16. schôdza

Ďakujem pekne. Pani Vášáryová, úprimne, nemám záujem o akúkoľvek formu konfrontácie na verejnosti s vami z rôznych dôvodov, ale toto, čo ste zase predniesla, no z jedného pohľadu je to štandardné. V prvej časti teda ste sa prezentovali ako dôsledná antikomunistka, ktorej pohľad má už až nadplanetárny rozmer s tým, že teda časť tých Slovákov, osobitne tých nacionalistických, absolútne tomu nerozumie, čo vy ste už vedeli celý čas, jedine teda Prokeš, a hlavne teda tá „úbohosť“ SMER-u intelektuálna, ktorú vy už len sama osebe teda prekonávate tak, že si musíme vážiť, že vôbec ste takto pekne vystúpili tu a mali sme možnosť počúvať tieto úvahy. Je to nekorektné, pani Vášáryová. Viete, hodnoty, ktoré vy prezentujete, sa dajú vnímať všelijako. Ja si napr. všímam ako teda hodnoty politiky Spojených štátov vy viete dokonale oceniť. No my si všímame aj tú diskusiu, ako vyzerá v Spojených štátoch, ako nositeľa Nobelovej ceny, aké zdrvujúce kritiky na túto politiku prednášajú. Teraz vyšla jedna kniha, volá sa Zadný dvor Ameriky. Je veľmi zaujímavá preto, že obsahuje celý rad dokumentov o vývoji zahraničnej politiky Spojených štátov od päťdesiatych rokov po Kubu, Chile, Argentínu, Salvádor a tak ďalej a tak ďalej, kde sú autentické dokumenty, lebo oceňujem to v Amerike, skutočne demokracia je a máme možnosť čítať stanoviská vtedajších aktérov tohto procesu. Pravdepodobne hľadanie skutočných humanitných ideálov a dobrej politiky ja osobne napr. vidím v tej pre mňa nesmierne príťažlivej takzvanej idealistickej politike z konca osemdesiatych a ešte zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa ešte rozprávalo o rešpektovaní národných suverenít, keď sa ešte rozprávalo o tom, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som svojej kolegyni pani Vášáryovej poďakovať za vecné, pokojné a zásadné vystúpenie. Pani poslankyňa hovorila vo svojom vystúpení aj o potrebe diskusie v záujme spoločných cieľov Slovenskej republiky. Aj včera pri rozprave o novele rokovacieho poriadku hovorili o potrebe diskusie mnohí poslanci na čele s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom. Súhlasím, konsenzus, diskusia sú kľúčové v záujme Slovenska, jej zahraničnej politiky a rastu životnej úrovne jej občanov. Viete, kolegovia, keby som trpela zábudlivosťou alebo keby som nebodaj nasedela v minulom volebnom období v tomto parlamente, možno by som aj pánu Robertovi Ficovi uverila, že toto volanie po dialógu je úprimné. Ale, prosím vás, ako môže vyznieť úprimne ponuka na dialóg od bývalého premiéra, ktorý svoju opozíciu posielal do väzenia, ktorý sa pýtal, „o čom, prosím vás, mám sa s nimi baviť,“ ktorý nás nepozval k rokovaciemu stolu ani v tak zásadnej veci, ako bola ratifikácia Lisabonskej zmluvy? (Výkriky v sále.)

