20. schôdza

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky. Pán kolega Droba, no ja chcem povedať k tomu politickému kalkulu, ktorý ste spomenuli, v našom prípade to nebol politický kalkul, lebo my s osudmi ľudí, rodín, malých detí, ktoré dochádzajú o živobytie na základe nezodpovedných rodičov, ktorí hrajú automaty, politický kalkul na rozdiel od niektorých iných nerobíme. Ak vy nechcete robiť politický kalkul a obhajujete len záujmy podnikateľov v hracom biznise, tak buďte chlap a jednoducho buchnite na stôl a povedzte: nezahlasujem, lebo je to podľa môjho presvedčenia. To, čo my hovoríme v tomto prípade, je, že my nemáme problém so znením návrhu zákona tak, ako je položený, pokiaľ ide o zlepšenie podmienok života rodín, ktoré sú dotknuté gamblermi. My s čím máme problém a zásadný problém, je to, že vládna koalícia opätovne predkladá jeden návrh zákona, ktorý hovorí, že presunieme finančné prostriedky z rozpočtov obcí a miest do štátneho rozpočtu a obce a mestá sa môžu ísť kĺzať. Ako, ak ideme sanovať nejaký celospoločenský problém, tak poďme hľadať naňho finančné prostriedky, ale nemôžeme nechať hracie automaty na území miest a obcí a presunúť príjmy do štátneho rozpočtu. Toto považujem za nehoráznosť, ktorú jednoducho nie sme ochotní v žiadnom prípade akceptovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, páni a dámy poslankyne, na žiadosť tu kolegu v prvej rade spomeniem teda tú dedinku, čo som spomínal minule v prvom čítaní. Doteraz z každej stránky sa tu tá téma rozoberala a ja by som znova to tak trošku obrazne teda pripomenul cez dedinku Podolinec a vedľajšiu dedinku alebo susednú alebo mesto a vedľajšiu susednú rómsku osadu zvanú Lomnička.
Ten Podolinec, ako, je to oficiálne mesto, ale má tritisícdvesto obyvateľov a v tom Podolinci je šesťdesiatštyri automatov, to znamená na päťdesiat obyvateľov obce jeden automat. Čiže aj bábänce všetky v priemere zrátané, na päťdesiat obyvateľov obce jeden automat. Na porovnanie, v Starej Ľubovni, ktorá má šestnásťtisíc deväťsto obyvateľov, je dvadsaťtri automatov. Čiže prepočet na jeden automat sedemstotridsaťštyri obyvateľov, čiže skoro štrnásť-, skoro pätnásťkrát väčší pomer.
Čo tým chcem vlastne povedať? Chcem povedať to, že tie automaty a biznis s automatmi sa zgrupuje práve v oblastiach, kde sú ľudia odkázaní na príjem zo sociálnych dávok. Inak povedané, peniaze, ktoré my ľuďom dávame, ktoré majú slúžiť na to, aby sa nejakým spôsobom premotali cez tú svoju hmotnú núdzu a aby prežili, tak tieto peniaze končia v automatoch a tým pádom sa míňajú svojmu účinku.
Ďalší podporný fakt, ktorý toto vlastne dokazuje, je to, že v tom Podolinci, keď tam pôjdete, tak viaceré herne sú otvorené paradoxne iba niekoľko dní v týždni. A hádajte, ktoré dni to sú. Jednoducho, sú to dni vtedy, kedy obyvatelia susednej rómskej osady poberajú sociálne dávky. Jednoducho, tie herne sa neoplatia mať otvorené celý mesiac, ale iba v konkrétne dni, ktoré súvisia a sú presne spojené vtedy, kedy obyvatelia susednej obce prichádzajú a vyberajú si svoje sociálne dávky. Ja si myslím, už iba tento fakt by mal slúžiť k tomu, aby sme v tejto sále našli väčšinu poslancov, ktorí odhlasujú, alebo teda zahlasujú za túto novelu zákona a trošičku privrieme kohútik biznisu, ktorý žije na úkor, v tomto prípade v podstate aj štátu a teda rodín, ktoré žijú zo sociálnych dávok.
