20. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci... (Ruch v sále.)

Ešte pár ich vymenujte, ešte ich tu niekoľko zostalo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, kolegovia, do Národnej rady bol v expresnom tempe predložený vládny návrh zákona o šľachtení a plemenitbe. Preto hovorím o expresnom tempe, lebo čas od jeho zrodu na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka až do jeho predloženia do Národnej rady bol skutočne expresný.
Šľachtenie a plemenitba hospodárskych zvierat sú jedným zo základných nástrojov zvyšovania úžitkovosti zvierat a kvality živočíšnych produktov. Bez kvalitného genofondu nie je možné ďalšie napredovanie a zvyšovanie konkurencieschopnosti v chove hospodárskych zvierat. Je však otázkou, či práve zvyšovanie konkurencieschopnosti je jednou z priorít súčasného vedenia ministerstva pôdohospodárstva, pretože kroky a opatrenia, ktoré ministerstvo robí, nás o tomto nepresviedčajú. Permanentné zlepšovanie genetického potenciálu je možné len využívaním racionálnych šľachtiteľských programov opierajúcich sa o precíznu a dôsledne vykonávanú kontrolu úžitkovosti, ktorá musí vychádzať aj v ďalších rokoch z produkčného zamerania. V rámci poľnohospodárstva Slovenskej republiky je potrebné zvýšenie konkurencieschopnosti chovu hospodárskych zvierat. Jeho ekonomická úspešnosť je podmienená aj aplikáciou najmodernejších metód v procese šľachtenia a plemenitby.
Genetické hodnotenie a následne určovanie plemenných hodnôt pri tých jedincoch, ktoré sú zaraďované do plemenitby, je základom selekčných postupov a šľachtiteľských programov, a teda, najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim produkčnú úroveň populácie hospodárskych zvierat. Aj v dôsledku neustále sa rozširujúceho trhu v oblasti genetického materiálu vo svetovej populácii sa vyžadujú stále presnejšie výsledky genetického hodnotenia s dôrazom na rozdielnosti populácií a príslušných podmienok chovateľského prostredia jednotlivých krajín.
Podmienky pre správny výkon daných činností od roku 1998 upravuje zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, ktorého novelu teraz prerokovávame. Je preto priam zarážajúce, aký postup pri novele tohto zákona zvolil z pohľadu jeho významu a dlhodobej histórie predmetných činností na slovenského tvorca čiže predkladateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Už skutočnosť, že štandardne neprebehlo rezortné pripomienkové konanie, napovedá, že od počiatku sa jednalo o veľmi účelovú novelu s cieľom priniesť zmeny, ktoré znefunkčnia a následne zlikvidujú celý proces šľachtenia a plemenitby na Slovensku. Z uvedeného vyplýva, že v procese prípravy novely zákona nebola oslovená ani jedna organizácia, ktorej sa daný zákon bezprostredne týka. Táto skutočnosť sa následne odrazila aj na samotnej kvalite predkladanej novely. Účelovosť tejto novely potvrdzuje aj fakt, že súčasne bol otvorený aj zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona č. 92/1991 Zb.
Dňa 20. mája 2011 bola predložená daná novela prostredníctvom portálu právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Proces pripomienkového konania trval len 10 dní do 30. mája 2011, skutočne expresne krátky čas. A nebol daný žiadny dôvod na to, aby sa tento zákon v tak rozsiahlej novele, ako je predložený, posudzoval v skrátenom konaní bez možnosti, aby sa relevantné inštitúcie a organizácie, ktorých sa tento zákon týka mohli, k nemu vyjadriť.
Kvalitu predkladanej novely dokumentuje celkovo 420 pripomienok, opakujem, 420 pripomienok, z toho 39 zásadných. Mnohé pripomienky sa opakujú, čo len potvrdzuje ich opodstatnenosť. Pripomienky v rozsahu 57 strán sú pritom rozsiahlejšie ako samotná novela. Je pozitívne, že predkladaná novela vo svojej nekvalite nebola ľahostajná ani jednej organizácii, ktorej sa daný zákon týka. V pripomienkovom konaní, žiaľ, museli svoje stanoviská vyjadriť len ako verejnosť. Aj táto skutočnosť nastoľuje otázku, či by zo strany ministerstva naozaj nebolo vhodné prehodnotiť svoj súčasný postup pri tvorbe nových zákonov alebo ich noviel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Legislatívny proces na tomto ministerstve mal v minulosti vždy svoju patričnú odbornú úroveň a jeho súčasťou v procese prípravy bola tiež široká odborná verejnosť. V prípade predkladanej novely konštatujeme, že počet neakceptovaných pripomienok je 196. Z toho zásadných neakceptovaných pripomienok predovšetkým zo strany odbornej verejnosti je 20.
