Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nebudem obšírnejšie hovoriť, včera sme sa k tomu v celku detailne vyjadrili.
Ide o návrh zákona, ktorým sa posúva povinnosť, ktorá mala nastať od 1. 1. 2024, sú to rôzne skôr administratívne úkony a certifikačné povinnosti. Pokiaľ ide o malé čističky odpadových vôd, realita je taká, že jedná sa na Slovensku o desaťtisíce čističiek, najmä ide o tie, ktoré sú do 50 ekvivalentných obyvateľov, to znamená, ide o nejaký buď jeden-dva bytové domy, ktoré sú niekde na periférii poväčšine alebo teda mimo zón, kde existujú centrálne kanalizačné sústavy. Problém je, že už dnes evidujeme napriek tomu, že ten zákon teda má, samozrejme, dobrý účel, aby sme mali prehľad o kvalite týchto ČOV-iek, problém je ale ten, že buď ľudia o tom nevedia, zle sa to odkomunikovalo, alebo nie je tam dostatočná vôľa. Vidíme, že napriek tomu, aké sú evidované stavy tých ČOV-iek, nedochádza k vypĺňaniu tých častokrát takých detailných byrokratických náležitostí a realita je potom taká, že od 1. 1. 2024 by malo dôjsť k uzavretiu týchto ČOV-iek, čo vie narobiť aj dosť podstatné environmentálne problémy. Samozrejme, že medzi tými ČOV-kami sú aj také, ktoré nefungujú, je to, je to na úlohe štátu, aby sme v 2024 našli mechanizmus, aký uplatnime na čo najefektívnejšie plnenie týchto žiadostí.
Plne súhlasím aj s nejakými námietkami, ktoré tu zazneli, že nemali by sme dávať do zákonov ako keby nejaký predpoklad, že ak nesplníte si podmienky, tak sa to dá donekonečna posúvať. Mne to osobne tiež prekáža, preto zákony za ministerstvo životného prostredia, môžem garantovať, budeme stavať tak, aby ak sa tam dá nejaká lehota, tá lehota, po prvé, bola realistická, bola objektívna, bola potom následne, aj jej plnenie vymáhané a aj napriek tomu, že teda úradníci na ministerstve životného prostredia navrhli tento posun do roku 2028, nevylučujem, že ak v spolupráci, kľudne aj s vami s opozíciou, nájdeme mechanizmus, akým vieme tých ľudí lepším spôsobom konfrontovať s touto zákonnou realitou a budeme mať aj dostatočné schémy, napríklad viem si predstaviť na envirofonde na opravu alebo na výmenu týchto čističiek alebo teda cez schémy eventuálne ako sme teraz na východe Slovenska dávali oprav dom, kde sme 62 obciam našli riešenie, ktoré im riešilo problém napríklad po krupobití alebo po tom zemetrasení, možno sa podarí aj tu nájsť nejakú takú schému, že pri oprave toho domu by sa vedela aj časť poriešiť napríklad vylepšením kvality týchto individuálnych ČOV-iek.
No a, samozrejme, najväčší náš cieľ je, aby sa nám podarilo odkanalizovať čo najväčšie územie na Slovensku. V tejto veci vás ubezpečujem, že prebieha veľmi intenzívna, ad jedna, komunikácia s obcami a mestami. Po druhé, hľadáme čo najjednoduchšie nastavenie tých schém pre čo najväčšiu lokalitu, aby sme nemuseli od obce k obci, ale aby sme to vedeli po desiatkach obciach robiť naraz. S pánom podpredsedom vlády Kmecom k tomu vedieme intenzívnu komunikáciu, myslím, že sme na dobrej ceste.
Takže chcem všetkých ubezpečiť, cieľom tohoto posunutia nie je brániť či už tomu, aby sme garantovali kvalitu odpadových vôd cez meranie aj kvality fungovania týchto ČOV-iek, individuálnych ČOV-iek, ale aby sme zohľadnili realitu, že takto nastavený teraz zákon, ako bol v rýchlosti prijatý pred, myslím, v roku ´22 to bolo, tak spôsobuje teraz pri jeho naozaj že detailnom pohľade veľký environmentálny problém, pretože potom budeme konfrontovaní s viac ako desaťtisícami individuálnych ČOV-iek, ktoré by mali byt odstavené a penalizované.
