol vytriedený a využitý ako druhotný zdroj suroviny? Aké má vláda pripravené opatrenia na znižovanie produkcie odpadov? Ktoré činnosti v rámci predchádzania vzniku odpadu plánuje vláda podporiť? A na základe akých dát vláda v tomto smere pracuje a rozhoduje sa? Kde je diskusia o príprave na opätovné použitie a podpore Reus? Uvedomuje si vláda, že pri Reus obaloch na potraviny a na nápoje je možné ušetriť až 60 % nákladov a emisií? Ak si to vláda uvedomuje, ako mieni tieto poznatky v praxi využiť? Uvedomuje si vláda, že približne 45 % zo zmesového komunálneho odpadu tvorí bioodpad? Dnes ho aktuálne teda skládkujeme alebo ho spaľujeme. Nepovažuje to vláda za plytvanie zdrojmi? Za plytvanie potenciálom? Za plytvanie energiami? Za plytvanie organickou hmotou? Ako vláda hodlá riešiť uzavretie cyklu bioodpadov? Sú to bioplynky, sú to biometánky, sú to kompostárne, aká konkrétna je vízia? Ako chce vláda podporiť výstavbu zariadení na zhodnocovanie bioodpadu? O spaľovniach počujeme, o týchto zariadeniach nie. A nielen o zariadeniach v obciach, v mestách, ale pri veľkom zdroji, pri poľnohospodároch. Na toto všetko by predsa zodpovedná vláda mala dať odpovede. Verím, že ich dostaneme.
Poďme ďalej. Ako som už spomínal, v programovom vyhlásení vlády je zmienka o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti, nie je tam však spomenuté plytvanie potravinami. PVV veľmi pekne píše o udržateľných cenách potravín, ale pýtam sa, vie vláda koľko potravín zbytočne končí v odpade? Mám číslo, keď vás zaujíma. V roku 2021 to bolo 537-tisíc ton potravinového odpadu. 537-tisíc ton odpadu končí na Slovensku v koši. Európska komisia odhaduje, že významná časť potravinového odpadu vzniká už pri produkcii. Pýtam sa, aké opatrenie má vláda na znižovanie potravinového odpadu v jeho celom životnom cykle. Ďalej, aké môžeme očakávať vládne opatrenia na ozdravenie pôd, erózia, degradácia, pokles organickej hmoty v pôde, strata vodozádržnej funkcie, strata biodiverzity? Ako chce vláda zabezpečiť využívanie biologicky rozložiteľných odpadov na doplnenie organickej pôdy, organickej hmoty do pôdy? Aké konkrétne kroky vláda podnikne na podporu regeneratívneho poľnohospodárstva?
Ďalšia téma. Nefunguje nám systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. To je aktuálna téma. Obce a mestá práve v tomto momente riešia naozaj vážny problém s úhradami za triedený zber, pretože prostriedky od Organizácii zodpovednosti výrobcov nielenže nepokrývajú súčasné náklady, ale neumožňujú, a to je to kľúčové, čo potrebujeme, neumožňujú rozvoj a zlepšenie efektivity. Ako chce vláda riešiť tento problém?
