12. schôdza

Dobre, ospravedlňujem sa za meškanie, ale mal som za to, že som až druhý v poradí, ale nebránim tomu, aby som vystúpil aj teraz k návrhu zákona, ktorý vlastne reaguje na prijatý zákon o dvojakom občianstve a je z dielne vládnych poslancov, ale podľa môjho názoru z obsahovej stránky ide v podstate o prázdne gesto, keďže podľa mňa nedokáže naplniť ani programové tézy vlády, ktorá sa zaviazala, že prijme také legislatívne zmeny, ktoré by eliminovali nežiaduce negatívne účinky zákona o štátnom občianstve. (Zvuk mobilu.) Prepáčte. (Reakcie z pléna.) Práve ho vypínam.
Nikde, ani v dôvodovej správe, sa totiž nedočítame ďalej, čo sú negatívne účinky, takže z môjho pohľadu legislatívna úprava nie je, nie je jasná. Ďalej sa pýtam, čo urobíme do budúcnosti, keď sa zmení ústava v Maďarskej republike, umožní sa týmto občanom, ktorí požiadajú o takéto občianstvo, voliť. Ako tomu zabránime? Mám za to, že navrhovaná úprava vkladaním § 1a ods. 2, že, citujem: "Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom," a tak ďalej a tak ďalej, je v podstate nevynútiteľné. Jednak z dôvodu, že ani nevieme a nemáme nástroje na občanov, ktorí by požiadali a už sú tu evidentné, aj priznané prípady požiadania o vydanie takéhoto dvojakého občianstva. Sú aj medializované. Stačí, že dotyčný to nenahlási na príslušnom krajskom úrade. A tak sa pýtam, čo je to teda neuznanie účinkov? Ja sa budem v tej strednej časti podrobne venovať aj právnej analýze. Najskôr na začiatku pokúsim sa zosumarizovať, tak "flešovo" tieto výhrady a potom ich aj náležite rozviniem.
Pýtam sa teda predkladateľov, aký je teda akt neuznania. Ako sa vykoná, kto ho vykoná a voči komu sa má vykonať takýto akt neuznania. Najlogickejšie je, že vlastne má sa vykonať, aj paradoxne súčasne, k vlastnému štátnemu občanovi Slovenskej republiky, ktorý by o takéto dvojaké občianstvo požiadal. Takže sa ďalej pýtam. Aké budú opatrenia voči takémuto dvojakému občanovi, pretože exteritoriálnosť presahu a pôsobnosť normy na štátnych občanov Slovenskej republiky bude podľa dikcie maďarského zákona o dvojakom občianstve stále platná. Neskôr, neskôr vám dokážem, že neumožňuje nám to ani Európsky dohovor o občianstve, pretože ten priznáva konkrétnym štátom ich primárnu zvrchovanosť v udeľovaní občianstva. Takže toto riešenie, podľa môjho názoru don quijotské, pretože zbytočne bojujeme s veternými mlynmi tam, kde to nie je potrebné. My by sme sa mali sústrediť na toho, kto túto primárnu normu vyvolal, prijal. A žiadať, či už diplomatickými prostriedkami v rámci mechanizmov fungovania medzištátnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom, alebo za využitia aj, povedzme, niektorých expertných inštitúcií ako je Benátska komisia alebo samotných orgánov Európskej únie, ktoré napr. dokázali vytvoriť istý tlak na južného suseda v súvislosti s kontroverzným mediálnym zákonom, konať orgánmi Slovenskej republiky, predovšetkým vlády tak, aby došlo rovnako k tejto zmene. A potom my nebudeme musieť riešiť tento stav, či už kozmetickými úpravami alebo deklaratórnymi úpravami tak, že budeme síce my spokojní, ale v podstate problém sa nevyrieši, pretože exteritoriálna platnosť zákona Maďarskej republiky o dvojakom občianstve zostane naďalej v platnosti.
Nemáme možnosť zabrániť ani napr. hmotným prejavom tejto normy, ktorým je napríklad udelenie pasu. Nemáme nijakú právomoc v rámci Slovenska zabrániť členovi Európskej únie, aby vydal ďalší pas inému štátnemu príslušníkovi a členovi Európskej únie. Takže mám za to, že ide v podstate naozaj len o také don quijotské riešenie a skôr deklaratívne, pre akúsi našu vlastnú politickú potrebu, že pozrite sa, niečo sme akože urobili, my to tu neuznávame, ale to je ako keby ste povedali, že neuznávame rádioaktívne účinky atómovej bomby na našom území, ktorá by vybuchla niekde v blízkosti našich hraníc. Fyzikálne zákony nepopustia a nepopustia ani exteritoriálne zákony, ktoré majú takúto bohužiaľ platnosť.
Povedzme si preto pravdu, ak sa Maďarsko rozhodlo takúto exteritoriálnu normu mimo rámca tých dôvodov, ktoré tu aj predkladatelia uvádzajú, že je to mimo medzinárodné právo alebo medzinárodné zvykové obyčaje v priznávaní dvojakého občianstva a teda odvolávajúc sa zrejme na Európsky dohovor o občianstve z roku 1997 a mimo uznávané princípy, sme v skutočnosti len štatisti, ktorí to konštatujú. Pozorujeme daný jav, ale nevieme ho účinne riešiť, ani zablokovať. Nemáme tu nijakú, nijakú vynútiteľnosť.
Budem hovoriť aj ďalej. O ďalších problémových miestach tohto návrhu. Zameriam sa predovšetkým v tejto časti práve na novelizovaný § 1a, ods. 2. Potom sa možno dostaneme aj k druhému novelizačnému bodu, ktorý rieši § 7 a to je vlastne riešenie slovenských občanov, ktorí po 17. júli, povedzme, žijú v zahraničí. Za istých okolností možno spĺňajú aj istú podmienku, že žijú istú dobu v cudzom štáte a teoreticky, ak by splnili nejakú podmienku dlhodobého pobytu v danej krajine, môžu si požiadať o občianstvo a môžme diskutovať, teda ako to upraviť. Ale primárny problém, opakujem, ktorý aj si uvedomujú a cítia predkladatelia, je práve ods. 2 nového § 1a.
