Videokanál poslanca

Ja iba, na priamu otázku priama odpoveď.
Odpovedal by som tak ako odpovedajú progresívci. No preto, lebo to bola hyperbola. To nato vy odpovedáte, že to je hyperbola, že by niekoho zaškrtil, hej, samozrejme, to nebolo, nebolo myslené, myslené doslova. A ja všetkým takýmto ľuďom ako vy, progresívne orientovaným pripomínam text progresívneho študenta z gymnázia, z minulosti, Emila Hodáľa, kde teda mal nejaký príspevok, a bolo naňho aj podané trestné stíhanie a bolo to označené, že to bola hyperbola, to nebolo myslené vážne. Tak preto pán premiér Fico to takto povedal. Bola to hyperbola. Bodka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pani Remišová, dosiahli ste presne to, čo ste chceli. Vznikla tu debata a vytvorila sa platforma na to, aby ste kopali do vládnej koalície, urážali jednotlivcov, a mám pocit, že problémy tohto štátu sú omnoho väčšie, ako sa neustále vracať do minulosti, kto čo kedy komu čo...
Ale hovorí sa, že kto si bez viny, nech prvý hodí kameň. A najviac poslancov, teda ktorí vystupujú vulgárne, urážajú, robia tu zmätok v Národnej rade, no tak to sú poslanci z vášho hnutia, konkrétne pán Pročko, pán Matovič. To je čosi strašné a ľudia sa im už vyhýbajú. Ja uznám, že vy sa chováte slušne a nepočul som vás nikdy nejak vulgárne rozprávať, ale mrzí ma, že táto debata, ktorá sa nejak rozvinula aj inými smermi mimo témy, tak v tejto debate bolo spomenuté meno Kajetán Kičura. Každého, kto nevidel zhruba pred mesiacom rozhovor Mimi Šramovej s týmto človekom, tak nech si ho pozrie. Bolo mu ublížené neskutočným spôsobom a bolo by sa mu treba ospravedlniť, a nie ho tu ešte spomínať ako nejakého vagabunda a... a tak ďalej.
Takže len toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo.
Pozorne sledujem celú tú diskusiu o problematike medveď, nielen teraz, ale ešte aj v minulom volebnom období a som zdesený z toho, že takéto veci sa neriešia. Za bývalého režimu som pracoval ako študent v lese, potom som bol aj profesionálny drevorubač a zdatný turista. Slovensko som prešiel niekoľkokrát, nikdy v živote sme nestretli medveďa, či v Nízkych Tatrách, či vo Veľkej Fatre, či v Malej Fatre či v Rudohorí, toto sa neriešilo. Keď bol niekde nejaký strom napadnutý, napadnutý kôrovcom, tým lykožrútom, tak išiel ten strom dole bez toho, aby sa dávali kolkované žiadosti cez nejaké ochranárske združenia. Jednoducho toto sú normálne veci.
Bývam 500 metrov od lesa. A ako keď som spomínal, že toho medveďa sme nevideli, keď som behal po celom Slovensku, tak teraz dva domy nižšie mi behal pred tromi rokmi medveď, tam po záhradách, tam, kde bývam. Ten útok na Kysuciach, čo bol pred týždňom alebo pred desiatimi dňami, tak tam si postavila moja dcéra dom, nový dom, že budú chodiť do lesa a takto tristo metrov tam bol ten útok na toho medveďa. A keď sa stane raz také niečo, že tam zabijú tie malé deti alebo niekde, tak sa môže stať, že niekto zoberie potom osud a zákon do vlastných rúk a tých poslancov alebo tých politikov, ktorí za toto môžu, tak si to s nimi vybaví osobne. O takýchto veciach sa tu nemá mudrovať, že kto je aký odborník a neodborník, ale treba ich urgentne riešiť, lebo tu ide o ľudské životy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja absolútne chápem ako občan pravicového ekonóma, ak to tak môžem povedať, alebo politika pána Viskupiča. Chápem aj to, že ten dlh, ten deficit, ktorý tu vzniká, treba niekde, odniekadiaľ vziať peniaze, hej? Máme tu dve sociálnodemokratické strany, ktoré väčšinovo zostavili vládu, a ja som len toľko chcel povedať, že ja som bol ten malý podnikateľ, aj kolegyňa tu hovorila, že ktorého sa to dotýkalo. A niekedy v deväťdesiatych, koncom deväťdesiatych rokov som mal také že podnikanie, že obchod s potravinami. A keď prišla Dzurindova tvrdá pravicová vláda, ktorá tak sekla sociálne škrty, znížili sa dôchodky a stúpli ceny, tak ja som na tej tržbe videl, že hlavne tí dôchodcovia, dôchodkyne, vdovy, oni si už nevedeli kúpiť ani maslo na ten chleba, hej? A ja som ešte robil úverovú banku tým ľuďom a dával som týždeň na dlh a tá tržba, tá klesala a stúpala, ako boli podpory v nezamestnanosti, ako boli dôchodky a trhalo mi to srdce. Samozrejme, potom prišli také opatrenia, že aj ja som skrachoval ako podnikateľ, hej, keď sa sem pustili reťazce. Viem, čo to presne znamená. Ale vládnu tu sociálnodemokratické vlády a ja som v tomto s nimi za jedno, aj keď rozumiem pravicovému pohľadu. Musia sa tí silnejší podeliť s tými slabšími. Viete, už tie dôchodkyne chytajú dažďovú vodu, aby splachovali s ňou záchod, ony si už nedovolia tie dve eurá za kubík, hej? A to k tomuto sme dospeli? Hej? To je, to je tragédia a my môžme debatovať aj pri káve, aj na klube a možno prídeme na nejaké riešenia, kde je ten balans medzi týmito dvomi pohľadmi. Len toľko.

