12. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpoveď je áno.
A dovoľte mi, aby som trošku priblížil celú tú genézu. Prvýkrát som sa s touto problematikou stretol v roku 2002. To bolo na jeseň, keď som sa stal prvýkrát ministrom pôdohospodárstva. A nechal som pripraviť materiály, aby Slovenská republika požiadala o zápis do kultúrneho dedičstva UNESCO, o ktorý je možné každý rok požiadať k 10. januáru bežného roka. A potom je vyhodnocovací proces. Vzhľadom na to, že Slovenská republika nemala vyjasnené vzťahy s Maďarskou republikou, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov minister Baco ešte pred rokom 1998 dal súhlas Maďarskej republike na zápis do UNESCO. Tak pre Maďarskú republiku bol zápis v UNESCO vykonaný v roku 2002 s tým, že má zapísaných 19 obcí ako jadrová zóna a 18 obcí ako nárazníková zóna. Z hľadiska tej mapy, keď sa na to pozrieme, tak vidno, že to, čo je najbližšie k slovenskej hranici, tam tie obce sú len v nárazníkovej zóne. Explicitne z toho vyplýva, že keď Slovenská republika chce to mať zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO, tak máme na to najväčšiu šancu, len pokiaľ sa budeme uchádzať o nárazníkovú zónu. Musím ale povedať, že v roku 2002 ministerstvo zahraničných vecí, do kompetencie ktorého vybavovanie tejto agendy patrí, nakoniec žiadosť o zápis do UNESCO nepredložilo. A predložilo zápis inej požiadavky, a to v oblasti slovenských pralesov. K tomu, aby sme mohli požiadať o zápis, potrebujeme mať, opakujem, vyjasnené vzťahy s Maďarskou republikou. Dnes tento problém je umocnený tým, že Maďarská republika žaluje Európsku komisiu preto, že Slovenská republika má právo užívať značku Tokaj, resp. užíva značku Tokaj. Obdobný problém bol aj v roku 2002. Preto sme zo strany vlády iniciovali dohodu medzi Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, vzájomnú dohodu o spoluprácu v oblasti Tokaj. V rámci tejto dohody bola dohodnutá aj harmonizácia legislatívy, aby bolo zrejmé, že obe krajiny vyrábajú tokajské víno za rovnakých podmienok, a teda aj v Slovenskej republike sa tento unikátny región nachádza a je neoddeliteľnou súčasťou regiónu, ktorý už je zapísaný v UNESCO, a teda nie je prekážka, aby bol zapísaný aspoň ako nárazníková zóna. Vykonanie tejto dohody trvalo Slovenskej republike takmer dva roky, teda v rokoch 2004, 2005, začiatkom roku 2006. Bolo jasné, že prvýkrát Slovenská republika môže požiadať o zápis do zoznamu UNESCO do 10. januára 2007. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vláda Roberta Fica, jeho minister pán Jureňa hneď po voľbách medzi prvými poradami vedenia na ministerstve pôdohospodárstva, konkrétne 24. augusta 2006, zrušil túto úlohu pre pracovníkov ministerstva, pripraviť takýto materiál a predložiť ho do Paríža na zápis do svetového dedičstva UNESCO. V súčasnej dobe má ministerstvo pripravené podklady na to, aby sme takto učinili. Ale potrebujeme mať vyjasnené vzťahy. A musíme najskôr ukončiť otvorené procesy dohody, ktoré medzi našimi krajinami sú, pretože Tokaj nie je možné zapísať dnes už bez súhlasu Maďarskej republiky, tak ako pre Maďarskú republiku nebolo možné ho tam zapísať bez súhlasu Slovenskej republiky. Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, prečo vtedy minister dal súhlas, aby maďarská strana jednostranne mohla sa uchádzať o zápis do svetového dedičstva UNESCO, a nepožadoval takýto istý recipročný krok zo strany Maďarskej republiky vo vzťahu k Slovenskej republike. Ďakujem.

Ďakujem za odpoveď, pán minister. Chcem sa opýtať, aký je predpoklad, kedy by mohli byť vysporiadané vzťahy s Maďarskou republikou.

