20. schôdza

Ďakujem pekne. Samozrejme, kto by nebol za harmonizáciu pracovného a rodinného života u žien, u vzdelaných žien, u všetkých žien. Len myslím si, že toto sa nemá primárne riešiť cez ministerstvo zdravotníctva a cez tieto zákony, skôr je to otázka pre ministerstvo práce, sociálnych vecí, ministerstvo hospodárstva, ktoré by umožnili, aby bolo dostatok škôlok, detských ihrísk a aby firmy mohli mať škôlky a dávať si ich do svojich nákladov, aby matka nemusela rozmýšľať, že je to buď-alebo, buď budem doma, ako píše český NERV, jedna žena v byte s jedným dieťaťom uzatvorená. Veď všetci vieme, že na Slovensku zamestnanosť mladých žien je asi druhá najnižšia v Európe, čiže áno, súhlasím s vami, je to obrovský problém. Len opakujem, toto asi nie je riešenie, na ktorom by sme sa tu mohli zhodnúť, a, naopak, skôr by som teda vyjadril podporu tomuto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, že to vidíte veľmi triezvo a veľmi rozumne.Tak do toho, realizujte to cez iných teda kolegov koaličných a cez ich ministerstvá. Fajn. Len viete, ministerstvo zdravotníctva by nemalo, najmä ten záver toho paragrafu, že ako aj lekárske vyšetrenia a kontrola s tým súvisiaca sa poskytovali žene bezplatne.Tak, keď sa nemá dozerať na jej zdravotný stav a na efekt, ktorý privádza antikoncepcia a ktorý môže devastovať mladý organizmus, a ak na toto nemá mať právo zo zdravotného poistenia, tak potom, prosím vás, na čo?!

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pri všetkých zákonoch zdravotníckych sme sa tu častovali všelijakými názvami, prezývkami, vymieňali sme si názory, kto je - ja som chirurg, ty si chirurg, ja som doktor, ty si doktor, tak aj ja som doktor, síce iný - a skúsim sa na to pozrieť, na tento zákon z môjho pohľadu. A som rád, že tu sedí kolega Markovič, ktorý pri minulom zákone vo faktickej jednej povedal, že keď opozícií dochádzajú, dochádzajú argumenty, tak začína demagógia, si myslím, že aj z druhej strany bolo viac tých demagogických tvrdení ako, ako skutočných faktov.
A ja sa pokúsim, možno to bude také suché konštatovanie, ale pokúsim sa byť konštruktívny a zamerať sa len tie fakty, ktoré možno mne sú bližšie, a to je ten legislatívny proces alebo vôbec tie právne pochybenia novely tohto zákona, ktoré by som videl v dvoch rovinách, a to - prvá rovina je legislatívny proces a druhá rovina sú hmotnoprávne pochybenia.
Takže legislatívny proces prípravy tohto návrhu zákona o rozsahu trpí jedným zásadným nedostatkom, a to konkrétne, že neprešiel žiadnym pripomienkovým konaním, ako to vyžadujú legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. Považujem to za veľmi, veľmi dôležitý fakt a veľké porušenie. Nakoľko podľa článku 1 odstavec 1 písmeno a) legislatívnych pravidiel, legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky záväzne určujú pravidlá tvorby všeobecno-záväzných právnych predpisov a upravujú postup ministerstiev a ostatných orgánov verejnej moci pri príprave, predkladaní a prerokovaní zákonov, ktorých návrhy podáva vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, a to až do podania Národnej rady. Podľa § 9 ods. 1 týchto pravidiel návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní. Podľa čl. 9 ods. 2 týchto pravidiel predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na internete, zároveň minister ako vedúci iného ústredného orgánu zašle písomný a elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona na internete na pripomienky nasledovným orgánom, teda predsedom vlády, ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcii vládnej legislatívy, odboru aproximácie práva, Národnej banke, NKÚ, Najvyššiemu súdu, Generálnej prokuratúry, zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov podľa osobitného predpisu, ak ide o návrh zákona týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov, ako aj ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo ak tak určí vláda. Podľa článku 13 odstavec 1 prvá veta legislatívnych pravidiel hovorí: "Návrh zákona upravený podľa výsledkov pripomienkového konania predloží minister alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy, vlády a legislatívnej rady." Neviem, asi mi odpoviete, prečo to bolo inak.