Od roku 2025 máme mať zavedený triedený zber textilu. Ako je možné, že také vážne komplexné a komplikované opatrenie nie je ani len spomenuté v programovom vyhlásení vlády? Čo kaly? Počúvame o tom, ako vláda chce odkanalizovať obce, na potrebu akčnejšieho budovania kanalizácií my v Progresívnom Slovensku s kolegyňou Janou Hanuliakovou dlhodobo upozorňujeme, ale to nie je len o vybudovaní kanalizácií, to je aj o koncových zariadeniach na spracovanie kalov. To je prevádzka, to sú prevádzkové náklady. Ako má vláda namodelované OPEX-y tak, aby boli pre obce financovateľné? Ako konkrétne chce vláda tieto kaly využívať? Bude to zdroj energie, bude to zdroj živín, bude to zdroj fosforu, no a napokon, už to bolo spomínané, environmentálne záťaže. Skládka chemického odpadu vo Vrakuni, gudrónové jamy v Predajnej, skládka lúženca pri Seredi, Strážske. To sú všetko historické dedičstvá predsa a všetky tieto záťaže vznikli pred tromi vládami SMER-u. Za 12 rokov s nimi nepohol. Ako môže verejnosť mať istotu, že teraz to bude inak? Ako chce tých 1 200 akútnych envirozáťaží táto vláda priorizovať? Na základe akého kľúča a ako ich chce vyriešiť? No a spomínajúc envirozáťaže, ten čas letí, zaujíma ma, ako sa chce vláda vyrovnať so žalobami Európskej komisie voči ministerstvu životného prostredia, pretože tento rezort zhodou okolností, to hádam viete, má najviac žalôb zo všetkých slovenských rezortov, napríklad aj žalobu za zanedbanú rekultiváciu skládok odpadu, ale, samozrejme, aj za hroznú kvalitu nášho ovzdušia.
No a keď hovorím o zlom ovzduší, tak to veľmi negatívne, ako som už spomínal v tejto rozprave, vplýva na duševné zdravie. Je vedecky dokázané, že zlá kvalita ovzdušia môže spôsobiť schizofréniu, bipolárnu poruchu, depresiu, no a potom tu máme programové vyhlásenie vlády, ktoré duševnému zdraviu venovalo dve vety. Dve vety, z toho je jedna: „Duševné zdravie je dlhodobo zanedbávaná a podceňovaná oblasť." To nám vláda Slovenskej republiky nemusí oznamovať, to predsa vieme z Národného centra zdravotníckych informácií, čo potrebujeme, tak to je plán a vízia. A opäť mám otázky. Ako chce vláda riešiť poddimenzované personálne odborné kapacity, ako chce vláda napríklad financovať školské podporné tímy? Pýtam sa, lebo programové vyhlásenie hovorí, že vláda bude navrhovať riešenia, ja hovorím, netreba, pretože tie riešenia už existujú. Pracovná verzia zákona o psychologickej starostlivosti predsa už na ministerstve zdravotníctva existuje, verím, že vláda o nej vie. Funguje tiež rada vlády pre duševné zdravie s viacerými výbormi, kde boli detailne rozpracované rôzne akútne oblasti starostlivosti, aj tu verím, že vláda o nich vie. Viem o koncepte centier duševného zdravia a mnohom, mnohom ďalšom. Verím, že vláda tiež vie.
Takže, prosím, vážená vláda, nestrácajte čas navrhovaním nových riešení a vymýšľaním nových konceptov, pokračujte v začatom a, samozrejme, inovujte a zlepšujte po uvedení do prevádzky, pretože ďalšie nové začiatky, ďalšie nové návrhy, ďalšie nové hrubé čiary už verejné zdravie na Slovensku naozaj nemusí vydržať a môže byť preň zničujúce.
Dámy a páni, viem, že mal som časť svojho vystúpenia veľa otázok, opäť musím podotknúť, že ma mrzí, že asi nie je s kým diskutovať, keď sa pozriem za seba, pevne verím, že kolegovia aspoň budú chcieť diskutovať. Pre mňa je programové vyhlásenie vlády veľkým sklamaním, pretože je plné vágnych slov, prísľubov, veľmi dôležito znejúcich viet, pochybných vetných konštruktov. Programové vyhlásenie vlády nielenže neponúka riešenia, riešenia tých najzávažnejších problémov nielen v životnom prostredí a v duševnom zdraví, ono ich často ani nezmieňuje. Preto ak táto vláda deklaruje, že pre Slovensky a pre Slovákov chce lepší, pokojnejší a bezpečnejší život, tak keď vláda Slovenskej republiky ignoruje takto dôležité oblasti, tak naozaj vláde Slovenskej republiky záleží na životoch občanov a občianok Slovenskej republiky? Básnická otázka. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