Ďakujem.

Dámy a páni, prišiel som do parlamentu s návrhom zákona, ktoré, ktorý napadla aj pani prezidentka úplne správne na Ústavnom súde. Je to zákon, ktorý zabránil na Slovensku vykonávanie envirozáťaží. Envirozáťaží, čo je jedna z najväčších položiek v eurofondoch, ktoré sú vyčlenené na to, aby Slováci nemuseli piť toxickú vodu, nemuseli dýchať toxický vzduch a vystúpilo tu práve Progresívne Slovensko, ktoré povedalo, že moja chyba je, že sa zbytočne rýchlo ponáhľame niečo s týmto robiť. Včera som bol v televízii, kde sme počúvali, že Slovensko sa nehumánne správa ku kaprom na Vianoce a ona tu, poslankyňa za Progresívne Slovensko, vystúpi, jej nevadí, že na Slovensku mrú ľudia, 20-tisíc ľudí zbytočne zomrie na Slovensko, na Slovensku kvôli týmto environmentálnym záťažiam. Im nevadí, oni chcú, drahí Slováci, aby ste umierali ešte dlhšie, oni nechcú mať ministrov, ktorí budú robiť niečo v prospech vášho zdravia. Oni chcú, aby prepadali eurofondy. 420 miliónov eurofondov prepadlo minulý týždeň kvôli Budajovi, ktorý o tých envirozáťažiach rozprával, a neurobili nič. Ešte schválili návrh zákona, ktorý zabránil tomu, aby sme tie envirofondy mohli čerpať.
Vy sa pýtate, že aké ohrozenie ekonomického charakteru. To, že teda vám nezáleží na ľudských životoch, to už nechajme bokom, vy ste, samozrejme, citliví iba na také veci ako napríklad, máme tam jeden projekt teraz, dámy a páni, viete, ako znie ten projekt? Rehabilitácia bocianov. (Smiech.) Rehabilitáciu bocianov najnovšie si vymysleli, samozrejme, že vám to nepodpíšem (reakcie z pléna), a samozrejme, že to nepodpíšem, áno, aj vám, aj vám, môžme si pozrieť, pán Štefunko, aj vám. Nepodpíšem, nič takéto veci nepodpíšem. Môžte si to dať za Progresívne Slovensko, ako chcete, ste sa tam všade natlačili do týchto vecí, všade.
A pokiaľ ide o otázku, pokiaľ ide o otázku, že či máme sa starať o zdravie občanov, ja si myslím, že to je priorita ministrov vlády Slovenskej republiky. Ak vám sú ukradnutí, nevadí, najlepšie, keď mudrujete niekde z Bruselu ako vaši poslanci a, takže toto berte od nás, toto nás odlišuje. Vám je to, tu pozrite, táto pani sa smeje dokonca, keď hovoríme o zdraví občanov Slovenskej republiky. Vie veľmi dobre, pozrite s kamerami, zoberte si ju, jej to je na smiech, že 20-tisíc ľudí tu zomiera.
A teraz sa bavme, kde sú tie ekonomické. Lebo rozumiete teda číslam, životy sú vám ukradnuté, tak číslam. Problém je, hospodársky to treba riešiť preto, pretože ja som sa to tu snažil vysvetliť, ak čerpáme eurofondy a zároveň dáte do zákona, že prikážete vlastníkom, aby zobrali svoju finančnú zodpovednosť za skládky, ktoré nespôsobili za environmentálne záťaže, ak toto urobíme, tak my máme dnes situáciu, že Európska únia nám môže zastaviť čerpanie eurofondov. Pretože my dnes žiadame Európsku úniu, aby nám preplácala niečo, čo zo zákona, zo zákona aspoň formálne na papieri majú platiť ľudia. Tak potom treba povedať, že nemáme najmenší záujem o to, aby sme čerpali enviro... eurofondy, že chcete teda, aby čo najdlhšie tu tie skládky špinavé tu boli, tie toxické záťaže, zrejme len chcete sa chodiť len fotiť k tým sudom na ďalších 10-20 rokov. Ale nehnevajte sa, ja som rád, že poslanci vládnej koalície sú nastavení tak, že nechcú, aby tu ľudia zbytočne týmto toxickým skládkam, týmto toxickým environmentálnym záťažiam boli vystavení, berte to ako realitu a pokiaľ ide o ekonomické hrozby, ktoré z toho vyplývajú, tak už keď vám nestačí to, že dnes nám môžu byť kedykoľvek zastavené eurofondy z pohľadu čerpania, pretože tá schéma dnes je nastavená podvodne, nemôžete na tú istú vec v teoretickej rovine čerpať z dvoch zdrojov.