Pozrime sa teda ďalej, čo navrhujete. Je predsa zrejmé, že poznáme len odkladný účinok, ale to aj tam, kde má štát plnú právomoc a zvrchovanosť na takýto výkon odkladného účinku. Respektíve skôr sa má za to, že sa to používa v medzinárodnom práve, kde nastane účinnosť normy a niektorý štát, zmluvný, si môže, povedzme, vyhradiť odkladnosť účinku platnosti na svojom území, pokiaľ to vie zdokumentovať a pokiaľ to je akceptovateľné. Ale myslím si, že v tomto smere opäť je to niekde mimo. Používame úplne iné nástroje legislatívy, ktoré sa môžu vzťahovať na úplne iné typy práva. Navyše, problém sa internacionalizuje. Nie je, nie je len bipolárny medzi Maďarskom a Slovenskom, ale aj medzi Maďarskom a Rumunskom, Maďarskom. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci. A ďalšími, ďalšími tzv. susednými, susednými a zároveň aj dotknutými štátmi. Neuznanie účinku je možné len konkrétnym občanom, ktorý môže požiadať o rozklad, v tomto prípade možno medzinárodné inštitúcie, ale mám za to, že nie je možné neuznanie účinku a priori samotným štátom. Opäť, znemožňuje to Európsky dohovor o štátnom občianstve. Teda Slovensko sa stalo, v podstate, objektom okamžitej uplatniteľnosti maďarskej právnej normy s exteritoriálnymi účinkami na štátnych občanov Slovenskej republiky. A teraz sa Slovensko snaží len deklaratívne znemožniť priamu uplatniteľnosť, čiže uplatniteľnosť účinkov, ale tento prístup sa uplatňuje, ako som už povedal, zväčša len v medzinárodnom práve vo vzťahu domáceho k domácemu právu v práve komunitárnom. Priamy účinok v medzinárodnom práve nevylučuje možnosť, aby niektoré ustanovenia medzinárodných dohovorov boli priamo účinné, ale toto nie je predsa súčasť nejakého medzinárodného dohovoru. Viem, že vláda ohlásila, že sa snaží o nejakú podobnú, dodatočnú formu medzinárodnej zmluvy, ale bolo by naozaj smiešne prijať najskôr na Slovensku normu, ak predkladatelia uvažujú, že by to priamo súviselo s prijatím nejakej medzištátnej zmluvy a nadobudol by účinnosť tento zákon bez toho, že by, no, veď viete si domyslieť.
Čiže tento zákon mi pripadá, resp. táto úprava mi pripadá len ako právna laterna magica. Tvárime sa, že niečo upravujeme, vidíme len akési tiene, ale nemáme dosah na toho, kto stojí za tým plátnom a kto vlastne určuje účinnosť tejto normy aj na štátnych občanov Slovenskej republiky. Pýtam sa ďalej predkladateľov, ako chcú normou dosiahnuť právoplatnosť aktu aplikácie práva? Aká je potom samotná vykonateľnosť tohto aktu aplikácie ich právnej úpravy? Tzv. neuznanie zákona cudzieho štátu je, podľa môjho názoru, len vylamovaním otvorených dverí a oslabujeme si navyše primárnu výhodu, ktorú máme, pretože Slovenská republika je v tomto zmysle v práve.
Tu došlo od člena Európskeho spoločenstva k nenaplneniu základnej línie Európskeho dohovoru o občianstve a k vydaniu alebo k hromadnému vydávaniu štátneho občianstva na etnickom princípe, čo je neprípustné. Navyše, ak predkladateľ, myslím tým tej primárnej normy v Maďarskej republike, sa v dôvodovej správe odvoláva aj na akési cezhraničné spájanie národa. Pýtam sa, nejde náhodou o oživovanie revizionizmu, ktorý je priamo v Maďarskej republike v kontexte napr. Parížskych mierových dohôd explicitne zakázaný? Nejde istým spôsobom o porušenie aj Trianonskej mierovej zmluvy? Takže pýtam sa, prečo neriešime primárne problém? Prečo sa snažíme riešiť sekundárne riešenia, alebo hľadáme len v podstate deklaratívne opatrenia?
Teraz sa trošku pozrieme bližšie na právny aspekt a dopady, ciele maďarského zákona o dvojakom občianstve, ktoré v podstate je inter alia umožniť osobám s maďarským pôvodom alebo pravdepodobnosťou takéhoto pôvodu, čiže podľa etnického kľúča, štátne občianstvo Maďarskej republiky mimo tie spomínané všeobecné princípy Európskeho dohovoru o štátnom občianstve. Jednoznačne teda išlo, pri vedomosti, o nemožnosti takéhoto aktu, o provokatívny akt voči Slovenskej republike, jej zvrchovanosti a štátnej suverenite a súčasne aj ďalších štátov, okolitých, susediacich s Maďarskou republikou. Z našej strany nasledoval výstražný diplomatický signál vo forme povolania slovenského veľvyslanca Maďarskej republiky na konzultácie.
Spomeňme si, mnohí sme tu vtedy boli a mnohí ste hlasovali, pretože Národná rada prijala počtom stotrinásť, z prítomných stotrinásť poslancov v minulom volebnom období, uznesenie k návrhu novelizácie zákona o štátnom občianstve, o ktorom vtedy rokovalo maďarské Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. Takže v podstate navrhovatelia akoby súčasne spochybňovali ešte stále platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z, myslím, leta 2010. V tomto texte, ktorý bol schválený sto trinástimi poslancami, čiže aj poslancami vtedajšej opozície a súčasnej koalície, myslím, že tam boli zástupcovia aj KDH, dokonca myslím, že aj SDKÚ, určite, sme vyjadrili predsa hlboké znepokojenie, upozornili sme, aby sa takýto akt nekonal. Tam sme uviedli všetky tie dôvody, počnúc Trianonskou mierovou zmluvou, Zmluvou o dobrom susedstve medzi Maďarskom a Slovenskom a ďalšie medzinárodné alebo bilaterálne zmluvy vrátane dohovoru medzi, ešte vtedajšou Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave otázok štátneho občianstva z roku 1961. Ale napr. aj spomínali sme Bolzanské odporúčania vysokého komisára OBSE, správu Benátskej komisie o preferenčnom zaobchádzaní z roku 2001, Parížsku mierovú zmluvu z roku 1947 a množstvo ďalších relevantných zmlúv, ktorými malo byť Maďarsko viazané. Napriek tomu nášmu apelu a vážnosti uznesenia slovenského parlamentu náš južný sused a člen Európskej únie nereflektoval na tieto politické a diplomatické aktivity a naďalej pokračoval v schvaľovaní a aj schválil normu, voči ktorej sme sa my ohradili.
