Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. V mene pani ministerky Zuzany Dolinkovej by som chcel poskytnúť nasledujúcu informáciu.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Na území Slovenskej republiky je registrovaných viacero kombinovaných vakcín proti ochoreniu čierneho kašľa pre rôzne vekové kategórie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky eviduje krátkodobú nedostupnosť jednej z kombinovaných vakcín proti čiernemu kašľu do doby naskladnenia plánovanej dodávky od držiteľa rozhodnutia o registrácii vakcíny. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv vydalo rozhodnutie pre veľkodistribúciu, výdaj a používanie vakcíny Boostrix Polio, ktoré by podľa informácií od zástupcu držiteľa mali byť dodané na územie Slovenskej republiky koncom budúceho týždňa a následne na základe objednávok dodávané do verejných lekární pre potreby pacientov. Ministerstvu zdravotníctva bola doručená informácia od zástupcu držiteľa jednej z kombinovaných vakcín proti čiernemu kašľu Boostrix o dlhodobej nedostupnosti tejto vakcíny z dôvodu globálnych problémov v dodávkach. Na základe tejto informácie ministerstvo zdravotníctva začalo podnikať kroky pre hľadanie alternatívneho riešenia vzniknutej situácie oslovením zástupcu držiteľa ďalšej registrovanej vakcíny.
Ďakujem za vašu pozornosť. Skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som odprezentoval odpoveď v mene pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje o zavedenie telových kamier do priameho výkonu služby príslušníkov Policajného zboru na účel zabezpečenia videozáznamov o priebehu vykonania služobných zákrokov. Nedávny zámer spustiť takzvanú pilotnú prevádzku menšieho množstva telových kamier v počte 193 kusov bol zrušený, a to z dôvodu prehodnotenia pôvodného technického zadania nákupu telových kamier vzhľadom na využiteľnosť a rozsah potrieb viacerých útvarov Policajného zboru. V súčasnosti gestor problematiky – sekcia informatiky, telekomunikácie a bezpečnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vykonáva analýzu potrieb dotknutých útvarov Policajného zboru, ktoré budú špecifikovať svoje požiadavky na technické riešenie a na typ špecifických periférií, t. j. rôznych typov telových kamier nevyhnutných pre komplexné riešenie tejto problematiky v oblasti dokumentovania priebehu služobnej činnosti policajnými zložkami a zložkami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Výsledkom analýzy využitia videoanalytických služieb a telových kamier bude návrh komplexného riešenia danej problematiky v rámci rezortu ministerstva vnútra a Policajného zboru, t. j. hraničnej a cudzineckej polície, poriadkovej polície, dopravnej polície a železničnej polície v oblasti zabezpečenia zberu dát v priamom výkone služby príslušníkov Policajného zboru, archivácie a ďalšieho spracovania záznamov. Budú analyzované nasledujúce oblasti. Detekcia, t. j. nástroj na prvotný zber informácií a materiálov prostredníctvom video a zvukového záznamu, t. j. telové kamery umožňujúce nahrávanie hlasu a videa. Následne evidencia, t. j. bezpečné ukladanie záznamov vyhotovených prostredníctvom kamier, t. j. centrálne uloženie šifrovania archivácie na zákonom stanovené obdobie. A ďalší, ďalší krok bude inteligencia, to je komponent, ktorý poskytne automatizovanú analýzu a detekciu požadovaných informácií buď ako následné spracovanie a vyhodnotenie, alebo analýza dát v takmer reálnom čase z priameho premietania. A posledné, odpoveď, reakcia na zistené informácie z analýzy získaných dát, ktorá umožní rýchlu a cielenú reakciu pre jednotlivé policajné zložky a odvrátenie hrozby.
Aký je aktuálny stav projektu? Po prvé, prebieha základná finančná kontrola k predmetu pripravovaného vyhlásenia písomných konzultácií v súlade s rámcovými dohodami o poskytovaní poradenských služieb v oblasti auditu. Po druhé, ukončenie základnej finančnej kontroly a zadanie obstarávania poradenských služieb sekcie verejného obstarávania sa má uskutočniť do 26. 4. 2024. Po tretie, obstaranie zhotoviteľa je v predpokladanom termíne do 3. 5. 2024 a harmonogram dodávky v rámci prvej etapy je predpokladaný najneskôr do 3. novembra 2024.
