Videokanál poslanca

Ďakujem pekne ešte raz. Môj zákon sa týka preddavkov. O preddavkoch sme sa tu bavili celý minulý týždeň, keď sme tu rozoberali preddavky samosprávam a my sme dali pozmeňujúci zákon na zrušenie transakčnej dane, tak som rozmýšľal, či toto nevyužijem na ďalšiu obštrukciu a budeme sa baviť o zrušení transkačnej dane. Ale jednak som nechcem, aby vás tu predsedajúci rušil, ale zároveň si myslím, že budúci týždeň podľa toho, ako vyzerá situácia, tak sa o nej ešte budeme celkom dosť baviť.
Preddavky sú pre podnikateľov veľmi dôležitá téma. Neviem, či niekto úplne vie presne, že kto nie je podnikateľ, že o čo sa jedná. V zásade ide o to, keď máte firmu a darí sa vám nejaký jeden rok a máte aj zaujímavý zisk, zaplatíte daň a potom tú istú sumu tej dane musíte aj ďalší rok platiť každý jeden mesiac, čo vytvára častokrát pre podnikateľov veľký problém, pretože môže sa vám jeden rok dariť, môžete mať napríklad obrovský zisk, poviem príklad, to je jedno akýkoľvek a z toho musíte zaplatiť aj nejakú daň. Poviem príklad, zaplatíte daň 100 tisíc eur, 80, 90 tisíc, 10, 20 tisíc. Vy potom jednak túto daň zaplatíte, ale jednak potom ďalší ten nasledujúci rok musíte po mesiacoch platiť preddavky, ktoré sú zhruba dvanástina tejto dane. Čiže vy na jeden rok zaplatíte dajme tomu 100 tisíc a potom zaokrúhlime, cca 10 tisíc ďalší mesiach musíte platiť preddavok. Ale takto blinárny svet nie je ani v podnikaní. Častokrát jeden rok sa vám darí veľmi dobre a potom, keď sa vám darí veľmi dobre, tak chcete tie peniaze reinvestovať, aby sa vám darilo ešte lepšie. Ale zrazu zistíte, že vy tie peniaze na investície nemáte, lebo ich musíte platiť na preddavkoch.
Takže najväčší problém pre podnikateľov pri preddavkoch je práve cash flow. Firmy v zásade vedia skrachovať iba na jednu - jedinú vec a to je proste nedostatok peňazí. A hlavne takýto problém s preddavkami brzdí predovšetkým rast tých firiem, pretože musia s tým počítať. Áno, v dnešnej dobe sa tieto preddavky vedia riešiť, keď nastane takáto výnimočná situácia. Vy môžete napísať na finančnú správu, dodať nejakú analytickú správu o tom, že prečo ste mali taký výnimočný rok a prečo už ten ďalší taký nebude, aby vám odpustili, alebo nejak zmenili preddavky. Toto sa dá robiť, ale je to byrokratické peklo, častokrát. A častokrát to malý a stredný podnikatelia, ani len o tom nevedia a hlavne si to nevedia spraviť. Musia potom kontaktovať svojich účtovníkov, ktorí to za nich spravia. Problém toho je ale, že vy sa neviete spoľahnúť na tú finančnú správu. Veľakrát to prejde úplne bez problémov, ale veľakrát nie. Aj teraz boli prípady, keď sa podávali marcové daňové priznania, ozývali sa nejakí podnikatelia, že im finančná správa neschválila zníženie, alebo vymazanie preddavkov a im to robí reálny problém.
Čo my teda navrhujeme urobiť, aby takýto problém nevznikal a aby sme tu mali o to silnejšie, lepšie, výkonnejšie, lepšie zainvestované slovenské firmy. Ja navrhujem, aby podnikatelia tieto preddavky dostali pod svoju kontrolu, podľa hesla moje preddavky, moje rozhodnutie. Aby si mohli sami rozhodnúť, či ich chcú platiť znížené a keď sa im darí menej, alebo ich vôbec neplatiť, ak dokonca očakávajú, že v aktuálnom roku budú v strate. Jednoducho štátu to iba oznámia, ako sa sami rozhodnú. Žiadna žiadosť, žiadne schvaľovanie. Bolo by to automatické.
