Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcel reagovať na časť pána Pročka, ktorý hovoril o tom, že táto vláda sa snaží ešte viac zaťažovať ľudí tým, že sa snaží vybrať rôzne poplatky, on ich vymenovával. Ja keďže sa venujem zdravotníctvu, tak chcel by som teda poukázať na to, čo v zdravotníctve, že ako k tomu vláda pristúpila. V zásade keď sme krajinou, ktorá v rámci Európskej únie dáva jedným z najmenej zdrojov do zdravotníctva, čo sa týka teda verejných zdrojov. Len takí Česi dávajú približne o tretinu viac. Tie najväčšie krajiny dávajú teda o 2/3 viacej, my dáme o polovicu a tá vláda k tomu pristúpila spôsobom, že ide zvyšovať odvody. My sme ale zároveň krajinou, ktorá má jednu z najväčších daňovo-odvodových zaťažení. Táto vláda sa rozhodla, že ide toto daňovo-odvodové zaťažovanie zvyšovať ešte o jeden percentuálny bod. Zároveň tu dnes už o tom bola diskusia, to že zvýšime o 1 % tie zdravotné odvody. To neznamená, že zvýšime aj ten efektívny výber daní, ten už potom aj klesá. Samozrejme, máme tu ešte dve iné možnosti a tá ďalšia možnosť okrem toho, že teda tri možnosti dokopy. Okrem tej jednej možnosti, že navýšime teda odvody mohla by vláda pristúpiť aj k tomu, že navýši poplatky, že tak ideme navyšovať teda tie zdroje v tom zdravotníctve, ktoré už sú chabé v rámci toho európskeho porovnania. Ale poplatky už dneska máme tiež podľa OECD štatistík 20 % neformálne platby, to nerátame korupciu alebo, alebo podobné neformálne platby, ktoré nevieme zmerať. Ale už aj tie formálne doplatky sú už veľmi vysoký. Alebo potom je tá tretia možnosť, čo sú poistenci štátu a tu sa rozhodol teda štát alebo súčasná vláda, že radšej bude investovať do neadresnej energetickej pomoci, alebo do dotovania, plošného dotovania hypoték, čo už sa tu kolegovia vyjadrovali, ale nezainvestuje do zdravotníctva.

Ďakujem za slovo, pán minister.
Ja tiež oceňujem možnosť diskusie a čo ešte teda oceňujem, je to, že si uvedomujete vplyv výdavkov na zdravie. Vy ste spomenuli také tvrdenie, že pijeme veľa sladených nápojov, áno, je to pravda, u tínedžerov naozaj stúpa ten počet skonzumovaného cukru v nápojoch a vy ste povedali, že tak preto treba reagovať aj novou daňou zo sladených nápojov. Ale naopak, čo neoceňujem, je podľa mňa taká dvojmetrážnosť. Dvojitý prístup, pretože pri tejto štatistike dokážete argumentovať tým, že ideme sa starať o zdravie, preto zvyšujeme dane a ideme trošku ovplyvňovať správanie obyvateľstva.