Podľa nového ustanovenia § 4 ods. 3 maďarského zákona, sú tam stanovené podmienky bezúhonnosti atď., možno zvýhodnene naturalizovať osobu, ktorá nie je maďarským občanom, ale jej predok bol maďarský občan, alebo ak dokáže pravdepodobnosť svojho pôvodu z Maďarska, resp. tretiu podmienku, znalosť maďarského jazyka. To čo je kľúčové, je jedno slovíčko - zvýhodnenie. Zvýhodnenie ako právny akt nepripúšťa ani Európsky dohovor o občianstve, ani ďalšie relevantné dokumenty. Nie je možné priznávať občianstvo na rozdielnych princípoch, ktoré sú, samozrejme, všeobecné. Nie je vám zvláštne, že v Maďarskej republike platí rovnaký zákon o štátnom občianstve a podobne je tam implementovaná podmienka osem rokov trvalého pobytu na to, aby bolo udelené, v zmysle Európskeho dohovoru o občianstve? A zrazu, pre istú skupinu sa zavedie zvýhodnenie, zvýhodnená podmienka na etnickom princípe. Stačí dokázať dokonca len pravdepodobnosť pôvodu. Takže myslím, že toto sú dostatočne vážne otázky, na ktoré by sme si mali odpovedať skôr, než vlastne možno z nejakých straníckych centrál vám príde príkaz alebo odporúčanie ako máte hlasovať.
Podľa nového ustanovenia § 9 ods. 1 zákona sa občianstvo, okrem prepusteného zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť, môže stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Toto bolo, myslím, zo strany vás, koaliční páni poslanci a poslankyne, kritizované, ale strata nastala podľa ods. 16 priamo na základe zákona ipso facto práve dňom dobrovoľného nadobudnutia cudzieho občianstva najmä na základe žiadosti, vyhlásenia alebo iného úkonu s týmto cieľom. Čiže už potom ako bolo zrejmé, že Slovenská republika prijala výlučnosť udeľovania štátneho občianstva, tak ako Česká republika, tak ako Nemecká spolková republika, ako Dánsko alebo iné štáty. Presne v tom istom duchu ako to umožňuje aj Európsky dohovor o štátnom občianstve, pretože dôjdeme k tomu, neskôr, keď poukážem na to, že medzinárodné spoločenstvo síce priznáva možnosť dvojakého občianstva, ale považuje to za výnimočný akt najmä v tých prípadoch, aby napr. nedošlo k tzv. bezdomovectvu, pretože to je jeden, povedzme si extrém, keď je občan bez občianstva, keď môže stratiť občianstvo, alebo je vylúčený a medzi tým, ak by možno nadobudol, alebo nenadobudol iné, tak sa vlastne, nie je občanom nijakého iného štátu. A druhý extrém, podľa môjho názoru, je práve toto dvojaké občianstvo a práve na tomto etnickom princípe.
My nespochybňujeme možnosť udeľovať dvojaké občianstvo alebo dvojité občianstvo alebo aby naši občania mali aj takýto druh občianstva, veď stále je platné, že či prvá, či druhá emigračná vlna, stále zostáva pri občianstve, ktoré nadobudli títo ľudia v zahraničí, či v Spojených štátoch, či v Kanade alebo v destinácii alebo v štáte, kde našli svoj druhý domov. My tu riešime situáciu od 17. júla 2010, teda od účinnosti maďarského zákona s exteritoriálnymi účinkami na štátnych občanov Slovenskej republiky a máme zato, že táto úprava je komfortnejšia a precíznejšia, zrozumiteľnejšia. Je právne čistejšia a je v súlade s medzinárodými trendmi, dohovormi a úzusmi a nie je akýmsi donkichotským pokusom naháňať niekde na stepi neuznávanie niečoho, na čo nemáme vlastne priamy dosah.
Štáne občianstvo býva definované ako relatívne trvalý právny vzťah jednotlivca a štátu. Pýtam sa, akým spôsobom môže byť vytvorený trvalý vzťah medzi tými, ktorí by požiadali o dvojaké občianstvo, napr. pánom Berényim alebo predsedom občianskeho združenia Harmónia, ktorý myslím včera oznámil, že už požiadal, 10 dní po účinnosti zákona, o vydanie maďarského občianstva. Pýtam sa, aký je tam vlastne trvalý právny vzťah? No nijaký tam nie je. Navyše z právneho hľadiska ide o vzájomnú väzbu vyplývajúcu z vernostného zväzku občanov a štátu.
Vernostný zväzok, ďalší problémový okruh. Akým spôsobom môže to, čo navrhujete, pán predkladateľ, zamedziť občanovi, ktorý sa stane dvojakým občanom, aby necítil svoj subjektívny pocit vernostného zväzku k cudzieme štátu? To, že my povieme, že my to neuznávame, my mu môžeme vstúpiť aj do jeho subjektívneho pocitu? Keď on sa bude cítiť zodpovedným, lojálnym občanom aj druhého štátu? No zjavne nie. Ak toto nevieme zabezpečiť, načo to potom prijímame. Deklaratívne, že chceme, možno, vyslať nejaký signál potenciálnym žiadateľom iba? Že neprijmite, nepožiadajte, lebo my to aj tak neuznávame a nič z toho nebudete mať. To je veľmi slabé a veľmi chabé. A preto je priorizované v medzinárodnom spoločenstve štátne občianstvo jedno a nie dvojité, dvojaké. To je skôr výnimkou, akceptovateľnou výnimkou v konkrétnych prípadoch, keď, povedzme, ide o emigrantov alebo politických utečencov, azylantov a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže máme tu ďalší rizikový faktor. A to je riziko vzniku bipolarizmu dvoch právnych noriem na jedného občana, ktorý je ale súčasne štátnym občanom dvoch rôznych štátov. Nie je nám čudné, že práve nová maďarská úprava tento bipolarizmus kladie priamo za svoj cieľ? Čo okrem iného tento bipolarizmus prinesie? Okrem iného problémy v uplatňovaní diplomatickej ochrany takejto osoby. Stane sa situácia v zahraničí, alebo môže ísť aj o vyvolaný kvázi konflikt alebo nejakú kauzu a zrazu si na daného občana bude uplatňovať diplomatickú alebo inú právnu ochranu Slovenská republika aj Maďarská republika. Alebo čo my povieme? Veď my to vlastne neuznávame. Tak my toho občana necháme vlastne bez diplomatickej alebo inej právnej ochrany, pretože nevieme momentálne posúdiť, či on vlastne vystupuje ako štátny občan Slovenskej republiky alebo ako štátny občan Maďarskej republiky. Ďalší prípadný konflikt a nejasnosť je v prípade postavenia vojny, nekompatibilite daňových predpisov, uplatňovaných kolíznych noriem medzinárodného práva súkromného a pod. My tu otvárame Pandorinu skrinku.