Ďakujem pekne.
Spomínali ste, že pán premiér Fico teda že nám navrhoval také riešenie, však znížme spotrebné dane a tak ďalej, treba povedať, že v akom čase to navrhoval. Navrhoval to v čase prudko rastúcej inflácie, ešte sa nevedelo, kde sa tá inflácia zastaví a jednoducho toto urobilo veľký prievan v peňaženkách firiem, ale aj bežných občanov a hlavne tých, tých najslabších, ktorí sa doteraz z toho ešte nespamätali, hej. Takže, samozrejme, z opozície sa dostal SMER do vlády, aj my niektorí nezávislí poslanci, dobre viete, pán Viskupič, že stojí pred nami úloha vyriešiť tú sekeru, ktorá je neskutočná, a plus máme najvyššie 1,5 mld. tento rok akože konsolidácie verejných financií.
Ale mám na vás otázku, že vy tento návrh dávate na základe nejakej analýzy, ktorú ste si ako robili, vypočítali ste si niečo, alebo to len tak ako keby odhadujete? Lebo platí také to staroveké, že nemáte peniaze v štátnej kase, znížte dane, ale ja keď si predstavím mapku Slovenska, keď si predstavím tých občanov, ktorí chodia či už do Poľska, do Maďarska alebo do Rakúska lacnejšie natankovať, tak možno mi vynde, že sa ušetrí, alebo ten príjem do štátneho rozpočtu, že natankujú tu, je možno plus 15 %, ale stále sme 85 % vlastne mínus v príjmoch štátneho rozpočtu, a to je asi zlé číslo. Možno mi pán Kamenický odpovie, či existuje takáto nejaká analýza, keby sa takéto niečo urobilo, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet.
Takže len toľko z mojej strany.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 130, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady SR pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a aj lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelení, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, a to vlastne Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Z uznesenia výborov Národnej rady s uvedeným, uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod borom IV tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 – 20 a 22 – 31 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru a teda schváliť. O bode spoločnej správy č. 21 hlasovať s návrhom gestorského výboru a bod č. 21 nechváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrh zákona, tlač 130, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 130a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajca Pavla Ľuptáka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, skončil som a, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Príspevok pani Kolíkovej bol o tom, pre nezainteresovaného pozorovateľa, ako keby tento zákon išiel zastaviť financovanie mimovládnych organizácií v prvom kroku a v druhom kroku ich úplne zrušiť. To ako snáď nemyslela pani Kolíková vážne. Hej, takýto dojem by to budilo na nejakého nezainteresovaného pozorovateľa. Hej, takže ja už sa k tomu ďalej nebudem vyjadrovať, akurát potom ste prešli na Európsku úniu a potom k tej vašej obľúbenej téme zrušenej Generálnej prokuratúre, aj keď toto nie je téma Európskej únie, ale irituje ma ako človeka, ktorý už má nejaké tie roky odpracované, také tie poznámky, že bez tej Európskej únie by sme neprežili. A ako sme žili tisíc rokov dozadu? Ako sme žili v bývalom režime? (Ruch v sále.) Ako sme žili medzi vojnami, ako sme žili za Rakúska-Uhorska? Hej, to nám tuto stále niekto dával nejaké peniaze? Prečo máme mať takýto nejaký postoj k takýmto veciam?
A potom len krátka poznámka k pani Plavákovej, aj keď to je mimo rokovacieho poriadku. Ja skutočne sa nebránim sa stretnúť s vami aj s kolegami v nejakom salóniku tu v Národnej rade a vymeňme si názory, pretože v pléne ozaj sa to takto nedá a budem sa vás pýtať na jednu otázku, ktorá ma už dlhšie trápi. To je to, že mám jedno video z Dúhového Pridu z Nemecka, kde skupinka mužov, polonahých mužov a žien na verejnosti si pchajú umelé penisy do zadku. Či je to podľa vás v poriadku. Ale toto, prosím, odpovedať na tej debate medzi štyrmi-šiestimi očami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pani poslankyni Plavákovej za prednesenie pracovného životopisu. A vy ste povedali, že v žiadnom prípade neargumentujete zákonom FARA. A tuto tiež kolega spomínal, v ktorých krajinách sú, v tých totalitných krajinách takéto zákony. Aj keby v žiadnej krajine sveta nebol takýto podobný zákon, štát Slovenská republika má právo a povinnosť sledovať finančné toky rôznych organizácií, ktoré chcú pôsobiť v mimovládnom sektore. Máme právo a povinnosť, ešte raz. A, prosím, nepaušalizujte. My oceňujeme prácu mimovládnych organizácií, nebojujeme proti nim. Ja dokonca poznám jednu mimovládku z Kremnice, ktorá sa stará o rómske deti a má peniaze z rôznych zdrojov a dokonca časť finančných prostriedkov má aj od Nadácie otvorenej spoločnosti Georga Sorosa, a ja s tým nemám žiaden problém a oni nemajú žiaden problém zverejňovať svoje finančné toky.