V druhej etape, ktorá sa predpokladá realizovať do 3. 1. 2025 s výstupmi, by mala byť štúdia uskutočniteľnosti, ktorá by mala obsahovať najmä:
1. Úvodnú časť, ktorá by mala poskytnúť prehľad o cieľoch štúdie uskutočniteľnosti s identifikáciou jej hlavných výziev, príležitostí.
2. Podrobný opis plánovaného projektu vrátane jeho cieľov, rozsahu, technických požiadaviek a očakávaných výstupov.
3. Zhodnotenie trhového potenciálu projektu vrátane analýzy konkurencie, dopytu a trendov v odvetví, ako aj identifikácia cieľových segmentov a ich potrieb.
4. Hodnotenie technickej realizovateľnosti projektu vrátane analýzy potrebných zdrojov, technológie a odborných znalostí.
5. Zhodnotenie finančnej životaschopnosti projektu vrátane odhadu nákladov a príjmov, analýzy investičných návratností, cash flow, ziskovosti a rizík.
6. Posúdenie organizačnej schopnosti realizovaných projektov vrátane analýzy personálu, manažmentu, riadenia rizík a plánovania projektov.
7. Posúdenie právnych aspektov projektu vrátane analýzy príslušných právnych predpisov, licencií, povolení a zmlúv.
8. Identifikáciu hlavných rizík spojených s projektom a navrhnutie opatrení a ich riadenie a minimalizáciu.
9. Zhrnutie výsledkov štúdie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov.
Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami je nevyhnutné zabezpečiť aj silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky.
Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci úradu tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom. Do tejto problematiky spadá aj otázka obnovy Ukrajiny, ktorej sa momentálne veľmi aktívne venujem.
Vládny návrh zákona predstavuje nielen nástroj na plnenie týchto a ďalších cieľov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto podpredsedu vlády vytvorením samostatného úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Vládnym návrhom zákona sa tiež navrhuje ustanoviť splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ako stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Súčasne sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky bol ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín, pričom týmto nebude dotknutá pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Cieľom navrhnutých úprav je posilnenie postavenia národnostných menšín. Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje schvaľovanie zahraničných ciest štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré má schvaľovať ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2023 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2024.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 11 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. Ak si prejdete tú prílohu, tak predovšetkým sa to týka oblasti potravinárstva, pôdohospodárstva. V prílohe č. 2 je uvedený návrh jedného aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorý vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2024. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie možno predpokladať, že sa prijmú viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení v tlači 182.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
V tom úvodnom slove som sa tejto problematiky nedotýkal, ktorá odznela potom následne v rozprave, pretože chcel by som poďakovať predovšetkým pánovi spravodajcovi, ktorý navrhol tieto pozmeňujúce návrhy, pretože hľadali sme rôzne legislatívne riešenia tejto problematiky, ktorá je navrhnutá prostredníctvom poslaneckého návrhu v rámci tejto parlamentnej tlače. Je tam dostatočne zdôvodnené, že obe témy sa týkajú aj otázky hospodárskej súťaže a takto s takýmto spôsobom aj vzhľadom na časový tlak sme riešili túto problematiku prostredníctvom poslaneckého návrhu.
Tu chcem len povedať, že zvažovali sme, samozrejme, aj inštitút skráteného legislatívneho konania. Ak by k tomu došlo, tak tá diskusia, ktorá teraz odznela v pléne, by bola presne tá istá. Takže ja si myslím, že preto som aj nevstúpil do tejto rozpravy, pretože chýbal tam obsah opäť, opäť tu ide o politizáciu tejto problematiky. Tu naprávame v podstate babrácky stav predchádzajúcej koalície, ktorá tieto problematiky strčila do zákona, ktorý sa týka plánu obnovy, ktoré tam vôbec nemajú byť, sú to metodicko-účtovné záležitosti, takže tu by sme museli vstupovať do týchto legislatívnych procesov v rámci príslušného zákona pomaly každý mesiac, pretože je tam veľa zbytočných účtovných záležitostí, ktoré sa dostali do zákona. Takže niektorí poslanci by si mali spytovať svedomie, ktorí boli v predchádzajúcej koalícii, že takýto zákon je nekvalitný a treba ho takýmto spôsobom meniť.