Tento návrh má tri parametre. Zmenu by mohli urobiť raz za kalendárny štvrťrok, aby mohli teda reagovať flexibilne na vývoj situácie. Bude to platiť pre firmy, pre ktorých daňová povinnosť v predchádzajúcom roku nebola vyššia, ako 100 tisíc eur. Ten dôvod je preto taký, pretože keď už nejaká firma platí dane vyššie ako 100 tisíc eur, väčšinou už má aj rôznych daňových aj finančných účtovníkov a už pre nich nie je problém si tento cash flow nejakým spôsobom manažovať. Problém je to práve pre tie menžie firmy. Ale čo je podstatné, aby štátu nevznikla nejaká veľká ujma, tak v prípade, ak to podnikateľ odhadne príliš pesimisticky a využije túto možnosť a zníži si preddavky, po podaní daňového priznania sa ukáže, že mu vznikol vlastne nedoplatok. To znamená, že jeho skutočná daňová povinnosť je vyššia, ako tá suma zaplatených preddavkov, tak tento nedoplatok musí zaplatiť s malým úrokom. Ja navrhujem efektívny úrok 3,5 %. Ak to podnikateľ odhadol správne, tak v zásade sa nič nedeje a systém funguje presne tak, ako má. Neposielajú sa žiadne peniaze hore - dole a podnikateľ ich môže pekne využiť na rast svojej firmy.
Prečo vlastne tam má byť nejaký úrok a prečo je to 3,5 %. Pretože štát si musí na poskytnutie výpadku daňových príjmov v priebehu roka, ktorý mu takto vznikne požičiať a dnes si požičiava v priemere zhruba za 2,5 %. Zároveň, ak by si podnikatelia namiesto zníženia preddavkov chceli požičiať nejaké peniaze v banke, tak by museli platiť oveľa viac, ako 3,5 %, pokojne niekedy aj dvojnásobok a viac. Nakoniec je toto teda win - win riešenie. Podnikatelia dostanú rýchly, jednoduchý a nenákladný spôsob, ako si môžu pomôcť v ťažkých časoch, alebo ako si môžu pomôcť práve aj v raste. A verejné financie na tom v konečnom účtovaní nebudú nijako v strate.
Toto nám potvrdila aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej sme poslali tento náš návrh, ktorá ukázala, že tento po prvom roku nebude mať žiaden negatívny dopad tento návrh na štátny rozpočet. Takže aj vzhľadom na toto je to pekné win - win riešenie, znova pekné technické riešenie. Keď sa tu bavíme o tom, ako tu máme veľkú obchodnú vojnu s Amerikou, ako potrebujeme diverzifikovať našu ekonomiku a ako tým pádom potrebujeme podporovať či malých, stredných podnikateľom, slovenské firmy. Tak toto je jeden z malých, pekných, efektívnych nástrojov. Keď sa spýtate akéhokoľvek podnikateľa, alebo účtovníka, čo si o tomto myslím, tak každý jeden vám poviem, že toto už malo byť dávno a že je to super riešenie a veľmi by ich, veľmi by ich potešilo.
Budem veľmi rád, keď zvážite neideologicky, nekoalične, opozične tento návrh a skúsite pomôcť takto nie nám, nie Progresívnemu Slovensku, nie opozícii, ale slovenským firmám a tým pádom aj slovenský občanom v týchto ťažkých chvíľach.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, ďakujem pán predseda. Budeme sa dnes rozprávať o mojom návrhu o preddavkoch. To je na úvod všetko a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Vážené pani poslankyni, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Što... Stohlovej, Ivana Štefunka (smiech), jak je to nákazlivé a ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), čo je správna verzia vlastne? (Smiech.) Prečo si tu bez mäkčeňa? Ivana Štefunka a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, s ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 755. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja si tiež myslím, že v skutočnosti ten prístup k tomu, že DSS-ky môžu byť trošku flexibilnejšie vo svojom investovaní a je dobrý, taktiež ako spomínal aj kolega Štefunko, že by mali investovať predovšetkým do slovenských, na Slovensku teda, ale ja si oveľa viac myslím, že skôr práve do slovenských firiem, pretože, keď si poviete, položte si možno takú otázku, že kto z vás by chcel, aby vaše dôchodky boli investované do diaľnice do Košíc? Akú by ste tam mali návratnosť, pokiaľ by ste neboli nejaký kamarát so Širokým, alebo s niekým, ktorí asi na tom veľmi veľa zarobili alebo možno iní, viacerí stavbári a ďalšie spriaznené firmy. Málo koho by ste asi namotivovali na to, že poďme teda investovať do týchto diaľnic, ktoré budete tam mať obrovské návratnosti. Takže ja by som sa na to pozrel takto. vo všeobecnosti ako hovoril aj kolega Štefunko, ten zákon má nejaké parametre a filozofiu asi dobrú, ale tak ako všetko aj s tou vládou, neskončí dobre. Ďakujem pekne.

