20. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel len to kolegove odôvodnenie trošku doplniť a objasniť. V podstate sa tu jedná o nejakú amnestiu pre tých,  ktorí nestihli splniť si zákonnú povinnosť, ktorá platila do septembra 2009. A existuje ešte množstvo vozidiel, ktoré sú v evidencii, ale iba papierovo, fyzicky tie autá neexistujú. A podľa súčasného platného zákona policajný orgán nemá možnosť tieto autá vyradiť, pretože dotyční, ktorí ich vlastnia, už nemôžu predložiť potvrdenie od spracovateľa druhotných surovín, pretože nemajú tam čo priniesť. Takže je to len predĺženie vlastne o rok tohto ustanovenia, ktoré platilo, aby sa "vyčistila" evidencia starých motorových vozidiel.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Skúsim zareagovať stručne na vystúpenia v rozprave poslancov, aj na pozmeňovacie, pozmeňovacie návrhy. S absolútnou väčšinou pozmeňovacích návrhov súhlasím.
S návrhom pána poslanca Hrušovského, aby bol oveľa dlhší čas zákazu činnosti, potencionálne až doživotný v prípade, ak príde k usmrteniu, k usmrteniu pod vplyvom alkoholu.
Súhlasím aj s návrhom pána poslanca Štefanca, ktorý sa týka uznávania vodičských preukazov.
No, problém mám s pánom poslancom Gálom, resp. teda s jeho návrhom, nie s ním. Najskôr zareagujem na, na repliku, ktorá sa týkala rozostupov, rozostupov medzi vozidlami. Dnes tá situácia je taká, že rozostupy sú vyjadrené v metroch, čo je situácia, ktorá je veľmi problémová, pretože pokiaľ máte na diaľnici, pokiaľ máte vzdialenosť na diaľnici, keď je zápcha do Trnavy, no tak tam tú vzdialenosť nedodržuje nikto, samozrejme. Čiže preto je logickejšie ten rozostup merať nie vo vzdialenosti bez ohľadu na rýchlosť, ale proste časovo, v čase. Opakujem ešte raz, keď je na diaľnici zápcha, tak každý je bližšie ako 70 metrov, lebo sa posúva pomaly  celá kolóna. A to nie je problém. Preto čas je veličina v tomto prípade iba logickejšia na rámcovanie vzdialenosti. Podľa mňa celkom je to zrozumiteľné. Je.
K otázke "trikrát a dosť". No, nesúhlasím s návrhom pána poslanca Gála, ktorý by znamenal, že v prípade, keď niekto spácha prvý priestupok pod vplyvom alkoholu, môže dostať vodičský preukaz po jednom roku. Ak spácha druhý, už po dvoch rokoch. A ak tretí, znovu po roku. To nedáva zmysel. My ideme tých, čo recidivujú sústavne, trestať menej. Nemá žiaden zmysel podľa mojej mienky, to je nelogické. Môžeme diskutovať o tom, aby tie priestupky, ktorých by sa týkal doživotný zákaz činnosti, boli rádovo závažnejšie, nad 0,5 promile alebo podobne, teraz v diskusií. A zrejme bude predložený návrh v tomto smere. Ale trestať sústavných recidivistov miernejšie, miernejšie, to znamená, že druhýkrát nebude môcť dostať naspäť vodičák po roku, ale pri treťom ráze áno, to ja považujem za riešenie, ktoré, ktoré nie je celkom dobré. Pri trestnom zákone, keď sme prijali "trikrát a dosť", tak od roku 2003, kedy tento princíp v trestnom zákone platí pri násilných zločinoch a mnohé ďalšie, samozrejme, klesol počet násilných trestných činov na Slovensku o 40 % od roku 2003 do roku 2010. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných asi 15 000 násilných zločinov. V roku 2010 asi niečo do 9 000, o 40 % klesol v porovnateľnom rozmere, o 40 % približne, počet lúpeží, počet znásilnení, počet vrážd. A dôvod je ten, že máme recidivistov, ktorí páchajú násilné zločiny vo väzení dlhodobejšie, resp. trvalo izolovaných, aby nemohli byť späť v uliciach, aby nemohli späť páchať trestnú činnosť najzávažnejšieho charakteru. A cieľom tohto ustanovenia je niečo podobné, aby sme nemali ľudí, ktorí ohrozujú pod vplyvom alkoholu svoje okolie, iných účastníkov cestnej premávky, aby sme ich nemali za volantom. Áno, to môže mať výrazný, výrazne preventívny účinok. Každé rozhodnutie súdu o priestupku je preskúmateľné súdom v plnej jurisdikcii. A z tohoto pohľadu je to úplne jedno, či je to súd trestný alebo správny. Čiže toľko k proporcionalite. Pri zahladení odsúdenia, zahladenie odsúdenia aj v trestnom práve je len právna fikcia. Neznamená, že sa páchateľ trestného činu nedopustil. On sa ho dopustil, ale na určité konkrétne účely sa pri odsúdení do úvahy predchádzajúce zahladené odsúdenie neberie, ale nie pri "trikrát a dosť". Takže toľko.