S ohľadom na vyššie citované ustanovenia je zrejmé, že legislatívne pravidlá neboli pri príprave a schvaľovaní návrhu zákona o rozsahu vládou Slovenskej republiky dodržané, nakoľko: po prvé, návrh zákona o rozsahu nebol prerokovaný s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní; po druhé, návrh zákona o rozsahu nebol zverejnený na pripomienkovom konaní na internete; po tretie, minister zdravotníctva nezaslal písomný a elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona o rozsahu na internete na pripomienky orgánom a inštitúciám uvedeným v článku 9, ktoré som pred tým vymenoval; po štvrté, návrh zákona o rozsahu bol predložený ministrom zdravotníctva vláde Slovenskej republiky a legislatívnej rade neupravený podľa výsledkov pripomienkového konania. Legislatívne pravidlá, ktoré z hľadiska právneho vymedzenia predstavujú verejno-mocenský správny akt, nemajú síce všeobecnú záväznosť, avšak sú plne záväzné jednak pre orgán štátnej správy, ktorý ich vydal, v tomto prípade pre vládu Slovenskej republiky, a rovnako i pre iné orgány štátnej správy, ktoré vláde Slovenskej republiky interne a organizačne podliehajú a sú ňou riadené a sú pre nich záväzné. Legislatívne pravidlá je preto vláda Slovenskej republiky, ale i všetky orgány štátnej správy, ktoré jej podliehajú, teda aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky povinné dodržiavať. Porušovanie legislatívnych pravidiel pri tvorbe legislatívy je preto možné jednoznačne považovať za porušenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Vyššie vymenované nedostatky nie je možné konvalidovať následne, ani ratihabovať tvrdením, že pripomienkovým konaním riadne prešiel návrh novely zákona číslo 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uvádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Z technického hľadiska ide o dva samostatné a nezávislé zákony bez vzájomnej interakcie. Z formálno-právneho hľadiska návrh zákona o rozsahu predstavuje úplne nový zákon, zatiaľ čo návrh zákona, ktorý mal novelizovať zákon 577/2004, predstavuje novelu zákona. Oba zákony sa navyše líšia aj z obsahového hľadiska. Určitá ich časť je síce zhodná, avšak koncepčne sa značne líšia. Veľmi podstatnou je v tejto súvislosti tiež skutočnosť, že nedodržaním legislatívnych pravidiel pri príprave návrhu zákona o rozsahu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k zámeru i obsahu návrhu zákona o rozsahu, a to tak všetkým dotknutým štátnym orgánom a inštitúciám, ako aj stavovským organizáciám lekárov, profesijným organizáciám farmaceutického priemyslu a v neposlednom rade i radovým občanom Slovenskej republiky, pacientom. To sa týka legislatívneho procesu.
Teraz by som sa chcel venovať hmotnoprávnym nedostatkom predloženého návrhu zákona o rozsahu. Hlavným hmotnoprávnym nedostatkom návrhu zákona o rozsahu, ktorý následne generuje a podmieňuje všetky ďalšie nedostatky vyusťujúce do porušenia práv a vybraných účastníkov kategorizačného konania a tým aj pacientov, je vyňatie procesu kategorizácie liekov, zdravotných pomôcok a dietetických potravín, ale i úradného určenia cien liekov, ktoré sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov spod pôsobnosti Správneho poriadku. Zatiaľ čo návrh novely zákona 577/2004 Z. z., ktorý prešiel pripomienkovým konaním, sa nijakým spôsobom nedotkol aplikácie Správneho poriadku na kategorizačné konanie a konanie o určení cien liekov, návrh zákona o rozsahu explicitne vyňal celé kategorizačné konanie a konanie o úradnom určení cien liekov nezaradených v zozname kategorizovaných liekov spod pôsobnosti Správneho poriadku. Na rozdiel od zákona 577/2004 Z. z. návrh zákona o rozsahu obsahuje samostatnú sui generis úpravu kategorizačného konania, ktorá sa primerane použije aj na úradné určenie cien liekov nezaradených v zozname kategorizovaných liekov. Vyňatie konaní upravených návrhom zákona o rozsahu spod pôsobnosti správneho poriadku má dve hľadiská - formálno-právne a hmotnoprávne. Z formálno-právneho hľadiska je možné v návrhu zákona o rozsahu namietať, že pre vyňatie konaní nim upravených neboli splnené relevantné právne predpoklady a Správny poriadok predstavuje všeobecnú právnu normu les generalis, ktorá upravuje takéto konania, v ktorých v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. O tom hovorí § 1 odstavec 1 Správneho poriadku. S ohľadom na povahu Správneho poriadku ako lex generalis je možné potvrdiť, že práva, ktoré Správny poriadok priznáva účastníkom správneho konania, predstavujú určitým zákonom garantovaný všeobecný súbor práv, ktorých obmedzenie alebo vylúčenie je možné iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Z dôvodu zachovania prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnych predpisov, čo vyžaduje aj ústavný princíp právnej istoty, pre vylúčenie uplatnenia Správneho poriadku na konania, v ktorých správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, musia vždy existovať závažné, relevantné dôvody. Takýmito dôvodmi by mala byť vždy len potreba širšej úpravy práv a povinností účastníkov konania, resp. samotného konania pred správnym orgánom. Ako príklad je možné uviesť daňové alebo colné konanie, ktoré z dôvodu špecifickosti predmetu konania a tým danej potreby podrobnejšej úpravy, sú vyňaté spod pôsobnosti Správneho poriadku. Napriek tomu však obe tieto konania vo svojej úprave zachovávajú všetky právne princípy a zásady správneho konania vyjadrené v Správnom poriadku, na rozdiel od konania upraveného návrhom tohto zákona o rozsahu, ako je uvedené neskôr.
Je však právne neprijateľné, aby právna forma - v tomto konkrétnom prípade ide o návrh zákona o rozsahu - na jednej strane vylúčila pôsobnosť Správneho poriadku a na druhej strane pri úprave konania, v ktorom správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, bezdôvodne a výrazným spôsobom zúžila rozsah práv a právnych záruk, ktoré účastníkom konania garantuje predmetný Správny poriadok. Takýto prístup výrazným spôsobom zasahuje do práv fyzických a právnických osôb, ktoré môžu byť účastníkmi takéhoto konania, a tým aj do ich právnej istoty, v situáciách, kedy štátne orgány svojimi rozhodnutiami môžu zasiahnuť do ich práv, právom chránených záujmov a stanovovať im určité povinnosti.
