Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne.
Vážení páni poslanci, dámy poslankyne, snažil som sa zapisovať všetky vaše názory alebo také podnety. Ďakujem za veľmi vecnú debatu, ktorá len teda reflektuje, že snáď každý tu si uvedomuje, že vody a kanalizácie a ČOV sú veľmi vážna téma a naozaj Slovensko je v tomto zanedbané. Ak by niekto mohol ukázať prstom naľavo, napravo, tak som to ja, pretože som v tej funkcii iba rok, a teda naozaj my výsledky...
Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne.
Vážení páni poslanci, dámy poslankyne, snažil som sa zapisovať všetky vaše názory alebo také podnety. Ďakujem za veľmi vecnú debatu, ktorá len teda reflektuje, že snáď každý tu si uvedomuje, že vody a kanalizácie a ČOV sú veľmi vážna téma a naozaj Slovensko je v tomto zanedbané. Ak by niekto mohol ukázať prstom naľavo, napravo, tak som to ja, pretože som v tej funkcii iba rok, a teda naozaj my výsledky máme také, že môžem povedať, že my dávame do toho absolútnu prioritu. Najnovšie týždeň stará informácia, podarilo sa nám s Európskou komisiou vyrokovať, že nám prehodí ďalších 140 mil., ktoré mali byť na rôzne z môjho pohľadu nie tak prioritné veci ohľadom ochrany prírody, dali to do vody a kanálu. To všetko len vďaka veľmi intenzívnej komunikácii, ktorú s nimi mám od prvého dňa, čo som vo funkcii a všetky tie odborné v podstate stanoviská, ktoré im dávame, nerobia to na základe len nejakého názoru, ale všetko máme tvrdo vyargumentované. Myslím si, že je dobre, že si uvedomujeme, že tento zákon teda je výrazný posun vpred. Niekto hovorí, že mal by ísť ešte viac a niektorí zas aj hovoria, najmä z vodárenských spoločností, že ide moc ďaleko. 49-2
V každom prípade, to, čo môžem povedať a čo si musíme uvedomiť pre ďalšiu debatu, toto je tak zdedený, sa ospravedlňujem za slovo, bordel, že keď urobíme niekde krok, ktorý pôjde moc ďaleko, sa môže to zosypať ako domček z karát a to si treba povedať otvorene. Poviem vám jeden príklad. V tom zákone pôvodne sme mali návrh, aby vodárenské spoločnosti boli nútené doceniť ten majetok, áno, keď niekto dostane peniaze, tri milióny eur za kanalizáciu od nás a on to za jedno euro prevedie ďalej a oni si to nezohľadnia v účtovníctve, tak potom, samozrejme, že odpisy sú z jedného eura, idú na ÚRSO, majú tam jedno euro, tým pádom cena všetkého je nízka, lebo však náklady nevedia odôvodniť. No lenže teraz, keby sme urobili to, že a ja som to tam mal, ale môžem povedať, že v tej debate to viacerí potom najmä z ministerstva financií identifikovali, že treba to dobre premyslieť.
Ak by tam bol termín povedzme, že do konca roka ich zo zákona prinútime, lebo však to oni vedia naceniť veľmi rýchlo, zrazu im vyskočí majetok, aktíva o miliardy, o miliardy a z toho vznikne daňová povinnosť, čo by bolo okej, lebo oni na tie dane mať nebudú, tak ich vieme na základe daňovej exekúcie zobrať pod kontrolu. Čo som povedal, že v poriadku, tak im vyrubme dve a pol miliardy daní a je to naše naspäť v rukách štátu. No lenže čo urobia oni, že pôjdu na ÚRSO a tých dva a pol miliardy zase hodia a vráti sa to ľuďom. To znamená, ak tu začneme korektne rozprávať ľuďom, že my tu máme zavarené na totálny problém a nebudeme to politicky zneužívať, ja som ochotný ísť do tej debaty. Pretože keby sme takto, ešte raz hovorím, plynofikovali Slovensko takýmto tempom, jak to odkanalizovávame a bolo by sa to dialo s tým, že to vystavenie plynových rúr je niekoľkonásobne drahšie ako dodávka plynu, tak by to v živote nikto nepostavil. Keby envirofond v minulosti mal odplynofikovávať Slovensko, dodnes neni plyn skoro nikde.