Áno, pani kolegyňa Vášáryová aj ďalší kolegovia volajú po dialógu a ja sa k nim z celého srdca pripájam. Keď ide o našu vlasť zabudnime na hašterenie, na urážanie oponentov a spojme sily, rozum aj srdcia za naše Slovensko.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som na úvod povedal tú zásadnú pozíciu, na ktorej sa určite zhodneme, tak opozícia, ako aj koalícia. A to je, že som presvedčený, že nikto v tejto snemovni nesedí taký, ktorý by chcel škodiť Slovensku. A tým chcem povedať, že náš pohľad na zahraničnú politiku by mal byť naozaj navonok spoločný. Môžeme si tu povedať rôzne veci, tu si môžeme vysvetliť rôzne postoje, ale postup v zahraničnej politike navonok by mal byť rovnaký. A tak to vnímam aj ako zástupca najsilnejšej opozičnej strany strana SMER – sociálna demokracia, aj ako podpredseda zahraničného výboru. A som rád, že aj môj kolega pán Droba to takto ohodnotil. Nechcem začať môj príhovor tým, že mám pripravených tridsať strán, ale poviem iba zopár vecí, aby to nevyzeralo moc nabubrelo, ale chcem ukázať, že náš pohľad na zahraničnú politiku je výsostne pragmatický, bez akýchkoľvek „kudrliniek“, ktoré sa tu snažia niektorí politici predvádzať a ukazovať pritom, ako veľmi dobre rozumejú zahraničnej politike. To už dnes málokoho zaujíma z obyčajných ľudí. Verte mi, každého zaujíma, ako budeme naozaj reálne postupovať v zahraničnej politike. Preto sa aj v krátkosti vyjadrím aj k tomu, keďže je to rozprava, čo hovorila pani poslankyňa Vášáryová. Pripomeniem, že prerokúvame Správu o zahraničnej politike v roku 2010. Ale v jej vystúpení som počul hlboko ešte pomaly spred roka 1989 a potom ešte po roku 1989 mnohé informácie. Možno je to preto, že práve je nedostatok reálnych vecí z roku 2010 spomínať a že preto sa treba vracať neustále dozadu. To je len taká poznámka o tej pragmatickej zahraničnej politike a pohľad na ňu a pohľad, ktorý hovorí len o „kudrlinkách“ a o všelijakých veciach, ktoré s tým nesúvisia. Ja by som bol opatrný, pani poslankyňa, v súvislosti aj s tým možno chválením sa, akí vy ste zahraniční politici, akí vy ste odborníci. Skúste radšej povedať a vysvetliť obyvateľom a voličom to, čo napr. znamená think-tank, ktorý tu neustále spomínate, lebo tomu nikto nerozumie.
Ale poďme teraz k správe ako takej.
V správe sa hneď na úvod hovorí, že poskytuje ucelený prehľad a hodnotenie pôsobenia Slovenskej republiky v širšom kontexte medzinárodných vzťahov a zahraničných priorít Slovenska v roku 2010. No ale hneď v ďalšom odseku sa hovorí, že správa sústreďuje svoju pozornosť na ťažiskové body zahraničnej politiky v roku 2010. Ja to vnímam trošku ako protirečenie. Ja som to aj na zahraničnom výbore hovoril, že je to správa, ktorá je naozaj veľmi, by som povedal, taká až zhutnená, ak to mám tak povedať presnejšie, a chýbajú tam niektoré podrobnosti v zásadných veciach, ktoré, si myslím, je potrebné urobiť. A ak hovoríme o spolupráci v rámci susedských vzťahov, je nepochybné, že iba dobré vzťahy nám môžu vytvárať priestor na to, aby sme mohli spolupracovať vo všetkých možných oblastiach spoločenských, hospodárskych, ekonomických, kultúrnych a tak ďalej.
Vy ste spomínali v tej správe v úvode, pán minister, že Slovensko v roku 2010 zásadne z pohľadu zahraničnej politiky zmenilo akcent. Akokoľvek sa pozriem do tejto správy a hlbšie sa snažím aj hľadať medzi riadkami to, čo nebolo napísané, ja tam nevidím zásadný rozdiel až na jeden, ktorý budem popisovať. Práve naopak, domnievam sa, že nepokračovaním toho, čo tu bolo aj predtým, a potvrdením mojich slov, čo som hovoril, je, že v zahraničnej politike by sme mali byť naozaj jednotní. A my sme to prezentovali aj dvoma, by som povedal uznávanými medzinárodnými diplomatmi, ktorí reprezentovali rezort diplomacie za posledné obdobie. Takže ja naozaj tu nevidím zásadnú zmenu akcentu až možno na jednu zmenu, ktorú chcem spomenúť k tomu, čo budem spomínať.
Ešte chcem spomenúť to, čo hovorila pani Vášáryová, že v časopise The Economist bol pán minister spomínaný ako športovec. Viete, ja som rovnako atlét. A v tomto sme kolegovia. Budem veľmi rád, pokiaľ sa bude aj rozmer športový viac odrážať práve v takejto správe, hoci šport, ktorý tu robíme, bohužiaľ, možno je len v inkubátore, pretože tu na to nie sú podmienky ako v iných krajinách, aby sa odrazil aj v zahraničnej politike, v jeho reprezentácii, pretože dobrý športový výkon je niekedy viac ako 10 misií ministra zahraničných vecí. Ale zároveň chcem povedať, že zahraničná politika nie je len o atletike alebo o maratónskom behu, hoci v tomto prípade absolútne sympatizujem s pánom ministrom a som veľmi rád, že takto reprezentuje Slovensko aj z hľadiska športu.