Z hmotnoprávneho hľadiska prináša vylúčenie pôsobnosti Správneho poriadku nasledovné zúženie práv a právnych záruk pre vybraných účastníkov kategorizačného konania a konania o úradnom určení cien liekov nezaradených v zozname kategorizovaných liekov:
Po prvé, zúženie okruhu účastníkov kategorizačného konania. Podľa Správneho poriadku, ktorým sa v súčasnosti riadi kategorizačné konanie upravené zákonom 577/2004 Z. z., je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ako aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. To je § 14 ods. 1. Podľa návrhu zákona o rozsahu, § 71, by účastníkom konania mali byť iba držitelia registrácie lieku, výrobcovia zdravotníckych pomôcok, výrobcovia dietetických potravín a zdravotné poisťovne. Pacienti, ktorí v súčasnosti tiež sú účastníkmi kategorizačného konania, boli návrhom zákona o rozsahu zbavení možnosti vyjadriť sa ku kategorizačným návrhom, ktoré v konečnom dôsledku stanovením doplatku za lieky, zdravotné pomôcky a dietetické potraviny zasahujú do ich Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na ochranu zdravia a bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čl. 40.
Po druhé, vylúčenie pre zaujatosť, tzv. konflikt záujmov. Podľa Správneho poriadku, a je to § 9 ods. 1, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom môže mať pochybnosť o jeho predpojatosti. Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu, § 9, je z pojednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie, to je § 13 ods. 1, v súčasnosti členovia kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady. Podľa návrhu zákona o rozsahu, to je § 73, sa ustanovenia o konflikte záujmov uplatnia na zamestnancov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a členov poradných orgánov, to znamená kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, držiteľovi registrácie, výrobcovi zdravotnej pomôcky alebo výrobcovi dietetickej potraviny ako účastníkovi konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Konflikt záujmov na strane zamestnanca ministerstva zdravotníctva alebo člena poradného orgánu vo vzťahu k zdravotnej poisťovni tak podľa návrhu zákona o rozsahu nie je dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, keďže podľa návrhu zákona o rozsahu, § 90 ods. 3, zdravotné poisťovne majú mať právo nominovať piatich z celkovo jedenástich členov kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady a keďže majú právo podávať kategorizačné návrhy, napr. návrh na vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov, alebo na zníženie úhrady za liek, § 11, 12 až 14, budú sa de facto i de jure významnou mierou podieľať na spolurozhodovaní o svojich vlastných návrhoch, pričom nebude možné platne namietnuť ich zaujatosť.
Po tretie, nevyhotovovanie zápisníc o vykonaných dôkazoch. V súčasnosti sa o rozhodovaní o kategorizačných návrhoch kategorizačnej komisii a kategorizačnej rade vyhotovujú zápisnice, ktoré sa následne zverejňujú na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Deje sa tak s poukázaním na § 22 Správneho poriadku, v dôsledku čoho sa účastníci konania majú možnosť dozvedieť sa, ktoré skutočnosti a dôkazy uvedené poradné orgány vyhodnotili ako relevantné pri rozhodovaní o kategorizačnom návrhu. Keďže podľa návrhu zákona o rozsahu sa Správny poriadok na toto kategorizačné konanie neuplatní, táto povinnosť na strane ministerstva zdravotníctva zanikne a už nebude možné zistiť, ako a prečo kategorizačná komisia a kategorizačná rada o kategorizačnom návrhu a ako rozhodla. S ohľadom na to zo strany ministerstva zdravotníctva verejne prisľúbenú verejnosť o zasadaní kategorizačnej komisie a kategorizačnej rade vylúči. Transparentnosť rozhodovacích procesov v rámci kategorizácie tak bude výrazne nižšia, ako je tomu v súčasnosti, čo však ostro kontrastuje so skutočnosťou, ktorú si táto vládna koalícia osvojila, a zaviazala sa, že bude ďaleko transparentnejšia ako ktorákoľvek vláda doteraz.
Po štvrté, nemožnosť nazerania do spisov. Podľa Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní, alebo dostať informáciu zo spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z dôvodu vylúčenia pôsobnosti Správneho poriadku v návrhu zákona o rozsahu bude toto právo účastníkom konania odopreté, čo je možno rovnako považovať za zníženie transparentnosti rozhodovacích procesov v rámci kategorizácie. Opäť by som poukázal na ten záväzok tejto vlády.
Po piate, nemožnosť vziať späť podaný kategorizačný návrh. Podľa Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán. Podľa návrhu tohto zákona, to je § 75 ods. 8, v konaniach o žiadostiach podľa § 12, 13, 34, 47 a 62 nemožno vziať návrh späť, ak žiadateľom je držiteľ registrácie lieku, výrobca zdravotníckej pomôcky alebo výrobca dietetickej potraviny. Uvedeným ustanovením sa jednak popiera jedno zo základných práv účastníka akéhokoľvek konania, či už správneho alebo súdneho, disponovať svojím návrhom a súčasne sa vytvára nerovnaké a zjavne diskriminačné postavenie vo vzťahu k ostatným účastníkom konania, to znamená zdravotným poisťovniam, ktoré nie sú v dispozícii vlastnými návrhmi nijako obmedzené, a tým v rámci kategorizačného konania de facto zvýhodnené. To na margo predchádzajúcej diskusie a hádke, že kto komu a čo vypracováva a kto za koho lobuje.