A teraz keď sa pozriete, a to ja ďakujem za tie príklady, čo tu hovoríte, že kde ako, kde neni kanalizácia, ako to ľudia vnímajú a pri každej jednej vete, pani poslankyňa, ste pomaly povedali, štát, že štát nedal. Oni projekty majú, ale štát nedal, druhí chcú rozšíriť, ale štát nedal. A to je tá pointa otázky, tak teda kto to má platiť? Majú to platiť tie vodárenské spoločnosti, majú to platiť tie mestá a obce alebo to má platiť teda ten štát? A keď to má platiť len ten štát, tak ja sa pýtam, prečo to nevlastní ten štát? Ak všetci majú chodiť za nami a my máme byť tí zlí, lebo však ja som tam nalial 600 miliónov tento rok, doteraz sa tam nalievalo ročne 30-40 miliónov, ale stále štát, štát, štát, tak to aj ja viem robiť poštára. Aj ja viem sa tváriť, že viete čo, potom o čom sú tie samosprávy? Tak nech sa vzdajú toho, nech nám to vrátia, nech povedia, že nevedia ani meter rúr postaviť. Nech neklamú svojich voličov, nech nehovoria, že čo oni pre to robia. No nerobia pre to z veľkej väčšiny nič. Áno, keďže je tu deficit 10 miliárd na vode a kanáli, však to bolo povedané. Na 10 miliárd je hodnota kanálov a vodovodov, ktoré nám tu chýbajú a my tých 10 miliárd k dnešnému dňu nemáme. Teraz sme tam dali 600 miliónov tento rok, ale treba povedať, stále bude veľa obcí, ktoré povedia, ja som si dal žiadosť, nedostal som. Takto to bude trvať roky a potom keď aj dostanú, tak sa vrátime do momentu, že zase už strieľajú tie potrubia, ktoré sme splatili predtým.
A tu sa vraciame teraz k otázke napríklad, keď mi napíšu z miest a obcí, že prečo nedávame peniaze na osvetlenia obcí. No preto, pretože osvetlenie, keď si niekto vymení, ja viem, že to je krásna vec vymeniť si osvetlenie, mať tam tie ledkové. Lenže to osvetlenie on keď si vymení, on ušetrí dve tretiny na cene elektrickej energie. Ja sa pýtam, prečo z envirofondu my by sme mali mať výzvy, keď Slovensko je neodkanalizované, keď máme pomer taký, že tú kanalizáciu vám dneska banka nevie refinancovať, pretože to je stratová vec.
Takže odpoveď, toto je celé len platenie dier. Ak si neuvedomíme, pokiaľ tá cena nebude taká komodita, že tá obec vie ísť aj do banky a povedať, ideme postaviť vodovody, dá sa to, je tu splátkový kalendár, všetko to vychádza, ale dnes to nevychádza. A nevychádza to preto, lebo povedať pravdu ľuďom, že tá cena vody je taká, že nič sa za to nedá postaviť, tak je politicky senzitívna, citlivá vec. A na tomto skončil môj paragraf o tom, že poďme im prikázať oceniť majetok. Dostali ste za ťažké miliardy majetky a výsledok je, že áno, ale potom oni to hneď pretavia ľuďom. Treba si to povedať, ale my sa tomuto nevyhneme, hej? Takže to je jedna vec. Ale to len chcem povedať, že s tým v princípe súhlasím a nikto pred tým neunikne.
Druhá vec, otázky, že prečo by mal stáť úrok v envirofonde, že sme zvýšili z 0,1 na 0,5 %, dokonca niekde sme ho dali na 2%. Ja nevnímam envirofond ako banku a naozaj ak niekto si myslí, že obce, ktoré cez envirofond vedia získať naozaj úvery za podmienok, ktoré by nikdy v živote nedostali, a to po prvé, úvery z envirofondu sa nerátajú do celkového zadlženia obce, to je prvá vec. A druhá vec, my môžme dávať úvery aj obciam a mestám, ktoré už sú dávno jednou nohou aj dvomi takmer v bankrote, ktoré sú predĺžené, ktoré už by nedostali absolútne nič.
A teraz, viete, stále je to úver, tento rok myslím, že máme v envirofonde linku, ktorú nám uvoľnilo financie do 60 miliónov eur, no ale je to stále úver. A teraz môžem vám doniesť niekedy zo srandy tie projekty, ktoré tam sú.
