Videokanál poslanca

Janka, ďakujem ti aj, že si pochválila teda ten náš návrh tým, že je ten problém pomenovaný správne. Je to veľkorysé, áno. Je to pomenované veľmi správne. A ja by som, ja som si hodila do kalkulačky, že koľko je tých 2 % žien, tak je to 55 000 žien. Takže ja si myslím, že my už sme tu prijímali aj zákony, ktoré tu pomohli možno 30 obvineným a obžalovaným a týmto zákonom môžeme pomôcť možno 55 000 žien, ktoré budú mať dostupné menštruačné potreby. A riešení je isto viac. Aj ty si spomenula svoje riešenia, ktoré ste predkladali aj s tvojimi bývalými kolegyňami za SaS-ku, takže tých riešení je vždy viac. Máme tu mimovládne organizácie, ktoré vedia, ako na to, majú best practice, čiže aj ich sa opýtajme a pomôžme samosprávam, dajme peniaze a zdroje samosprávam na to, aby oni to vedeli v rámci svojich samospráv doručiť tam, kde vedia, že to najviac potrebujú. A ja tiež chápem to, že v tej škole si tie vložky tam nie sú na zabezpečenie celého cyklu toho dievčaťa, hej? Že ona doma si tie svoje vložky zoberie z domu a v škole si zoberie iba tie, keď ju proste prekvapí tá menštruácia alebo si zabudne doma tie potreby, tak vtedy to použije. Jednoducho, že to nebude proste brať vtedy, keď to nepotrebuje. A ja mám taký návrh, teda, keď už máme zákaz predaja kusových cigariet, tak zakažme aj predaj kusových vložiek, lebo ja si naozaj nemyslím, že keď tam tie vložky nie sú v nejakom balíku, že sa to dá predať, hej? Že naberiem z tej skrinky, ony sú tam už len ako keby v tých jednorazových obaloch a sú tam individuálne zabalené, že to tam nie sú celé balenia, ktoré ja viem zobrať na burzu a predať. Takže ďakujem pekne. Do rozpravy sa

Milé kolegyne, Beáta, Gréta, Ingrid, ja som na vás veľmi hrdá, že sem prinášate túto tému. Pretože dúfam, že aj tým, že o tom hovoríme takto otvorene tu v pléne Národnej rady, tak pomáhame tomu, aby táto téma bola destigmatizovaná a detabuizovaná. A ja si veľmi často predstavujem ideálny svet a ja mám už naozaj, že z roka. A ja si to veľmi dlho predstavujem. A v mojom ideálnom svete sú v školách menštruačné potreby na každej toalete. A v mojom ideálnom svete, v mojej ideálnej krajine majú menštruačné potreby nulovú DPH. Alebo 5 % DPH. Jednoducho sú to potreby. A predstavujem si aj krajinu, kde budú napríklad aj dostupná liečba pri bolestivej menštruácii alebo pri endometrióze. Jednoducho niekedy sa v zdravotníckych zariadeniach stretávajú ženy s odsudzovaním toho, že hovoria, že ony majú bolestivú menštruáciu. Naozaj to je veľmi veľa žien, ktoré trpia komplikáciami pri menštruácii. A ja tým, že sa venujem športu, tak ja vám poviem, že ani šport nie je žiadne bezpečné prostredie a že aj tam je menštruácia stále tabu a ja som veľmi rada, že napríklad aj naša lyžiarka, skvelá Petra Vlhová, túto tému otvorila. Takisto ako aj Mikaela Shiffrin túto tému otvorila alebo ako ju otvorila aj Dorothea Wiererová, biatlonistka, ktoré otvorene hovorili o tom, že menštruácia má vplyv na ich výkon, ale tomuto sa žiadna športová veda nevenuje. Takže ja vám ešte raz veľmi pekne ďakujem za váš prínos do diskusie k tejto téme. Ďalej pani poslankyňa Gregorová. Ďakujem za

Pán kolega Hlina, vy ste hovorili aj o nájme priestorov Ministerstva cestovného ruchu a športu, tak ja tam len doplním, že toto ministerstvo má tak hlúpu budovu, že ono si musí prenajímať navyše ešte parkovacie miesta a sklady. A tie sklady si musí prenajímať preto, lebo nemôže mať v tejto budove archív, nakoľko je tá budova v záplavovom území. To znamená, že oni si platia archív niekde inde, hej? To znamená, že každý, kto potrebuje niečo z archívu, musí ísť niekam inam v rámci Bratislavy. A za parkovacie miesta platia 150 € na mesiac nájomné parkovacích miest. A k tej budove sa nedá autom vôbec ani prísť. Hej? Čiže takáto úplne úžasná lukratívna budova v centre mesta. A o tej pivárni to ani nehovorím, že pre koho je to dobré. A čo sa týka Šamorína, tak ja som sa bola v pondelok pozrieť na stavbe v Šamoríne. A na to, že ide o 30-miliónovú budovu, tak sme na tej stavbe videli sedem robotníkov. Sedem robotníkov, tri mechanizmy, je tam asi 14 unibookiek. A bola tam naozaj, že jedna dodávka, v ktorej priniesli tých sedem robotníkov, tak mi povedzte, či tá firma, ktorá vyhrala verejné obstarávanie, má iba na to, aby na 30-miliónovú stavbu poslala sedem robotníkov. A to máte za 30 miliónov tú stavbu postaviť do konca budúceho roku. Tak mi povedzte, ako mohla táto firma vyhrať verejné obstarávanie? Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi. Ako mohla táto firma vyhrať verejné obstarávanie? Ďakujem pekne, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem.