Bola tu veľakrát spomínaná spolupráca V-4. Veľmi dobre si pamätám na spoluprácu V-4 ešte od začiatku, keď sa začala tvoriť. A to, predovšetkým na čo bola určená, a mnohé aktivity som ozaj vítal, vytvorenie napr. fondu V4, ktorý mal práve slúžiť na to, aby sa podporovala medzivyšehradská výmena, podporovali sa rôzne aktivity v rámci štúdií a tak ďalej. Mnohé organizácie to ja využili, spomeniem školy, ktoré z toho boli podporované aj v Žilinskom kraji, v Čadci. Gymnázium Miloslava Hodžu dostalo takto finančné prostriedky. Toto sú podľa mňa naozaj výsledky, ktoré treba vnímať a hodnotiť ako pozitívum.
Avšak z dnešného pohľadu musím konštatovať, že akokoľvek môžeme hodnotiť V-4, ktorá bola naozaj dôstojne zorganizovaná, aj zasadnutie na pôde Slovenskej republiky, mám pocit, že sa dostáva skôr do formálnych pozícii ako do tých reálnych. A poviem, prečo si to myslím. Dnes už nevystačíme s tým, o čom sa hovorilo na začiatku o spolupráci V-4, dnes už musíme prichádzať s niečím reálnym. A to reálne je podľa môjho názoru predovšetkým diskusia o tom v rámci V-4, ako budeme napr. postupovať pri presadzovaní podmienok v rámci pripravovaného nového programovacieho obdobia Európskej komisie. Tam je obrovská sila naša. Tam je potrebné, aby sme sa koordinovali, aby sme sa nepredbiehali jeden pred druhým.
Rovnako mi tam chýba, pán minister, jedna závažná vec, pretože aj vy vo svojich príhovoroch hovoríte o tom, že Európa je aj Európa regiónov. Európa je o spolupráci a tak ďalej. Ak máme teda v Európe 344 regiónov, medzi ktoré patria aj regióny, ktoré boli vytvorené na území Slovenskej republiky a sú plnoprávnymi členmi, tak je potrebné aj v takejto pozícii ako V-4 o tom rozprávať, ako je napr. legislatíva, ktorá je už dnes platná. A to je takzvaná legislatíva o vytváraní európskej územnej spolupráce. To sú tak vážne veci, ktoré sa tam dajú získať, ktoré nám môžu pomôcť v rámci V-4 pri rozvoji, že ani si to nevieme predstaviť. A, bohužiaľ, o tomto sa nediskutovalo. A chýba mi to rovnako aj v správe o budúcej zahraničnej politike v rámci V-4, pretože tu je potrebné, aby ministerstvo zahraničných vecí bolo veľmi potrebné alebo aby bolo užitočné pri týchto rokovaniach a vytváraní týchto európskych územných spoluprác susediacich regiónov, ktoré majú neskutočne veľký potenciál v rámci rozvoja. A toto je tá pragmatická politika zahraničná, ktorú je potrebné presadzovať.