Takže ďakujem pekne a ďakujem pekne za podporu a verím, že tento zákon aj s príslušnými návrhmi na doplnenie bude prijatý.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, máme tu pani poslankyne? Nemáme. Vážení páni poslanci, primárnym cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskej únie o súťaže schopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora, ktoré je známe aj ako akt o digitálnych trhoch a nariadeniach Európskej únie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Obidve nariadenia sú kľúčové pre strategickú autonómiu Európskej únie a jej členských krajín vrátane Slovenska. Strategická autonómia znamená viac odolnosti, ktorá nám pomôže prekonať krízy, viac vplyvu či viac ochrany našich záujmov a práv vo svete. Tiež znamená menej závislosti od tretích krajín.
Strategická autonómia, ktorú tvorí do veľkej miery aj digitálna agenda, nám umožní využiť potenciál, ktorý máme v oblasti ako hospodárska súťaž, umelá inteligencia, dáta či internet vecí. Zároveň nám pomôže nastaviť tie najvyššie štandardy a pravidlá, ktoré budú podporovať našich podnikateľov a chrániť našich občanov, a to nielen na Slovensku či v EÚ, ale aj za ich hranicami.
Príkladom vytvorenia štandardov a pravidiel je akt o digitálnych trhoch, ktorý apeluje na integritu na digitálnych trhoch prostredníctvom presadzovania práva hospodárskej súťaže a čestného správania online platformových služieb prostredníctvom ex ante regulácie. Toto nariadenie zavádza kritériá, podľa ktorých budú prevádzkovatelia určitých online platformových služieb kvalifikovaní ako strážcovia prístupu. V skupine strážcov prístupu sa aktuálne nachádzajú v prvej skupine sociálne siete, ako je napríklad Facebook, TikTok či Instagram. V druhej kategórii sú služby na odosielanie správ, ako je WhatsApp alebo Messenger. Potom v tretej kategórii sú webové prehliadače, napríklad Chrome a Safari. V štvrtej kategórii sú operačné systémy, ako je Android, iOS alebo Windows. A potom v piatej sprostredkovatelia rôznych iných online služieb ako YouTube, Google Play, Google Maps a iné.
Tieto platformové služby predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi. Následne toto predstavujú, títo predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi. Následne toto nariadenie ustanovuje práva a povinnosti týchto strážcov prístupu, vďaka čomu prispieva k ochrane našich občanov, ale aj podpore podnikateľov, pre ktorých sú platformy dôležitým obchodným partnerom.
Teraz sa dotknem tej druhej legislatívy, ktorá prispieva k našej strategickej autonómii vrátane ekonomickej bezpečnosti, a to je nariadenie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Vďaka Európskej únii je Slovenská republika súčasťou najväčšieho vnútorného trhu na svete s otvoreným trhovým hospodárstvom. Toto nariadenie sa zameriava na koncentrácie, postupy verejného obstarávania či iné obdobné situácie, pri ktorých je pravdepodobné, že zahraničná subvencia tento vnútorný trh naruší a vytvorí deformácie, ktoré poškodia priemysel EÚ a teda aj jej konkurencieschopnosť.
Cieľom tohto nariadenia je odstrániť regulačnú medzeru na vnútornom trhu, pokiaľ ide o deformáciu hospodárskej súťaže spôsobenú zahraničnými subvenciami z verejných zdrojov tretích krajín. Tým sa zároveň posilní riadne fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ a teda aj strategická autonómia. Orgánom príslušným na presadzovanie pravidiel vyplývajúcich z týchto dvoch nariadení je Európska komisia. Zároveň je ale potrebné, aby si členské štáty Európskej komisie určili príslušný orgán, ktorý bude s Európskou komisiou spolupracovať a ktorý bude zodpovedný za vykonávanie s tým súvisiacich povinností.