Tak viete, za 0,1% úrok, keď je inflácia 3-, 4-, 5 %, to je so splatnosťou 20 rokov, tak to len na papieri znamená, že to mesto a obec vráti v podstate zlomok iba z toho. Ale to, o čo ide, že väčšinou to žiadajú častokrát obce, ktoré veľmi dobre vedia, že by nikde žiaden úver nedostali, lebo veľmi zle hospodária so svojimi financiami a na poslednú chvíľu ich napadne envirofond. A napríklad teraz niekto príde a dá mi tam povedzme žiadosť, že on si chce obnoviť zámkovú dlažbu za nejakú, vždy dáte tomu nejaký príbeh alebo dá tam trochu medzitým hrubšiu zelinu s trávičkou, tým pádom to je envirošetrnejšia dlažba. Prečo ja by som im mal, keď nemáme odkanalizované Slovensko, púšťať na toto úvery. Takže ja si nemyslím, že my by sme mali byť nejaká akože teraz banka na konci dňa. Potom o päť rokov prídeme, viete, on to použije teraz len na to, aby bol znovuzvolený. Občania nevedia, ako došiel k tým peniazom, ale stále je to úver a ten úver v určitom momentne, stane sa, že budeme musieť zase platiť my za tie obce. To znamená, možno, ja neviem, je to moja chyba, že strážim tie verejné financie tak, že ak niekto príde a povie, že pozrite, nemáme projektové dokumentácie, tam je úrok 0,1 % pretože naším cieľom je, aby si obce brali peniaze na budovanie kanalizačných projektov, lebo ich nemajú. A tam ich motivujeme, aby si toto brali.
Ale ja neviem motivovať obce, že poďte si postaviť nový, ja neviem, záhradku okolo nejakého pomníka a ja vám dám na to 2 %. Toto neni priorita pre aspoň vedenie rezortu životného prostredia pod mojím vedením. Takže v tomto my ich absolútne v ničom nediskriminujeme, práve naopak, chceme, aby tie úvery išli iba tam, kde to má význam práve z pohľadu tejto problematiky.
Pokiaľ ide o tú kontrolu, čo hovoríte, máte úplne pravdu. Dnes zákon, čím je viac kontrol, dnes sú naozaj tuším tri subjekty, ktoré môžu vodárenské spoločnosti kontrolovať, len výsledok je, že zákon nepozná pomaly, že čo akú sankciu môžu dostať. Tak kontrolujete niečo a neviete udeliť žiadnu sankciu, to znamená, je to nevykonateľné.
Áno, toto riešiť budeme tiež, v momente, ako sa okolo toho bude dať nejaký jasný koncept.
Pokiaľ ide, pán Lackovič, ja úplne bez ohľadu teda na to, že by ste to povedali, veľa ľudí si myslí, že keď počuje odbor starostlivosti o životné prostredie, že za to je zodpovedné životné prostredie. To je tá anomália na Slovensku, že tieto odbory, ktoré sú na okresných úradoch, so životným prostredím nemajú nič. Je to riadené ministerstvom vnútra. Ťažko to na prvé počutie ľudia pochopia, keď sa stavia baterkáreň v Šuranoch, všetci si myslia, že keď tento odbor sa k niečomu vyjadril, že životné prostredie a Taraba, ty si dovolil toto, veď my s tým nič nemáme. Je to ministerstvo vnútra a ministerstvo vnútra je za to, my to môžme metodicky usmerňovať, ale ja plne súhlasím s tým, my to vidíme. Ja tú tému sa budem snažiť otvoriť. Podľa mňa by to malo ísť pod životné prostredie, pretože nestíhajú. My napríklad máme veľa odborníkov na inšpekcii životného prostredia, ktoré je v rámci konsolidácie, ja si viem úplne predstaviť, že by išli robiť na tie odbory na okresy starostlivosti o životné prostredie, aby sme ich ponechali v systéme, aby sme len teraz nešli tabuľkovo, že dajte dole, ja neviem, 20 % ľudí. Naozaj tí ľudia, keby boli, my vieme, kde zlyhávajú tie procesy, kde to dlho trvá. Presne toto. To je anomália, že tu čakáte na nič, normálne že na nič čakáte tisíc dní a ten úrad niekde má termín. A napíše vám potom vždy nejaké fiktívne dožiadania a predlžujú si termíny a termíny. Toto je absolútny problém, a preto napríklad aj zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý sme dávali, tak mal práve tento zmysel.
Ja som rád, že Ústavný súd, keď ste ho ako opozícia ten zákon napadli, tak tam nevydal žiadne predbežné opatrenie. Ten zákon je úplne v poriadku a jeho účelom aj bolo to, aby sa svojvôľa úradníkov len preto, že niekto napíše, že jemu sa niečo nezdá alebo niekto mu je nesympatický, aby to nevedel naťahovať o mesiace. Takže toto je tiež veľmi dôležité.