Takže všetkých ostatných prosím, aby ste podporili tento návrh zákona, úplne sa stotožňujem s prezidentskou kanceláriou, ktorá nebude tiež, myslím si, proti tomu, pretože ony sami napadli ten pôvodný návrh zákona na Ústavnom súde. Takže myslím si, poďme riešiť reálne veci, ja nič nemám proti rehabilitácii bocianov, ale začnime najskôr ľuďmi a keď budeme mať na Slovensku všade krásne zelené prostredie, čisté vody, odkanalizované obce, budeme mať čistú vodu, tak potom riešme aj, aj motýle, riešme čokoľvek, myslím si, že včera som dostal tú tabuľku, 75 miliónov išlo na takéto podobné projekty. Myslím si, že ak to pôjde do ochrany životného prostredia, z ktorého niečo budú mať aj ľudia, nebude to vôbec zlé.
Ďakujem.

Dámy a páni, tak kým v porovnaním s tým predošlým zákonom tento druh je naozaj čerešnička, pretože v roku 2022 z dielne pána Budaja sem prišiel návrh zákona o environmentálnej záťažiach, ktorý spôsobil dve neskutočné komplikácie, na základe ktorých sa na Slovensku zastavila akákoľvek činnosť v oblasti odstraňova... odstraňovania envirozáťaží a vytvorilo to výrazný problém aj pri čerpaní eurofondov. Chcem podotknúť, že v roku 2023 z dielne ministerstva životného prostredia prepadlo 420 mil. euro, ktoré sme museli, lebo boli nevyčerpané aj vrátane toho, že sme nečerpali kvôli tomu, že je tu nefunkčný zákon. Čo sa udialo?
Udialo sa to, že predošlá vládny garnitúra došla s nápadom, že nech za odstraňovanie environmentálnych záťaží finančné bremeno nesie vlastník pozemku. Znie to úplne perfektne, len zabudli na jeden taký prípad, ktorý na Slovensku je veľmi častý, že predošlý režim ľuďom skonfiškoval pozemky a po osemdesiatom deviatom, keď im tie pozemky vrátil, tým nevinným ľuďom, tak na veľa tých pozemkov zostala environmentálna záťaž, ktorú oni nespôsobili, ktorú spôsobil niekto počas toho, kým oni nevlastnili ten pozemok. A teraz prišiel pán Budaj s nápadom, že nech títo nevinní ľudia, ktorým štát niekedy zobral pozemok, potom im o 45 rokov ho vrátil, medzitým im tam urobili environmentálnu záťaž cez rôzne ilegálne skládky, aby platili milióny podľa toho, koľko mali teda smoly, že im zobrali pôvodne tých pozemkov, niekedy aj desať miliónov eur. Obyčajná rodina by mala platiť za sanáciu tejto skládky z toho, toto zaviedol tento zákon.
Keďže tí ľudia nechceli mať žiadne finančné bremeno, žiadne finančné bremeno na odstránenie skládky, ktorú nespôsobili, tak jediné, čo im zostalo a čo mohli urobiť, že zakázali komukoľvek vstúpiť na ten pozemok, lebo už keď sú vlastníci pozemku, takže nevedela sa robiť žiadne odstraňovanie envirozáťaže, lebo sa nevedeli žiadne stroje na tie pozemky dostať. A takýmto spôsobom pán Budaj a celé vedenie, Kiča a všetci títo lumeni, zablokovali odstraňovanie envirozáťaží na Slovensku. To je po á.
