20. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ale veď rešpekt k tomu, vystúpili ste s návrhom. Viete veľmi dobre, že ak sme niečo kritizovali, predovšetkým sme kritizovali spôsob, že nie je možné tak závažný návrh a tak závažný vstup. A k tomu celému predseda ešte povedal, že došlo k rozporu, že iné znenie bolo prednesené ústne a iné prednesenie bolo predložené písomne. A všetci veľmi dobre vieme, že nestačí predložiť písomné znenie do lavíc, že platné je to, ktoré... A preto aj musí každý poslanec ten pozmeňujúci návrh prečítať.
A išlo iba o to, aby sa to napravilo. Náladu v parlamente potom vzápätí vyrobilo nesmierne intelektuálne vystúpenie pána Matoviča a následné okolnosti. Čiže naozaj sa treba vrátiť k zmysluplnému rokovaniu, ale naozaj pre platný text, ktorý by sme aj chceli prerokovať prípadne vo výbore, potrebujeme mať riadne prednesený ústne návrh, pretože to ústne vystúpenie je platné. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja reagujúc na to, čo si povedal, len jednu jedinú vetu. Ja stále nerozumiem a nemôžem pochopiť, prečo sa ústavnoprávny výbor nemôže vyjadriť k takej maličkosti, ešte raz hovorím k takej maličkosti, či niekto dostane dva alebo šesť rokov za ten istý prečin, alebo za tú istú banalitu, však? Dva až šesť rokov, čo urobil. Tomuto nerozumiem. Iné nič.
Ústavnoprávny výbor, nech zaujme stanovisko a všetko bude v najlepšom poriadku.

Ďakujem za slovo. Ja som nechcel ani vystúpiť, lebo je to, to je humbug, to je trapas, čo sa tu deje, a nie z našej strany. My nereveme, pán podpredseda. My hovoríme faktické a reálne a vecné poznámky. Ja ako právnik musím povedať, že mi je zle od žalúdka. A zdôvodním si to, prečo. Lebo toto, to je nie parlament, neviem čo to je, ale dobre, idem k veci.
Vy ste si dali v programovom vyhlásení vlády, že budete zvyšovať kultúru legislatívy normotvorby. Ja som sa potešil. Čo ste vy dokázali za rok, no to sa komentovať nedá, či z hľadiska skrátených konaní, či týchto urýchlených noriem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Však, a čo robím? (Smiech v rokovacej sále.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Nekomentujte! Ak je to pre vás veľa, čo hovorím a nerozumiete, skúste uvažovať. Ja reagujem na to, na čo mám.
Takže z hľadiska tej novely zákona, prosím vás, pán podpredseda Hrušovský, si starý fiškál, starý právnik, skúsený poslanec, skúsený advokát, tak priestupok a prostriedok vieme, že to je sakra rozdiel. To nie je hranie sa so slovami. My právnici vieme, že to je veliký rozdiel. O to viac, že sám hovoríš, že je to zásadná novela. Keď to je zásadná novela, zaslúži si formu aj obsah. Keď to trvalo toľko, koľko to trvalo, tak už tú chvíľu to počká, kým sa to prerokuje vo výboroch.
A teraz výnimočne súhlasím s pánom poslancom Poliačikom, nerobme tu divadlo a principiálne veci prerokujeme tak, ako sa majú. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán podpredseda Hrušovský, ja ti vôbec nevyčítam, že si sa pomýlil pri čítaní toho pozmeňujúceho návrhu. Myslím si, že každý z nás, a teraz hovorím o stopäťdesiatich z nás, vie, že je to úplne normálne, že sa poslanec pri čítaní pozmeňujúceho návrhu pomýli. A veľakrát sa pomýli. Ale jediný kto nám to vyčítal, tak bol možno pred dvomi mesiacmi Robert Fico, že požiadal aby Ľudovít Jurčík vystúpil ešte raz a hovoril, že neprečítal nejakú celú poznámku, hoci tá poznámka de facto tam vôbec nebola, ale o. k., prečítal to. Urobili ste z neho idiota pred verejnosťou. O to vám išlo. Teraz chcete robiť idiota z podpredsedu Národnej rady, ktorého si vážim a ktorému vy nesiahate ani po členky.