Pán kolega Hlina, vy ste hovorili aj o nájme priestorov Ministerstva cestovného ruchu a športu, tak ja tam len doplním, že toto ministerstvo má tak hlúpu budovu, že ono si musí prenajímať navyše ešte parkovacie miesta a sklady. A tie sklady si musí prenajímať preto, lebo nemôže mať v tejto budove archív, nakoľko je tá budova v záplavovom území. To znamená, že oni si platia archív niekde inde, hej? To znamená, že každý, kto potrebuje niečo z archívu, musí ísť niekam inam v rámci Bratislavy. A za parkovacie miesta platia 150 € na mesiac nájomné parkovacích miest. A k tej budove sa nedá autom vôbec ani prísť. Hej? Čiže takáto úplne úžasná lukratívna budova v centre mesta. A o tej pivárni to ani nehovorím, že pre koho je to dobré. A čo sa týka Šamorína, tak ja som sa bola v pondelok pozrieť na stavbe v Šamoríne. A na to, že ide o 30-miliónovú budovu, tak sme na tej stavbe videli sedem robotníkov. Sedem robotníkov, tri mechanizmy, je tam asi 14 unibookiek. A bola tam naozaj, že jedna dodávka, v ktorej priniesli tých sedem robotníkov, tak mi povedzte, či tá firma, ktorá vyhrala verejné obstarávanie, má iba na to, aby na 30-miliónovú stavbu poslala sedem robotníkov. A to máte za 30 miliónov tú stavbu postaviť do konca budúceho roku. Tak mi povedzte, ako mohla táto firma vyhrať verejné obstarávanie? Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi. Ako mohla táto firma vyhrať verejné obstarávanie? Ďakujem pekne, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem.

Ja by som sa oveľa radšej bavila o športe s vami ako s pánom Huliakom, pretože vy naozaj máte ten šport navnímaný, nacítený. Spravili ste veľa. Ja kvitujem, že ste si zriadili ministerstvo, pretože ste si mysleli, že to je dobrý nápad. Áno, môže to byť dobrý nápad. Síce nie v čase konsolidácie, ale môže to byť aj dobrý nápad. Aj fond, samozrejme, ten ste zriadili v roku 2019. Ja fond veľmi pozorne sledujem. A ja oceňujem aj to, že sa tam tých 200 miliónov od roku 2020 naozaj nalialo do športovej infraštruktúry a naozaj aj vo výzvach infra to išlo aj regionálne, naozaj systematicky boli pokryté všetky regióny. Na rozdiel od toho, ako teda bačuje Huliak s TIPOS-om, kde tie peniaze všetky idú na Podpoľanie a do Banskobystrického kraja. A ja vás vyzývam, pán Danko, keď vás ten šport tak baví, tak choďte robiť ministra športu vy. Ste koaličný partner. Sedíte tam u Fica na tých koaličných radách. Vezmite si to naspäť. Vezmite si to ministerstvo. Ja oveľa radšej sa budem baviť s vami ako s pánom Huliakom. Pán Pročko, veľmi dobre ste pomenovali pána Huliaka, je to vydierač. Je to vydierač a zo zdrojov ministerstva profitujú naozaj dve príživnícke rodiny a to je rodina Huliakovcov a Miškovičovcov. A Štefan, my máme ten prehľad tých analýz. Máme aj sponzorské zmluvy, máme aj darovacie zmluvy. My ti to presne vyčistíme, máme to presne podľa regiónov, dáme ti hitmapu. Naozaj sa tomu venujeme veľmi poctivo a všetky tieto veci ti dáme a ešte sa uvidí, že koľko minul pán Huliak na kampaň pána Malatinca. Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, pán

Dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pri predloženej výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky sa dá určite okomentovať množstvo zarážajúcich čísel a tvrdení našej vlády o tom, ako sa naša krajina údajne posúva vpred. Ako obvykle sa budem venovať rezortu cestovného ruchu a športu. A v tejto súvislosti, keď som čítala tento vládny návrh, ktorý má hodnotiť náš národný pokrok a dodržiavanie fiškálno-štrukturálnych cieľov, videla som medzi riadkami prakticky všetko, čo tu rok a pol tvrdo kritizujeme. Videla som, ako tento tzv. pokrok naša vláda bezhlavo prejedá. Namiesto reforiem a cielených investícií, o ktorých správa hovorí, vidíme napríklad na ministerstve športu a cestovného ruchu nesystémové rozhadzovanie a plytvanie strategickými príležitosťami. Vidíme Huliakovu výhodnú vydieračskú pozíciu vo vláde, ale nič v prospech športu. A najmä sledujeme rôzne športové slávy. Skutočné čísla z rezortu športu a z interných auditov nehovoria nič o systémovom a poctivom budovaní infraštruktúry, ktoré by nás malo posúvať vpred. Ani o udržateľnej podpore našich športovcov, mládeže či výchovy športových odborníkov. Ak vláda v správe alibisticky narieka, že rast našej ekonomiky spomaľujú nepriaznivé externé faktory, v športe budúci rast zadupávame do zeme sami. Tým, že neinvestujeme do zmeny systému. V rezorte športu sledujeme bohapusté a systematické vysávanie verejných financií pre potreby vyvolenej klientely, rodinných príslušníkov, straníckych nominantov a oligarchov z pozadia tejto vládnej koalície. Dovoľte mi začať tým najväčším makroekonomickým nezmyslom, ktorý popiera akékoľvek snahy o poctivé plánovanie, ktorým sa táto správa o pokroku hrdí. Vláda tu v dokumente básni o záväznej trajektórii rastu čistých výdavkov a potrebných konsolidačných balíčkoch, no v realite vy, vládni poslanci, ste tu schválili vznik nového úradu. A tomuto novovzniknutému ministerstvu ste najprv schválili rozpočet na kapitálové výdavky, a teda na tie rozvojové investície, vo výške chabých 800 000 €, aby ste následne po všelijakých ad hoc zmenách tieto výdavky zvýšili na 43 miliónov €. Vážení prítomní, toto je nárast o viac ako 5 300 %. A tento 5 000 % skok, ktorý nebol výsledkom žiadnej dlhodobej stratégie ani štrukturálneho plánu, aký tu dnes prejednávame, bol iba výsledkom ad hoc uznesení vašej vlády. Bol to výsledok kšeftov, aby pán Fico udržal svoju štvrtú vládu pri moci. A vás v tomto parlamente. Neboli to investície do inovácií, do mládeže alebo do výchovy športových odborníkov. Bolo to 25 miliónov do betónu. Na atletické haly, ktoré si vyloboval minister športu Huliak. Huliak si to vycucal z prsta. A až potom so svojím nápadom išiel za atletickým zväzom. S nimi nemal ani len zhodu na tom, kde tie haly