Ale pani poslankyňa Plaváková spomenula, že ona deväť rokov pracovala v mimovládke, ktorá sa venuje právam LGBTI. U nás LGBTI komunita má dostatočné práva a presne toto je tá oblasť, ktorú ja považujem za spôsobilú v budúcnosti úplne rozložiť štát. A to by sme sa o tom potom mohli možno dlhšie baviť na inom fóre, ale napríklad v tejto organizácii by ma zaujímalo, odkiaľ tečú finančné toky a na čo sú používané.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Števulová, sympatická mladá dáma, predniesla veľmi pekne stavaný, štrukturovaný prejav, z rétorického hľadiska oceňujem. A odznela tam jedna informácia, ktorá ma tu s kolegom Ševčíkom, tak trošku pichla, že ste vlastne robili vy 10 rokov v mimovládnej organizácii, už som zabudol v akej a že mala pekne účtovníctvo a všetko bolo prehľadné. A tak sme sa tu zamysleli s Ivanom Ševčíkom, že či ste ešte stihli aj niekde inde pracovať.
A vlastne vy ste podľa tohto typický produkt mimovládnej organizácie, ktorá si vychovala človeka a potom ho dala na kandidátku progresívnej strany. A mňa by zaujímalo, keby ste mi aj potom v tej faktickej poznámke na konci aj vy povedali, koľko takýchto ľudí, koľko takýchto produktov z mimovládnych organizácií je vo vašej strane. Koľko percent poslancov bolo už v nejakej mimovládnej organizácii. Takže len toľko.
A ešte veľmi krátko sa dotknem druhej veci. Povedali ste, že v tom ´89. sme sa rozhodli budovať demokraciu, že predtým tu demokracia nebola. Opravím! Mali sme tu socialistickú demokraciu. Čiže demokracia s prívlastkom a to slovo, ten prívlastok socialistický dal tomu taký punc totality. A dnes tu vy budujete takzvanú tiež demokraciu s prívlastkom. Liberálnu demokraciu. A ten prívlastok liberálny je, má silný nádych totality. Ja budem rád, keď sa na tom všetci dohodneme, že budeme budovať demokraciu bez prívlastku. Ani kresťanskú, ani liberálnu, ani socialistickú, ani nijakú. Demokraciu, vládu ľudu na základe volených štruktúr občanmi.
Ďakujem pekne.

Som skutočne veľmi smutný z toho, že tu sa obviňuje predkladateľ aj pán Huliak, že klame a takéto veci zazneli od predrečníka alebo predrečníkov. Tak to určite nie. Je potrebné si uvedomiť, že vo verejnosti prudko, rýchlo klesá dôvera v niektorý typ takzvaných politických mimovládnych organizácií aj v ich, v úvodzovkách, dobré úmysly, že majú byť na pomoc vláde. Moc v každom štáte aj na Slovensku, samozrejme, sa odvíja od občanov. Máme moc výkonodarnú a zákonodarnú a následne štát, s čím si nevie ako keby rady alebo s čím potrebuje pomôcť, deleguje svoju moc, časť svojej moci na nižšie štruktúry. Je povinnosťou štátu sledovať finančné toky, ktoré do týchto štruktúr plynú. Zoberme si príklad, čo sa vlastne deje u nás. Idete do banky a už sme sa dostali tak ďaleko, že banka vás lustruje, keď si chcete vybrať peniaze, čo si idete kúpiť a načo si idete kúpiť, keď si vyberáte vlastné peniaze z banky. Dokonca v niektorých štátoch Európskej únie už keď niekto povie "idem si kúpiť byt", tak od vás žiadajú kúpno-predajnú zmluvu. Čiže súkromná organizácia si dovoľuje lustrovať občanov, na čo si ide použiť vlastné peniaze. A štát, ktorý má zodpovednosť, tak ten takéto právo ne... tomuto chcete uprieť právo, aby teda sledoval finančné toky v organizáciách, ktoré pôsobia aj vo verejnom priestore, ich zástupcovia sa objavujú na obrazovkách verejnoprávnej a súkromných televízií ako na bežiacom páse. Dokonca viacej ako vládni poslanci. Takže tu, naopak, je povinnosť štátu sledovať finančné toky a či náhodou za zahraničné peniaze, či už Putina, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)