Žiť, alebo podnikať s nešťastím iných, je podľa mňa hyenizmus. A v tomto prípade prevádzkovať automaty, hoci je to zákonný biznis, je, ja ho takto vnímam, takisto vnímam za, teda zároveň s tým, za veľmi pochybné a pofidérne argumenty, ak niekto hovorí, že obce týmto stratia nejaký príjem. Lebo spoliehať sa na príjem z nešťastia iných, na príjem z toho, že niekto rozbíja rodinu, si myslím, že nie je ľudské a doslova je tým hyenizmom. Argumenty o tom zase, že je to vlastne sloboda jednotlivca, čo my tu ľuďom máme čo kázať, že či oni budú hrať v automatoch alebo nebudú, takisto považujem za zvrátené. Lebo v tomto prípade treba si uvedomiť, že tá, ako liberáli hovoria, že sloboda jedného začína tam, kde končí sloboda druhého, tak práve ten, možno ten živiteľ rodiny, ktorý tie sociálne dávky poberá na to, aby tá jeho rodina prežila, tak vstupuje do slobody tým ostatným členom svojej rodiny, keďže tie sociálne dávky prefláka v tom automate.
Takže tuná treba naozaj pozerať na to, že to nie je o slobode, ale o prekračovaní slobody. Samozrejme, ak by to bolo s mierou, nikto voči tomu nemôže nič povedať. Ale ak on tým ohrozuje existenciu svojej vlastnej rodiny, vstupuje do slobody členov svojej vlastnej rodiny a tým pádom by sme proti tomu mali zakročiť. Čiže tým, že schválime tento návrh zákona, koniec koncov bránime slobodu jednotlivca, nie ju potierame.
Taktiež argument, že možno obmedzenie hráčskej závislosti zníži príjem štátneho rozpočtu, považujem síce z finančnej stránky za správny, ale z ľudskej za chorý. Jednoducho spoliehať sa aj v štátnom rozpočte na čokoľvek, čo pochádza z nešťastia nejakých rodín a z toho, že niekto nedokáže svoju závislosť korigovať alebo nedokáže ju mať pod kontrolou, tak si myslím, že je zvrátené. A bol by som veľmi rád, ak by sa v tejto sále nachádzali iba takí zákonodarcovia, ktorí sa nikdy nebudú chcieť spoliehať v štátnom rozpočte na príjmy z nešťastia iných ľudí.
Čiže automaty a s nimi spojená závislosť ničí, tak ako zvykneme často hovoriť, tú základnú alebo tie základné bunky našej spoločnosti, a to sú rodiny. A ak nám ide o ochranu práv rodín, tak poprosím vás všetkých, aby sme teda tento predložený návrh zákona podporili. A to je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega Matovič, ak vy ste hovorili o hyenizme, ak má byť výsledkom nešťastia rodín príjem do obecnej kasy, a na druhej strane hovoríte o tom, že chápete tézu, že výnos z hazardu pre štát bude znamenať, ak zavedieme nejaké obmedzenia, významný výpadok, za správnu tézu alebo tézu, ktorá je, ale to už nie je správne, tak ja nechápem, ako, čo chcete. V jednom prípade, ak to ide do rozpočtov obcí a miest, je to hyenizmus, v druhom prípade je to téza, ktorá sa dá pochopiť. To je po prvé.
Po druhé, povedzte mi, aký bude rozdiel v tom, ak v tej istej krčme bude samostatný vchod, v inej miestnosti, ktorá sa možno dneska volá sklad, budú umiestnené tie isté hracie automaty, v tom istom počte, možno vo väčšom, tá miestnosť bude otvorená tri dni do týždňa vtedy, keď berú sociálne dávky, akurát sa bude nazývať herňou, v čom vidíte rozdiel? Čo ste vyriešili týmto návrhom zákona? Akurát to, že peniaze alebo časť peňazí nepôjde do obecných rozpočtov, ale pôjde do štátneho rozpočtu. Ale osudy tých ľudí, z tých zdevastovaných rodín hráčov budú na riešení obce, v ktorej tí ľudia žijú. Tak čo ste vyriešili? To, že sa to bude inak volať, bude to umiestnené v inej miestnosti, bude, peniaze pôjdu do štátneho rozpočtu a obec bude mať riešiť sociálnu situáciu rodín, ktoré sú dotknutí gamblermi. Toto považujem za pokrytectvo najhrubšieho zrna. A toto považujem aj za hyenizmus a priživovanie sa na téme z vašej strany.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, výnimočne s vami súhlasím, čo sa týka vašich argumentov, ale práve, čo hovoril aj pán poslanec Petrák, že obce majú v rozpočte rozpočtované tieto príjmy, určite s nimi už urobia, už rozpočet ako navrhnú rozpočet na ďalší rok, že rátali s tými peniazmi, bude ďalší výpadok v príjmoch časti rozpočtov obce, no a toto neriešime. Budeme musieť to minimálne riešiť, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, vy to vôbec nevidíte, že ako figliarsky to vymyslel pán minister financií, aby príjem do rozpočtu štátu išiel na úkor obcí? Vy to, pozeráte na to celkom z iného pohľadu. A treba sa pozrieť na to skutočne, ako to je, a nie ako si to myslíte vy. A momentálne si to myslíte strašne zle, lebo naozaj zase ďalší, i keď drobný výpadok z obecných pokladníc hrozí prijatím tohto zákona. Tak si to uvedomte. A nehovorte o hyenizme, lebo hyenizmus z pohľadu štátu môže byť a príjem do pokladne štátnej môže byť z týchto závislých ľudí, ktorí sú hráčmi a gamblermi, ale do obecných pokladníc nemôže byť príjem.