Doteraz vždy sme sa tu tolerovali, keď pri čítaní pozmeňujúceho návrhu niekto urobil nejakú chybu, len vy potrebujete si robiť nejaké divadlo. (Výkriky v rokovacej sále.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Čiže ja som rád a beriem to vysvetlenie aj na základe toho ustanovenia z rokovacieho poriadku. Osobne si tiež myslím, že stačí predložiť v písomnej podobe pozmeňujúci návrh a sformulovaný zrozumiteľne.

Pán podpredseda, ja nemám procedurálny návrh, len vás žiadam, že som podal procedurálny návrh a žiadam o desaťminútovú prestávku na porovnanie toho, čo povedal pán podpredseda Hrušovský so záznamom. Nič iné nechceme. Nič iné.
Štyrikrát povedal úplne niečo iné, podpredseda parlamentu, ako je napísané. Dopravný priestupok, dopravný prostriedok, ako povedal pán poslanec Mamojka, je to principiálny rozdiel. Chceme korektne podaný pozmeňujúci návrh. Dajte desaťminútovú prestávku a pozrite si to.

Ďakujem pekne. (Gong.)
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pôvodne som chcel ešte niečo iné povedať, ale mnoho veci sa odohralo, odkedy sme sa prihlásili do rozpravy. Čiže trochu to vystúpenie zostručním a zareagujem aj na niektoré slová, ktoré tu odzneli v rámci rozpravy a faktických poznámok.
Chcem povedať, že som v parlamente tretie volebné obdobie a hanbiť som sa začal, až keď ste prišli do parlamentu vy zo Slobody a solidarity. (Potlesk.) Predovšetkým preto, že kultúru a úroveň, ktorú ste doniesli, je naozaj neslýchaná, a keď sa vám to vaši koaliční partneri boja povedať do očí, tak to proste tak je.
Sú, už sa objavujú aj svetlé výnimky medzi vami, čo oceňujem, ale rok je už príliš dlhá doba na to aby ste sa naučili, ako to vlastne má fungovať. Reakcia opozície je štandardná, a ja si pamätám, samozrejme pán Kaník si nemôže pamätať, po tom, čo predal Demokratickú stranu, nebol v parlamente a teraz sa vrátil naspäť (Smiech a potlesk v rokovacej sále.), tak si pamätám, že bučanie a pískanie bolo obľúbenou disciplínou opozície, ktorá sedí teraz naľavo. A rovnako sme ju za to kritizovali. To jednoducho patrí k tomu, že opozícia má právo vyjadrovať svoje názory svojím spôsobom, a mnohí poslanci, najmä pani poslankyňa Vášáryová si spomenie, lebo jej krik bol v sále naozaj veľmi častý. (Smiech a potlesk v rokovacej sále.) A musím povedať, že som to ani verejne nikdy nekritizoval, lebo si myslím, že na to má právo.
Ale faktom zostáva aj to, že nikdy ani my, a musím povedať, že ani súčasná koalícia s výnimkou SaS, sme neprichádzali do takých extrémov, ako sa darí vám. Predovšetkým v tom, že najmä, pán poslanec Matovič, keď vám dôjdu argumenty, tak použijete prvú urážku, ktorú máte po ruke, aby ste zaujali. A keď potom chcete hovoriť o intelektuálnej úrovni voličov, tak ja už presne viem, na ktorých útočíte vy. Áno, je to ťažká práca - kradnúť SNS voličov. Chcem povedať, že to, čo sa odohralo teraz v rámci tohto pozmeňovacieho návrhu, to nie je naozaj len tak, pretože v tom má pravdu aj podpredseda parlamentu Robert Fico, že bezpochyby sa Pavol Hrušovský pomýlil, keď namiesto dopravného prostriedku hovoril dopravný priestupok, ale mňa ako poslanca naozaj zaujíma, že čo platí. Teraz nejde o to, že či urobil preklep alebo nepreklep, ale z pohľadu rokovacieho poriadku a legislatívy ma zaujíma, čo platí. Platí prostriedok alebo platí priestupok, pretože sa text a hovorené slovo, ktoré má byť, rozchádzajú. Čo bude z týchto dvoch vecí v zákone?