Ale po druhé, aby to nebolo málo, spôsobili ešte to, že na jednej strane chceli čerpať eurofondy na čerpanie, na odstraňovanie envirozáťaží a v tomto zákone, ktorý v 2022 schválili, prikázali vlastníkom, aby platili za odstraňovanie envirozáťaží. Toto je dokonalá verzia podvodu, že zoberiete na jednej strane enviro, teda eurofondy na odstránenie envirozáťaže a zároveň zo zákona na tú istú vec prikážete z druhého zdroja, aby ste dostali peniaze. Takže nám hrozí, ak by sme toto nezmenili a vďaka pani prezidentke, chcem aj oceniť okamžite to dala na Ústavný súd, pretože, pretože keby sme toto neodstránili, tak hrozí nám nieže, toto je reálna, to je reálna vec, že nám budú pozastavené čerpanie eurofondov v oblasti environmentálnej politiky a, po druhé, nepohneme sa v odstraňovaní tých envirozáťaží nikde. Takže všetky tie fotečky, ktoré si pán Budaj robil pri tých gudrónových kadejakých jamách alebo pri tých sudoch v tom Chemko Strážske a podobne, tie sú tam stále, nikde nič s ničím nepohli, všade tie kyslé dažde keď idú, tak všade tie toxické látky idú do spodných vôd, idú do riek, idú všade. Fotečky síce vznikli, ale nespravili z toho vôbec nič. Jedine, čo urobili, že z nás urobili hlupákov Európy, pretože takúto novelu naozaj svet ešte nevidel.
Takže v skrátenom legislatívnom konaní to dávame preto, aby konečne tie stámilióny, ktoré na toto sú, sa mohli začať čerpať, aby sme nemuseli tak ako na predošlom rokovaní vlády 420 mil. euro dať na sanáciu cien energií len preto, lebo by prepadli do Bruselu. Takže takto to tu fungovalo, preto verím, že nikto nespochybní, prečo to ide v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Hlina, ja úplne s tým súhlasím, že športom na Slovensku sa stalo, že sa prijíma legislatíva a všetci na trhu predpokladajú, že veď keď nesplníme nejaké termíny, tak zakomponujú do toho celého, že si vybavíme nejaký odklad. Začína sa z toho stávať podľa mňa normálna pracovná metóda a problémy vidím dve.
Po prvé, častokrát sa dávajú lehoty, ktoré sú nerealistické. Keď si dáte nerealistickú lehotu úplne od začiatku, tak je úplne očividné, že potom tí, ktorí tomu rozumejú, tak si povedia, že veď v tejto lehote sa to nedá zrealizovať. Pretože nejaký hlúpy minister, ktorý nikdy nič nepostavil, si povie, on by to urobil ako napríklad pri NBÚ pri tej mechanicko-biologickej úprave, kde si povie napríklad Česká republika, že to je úplne slepá ulička, že tou cestou ani nepôjdu, lebo to vyvolá investície iba na Slovensku, prosím pekne 240 mil. euro na úpravu komunálneho odpadu. A Česi si povedali, je to slepá ulička, nejdeme touto cestou, ideme rovno stavať zariadenia na v podstate tepelné, tepelnú likvidáciu alebo extrahovanie tepla a energie z odpadu.
Takže keď príde sem nejaký minister, ktorý je, velí ministerstvu plného aktivistov a chce vyzerať v Bruseli, lebo raz za rok tam ide, a chce sa ukázať, že vy v Európskej únii to chcete až od roku 2032, my to urobíme na Slovensku od 1. 1. 2024. Tam má peknú fotku, tuná si urobia, schvália to, potom tuto urobí vonku tlačovku, povie, my budeme o sedem rokov, o šesť rokov, o päť rokov lepší ako celá Európska únia. Darmo si to dajú do zákona, každý, kto v tej realite funguje, od začiatku vie, že sa to urobiť nedá. Takže to, to len na margo, lebo tu bolo spomenuté to takzvané MBÚ, tak chcem vás, pán kolega, teda kľudne sa postretávajte so všetkými, ktorí v tom NBÚ teda niečo už urobili, nech vám to vysvetlia, že prečo na Slovensku od 1. 1. 2024, a to už je o rok posunutá lehota, sa absolútne to zrealizovať ani len nedalo.