Po šieste, potenciálna neúčinnosť a nevykonateľnosť kategorizačného rozhodnutia. Rozhodnutia vydávané v správnom konaní majú právnu povahu tzv. individuálnych správnych aktov, ktoré sú záväzné a môžu ukladať práva alebo povinnosti len ich adresátom, to je účastníkom správneho konania. Rozlíšiť záväznosť individuálnych správnych aktov aj na iné osoby nie sú účastníci správneho konania, resp. adresáti týchto rozhodnutí, ako to robí návrh zákona o rozsahu, § 80 ods. 7, nemá obdobu v slovenskom právnom poriadku a vyvoláva značné potenciálne riziko protiústavnosti, a to najmä s ohľadom na nemožnosť týchto osôb akýmkoľvek spôsobom sa kategorizačného konania zúčastniť alebo sa k jeho obsahu a priebehu vyjadriť. Pokiaľ by bol zachovaný princíp definovania účastníka konania podľa Správneho poriadku, tento problém by bol eliminovaný, a to vzhľadom na zamýšľané zverejňovanie návrhov na začatie kategorizačného konania, začatie kategorizačného konania formou verejnej vyhlášky i doručovanie všetkých rozhodnutí prostredníctvom webového sídla Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Pri navrhovanom zúžení účastníkov konania hrozí značné riziko, že osoby, ktoré nie sú definované ako účastníci konania, budú namietať, že im bolo upreté právo vyjadriť sa v rámci kategorizačného konania, a preto nemôže byť kategorizačné rozhodnutie voči nim záväzné a vykonateľné.
Po siedme, obmedzenie apelačného práva účastníka konania. Správny poriadok nijako neobmedzuje účastníka konania v jeho práve podať odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. To je podľa § 53. Návrh zákona o rozsahu, § 82 ods. 2, však účastníkovi konania umožňuje podať námietky voči rozhodnutiu ministerstva zdravotníctva, iba ak sa mu nevyhovelo v celom rozsahu. Znamená to, že bude postačovať, ak ministerstvo zdravotníctva návrhu čo i len čiastočne aj v bezvýznamnom rozsahu vyhovie a účastník konania už nebude oprávnený voči takémuto rozhodnutiu podať námietky akýmkoľvek spôsobom, teda najmä odvolať sa. Týmto spôsobom sa výrazne zasahuje do práv účastníka kategorizačného konania a znižuje sa tým transparentnosť rozhodovacích procesov, nakoľko ministerstvo zdravotníctva bude môcť v rámci svojho rozhodovania postupovať tak, aby proti jeho rozhodnutiam nebolo možné podať námietky, čím sa tieto rozhodnutia stanú s ohľadom na ďalšie nižšie uvádzané skutočnosti, de facto i de jure nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré je možné podať námietky, aj v tomto prípade návrh zákona o rozsahu stanovuje výrazne užšie možnosti pre účastníka konania. Zatiaľ čo Správny poriadok nijako nevymedzuje, z akých dôvodov je možné podať odvolanie proti prvostupňovým rozhodnutiam správneho orgánu, návrh zákona o rozsahu umožňuje podať námietky, iba ak ministerstvo zdravotníctva v rámci úvahy vybočilo z medzí ustanovených týmto zákonom a účastníkovi konania sa postupom ministerstva zdravotníctva odňala možnosť konať. Po c) ten, kto v konaní postupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Formálne vady, rozhodnutia, ako napr absencia výroku, odôvodnenia podpisu, dátum ich vyhotovenia, rozsahu a pod., ale i mnohé hmotnoprávne vady, ako napr. rozhodnutie v rozpore s ustanoveniami návrhu zákona o rozsahu, dôvodom na námietky bude len vybočenie ministerstva zdravotníctva v rámci úvahy a nie rozhodovania, tak nebudú zdravotným dôvodom na podanie, nebudú zákonným dôvodom na podanie námietok. Aj tieto skutočnosti jednoznačne predstavujú hrubý zásah do práv účastníka kategorizačného konania a znižujú transparentnosť týchto rozhodovacích procesov.
Ako ďalšie obmedzenia apelačného práva je možné vnímať povinnosť pre účastníka konania zložiť spolu s podaním námietok kauciu vo výške 1500 eur, § 82 ods. 5. Hrubým zásahom do rovnosti postavenia účastníkov konania, že ak minister podaným námietkam čiastočne vyhovie, kaucia sa účastníkovi konania vráti iba vtedy, ak námietky podala zdravotná poisťovňa, to je § 82 ods. 6. Ak námietky podal držiteľ registrácie lieku alebo výrobca zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny, kaucia sa im v čiastočnom vyhotovení námietkam nevráti.