Lepšie, pochopte, lepšia, konfortnejšia a pre národné štátne záujmy aj pre občanov, konkrétnych občanov Slovenskej republiky, aj keby požiadali, alebo chceli požiadať o dvojaké občianstvo, je tá právna úprava, ktorú sme prijali a ktorá nadobudla účinnosť 17. júla 2010. Veď okrem iného na tomto východisku, ktoré tu zdôrazňujem, bola založená aj dohoda o znižovaní počtu prípadov viacnásobnej štátnej príslušnosti a vojenskej povinnosti v prípade viacnásobnej štátnej príslušnosti. Tento medzinárodný dokument bol prijatý na pôde Rady Európy 6. mája 1963. Paradoxne, ešte v ére socializmu a "bratstva" Maďarská republika ani vtedy, pred štyridsiatimi rokmi, k tejto dohode nepristúpila. Je to zvláštne, lebo už bola v platnosti dohoda medzi Československom a Maďarskom z roku 1961, kde sa vzájomne vysporiadali problematické otázky uznania alebo priznania si občanov pre jedno štátne občianstvo. Či už Maďarskej republiky alebo bývalého Československa.
Stále je ešte platný Haagsky dohovor o niektorých otázkach vzťahujúcich sa na konflikt zákonov o občianstve z roku 1930 a tu máme priam očividný príklad konfliktu dvoch rôznych zákonov vzťahujúcich sa na občianstvo slovenského a toho maďarského s exteritoriálnymi účinkami. V preambule tohto Haagskeho dohovoru sa vyslovuje presvedčenie zúčastnených štátov, že všetci členovia medzinárodného spoločenstva, citujem: "by mali uznať, že každá osoba by mala mať štátnu príslušnosť a mala by mať príslušnosť len jednu." Koniec citátu. Uznávajúc, že cieľom ich úsilia je odstránenie všetkých prípadov bezdomovectva, ako aj dvojitého občianstva. Čiže opäť sme pri tom čo som pred chvíľou hovoril, dva extrémy, bezdomovectvo, dvojité občianstvo. A my niekde beháme tam medzi tým a tvárime sa, že ani nahý, ani oblečený a neprídu sem ani na voze, ani peši a budú, aj nebudú a uznáme, alebo neuznáme to, aj keď nám vytiahnu pas cudzieho štátu.
Je to zvláštna situácia, pretože ide o dva štáty Európskej únie, kde medzi tretími zmluvnými štátmi je aj vzájomná diplomatická ochrana alebo podpora. Takže to sú naozaj paradoxy, na ktoré myslím si, my vôbec nevieme adekvátne odpovedať, hoci sme už odpovedali. Neviem prečo my vylamujeme tie otvorené dvere, ktoré sú. Svetlo svieti na slovenskú stranu. V tme je náš sused. A v hlbokej tme. A my mu ideme ešte pomáhať tým, že hráme sa tu na piesočku s nejakými termínmi ako je neuznanie, oddialenie účinku. No, ja jednoducho žasnem. Podľa môjho názoru, táto právna úprava hoci bola o mesiac, myslím, posunutá, resp. z jednej schôdze predchádzajúcej z novembrovej na terajšiu. Ja som myslel, že v dobrej viere ste si uvedomili, vládna koalícia, aké legislatívne diery a nedostatky má ten návrh a že v podstate prídete, možno prídete, neviem, možno máte pripravený nejaký zásadný návrh zmeny v druhom čítaní cez inštitút pätnástich poslancov, pretože, tak to je dosť málo, pán predkladateľ, zmena účinnosti, čo je logické, pretože ste nerátali, že sa posunie, ale nie, je to naozaj vážna vec. Veď, právna veda i prax, dokonca i isté historické reálie sa zhodujú v tom, že určenie kto je občanom štátu a teda i podmienky na nadobudnutie a stratu občianstva sú vecou vnútroštátnych úprav. Je mi to ľúto konštatovať, ale musím. V tomto prípade je to záležitosť Maďarskej republiky. Do tej miery, že sa rozhodla nerešpektovať medzinárodné princípy a štandardy pri udeľovaní občianstva.
Ale my naozaj nemáme nijakú právomoc. Legitimitu máme. Môžme si tu schváliť čokoľvek. Ale, že by nejaké účinky, povedzme si úprimne, nula bodov. Dokonca si myslím, že sa nám budú smiať. Skúsme rozvíjať ďalej, čo teda by nám teoreticky medzinárodné právo mohlo ponúkať v tejto oblasti. Pretože vieme, že právna úprava musí v plnom rozsahu rešpektovať identické právo iných štátov a nemôže sa dotýkať ich občanov. Čiže, Maďarská republika, teda norma na ktorú my reagujeme, by mala rešpektovať slovenskú právnu normu a nemala by sa dotýkať našich občanov. Ale my, naopak, odvíjame to smerom dozadu, my sa tvárime, že tých občanov vlastne, už ani ako keby nemali vôľu, nemali vôľu, že budú dvojakí občania. Áno, pán kolega, ja som to povedal a poviem to ešte raz, lepšie je nie zobrať, nie zobrať, veď keď nemáte desať eur a idete si kúpiť niečo čo stojí 20 eur, tak si to nemôžte zobrať. To by ste ukradli potom. To je logické. Čiže, ak nemáte možnosť na získanie dvojitého občianstva alebo druhého občianstva, no tak vám musí stačiť to jedno, keď na to nemáte. To je predsa úplne jednoduché.
