Videokanál poslanca

Ale predsa len som chcel uviesť veci na pravú mieru. Moje doterajšie zmienky vo faktickej rozprave ohľadom mojich osobných skúseností z minulosti a z mladistvých rokov, čo sa týka pobytu v zahraničí a možnosti voličov zo zahraničia, vyvolávajú nejaké nové reakcie a nové nejaké súvislosti, ktoré si myslím, že nie sú v tom najpodstatnejšie, ale predsa len ich uvediem na pravú mieru. Dnes to je možno paradoxné, ale teda v tom období som mal zaujímavé CV, čo sa týka umenia, spevu a športu. To znamená, že nemuseli moji rodičia som úplne z bežných aj na bratislavské pomery minimálne ekonomicky bežných pomerov, takže určite to nebolo tak, že som bol vyvolené dieťa, ktoré mohlo jediné vycestovať, i keď je pravdou, že to nebolo ešte v tých rokoch také bežné. A to je práve ten paradox, že práve dnes a bavíme sa o súčasných rokoch v tomto kontexte aj návrhu zákona a vôbec celého princípu filozofie volieb zo zahraničia. Dnes to počúvam všade, že je to oveľa bežnejšie, či už cestovanie v rámci tých krajín, kde sa nachádzajú ľudia, či už cestovanie zo Slovenska, študijné pobyty stredoškolákov, vysokoškolákov a verte mi, že netrpím bratislavskou bublinou a bavím sa o tom nielen v bratislavskej kaviarni desiatky rokov, ale vo všetkých regiónoch Slovenska. Mám to šťastie, že s každou prácou som mohol cestovať nonstop po všetkých regiónoch a územiach našej krajiny. Takže doplním len, my sme všade v regiónoch, bez ohľadu na to, aké bolo okolie tejto debaty, skôr skĺzali naozaj do tej diskusie, ako by malo byť, po ako dlhom pobyte v zahraničí ešte vôbec právo voliť zo zahraničia, podobne ako je to nastavené. To sme x-krát spomínali v iných krajinách, a nie tak, aká je pre mňa samozrejmá rovina zákona a zosúladenia ústavných princípov a rovnosti výkonu volebného práva Slovenska a zahraničia, ako je obsahom tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. Pán poslanec Dusinka, pani poslankyňa Jurík.

Predsedajúci. A ešte raz ďakujem za tento váš vstup, lebo na túto rovinu petičných hárkov a otázok rokovacieho poriadku a vzájomného súladu som chcel reagovať na pani Gažovičovú ako ako v prvom bode. Pani Kažovická, áno. Ak sa nemýlim, štatistiky a tie už zostanú nezmenené, dokazujú, že čo sa týka odchodu mladých, ale všeobecne ľudí v produktívnom veku zo Slovenska do zahraničia, tak tam ten tzv. najväčší exodus nastal a k nemu dochádzalo v rokoch, celkom logicky napokon a zákonite, v rokoch po vstupe do Európskej únie, v tých rokoch, kedy vládol Mikuláš Dzurinda. Takže pravdepodobne boli veľmi nespokojní s tým, čo sa dialo, že teda zvrhol sa v tých rokoch teda tzv. mečiarizmus, prišli doby demokracie, reforiem a podobne. Ja mám pocit v ostatných rokoch, že vy sa pokúšate svojou rétorikou, najmä rétorikou, lebo o kroky zatiaľ nemôže ísť, o podobný exodus. Ja stále vidím, že to tie čísla z tých rokov 90-tych, teda začiatku milénia, nedosahuje a pevne verím, že to tak zostane napriek v médiách často pertraktovanej rovine dôvodov na odchod, ktoré pevne verím, že zostávajú častokrát len v takej skôr deklaratórnej, manifestačnej rovine a že sa na základe naozaj racionálnych úvah a reálnych argumentov nakoniec nezrealizujú a v mnohých prípadoch rodina mladých ľudí k nim nepríde. No a napokon urobili ste zo mňa teda toho bohatého študenta. Tá poznámka vtedy v 94. v Texase. Poznámka smerovala niekde úplne inde. Dokonca o štyri roky neskôr som bol blízko New Yorku, ale ani vtedy nebola možnosť volieb, ani zo zastupiteľských úradov a ambasád, a brali sme to ako úplne normálny náš problém, že sme sa ocitli v zahraničí. Medzičasom sme v diskusii a v nastavení pravidiel a v tomto zákone, v týchto navrhovaných zmenách niekde úplne inde. Ďalej, pani poslankyňa.