Po ôsme, nemožnosť použitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Zatiaľ čo v prípade rozhodnutí vydaným podľa Správneho poriadku je prípustné ich preskúmanie v tzv. mimo odvolacieho konania, formou návrhu na obnovu konania podľa § 62 Správneho poriadku, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a konaním o proteste prokurátora, návrh zákona o rozsahu mimoriadne opravné prostriedky nepripúšťa, čím sa opätovne výrazným spôsobom znižuje právna ochrana účastníkov kategorizačného konania.
Po deviate, porušenie zásady materiálnej rovnosti. Návrhom zákona o rozsahu bolo vylúčené uplatnenie zásady materiálnej rovnosti v správnom konaní. Podľa správneho poriadku správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. To je § 3 ods. 4. Nakoľko pôsobnosť Správneho poriadku bola návrhom tohto zákona vylúčená, ministerstvo zdravotníctva pri rozhodovaní v prvom stupni alebo minister pri rozhodovaní o námietkach nebudú viazaní touto zásadou a teda budú legálne môcť rozhodovať rozdielnym spôsobom v skutkovo i právne zhodných veciach. Právna istota účastníkov konania tak bude značným spôsobom znížená, nakoľko kategorizačné rozhodnutia sa stanú nepredvídateľnými a rovnako sa tým zníži transparentnosť rozhodovacích procesov v rámci kategorizácie.
Chcel by som len poukázať, že nevenoval som sa rečiam, kto vlastní dopravnú nemocnicu alebo že kde pracuje a či vlastní lekáreň, ani, ako každý musel na začiatku povedať v minulom zákone, že nevlastní ani nemá vzťah k žiadnemu lekárnickému zariadeniu alebo zdravotnému, tak nevlastním, nemám. Ale na základe týchto faktov podávam návrh, aby tento predmetný návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem ti poďakovať za zrozumiteľnú právnu analýzu legislatívneho procesu a za právne dôsledky, ktoré vyplývajú z toho, keď tento legislatívny proces nie je dodržaný. Po tomto odhalení by som očakávala, že pán minister zoberie zákon pod pazuchu a vráti ho späť do legislatívneho procesu, aby tieto pravidlá boli dodržané. Naozaj je to alarmujúci a znepokojujúci stav. A ako vidím poslanci vládnej koalície to asi tolerovať budú a vôbec im to neprekáža. To sme už, páni poslanci, naozaj klesli tak hlboko, že nám nevadí ani to, že legislatívny proces sa flagrantným spôsobom porušuje? Kladiem si otázku, čo viedlo ministerstvo zdravotníctva k tomu, že iný zákon predložilo do legislatívneho procesu a o inom zákone rokujeme?
Ja očakávam, že bude podporený návrh pána poslanca Glváča, aby sme taký vládny návrh zákona nepodporili a vrátili ho ministerstvu späť na dopracovanie. A samozrejme očakávam aj to, že bude dodržaný proces a budú dodržané legislatívne pravidlá vlády. Sme zákonodarný orgán a tieto pravidlá tvorby zákonov, elementárne pravidlá si musíme vážiť a ctiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja by som naozaj chcel, teda tých, ktorí sú doktori a nie sú lekári, aby naozaj upriamili pozornosť na právnu analýzu, ktorú pán poslanec Glváč prečítal, pretože bola veľmi komplexná. A naozaj ten spôsob a tá neštandardnosť, akým bol zákon predložený do vlády bez zverejnenia na portále právnych predpisov, bez riadneho procesu prípravy a pripomienkovým konaním v "enpekáčku", so zmenami, ku ktorým sa pripomienkujúce subjekty nemohli vyjadriť. A naozaj po týchto faktoch sa dá snáď len skonštatovať, že v tomto prípade naozaj bola legislatíva, expresívne povedané, znásilnená a naozaj takýto proces by, takýto zákon by nemal ďalej pokračovať. A keď má byť predložený a keď má urobiť také zásadné zásahy do dostupnosti liekov pre našich pacientov, tak by nemal byť šitý horúcou ihlou a nemal by byť robený tak, aby obišiel všetko, čo sa z hľadiska legislatívy obísť dá, aby sa pri ňom porušili všetky štandardné legislatívne postupy, ktoré sa pri predkladaní vládnych návrhov zákona majú dodržiavať. Takže naozaj podporujem aj návrh pána poslanca Glváča, aby tento zákon bol stiahnutý z ďalšieho rokovania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Glváč, k transparentnosti. No 1. 12. 2009 dodatkom k štatútu kategorizačnej komisie pán exminister Raši zakázal verejné zasadnutia kategorizačnej komisie. Len toľko k transparentnosti. Možno keby ste si prečítali zákon, paragraf 91, tak by ste zistili, že je tam povinnosť zverejňovať všetky rozhodnutia a odborné odporúčania komisie, teda zápisnice, plus spis bude elektronicky na webe ministerstva zdravotníctva. Takže netreba sa obávať toho, že bude treba niečo kopírovať.
No a čo sa týka toho hlavného argumentu, dovoľte mi, aby som vám niečo zacitoval. Skutočnosť, že predmetom pripomienkového konania bol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nemôže spochybniť legislatívny proces k tomuto návrhu zákona na úrovni vlády, pretože obsah, spôsob regulácie a rozsah tejto regulácie bol zachovaný, keď tento návrh bol predložený na rokovanie vlády ako návrh nového zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. Zachovanie obsahu, spôsobu regulácie a rozsahu tejto regulácie je rozhodujúcim argumentom. V zmysle záverov legislatívnej rady prišlo len k zmene formy regulácie, teda z návrhu novely zákona na návrh zákona nového.