Podmienku súladu s medzinárodným právom, dámy a páni, obsahuje aj návrh článku o diplomatickej ochrane pripravených komisiou pre medzinárodné právo v r. 2006, takže je to relatívne nová norma a o týchto dôsledkoch, aspektoch som už hovoril a navyše, priamo je tam odkaz na čl. 3 Európskeho dohovoru o štátnom občianstve z roku 2007 a to ten, že, citujem, je to ods. 2: "Túto právnu normu ostatné štáty akceptujú za podmienky, že je v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi." Spomínal som už v minulosti tie podmienky a tzv. princíp genuine link, ani jeden z týchto princípov tu nie je uplatnený. Navyše Európsky dohovor, čo je zrejme kľúčová norma v tomto prípade, takže podľa tejto normy, týkajúcej sa občianstva, nebudú obsahovať rozdiely ani zahŕňať prax, ktoré predstavujú diskrimináciu a to na základe národného alebo etického pôvodu. Článok 5 ods. 1 Dohovoru. Jasné porušenie maďarskej právnej normy. Táto norma zahŕňa prax, ktorá predstavuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu. A my tu ideme reagovať na niečo, čo je v rozpore s medzinárodným právom. Pričom súčasná právna úprava Slovenska je v súlade s medzinárodným právom. Je to v súlade s výlučným občianstvom, pretože maďarský zákon v tom novelizovanom znení stanovuje zvýhodnené podmienky naturalizácie, o ktorých som už v začiatku hovoril.
Je zvláštne, že náš sused, s ktorým máme dobrú zmluvu o priateľstve, spolupráci a tak ďalej, v podstate porušil nielen spomínaný Európsky dohovor o občianstve, nielen samotnú zmluvu, keďže prijal túto normu bez informovania a zvolania, povedzme, zmiešanej komisie, hoci išlo zjavne o prejavenie o občanov štátnych občanov Slovenskej republiky. Ale aj tú spomínanú dvojstrannú, ešte stále platnú zmluvu, nevypovedanú medzi bývalým Československom a Maďarskom z roku 1961, ktorá bola špeciálne upravená, dámy a páni, práve aj pre oblasť nejednoznačného alebo dvojakého občianstva, kde v preambule dohovoru sme si vzájomne potvrdili, že do zmluvného vzťahu vstupujú vedení prianím, citujem: "aby prípady dvojakého občianstva sa odstránili."
Tento návrh v podstate, rozumieme si. Áno, aby sa odstránili. Čiže my, ak sme prijali v lete 2010 úpravu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, sme v podstate konali v súlade so zmluvou medzi Maďarskom a Československom z roku 1961 a odstránili sme možné účinky alebo právoplatnosť dvojakého občianstva. Samozrejme, že môžme považovať aj za ďalšie porušenie a akýsi akt nedobrého správania a je porušenie tzv. oblasti spoločného záujmu, o ktorej hovorí základná medzištátna zmluva, a toto určite je oblasť spoločného záujmu, ak pripustíme ozaj v rámci maximálnej miere tolerancie a opäť nedošlo k nejakým dohodám, resp. ani len k informovaniu v tejto veci. Vrátim sa ešte na, toto myslím, že by stačilo v rámci dokazovania, že norma, na ktorú my reagujeme či už tou existujúcou platnou úpravou, alebo touto vládnou úpravou, alebo úpravou v prvom čítaní, ktorú dali poslanci SMER-u. V podstate, tam je to úplne jasné, tam si nemusíme nič dokazovať, že právo je na našej strane.
Ale na margo niektorých pochybení alebo otáznikov čo vo vzťahu k štátnym občanom Slovenskej republiky a napr. v čl. 5, 2 Ústavy, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, treba povedať, že prijatá právna úprava vychádza z akceptovaného záveru, o ktorom som tu tiež už hovoril, že bola prejavená vôľa osoby žiadajúcej o cudzie občianstvo za existujúceho platného stavu legislatívy a toto je v súlade s Európskym dohovorom o občianstve podľa čl. 7 ods. 1 písm. a), že tento spôsob zániku občianstva aprobujeme. Takže nevidím v tom absolútne z právneho hľadiska v tom nevidím naozaj nijaký problém. Je to právne legislatívne absolútne čisté. Asi je zbytočné možno uvádzať príklad Českej republiky, ich § 7 o pozbývání občianstva, rovnako tak ďalšie príklady, ktoré umožňujú takýto akt, či už nemecká právna norma, ale napr. aj Rakúska § 26, 27 a 29. Jednoducho naozaj, správajme sa zvrchovane, Slovensko má právo prijať takú právnu normu, ktorá je za danej situácie, právneho stavu a podmienok najlepšia pre nás a to aj v kontexte ochrany národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky. Takže toľko, pokiaľ sa týka, povedzme dokazovania v oblasti práva.
Možno by sme si ešte mohli povedať aj ten politický záver, že táto koalícia ide touto kvázi normou v podstate poskytnúť právnemu agresorovi, nebojím sa to povedať a nebojím sa to zopakovať, právnemu agresorovi, ktorý touto exteritoriálnou pôsobnosťou chce spod zvrchovanej pôsobnosti ústavy a zákonov Slovenskej republiky vyňať časť štátnych občanov Slovenskej republiky v prospech svojich záujmov, ktorými sa ani netají a je to otázka revizionizmu a cezhraničného spájania. Teraz už nie len na tom symbolickom alebo národnom, národnostnom vzťahu, ale už na báze občianstva. A to už je vážna vec a vážny výkričník. Napadol ma v mysli, samozrejme, Július Paulus, ktorý na margo tohto by asi povedal, kto poskytne príležitosť, pokladá sa, že sám spôsobil škodu. Prečo my ideme poskytovať príležitosť na spochybnenie a oslabenie nášho práva a právnej úpravy, keď vzhľadom na to, čo som povedal, je evidentné, že Slovenská republika je v práve.