Pridám sa ku kolegyni Matejičkovej. Pán kolega Škrypek, rovnako na úvod chcem pár sekundami teda oceniť konštruktívnosť, aj keď kritickosť a rôzne roviny a kapitoly, kde, kde, kde ste sa to snažili analyzovať z rôznych pohľadov. Celá táto diskusia, konečne tak ako ostatné týždne našich diskusií mediálnych a podobne, je o mnohých rovinách argumentov. Obávam sa, že v týchto desiatkach hodín pravdepodobnej rozpravy sa to bude do veľkej miery opakovať. Preto poviem také dve myšlienky. Pri tej prvej, tá je pre mňa vlastne úplne dostačujúca na zodpovedanie si celej tejto dilemy ústavnosti, neústavnosti všetkých analýz zahraničia, demokracie alebo jej zmenšovania. A to je skutočnosť, že pre mňa je kľúčové, aby bola dosiahnutá rovnosť postavenia pri výkone volebného práva medzi drvivou väčšinou občanov Slovenskej republiky, ktorí sa v deň konania akýchkoľvek volieb, ale v tomto prípade parlamentných, nachádzajú na slovenskom území a tou malou menšinou, nazvime to promile, ktorí sa z rôznych dôvodov nachádzajú v danom čase v zahraničí. Ešte jedna vsuvka osobnejšia, lebo tých pánov by bolo viac, čo mi napadali, ale jedna je zaujímavá, tá Texas. Prvá spomienka bola na sestru, ktorá žije v zahraničí. Keď ja som bol prvovolič, študoval som v Texase zhodou okolností. Mal som 18 rokov. Samozrejme, niekoľko rokov po nežnej revolúcii. To bola ešte taká eufória, študentstvo, demokracia, aktivizmus. Keď som sa dozvedel, že nemôžem vykonať to volebné právo, ak sa nemýlim, to boli predčasné voľby niekedy na jeseň 2000, teda 1994. Absolútne som to prijal s pokorou. Behom roka som bol dvakrát dobrovoľne s kamarátmi na výlete vo Washingtone aj New Yorku. Nebol to pre nás absolútne žiadny problém, pritom je to pár tisíc km. Cestovali sme po desiatkach štátov. Napriek tomu sme potom diskutovali s mnohými ľuďmi v okolí, či už z bratislavského gymnázia, VŠMU, kultúry, potom súkromného sektora. Presne o tomto momente, že pokiaľ vôbec by mal čas uplynul, pán poslanec.

.

.

Pán predsedajúci. Kolega Škrípik, ďakujem za korektné vystúpenie. Aj za nás poslancov, lebo však vyjadrovať sa pravdepodobne ešte bude na záver pán minister. My sme za ostatné 2,5 roka v zákulisí, na výbore, ale aj v televíznych diskusiách veľakrát spolu mali možnosť predebatovať také tie tie kľúčové tvoje dilemy a otázniky, ktoré si formuloval aj v tvojom v tvojom vystúpení v rozprave. Napríklad najčastejšie zvykneš spomínať tú dvojtvárnosť. Určite inokedy máme viac priestoru, aby sme si to vysvetlili. Teraz skúsim len len pre ten záznam, že to je pre mňa asi rozdiel medzi medzi politikou a diplomaciou, tou tzv. reálpolitikou, aj keď už je to, už je tiež trošku sprofanovaný výraz a diplomaciou je podľa mňa úplne na mieste, keď v každom stanovisku od momentu útoku Ruskej federácie na územie Ukrajiny na Donbas, Luhansk zaznievajú naozaj tie isté odrážky, opakovane desiatkykrát v našich všetkých dokumentoch, s ktorými idú ministri, respektíve predseda vlády reprezentovať postoje Slovenska v súvislosti s týmto vojnovým konfliktom. Áno, územná celistvosť, absolútne. To je to je alfa a omega aj z pohľadu našich vnútornopolitických záujmov, u našej budúcej budúcej územnej celistvosti aj na základe skúseností z minulosti dávnej alebo nedávnej, ale to neznamená, že nemôžeme pomenovávať aj reálnu reálpolitiku a hovoriť, že bazírovať na niekoľkých, nazvem to, km územia na úkor straty ďalších státisícov obetí na obidvoch stranách ruskej a ukrajinskej je absolútne absolútne nehumánne až cynické a myslím si, že totálne neúprimné z hľadiska zahraničnej politiky napríklad väčšiny európskych krajín. Takže, čo sa týka tej citácie pána Kaliňáka, to určite bude možné s ním predebatovať. Ja mám pocit, že mohol hovoriť napríklad o reputačnej prehre, ak, ak dátum bol apríl tohto roka, tak ako Izrael utrpel posledné mesiace, možno aj roky, absolútnu reputačnú PR-ovú prehru vo vnímaní tak to uvidíte.