vôbec majú stáť. Atleti totiž chceli haly v Trnave alebo v Bystrici, ale ako inak, 15 miliónov pôjde do Zvolena. Do Zvolena, kde je len malá atletická komunita. Je to čistý nezmysel a ukážkové premrhanie potenciálu rozvoja atletiky. K tomu ešte prihodil po 5 miliónov do Martina a Košíc. Ďalšie účelové milióny na kapitálky boli pridelené počas politických výjazdov vlády do obcí starostom so správnym straníckym tričkom. Tým vašim. Toto je klasické prejedanie pokroku a unikajúce príležitosti. Akýkoľvek starosta, ktorý chce poctivo a systémovo naplánovať cyklotrasu či telocvičňu, nemá šancu predvídať, čo tento štát v danom roku urobí. Zatiaľ čo správa o pokroku nám tu vysvetľuje, že sa museli prijať drastické konsolidačné opatrenia a zvýšiť DPH, čo nepochybne tlmí domácu spotrebu, vedenie ministerstva športu si žije vo vlastnej izolovanej finančnej bubline. Minister mal ambíciu prispieť k tejto slávnej konsolidácii symbolickým miliónom eur. 1,52 milióna. A ešte si aj sťažoval, ako pre personálne škrty ledva svietia a kúria. Potom ale pri zúčtovaní vidíme niečo iné. Vidíme státisíce na odstupné, zakladanie nových regionálnych kancelárií, ktoré sú nič iné len trafikami pre Huliakových ľudí. Vo Zvolene si dokonca v tejto kancelárii zamestnal svoju ženu a ďalšie spriaznené osoby. Nehanbí sa dosadzovať spolustraníkov do aparátu ministerstva a podriadených organizácií. Ešte aj ten rozpočet nám vždy prečerpal. Ako takto ten pokrok prejedáme my sami, kým štát škrtá limity bežných zamestnancov, u Huliakov si rodina a kamaráti majú z čoho odložiť na horšie časy. Áno. Nainvestovali tisíce eur do pokroku rodín pána Huliaka a Miškoviča. Môžeme smelo povedať, že do príživníckych rodín Miškovičovcov a Huliakovcov. A keď už hovoríme o luxuse za naše dane a o tom, ako nám unikajú príležitosti pre skutočný rozvoj, pristavme sa pri sídle samotného ministerstva. Úrad sídli v sklade č. 7 na Pribinovej ulici v Bratislave v komplexe, ktorý je spájaný s bohatou finančnou skupinou. Za tieto reprezentatívne kancelárie platíme ročne viac ako 1,2 milióna € s parkovaním a ďalšími poplatkami za energie je to takmer 1,7 milióna €. Tá sadzba 20 € za m2 je škandalózne vysoká na Bratislavu, ale to nikomu nevadí. Kde je konsolidácia? Sám minister sľuboval tvrdé rokovania a hrozil presťahovaním. A aký je výsledok? Zmluva platí ďalej a štát každý mesiac platí obrovské sumy, ktoré by inak mohli zachrániť nejednu lokálnu plaváreň alebo športový klub, alebo mohli znížiť náklady rodičov na šport detí. Namiesto investícií, ktoré by nás ťahali vpred, financujeme luxusné nájmy a pokrok tak prejedáme. To isté platí pre nákup tzv. špeciálnych služieb, ktorý popiera akékoľvek proklamácie o efektivite. Vyše milión eur za právne služby externej advokátskej kancelárie s podozrivými prepojeniami hádajte na koho? Na pána Miškoviča. Nafúknuté IT služby, len za intranet zaplatili 670 000 €. Vyše 150 000 € zaplatili za propagáciu a reklamné predmety. Ministerstvo športu a cestovného ruchu si nakúpilo propagáciu a reklamné predmety za 150 000 €. Vyše 40 000 dali za kancelárske stoličky a stoly. Opäť tu prejedáme peniaze, ktoré sme mohli investovať do pokroku. Ministerstvo sa správa ako privilegovaný víťaz, ktorého sa šetrenie netýka a ktorý môže náš potenciálny rozvoj prehajdákať na marketing a na darčeky. Ešte šokujúcejšia je nedbalosť, s akou k príležitostiam na rozvoj pristupujú podriadené organizácie tohoto rezortu. V správe sa dočítame o slabom zahraničnom dopyte a potrebe prorastových opatrení. A tak sa pozrime na štátnu agentúru Slovakia Travel, ktorá nás má akože propagovať. Z jej 25-miliónového rozpočtu sa len do propagácie nalialo 11 miliónov €. Ale boli vynaložené efektívne na posilnenie nášho hospodárstva, na rozvoj turizmu? 600 000 € z našich daní sa zlialo do vybudovania marketingového stánku na čínskom ostrove Hainan. Kvôli tomuto prúseru upratali aj generálneho tajomníka Erneka, no milióny sa tu hádžu do kanála na celej šnúre veľtrhov. Keď sa pozrieme na iné zmluvy, milióny smerujú do reklamy v médiách a na podporu podujatí na domácom trhu. Prosím vás, na čo potrebuje našinec, ktorý príde na nejaký folklórny festival, z billboardu vedieť, že naša krajina je krásna? Prosím vás, načo propagujeme našu krajinu doma? Takto trestuhodne prejedáme zdroje v agentúre, ktorá nás má ako destináciu propagovať v drsnej medzinárodnej konkurencii a pomôcť tak prilákať aj zahraničný kapitál. Správa o pokroku rozpráva o rozvoji zručností a investíciách do vzdelávania. A ako k tomuto prispeje teda rezort športu? Pozrime sa na Národné športové centrum. Je to inštitúcia, ktorá má takmer štvormiliónový rozpočet. Tento rozpočet má na prípravu našej športovej mládeže, na diagnostiku a na vzdelávanie. A aký pokrok ona priniesla? Zistenia, ktoré som urobila, ma viedli až k podaniu trestného oznámenia. Dôkazy totiž ukázali, že krátko po voľbách vznikli účelovo založené s. r. o.-čky, kde štatutármi boli rodinní príslušníci zástupcu riaditeľa tohto centra, Slovami premiéra, operovali tu firmy príživníckych rodín zástupcu riaditeľa. Tieto firmy bez akejkoľvek férovej súťaže podpísali dohody za viac ako 660 000 € na údajné organizovanie eventov. Prosím vás, Národné športové centrum je eventová agentúra podľa nich. Boli to nadhodnotené a fiktívne výdavky a rodinkárstvo. Kým sa schéma rozpadla, vyfaktúrovali si 0,5 milióna €. Zbalili sa. Eseročku prepísali do Estónska a na bieleho koňa s trvalým pobytom v Paríži. Tak to poupracovali. Bývalý odvolaný riaditeľ, a to je ďalší dôkaz toho, ako tu funguje rodinkárstvo a príživnícke rodiny, sa dnes drzo uchádza o post riaditeľa Strednej športovej školy. Prosím vás, oligarchovia v jeho pozadí si ho chcú upratať do Strednej športovej školy za odmenu za to, čo urobil v Národnom športovom centre. Dámy a páni, kým vláda v správe narieka nad