V tejto súvislosti spomeniem aj Poľskú republiku. Mne práve chýbal vo vystúpení pani poslankyne Vášáryovej, ktorá pôsobila ako veľvyslankyňa v Poľskej republike, kritický pohľad na časť, ktorá sa týka spolupráce s Poľskou republikou. Vážené dámy, vážení páni, pozrite si do správy, ktorú máme za minulý rok, aby ste videli, koľko sa tam venuje priestoru Poľskej republike. Poľská republika je najväčší náš spojenec, ktorý nám môže pomôcť vo všetkých možných oblastiach. Je to 38-miliónový národ, ktorý má významné postavenie v rámci Európskej únie. Má predsedu Európskeho parlamentu. A môžem menovať množstvo iných vecí. Vyrokovalo výborné pozície pre poľnohospodárov a aj pre seba v rámci fondov Európskej únie. A my im tu venujeme 12 riadkov. Toto som očakával od pani Vášáryovej ako bývalej veľvyslankyne v Poľsku, že predsa len viacej sa bude venovať tomuto fenoménu, ktorý ja pokladám za veľmi dôležitý, a rovnako aj strana SMER – sociálna demokracia. A ešte aj môžem povedať, že tých pár riadkov, ktoré sú venované Poľskej republike, tak je neúplných a možno nedostatočných a možno aj trošku zavádzajúcich, lebo napr. sa tu spomína, že výzvou naďalej zostáva dobudovanie cezhraničnej cestnej infraštruktúry v pohraničí na trase rýchlostnej komunikácie medzi Prešovom a Rzeszówom a modernizácia železničnej infraštruktúry. Pán minister, ako ja si rovnako vážim prácu všetkých tých profesionálov, ktorí sú na ministerstve zahraničných vecí, rovnako vám mali pridať k tomuto odseku aj to, že existuje medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou Memorandum o vybudovaní a prepojení diaľničného spojenia D3 smerom na Poľskú republiku, ktoré sa, mimochodom, nenapĺňa z rôznych dôvodov. Ale chcem povedať, že tuto to chýba. Prečo sa takéto niečo, čo je neskutočne dôležité pre rozvoj medziregiónov aj v rámci spomínaného európskeho územného spoločenstva, vôbec nespomína. Ale asi je to preto, že európske územné spolupráce pre vás neznamenajú nič a možno že ste ešte ani sa nedozvedeli, že také niečo existuje.
Pôjdem ďalej a opriem sa predovšetkým o to, čo som povedal na začiatku ako výhradu, že v zahraničnej politike musíme byť naozaj spoločne za všetko, čo pôjde navonok. A tu vnútri si musíme povedať všetko, aby sme to mohli potom presadzovať, a že nevidím žiadnu zásadnú zmenu akcentov v tej zahraničnej politike, ktorá bola predtým, počas bývalej vlády, a teraz, až na jednu zmenu. A to je prístup k vzťahu s Maďarskou republikou. Tu sa píše, že je konfrontačný a neproduktívny, neproduktívne obdobie sa zamenilo za produktívne a nekonfrontačné a dobré obdobie. Nuž ja si myslím, že slovenská diplomacia za ostatné obdobie, predovšetkým minulej vlády, v politike s Maďarskou republikou chce mať dobré vzťahy, o tom nikto nepochybuje. A myslím si, že to dokumentujeme vo viacerých prípadoch, ktoré napr. neotvárame. Ale dúfam, že sa riešia. A je to aj napr. rozhodnutie Európskeho súdu v súvislosti s Vodným dielom Gabčíkovo – Nagymaros. Nikto tu nezneužíva túto pôdu, aj keď vieme, že Maďarská republika dodnes nedodržiava toto rozhodnutie Európskeho súdu a je tam mnoho vecí, ktoré by sme mali možno riešiť.
Ale čo sa týka riešenia problematiky dvojakého občianstva, riešenia politiky pohľadu, ako zasahuje maďarská diplomacia do politiky Slovenskej republiky, tak tam si myslím, že slovenská diplomacia robila sebavedomú, pragmatickú politiku, ktorú, myslím si, nikto nemôže spochybniť. Sme robili tak, že bola podložená všetkými faktmi, ktoré medzinárodné právo umožňuje. Bezprecedentný zákon o dvojakom občianstve, ktorý zavádza exteritoriálne účinky, si zaslúžil pozornosť slovenského parlamentu a našej diplomacie. A prijatím zákona, si myslím, jednoznačne odpovedal na to, čo v Maďarsku v súčasnosti prebieha. Zhodneme sa na tom, že rozhodnutie, ktoré vtedajší parlament prijal v súvislosti s Maďarskou republikou a zákonom o dvojakom občianstve, bolo naozaj jediné a dobré riešenie v tej dobe, kedy to bolo potrebné urobiť. A svedčí o tom aj súčasnosť, že nie ste schopní v tomto parlamente ani len zmeniť ten zákon, o ktorom ste rozprávali, že je taký zlý a neviem ešte čo všetko mu chýba, pretože ste sami zistili, že skutočnosť je úplne iná. A keď chceme odstrániť nejaké deformácie, o ktorých neustále rozprávate, tak zrazu nie je tu podpora a všetko, čo predkladáme, je zamietané.