... zákona č. 267/2017 z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 z. z., zákona č. 369/2019 z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 z. z., zákona č. 296/2020 z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 z. z., zákona č. 421/2020 z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č, 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení takto:
V poznámke pod čiarou k odkazu I sa vypúšťa citácia: „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”
Čl. IV
Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 1 až 13 sa vypúšťajú.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 31 sa vypúšťajú.
2. Za § 13 vkladá 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 14
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2025
Daň odvedenú podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 je správca dane povinný započítať na úhradu najbližšej daňovej povinnosti daňovníka alebo na základe žiadosti daňovníka vrátiť. Na postup správcu dane pri vrátení dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹⁾ Prvá veta sa nepoužije, ak bola suma dane odvedenej podľa zákona účinného do 30. apríla 2025 použitá na úhradu iných pohľadávok daňovníka podľa osobitného predpisu.²⁾”.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú:
„¹⁾ § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
²⁾ § 55 ods. 6 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.”
Doterajší článok II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, avizujem, že na konci mojej rozpravy budem aj čítať pozmeňujúci návrh.
Táto vláda robí úplne absurdné opatrenia, ktoré si vnútorne odporujú. Na jednej strane musí v skrátenom legislatívnom konaní zachraňovať rozpočty samospráv, ale na druhej strane poškodzuje tie isté samosprávy transakčnou daňou, ktorá už niekoľko dní platí, určite ste si to aj všetci všimli. Plný internet je toho, ako podnikatelia a živnostníci, ktorí častokrát aj pracujú za veľmi, veľmi málo peňazí, dávajú na internet screenshoty toho, ako im boli v niektorých prípadoch až stovky eur denne zobraté na transakčnej dani. Kým sa teda dostanem k špecifickým dopadom na samosprávy, expresne ešte zrekapitulujem, prečo je tá transakčná daň vo svojej podstate tak strašne zlý nápad.
Transakčná daň nedáva žiadny hospodársky, ani sociálny zmysel. Nedáva žiaden zmysel, aj keď som rozmýšľal, že z ktorej strany tú transakčnú daň kritizovať, tak bez toho, aby som bol vulgárny, tak som zistil, že to sa pomaly ani nedá, lebo človek by chcel len povedať, že je to jedna veľká... ale po včerajšom grémiu to tu nemôžem rozprávať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Musel by som zobrať slovo pánovi poslancovi.

Truban, Michal, poslanec NR SR
Je to daň, bez ohľadu, čo je najhoršie na tejto dani, je, že táto daň sa nepozerá ani na zisk, ani na stratu, ani na nejaké obdobie, v akom sa nachádza tá firma, proste tá daň vás zdaní a ešte ste ani len nič nezarobili, tá daň vás zdaní z prevodov. Je to dokonalý nástroj na dusenie našej ekonomiky, na znižovanie konkurencieschopnosti a zdražovanie totálne, totálne všetkého. Takáto forma zdanenia je len v krajinách, ako je Venezuela alebo v Orbánovom Maďarsku. A nevyužíva ju ani jedna krajina eurozóny a nie je to náhoda. A táto daň má ešte aj ďalší taký aspekt, o ktorom sme sa rozprávali dávnejšie, že či nás táto vláda ťahá von z Európskej únie. A tým, že táto daň nie je takmer nikde v Európskej únie, resp. v Maďarsku je, ale nie v krajinách, ktoré majú euro, tak nás naozaj vyťahuje von a stáva sa zo Slovenska čierna diera práve preto, že keď sa na našu krajinu pozerajú teraz investori, ktorí by tu radi investovali a pozrú si niečo o transakčnej dani, tak sa jednoznačne rozhodnú, že do takejto čiernej diery, ktorou Slovensko spravila táto vláda, investovať nebudú. A čo je ešte horšie, že z takejto krajiny rozmýšľajú slovenskí podnikatelia, slovenskí mladí ľudia, že aj kvôli takejto veci odídu.