Pokiaľ ide o otázku pána Hlinu, že prečo tam spomíname Slovenský vodohospodársky podnik, je úplne pravda, že ten podnik bol desať rokov katastrofálne menežovaný. To bol taký nejaký podľa mňa polokomunistický podnik, kde bolo viac ako 3 300 ľudí zamestnaných a proste staré stroje, staré všetko. Snažíme sa tento rok, teda už minulý v podstate, sa dostal do dobre kondície. Nakupujeme stroje, čistíme, áno, korytá, lebo to by čistiť už dávno mali, čo nerobili. Ale o čo ide, neplánujeme stavať cez SVP kanalizácie. To, čo plánujeme robiť, je alebo chceme mať možnosť to teoreticky robiť, predstavte si, že dôjdete na juh Slovenska a na juhu Slovenska máte 25-30 obcí, ktoré treba odkanalizovať a vytvárajú nejaký geografický celok. To je presne to, čo tu bolo povedané, keďže sa doteraz Slovensko nesystémovo odkanalizovalo, tak sa stala vec, že nejaký starosta si vybavil kanalizáciu, lebo poznal, tak dostal kanalizáciu do jednej dediny, ale zabudli odkanalizovať hneď vedľajšiu dedinu, ktorá leží medzi tou dedinou a ČOV-kou. To znamená, máte prípady dedín, ktoré sú, majú postavenú kanalizáciu a nie sú napojené na ČOV-ku a naďalej fungujú na žumpách. Keď ste išli pripojiť tú druhú dedinu, tak ste zistili, že už sa nedá napojiť na ČOV-ku, lebo nerátali s tým, že tá ČOV-ka niekedy bude mať toľko dedín pripojených. Takže preto, keď napríklad teraz urobíme Oravu a ostatné lokality, už to berieme komplexne, že vieme, aká je kapacita požiadavky tých ČOV-iek a začíname od tých ČOV-iek. No lenže to, čo je problém, že nájsť si projektovú dokumentáciu pre jednu obec, si obec vie, ale nájsť odkanalizovanie 35-40 obcí, to neviete urobiť po jedných obciach, na to väčšinou musí urobiť projekt vodárenská spoločnosť. A teraz vám vodárenská spoločnosť povie, že ale nás táto lokalita teraz nezaujíma, pretože to neni priorita. Žije tam, ja neviem, málo ľudí alebo neviem, z akého dôvodu, a preto je pre nás ako štát oveľa efektívnejšie, aby SVP mohol robiť na alebo objednať si projektové dokumentácie v lokalitách, kde dnešný deň je situácia, že môžme im aj povedať, že tu máte peniaze, oni to nevedia postaviť, lebo nemajú projekty. A dať dokopy 35-40 dedín sa nedá inak, ako cez nejaký subjekt, ktorý má právo budovať vodárenskú infraštruktúru a dnes sú to len vodárenské spoločnosti. To znamená, to je len pre možnosť, aby sme naozaj že skrátili časť prípravy niektorej lokality. Ale naším cieľom absolútne nie je, aby teraz sa rozširovala táto činnosť.
Takže otázka, to, čo je ešte jednu vec, myslím si, že treba aj sa otvorene rozprávať, keď ste tu, pani poslankyňa za Progresívne Slovensko, hovorila tie príbehy o tom, že pitná voda a že ľudia si chodia, musia si chodiť kupovať do obchodov, je tu aj druhá téma, ktorá s týmto paradoxne teraz nesúvisí, ale treba si to povedať na rovinu, a to dobudovávanie aj inej kritickej infraštruktúry, a to je napríklad na východnom Slovensku sa baviť o tom, že kde je záložný zdroj pitnej vody, čo je dnes len Starina. Predstavte si, že vedľa Stariny ide cesta, kade chodia normálne kamióny s chemikáliami, nedajbože ten jeden kamión sa vykydne a východné Slovensko, ja to hovorím dlhodobo, je bez vody. Ja som išiel za pánom Majerským, bol som dva mesiace vo funkcii, prišiel som na VÚC, ja som si myslel, že to tam niekoho na východe trápi, ja som zistil, že to trápi len mňa asi. Prišiel som tam a pán Majerský mi tam vysvetlil, že oni nechcú žiaden tichý potok, že načo. Projekt, ktorý ak nebude postavený pre východné Slovensko, áno, niekto má možno víziu, že my len hĺbkové vody budeme čerpať, ale čerpať hĺbkové vody na dodávku vody to práveže neni žiaden pokrok, to je späť logika dodávania vody pitnej. A podľa mňa si treba otvorene povedať, áno, niekde to bude stáť tri domčeky, niekde desať, niekde 20 domčekov, ale pokiaľ tu budeme robiť tú hystériu, jak napríklad ste robili pri tom Málinci, čo už aj tam tí ľudia pochopili, jak ste ich tam doblbli, tak v tom momente my sa nikde nepohneme. A preto je dôležité ľuďom hovoriť pravdu a to, čo hovorím ja, nech sa páči, u mňa dvere máte otvorené.
Skryt prepis