A na druhej strane, ten dvojaký meter vidím v tom, že doteraz sa tu podporovalo uhlie vo veľkom a máme tu každoročne vyše 5-tisíc zbytočných úmrtí, ktoré, ktoré sme mohli predchádzať. Zbytočné úmrtia, znečistené ovzdušia. Nadväzujúc na to, na plošnú energopomoc, 1,25 miliardy míňame na podporu ďalšiu energetickú, všeobecne podporuje fosílne palivá, ktoré nám zase zdravie znižujú. Keď sa pozrieme zároveň ale na to, keby vám záležalo tak veľmi na, na vplyvoch financií na zdravie, tak ten rozpočet nevyzerá tak, ako vyzerá. Máme tu plošnú pomoc neadresnú, ale zároveň sme krajinou, ktorá na zdravotníctvo dáva takmer najmenej z celej Európskej únie. Ja len keď sa pozriem napríklad na takú jednoduchú štatistiku, že koľko dávajú za svojich poistencov štátu Česká republika, tak je to približne 80 eur tento rok, my budeme dávať okolo 50, maximálne na 55 eur sa dostaneme. Čiže ja by som naozaj poprosil, že ak vám záleží pri vplyvoch financií na zdravie, tak si myslím, že to treba zohľadniť v celom rozpočte a nerozprávať tu len o sladených nápojoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem za tento príspevok, lebo on načrtol jednu veľmi dôležitú tému. My sa tu bavíme o tom, aké je plošné dotovanie energií neekonomické a naozaj je to veľmi neekonomické, pretože my ideme neadresne, plošne minúť 1,25 mld. eur, zatiaľ čo napríklad zdravotníctvo, ktorému ja sa venujem, je na spodnej priečke európskych krajín toho, čo investujeme doňho. My sme naozaj jedna z krajín, ktorá investuje do zdravotníctva najmenej. Ale bola tu otvorená veľmi dôležitá téma kolegom, a to je že plošné dotovanie fosílnych alebo celkovo dotovanie fosílnych palív nie je len neekonomické, ale ono to je aj zdraviu škodlivé. Napríklad ja by som vás odporučil na vládny inštitút, Inštitút environmentálnej politiky, ktorý hovorí, že len znečistené ovzdušie nás na Slovensku ročne stojí vyše 5-tisíc zbytočných úmrtí. Keby sme to teda, bavíme sa o rozpočte, aby som teda pánovi ministrovi financií priblížil, tak podľa vládneho inštitútu prichádzame vďaka takýmto znečisteniam rôznym, ku ktorému prispieva aj dotácie fosílnych palív, tak to je vyčíslené vládnym inštitútom na dve percentá HDP, ktoré strácame.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorú spomenula aj kolegyňa. To, jedným z argumentov, prečo sa ide znižovať rozpočet Rozhlasu a televízie, bolo, že však prídeme aj s vyššími príjmami zo strany štátu na reklamné kampane, a teda aj on si sám viac zarobí. Teda RTVS si viac zarobí na príjmoch zo štátu na reklame. Ja si pamätám, ako štát teda pristupuje k reklame. Bolo to, dávali sme interpeláciu ešte pred... predošlé volebné obdobie a vtedy zrovna odchádzala pani Kalavská z ministerstva zdravotníctva, chvíľku ho riadil pán predsedajúci a dali sme interpeláciu a pýtali sme sa teda, ako ide štát bojovať za reklamné kampane a ako ide bojovať proti hoaxom a dezinformáciám. A tá odpoveď toho ministerstva zdravotníctva mi dodnes, dodneška vŕta v hlave. Ministerstvo vtedy odpovedalo, že nejdú bojovať mediálnymi kampaňami.
Ale my ideme bojovať tým, že svojim zamestnancom nainštalujeme bezpečné porty, firewally a antivírusy, aby sme sa teda nedostali pod vplyv dezinformácií a hoaxov a ja sa teda obávam, že keď tu niekto hovorí o tom, že ideme tu zvyšovať, zlepšovať teda povedomie o hoaxoch a dezinformáciách alebo ideme tu mediálne kampane robiť zo strany štátu. Ja sa na jednej strane pýtam, že či k tomu pristúpiť podobne, pretože keď sa napríklad pozriem na programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctva, tak o hoaxoch a dezinformáciách tam nie je ani slovo, hovorí sa tu o prevencii a najlepšia prevencia, no ako ju treba propagovať pri občanoch? No mediálnymi kampaňami, napríklad očkovaní, to je jedna z najlepších prevencií alebo napríklad hoaxy a dezinformácie, ktorými je prelezené zdravotníctvo, tak ideme nimi bojovať znova antivírusmi a firewallmi a bezpečnými portami alebo naozaj budú sa nakoniec využívať tieto prostriedky na mediálne kampane alebo nebudú?
Ďakujem.

Ja chcem nadviazať na to, čo hovoril kolega Števo Kišš, tu ide naozaj o prejedanie budúcnosti. My kradneme budúce dôchodky budúcim dôchodcom. My dotujeme plošne energetickú pomoc 1,25 mld. na nabíjanie Tesiel na zohrievanie bazénov, je nám to úplne jedno. Ale na druhej strane napríklad vláda úplne ignoruje, že tu máme dlh nemocníc, ktorý sa šplhá k 1 mld. eur. Dnes už voči nám vedie Európska komisia konanie, kde nám hrozia ďalšie pokuty z omeškania týchto dlhov. To znamená, že vláda napríklad sa nepozerá na to, že budeme ešte v zdravotníctve, konkrétne cez dlh nemocníc, prejedať alebo prežierať ešte viac naše peniaze. To znamená, že za každý deň, čo budeme meškať so splatením pohľadávok nemocníc, budeme dostávať pokutu 50-tisíc eur. To znamená, že nám na hlavu za chvíľku možno spadne 1 mld. pohľadávok, ktoré nám tu visia vo vzduchu, 700-tisícová pokuta a do toho ešte 50-tisícová denná pokuta za každé omeškanie. Teda ja by som chcel aj odporučiť, že chcel vidieť teda možno namiesto takého plošného prejedania alebo neadresnosti tých opatrení, chcel by som možno vidieť opatrenia, ktoré nám toto vyriešia, aby sme neprejedali tú budúcnosť ďalej.