Ale okrem toho, že táto daň je hlúpa, tak bolo celkom zaujímavé sledovať, akým babráckym spôsobom sa zavádzala. Videli ste a videli sme všetci dlhé rady pred klientskymi centrami, keď podnikatelia nevedeli, či si majú niečo založiť, čo si majú zrušiť. Namiesto toho, aby sa podnikatelia mohli venovať rozvoju svojich firiem, zamestnávaniu, rozmýšľaním nad nejakým, inováciou, nad tým, ako svoju firmu, našu krajinu posunúť dopredu, tak museli riešil ďalšie byrokratické peklo. Najprv si museli vybavovať rôzne potvrdenia na úradoch a potom aj nové účty a zbytočné účty v bankách. A pretože táto daň ani nebola poriadne premyslená, tak v sporných prípadoch používali banky rôzny výklad zákona. Niekde žiadali pre zriadenie podnikateľského účtu rôzne potvrdenia a niekde nie. Niekde boli spoplatnené, niekde nie. Niekde tie banky strhujú transakčnú daň ihneď, niekde ju strhujú až po mesiaci. Čo napríklad podnikateľom tiež robí trošku cashflowý problém, pretože keď vám niekto po mesiaci strhne, teda strhne vám tú transakčnú daň, ale vykáže ju až po mesiaci a vlastne mesiac ju majú banky na svojich účtoch a môžu, môžu s ňou operovať.
Štát tu proste jednoducho zlyhal, svoje povinnosti prehodil na podnikateľov, pardon, na podnikateľov, aj na banky a vytvoril tým kopec chaosu a neistoty, čo sme pri tejto vláde už celkom zvyknutí. A čo je ďalší problém, že podnikatelia sa aj dnes reálne boja, že vďaka tomuto chaosu niečo nesprávne pochopili, niečo nestihli urobiť, niečo zle vykážu a potom sa kvôli tomu dostanú napríklad na zoznam neplatičov alebo ich navštívi finančná správa a môžu dostať pokutu. Toto vôbec nie sú vtipné situácie pre ľudí a pre podnikateľov, práve naopak.
Ďalšia vec podľa mňa, ktorá je nepríjemná na tejto dani, že napriek tomu, aký obrovský chaos to urobilo, akú dieru to zo Slovenska urobilo, ako tomu nikto nerozumie, ako sme tu xkrát mali rôzne doplňujúce návrhy a sami predkladatelia si vôbec dopredu nedomysleli, čo všetko táto daň bude znamenať, je, že ja si myslím, že tej dane sa nevyberie tak veľa, ako si predkladatelia mysleli. Hovorila to už aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to vôbec nebude tak veľa a tým, že to aj zadusí ekonomiku, že ľudia začnú rozmýšľať, počul som už množstvo prípadov, ako ľudia začali, malí podnikatelia, remeselníci kade-tade po Slovensku radšej platiť peniaze znova kešom. Takže tu máme znova dobu kešu a vôbec nevyberieme veľa.
Ja si myslím, že, a nemyslím si, bolo to aj na hospodárskom výbore, sme sa trošku o tom bavili, že prečo vlastne vzniká takáto transakčná daň a môj dohad alebo myslím si, že až správny odhad, prečo vznikla, bolo to, že jednoducho táto vláda nechcela daň zvýšiť, napríklad dépeháčku ešte vyššie, ako potrebovala kvôli svojej konsolidácii, alebo daň z príjmu nechcela až tak zvýšiť, tak si vymysleli takúto transakčnú daň a mysleli si tým, že, Ježiš, to všetkých akože zmätieme, oklameme, oni nebudú vôbec vedieť, že sú tu nejaké ďalšie dane, však to sa bude nejak na pozadí, nejaké transakcie niekde brať a opak sa stal pravdou. Z transakčnej dane sa stal symbol a hanba konsolidácie a hanba aj tejto vlády a naopak docielilo sa to, že občania, podnikatelia každý jeden deň..... 93.
konsolidácia hanba aj tejto vlády a naopak, docielilo sa to, že občania, podnikatelia každý jeden deň vidia, ako im strhla, ako im táto vláda strhla peniaze, ktoré im stŕhať nemala.