Druhá vec, ktorá je, ak tento zákon, však máte právo ho neschváliť, kľudne ho neschváľte, toto nie je o tom, že nebudú ČOV-ky, realita je taká, tak keď niekto má ČOV-ku pre malé ekvivalentné jednotky, šesť, osem, desať, tak poväčšine sú to niekde vzdialené lokality, ktoré nie sú, ktoré nie sú napojené na systém odpadových vôd. Potom štát skôr mal za úlohu, keď toto robil, a mimochodom to urobil časovo tak, že, že účinnosť toho zákona prišla príliš neskoro do platnosti oproti tomu, čo od tých ľudí vyžadovali. To je skôr o tom, že oni od tých ľudí žiadajú nové a nové dokumentácie a papiere. A áno, realita je taká, že častokrát aj charakter tej lokality, aký je, aj možno ten charakter ľudí alebo typ, ktorý tam je, bavíme sa o desaťtisícoch jednotiek, si povedia, že oni to robiť nebudú, lebo im to napríklad funguje. Oni povedia, to je základný postoj taký a ani o tom zrejme drvivá väčšina nevie, pretože povedzme si pravdu, občan v Slovenskej republiky, keď formálne má povinnosť, neznalosť zákona neospravedlňuje, tých zákonov sa také množstvo chrlí, že ľudia to nesledujú. Takže výsledok potom toho je, že už dnes vieme, že ak by sa to neposunulo, tak tie ČOV-ky, ktoré normálne fungujú, tak nebudú môcť legálne ako keby fungovať a opäť sa nič nedeje. Jedine, čo sa môže udiať, že do nejakej sociálne odkázanej rodiny niekto príde a ešte im vyrubí nejakú vysokú pokutu.
Takže áno, môžeme to skrátiť maximálne ako sa dá, ale budeme to musieť upraviť tak, že možno tú prihlasovaciu alebo tú revíznu, alebo ako to nazveme, povinnosť voči tým ČOV-kám na seba preberie niekto v rámci štátu a celé to poobeháva, pretože, pretože keď robíte aj zákony, ktoré nie sú niekedy pre ľudí logické, tak si pozor na to, že však v poriadku, nech si to teda rieši štát, my to robiť nebudeme, nám to funguje a veď jak je desať rokov dlhých, sem nikto zo štátu ani neprišiel. Takže problém je to, že tí ľudia, po prvé, z veľkej časti o tom vôbec nevedia, lebo zákon sa prijal, ale nikto im o tom nedal nejakým spôsobom vedieť ani na okresných, ani podobne úradoch, že viete čo, túto povinnosť máte. A po druhé, zdá sa, že tí ľudia sa k tomu zákonu stavajú, že neni ani legitímny, že oni proste podľa toho fungovať nebudú. To znamená, ak to my cítime, že chceme teda na ľudí uvaliť nejaké ďalšie bremeno typu, že dobre, máte možno teda úplne fungujúce ČOV-ky, ale my vám teraz predpíšeme ďalší súbor veľkých papierov a meraní a, a proste ideme vytvoriť ďalšiu byrokratickú nejakú povinnosť, tak v poriadku, ale potom musíme rátať s tým, že vzhľadom na to, o akých lokalitách sa bavíme, tak bude to musieť zrejme obehať potom štát. Takže to patrí k tomu.
Takže, takže realita je taká, naozaj s tým nič nemám, to som aspoň rád, že ste uznali, ale ak by sme v tomto nekonali, tak ten zákon zostane úplne bezzubý a keď sa bavíme teraz o procesnej čis... procesnej čistote, tak nenechajme funkčný zákon, o ktorom už dnes vieme, že absolútne nefunguje.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, ctení kolegovia, ja predkladám návrh zákona, ktorý podľa môjho názoru je každému zrejmý, prečo musí byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ide totiž, cieľom návrhu zákona je zabezpečiť dobrý stav vôd zosúladením právnych predpisov tak, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona o vodách pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov boli vykonateľné v praxi. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých čistiarní odpadových vôd prijatou právnou úpravou a povinnosťami vyplývajúcimi pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd je potrebné primerane predĺžiť lehotu na predloženie vydaných povolení na osobitné užívanie vôd.