Odbor aproximácie práva sekcie legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky vo svojich pripomienkach zásadným spôsobom zhodnotil kvalitu predkladanej novely nasledovne. V súlade s ustanovenou legislatívnou praxou a legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky odporúča predložiť návrh nového zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, nie iba jeho novelizáciu. Čiže tento úrad odporúča predložiť úplne nový zákon vo vzťahu k tej rozsiahlej novele, ktorá je predložená. V súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa má v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy robiť novelizácia právneho predpisu najmä vtedy, ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu. Vzhľadom na to, že predložený návrh má 53 novelizačných bodov a samotný zákon o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat má iba 34 paragrafov, požiadavka menších zmien nie je podľa názoru odboru aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy naplnená.
Predkladaná novela aj na základe uvedenej pripomienky svojím obsahom reálne na Slovensku vnáša obavy hospodárskych strát a vo svojej podstate ohrozuje výkon v nasledovných oblastiach. Sú to výkon kontroly úžitkovosti, prenos kompetencií na organizáciu bez odbornej a technickej a personálnej predispozície. Uvažuje sa o tom, že sa kontrola úžitkovosti prevedie na Centrum výskumu živočíšnej výroby v Nitre. Táto inštitúcia nikdy kontroly úžitkovosti nerobila, nie je ani personálne, ani technicky, ani inak vybavená. A teda nie je žiadnym spôsobom možné očakávať garanciu, že výkon kontroly úžitkovosti bude na požadovanej kvalitatívnej úrovni.
Ohrozenie národných a medzinárodných záväzkov Slovenska v danej oblasti. Plemenárske služby Slovenskej republiky sú dnes členom štyroch svetových medzinárodných organizácia, kde zastupujú Slovenskú republiku veľmi úspešne, o čom svedčia aj získané certifikáty kvality. V roku 1994 sme sa stali členom Medzinárodnej organizácie pre kontrolu zvierat (ICAR). Plemenárske služby sa v roku 1995 stali členom Medzinárodnej organizácie pre genetické hodnotenie býkov (INTERBULL). Plemenárske služby v roku 1996 sa stali členom Medzinárodnej spoločnosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... pre genetiku zvierat (ISAC) a taktiež v roku 1996 sa zapojili do medzinárodného hodnotenia laboratórií na rozbor mlieka CECA-LAIT. Ak zrušíme plemenárske služby Slovenskej republiky a tieto certifikáty automaticky neprejdú na nástupcu, to znamená Centrum výskumu živočíšnej výroby, a Slovensko bude musieť znovu požiadať o certifikáciu, nastane tam určité vákuum neuznávania výsledkov. A budú sa musieť tak vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby sme certifikáty znovu obhájili a získali. Z členstva v týchto organizáciách vyplýva, že pre Slovensko aj záväzky, pokiaľ sa nechceme vrátiť v oblasti plemenárstva na začiatok a patriť medzi rozvojové krajiny, bude potrebné naďalej plniť.
Významné postavenie Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, v medzinárodnej oblasti je deklarované aj tým, že za posledné tri roky sme získali od organizácie ICAR ako jedna z mála krajín na svete štyri certifikáty kvality, a to za mliekovú kontrolu úžitkovosti, mäsovú kontrolu úžitkovosti, kontrolu úžitkovosti mlieka oviec a laboratórium genetiky. Získanie takéhoto ocenenia potvrdzuje poskytovanie objektívnych a kvalitných služieb našich chovateľov. Dnes nám daný stav chovateľsky najvyspelejšie krajiny sveta závidia. Úroveň kontroly úžitkovosti týmto radí Slovensko medzi najvyspelejšie krajiny sveta.