Ja zopakujem to, čo som hovoril predtým a je to priama reakcia na Števa Kišša, to koľko dávame napríklad do štrukturálnych tendrov zdravotníctva. My za poistencov štátu financujeme ich sumou, teraz už po zvýšení 50 eur mesačne. To znamená, dávame za tehotné ženy, za nezamestnaných, za deti, za dôchodcov a napríklad Česi, naši vedľajší susedia, dávajú túto sumu 80 eur. Oproti verejné výdavky na zdravotníctvo, máme stále možno tretinové až polovičné oproti priemerom alebo tým najlepším krajinám a, naopak, neriešime tie problémy, aby sme ešte, ešte ďalej zväčšovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k tej, k tomu aspektu tých zdravotných odvodov, ktoré tu spomínal kolega Sulík. My sme krajina, ktorá dáva do zdravotníctva osem miliárd eur. Ono sa to môže zdať príliš veľa, ale keď sa pozrieme na tie ostatné krajiny, teda tento rok to bolo sedem miliárd, budúci rok to bude osem miliárd. Keď sa pozrieme na vedľajšie krajiny, napríklad na také Česko, tak my sme jedna z krajín, ktorá dáva do zdravotníctva že najmenej peňazí, o tretinu menej, ako, ako je bežný priemer Európskej únie. Aj keď si to porovnáme s Čechmi, tak dávame o toľkoto menej. Z tých ôsmich miliárd eur cca, čo teda plánujú ísť do zdravotníctva najbližší rok, trištvrtinu donesú ekonomicky aktívni poistenci, teda, teda pracujúci. My ideme týchto ľudí ďalej zaťažovať ešte o jedno percento vyššiu sadzbu na strane zamestnávateľov, čo teda aj v dôvodovej správe kolegyňa Cigániková to, to spomenula, že zvyšujeme ďalej odvody, ale ten výber bude ešte menej efektívny.
Ale na druhej strane, keď sa na to pozrieme, tak za, za ekonomi... za, za ekonomicky neaktívnych poistencov, to sú teda tehotné ženy, to sú nepracujúci, to sú deti, to sú dôchodcovia, dávame, teraz sa tam dostaneme na, 55 eur platíme za nich poistné. Naproti tomu, ekonomicky aktívni platia minimálne odvody 90 eur. Keď sa pozrieme na Česko, tak tento štátny príspevok je stále o tretinu menší. To znamená, že my tu rozprávame o tom, že chceme lepšie zdravotníctvo, chceme stavať nemocnice, chceme platiť nejaké lieky inovatívne, keď tu vybehnú a, a riešime to potom v médiách, ale zároveň, ten štát si nevie splniť svoju povinnosť a nevie do toho zdravotníctva za... zainvestovať viac.
A, a ja si, ja si dovolím tvrdiť, že namiesto toho, aby sme, kolegovia toto spomínali, platili plošne energie, nabíjanie Tesiel alebo vyhrievanie bazénov, tak si myslím, že tieto peniaze by napríklad mohli smerovať do zdravotníctva, kde to štát dlhodobo ignoruje.

Ďakujem za slovo.