Pokiaľ ide o opätovné medzirezortné pripomienkové konanie, pán poslanec, to sa musí viesť v súlade s pravidlami rokovania legislatívnej rady vlády len vtedy, ak návrh podstatne zmení podľa výsledkov uskutočneného pripomienkového konania. A takáto situácia nenastala. Takže ja nebudem vyzývať všetkých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som zareagoval na pána Glváča. Tak ako bolo uvedené, celý ten proces je netransparentný z dvoch dôvodov. Prvý je samotný moment prípravy tohto zákona. Myslím si, že tá právna analýza to jasne preukázala a potvrdila. Ak zoberieme, že v programovom vyhlásení vlády sa oháňame výrazmi transparentnosť a verejná dostupnosť a informovanosť obyvateľstva, tak určite tento proces vzniku zákona s týmto absolútne nekorešponduje.
Druhým netransparentným momentom tohto zákona je samotný spôsob a proces kategorizačného procesu. Je len otázkou, či týmto zákonom vlastne chceme legalizovať stav, ktorý funguje na ministerstve v poslednom období. Sú to povedzme prípady firmy Phizer, vieme dobre, bolo to medializované, ale možno ešte vypuklejším problémom je prípad šéfky kategorizačnej komisie, pani Gajdošovej, keď v podstate odmietla zverejniť záznamy z kategorizačnej komisie.
Čo je cieľom tohto zákona? Pravdepodobne cieľom tohto zákona je to, aby sa už nikdy nikto nedozvedel a nemohol pýtať, akým spôsobom prebieha kategorizácia liečiv, akým spôsobom prebieha proces rokovania, aby bol a akým spôsobom sa rozhoduje a aké sú dôvody týchto rozhodnutí.
Je zaujímavé, resp. to tvrdenie, ktoré tu zaznelo, v minulosti podľa mojich vedomostí minister nikdy priamo nezasahoval do kategorizačného procesu. Ešte raz opakujem, v minulosti nikdy minister priamo nezasahoval do kategorizačného procesu. V tomto prípade to minister nielenže môže urobiť, ale ešte si to nechá posvätiť zákonom. Ja si myslím, že tento zákon, keď bude prijatý v takejto podobe, poškodí pacientov a je veľká pravdepodobnosť, že skončí na Ústavnom súde, pretože tento proces kategorizácie liekov je výrazne netransparentný.
Ďakujem pekne.

Veľmi v krátkosti. Pán poslanec Markovič, nehodlám hodnotiť, ako by dopadlo posúdenie niektorých nariadení alebo právnych noriem a rozhodnutie o tom, či boli alebo neboli porušené určité pravidlá. Je tu veľa poslancov, ktorí si to často trúfnu a často robia, nebudem to robiť.
Po druhé, ak ste si všimli, ja som nehovoril o žiadnych iných nariadeniach minulej ani predminulej vlády, bavil som sa len o faktoch a vy asi viete, že zákon má vyššiu právnu silu ako nariadenie ministra. A keď hovoríme o dobrom, normálnom zákone, tak je dobré, keď je všetko, ale čo najviac vecí upravených v zákone. A keď hovoríte o najzákladnejšej pripomienke môjho vystúpenia, áno, boli dve. Legislatívny proces a druhé boli tie hmotnoprávne, to je ten Správny poriadok, ktorého vylúčenie má za následok zrušenie alebo teda zníženie tej transparentnosti a možnosti ovplyvňovania procesu. Hovorím o naozaj o dvoch procesoch. A k tej prvej, k tej legislatívnej, k tomu procesu som sa vyjadril, že určite sa budete obhajovať týmto spôsobom. Ale snažil som sa vo svojom vystúpení tento názor nejakým spôsobom vyvrátiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Chcem v prvom rade vystúpiť komplexne k tejto legislatívnej norme, nechcem teraz ad hoc reagovať na niektoré veci, ktoré tu boli, ktoré tu odzneli. Dalo by sa na ne reagovať, ale chcem hovoriť v širšom kontexte o predloženom návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.
Zdravotnícka štatistika a medzinárodné porovnania nie sú k slovenskému zdravotníctvu veľmi priaznivé. Stredná dĺžka života na Slovensku je o päť rokov kratšia ako na západe a medzera sa zväčšuje. Hoci stredná dĺžka života pri narodení po roku 1989 pozvoľna rastie, na západe rastie rýchlejšie. V medzinárodnom porovnaní zdravotníckych systémov z hľadiska ich orientácie na pacienta sa Slovensko z roka na rok prepadá. Naposledy sme boli v Európe šiesty od konca. A teraz príde veta, ktorá sa bude zdať pravdepodobne nepochopiteľná na prvé počutie a možno trošku kacírska a určite spôsobí reakciu niektorých kolegov, a to je veta, že do slovenského zdravotníctva prúdi dostatok peňazí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie tvorí zdravotníctvo 7,8 % nášho HDP. Väčšina v strednej a východnej Európe je v podiele zdravotníctva na HDP za nami. Na zdravotníctvo vydávame primerane našej ekonomickej výkonnosti a národnému bohatstvu. Rast zdrojov pre zdravotníctvo bol na Slovensku v európskom kontexte za posledných pätnásť rokov rekordný, a to v akomkoľvek porovnaní. Objem peňazí v slovenskom zdravotníctve sa od roku 2002 zdvojnásobil. Aj pri zohľadnení inflácie je to úctyhodný nárast v reálnom vyjadrení o 42 percent.