O čo reálne ide? Že účinnosťou novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd s účinnosťou od 15. 12. 2022, bola v oneskorení oproti účinnej novele vodného zákona č. 364/2004 Z. z., prijatej ku dňu 1. januára 2022. Vo vodnom zákone boli ustanovené nové povinnosti pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých čističiek odpadových vôd prijatou právnou úpravou a povinnosťami z toho vyplývajúcimi pre vlastníkov malých čističiek odpadových vôd je potrebné primerane predĺžiť túto lehotu. Navrhuje sa do 31. decembra 2028.
V prípade, že by neprišlo ku tomuto zosúladeniu a k predĺženiu termínov, tak je hrozba, že od 1. 1. 2024 by približne 10-tisíc tých malých ČOV-iek muselo prestať fungovať. Ide v podstate o ČOV-ky do 50 ekvivalentných obyvateľov. To sú v podstate tie na individuálnych nejakých lokalitách, ktoré nie sú napojené na nejaký, na nejaký systém, kde poväčšine nejaké buď malé bytové domy alebo o nejaké, v podstate pár domov, ktoré sú, ktoré sú pokope. Tie právne normy, ktoré sa vyžadujú, sú tak rozsiahle, že vzhľadom aj na tie nejaké dopyty, ktoré kde je očividné, že drvivá väčšina tých ľudí ani nevie, že tú povinnosť asi mala, takže z tohoto dôvodu sa tento termín predlžuje.
Návrh zákona nemá, nie je upravený v práve Európskej únie, takže nie sme v kolízii absolútne v tomto v pohľade s ničím.
Takže je to v rámci úvodného slova to, to vystúpenie a nebudem už v rozprave potom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, každý literárne gramotný človek pochopil, že pani ministerka v tejto veci vôbec nezasiahla, nevydala žiadne rozhodnutie. A áno, my budeme chrániť tradičné rodiny a vy ako konzervatívec, ktorý sa obrátil a bojuje len za LGBTI práva, chcem vás ubezpečiť, nikto týmto ľuďom nebude nič zlé robiť. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda parlamentu.
Odpoveď na všetky tieto otázky už dalo Slovenské národné múzeum, ale teda odpoviem tým, čo mi tu pani ministerka pripravila.
Vážený pán poslanec, položili ste v rámci bodu hodina otázok tri otázky, ktoré pojednávajú o tom istom, a to je údajne pripravovaná výstava fotografií zo série Neskrývaná láska Doroty Holubovej. Ak dovolíte na všetky vami položené otázky odpoviem naraz.
Ministerka kultúry nemala informáciu o príprave tejto výstavy a tak nemohla prijať rozhodnutie a vydať pokyn, aby sa výstava nekonala. Túto odpoveď potvrdzuje aj verejné vyhlásenie Slovenského národného múzea k výstave, ktoré vám citujem.
Pre Slovenské národné múzeum je celá situácia, vážený pán Dostál, absurdná, pretože musí vysvetľovať niečo, čo sa nestalo. Zrušenie výstavy, ktorá nemala byť, zrušenie podpisu zmluvy, ktorá ani neexistuje, zrušenie akvizície predmetov, ktoré ani nie sú predložené komisii na tvorbu zbierok. Komunikácia, akú viedla kurátorka Slovenského národného múzea, Historického múzea, s fotografkou, patrí medzi štandardné postupy, ktoré sa vedú na začiatku akéhokoľvek projektu. Určite však nešlo o oficiálnu komunikáciu, ktorá mala automaticky vyústiť do podpisu zmluvy či iného dokumentu týkajúceho sa realizácie výstavy. Žiadna taká výstava nebola zaradená do výstavného plánu na rok 2023, výstavný plán na rok 2024 sa momentálne tvorí v rámci plánu hlavných úloh. Takže logicky nemohla byť ani nikým cenzurovaná či zakázaná, a to ani zo strany ministerstva kultúry, ani zo strany Slovenského národného múzea.