Ako sa môžme pozerať na občana, ktorý bude možno prisahať vernosť inému štátu a nebude to možno robiť, určite to nebude robiť za podmienky, že tam dlhodobo trvalo žije, že je tam naturalizovaný občan, že tam má prácu, že tam študuje, alebo že sa tam oženil, čo sú, povedzme samozrejme, akceptovateľné dôvody na udeľovanie dvojakého občianstva. Asi opäť rímsky klasik Cicero mal pravdu, kto raz krivo prisahal, tomu sa potom nemá veriť, aj keby prisahal pri viacerých bohoch. Ako môžme veriť niekomu, raz bude prisahať na "slovenského boha", nech mi je odpustené a raz na toho maďarského boha? Áno, to je za úplne iných, samozrejme, okolností. Čiže, dámy a páni, obávam sa, že akýkoľvek kompromis v tejto veci zo strany Slovenska, akýkoľvek ústupok a vťahovanie sa do jedného vreca s tými, ktorí na medzinárodnej scéne právne neobstoja, znamená v podstate kolaboráciu pri vytváraní precedensu, ktorý nie je v národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky. Končím svoje vystúpenie tým, že bojím sa koaličných poslancov, alias Grékov, keď prinášajú danajské dary v podobe takejto právnej normy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte pred tou poznámkou, že ako v čom vidíte danajskosť tohto daru? A či to vidíte ako za dar, že sa vrátia pôvodné občianske práva občanom, ale celkovo si myslím, že, pán Rafaj, plačete na nesprávnom hrobe. Z tých zhruba tridsaťpäť minút vášho prejavu ste venovali tých istých tridsaťpäť minút kritike maďarského parlamentu a zákona Maďarskej republiky. Mali by ste sa otočiť zhruba, keď ste boli vonku ako pri rečníckom pulte zhruba o 120 stupňov doľava smerom k rohu rokovacej sály a váš prednes povedať smerom k nášmu južnému susedovi. Nakoľko ani medzi poslaneckými radami tu, ani na balkóne som nevidel žiadneho zástupcu Maďarskej republiky. Pozmeňujúci návrh, ktorého som aj ja predkladateľom, nie je odpoveďou na zákon maďarského parlamentu, ale rieši veľmi tvrdý dopad zákona predchádzajúcej koalície. Dopad, ktorý ohrozuje občianske práva našich občanov. Občanov Slovenskej republiky. Prosím vás, prečo ste nevenovali ani vetu tomu, aký by bol dopad vášho zákona na našich občanov, resp. tomu, že či si myslíte a či vidíte dôvod na to, aby občania Slovenskej republiky požiadali o pas inej republiky. Ak áno, čo by sa malo urobiť, aby tie dôvody pominuli. A ak si nemyslíte, že takéto dôvody existujú, prečo ste nám nemohli ušetriť túto pol hodinku? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s kolegom Rafajom a chcem zdôrazniť, že § 1a ods. 2, v ktorom sa hovorí, že Slovenská republika neuzná účinky udelenia štátneho občianstva, že táto dikcia je tam asi len preto, aby to lepšie vyzeralo pred verejnosťou. Z právneho hľadiska to skutočne nemá žiaden význam. Ak Maďarská republika na základe udelenia štátneho občianstva vydá napr. cestovný pas, ten bude právoplatný a naša dikcia v zákone na tom nič nezmení. Toto je len divadlo pred občanmi Slovenska, tak ako je aj zriadenie medzištátnej komisie, ktorá sa má zaoberať problematikou dvojitého občianstva. Páni poslanci z vládnej koalície, prečo nepočkáte na závery komisie? Opakujem, je to len divadlo, vy potrebujete rýchlo schváliť zákon a komisie potom môžu zasadať iks rokov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, na záver ste povedali, že sa nás bojíte. Ja vás môžem ubezpečiť, že sa nás nemáte prečo v tejto chvíli báť, pretože ja dokonca poviem, že s mnohými vecami alebo s tými vecami, ktoré ste rozoberali, aký je zákon, ktorý bol schválený v Maďarskej republike o dvojakom občianstve zlý, absolútne súhlasím. Súhlasím aj so slovami, ktoré ste presne špecifikovali, v ktorých bodoch je tento zákon jednoducho zlý a možno na doplnenie poviem, že Maďarská republika ratifikovala európsky dohovor o občianstve, ktorý bol schválený Radou Európy ešte v roku 2000 a v roku 2001 ho dokonca prijala a vstúpil do platnosti v Maďarskej republike. Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme nielen tuto, za týmto pultom v Národnej rade, tak ako to vy predvádzate obyčajne pri týchto témach, ale aby sme o tejto téme hovorili tam, kam táto téma aj patrí a to je napr. na zhromaždeniach Rady Európy. Ja sa vás opýtam, koľkokrát ste tento problém tam pomenovali? Koľkokrát ste tento problém tam otvorili a akým spôsobom ste napr. na tejto pôde vytvárali tlak na to, aby Maďarská republika musela tento zákon zmeniť.
Na úvod ste sa pýtali, čo chceme eliminovať, alebo aké negatívne účinky chceme eliminovať v zmysle programového vyhlásenia vlády v tomto zákone. No negatívnym určite účinkom je to, že dochádza u slovenských občanov k strate ich občianstva na základe toho, čo tam vy uvádzate. To je jedna vec a druhá vec, že vlastne neumožňujeme tým, ktorí dlhodobo napr. v zahraničí pracujú a z objektívnych dôvodov si chcú požiadať o občianstvo toho štátu, kde pracujú. Jednoducho im to neumožňujeme tou vašou novelou. Takže to je úplne jasné, ktoré účinky. Tieto dva napr., keď mám byť konkrétny. Ale ja sa budem venovať týmto vašim niektorým otázkam aj vo vystúpení potom, takže dúfam, že budete pozorne počúvať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, ja som vás pozorne počúval, hlavne tú právnu analýzu, tú časť vášho vystúpenia. Dúfam, že ste za to veľa nezaplatili. A čo sa týka záverov vášho vystúpenia, tak viete, najslovenskejšia strana v minulom volebnom období mala vo svojich radoch dvoch poslancov s dvojakým štátnym občianstvom. Nevadilo vám to? Mne nevadilo, sa čudujem, že vám to tiež nevadilo, lebo teraz ste rozprávali úplne o inom. Mali ste ich potom vtedy vylúčiť, lebo určite zložili predtým prísahu aj svojej druhej vlasti.