vysokým deficitom a hrozí nám procedúrou nadmerného deficitu, kým sa rodičia malých športovcov po celom Slovensku zadlžujú, vedenie štátneho centra cez nastrčené firmy svojej rodiny tunelovalo peniaze na podporu mladých športovcov. Je to ukážkový model extrakcie verejných zdrojov na úkor nášho rozvoja. Na úkor výsledkov tých športovcov, ktoré mali priniesť v budúcnosti, ich rozvoj. No a ako prispieva k pokroku polmiliardová národná lotériová spoločnosť Tipos? Fašiangy. Akcie verejných zdrojov na úkor nášho rozvoja. Na úkor výsledkov tých športovcov, ktoré mali priniesť v budúcnosti, ich rozvoj. No. A ako prispieva k pokroku polmiliardová národná lotériová spoločnosť TIPOS? To tiež patrí do portfólia pána Huliaka. Tá by mala byť kľúčovým zdrojom financovania slovenského športu a hybnou silou jeho napredovania, aspoň takto zamýšľal zákonodarca Danko v kompetenčnom zákone hneď po voľbách, kedy lotériovku vrátil po 30 rokoch športovcom. Namiesto podpory systémového rozvoja z nej minister Huliak urobil pokladničku, prasiatko na financovanie osôb, združení a na politický marketing svojej strany a svojich spolustraníkov. Od jeho nástupu sa v TIPOS-e podpísali darovacie zmluvy za 3 328 000 €. To je takmer toľko ako za 10 rokov spolu. Huliak rozfofroval 3 milióny, toľko isto ako za 10 rokov pred ním. Rozumiete tomu? 265 zmlúv s rýchlymi peniazmi bez pravidiel, podporujú sa projekty z ministrovho rodného Podpoľania. Banskobystrický kraj dostal z TIPOS-u na daroch deväťkrát viac ako košický. Len Podpoľanie dostalo 2,5-krát viac ako celý košický kraj na daroch z TIPOS-u bez pravidiel. Správa o pokroku prizvukuje potrebu efektivity a hodnoty za peniaze. V TIPOS-e však miliónové sponzorstvá rozdeľujú bez zjavnej stratégie, na základe lobbingu, pričom reklamná hodnota projektov je absolútne disproporčná. A viete, čo je najlepšie? Predstavenstvo TIPOS-u ovládajú dvaja bratranci neformálneho poradcu ministra Huliaka, pána Michala Miškoviča. Z troch ľudí sú dvaja bratranci. Rozumiete tomu? Jeden je predseda predstavenstva, jeden je člen predstavenstva. Slovami klasika, myslím, že viete, o kom hovorím. Je to klasická príživnícka rodina. Minister ich totižto pozná z Podpoľania a dôveruje im. Prosím vás, takto málo stačí. Toto je kvalifikácia na to, že dostanete trafiku v polmiliardovom štátnom podniku. Že on ich pozná, on im dôveruje a že sú to bratranci pána Miškoviča. Koľko za to dostávajú, to vám odporúčam zistiť si cez infozákon, lebo mne na infozákon už neodpovedá pán Huliak vôbec. A keď mu dám interpeláciu, tak mi povie, že si mám poslať infožiadosť. Takto on funguje. Výsledkom tohto bačovania je to, že sme stratili šancu systematicky podporovať talenty a namiesto toho prejedáme milióny na lokálnych PR akciách vládnych politikov. Pretože naozaj na všetky tieto „typosácke“ akcie sa chodí pretŕčať Huliak s Malatincom, kandidátom na župana. Tak to funguje. Na úplný záver nevynechám ani molocha menom Fond na podporu športu, cez ktorý preteká každoročne 60 miliónov €. Taký zákon ste tu schválili v roku 24. Takže 60 miliónov € na športovú infraštruktúru a na podujatia. A ak tu dnes hovoríme o reformách, tak toto je ukážková antireforma. Pretože útvar Hodnota za peniaze dlhodobo upozorňoval, že chýbajú transparentné kritériá pre športovú infraštruktúru národného významu. A čo urobila vláda? Novou legislatívou odstránila aj tú poslednú poistku, a síce tú, že projekty má posudzovať útvar Hodnota za peniaze. Čiže národná športová infraštruktúra môže ísť bez hodnotenia útvaru Hodnota za peniaze. Aký je teda dôsledok? Fond bez hanby priklepne 5 miliónov € na projekt pre spoločnosť prepojenú na obchodného partnera prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru. V správnej rade fondu za to zahlasujú traja jeho nominanti. Traja nominanti prezidenta Ošvátha zahlasujú za jeho projekt v Stupave a dostane 4,5 milióna €. A ešte je to posvätené ako športová infraštruktúra národného významu, ktorého pravidlá nemáme. Tuto nejde o žiaden rozvoj športovej infraštruktúry. Ide tu o monopolizáciu zdrojov úzkou skupinou oligarchov. Vlastný vnútorný audit fondu konštatuje, že sa nevykonáva ani len povinná finančná kontrola. Rozdávať 60 miliónov v takomto prostredí je dokonalým receptom na zmarenie akejkoľvek šance na spravodlivý regionálny rozvoj a na pokrok športu. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Táto predložená správa o pokroku môže na papieri vyzerať akokoľvek vznešene, sľubuje reformy, konsolidáciu a štrukturálne zmeny. No realita vo verejných financiách, ako sme si práve ukázali na príklade rezortu cestovného ruchu a športu, je definíciou všetkého, čo je na spravovaní tohto štátu choré. Nové ministerstvo neprinieslo žiadnu systémovú zmenu, žiaden pokrok, žiadnu pridanú hodnotu do slovenskej ekonomiky. Prinieslo iba prejedanie vlastnej budúcnosti, premrhané šance na rozvoj, predražené nájmy, 5000 % skoky v ad hoc investíciách do betónu, polmiliónové výlety do Číny, politické dotácie z TIPOS-u, ukážkové rodinkárstvo pri štátnych zákazkách. Namiesto investícií do reálneho pokroku sme tu vybudovali chobotnicu, ktorá do športu a cestovného ruchu prilieva milióny len na základe toho, kto má aké známosti a kto si čo vylobuje. Ak toto je ten pokrok, o ktorom tu dnes rokujeme, dovoľte mi zhodnotiť výkon štátu v oblasti športu jedným slovom. Hamba. Náš potenciál a budúcnosť si nezodpovedne a systematicky prejedáme. Áno, vyrušuje ma, lebo hovoríš, že je to choré. Je to choré. Je to choré? Je to choré. Nechali ste si ukradnúť rezort a bačuje vám tam pán Huliak z Očovej. Náš potenciál a budúcnosť si nezodpovedne a systematicky prejedáme. Z tohto miesta vyzývam na okamžité stiahnutie súčasného vedenia rezortu, odchod dosadených rodinných príslušníkov a okamžité ukončenie premrhávania budúcnosti našich športovcov. Ďakujem za pozornosť.

Dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pri predloženej výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky sa dá určite okomentovať množstvo zarážajúcich čísel a tvrdení našej vlády o tom, ako sa naša krajina údajne posúva vpred. Ako obvykle sa budem venovať rezortu cestovného ruchu a športu. A v tejto súvislosti, keď som čítala tento vládny návrh, ktorý má hodnotiť náš národný pokrok a dodržiavanie fiškálno-štrukturálnych cieľov, videla som medzi riadkami prakticky všetko, čo tu rok a pol tvrdo kritizujeme. Videla som, ako tento tzv. pokrok naša vláda bezhlavo prejedá. Namiesto reforiem a cielených investícií, o ktorých správa hovorí, vidíme napríklad na ministerstve športu a cestovného ruchu nesystémové rozhadzovanie a plytvanie strategickými príležitosťami. Vidíme Huliakovu výhodnú vydieračskú pozíciu vo vláde, ale nič v prospech športu. A najmä sledujeme rôzne športové slávy. Skutočné čísla z rezortu športu a z interných auditov nehovoria nič o systémovom a poctivom budovaní infraštruktúry, ktoré by nás malo posúvať vpred. Ani o udržateľnej podpore našich športovcov, mládeže či výchovy športových odborníkov. Ak vláda v správe alibisticky narieka, že rast našej ekonomiky spomaľujú nepriaznivé externé faktory, v športe budúci rast zadupávame do zeme sami. Tým, že neinvestujeme do zmeny systému. V rezorte športu sledujeme bohapusté a systematické vysávanie verejných financií pre potreby vyvolenej klientely, rodinných príslušníkov, straníckych nominantov a oligarchov z pozadia tejto vládnej koalície. Dovoľte mi začať tým najväčším makroekonomickým nezmyslom, ktorý popiera akékoľvek snahy o poctivé plánovanie, ktorým sa táto správa o pokroku hrdí. Vláda tu v dokumente básni o záväznej trajektórii rastu čistých výdavkov a potrebných konsolidačných balíčkoch, no v realite vy, vládni poslanci, ste tu schválili vznik nového úradu. A tomuto novovzniknutému ministerstvu ste najprv schválili rozpočet na kapitálové výdavky, a teda na tie rozvojové investície, vo výške chabých 800 000 €, aby ste následne po všelijakých ad hoc zmenách tieto výdavky zvýšili na 43 miliónov €. Vážení prítomní, toto je nárast o viac ako 5 300 %. A tento 5 000 % skok, ktorý nebol výsledkom žiadnej dlhodobej stratégie ani štrukturálneho plánu, aký tu dnes prejednávame, bol iba výsledkom ad hoc uznesení vašej vlády. Bol to výsledok kšeftov, aby pán Fico udržal svoju štvrtú vládu pri moci. A vás v tomto parlamente. Neboli to investície do inovácií, do mládeže alebo do výchovy športových odborníkov. Bolo to 25 miliónov do betónu. Na atletické haly, ktoré si vyloboval minister športu Huliak. Huliak si to vycucal z prsta. A až potom so svojím nápadom išiel za atletickým zväzom. S nimi nemal ani len zhodu na tom, kde tie haly vôbec majú stáť. Atleti totiž chceli haly v Trnave alebo v Bystrici, ale ako inak, 15 miliónov pôjde do Zvolena. Do Zvolena, kde je len malá atletická komunita. Je to čistý nezmysel a ukážkové premrhanie potenciálu rozvoja atletiky. K tomu ešte prihodil po 5 miliónov do Martina a Košíc. Ďalšie účelové milióny na kapitálky boli pridelené počas politických výjazdov vlády do obcí starostom so správnym straníckym tričkom. Tým vašim. Toto je klasické prejedanie pokroku a unikajúce príležitosti. Akýkoľvek starosta, ktorý chce poctivo a systémovo naplánovať cyklotrasu či telocvičňu, nemá šancu predvídať, čo tento štát v danom roku urobí. Zatiaľ čo správa o pokroku nám tu vysvetľuje, že sa museli prijať drastické konsolidačné opatrenia a zvýšiť DPH, čo nepochybne tlmí domácu spotrebu, vedenie ministerstva športu si žije vo vlastnej izolovanej finančnej bubline. Minister mal ambíciu prispieť k tejto slávnej konsolidácii symbolickým miliónom eur. 1,52 milióna. A ešte si aj sťažoval, ako pre personálne škrty ledva svietia a kúria. Potom ale pri zúčtovaní vidíme niečo iné. Vidíme státisíce na odstupné, zakladanie nových regionálnych kancelárií, ktoré sú nič iné len trafikami pre Huliakových ľudí. Vo Zvolene si dokonca v tejto kancelárii zamestnal svoju ženu a ďalšie spriaznené osoby. Nehanbí sa dosadzovať spolustraníkov do aparátu ministerstva a podriadených organizácií. Ešte aj ten rozpočet nám vždy prečerpal. Ako takto ten pokrok prejedáme my sami, kým štát škrtá limity bežných zamestnancov, u Huliakov si rodina a kamaráti majú z čoho odložiť na horšie časy. Áno. Nainvestovali tisíce eur do pokroku rodín pána Huliaka a Miškoviča. Môžeme smelo povedať, že do príživníckych rodín Miškovičovcov a Huliakovcov. A keď už hovoríme o luxuse za naše dane a o tom, ako nám unikajú príležitosti pre skutočný rozvoj, pristavme sa pri sídle samotného ministerstva. Úrad sídli v sklade č. 7 na Pribinovej ulici v Bratislave v komplexe, ktorý je spájaný s bohatou finančnou skupinou. Za tieto reprezentatívne kancelárie platíme ročne