Ja chcem reagovať na môjho predrečníka, lebo tento zákon rieši v skutočnosti dve veci. Jedna tá vecná, áno, máme tu opustené občianske preukazy, ja som k tomu včera vystupoval, aj k skrátenému legislatívnemu konaniu. Druhá vec je, že tento zákon rieši aj tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti. A ja si trvám na tom, čo som včera povedal, zase tu spájame dve veci a tlačíme cez skrátené legislatívne konanie dve veci, ktoré nemusíme, a dávame tzv. prílepky. A to je ten práve druhý bod toho zákona, tá novelizácia, ktorú môj predrečník úplne opomenul. Ten zákon, ktorý má byť novelizovaný a v januári má teda nabehnúť nové znenie, hovorí, že ak niečo elektronicky nebude fungovať, tak tu máme písomnú formu. A to znamená, že vôbec nie sú splnené podmienky na to, aby, aby tu bol skrátené legislatívne konanie, zdravotná starostlivosť sa v mnohých prípadoch neprestane poskytovať, v najhoršom prípade čo sa stane, v prípade tých dohôd o tej všeobecnej starostlivosti, je, že nebude zaznamená elektronicky. Ale na to ten zákon myslel, že keby niečo nefungovalo, tak to bude stále bude v písomnej listine. Čiže chcel by som poukázať aj na tento druhý bod, ktorý je dôležitý, a zase tu robíme nejaké prílepky a prikladáme do skráteného legislatívneho konania veci, ktoré by tam vôbec nemuseli byť. A takto sa vyhýbame diskusii odbornej, ktorá by tu mohla byť.
Ďakujem.

Ja teda ďakujem za, za reakciu, ja chcem upriamiť pozornosť, my tu naozaj riešime dve veci. Jedna vec je, čo spomenul aj kolega Majerský, to sú občianske preukazy, kde naozaj nie je problém na strane ministerstva, a to vidím vecnú, vecnú rovinu, a druhá sú tie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ja som sa pýtal na samotnom výbore úradníkov, ktorí tam boli, že či sú splnené tie, tie podmienky, ktoré sú uvedené v návrhu toho skráteného legislatívneho konania, že či naozaj ideme niekomu odopierať dostupnú zdravotnú starostlivosť, či sú tu veľké hospodárske škody, alebo ide o bezpečnosť, a mne bolo povedané a spýtal som sa explicitne, bude niekomu zamietnuté, aby mal dostupnú, dostupnosť tej zdravotnej starostlivosti? Odpoveď bola nie, resp. bude tu akurát nesúladný stav zákonný. Ale to stále po tej formálnej stránke nespĺňa tie náležitosti skráteného legislatívneho konania. A problém to nie je, že my by sme tu boli nejakí formálni punditi, problém je to, že sa tu naozaj cez skrátené legislatívne konanie tlačia veci, o ktorých sa potom znemožňuje riadna diskusia a pripomienkovanie celého sektora, ktorý sa k tomu môže vyjadriť. Ďakujem.

Pán predsedajúci, pani ministerka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel vyjadriť k samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože máme tu taký nešvár, ktorý ja pozorujem už od minulej schôdze, že z môjho pohľadu nie všetky veci, ktoré musia ísť skráteným legislatívnym konaním, idú tým skráteným legislatívnym konaním. Podobne ako sme spájali dve rôzne veci minulú schôdzu, tak aj tuto ja vidím spájanie dvoch rôznych vecí. Ja vidím opodstatnenie nejaké meškajúce, že čo sa týka tých samotných občianskych preukazov, toto je zároveň ale meškanie, ktoré už sa teda, o ktorom vieme nejaký dlhší čas, takže tá moja otázka je, že či sme toto nemohli prebrať na novembrovej schôdzi a mohli sme tu ísť tým klasickým problémom, lebo toto je už vec, ktorú, o ktorej vieme niekoľko mesiacov. Ale zároveň teda ja priznávam, že objektívny fakt, čo sa týka tých rodných čísiel a, a samotných meškaní vo vydávaní preukazov, tu je.
Čo ale je problémom z môjho pohľadu, tým väčším, je to, že máme tu ešte jednu vec, tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti elektronicky, čo nie je až taká akútna vec, a to z rôznych dôvodov. To samotné legislatívne, skrátené legislatívne konanie odôvodňuje to, že prečo ideme týmto rýchlejším režimom, to, že by mohla byť obmedzená dostupná zdravotná starostlivosť a že by sa niekto k nej nedostal. To z môjho pohľadu nie je tak úplne pravda, pretože bolo by obmedzené to, že by sa tie elektronické záznamy niekam nedostali, naprí.. konkrétne čo sa týka uzatvárania tých dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti by ohrozené až tak nebolo.