Dovoľte mi ale, pán minister, aby som nehovoril len o vlastných názoroch, ale aj o názoroch strany SMER – sociálna demokracia, lebo som trošku zalovil aj v myšlienkach iných, ktorí sa pozerajú na zahraničnú politiku v súvislosti s Maďarskou republikou trošku inými očami. V rozhovore pre SITA poznamenal Dzurindov bývalý stranícky šéf a tiež bývalý premiér Ján Čarnogurský, pokiaľ mám informáciu, citujem, tak Maďarsko zatiaľ žiadne ústretové kroky voči Slovensku nerobí a z rôznych vyjadrení politikov súčasnej maďarskej vlády, vládnej koalície sa javí, že Maďarsko si vybralo Slovensko ako cieľ číslo jeden svojej zahraničnopolitickej ofenzívy. Toto hovorí pán Čarnogurský, to nehovorím ja. A myslím si, že veľmi výstižne pomenoval to, čo v súčasnosti robí vláda Ivety Radičovej a pán minister zahraničných vecí. Dokonca aj v Lidových novinách v Českej republike, ktorá si, myslím, tradične je náš dobrý partner, a si myslím, že bolo dobré, že sa spomína o tom aj v tejto správe, a možno je potrebné aj tento vzťah lepšie využívať, lebo máme spoločnú históriu, ktorá súvisí aj práve možno s maďarským problémom, to si povedzme, pretože všetky tieto veci sa začali rodiť práve počas Česko-slovenskej republiky, bolo napísané: "Maďarská strana zaujíma voči slovenským ústretovým krokom zatiaľ minimálny, ak nie negatívny postoj. Budapešť zatiaľ ani nenaznačila, že by eventuálne začala uvažovať o nejakom zmiernení zákona či príp. o obmedzení náborovej kampane, ktorá má zaistiť, aby v budúcom roku o maďarské občianstvo požiadalo najmenej niekoľko stotisíc Maďarov žijúcich za hranicami svojej krajiny. Naopak, zdá sa, že vláda Viktora Orbána, ktorá v parlamente disponuje dvojtretinovou väčšinou a môže tak ľubovoľne zmeniť zákony a dokonca aj ústavu, chce ešte pritvrdiť.“ Toto je rovnako citát, ako sa na nás pozerajú spoza hraníc, ako sa pozerajú na politiku súčasného rezortu ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky. Ja si myslím, že to neznesie žiaden iný komentár, obraz si môžete urobiť sami. Naznačuje to už aj pani premiérky Radičovej rozhovor v Denníku Új Szó, podľa ktorého chce premiérka s Orbánom rokovať len o tom, na čom sa obe strany zhodnú, je to najmä riešenie ekonomickej krízy, to ostatné ponechávajú bilaterálnym komisiám. Samozrejme, komisie sú potrebné, ale ja som očakával, že zahraničná politika bude robená tak, že ak niekto bezprecedentne zasiahne do celistvosti susedného štátu, tak ten štát sebavedomo bude postupovať tak, že bude žiadať ten druhý štát prostredníctvom práve ministerstva zahraničných vecí listom, oficiálnymi nótami, aby zmenil tento zákon, ktorý exteritoriálne zasahuje bezprecedentne do celistvosti Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte, aby som sa venoval maličkým veciam, ktoré v tejto správe sú, a potom zhrnul moje celé vystúpenie v tej základnej charakteristike.