Rád by som reagoval aj na vecné, pretože mňa táto formálne stránka až tak proste nepobúrila, ako skôr samotný obsah textu. Ja by som sa chcel pani poslankyne Aštaryovej opýtať, ktorá sa tak mimoriadne zabávala na našich poznámkach, povedzte mi, čo si myslíte o tom ustanovení, ktoré hovorí o mladistvých v tomto pozmeňováku? Presne, ako hovoríte, netušíte nič. (Smiech a potlesk v rokovacej sále.) A tu vám chcem povedať, že keby sme nevystúpili, pani poslankyňa, lebo ste nová poslankyňa a veľmi vás nepoznám, bezpochyby máte odbor, ktorému sa venujete profesionálne, ale v globálnom plenárnom hlasovaní hlasujete o zákone, ktorý patrí za normálnych okolností do pôsobnosti výboru pre obranu a bezpečnosť, poprípade ústavnoprávneho výboru. A keby sme nevystúpili, o tri minúty by ste hlasovali o osude mladistvých bez toho, že by ste tušili, za čo majú byť trestaní. A ja si myslím, že to nie je správne. Nie preto, či sa pomýlil pán Hrušovský, ale preto, že samotný text zákona má pomerne dosť slušné problémy. A možno tu opravím pána poslanca Ondruša, pretože si myslím, že neviem, či úplne je problém na strane poslancov, ktorí predkladali tento pozmeňovák. Alebo neviem, či je úplne problém na strane ministra vnútra, ale viem presne, že čo je v strede medzi týmito dvomi entitami. A to je vec, ktorá od začiatku celý rok robí problémy tomuto parlamentu, a volá sa to, že koaličná rada.
Jednoducho, systematicky popierate, jednoducho fungovanie legislatívy medzi ministerstvom, poslancami, regulárnymi čítaniami, ktoré majú nasledovať od prvého, druhého, kde sa majú všetky zákony meniť, potom, že po druhom čítaní, ktoré prejde v parlamente, ktoré prejde vo výboroch, zrazu sa stretne táto svätá inštitúcia koaličnej rady, kde si poviete, že to je jedno, čo tento ústavodarný a zákonodárny zbor prejednal, nám ako koaličnej rade, najvyššiemu orgánu štátu, kráľovstva a cisárstva slovenského, sa to jednoducho nepáči, a preto sa nebude hlasovať o zákone o cestnej premávke hneď ako skončila rozprava, ale každý vrátane poslancov, ktorí sa zúčastnili rozpravy, a ministra, musia akceptovať, že jednoducho sa to o dva dni predĺži, až teda sa nakoniec nájde nejaké teoretické riešenie, a potom v slávnostnej reči podpredseda parlamentu prečíta dvojstranový pozmeňovák, ktorý naozaj mení trestný kódex. Dobre hovorím, trestný kódex? Mení trestný kódex bez toho, aby sme všetci o tom niečo vedeli, a vy pani poslankyňa ste bola okradnutá o to, aby ste mohli v diskusii pochopiť, čo ideme urobiť s mladistvými. To je celý problém. To znamená, mne vadí aj ten text samotný, ktorý tam je, pretože tu o mladistvých hovoríme, aby sme vedeli, mladiství sú medzi 14 a 18 rokov, to znamená, tvrdíme o mladistvých, že keď za posledných desať rokov, to znamená od 4 do 8 rokov už šoférovali auto pod vplyvom alkoholu, tak dostanú proste tú hornú sadzbu. (Smiech v sále a potlesk.) A keď dokonca medzi piatym a šiestym rokom, medzi piatym a šiestym rokom svojho života šoférovali viac ako v jednom, v jednom promile alkoholu dvakrát za sebou, tak na doživotie dostanú vodičák zobrať. (Smiech v sále.)
Ja naozaj mám úctu k tomu, sa mnohí snažia, však ten zákon sme prešli aj vo výbore, nakoniec v mnohých prípadoch získal naše, získal aj našu podporu v niektorých oblastiach, najmä sa mi páči tá časť ohľadne zákazu kamiónov na druhých a tretích triedach, ktoré za ťažké peniaze daňových poplatníkov rekonštruujeme a potom tam vpustíme kamióny, aby ich zničili za jednu sezónu, tak tu si myslím, že naozaj je dobré, že sa stretáva tento nápad s celou podporou parlamentu. Ale keď takýto hrubý pozmeňovák má do toho zákona vniesť a ešte k tomu písaný klasickým, úradníckym spôsobom, že sa neohliadam na to, že štvorročné dieťa, teda už len si myslím, že v jednom promile nie je schopné vlastne, áno, ani proste z kočíka vyskočiť, nieto ešte šoférovať auto, tak je to proste problém. Tak je to proste problém.