Pozrime sa, aké sú možné riziká z takejto transformácie Plemenárskych služieb. Plemenárske služby v podstate vykonávajú dve základné činnosti. Jedna z nich sa týka centrálneho registra zvierat, kde sa uvažuje, že sa presunie táto činnosť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. V podstate dá sa s tým súhlasiť, je to politické rozhodnutie. Ak takéto rozhodnutie je, nie je s tým problém. Problém ale je s presunom kontroly úžitkovosti na ústav, ktorý s tým nemá absolútne žiadne skúsenosti a žiadne predpoklady na to, aby takúto činnosť mohol vykonávať. A problém je aj, že to neprináša ani ekonomické zhodnotenie, prináša to dokonca stratu aj v oblasti odstupného pre zamestnancov, pričom všetci budú musieť byť prepustení k určitému dátumu. A potom zostáva otázka, čo je príčina toho, že sa takto rýchlo pripraví novela, tak rozsiahla novela, ktorá je rozsiahlejšia, ako by bol nový zákon, a čo sú vlastne dôvody toho, pretože takýmto expresným tempom v skrátenom konaní sa skráti medzirezortné pripomienkové konanie. Ja som nezaregistroval žiadny taký nejaký moment, ktorý by nás nútil k takémuto konaniu. Zánikom štátneho podniku Plemenárske služby by vznikli problémy v oblastiach ako strata samostatnosti a nestrannosti kontroly, vo svete je obvyklé, že kontrolu úžitkovosti vykonávajú organizácie, ktoré nemajú inú činnosť, nie sú to ani veterinári, ani výskumné ústavy, kontrola úžitkovosti a dedičnosti hospodárskych zvierat, zásadné ohrozenie a znefunkčnenie manažérskej práce takmer 1 400 chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku, nefunkčnosť napĺňania dát z oblasti kontroly úžitkovosti do plemenných kníh chovateľských zväzov, aj pokiaľ ide o šesť ďalších organizácií, ktorých existencia by bola ohrozená, ohrozené národné a medzinárodné genetické hodnotenia zvierat, využívanie výsledkov kontroly úžitkovosti veterinárnymi lekármi, výživárskymi firmami pre prospech chovateľa, dáta poskytované inseminačným spoločnostiam, efektívne spracovanie výsledkov na jednom mieste, stratenie nezávislosti a objektivity pre získanie a spracovanie dát u zhruba 1200 chovateľov, stratenie ekonomickej efektívnosti a zvýšenie nákladov pre rozpočtové alebo príspevkové organizácie, náväznosť prác vedy a výskumu na výsledky kontrol úžitkovosti a dedičnosti a ich výstupy následne poskytované chovateľom a v neposlednom rade liberalizovanie trhu a otvorenie trhu s genetickým materiálom s inseminačnými dávkami a embryami pre celý svet.
Je všeobecne známe, že aj taká vyspelá krajina, ako je Nemecko, si svojím spôsobom chráni svoj vnútorný trh, aby nemohol kdekto predávať na tomto trhu inseminačné dávky. V krátkosti to vysvetlím. V súčasne platnom znení zákona je uvedená podmienka, že ten, kto chce predávať na Slovensku inseminačné dávky a embryá, musí zároveň aj vykonávať šľachtenie a prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu. Na Slovensku máme dve slovenské šľachtiteľské stanice, ktoré vykonávajú šľachtenie hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Ak podľa návrhu zákona vypadne táto podmienka, že ten, kto chce predávať na slovenskom trhu inseminačné dávky, nemusí prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu, tak medzinárodné, veľké nadnárodné firmy zlikvidujú slovenských distributérov. A tu nelobujem za slovenských distributérov, ale za slovenských poľnohospodárov a najmä chovateľov, pretože tým, že je brána na slovenský trh svojím spôsobom privretá, tak všetky svetové spoločnosti musia ísť na slovenský trh cez tieto dve brány. A keďže musia ísť cez tieto dve brány, tak je možné vyjednať nižšie ceny za ponúkanú genetiku. Skutočnosť je tá, že na Slovensku sa ponúkajú inseminačné dávky o 30 % lacnejšie ako v Českej republike. V Českej republike je tento trh liberalizovaný. Nastúpili tam veľké spoločnosti, najmä holandská spoločnosť Holland Genetics, dneska CRV. A tie isté dávky od amerických producentov alebo holandských producentov sú o 30 % pre chovateľov drahšie ako pre našich chovateľov. Ak otvoríme tento trh, poškodíme slovenských chovateľov, poškodíme ich záujmy a zhoršíme ekonomiku aj tak slabých výsledkov najmä v oblasti chovu hovädzieho dobytka.