Ak teda vynakladáme na zdravotníctvo viac peňazí ako krajiny s porovnateľnou ekonomikou a dosahujeme pritom horšie zdravotné výsledky a nižšiu spokojnosť pacientov, sme potom povinní hľadať príčiny. Prečo je slovenské zdravotníctvo menej efektívne? Jedným zo zdrojov neefektivity je nízka zodpovednosť príspevkových organizácií, predovšetkým štátnych nemocníc. Prebiehajúca transformácia na štátne akciové spoločnosti má preto za cieľ zvýšiť efektívnosť práve v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pri každom medzinárodnom porovnaní vyskočí jedna anomália. Extrémne veľa, až 1/3 zdrojov vydávame na lieky. Doplatky pacientov každý rok stúpajú a nie je to tak dávno, keď lieky na Slovensku patrili k najdrahším v Európe. K tomu patrí nekoordinovaná preskripcia liekov. Sú prípady, že pacientovi sú predpisované lieky duplicitne, alebo sú mu predpisované kontraindikované preparáty, alebo lieky, ktoré vôbec nepotrebuje. Podľa analýzy Všeobecnej zdravotnej poisťovne dvestotisíc jej poistencov užíva viac ako desať liekov, čo je za hranicou polypragmázie, keďže pacient by nemal využívať viac než šesť až sedem liekov. Každé euro, ktoré pri tom zbytočne vynakladáme na lieky, nemôžeme vynaložiť na zvyšovanie miezd pre sestry či lekárov, na investície do nemocníc, na skracovanie čakacích listín.
Som preto veľmi rád, že vláda nám predkladá dva zákony, ktorými môžeme čeliť tomuto zdroju neefektivity. Návrh nového zákona o lieku, ktorý komentoval môj kolega poslanec Novotný, a mne dovoľte sa venovať zákonu o rozsahu.
V prvom rade chcem oceniť snahu o maximálnu transparentnosť rozhodovacieho procesu v liekovej politike. Odporúčania kategorizačnej komisie majú dopady vo výške viac než jednej miliardy eur z verejných zdrojov, a preto majú byť pod verejnou kontrolou. Všetky žiadosti, podnety a rozhodnutia sa vo veci kategorizácie a úradného určenia cien sa budú zverejňovať na webovej stránke ministerstva zdravotníctva. Zverejňovať sa budú aj odborné odporúčania členov poradných orgánov ministerstva, rovnako aj názory tých členov, ktorí mali odlišný názor. Zavádza sa elektronická komunikácia s ministerstvom cez elektronický portál, čím sa zníži administratívna záťaž a uľahčí sa prístup verejnosti k informáciám. Transparentnosť rozhodovacích procesov sa zvyšuje aj zavedením objektívnych kritérií pre rozhodovanie o určení alebo zmene úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok, či dietetických potravín. Chcem vyzdvihnúť práve tieto odborné kritériá, pretože vychádzajúc z moderného ponímania zdravotnej politiky, ktorá je založená na dôkazoch, medzi najdôležitejšie kritériá patria výsledky farmako-ekonomického rozboru. Nákladová efektívnosť sa vypočítava na jeden získaný rok kvalitného života. Regulácia pri stanovovaní cien a výšky úhrad prináša priestor pre zefektívnenie liekovej politiky. Úradne určenie ceny prebieha na základe porovnania s ostatnými členskými krajinami Európskej únie referenčnou cenou. Má byť druhá najnižšia cena na rozdiel od dnešného priemeru šiestich najlacnejších cien v iných krajinách. Umožní to efektívnejšie využívanie verejných zdrojov na farmakoterapiu. V prípade inovatívnych liekov, ak nie je liek na trhu aspoň dvoch krajinách Európskej únie v porovnateľnej ekonomickej úrovni ako Slovensko, úhrada z verejného zdravotného poistenia nemôže presiahnuť 20 % jeho ceny. A prvé generikum musí pri vstupe na trh znížiť cenu aspoň o 30 % oproti originálu. Kategorizačný zoznam sa bude aktualizovať každý mesiac, teda 12-krát do roka, čo umožní lepšie využiť konkurenčný tlak výrobcov na znižovanie cien liekov. A súčasne zabezpečí pre pacientov aj rýchlejší vstup nových a inovatívnych liekov. Kým dnes sa k pacientom dostávajú len štyrikrát ročne, po novom to bude dvanásťkrát.