Čudujem sa, že nechápete základné veci, ktoré už vedia deti niekde v škôlke, ktoré si povedia, včera je včera, dnes je dnes, mačka nie je pes. Predtým nebol zákon účinný a neboli sme vystavení ataku cudzieho zákona. A ja som povedal a zdôraznil a opäť to zopakujem a nebojím sa to zopakovať, že áno, uznávame dva pasy Slovákov, ktoré získali tým, že buď emigrovali alebo pred 17. júlom 2010. To je všetko akceptovateľné. S tým nemáme problém, len nastala zmena situácie. Nastala exteritoriálna účinnosť zákona Maďarskej republiky na zvrchovaných občanov Slovenskej republiky. A to je problém a ten sme my vyriešili. Lenže vy si chcete zakrývať oči.
Čo sa týka dvojitých občianstiev. Pozrime sa napr. na Španielsko. V Španielsku môže byť občianstvo zamietnuté z dôvodov verejného alebo národného záujmu. Nikde nie je definované, čo je to verejný alebo národný záujem. Ďalšou podmienkou je zrieknutie sa pôvodnej národnosti. Na čo sa tu tvárime, že ako keby sme objavovali niečo nové. Je to úplne štandardné a legitímne určiť si podmienky, za akých štát udeľuje, alebo naopak berie štátne občianstvo v rámci, samozrejme, tých pravidiel, ktoré platia. Ja som hovoril predovšetkým k § 1a ods. 2, aj pán poslanec Kubovič, aj pán poslanec Somogyi a týmto opatrením vy riešite a reagujete predsa na situáciu platnosti maďarského zákona. Ja nemám problém s § 7 rozprávať sa, čo sa stane s tými občanmi, ktorí po 17. júli požiadali, ale primárny je § 1... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, pán predsedajúci. Predkladám procedurálny návrh, aby sme zajtra po prerokovaní tohto návrhu zákona rokovali o bode 62 - návrh na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a následne o bode 61 - návrh na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dohoda o zmenách zákonov, ktoré upravujú režim dvojitého občianstva pre občanov Slovenskej republiky sa nezrodila ľahko ani rýchlo. Od začiatku sme sa držali jednej kľúčovej premisy zabrániť situácii, aby občania tejto republiky prichádzali o svoje občianstvo len preto, že majú alebo nadobudnú aj občianstvo štátu iného. Táto kľúčová úloha, ktorú si koaličné strany predsavzali splniť od samého začiatku, viedla všetky naše kroky. Má zmysel sa vracať na začiatok, teda do obdobia, kedy sa to všetko začalo? Podľa mňa nie. Stačí iba kratučký exkurz do nedávnej histórie.
Maďarský zákon, ktorý umožňuje zahraničným Maďarom získavať občianstvo Maďarskej republiky, vyvolal na Slovensku tradične hysterickú reakciu. Jej výsledkom je dnešný stav, ktorý nie je dobrý, ani želateľný. Jednak reaguje na maďarskú legislatívu, čo nemôže byť dostatočnou motiváciou k tvorbe akéhokoľvek zákona a dokonca reaguje na ňu presne naopak, akoby mal. Potencionálne totiž trestá svojich vlastných občanov, a to je choré. To musíme odstrániť, pretože to nie je hodné tohto parlamentu. Niektorí z vás teraz možno odo mňa alebo od iných predstaviteľov strany MOST - HÍD očakávajú nejaký plamenný prejav. Sklamem vás. My sa k tejto otázke staviame pragmaticky, pretože to nie je len menšinová záležitosť.
Držiac sa koaličných zmlúv sme od začiatku trvali iba na tom, že musíme odstrániť hrozbu vyháňania našich vlastných občanov a nielen Maďarov, samozrejme. V tomto snažení sme našli podporu v radoch koaličných partnerov a dosiahli sme rozumnú dohodu. Je tu síce stále veľa vecí, ktoré by sme vedeli napísať a schváliť lepšie, ale to nie je dôležité. Myslím si, som si dokonca istý, že držiteľ aj iného ako slovenského pasu nemusí predstavovať bezpečnostné riziko. Dvadsať rokov to nikomu nevadilo, ale dohoda, ktorú sme na pôde koalície pre návrh z KDH urobili je pre nás akceptovateľná. A výmenou za to, že naši občania nebudú prichádzať o slovenské občianstvo dokonca priamo vítaná. A v MOST - HÍD sme radi, že ju máme.
Kolegyne a kolegovia, dohoda síce je, ale aj nie je. Kolega Matovič, aj kolegovia z opozície si o nej myslia, že je detinská a nedostatočne sebavedomá. Pán Matovič položil niekoľko podmienok, asi by povedal, že národne uvedomelých, ktorých schválením podmieňuje svoj súhlas s dohodnutými zákonmi.
Ak aj odhliadnem od toho, že návrhy sa dávajú počas a nie po rokovaní, a to platí nielen v politike, ale aj v biznise a nakoniec aj v živote obyčajných ľudí, je jasné, že tieto podmienky oslabujú zásadný princíp, na ktorom naše zmeny stoja. A ten je, nedopustiť situáciu, aby naši občania prichádzali o občianstvo len preto, že majú alebo nadobudnú občianstvo iného štátu. Na toto totiž, kolega Matovič, pozabudol. Pozabudol na to, že môže existovať aj taký príklad a mne osobne stačí, ak bude jeden jediný, že niekto sa môže rozhodnúť získať občianstvo iného štátu aj z iných dôvodov ako rodinných, obchodných, pracovných alebo študijných. Dokonca existujú aj prípady, kedy sa niekto môže stať občanom iného štátu preto, že je mu to ponúknuté ako česť a tak ďalej a tak ďalej. Takýchto ľudí však podmienky pána Matoviča a kolegov z opozície ženú z tejto krajiny preč. Je to absurdné, a len trochu menej absurdné ako dnešný aktuálny stav.