Hovorí sa tu o Balkáne a o politike na Balkáne. Veľmi dobre si pamätám, keď bývalá vláda dávala jasné stanovisko k otázke Kosova a mnohí renomovaní zahraniční politici, o ktorých tak sebavedomo hovorila pani poslankyňa Vášáryová, boli vtedy ticho. A vieme veľmi dobre, že v Kosove sa stalo niečo, čo bude v budúcnosti vytvárať precedens, o ktorom ešte nevieme dodnes, ako dopadne a čo môže spôsobiť z hľadiska zahraničnej politiky a celosvetovo v zahraničnej politike. A preto mi aj v tejto správe okrem tých všeobecných vecí, že sme aktívni, čo všetko podporujeme, chýba Srbsko, Chorvátsko evidentne, pretože s Chorvátskom, mimochodom, pán minister, a to musíte potvrdiť, boli ústretové a podporné stanoviská už za predchádzajúcej diplomacie, kedy sme veľmi významne podporovali vstup Chorvátka do Európske únie. Slovenská republika bola tá, ktorá bola na čele podpory, aby sa začali negociačné rokovania s Chorvátskom. To je dôkazom toho, že sa tu nezmenila žiadne akcentovanie v zahraničnej politike medzi predchádzajúcou vládou a súčasnou vládou. A veľmi ma potešilo, pán minister, aj vaše konštatovanie, keď ste spomínali Srbsko a Čiernu Horu, ako ste im v tejto súvislosti povedali príklad rozdelenia Česko-Slovenska ako príkladnú vec, z čoho ťažíme. Nuž to ma naozaj potešilo, hlavne po tom, ako si pamätám, keď sa Česko-Slovensko rozdeľovalo, aké boli vaše postoje. Ale dnes to hodnotíte pozitívne a to ma teší, že to používate aj ako príklad pri zahraničnej politike. Ale čo sa týka Kosova, bohužiaľ, musím konštatovať, že pri Kosove tu nie je jasná definícia toho, aký je postoj Slovenskej republiky z hľadiska toho, že tu je naše stanovisko, že sme neuznali Kosovo zatiaľ a prečo sme tak neurobili a čo chceme v tej veci urobiť do budúcnosti. Treba napísať jasne, v budúcnosti ideme uznať Kosovo alebo budeme čakať, čo sa bude diať okolo toho, ako sa to celé vyvinie. Mám na to svoj názor, nechcem to teraz hovoriť, ale veľmi by som ocenil, keby bolo to tu napísané, pán minister, pretože to je naozaj sebavedomá politika, keď to viete nadefinovať, ako chcete postupovať v otázke Kosova do budúcnosti.
No už a na záver mi dovoľte, ešte predtým, ako to zhodnotím, spomenúť záležitosť týkajúcu sa ľudských práv a tak ďalej. Áno, so všetkým, čo tu bolo o tom povedané, súhlasím. Dokonca sme boli aj ako strana SMER – sociálna demokracia, poslanci, za prijatie uznesenia, ktoré sme odporučili v zahraničnom výbore, stanoviska k súčasnému dianiu v Bielorusku a tomu, čo sa tam deje voči opozícii. Myslím si, že v tomto sme naozaj absolútne konzistentní, aj v mnohých iných postojoch. Ale myslím si, že zaoberať sa iba touto problematikou, takto úzko, ľudských práv a nezaoberať sa ňou v širšom kontexte svetovom je podľa mňa dosť slabé a nesebavedomé v kontexte toho, že Slovenská republika, to už nie je len maličká Slovenská republika, ktorá je v strede Európy, ale je to aj člen Európskej únie, ktorá dnes už začína aj na základe Lisabonskej zmluvy robiť vlastnú zahraničnú politiku, a preto je potrebné sa vyjadrovať aj k iným nedodržiavaniam alebo problematike ľudských práv, ako sa to vyvíja napr. v Dárfúre, ale v Sierre Leone alebo Pobreží Slonoviny, Rovníkovej Guiney, a mnohým iným veciam, kde sú omnoho katastrofálnejšie dopady na ľudské práva, o akých sa hovorí pri krajinách, ktoré sú susedské. Samozrejme, treba ich spomínať, ale toto takisto chýba.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som na záver zhrnul aký je pohľad strany SMER – sociálna demokracia na Správu o zahraničnej politike Slovenskej republiky v roku 2010, opakujem, za rok 2010, a nie za obdobia, ktoré tu boli podľa mňa nie celkom v kontexte dobre spomínané. Myslíme si, že zahraničná politika nemá nejaký zásadný výkyv voči tomu, čo sa robilo v predchádzajúcom období, nedošlo k zásadnej zmene akcentov v zahraničnej politike, ba práve naopak v mnohých veciach sa nadväzuje na to, čo robíme, až na jeden prípad. To je bezprecedentné postupovanie v pozícii voči Maďarskej republike, kde hodnotím našu zahraničnú politiku ako kolenačkovú, poklonkovaciu, nesebavedomú politiku, ktorá nám neprospieva, ale práve naopak, ktorá škodí celej spoločnosti, pretože dáva do neistoty nielen obyvateľov, ktorí nežijú na juhu Slovenska, ale aj tých, ktorí sú v zmiešaných územiach, ale aj tých, ktorí sú národnosti inej ako slovenskej, predovšetkým maďarskej, a vytvára naozaj pre nich len veľkú traumu. Z tohto pohľadu nebudeme môcť podporiť túto správu, ktorú ste, pán minister, predložili. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami sa prihlásilo 7 poslancov. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Šebej.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Blanár, najprv k jednej z vašich otázok. Pokúsim sa ju zodpovedať. Think-tank je tank, ktorý rozmýšľa.