Návrh zákona reflektuje potrebné zmeny v právach a povinnostiach Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorý bude vykonávateľom a exekútorom týchto nariadení. Predovšetkým sa upravuje postup, konanie a kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v rámci úzkej spolupráce s Európskou komisiou pri uplatňovaní týchto nariadení. Je preto dôležité, aby bol Protimonopolný úrad Slovenskej republiky považovaný za dôveryhodného partnera.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
K tým otázkam, ktoré sa týkajú plánu obnovy, som už odpovedal v predchádzajúcich otázkach, dotknem sa predovšetkým tej kompetencie, ktorú som zo zákona zdedil pri nástupe do pozície podpredsedu vlády pre plán obnovy a čerpanie eurofondov i keď z kompetenčného zákona som bol stále podpredseda vlády pre legislatívu. Takže vykonával som aj niektoré úkony, ktoré, ktoré sa týkali kompetencie podpredsedu vlády Hollého, a je pravda, že v jeho kompetencii boli aj konzultačné služby, rôzna legislatívna činnosť, ktorá bola s týmto spojená a musím povedať, že prebieha veľmi dôsledné šetrenie zo stany Najvyššieho kontrolného úradu a týka sa to nielen konzultačných zmlúv, ale aj stavebného úradu, aj agentúry pre nájomné bývanie a v neposlednom rade aj novo prenajatého priestoru v priestoroch ´Leksajt´, obchodných priestorov blízko jazera Kuchajda, kde je veľa, veľa veľmi závažných zistení a NKÚ zvažuje dokonca aj niektoré trestnoprávne kroky. Takže čakáme na záverečnú správu a potom, samozrejme, budeme sa k tomu vyjadrovať aj z pozície môjho úradu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za otázku. Je pravda, že táto funkcia do vzniku úradníckej vlády vo vláde neexistovala. Sekcia plánu obnovy pôvodne vznikla na ministerstve financií, potom rozpadom Matovičovej vlády táto sekcia bola presunutá na Úrad vlády, keď sa predsedom vlády stal Eduard Heger a vznikom úradníckej vlády bola v rozpore s kompetenčným zákonom vytvorená funkcia podpredsedníčky vlády pre plán obnovy a čerpanie eurofondov a dá sa povedať, že táto funkcia vznikla v rozpore, v rozpore so zákonom. Navyše úradnícka vláda nemala, nemala kompetenciu meniť kompetenčný zákon, takže táto funkcia vznikla iba zmenou štatútu v rámci Úradu vlády a podľa toho názvu aj vychádza to, že čerpanie eurofondov bolo v kompetencii iného ministerstva, a v tom čase dochádzalo k zbytočným rozporom medzi úradom podpredsedníčky vlády a ministerstvom pre investície a regionálny rozvoj a digitalizáciu. Takže bol to nesystémový prvok, a to len pridávalo k zbytočnému politickému napätiu, čo sa týkalo čerpania eurofondov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Na začiatok by som chcel uviesť, že už pri príprave národného plánu obnovy strana HLAS - sociálna demokracia kritizovala jeho, jeho prípravu aj prístup, tak ako bol zostavený, pretože, bohužiaľ, treba skonštatovať, že pri príprave plánu obnovy bol prijatý skôr stranícky a centralistický prístup, pretože ako vieme, vtedajšie koaličné politické strany si rozdelili peniaze z plánu obnovy podľa výsledku parlamentných volieb a tieto, tieto peniaze potom podľa tohto kľúča smerovali do jednotlivých rezortov, podľa toho, ako boli obsadené politickými nominantami.
Taktiež sme kritizovali ten centralizmus, kde sme hovorili, že ten plán obnovy bol pripravovaný od bratislavského zeleného stola bez totálnej absencie diskusií s regiónmi a so zaujímavými združeniami. A v tomto sme sa mierne mýlili, pretože nielen od bratislavského zeleného stola, ale tento plán obnovy bol pripravený aj od bruselského stola, pretože boli tam veľmi často automaticky preklápané odporúčania Európskej komisie na ročnej báze, ktoré nie, nie vždy reflektovali tie, tie problémy, ktoré boli spojené práve s plánom obnovy, a to bola, ten hlavný cieľ bola obnova, obnova krajiny v spoločnosti a ekonomiky po COVID - 19, takže tieto ciele sa tiež často rozchádzali s tým, na čo bol tento plán obnovy určený.
Takže treba povedať, že od začiatku to bola zle zapnutá košeľa a teraz keď chodím po regiónoch, tak čím ďalej, tým viac počúvam ponosy od predstaviteľov samospráv, či je to, či sú to župy, či, či je to SK-8 alebo združenia alebo združenie ZMOS, ktorý veľmi kritizujú, že veľmi málo týchto finančných zdrojov bude plynúť do regiónov. V prvej fáze, samozrejme, prebehla predovšetkým tá reformná fáza, takže tá aktivita a možno taký ten pozitívny pohľad na plán obnovy bol hodnotený a reflektovaný z toho, čo sa tu podarilo prijať v parlamente a v podstate pred, predchádzajúca vládna koalícia nejaké tie reformné kroky urobila. Otázna je ich efektivita od aj, aj to, či Slovensko bude odolnejšie a obnovenejšie po týchto reformných krokoch, čo je tiež veľmi otázne, ale momentálne pre, prechádzame k implementačnej fáze konkrétnych investičných projektov.