K pánovi poslancovi Saloňovi, ja som nebol na gestorskom výbore po tom, keď sa rokovalo o tom. Ja som to bral ako naozaj pomerne rozumnú, racionálnu, elegantnú dohodu koalície a opozície. Vnímal som to tak, že je to najzákladnejšia podmienka, ktorá bola verbalizovaná opozíciou, prečo nehlasovať za priestupkovú imunitu. A teraz sa nájde desať ďalších dôvodov, no tak však, v poriadku, v poriadku. Otázka potom je, ako úprimne to máme brať? Lebo dôvody sa dajú vždy vymyslieť nejaké ďalšie. To na to, to nie je problém v politike, kedykoľvek, jak na bežiacom páse. Ale ja som to bral tak, že ste to vnímali ako neproporcionálne, že na jednej strane sa nejakých privilégií vzdáva zákonodarná moc, a exekutíva, vláda nie. Tak, aby to malo byť vyvážené. To sa mi zdalo byť rozumné. A teraz sa budú nachádzať ďalšie a ďalšie dôvody teda, že toto dobre, berieme, splnené, ale ešte je dôvodov x ďalších a najväčšie riziko šikanovania, ktoré sa nedá ani uchopiť, ani, ani proste vyriešiť, ani v zákone, ani nikde, tak to by sa mi zdalo byť, pán poslanec, už také trochu hľadanie výhovoriek. Môj názor. To hovorím veľmi otvorene. Ja som naozaj bral úprimne z vašej strany, zo strany vašich poslancov, ktorí návrh predložili. Bol som, tak som sa úprimne tešil, že nakoniec z nejakej veci  budú nakoniec dve dobré veci, ktoré prejdú naprieč politickým spektrom. No mrzelo by ma, keby, keby to tak nebolo nakoniec. Ale akceptujem teda, že to predložíte v rámci rokovania o priestupkovej imunite, len by som bol rád, keby naozaj to bola tá podmienka, ktorú ste ako férovú predniesli, a nebola to znovu len snaha vymyslieť ďalšie nejaké, ďalšie nejaké podmienky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja len krátko. Keď si pozriete výstupy, čo sa týka médií, ktoréhokoľvek z našich poslancov, tak od začiatku, keď ste predložili priestupkovú imunitu, od začiatku boli tieto tri dôvody, prečo sa, prečo nepodporíme vlastne zrušenie tejto priestupkovej imunity. Nikdy sme to nepostavili len na majákoch. Ale tie majáky tam spomínané boli. A preto sme to na tom gestorskom výbore urobili tak, že sme to stiahli z tohto zákona a dali sme to, chceme to predložiť cez pätnásť poslancov do zákona o priestupkoch, kde to patrí, podľa nás, vecne vzhľadom na to, že tá diskusia bola k tomu, pri tom zákone o priestupkoch. Ja viem, že to otvorí ten istý zákon, ale práve tam to patrí. A nech sa to tam buď podporí, alebo nepodporí. A tie ďalšie dva dôvody, že prečo nesúhlasíme so zrušením priestupkovej imunity, tie stále platia. A tie platili aj predtým. To nie, že ja som si to vymyslel teraz.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.
Vláda vypracovala tento návrh zákona vzhľadom na potrebu implementovať novelizované smernice regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikácie do slovenského právneho poriadku. Hlavné zmeny spočívajú v prenesení a v upresnení regulačných právomocí Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, v zjednodušovaní prístupu na trh a v spresňovaní alebo precizovaní zmluvných vzťahov medzi účastníkom a podnikom. Pozitívny prínos tohto návrhu je najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý používa služby elektronických komunikácií, zvyšuje sa transparentnosť zmluvných vzťahov a informovanosť spotrebiteľa o možnostiach spotrebiteľa z hľadiska rôznych služieb na existujúcom trhu, obmedzuje sa časová viazanosť využívania služby zákazníkom zo strany podniku a zabezpečuje sa lepšia ochrana údajov v sieťach.