Pán poslanec, bol by som nesmierne rád, keby som vám na túto otázku dokázal odpovedať. Robíme všetko pre to, aby sme to čím skôr doriešili. Je pravdou, že v predchádzajúcom období vláda Roberta Fica a jeho ministri pôdohospodárstva vykonali obrovský chaos v oblasti legislatívy Tokaja ako takého. A dnes musíme dlhodobo, postupnými krokmi pracovať na tom, aby sme tento bordel, ktorý tam bol vytvorený, napravili a potom vytvorili priestor na to, aby ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo kultúry, ministerstvo zahraničných vecí a Košický samosprávny kraj mohli spolu sa uchádzať o zápis tejto časti našej krajiny do svetového dedičstva UNESCO, opakujem, nie ako jadrovej zóny, ale ako nárazníkovej zóny.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, vážený pán poslanec, tam, kde sa neplánuje výstavba diaľnice ani rýchlostné cesty a pre bezpečnosť obyvateľstva a ochranu životného prostredia je potrebný odklon tranzitnej dopravy, buduje Slovenská správa ciest obchvaty miest a obcí. Chcem vám povedať, že k novo začínaným stavbám v roku 2011 by som možno rád uviedol cestu I. triedy č. 68 v Prešove, odbočku Škultétyho a ZVL, to je preložka cesty, Galantu, obchvat, ktorý je druhou časťou už nadväzujúcou na prvú na ceste č. 75, cestu č. 68, Mníšek nad Popradom, ide o spojenie na štátnu hranicu s Poľskom a o preložku cesty a na č. 11 (I. triedy) Čadcu, obchvat. V tomto roku budú pripravované ďalšie stavby na cestách I. triedy, v Galante tretia časť obchvatu, čo je č. 75, cesta I. triedy, č. 51 v Trnave južný obchvat, č. 51 vo Vrábľoch takisto obchvat, č. 75 v Šali obchvat, č. 66 v Banskej Bystrici severný obchvat, v Brezne č. 66 obchvat, č. 64 v Prievidzi obchvat, č. 64 v Porúbke takisto obchvat, č. 68 v Plavnici preložka cesty, č. 68 v Sabinove preložka cesty, č. 18 v Nižnom Hrabovci, v Petrovciach nad Laborcom preložka, č. 15 v Stropkove preložka cesty a č. 74 v Snine (Snina – Kolonica) preložka cesty, č. 77 v Bardejove juhozápadný obchvat a č. 74 preložka cesty medzi Brekovom a Humenným.
Chcem povedať, že pre nevyhovujúcu dopravnú situáciu alebo výkonnosť a dopravnú nehodovosť bude Slovenská správa ciest v tomto roku 2011 rekonštruovať a prestavovať križovatky medzi cestami I. triedy č. 51 a III. triedy v Senici, I. a II. triedou v Nitre, kde pôjde o stavebné úpravy križovatky, na ceste I. triedy č. 61 v Trenčianskej Teplej, č. 61 s križovatkou č. 57 ciest I. triedy v Dubnici nad Váhom. A na cestách I. triedy č. 50 medzi Zvolenom a Neresnicou pôjde o mimoúrovňovú križovatku.
Chcem dodať, že cesty I. triedy sú v zlom alebo v ťažkom stave, hlavne tam, kde sú osobitne dnes zaťažované nadmernou nákladnou dopravou alebo aj intenzitou a váhou vozidiel, potrebujú tieto cesty rozsiahle opravy, ale aj rekonštrukcie a obnovu. Chceme tomu venovať pozornosť, ako som hovoril, v konkrétnych úsekoch, ale aj v ďalších zámeroch, o ktorých buď budeme diskutovať, alebo vás budem informovať. Nech sa páči.

Pán minister, mňa, samozrejme, najviac zaujíma južný obchvat mesta Brezna. Tam je tá situácia taká, že vlastne všetko je pripravené na výkup pozemkov a na prakticky už realizáciu stavby. Ja som stále toho názoru, že by táto vec nemala byť politikum. Ale mám informácie, že intervenovali nekompetentní ľudia o tom, že by sa trasovanie tohto južného obchvatu mesta Brezna malo zmeniť. Zmenou trasovania niekoľko domov by sa muselo likvidovať. A všetci vieme veľmi dobre, že kým sú to pozemky, tak je to prijateľné, akonáhle sa začínajú búrať domy, je to zlé. A preto by som sa chcel spýtať, doplňujúca otázka je taká, či môžu občania mesta Brezna dúfať, že to trasovanie pôvodné, ktoré bolo, kde nebolo žiadne politikum použité, kde sme to naozaj nechali na odborníkov, aby oni vybrali tú trasu aj spôsob, akým sa to bude stavať, že zostane to trasovanie, ktoré je prakticky pripravené tak, že sa môže stavať. Ďakujem.