viac ako 1,2 milióna € s parkovaním a ďalšími poplatkami za energie je to takmer 1,7 milióna €. Tá sadzba 20 € za m2 je škandalózne vysoká na Bratislavu, ale to nikomu nevadí. Kde je konsolidácia? Sám minister sľuboval tvrdé rokovania a hrozil presťahovaním. A aký je výsledok? Zmluva platí ďalej a štát každý mesiac platí obrovské sumy, ktoré by inak mohli zachrániť nejednu lokálnu plaváreň alebo športový klub, alebo mohli znížiť náklady rodičov na šport detí. Namiesto investícií, ktoré by nás ťahali vpred, financujeme luxusné nájmy a pokrok tak prejedáme. To isté platí pre nákup tzv. špeciálnych služieb, ktorý popiera akékoľvek proklamácie o efektivite. Vyše milión eur za právne služby externej advokátskej kancelárie s podozrivými prepojeniami hádajte na koho? Na pána Miškoviča. Nafúknuté IT služby, len za intranet zaplatili 670 000 €. Vyše 150 000 € zaplatili za propagáciu a reklamné predmety. Ministerstvo športu a cestovného ruchu si nakúpilo propagáciu a reklamné predmety za 150 000 €. Vyše 40 000 dali za kancelárske stoličky a stoly. Opäť tu prejedáme peniaze, ktoré sme mohli investovať do pokroku. Ministerstvo sa správa ako privilegovaný víťaz, ktorého sa šetrenie netýka a ktorý môže náš potenciálny rozvoj prehajdákať na marketing a na darčeky. Ešte šokujúcejšia je nedbalosť, s akou k príležitostiam na rozvoj pristupujú podriadené organizácie tohoto rezortu. V správe sa dočítame o slabom zahraničnom dopyte a potrebe prorastových opatrení. A tak sa pozrime na štátnu agentúru Slovakia Travel, ktorá nás má akože propagovať. Z jej 25-miliónového rozpočtu sa len do propagácie nalialo 11 miliónov €. Ale boli vynaložené efektívne na posilnenie nášho hospodárstva, na rozvoj turizmu? 600 000 € z našich daní sa zlialo do vybudovania marketingového stánku na čínskom ostrove Hainan. Kvôli tomuto prúseru upratali aj generálneho tajomníka Erneka, no milióny sa tu hádžu do kanála na celej šnúre veľtrhov. Keď sa pozrieme na iné zmluvy, milióny smerujú do reklamy v médiách a na podporu podujatí na domácom trhu. Prosím vás, na čo potrebuje našinec, ktorý príde na nejaký folklórny festival, z billboardu vedieť, že naša krajina je krásna? Prosím vás, načo propagujeme našu krajinu doma? Takto trestuhodne prejedáme zdroje v agentúre, ktorá nás má ako destináciu propagovať v drsnej medzinárodnej konkurencii a pomôcť tak prilákať aj zahraničný kapitál. Správa o pokroku rozpráva o rozvoji zručností a investíciách do vzdelávania. A ako k tomuto prispeje teda rezort športu? Pozrime sa na Národné športové centrum. Je to inštitúcia, ktorá má takmer štvormiliónový rozpočet. Tento rozpočet má na prípravu našej športovej mládeže, na diagnostiku a na vzdelávanie. A aký pokrok ona priniesla? Zistenia, ktoré som urobila, ma viedli až k podaniu trestného oznámenia. Dôkazy totiž ukázali, že krátko po voľbách vznikli účelovo založené s. r. o.-čky, kde štatutármi boli rodinní príslušníci zástupcu riaditeľa tohto centra, Slovami premiéra, operovali tu firmy príživníckych rodín zástupcu riaditeľa. Tieto firmy bez akejkoľvek férovej súťaže podpísali dohody za viac ako 660 000 € na údajné organizovanie eventov. Prosím vás, Národné športové centrum je eventová agentúra podľa nich. Boli to nadhodnotené a fiktívne výdavky a rodinkárstvo. Kým sa schéma rozpadla, vyfaktúrovali si 0,5 milióna €. Zbalili sa. Eseročku prepísali do Estónska a na bieleho koňa s trvalým pobytom v Paríži. Tak to poupracovali. Bývalý odvolaný riaditeľ, a to je ďalší dôkaz toho, ako tu funguje rodinkárstvo a príživnícke rodiny, sa dnes drzo uchádza o post riaditeľa Strednej športovej školy. Prosím vás, oligarchovia v jeho pozadí si ho chcú upratať do Strednej športovej školy za odmenu za to, čo urobil v Národnom športovom centre. Dámy a páni, kým vláda v správe narieka nad vysokým deficitom a hrozí nám procedúrou nadmerného deficitu, kým sa rodičia malých športovcov po celom Slovensku zadlžujú, vedenie štátneho centra cez nastrčené firmy svojej rodiny tunelovalo peniaze na podporu mladých športovcov. Je to ukážkový model extrakcie verejných zdrojov na úkor nášho rozvoja. Na úkor výsledkov tých športovcov, ktoré mali priniesť v budúcnosti, ich rozvoj. No a ako prispieva k pokroku polmiliardová národná lotériová spoločnosť Tipos? Fašiangy. Akcie verejných zdrojov na úkor nášho rozvoja. Na úkor výsledkov tých športovcov, ktoré mali priniesť v budúcnosti, ich rozvoj. No. A ako prispieva k pokroku polmiliardová národná lotériová spoločnosť TIPOS? To tiež patrí do portfólia pána Huliaka. Tá by mala byť kľúčovým zdrojom financovania slovenského športu a hybnou silou jeho napredovania, aspoň takto zamýšľal zákonodarca Danko v kompetenčnom zákone hneď po voľbách, kedy lotériovku vrátil po 30 rokoch športovcom. Namiesto podpory systémového rozvoja z nej minister Huliak urobil pokladničku, prasiatko