Poďme ale naspäť k samosprávam, myslím, si, že o transakčnej dani už bolo toho dosť povedané a ešte bude. Obce a mestá, kraje síce nemajú povinnosť platiť z finančných transakcií daň, avšak táto daňová povinnosť sa netýka akciových spoločností alebo eseročiek, ktoré tieto samosprávy zakladajú, aby cez ne, prostredníctvom nich poskytovali verejné služby. A nie sú to vôbec žiadne maličkosti alebo maličké firmy, jedná sa o bytové družstvá, dopravné podniky, regionálne správy ciest, lesné podniky, komunálne alebo technické služby. A každý jeden finančný pohyb v týchto spoločnostiach bude zdanený a o to menej peňazí zostane v samosprávach, ktoré ich zriadili. Asi by si pán minister Kamenický mohol znova zrazu nabehnúť s desiatimi stranami výnimiek, v ktorých by sa už naozaj že nikto, nikto nevyznal, ale my sme sa rozhodli spraviť ešte jeden pokus, aby sme mu to uľahčili.
K tomuto návrhu podávame pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme transakčnú daň úplne a pre všetkých zrušiť k 1. máju 2025. Jej výnos za apríl (potlesk), ďakujem, ďakujem a nie kvôli sebe, ale verím tomu, že keby sa podarilo túto daň zrušiť, naozaj že aj táto vláda keby ju zrušila, tak by obrovské množstvo podnikateľov, ale aj ľudí, pre ktorých v konečnom dôsledku bude všetko oveľa drahšie, tlieskali a netlieskali by len päť minút, ale tlieskali by podľa mňa niekoľko dní vkuse. Taký obrovský problém jej táto transakčná daň.
My ju chceme teda zrušiť, keď sa dostaneme niekedy a bude nám umožnené, že ju budeme môcť zrušiť, tak ju určite zrušíme. Ale teraz využívame ešte jeden ďalší pokus, aby sa táto vláda vrátila z kratšej cesty a zrušila ju aj vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Jej výnos za apríl bude potom jednotlivým daňovníkom započítaný do celkovej daňovej povinnosti alebo budú môcť požiadať o jej vrátenie. Radšej neskoro ako nikdy a treba tento nevydarený a zlyhaný experiment odpískať.
Teraz dovoľte, pán predsedajúci, aby som prečítal svoj pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím vás, zastavte čas. Nech sa páči, pán poslanec.

Truban, Michal, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a dopĺňajúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
Za čl. I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení takto:
V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií^90ad)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 56312009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011
Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z.,
=====

Pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, avizujem, že na konci mojej rozpravy budem aj čítať pozmeňujúci návrh.
Táto vláda robí úplne absurdné opatrenia, ktoré si vnútorne odporujú. Na jednej strane musí v skrátenom legislatívnom konaní zachraňovať rozpočty samospráv, ale na druhej strane poškodzuje tie isté samosprávy transakčnou daňou, ktorá už niekoľko dní platí, určite ste si to aj všetci všimli. Plný internet je toho, ako podnikatelia a živnostníci, ktorí častokrát aj pracujú za veľmi, veľmi málo peňazí, dávajú na internet screenshoty toho, ako im boli v niektorých prípadoch až stovky eur denne zobraté na transakčnej dani. Kým sa teda dostanem k špecifickým dopadom na samosprávy, expresne ešte zrekapitulujem, prečo je tá transakčná daň vo svojej podstate tak strašne zlý nápad.
Transakčná daň nedáva žiadny hospodársky, ani sociálny zmysel. Nedáva žiaden zmysel, aj keď som rozmýšľal, že z ktorej strany tú transakčnú daň kritizovať, tak bez toho, aby som bol vulgárny, tak som zistil, že to sa pomaly ani nedá, lebo človek by chcel len povedať, že je to jedna veľká... ale po včerajšom grémiu to tu nemôžem rozprávať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Musel by som zobrať slovo pánovi poslancovi.