A teraz niečo k niektorým bodom vášho vystúpenia. Máte pravdu, ten zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijala Maďarská republika, naozaj teda, povedané diplomatickou rečou, nepomáha našim vzájomným vzťahom. Je to zákon absurdný, udeľuje občianstvo krajiny bez toho, aby ten dotyčný, ktorý o to žiada, mal nejaký trvalý pobyt tam, vzťah alebo podobne. Ten zákon robí všetko možné zle. Ale jednu vec nerobí. Vy ste povedali, že narúša celistvosť Slovenska. Tak to teda ju nenarúša, celistvosť určite nenarúša.
No a teraz ešte čosi k tomu, že v podaní terajšej vlády a terajšieho ministra zahraničných vecí je naša politika voči Maďarsku kolenačková, akási neasertívna. To nie je pravda. Ja práve oceňujem, že nie je hysterická. Ja oceňujem, že nerobí svalnaté gestá a nie je to politika vymieňania si silných vyhlásení a je to pokojná a pragmatická politika. To je lepšie ako vykrikovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím si, že na vaše zahraničnopolitické pochybnosti zareaguje pán minister.
Venovala by som sa jednej veci. Vy ste hovorili niekoľkokrát, pán podpredseda zahraničného výboru, že by sme mali byť jednotní. To som vôbec nemala na mysli. Aby sme boli jednotní a dohovoriť sa v rámci, dajme tomu, desaťročného výhľadu na určitých základných cieľoch, to sú dve rozličné veci. Keby sme boli jednotní, to by znamenalo kráčať jednotne v šíkoch. To sme už mali. To hádam nechceme. Nejde tu o jednotu, ale o to, aby sme sa v konštruktívnom dialógu dohodli na určitých základných zahraničnopolitických cieľoch tak, aby sa pri výmene vlád nemenilo základné zahraničné smerovanie Slovenska. To by som vám chcela zdôrazniť, pán kolega. O jednotu tu v žiadnom prípade nejde.
Čo sa týka Poľska, to len tak na margo. Viete, pán župan, najväčším problémom je spojenie Skalité – Zwardoň, teda Bielsko-Biala – Žilina. Je to vo vašich rukách, pán župan, aby ste vytvárali tlak, aby konečne tam prestali stáť tie stĺpy a aby sme viacej sa venovali vytvoreniu skutočného rýchleho prepojenia cestného. Ja som urobila ako veľvyslankyňa, čo som mohla urobiť. Podľa správ, ktoré posiela generálny konzulát v Krakove, chystá sa veľká konferencia, ktorá bude pokračovaním konferencie, ktorú som nazvala vtedy Úzke hrdlá. Takže snáď tam sa dospeje k niečomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Blanár, hovorili ste k toľkým témam, že ťažko sa dá na všetko reagovať, ale aspoň dve poznámky poviem.
Po prvé. Hovorili ste o tom, že by sme mali robiť sebavedomú politiku, že nie sme len malá krajina, ale že sme súčasť Európskej únie. Ja sa domnievam, že máme robiť sebavedomú politiku, ale primerane. Nie je dobré, keď niekto príliš nafukuje svaly a nemá na to.