na financovanie osôb, združení a na politický marketing svojej strany a svojich spolustraníkov. Od jeho nástupu sa v TIPOS-e podpísali darovacie zmluvy za 3 328 000 €. To je takmer toľko ako za 10 rokov spolu. Huliak rozfofroval 3 milióny, toľko isto ako za 10 rokov pred ním. Rozumiete tomu? 265 zmlúv s rýchlymi peniazmi bez pravidiel, podporujú sa projekty z ministrovho rodného Podpoľania. Banskobystrický kraj dostal z TIPOS-u na daroch deväťkrát viac ako košický. Len Podpoľanie dostalo 2,5-krát viac ako celý košický kraj na daroch z TIPOS-u bez pravidiel. Správa o pokroku prizvukuje potrebu efektivity a hodnoty za peniaze. V TIPOS-e však miliónové sponzorstvá rozdeľujú bez zjavnej stratégie, na základe lobbingu, pričom reklamná hodnota projektov je absolútne disproporčná. A viete, čo je najlepšie? Predstavenstvo TIPOS-u ovládajú dvaja bratranci neformálneho poradcu ministra Huliaka, pána Michala Miškoviča. Z troch ľudí sú dvaja bratranci. Rozumiete tomu? Jeden je predseda predstavenstva, jeden je člen predstavenstva. Slovami klasika, myslím, že viete, o kom hovorím. Je to klasická príživnícka rodina. Minister ich totižto pozná z Podpoľania a dôveruje im. Prosím vás, takto málo stačí. Toto je kvalifikácia na to, že dostanete trafiku v polmiliardovom štátnom podniku. Že on ich pozná, on im dôveruje a že sú to bratranci pána Miškoviča. Koľko za to dostávajú, to vám odporúčam zistiť si cez infozákon, lebo mne na infozákon už neodpovedá pán Huliak vôbec. A keď mu dám interpeláciu, tak mi povie, že si mám poslať infožiadosť. Takto on funguje. Výsledkom tohto bačovania je to, že sme stratili šancu systematicky podporovať talenty a namiesto toho prejedáme milióny na lokálnych PR akciách vládnych politikov. Pretože naozaj na všetky tieto „typosácke“ akcie sa chodí pretŕčať Huliak s Malatincom, kandidátom na župana. Tak to funguje. Na úplný záver nevynechám ani molocha menom Fond na podporu športu, cez ktorý preteká každoročne 60 miliónov €. Taký zákon ste tu schválili v roku 24. Takže 60 miliónov € na športovú infraštruktúru a na podujatia. A ak tu dnes hovoríme o reformách, tak toto je ukážková antireforma. Pretože útvar Hodnota za peniaze dlhodobo upozorňoval, že chýbajú transparentné kritériá pre športovú infraštruktúru národného významu. A čo urobila vláda? Novou legislatívou odstránila aj tú poslednú poistku, a síce tú, že projekty má posudzovať útvar Hodnota za peniaze. Čiže národná športová infraštruktúra môže ísť bez hodnotenia útvaru Hodnota za peniaze. Aký je teda dôsledok? Fond bez hanby priklepne 5 miliónov € na projekt pre spoločnosť prepojenú na obchodného partnera prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru. V správnej rade fondu za to zahlasujú traja jeho nominanti. Traja nominanti prezidenta Ošvátha zahlasujú za jeho projekt v Stupave a dostane 4,5 milióna €. A ešte je to posvätené ako športová infraštruktúra národného významu, ktorého pravidlá nemáme. Tuto nejde o žiaden rozvoj športovej infraštruktúry. Ide tu o monopolizáciu zdrojov úzkou skupinou oligarchov. Vlastný vnútorný audit fondu konštatuje, že sa nevykonáva ani len povinná finančná kontrola. Rozdávať 60 miliónov v takomto prostredí je dokonalým receptom na zmarenie akejkoľvek šance na spravodlivý regionálny rozvoj a na pokrok športu. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Táto predložená správa o pokroku môže na papieri vyzerať akokoľvek vznešene, sľubuje reformy, konsolidáciu a štrukturálne zmeny. No realita vo verejných financiách, ako sme si práve ukázali na príklade rezortu cestovného ruchu a športu, je definíciou všetkého, čo je na spravovaní tohto štátu choré. Nové ministerstvo neprinieslo žiadnu systémovú zmenu, žiaden pokrok, žiadnu pridanú hodnotu do slovenskej ekonomiky. Prinieslo iba prejedanie vlastnej budúcnosti, premrhané šance na rozvoj, predražené nájmy, 5000 % skoky v ad hoc investíciách do betónu, polmiliónové výlety do Číny, politické dotácie z TIPOS-u, ukážkové rodinkárstvo pri štátnych zákazkách. Namiesto investícií do reálneho pokroku sme tu vybudovali chobotnicu, ktorá do športu a cestovného ruchu prilieva milióny len na základe toho, kto má aké známosti a kto si čo vylobuje. Ak toto je ten pokrok, o ktorom tu dnes rokujeme, dovoľte mi zhodnotiť výkon štátu v oblasti športu jedným slovom. Hamba. Náš potenciál a budúcnosť si nezodpovedne a systematicky prejedáme. Áno, vyrušuje ma, lebo hovoríš, že je to choré. Je to choré. Je to choré? Je to choré. Nechali ste si ukradnúť rezort a bačuje vám tam pán Huliak z Očovej. Náš potenciál a budúcnosť si nezodpovedne a systematicky prejedáme. Z tohto miesta vyzývam na okamžité stiahnutie súčasného vedenia rezortu, odchod dosadených rodinných príslušníkov a okamžité ukončenie premrhávania budúcnosti našich športovcov. Ďakujem za pozornosť.