Truban, Michal, poslanec NR SR
Je to daň, bez ohľadu, čo je najhoršie na tejto dani, je, že táto daň sa nepozerá ani na zisk, ani na stratu, ani na nejaké obdobie, v akom sa nachádza tá firma, proste tá daň vás zdaní a ešte ste ani len nič nezarobili, tá daň vás zdaní z prevodov. Je to dokonalý nástroj na dusenie našej ekonomiky, na znižovanie konkurencieschopnosti a zdražovanie totálne, totálne všetkého. Takáto forma zdanenia je len v krajinách, ako je Venezuela alebo v Orbánovom Maďarsku. A nevyužíva ju ani jedna krajina eurozóny a nie je to náhoda. A táto daň má ešte aj ďalší taký aspekt, o ktorom sme sa rozprávali dávnejšie, že či nás táto vláda ťahá von z Európskej únie. A tým, že táto daň nie je takmer nikde v Európskej únie, resp. v Maďarsku je, ale nie v krajinách, ktoré majú euro, tak nás naozaj vyťahuje von a stáva sa zo Slovenska čierna diera práve preto, že keď sa na našu krajinu pozerajú teraz investori, ktorí by tu radi investovali a pozrú si niečo o transakčnej dani, tak sa jednoznačne rozhodnú, že do takejto čiernej diery, ktorou Slovensko spravila táto vláda, investovať nebudú. A čo je ešte horšie, že z takejto krajiny rozmýšľajú slovenskí podnikatelia, slovenskí mladí ľudia, že aj kvôli takejto veci odídu.
Ale okrem toho, že táto daň je hlúpa, tak bolo celkom zaujímavé sledovať, akým babráckym spôsobom sa zavádzala. Videli ste a videli sme všetci dlhé rady pred klientskymi centrami, keď podnikatelia nevedeli, či si majú niečo založiť, čo si majú zrušiť. Namiesto toho, aby sa podnikatelia mohli venovať rozvoju svojich firiem, zamestnávaniu, rozmýšľaním nad nejakým, inováciou, nad tým, ako svoju firmu, našu krajinu posunúť dopredu, tak museli riešil ďalšie byrokratické peklo. Najprv si museli vybavovať rôzne potvrdenia na úradoch a potom aj nové účty a zbytočné účty v bankách. A pretože táto daň ani nebola poriadne premyslená, tak v sporných prípadoch používali banky rôzny výklad zákona. Niekde žiadali pre zriadenie podnikateľského účtu rôzne potvrdenia a niekde nie. Niekde boli spoplatnené, niekde nie. Niekde tie banky strhujú transakčnú daň ihneď, niekde ju strhujú až po mesiaci. Čo napríklad podnikateľom tiež robí trošku cashflowý problém, pretože keď vám niekto po mesiaci strhne, teda strhne vám tú transakčnú daň, ale vykáže ju až po mesiaci a vlastne mesiac ju majú banky na svojich účtoch a môžu, môžu s ňou operovať.
Štát tu proste jednoducho zlyhal, svoje povinnosti prehodil na podnikateľov, pardon, na podnikateľov, aj na banky a vytvoril tým kopec chaosu a neistoty, čo sme pri tejto vláde už celkom zvyknutí. A čo je ďalší problém, že podnikatelia sa aj dnes reálne boja, že vďaka tomuto chaosu niečo nesprávne pochopili, niečo nestihli urobiť, niečo zle vykážu a potom sa kvôli tomu dostanú napríklad na zoznam neplatičov alebo ich navštívi finančná správa a môžu dostať pokutu. Toto vôbec nie sú vtipné situácie pre ľudí a pre podnikateľov, práve naopak.
Ďalšia vec podľa mňa, ktorá je nepríjemná na tejto dani, že napriek tomu, aký obrovský chaos to urobilo, akú dieru to zo Slovenska urobilo, ako tomu nikto nerozumie, ako sme tu xkrát mali rôzne doplňujúce návrhy a sami predkladatelia si vôbec dopredu nedomysleli, čo všetko táto daň bude znamenať, je, že ja si myslím, že tej dane sa nevyberie tak veľa, ako si predkladatelia mysleli. Hovorila to už aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to vôbec nebude tak veľa a tým, že to aj zadusí ekonomiku, že ľudia začnú rozmýšľať, počul som už množstvo prípadov, ako ľudia začali, malí podnikatelia, remeselníci kade-tade po Slovensku radšej platiť peniaze znova kešom. Takže tu máme znova dobu kešu a vôbec nevyberieme veľa.