Čiže ja si myslím, že mal by sa tak, ako povedal poslanec Poliačik, zákon vrátiť do výborov, vo výbore to ešte raz prejednáme, lebo nemyslím si, že je to šťastná forma... (Reakcie z pléna.) Však áno, ja s tým len súhlasím. Ja s tým len súhlasím, že sa to do tých výborov vráti a vo výbore to ešte raz prejdeme. Lebo nemyslím si, že je vhodné, aby koaličná rada naťahovala ministrov, poslancov a všetkých ostatných, lebo na to tu ani nemá byť, nehovoriac o tom, že nie je zakotvená v žiadnom zákone.
Takže, keď sa na záver bavíme o tej kultúre fungovania tohto parlamentu, tak si uvedomte, že vy ste na nitkách nejakých dvanástich alebo šiestich alebo koľkatí zasadáte na tej koaličnej rade, a keď tam sa piskne, tak ste schopní zrušiť ľubovoľné pravidlá, ktoré v tomto parlamente platia dvadsať rokov. Všetci budú čakať, minister, poslanci, každý jeden, všetci ústavodarní alebo ústavní činitelia, ktorí sú napísaní v rámci ústavy, lebo koaličná rada sa nanovo rozhodla. Toto je to, za čo by sme sa mali hanbiť, pán Matovič, a my sme nepovedali o pánovi poslancovi, že je idiot, to ste povedali vy, aj o Hrušovskom, aj o pánovi poslancovi. Pardon, Jurčík, pardon, pán poslanec. (Smiech v sále.) Viem, ako sa voláte. Čiže proste to hovoríte vy a ja neviem, či je to ten spôsob, ktorým potrebujete zaujať. Ako je to možné, ja chápem, je tam možno nejaká absencia proste v styku s médiami, ale toto nie je proste presne ten spôsob. (Smiech v sále.)
Čiže ja si osobne myslím, že popri tých návrhoch, ktoré tú sú, ktoré majú predovšetkým hovoriť o tom, že sa má sprísniť trest, tak nie je tu pán poslanec, na ktorého som chcel reagovať, Osuský, ktorý hneď povedal, že chceme púšťať alebo je tu nejaký záujem ochraňovať tých, ktorí požívajú alkoholické nápoje. To vôbec nie je pravda. Zámeru ministerstva vnútra a poslancov k tomu, aby sme prísnejšie postihovali, sa nebránime, len treba si uvedomiť z princípu, ktorý v trestnom zákone, a už aj tak sa volá, to je trest, nie prevencia, to je trest. To znamená, už niekto zomrel, keď ho ideme trestať. To prichádzame neskoro pán poslanec. Ale nie je tu. To znamená, že áno, môžeme sa hrať teraz s preventívnym účinkom trestu, ktorý bude teda naozaj tlačiť na tých vodičov. S tým všetkým súhlasím, len faktom zostáva, že tak ako je to napísané a tak ako vážne veci sa majú prejednávať, sa má táto vec prejednávať vo výboroch minimálne. A bol na to čas a nerozumiem tomu, že to vo výbore nebolo.
Preto si myslím, pán poslanec, teda, pán podpredseda parlamentu Hrušovský, myslel som si, že na začiatku svojho vystúpenia poviete, že sa veľmi ospravedlňujete za to, že tí ľudia, ktorí o jednu minútu mali hlasovať o tomto pozmeňovacom, netušia, netušia, o čom ten pozmeňovací návrh je. A v tom je najväčší problém. Chceli ste urobiť z tohto celého parlamentu stádo hluchých, slepých volov, ktorí vždycky zamučia vtedy, keď vy poviete, že majú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som sa len chcela poďakovať, že ste zobrali práve moje meno do úst a chcem vás uistiť, že som o nič nebola okradnutá, nakoľko som si pozmeňujúci návrh pozrela, lebo bol rozdaný do lavíc.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)