Pre nás, predstaviteľov strany MOST - HÍD, dodržanie každej dohody znamená posilnenie stability tejto vládnej koalície. Verím, že dohoda, ktorá sa nie jednoducho vo vládnej koalície rodila, dostane aj vašu podporu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, ctená Národná rada, možno bude pre vás prekvapivé, čo teraz poviem. Tu i v tejto sále sedí 150 osôb s dvojakým štátnym občianstvom. Možno to znie čudne, ale je to pravda. Tým, že Slovenská republika sa v roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády stala členom Európskej únie, každý jeden jej občan sa stal zároveň aj občanom väčšieho celku, teda európskeho spoločenstva. Volíme svojich poslancov, zástupcov do Európskeho parlamentu, náš právny systém sme harmonizovali s európskym. Európski úradníci sa dostanú k rôznym údajom, ktoré sa týkajú nášho národného hospodárstva, spoločenského života, právneho systému. Zároveň sa naša krajina stala aj súčasťou euroatlantického obranného systému. To znamená, že údaje o obranyschopnosti krajiny, o našej pripravenosti, vybavenosti, pohotovosti z hľadiska Severoatlantickej aliancie aj pre osoby, ktoré nemajú slovenské štátne občianstvo a nemajú žiadny vzťah k našej republike.
Je zaujímavé, že vtedy, keď sme sa zaradili do týchto euroatlantických štruktúr, žiadna z dnešných relevantných parlamentných strán proti tomu neprotestovala. Áno, bolo to prirodzené, veď štáty, ktoré sú spolu s nami členmi týchto štruktúr, vrátane Maďarskej republiky sú našimi spojencami a nemáme pred nimi čo tajiť. A to je jeden z dôležitých faktorov, na čo by sme nemali zabudnúť, keď rozhodujeme o otázke slovenského štátneho občianstva.
Nepochybne zákon, ktorý je momentálne ešte v platnosti a ktorý chceme zmeniť, platí nielen pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku, ale nedá sa nespomenúť aj to, že predchádzajúca úprava vznikla ako reakcia na zákon Maďarskej republiky, ktorým bol umožnený Maďarom žijúcim v susedných krajinách individuálne, zdôrazňujem individuálne, nie automaticky a nie masovo, získať maďarské štátne občianstvo, pokiaľ sa tak rozhodnú. Je ironické, že tento tzv. proti zákon nesplnil ani ten základný cieľ, na ktorý bol vytvorený.
Práve v posledných dňoch bola zverejnená informácia, že v dôsledku tejto právnej úpravy stratilo svoje slovenské štátne občianstvo 25 ľudí, z nich iba jeden v dôsledku toho, že sa uchádzal o maďarské štátne občianstvo. Tí, ktorí si tento zákon vymysleli, potrestali takých občanov, ktorí s týmto celým problémom medzi Slovenskou a Maďarskou republikou nemajú nič spoločné. Tento proti zákon splnil len jeden jediný cieľ, a to je zastrašovanie.
Pre nás tento predložený pozmeňovací návrh znamená, aby naše zákonodarstvo už nepozeralo na Maďarov žijúcich na Slovensku ako na potenciálnych zradcov, aby sme neboli považovaní za nepriateľov vlastnej krajiny. Pán prezident Gašparovič pri stretnutí s prezidentom Maďarskej republiky Pálom Schmidtom v súvislosti s touto otázkou spomenul, že citujem: "Vytvárať takto vzťah občana k cudziemu štátu, k novému štátu, ktorý sa v budúcnosti môže rozhodovať, na akú stranu v niektorých krízových otázkach sa postaví, nie je dobré."
Neviem, na aké krízové situácie myslel, pán prezident. Ja osobne, ako aj strana MOST - HÍD sme presvedčení, že Slovenská republika a Maďarská republika vďaka svojej geopolitickej polohe a situácii sú vzájomne na seba nesmierne odkázané. My sa máme pripraviť nie na krízové situácie, nie na spory, ale na neustálu spoluprácu a hľadanie spoločných bodov.
Pán prezident očakáva od predstaviteľov menšín lojalitu. Pánovi prezidentovi môžem odpovedať len slovami predsedu najsilnejšej opozičnej strany pána Roberta Fica, podľa ktorého slovenská politická elita podcenila lojalitu Maďarov na Slovensku. V tomto s pánom Ficom môžem len súhlasiť. Podľa môjho názoru niet väčšej lojality ako žiť, pracovať, platiť dane, dodržiavať zákony a vytvárať materiálne a duševné hodnoty, s ktorými obohacujeme krajinu tu na Slovensku. Domnievam sa, že lojalitu nie je možné vynútiť, lojalitu je možné len si zaslúžiť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, netreba zabudnúť na to, že nielen občan má pestovať určitý pozitívny vzťah k štátu, ktorého je občanom, ale aj štát musí budovať kladný vzťah voči svojim občanom. Vytvárať také podmienky, aby každý občan tejto republiky považoval Slovensko za svoju domovinu, za svoju krajinu. Ak sa politická garnitúra na Slovensku bude dívať na občanov inej ako slovenskej národnosti ako na škodnú, nemôže očakávať od príslušníkov týchto národností bezpodmienečný pozitívny vzťah. Strana MOST - HÍD bola založená práve preto, aby sme napomohli budovaniu pozitívneho vzťahu medzi Slovákmi, Maďarmi a ďalšími tu žijúcimi národnosťami.
Vážená Národná rada, pri rozhodovaní o zákone o štátnom občianstve nezabúdajme, že boli časy, keď sa odoberalo štátne občianstvo ľuďom maďarskej národnosti proti ich vôli na základe kolektívnej viny. Maďari ani vtedy nechceli opustiť túto krajinu, lebo napriek všetkým problémom a nezhodám, je to naša domovina. Tu sme sa narodili, tu chceme žiť a tu chceme aj zomrieť. Ale sme Maďari a máme tak isto silný vzťah k maďarskému národu prostredníctvom jazyka, kultúry a histórie. Je to prirodzené, ale táto seba definícia, táto identita nikdy nesmerovala proti slovenskému národu. A to je to najdôležitejšie.
Prosím vás preto, aby ste podporili tento návrh zákona a netrestali vlastných občanov. Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predseda, ešte mám pozmeňujúci návrh.