Takže, ak to skrátime, tí tzv. vystavovatelia zrušili samých seba.

Vážený pán podpredseda parlamentu, keďže pred chvíľkou pán Dostál hovoril, aby sa tu nezneužívali jedným poslancom otázky, že niekoľko otázok k tej istej veci, on tu podal raz, dva, tri otázky k tej istej veci, tak vás chce poprosiť, aby sme šetrili čas, všetky, že by ste prečítali všetky tri a túto estrádu pán Dostála sme skrátili.

Ďakujem pekne.
Vážený pán Hlina, ešte raz verejne teda vás ubezpečujem, že žiaden záujem na vyrúbavaní sto hektárov Pečnianskeho lesa ani sto hektárov prístavu ja nemám ani mať nebudem. Dávam vám aj touto cestou verejne, ak by ste mali nejaké podnety, že čo mám urobiť, aby sa tak nedialo, ak by sa tak dialo, že náhodou aby nám niečo neuniklo, prídite ku mne, žiaden záujem ani v jednej, ani v druhej oblasti. Myslím si, že ten Pečniansky les sú, je taká, priam až také pľúca Bratislavy, patrí to, aby to tam bolo.
Ja som sa Vlada aj na to inak pýtal. On hovoril, že sa to vtedy udialo, on bol na nejakej ceste, urobili to skôr, stalo sa to za vedúceho služobného úradu. Dlho sme sa o tom bavili. Nikdy som u Vlada Chovana necítil, že akýkoľvek záujem by mal, aby sa tam čokoľvek realizovalo. Takže v tomto naozaj máte u mňa otvorené dvere a naozaj myslím si, že tieto veci treba chrániť. Takže aby toto zaznelo, takže platia moje slová. Dík.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie.
Pani Števulová, Mesterová, neviem, z akých ste strán, ak ste.... Z Progresívneho Slovenska ste? Tak neviem, som vás ešte neevidoval, ale toto nie je materská škôlka, toto je parlament a zvykajte si na to, že v parlamente sa reaguje aj na mužov, aj na ženy. A keď ste z tej strany, ktorá tu hlásala tú rovnosť toho genderu, tak toto je gender v praxi, že všetci sme si rovní a ak tu plánujete ďalšie štyri roky venovať svojho vzácneho času tým, že tu budete moralizovať, že kto ako má vystupovať, tak si myslím, že ste na dosť mylnej adrese.
Pán Hlina, dal som to tam ja a môžem vás ubezpečiť a tu dávam verejný prísľub, určite neprídem so žiadnymi návrhmi, aby sa vysekalo sto hektárov. To vám garantujem. Ani to, čo popisujete ten Pečniansky les, to, to absolútne nie je, to vám tu dávam, dávam prísľub, ak sa čokoľvek dá urobiť, aby tam nemohli urobiť nič, tak tam neurobia nič. Aby ste vedeli, sú nejaké dopyty na SVP, štátny podnik, ktorý, ako som povedal, je v dosť veľkej, v ekonomických problémoch a sú nejaké dopyty zo zahraničia na existujúcich prevádzkach, že by vedeli urobiť opravovňu lodí. Nevie to urobiť SVP sám, pretože ad 1) nie je tam technické vybavenie, ad 2) začína tam byť dosť veľký problém s know-how a existujú niektoré investície, ktoré dnes sa rozhodujú, že či to zrealizujú na rakúskej strane, alebo na slovenskej strane Dunaja. To je celé. Žiadne výruby a to, čo ste akože hovorili, preto som tak pozeral, že toto môj zámer nie je a nič sa rúbať z inštitútu ministerstva životného prostredia nebude. Ale ďakujem, že ste ma na to upozornili.
Peťo Pollák, mne je úplne jedno, kto, kde v akých osadách žije, aké etnikum. Veľa tých infringementov, čo z Európskej únie ide, tak sa týka aj lokalít, kde žijú Rómovia. Zbytočne nám to robí penalizácie. Ja naozaj chcem, potvrdím, máme tu, tuším, tých tisíc šesťsto obcí. To všetko.
Najväčšia pridaná hodnota pri ochrane životného prostredia v tejto chvíli je svetelné riešenia v obci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)