Pán, pán Šípoš, ja sa pristavím pri tých príživníckych rodinách, ktoré ste vy vo svojom príspevku spomenuli. A nám už je teraz všetkým jasné, že za posledných 20 rokov strana SMER investovala naozaj len do pokroku svojich ľudí. Vy ste spomenuli aj syna Roberta Fica, ktorý má dva byty v Starom Meste bez hypotéky, že má job v agentúre SMER s. r. o., kde zarába zhruba 5000 € mesačne. Ďalej ste sa venovali aj príživníckej rodine Gašparovcov. Jeho syn ako kandidát na šéfa SIS-ky nevedel vydokladovať svoje štyri nehnuteľnosti, ak si ešte na to spomínate niektorí. A potom dostal trafiku v SIS-ke. Vy ste spomenuli, že tam zarába okolo 10000 €. Áno, je to dosť. Alebo rodina, príživnícka rodina Richterovcov, syn pán Ján na rieku Tera, dlhoročného funkcionára kádra SMER-u. Juraj vraj vyhral výberové konanie na šéfa Transpetrolu. On mal vraj skúsenosti s verejným obstarávaním na župe v Nitre a vyhral výberko na šéfa Transpetrolu, ktorý mesačne zarába v štátnom podniku 15000 €. A ešte ste spomenuli príživnícke rodiny Hanbalkovcov, Kaliňákovcov, Mašgútovcov. A dúfam, že sa objavia ešte aj ďalšie informácie o tých pán…

No Darina, ono je to nesmierne, nesmierne smutné počúvať, čo si nám tu predniesla, a vidieť, že táto krajina naozaj je v hlbokom úpadku a, hoci tá správa sa volá správa o pokroku, tak de facto demaskuje ten skutočný stav, ktorý tu máme a ten smutný úpadok krajiny. A my sa naozaj prepadávame vo všetkých ukazovateľoch a preto sa nemôžeme čudovať, že nám z krajiny odchádzajú mladí ľudia a trefne si povedala, že nielen mladí. Ono na to už aj stredná generácia sa nemôže pozerať a dokonca je ochotná opustiť túto krajinu, pretože sa tu už nedá žiť. Prichádzame o investorov a to číslo, ktoré si povedala, tak to mňa úplne šokovalo, ako z 83 % na 59 v atraktivite krajiny pre investorov sa prepadnúť. Toto je dôsledok 16 rokov vlády Roberta Fica a jeho systematického rozkrádania a humplovania tejto krajiny. My naozaj nie sme krajina, ktorá je atraktívna pre investorov. A tento štát absolútne kašle na investovanie do svojho rozvoja, keď motorom našej ekonomiky sú plán obnovy a eurofondy. A ešte aj tam dokážete na nich nadávať. Hoci bez nich by ste už nemali absolútne žiaden rast ekonomický. Som rada, že si pomenovala aj tie príčiny, ktoré investorov odrádzajú, že sú to tie nekvalitné zákony, nepredvídateľné legislatívne prostredie a byrokracia a pomalosť nášho súdnictva, teda nevymožiteľnosť práva. To sú naozaj akože veľmi dôležité veci, ktoré investorov odrádzajú od investovania v našej krajine. Ďakujem pekne. Z reakciou pani poslankyne Uhrčíkovej.

No, pán Pročko, ja neviem, či mi odpoviete na otázku, že čo majú spoločné poslanci Migaľ, Šimko a Malatinec, teda oni boli poslanci v jednom čase, keď sem prišli na kandidátke HLAS-u, že čo majú spoločné? A vy ste veľmi pekne naznačili, že majú spoločné to, že zneužívajú štátne prostriedky aj na to, aby si v komunálnej kampani vytvorili veľmi dobré zázemie na to, aby mohli mať nejakú úspešnú kampaň v danom regióne. Pán minister Migaľ sa teraz veľmi často objavuje v Prešovskom kraji na kadejakých vymyslených výjazdových rokovaniach svojho ministerstva a rôznych ročov. Pretože veľmi dobre pochopil, že bude potrebovať nejakú exit stratégiu po svojom účinkovaní v tejto vláde, pretože on zrejme ešte na žiadnu kandidátku sa s nikým nedohodol. Pán Šimko tiež dobre pochopil, že to, čo tu doniesol ten zákon o Košiciach, že to bude málo, takže si vymyslel, že bude dobre mať Že veľmi dobre pochopil, že bude potrebovať nejakú exit stratégiu po svojom účinkovaní v tejto vláde, pretože on zrejme ešte na žiadnu kandidátku sa s nikým nedohodol. Pán Šimko tiež dobre pochopil, že to, čo tu doniesol, ten zákon o Košiciach, že to bude málo, takže si vymyslel, že bude dobré mať status nejakého splnomocnenca vlády a zrejme aj nejaký budget na Úrade vlády, aby mu to pokrylo nejaké náklady na kandidatúru na župana Košického kraja. To je super. A ešte chcem pripomenúť aj pána Malatinca, ktorý vlastne je tiež kandidátom na župana, a síce v Banskobystrickom kraji. A tento pán tiež veľmi dobre zavoňal, kde sú peniaze, a nacucol sa na typosádske peniaze pána Huliaka a prešiel teda do jeho strany. A len do Banskobystrického kraja dal TIPOS na darovacích zmluvách 900 000 € a na všetkých akciách, ktoré podporujú TIPOS-u, sa zhodou okolností pretŕča pán Malatinec ako kandidát. A toto sem doniesla strana HLAS. Pán Raši, toto ste sem doniesli. Ďakujem. Pán poslanec Bužo