Ja to napríklad uvediem na, na tom, čo, lebo, čo hovorí samotný zákon, ako má byť novelizovaný v januári. On dokonca sám hovorí, že pri nefunkčnosti informačného systému poskytovateľa alebo nefunkčnosti národného zdravotníckeho informačného systému, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzatvára v listinnej podobe. To znamená, že zároveň ten zákon, ktorý sa mal novelizovať teraz od januára, hovorí o tom, že ak nejaké elektronické prostriedky nefungujú, tak zároveň tu máme možnosť ešte listinnej podoby, samozrejme, potom sa to má ešte uploadnúť do elekra... elektronickej formy, ale aj to, že nebude fungovať to, to samotné prenesenie do tej elektronickej formy, to neznamená, že tí zdravotníci nebudú poskytovať starostlivosť. Že príde pacient a povie, že má nejaký problém a zdravotník mu povie, že ja vás nevyšetrím, pretože vás to, vám to potom nemôžem preniesť do tej elektronickej formy.
Čiže toto je pre mňa, toto je pre mňa problém, ale chápem vecnosť, preto, preto ja oddeľujem. Chápem vecnosť toho, čo sa tu ide riešiť, chápem tie technické riešenia, akurát chcem apelovať na to, že vidím výrazný problém v tom, že už tu máme druhú schôdzu, máme tu druhý zdravotnícky zákon a spájame veľmi často v ňom veci, ktoré možno v nich vieme nájsť nejaké opodstatnenie, že prečo to potrebujeme riešiť, ale zároveň k tomu prikladáme aj veci, ktoré naozaj do toho skráteného legislatívneho konania nemusíme dávať. A preto aj náš postoj k tomuto samotnému zákonu, resp. k skrátenému legislatívnemu konaniu bude, bude negatívny, nemôžeme ho podporiť, budeme hlasovať proti a to práve kvôli tomu, aby sme tu nepodporovali ten trend, ten nešvár, že idú sa nejaké veci v skrátenom legislatívnom konaní robiť a rovno k tomu prihádžeme veci, ktoré možno nie sú až také akútne, alebo by sme mohli mať o nich normálnu diskusiu. Lebo v konečnom dôsledku veľmi deformujeme legislatívny proces, neumožňujeme klasickú diskusiu cez pripomienkové konania a v tomto ja vidím výrazný problém.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Najprv teda stručne na pána Blcháča. Ja som bol ministerským úradníkom, teda štátnym zamestnancom do roku 2021. To znamená, že nemal som ani šancu zasiahnuť do výkonu týchto podzákonných noriem. To je rovnako ako keby som vám tu ja rozprával, že HLAS mal predtým troch ministrov zdravotníctva a oni za toto všetko môžu a neurobili to skôr a už je to šiesty pokus o reformu, ale aspoň ten sa konečne podaril. Ale naspäť k tej obsahovej stránke. Ja nehovorím, ja nehovorím automaticky o tom, že niečo sme mali urobiť, niečo nemali. To, akou formou ideme, že ideme tým zrýchleným legislatívnym konaním, tak to znamená, že ani poctivá diskusia nejak nemohla nastať. A ja nehovorím, že je nutné urobiť automaticky, že iba niektoré diagnózy spustíme, alebo posunieme čakačky alebo podobne. Tá, tá poctivá diskusia podľa mňa k tomu ani nenastala a to je práve ten problém, že sme nemali ani šancu preskúmať všetky možnosti, aby sme to takýmto spôsobom nemuseli robiť. Ja zároveň veľmi oceňujem to, ten váš prísľub, že ak to budeme vedieť spustiť skôr, tak to je nutné urobiť, ale podľa mňa aj vy určite chápete, že my z pohľadu opozície naozaj by sme chceli pre pacientov mať tam tie záväzky zákonne dané, nielen na úrovni nejakej gentleman agreementu, ale zároveň by sme boli veľmi radi, aby to tam bolo aj v tom zákone zadefinované a bolo to skôr. A potom mala by byť možno aj tá diskusia, ak to vieme napríklad skôr spustiť iba na niektoré diagnózy, tak mohli sme to do toho zákona doplniť, ak to budeme vedieť urobiť plošne, o to lepšia, ja sa budem len tešiť. A práve preto aj podporíme to samotné, ten samotný návrh, ktorý predkladal kolega Szalay teraz.
Ďakujem.