Ja si myslím, že, a nemyslím si, bolo to aj na hospodárskom výbore, sme sa trošku o tom bavili, že prečo vlastne vzniká takáto transakčná daň a môj dohad alebo myslím si, že až správny odhad, prečo vznikla, bolo to, že jednoducho táto vláda nechcela daň zvýšiť, napríklad dépeháčku ešte vyššie, ako potrebovala kvôli svojej konsolidácii, alebo daň z príjmu nechcela až tak zvýšiť, tak si vymysleli takúto transakčnú daň a mysleli si tým, že, Ježiš, to všetkých akože zmätieme, oklameme, oni nebudú vôbec vedieť, že sú tu nejaké ďalšie dane, však to sa bude nejak na pozadí, nejaké transakcie niekde brať a opak sa stal pravdou. Z transakčnej dane sa stal symbol a hanba konsolidácie a hanba aj tejto vlády a naopak docielilo sa to, že občania, podnikatelia každý jeden deň..... 93.
konsolidácia hanba aj tejto vlády a naopak, docielilo sa to, že občania, podnikatelia každý jeden deň vidia, ako im strhla, ako im táto vláda strhla peniaze, ktoré im stŕhať nemala.
Poďme ale naspäť k samosprávam, myslím, si, že o transakčnej dani už bolo toho dosť povedané a ešte bude. Obce a mestá, kraje síce nemajú povinnosť platiť z finančných transakcií daň, avšak táto daňová povinnosť sa netýka akciových spoločností alebo eseročiek, ktoré tieto samosprávy zakladajú, aby cez ne, prostredníctvom nich poskytovali verejné služby. A nie sú to vôbec žiadne maličkosti alebo maličké firmy, jedná sa o bytové družstvá, dopravné podniky, regionálne správy ciest, lesné podniky, komunálne alebo technické služby. A každý jeden finančný pohyb v týchto spoločnostiach bude zdanený a o to menej peňazí zostane v samosprávach, ktoré ich zriadili. Asi by si pán minister Kamenický mohol znova zrazu nabehnúť s desiatimi stranami výnimiek, v ktorých by sa už naozaj že nikto, nikto nevyznal, ale my sme sa rozhodli spraviť ešte jeden pokus, aby sme mu to uľahčili.
K tomuto návrhu podávame pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme transakčnú daň úplne a pre všetkých zrušiť k 1. máju 2025. Jej výnos za apríl (potlesk), ďakujem, ďakujem a nie kvôli sebe, ale verím tomu, že keby sa podarilo túto daň zrušiť, naozaj že aj táto vláda keby ju zrušila, tak by obrovské množstvo podnikateľov, ale aj ľudí, pre ktorých v konečnom dôsledku bude všetko oveľa drahšie, tlieskali a netlieskali by len päť minút, ale tlieskali by podľa mňa niekoľko dní vkuse. Taký obrovský problém jej táto transakčná daň.
My ju chceme teda zrušiť, keď sa dostaneme niekedy a bude nám umožnené, že ju budeme môcť zrušiť, tak ju určite zrušíme. Ale teraz využívame ešte jeden ďalší pokus, aby sa táto vláda vrátila z kratšej cesty a zrušila ju aj vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Jej výnos za apríl bude potom jednotlivým daňovníkom započítaný do celkovej daňovej povinnosti alebo budú môcť požiadať o jej vrátenie. Radšej neskoro ako nikdy a treba tento nevydarený a zlyhaný experiment odpískať.
Teraz dovoľte, pán predsedajúci, aby som prečítal svoj pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím vás, zastavte čas. Nech sa páči, pán poslanec.

Truban, Michal, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a dopĺňajúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
Za čl. I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení takto:
V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií^90ad)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 56312009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011
Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z.,
=====

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Ivana Štefunka a Jozefa Hajka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k politike vlády v oblasti pomoci slovenským domácnostiam s cenami energií v roku 2025, tlač 573.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 598 z 30. októbra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 25. novembra 2024. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda výboru ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Martina Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, tlač 615. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.