Ďakujem, pán predsedajúci. No na margo pána kolegu Dejasu si pár poznámok. Prvú adresujem paradoxne tak voči ministrovi zahraničných vecí, tu pri sediacom predkladateľovi tejto výročnej správy. Pán minister, 20 minút rozmýšľam, že ako sa musíš ty cítiť pri tejto 2,5-hodinovej rozprave, že to sú také iné svety pravdepodobne, ale samozrejme je to absolútna povinnosť. Sme parlamentnou demokraciou a bez ohľadu na obsah a hodnotu a odbornosť diskusie o všetkých oblastiach, ktoré si načrtol vlastne v tých jednotlivých kapitolách relatívne stručne v porovnaní s rozsahom tej správy, tak počúvame a snažíme sa trochu niekedy aj diskutovať teda o tom, čo je ponúkané v týchto rozmeroch. A ja som predsa len, podobne možno ako pani kolegyňa Kleinert, vy ste spomenuli včera napríklad ten príklad toho pokusu o nejaké spoločné uznesenie k tomu výročiu získania toho medzinárodného ocenenia Oscara Obchod na korze. Bola tam možno taká naivná predstava, že dnes tiež pri tejto správe budeme trochu hovoriť o tých kľúčových problémoch Európskej únie, o ktorých sa inak hovorí všade, nielen v salónoch členských krajín a samotných európskych inštitúciách – konkurencieschopnosť, všetky chyby, ktoré urobilo Európske spoločenstvo. Áno, sme ho súčasťou, čiže do veľkej miery sme boli súčasťou, niekedy nechcenou, tých chýb, ale už do veľkej miery aj tá diskusia v jednotlivých členských krajinách, najmä na západe, ale aj v samotných európskych inštitúciách, nadobúda prvky nejakej sebareflexie. Tu sme ešte evidentne do toho nedozreli, takže tieto naratívy, ktoré počúvame, o česť malým výnimkám, posledné 2 a pol hodiny, nás naozaj v oblasti zahraničnej politiky a sledovania strategických záujmov Slovenska nikam, nikam nedovedú.

Predseda. Áno, pán kolega Krúpa. Začnem asi tým len stručne, že som presvedčený, že naša garnitúra nielen za ostatné 2,5 roka v týchto otázkach zahraničnej politiky a geopolitiky je naopak na tej správnej strane dejín. Povedzme minimálne od roku 2008, prípadne 2014, ak berieme, ak berieme dianie na východnej strane Ukrajiny, ale to by bolo na seminár. Naopak, vážim si, že opäť ste zopakovali. Myslím, že už som to z vašich úst počul, že nemyslíme si, že otočka v maďarskej politike, najmä v tej zahraničnej, bude v tých kľúčových oblastiach, ktoré sa týkajú aj našich strategických záujmov a našich bilaterálnych vzťahov, otočkou o 180 stupňov. Toto môžem len podčiarknuť. Tých hlasov, ktoré na to upozorňujú prirodzene až po voľbách, začína neustále pribúdať. Myslím si, že v mnohých oblastiach tá eufória, ktorá evidentne aj z tejto rozpravy je evidentné, že, že pokračuje už koľko už? Štvrtý alebo piaty deň po voľbách, bude ešte ešte dlho bude tlieť, ale potom sa vytriezve a dúfajme, že sa dostaneme do racionálnej roviny. Povedal by som, ale ja viem, že sa spoliehame všetci, že už maďarskí občania majú naozaj úplne iné starosti, ako počúvať naše rozpravy k týmto správam a maďarská diplomacia, že tiež bude zmierlivá a nebude všetko zvýrazňovať tak ako naša opozícia, ale ja neviem, ako môžeme až tak dramaticky dehumanizovať a zosmiešňovať osobu dlhoročného napríklad šéfa maďarskej diplomacie. Ja tomu nerozumiem. Keby z našej strany, keby teraz prišlo k otočke diplomacie a neboli by sme spokojní s jej smerovaním v rámci bilaterálnych, neviem si predstaviť, že by sme dokázali používať v rámci vzťahov so susedom, s absolútne spriatelenou krajinou, s dobrými a kľúčovými vzťahmi pre naše záujmy taký slovník, ako používate vy v opozícii. Mňa to naozaj prekvapuje. Už som počul naozaj mnoho viet teraz, pán Krúpa. Vy ste povedali len niekoľko, len niekoľko z nich na adresu napríklad pána Jarda, takže. Prekvapuje niekoho.