Po druhé, podstatnejšie. Tvrdili ste, že nedošlo k žiadnej zásadnej zmene. To je teda okrem toho Maďarska. No ja vnímam, že došlo, a som to povedal, k zásadnej zmene v štýle zahraničnej politiky. Znova to zopakujem, vy ste kryli pod termín ekonomický rozmer v zahraničnej politike všeličo, čo nebolo podľa mnohých z nás v poriadku a kóšer, či to bola Líbya, či to boli vzťahy Bieloruskom, Kuba a podobne. A, mimochodom, keď sa tu už tá Líbya otvárala, ekonomický rozmer, viete, 130 mil. Sk zostalo Česko-Slovensku ako dlh, ktorý nikdy sme nedostali nazad. A nie je nevymožiteľný, takže ten ekonomický rozmer je veľmi sporný. Ale čo sa tu zmenilo, to je snaha o budovanie dobrých vzťahov. A to neznamená, ako to vy hovoríte, že budeme robiť kolenačkovú politiku vo vzťahu k Maďarsku alebo niečo podobné. Jednoducho dobré snahy sú, že nebudem chodiť a búchať päsťou a vykrikovať, ale jednoducho budem sa snažiť sadnúť si za rokovací stôl a rokovať. A môžem byť tak oveľa tvrdší a dosiahnuť oveľa viac ako len gestami. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Blanár, popísal si našu zahraničnú politiku vecne a presne. Ona je taká vyčkávajúca a zakríknutá smerom navonok. A o to chválenkárskejšia je smerom dovnútra. Z hľadiska jednej z tých priorít našej zahraničnej politiky, čo sú určite vzťahy s Maďarskou republikou, sa tu vydáva za vrchol diplomacie nekritizovanie, mlčanie a neobhajovanie slovenských záujmov. A tak sa stalo, že v čase, kedy sa celá Európa odvracala od Viktora Orbána za jeho nedemokratickú politiku, tak tu na Slovensku sme mu pripravili priam triumfálne privítanie, aby si tu aspoň na Slovensku mohol urobiť aké také P. R. A odpoveďou tejto slabošskej zahraničnej politiky boli urážky maďarského konzula, boli dni vojnového zločinca Esterházyho spoluorganizované maďarským veľvyslanectvom na Slovensku. A odpoveďou bolo aj to, že maďarská strana ani len neodpovie na náš návrh medzištátnej zmluvy týkajúcej sa štátneho občianstva. Takže z tohto hľadiska naša zahraničná politika je mimoriadne chybná a je krachom. Je krachom a darmo tu budete vydávať akúsi diplomaciu a slušnosť za niečo úspešné, čím niečo dosiahnete. Ukazuje sa, že ste zatiaľ nedosiahli v tej kľúčovej otázke našich vzťahov s Maďarskom absolútne nič. Je to vaša prehra, pán minister Dzurinda.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, súhlasím s vami a súhlasím aj s hodnotením vášho vystúpenia ako vystúpenia, ktoré reprezentuje základné kontúry nášho zahraničnopolitického vnímania reality a, samozrejme, aj prostriedkov, ktoré má k dispozícii diplomacia.
Nepochybne ma zaujala tá časť, kde ste popisovali úspechy a mechanizmy a nástroje, ktoré používa naša diplomacia aj vo vzťahu k problému, ktorý vzniká na juhu našej krajiny v Maďarsku. V tomto smere, samozrejme, tie základné kontúry aj sporu politického, ktoré máme, sú známe, problém je, že v súčasnosti dochádza k mimoriadnej eskalácii revizionistických snáh v Maďarsku, čo je súčasťou dlhodobej iniciatívy niekoľko desiatok rokov, problém totiž je, že začína sa prijímať už staré znenie úpravy postavenia alebo vzťahu maďarskej vlády k svojim akože občanom v zahraničí, vzbudzovali zásadné pochybnosti o tom, či je v súlade s európskymi hodnotami. Problém ale ďalší je, že teraz prichádza k výraznej eskalácii záujmov v tom zmysle, že sa prijíma ústava, prijíma sa zákon o vlastenectve. A, samozrejme, pre tvorcov takejto politiky je nesmierne dôležitá legitimizácia týchto snáh v medzinárodnom prostredí a, samozrejme, aj v bilaterálnych vzťahoch k iným krajinám, pretože do budúcnosti už budú predstavitelia Maďarska hovoriť o tom, že oni nemajú inú možnosť, pretože realizujú ústavné opatrenia, že realizujú zákon maďarský, ktorý tam je. Ak ustane u Maďarov, možno očakávať veľmi výraznú ďalšiu sériu rôzneho typu požiadaviek. Je nepochopiteľné, ak tieto riziká nevníma naša zahraničná politika. Pokiaľ sa tvári naopak a vydáva pasivitu za čosi, čo má v danom prípade priniesť väčší úspech pre rešpektovanie našich záujmov, tam, myslím si, že pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)