Aké sú s tým spojené náklady. Sú na úrovni národnej tri akreditácie, medzinárodnej štyri certifikáty kvality. Úrovne prinesú výrazné ekonomické zaťaženie. Celkovo ide asi o 13 000 až 14 000 eur. Z časového hľadiska predstavujú straty akreditácií minimálne šesťmesačné obdobie. Softvér Plemenárskych služieb využíva v rámci pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky zvýhodnenú zmluvu s Microsoftom, dochádza tak k úspore asi 260 000 eur bez DPH. V prípade ich prechodu na príspevkovú organizáciu, zaťaženie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja príspevok by musel byť na úrovni minimálne 50 %, to znamená navýšenie zo súčasne uvažovaných 1,2 mil. eur asi na 2 mil. čiže nárast asi o 800 000 eur. Pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov aktuálne sa tam uvažuje o 100 a viac zamestnancoch. Potom je potrebné počítať so sumou odstupného na úrovni 270 000 eur v prípade trojmesačného odstupného. A ak sa bude vychádzať zo súčasnej platnej kolektívnej zmluvy, kde je zakomponované šesťmesačné odstupné, ide o 540 000 eur. Otázka potom stojí, kde je motív takéhoto konania, pokiaľ to neprináša ani úsporu, naopak, to ešte zhoršuje verejné financie v štátnom rozpočte. Uvažuje sa pravdepodobne, že centrálna evidencia bude na Plemenárskych službách do 30. septembra, keďže zmluva podpísaná s ministerstvom pôdohospodárstva je do tohto termínu a pravdepodobne 20 alebo x ľudí odíde s odstupným, ktorí sa na druhý deň zamestnajú v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. To znamená, že vyplatíme im odstupné, keďže zákon neumožňuje, aby prešli bez odstupného do ďalšej štátnej alebo príspevkovej a rozpočtovej organizácii, tak celé to odstupné je vlastne strata, ktorá je s tým spojená. A títo zamestnanci budú musieť prejsť výberovým konaním. To znamená, že možno tam budú prijatí tí zamestnanci, možno tam budú prijatí iní zamestnanci. Ale neviem, či na slovenskom trhu je dosť ľudí, ktorí sú schopní odborne zastrešiť centrálny register hospodárskych zvierat tak, aby tam nenastal chaos, keďže v centrálnom registri je zaregistrovaných viac ako 31 000 fariem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Nech sa páči.

Áno, nebol by s tým problém. Že? (Smiech v sále.) Otázka bola, či bol by s tým problém? Odpoveď bola, že áno. (Reakcie z pléna.) Čiže nebol by s tým problém.
Ďalším problémom a možno aj dôvodom, prečo pristupujeme k takejto rozsiahlej novelizácii, sú nehnuteľnosti. Keďže nie je úplne známe, akým spôsobom sa zrušia Plemenárske služby, pravdepodobne rozhodnutím ministra o zrušení podniku bez likvidácie preto je potrebné otvoriť aj zákon o štátnom podniku, aby sa upravil tak, aby nehnuteľnosti, ktoré sú dneska v štátnom podniku, mohli prejsť na rozpočtové a príspevkové organizácie, čo dnes zákon neumožňuje. To znamená, že otázka ostane, čo sa udeje s 21 budovami, ktoré sú súčasne vo vlastníctve Plemenárskych služieb, a či to práve nie je táto príčina takejto expresnej novelizácie, takej rozsiahlej novelizácie a likvidácie Plemenárskych služieb. Hodnota týchto nehnuteľností podľa ocenenia je 8,5 mil. eur. Ja som dostal informácie, že niektorí si už chodia obzerať niektoré budovy Plemenárskych služieb, či by tam bol dobrý hospic alebo nejaký penzión, alebo niečo podobné. Tak uvidíme, aký to bude mať a nadobudne rozmer, ak sa takáto transformácia udeje.
Pri rešpektovaní autority kontroly úžitkovosti na národnej a medzinárodnej úrovni od roku 1925 by neodborný a nezodpovedný zásah do jej kompetenčného a kontinuálneho pokračovania znamenal nielen odborne faux pas, to si nedovolila ani totalita, ale aj nekultúrny zásah do kultúry výkonu ušľachtilej a medzinárodnej činnosti. Toto je citát profesora Jozefa Bullu, ktorý to predniesol na jednej konferencii, je to odborník na kontrolu úžitkovosti.
Preto mi dovoľte záverom vzhľadom na neodbornosť, nesúrodosť a účelovosť predloženej novely predložiť procedurálny návrh, aby buď sa tento návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie alebo aby predkladateľ vypracoval nový zákon o šľachtení a plemenitbe, ktorý by prešiel normálnym legislatívnym procesom tak, aby tam boli primerané dlhé lehoty a aby sa všetky zainteresované inštitúcie mohli k nemu vyjadriť, aby bola diskusia o daných pozmeňujúcich návrhoch a pripomienkach k tomuto zákonu.
Dovoľte mi, ctené dámy a páni, uzavrieť moje vystúpenie citátom, myšlienkou nestora česko-slovenskej zootechniky profesora doktora Josefa Taufera, k myšlienke ktorého sa hrdo hlási aj generácia odborníkov v oblasti šľachtenia a plemenitby: „Bez kontroly úžitkovosti nemôže byť realizovaný žiadny šľachtiteľský proces, bez kontroly úžitkovosti hynie každé kultúrne plemeno.“ Obávam sa, že ak takáto novela zákona prejde, tak je to koniec kontroly úžitkovosti na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vo vašom vystúpení ste uviedli niekoľkokrát, aby sme uviedli dôvod, prečo sa táto novela robí. Jednoducho je to preto, lebo sme po našich predchodcoch našli kasu prázdnu.