Ďakujem opäť, pán predsedajúci.
Tak považujem za nevýhodu, neviem, či to cítim len ja, že teraz sme tu asi už tridsiati, že sa poslednú hodinu, hodinu a pol v tejto rokovacej sále opakujú vlastne vety a politické tézy, ktoré sú tými najčastejšími tu, ale najmä vo verejnom a mediálnom priestore nielen na európskom a zahraničnom výbore za ostatné tri roky. Takže nechcem, nechcem to zahlcovať, ale teda aspoň niekoľko myšlienok, vždy keď, keď mám pocit, že na niečo ešte nebolo reagované.
Pán kolega Valášek, vy ste spomenuli, podobne ako podpredsedníčka Beáta Jurík pred vami, tú otázku tej solidarity, tých kvót, migračná politika. Ja si v prvom rade myslím, že tieto tézy zaznievajú z vašej strany tak často, pretože už dnes pravdepodobne nikto nespochybňuje to, že jedna z kľúčových chýb v politikách európskeho nášho spoločenstva od roku 2014-2015 bolo práve nezvládnutie migračnej politiky, nebudem opakovať všetkých, ktorí už medzičasom prejavili sebareflexiu a isté pokánie zo strany, zo strany dnešného vedenia buď tých krajín, ktoré to spôsobili, alebo samotnej Európskej komisie a európskych inštitúcií. Ja si myslím, že tá pozícia naša bola jasná. Áno, flexibilita, no ale teda solidarita a nie jasné kvóty. Nebudeme rozoberať už všetky argumenty proti kvótam, lebo to je, to je miliónkrát opakovaná súvislosť, ale my sme si v každom prípade, a tak to treba čítať a je to konzistentné, tú flexibilnú solidaritu nepredstavovali tak, že ak sa krajina rozhodne, že nechce nejaké alikvótne tisícov migrantov z oblastí sužovaných konfliktami, s ktorými teda Slovenská republika, jej občania a reprezentácia naozaj nemala nič spoločné, aleže jediná alternatíva k tomu bude zaplatiť napríklad 20-tisíc euro za jedného človeka, ak ho tá krajina neprijme. Viete veľmi dobre, že tam môžu byť iné, iné formy pomoci, ktoré presadzujeme z hľadiska diplomacie a z hľadiska rokovaní a diskusií o týchto veciach, posilnenie Frontexu, najmä teda oblasti, z ktorých tá migrácia, či už ekonomická, ilegálna, pochádza... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, na čo skôr zareagovať? Je prirodzené, že keď sa nám podobné správy a podobné materiály presúvajú z kompetentných výborov do pléna, tak sa tá diskusia potom úplne zákonite zovšeobecní. Je nielen v zmysle rokovacieho poriadku, ale vlastne aj toho obsahu sa preto nebudem sústreďovať na tie komentáre, lebo každý z nás má nejaké oblasti, ktorým sa, ktorými sa venujeme, ktoré máme v gescii a tým pádom nebudem reagovať na odbáčanie od tejto témy až po Figaro a rôzne iné, rôzne iné zákutia akýchkoľvek slovenských kontextov a politík. Sústredím sa len na pár vecí pani podpredsedníčky, ktoré máme prediskutované naozaj niekoľkokrát pomaly na každom európskom výbore pri informáciách, či už zo strany predsedu vlády alebo ministra zahraničných vecí, ako to bolo aj včera v prípade tohto materiálu. Vydieranie v prípade ropovodu Družba je jedna z kľúčových tém ostatných týždňov v asi všetkých diskusiách. No, pani podpredsedníčka, ak tieto veci mali byť programom vyhlásení vlády a vy ste ich tam nenašli, ja si to neviem predstaviť kauzálne, ja si neviem predstaviť, že niekde v septembri, októbri roku 2023 by nastupujúca slovenská vláda, diplomacia tušila, akým spôsobom sa bude vyvíjať dodržiavanie princípu subsidiarity pri rôznych kľúčových strategických národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky a netušili sme, že sa tie kľúčové oblasti budú tým pádom presúvať napríklad z legitímnej oblasti všeobecnej bezpečnosti Európskej únie, kde naozaj to právo je opodstatnené právo veta, tým pádom jednomyseľnosť, sa to bude nenápadne presúvať napríklad pod oblasti energetiky, tak ako to bolo v prípade odstrihnutia sa od ruských energií, REPower a všetkých kontextov, s ktorými súvisí aj spomínaná Družba. To znamená, my momentálne nemáme, a to si opakujeme stokrát mesačne, nemáme inú možnosť, ako využívať akékoľvek mechanizmy po tom, ako sme vyčerpali všetky možnosti rokovaní, tlakov, mnohé uznané zo strany európskych lídrov, Ursuly von der Leyen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)