Zavádza sa inštitút dočasnej kategorizácie a podmienenej kategorizácie. Dočasná kategorizácia umožňuje vysoko inovatívne lieky zaradiť do zoznamu liekov na dva roky. Potom sa ich zaradenie prehodnotí na základe analýzy nákladovej efektívnosti. Podmienená kategorizácia zapája do zodpovednosti za výdavky na lieky aj samotného výrobcu. Ak prekročia výdavky na podmienene kategorizovaný liek stanovenú hranicu, výrobca je povinný refundovať rozdiel zdravotným poisťovniam. Nezdieľam obavy časti farmaceutického priemyslu z nedostupnosti liekov po prijatí tejto normy. Pre farmaceutické firmy prináša zákon mnohé pozitíva. Transparentnosť pomáha budovať predvídateľné prostredie a umožňuje zodpovedné plánovanie. Spomínané zníženie administratívnej náročnosti v súvislosti s elektronickým portálom zníži firmám náklady. A zákon im dáva do rúk významný nástroj na obranu pred možnou pasivitou ministerstva zdravotníctva, resp. prieťahmi v konaní. Zavádza sa právna fikcia kladného rozhodnutia o žiadosti v prípade, ak ministerstvo nerozhodne v zákonnej lehote.
Návrh zákona rieši aj problém fantómových liekov. Fantómový liek je kategorizovaný, má stanovenú cenu, aj úhradu, ale nie je dostupný na trhu. V niektorých prípadoch môže totiž takýto nedostupný liek spôsobovať zbytočné doplatky pacientov a býva súčasťou nekalého konkurenčného boja farmaceutických firiem. V zákone sa ustanovuje povinnosť farmaceutickej firmy zabezpečovať reálnu dostupnosť lieku na trhu. V opačnom prípade im hrozí pokuta až 30 000 eur. Je tam zapracovaná aj rozumná výnimka, napríklad pre sezónne lieky. Návrh zákona ďalej umožňuje kategorizáciu tzv. špeciálnych zdravotníckych materiálov, ktoré sa používajú predovšetkým v ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo v jednodňovej chirurgii. Táto úprava umožní odlišovať medzi štandardom plne hradeným zdravotnou poisťovňou a nadštandardom s legálnym doplatkom, spoluúčasťou pacienta.
Pre lekárnikov prináša tento zákon riešenie ich dlhoročného problému s preceňovaním liekov pri každej kategorizácii, ktoré im spôsobovalo tzv. kategorizačnú stratu. Podľa návrhu zákona zmeny úradne určených liekov na úrovni ceny od výrobcu alebo dovozcu budú účinné vždy o jeden kalendárny mesiac skôr, ako zmeny týkajúce sa výšky úhrad zdravotných poisťovní a cien na úrovni tzv. konečnej ceny. Ako uvádza predkladateľ, týmto mechanizmom sa lekárňam zabezpečí možnosť obstarať tovar za zníženú cenu vždy v predstihu predtým, ako dôjde k prípadnému zníženiu úhrad zdravotných poisťovní. Lekárne tým budú mať vytvorenú časovú rezervu jedného mesiaca na dopredaj skladových zásob, ktoré budú zdravotným poisťovniam účtované podľa stále platnej úhrady zdravotných poisťovní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona napĺňa programové vyhlásenie vlády. Zlepšuje fungovanie zdravotného systému a prinesie prospech tak pacientom, ako i poskytovateľom a zdravotným poisťovniam. Považujem ho za správny a potrebný krok vpred k budovaniu lepšieho zdravotníctva a hlavne zdravého Slovenska. Chcem vás preto požiadať, napriek mnohým výhradám, o ktorých tu diskutujeme, o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcem vám poďakovať za vaše vystúpenie, aj za myslím veľmi racionálne, pokojné zhodnotenie jednotlivých ustanovení zákona o rozsahu. Som o tom presvedčený, že v podobnom tóne by sme mali o tomto zákone diskutovať aj na výbore pre zdravotníctvo, ktorého ste členom, a verím, že sa nám podarí možno aj niektoré ustanovenia, ktoré sú ešte sporné, upraviť dobrými pozmeňujúcimi návrhmi tak, aby zákon naozaj slúžil tomu, na čo slúžiť má, aby boli lieky lacnejšie, aby sme z verejných zdrojov platili za tieto lieky menej, aby pacienti menej doplácali za lieky v lekárni a aby boli, napriek tomu alebo aj vďaka tomu, liečení najkvalitnejšími molekulami, ktoré sú momentálne dostupné.
Myslím, že veľmi dobre ste v úvodnej časti popísali aj reálny problém slovenského zdravotníctva. Veľa hovoríme o tom, že potrebujeme viacej peňazí do zdravotníctva. Ja ako lekár hovorím áno, potrebujeme viacej peňazí do zdravotníctva. A mnohokrát to nie je ani o absolútnom objeme týchto peňazí, ako o efektivite využitia týchto zdrojov. A treba povedať, a toto číslo ste nespomenuli, tak ho spomeniem ja, že efektivita využitia zdrojov v slovenskom zdravotníctve je len niečo nad 50 percent. To znamená, že z každého eura, ktoré dáme do slovenského zdravotníctva naozaj na zlepšovanie zdravotného stavu pacientov, využijeme možno 50, možno 55 centov, 45 centov sa nám niekde stráca. Napríklad aj v neprimerane vysokých ziskoch farmaceutických firiem alebo lekární. A preto sú tieto zákony, podľa mňa, veľmi dobrým krokom smerom k tomu, aby sme efektívnejšie využili tieto zdroje vo verejnom zdravotnom poistení.