Vzhľadom na skutočnosť, že potrebné zmeny predstavovali rozsiahlu novelizáciu zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a spolu s doterajšími novelami by sa stal zákon málo prehľadným a ťažko čitateľným, pristúpili sme k príprave nového zákona o elektronických komunikáciách. Okrem implementácie spomínaných smerníc regulačného rámca tento návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe telekomunikačného úradu ako regulačného orgánu. Predložený návrh zákona vláda schválila svojím uznesením č. 345 dňa 1. júna tohto roku.
Ctená snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona v prvom čítaní a následné ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388.
Návrh bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo dňa 9. júna 2011 č. 393 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, pre financie a rozpočet, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctená snemovňa, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, v znení neskorších predpisov. Vláda tento návrh zákona prerokovala 8. júna a schválila ho uznesením č. 363 z tohto roku.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny. Zavádza pri nepovolených stavbách súčinnosť stavebného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s návrhom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., takzvaný Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Teda ide o na seba nadväzujúce paralelné iniciatívy.
Cieľom tohto návrhu zákona je predovšetkým sprísniť režim nepovolených stavieb, sprísnenie podmienok pre dodatočné povoľovanie stavby, podrobnejšia a presnejšia úprava výkonu štátneho stavebného dohľadu, ako aj zvýšenie informovanosti verejnosti pri veľkých a rozsiahlych stavbách.
Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy vzhľadom na skutočnosť, že navrhovanou novelou sa zvyšujú pokuty za priestupky a za správne delikty, resp. sa dopĺňajú nové poriadkové opatrenia a trovy konania, z čoho je možné predpokladať zvýšené príjmy. Novela zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dovoľte mi, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, požiadať vás o podporu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona a o jeho odsúhlasenie.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov, pod tlačou 396.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2011 č. 402 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.
Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chápem dôvody, ktoré viedli ministerstvo dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja k návrhu tohto zákona, pretože s čiernymi stavbami a s priestupkami v stavebnom konaní, samozrejme, sa potýkame. A myslím si, že tieto stavby, alebo vôbec, tieto zásahy traumatizujú spoločnosť a vieme o týchto problémoch.
Napriek tomu som trošku zaskočená, pretože pán minister práve povedal, že ide o to, sprísniť postihy za priestupky v stavebnom konaní. A keďže som si prešla, som z toho prekvapená, že ak skutočne ideme sprísniť priestupky v stavebnom konaní, tak myslím si, že práve v priestupkoch by mal tento stavebný, mal by tento návrh zákona veľmi explicitne zadefinovať výšku pokuty. Nemali by sme vytvárať priestor pre korupčný, teda priestor pre korupciu v tomto prípade, pretože v niektorých prípadoch možno uložiť pokutu od výšky, od 30 do 1000 eur. Nebudem to všetko, samozrejme, máte to, kolegyne, kolegovia, pred sebou , takže nebudem hovoriť o tých všetkých pokutách.
Ale napríklad len sa opýtam, pán minister, že za priestupok, je to písm. o), ak sa uskutoční stavba v chránenom území, alebo v ochrannom pásme bez stavebného povolenia, môže sa uložiť pokuta od 3000 eur do 170 tisíc eur. Pán minister, ja sa pýtam, kto rozhodne o tejto výške pokuty, ktorá môže byť 3000 až 170 tisíc eur? To ja si osobne myslím, že malo by to byť veľmi jasne, explicitne zadefinované, že výška tejto pokuty bude 10 tisíc eur, alebo bude 20 tisíc eur. Ale ako zadefinuje presne ten správny orgán, že tá výška má byť 3 tisíc alebo 170 tisíc eur? A potom, samozrejme, je tu za priestupky, ak sa priestupok spácha opakovane, tak možno uložiť pokuty až do výšky dvojnásobku hornej hranice. A znovu je tam slovíčko "možno". Takže môže aj nemusí. Tak ja si osobne myslím, že samozrejme dá sa toto dať do poriadku a vieme to ošetriť v druhom čítaní, ale osobne si myslím, že tento návrh zákona bol šitý horúcou ihlou. Ja verím, že boli k tomu dôvody, ale myslím si, že treba ho vrátiť na dopracovanie.
A preto, dovoľte, aby som dala návrh v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. a), že navrhujem vrátiť návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi.
Ďakujem.