Ja chápem vašu vehementnú obhajobu tých dvoch spoločností, ktoré sa zaoberajú touto problematikou na území Slovenskej republiky, ale nechápem, prečo štát má platiť vykonávanie analýz v kontrole úžitkovosti, ktoré nikdy v živote na nič nevyužil, pretože sú to len údaje, ktoré slúžia týmto dvom komerčným spoločnostiam, ktoré majú vysoké zisky, a takýmto mechanizmom dostávali ďalšie a ďalšie peniaze.
Z kontroly úžitkovosti, že koľko obsahuje bielkovín mlieko, nikdy žiadny údaj pre plánovanie alebo pre čokoľvek na ministerstve odjakživa nebol využitý. Ale ja chápem vašu snahu. Však je to bývalý váš štátny tajomník jeden, ktorý je v tom vehementne zapojený. A on teraz tu nesedí. Takže musíte to obhajovať asi vy, lebo z kolegiality to treba urobiť. Ale v každom prípade musím povedať, že v prípade kontroly úžitkovosti, pokiaľ to nebude vykonávať štát, tak som presvedčený a som aj uistený zo strany jednotlivých zväzov, že zväzy majú záujem sa zapojiť do toho a vykonávať práve kontrolu úžitkovosti a riešiť problémy a požiadavky tých chovateľov, ktorí pracujú v tomto programe. Ale to je ich osobná angažovanosť a záujem. Ja nevidím najmenší dôvod, prečo sa v tejto oblasti má angažovať štát, pretože to je súkromný biznis, z ktorého štát nemá nič, len leje tam peniaze daňových poplatníkov.
Naviac. Čo budeme robiť s budovami? No nehnuteľnosti, ktoré nie sú potrebné pre výkon štátnej správy a štátnej činnosti, tie sa predajú. Nebudeme ich udržiavať. To, čo potrebujeme z tohto štátneho podniku, je Centrálna evidencia hospodárskych zvierat, ktorá bola financovaná z veľkej časti aj z prostriedkov Európskej únie. Áno, toto chceme riešiť, aby to prešlo do kompetencie a pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, pretože riešiť chceme to tam, aj Plemenársku inšpekciu, ale len ako efektívne a účelné riešenie, žiadne iné. A chápem, že toto vnímanie je pre vás tak trošku vzdialené, ale my neriešime záujem súkromných spoločností, ale záujem tejto krajiny a daňových poplatníkov. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky zabezpečuje transpozíciu smernice Rady 2009/71/Euratom z 25 júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je okrem nutnosti dôslednej transpozície uvedenej smernice aj potreba zakotvenia požiadaviek expertnej skupiny WENRA, ktorá združuje dozorné orgány nad jadrovou bezpečnosťou členských krajín Európskej únie a Švajčiarska, ako aj potreba čiastočnej úpravy pôvodného zákona v oblasti nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike a zároveň zmena prístupu k dokumentácii, ktorú atómový zákon označuje ako citlivú dokumentáciu.
Vládny návrh zákona ťažiskovo pokrýva nasledovné oblasti zmien. Ustanovuje záväzné rámcové pravidlá jadrovej bezpečnosti najmä v organizačnej, infraštrukturálnej a inštitucionálnej rovine, zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a upevňuje postavenie dozorného orgánu, preberá požiadavky skupiny WENRA, ktoré smerujú v prevažnej väčšine do technických detailov, požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú následne predmetom úpravy vyhlášok Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Zároveň nanovo ustanovuje niektoré požiadavky, ktoré vyplývajú z postupu pre nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a zachytenými rádioaktívnymi materiálmi v Slovenskej republike a obmedzuje prístup k materiálom, ktoré atómový zákon označuje ako citlivú dokumentáciu, a to tým, že sa taxatívne vymedzuje dokumentácia, ktorú Úrad jadrového dozoru považuje za natoľko dôležitú, že by jej zverejnením mohlo dôjsť k zneužitiu informácií v nej obsiahnutých na plánovanie a vykonanie činností ohrozujúcich všeobecnú bezpečnosť obyvateľstva.
Okrem uvedených ťažiskových oblastí Úrad jadrového dozoru predloženým vládnym návrhom zákona realizuje aj nevyhnutné legislatívnotechnické zmeny súvisiace s navrhovanou úpravou týchto ťažiskových oblastí.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.