Pripravujeme takzvaný semafor investičných projektov, a to bude veľmi červené pole, pretože ako vidíme na niektorých tých vlajkových veľkých projektoch, ktoré boli zverejnené momentálne, boli zverejňované proj... doteraz boli zverejňované projekty nad 50 miliónov, a vidíte ako, v akom stave sú Rázsochy, vidíte, v akom stave je Martin, pani ministerka zdravotníctva mala včera k tomu tlačovú konferenciu. Všetko je to postavené na vode, robilo sa piár, klepkali sa základné kamene, ale nerobili sa konkrétne kroky.
Takže tých projektov je oveľa viac a to, čo žiadajú regióny, ako je napríklad, aby do tých zelených projektov išli predovšetkým investície do zatepľovania budov alebo rodinných domov, tam je veľmi málo peňazí. Takže veľa peňazí sa vyčleňovalo na také projekty, ako boli reforma národných parkov a skupovanie pozemkov spriatelených priateľov exministra Budaja a podobné, podobné otázne, otázne aktivity. Takže treba sa pripraviť na to, že budeme musieť veľmi intenzívne komunikovať s Európskou komisiou aj o tom, ako cielene opäť flexibilne nastaviť reálnosť implementácie tých projektov, ktoré sú ešte časovo schopné byť zrealizované, a potom sa musíme pozrieť aj na to, aby sme stále čo najviac peňazí dostali do regiónov a pre potreby občanov a hlavne k skvalitneniu verejných služieb. Ako veľmi dobre viete, takisto dochádza k otázne, k otáznemu čerpaniu peňazí z, z dekarbonizačného fondu, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno pri tom prvom bode som mal uviesť na začiatku to, že pán minister Taraba je momentálne na klimatickom samite a, bohužiaľ, nemôže sa zúčastniť rokovania, takže poprosil ma, aby som ho zastúpil. Predpokladám, že tieto odborné otázky boli prekonzultované aj na výbore. Mám tú informáciu, že prebieha pracovná diskusia a, bohužiaľ, ako k tejto politizácii diskusie u niektorých poslancov nebudem sa vyjadrovať, pretože toto je čistá politizácia, to, čo tu predvádzate, takže ja ako tridsať rokov, ktoré som strávil v diplomacii, viem, že sa vedia riešiť veci diplomaticky a nie rôznym škriekaním v pléne. Takže, takže my si s pánom poslancom vyjasníme veci a potom sa budem, samozrejme, aj rozprávať s pánom Tarabom, aby sa jednotlivé otázky riešili odborne a po normálnej, kľudnej línii.
Takže chcel by som uviesť úvodné slovo k tomuto bodu. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu zákona je vypustiť problematické ustanovenia, ktoré umožňujú neoprávnené vymáhanie finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, prípadne zriadenie záložného práva na týchto nehnuteľnostiach, a to až po dobu tridsať rokov.
Existujúca právna úprava nerešpektuje právny stav daný výsledkom konania o určení povinnej osoby, rovnako nerešpektuje postavenie dedičov a reštituentov. Aktuálna právna úprava umožňuje neoprávnené vymáhanie finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu záujmových nehnuteľností vo vlastníctve subjektov odlišných od štátu. Nakoľko sa na sanáciu environmentálnych záťaží čerpajú finančné prostriedky z európskych fondov, ide o duplicitu financovania samotných sanácií. Dôsledkom tejto skutočnosti vzniká povinnosť vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých z fondov Európskej únie, čím vzniká riziko značných hospodárskych škôd.
Tieto ustanovenia, ktoré boli do zákona doplnené ostatnou novelou, sú zároveň predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Zároveň je nutné zdôrazniť, že následkom jestvujúceho právneho stavu je oslabená až ohrozená možnosť sanácie environmentálnych záťaží v dôsledku neochoty vlastníkov týchto nehnuteľností umožniť sanáciu environmentálnych záťaží, ako aj súvisiacich geolo.... ako aj súvisiaci geologický prieskum životného prostredia, čo môže ohroziť ústavné právo na priaznivé životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.