Slovenská správa ciest pracuje na významne alebo výrazne lacnejšom variante, ktorý súvisí aj s trasovaním. A súvisí aj s tým, ako predtým bola pripravovaná trasa, keďže sa nevyužili možnosti alebo územie, ktoré patrí Železniciam. Hodnotenie všetkých súvislostí považujem za veľmi dôležité pre reálnu výstavbu, nielen pre nejaké úmysly alebo zámery, bez ohľadu na investičné náklady a reálnu výstavbu. O konkrétnostiach môžeme hovoriť viac pri stretnutí, resp. chystám aj svoju návštevu tam, zastavil som sa pri tom neformálne a neoficiálne, ale chcem sa zoznámiť aj so situáciou osobne. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky prehodnotí verejnú minimálnu sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v zmysle programového vyhlásenia vlády na podmienky zdravotníctva na obdobie rokov 2010 až 2014, ako aj v zmysle Plánu hlavných úloh ministerstva zdravotníctva k termínu 30. 9. a predloží na rokovanie vlády novelu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov o verejnej minimálnej sieti.
Ministerstvo zdravotníctva počíta so zrušením koncovej siete, kde sú explicitne uvedené jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Zároveň ministerstvo zvažuje reštrukturalizovať aj pevnú sieť ústavných zdravotníckych zariadení s tým, že sa bude prihliadať na dodržiavanie geografických dostupností poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti na základe regionálneho princípu tak, aby pevná sieť zabezpečila nepretržitú dostupnú a efektívnu 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť každému pacientovi, ktorý je do toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia dopravený a bude dopravený záchrannou zdravotnou službou v akútnom a život ohrozujúcom stave. Ďakujem pekne.

Minister funguje, mikrofón nefunguje. (Smiech v sále.)

Áno, už sa počujeme. Ďakujem pekne za odpoveď. Naozaj tá filozofia pevnej siete bola postavená na tom, aby existovali určité zariadenia, ktoré sú schopné poskytnúť komplexnú zdravotnú starostlivosť v ôsmich odboroch. A rozumiem tomu, že je dôležité naviazať túto zdravotnú starostlivosť ako na integrovaný záchranný systém, tak, povedzme, aj na lekársku službu prvej pomoci. Napriek tomu si ale myslím, že zavádzať ďalší pojem siete, ktorý tu urobila predchádzajúca vláda v roku 2008, len mätie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a vytvára určité diskriminačné prvky, pretože niektorým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zabezpečuje istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou na úkor iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sa o túto zmluvu musia uchádzať súťažou a svojou kvalitou a cenou. Preto sa chcem spýtať, či ministerstvo uvažuje o zadefinovaní pevnej siete ako v podstate tretej siete, ktorá by bola obsiahnutá v zákone alebo či by nebolo jednoduchšie riešiť, povedzme, tieto 8-odborové nemocnice s urgentným príjmom v rámci verejnej minimálnej siete, pretože dá sa to podľa mňa vo verejnej minimálnej sieti veľmi elegantne zadefinovať, že verejnou minimálnou sieťou je aj nemocnica, ktorá má osem odborov a urgentný príjem, geografický v situácii, že dojazd sanitkou rýchlej zdravotnej pomoci je, povedzme, tridsať alebo štyridsaťpäť minút. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, v prvom rade na tú prvú otázku, čo sa týka pojmu „sieť“ a jej zavedenia akoukoľvek vládou. Bola zavedená v roku 2004 reformnými zákonmi. A viete, že pojem minimálna verejná sieť, ktorú ste použili, bola zavedená v roku 2004. Vieme, že to riziko, ktoré v súčasnosti je, a ten nezmysel, ktorý tu bol daný, bola koncová sieť. Nemá absolútne žiadny zmysel, aby zákon stanovil, že nemocnica s poliklinikou v danom meste musí mať zmluvu s poisťovňou. Na tom sa zhodneme. A to chceme zrušiť. Ale to, čo chceme, je aj, tak ako v súčasnej dobe je zadefinovaných 273 bodov v Slovenskej republike záchrannej zdravotnej služby, z ktorých z každého bodu v republike je dojazd, z tohto bodu do 15 minút, tak presne toto chceme, aby bola v Slovenskej republike zadefinovaná sieť nemocníc, ktoré komplexne vybavia pacienta v jeho život ohrozujúcom stave alebo pacienta, ktorý je v akútnom stave. V súčasnej dobe, je to v zákone, táto pevná sieť to nezabezpečuje. To znamená, toto chceme opraviť a predefinovať. Aj tá odpoveď bola v tom zmysle, že týmto zákonom chceme predefinovať sieť.
A na tú vašu hypotetickú otázku, či sa to má volať sieť. Neviem, môžeme nájsť aj iné slovo. Hovorím, „sieť“ je plne akceptovaná. A je naozaj na nás a na poisťovni, koho v tejto sieti zazmluvní a kto v tejto sieti bude. Takže sa môžeme o tom potom porozprávať na výbore.
Ale našou odpoveďou je, chceme práve, aby bola zabezpečená dostupnosť, aby pacient, ktorý bude kdekoľvek na území Slovenskej republiky, dovezený do tej nemocnice, ktorá má centrálny príjem, osem oddelení, nemusel byť odvezený kvôli neurologickému vyšetreniu do inej nemocnice. A práve keby sme zachovali len minimálnu sieť, toto by hrozilo, že by sa vám niečo stalo, nemocnica v nejakom meste by nemala zmluvu a vás by s úrazom mohli odviezť niekde inde, čo nechceme.