Ďakujem za pozornosť.

Chcem, Igor, na tvoje slová akurát reagovať s tým, že v mojom záujme naozaj nie je obhajovať hazard ako taký, aj keď to mohlo tak vyznieť. Ale naozaj hľadám, že kde je ten rozdiel medzi stolom s ruletou, kde je rozdiel medzi internetovou stávkou, kde je rozdiel medzi stávkou na konských dostihoch, kde je rozdiel medzi hracím automatom? My tu vyrábame z hracieho automatu nejakého strašiaka, pritom tie hracie automaty sú rovnakou súčasťou kasín po celom svete, ako sú ruletové stoly, Black Jackove stoly a tak ďalej. Čiže tu hazard berme ako nejaký spoločenský neduh, ktorý v tichosti tolerujeme a z ktorého do určitej miery profituje štátny rozpočet. Naším záujmom by malo byť nájsť citlivú rovnováhu medzi tým, do akej miery tento neduh tolerovať budeme a do akej miery napĺňame teda ten štátny rozpočet tak, aby sa stávky nepresťahovali pod zem, aby sa nestali ilegálnymi, prípadne, aby tí, ktorí majú záujem stávkovať a hrať, neodišli do zahraničia a poplatky a odvody platili v zahraničí a nie na Slovensku. Toľko k tvojmu príspevku. Ďakujem.

Pán predsedajúci, odpúšťam vám, že ste uprednostnili môjho kolegu, ale neberiem to osobne, aj vy ste len človek a máte právo omylu. (Smiech v sále.)
Teraz by som išiel k vystupujúcemu pánovi Matovičovi povedať pár faktických poznámok. Už starí Rimania hovorili: Dajme ľuďom chlieb a hry a budeme mať pokoj. Len v súčasnosti toto staré rímske príslovie nie je celkom na mieste, lebo ten pokoj nebudeme mať. A teraz narážame na tú pasáž pána poslanca Matoviča, kde hovoril o tom a musím s ním výnimočne súhlasiť, že nie je správne, keď peniaze, štátny rozpočet, rozpočty obcí povyšujeme nad ľudí, ľudské životy, nad rodiny. No to nie je jednoducho správne. Aspoň to, prosím vás, nehovorme v parlamente.
Ako našou prioritou bude a musí byť vždy človek a jeho ľudské osudy. To mi pripadá príliš cynické. Malé Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov. Na každú rodinu pripadá jeden výherný automat. Sme hernou veľmocou. Každý sa tu hrá. A to asi správne nie je. Takže poprosím vás, podporme túto novelu. A dúfam, že mojich kolegov neurazím, ja mám celkom inú predstavu o koncepcii štátnej politiky v oblasti hazardných hier, pretože táto novela je malým krôčikom, malým posunom, ale neočakávajme od nej veľké zmeny v tom zmysle, že na Slovensku tých výherných automatov bude výrazne menej, že bude sa znižovať počet gamblerov a patologických hráčov. Ale je to prvý pokus. Keď tento zákon bude schválený, budem to vnímať do budúcnosti ako štart venovať sa tejto téme naďalej a pevne verím, že dospejeme k modelu, ktorý existuje už v iných vyspelých európskych krajinách.

Prakticky to, čo povedal pán Droba, som chcel povedať aj ja. Pretože ak si niekto myslí, že hazardné hry, či spravíme také obmedzenia alebo aké, že nebudú, tak je na omyle. Tak, ako bude u nás viac alkoholikov, ako bude viac u nás hráčov hazardných hier, ako bude viac branie drog, tak ide tento neduh. Je to problém, ktorý musí spoločnosť riešiť. Sú štáty v Európskej únii, ktoré majú zakázané hry. Slovenský zákon je jeden z najtvrdších zákonov, pretože zdaňuje dvakrát. Keď si pozriete zákon rakúsky, maďarský alebo český, zdaňuje 27 %, teraz 29 % z výťažku, ďalej 20 % z právnických osôb. Čiže tento zákon upravuje - platíte za ruletu, platíte za hracie automaty, všetky veci, ktoré v tom sú, v tom zákone.
Hovoriť o tom, pretože v tejto oblasti som podnikal, takže viem, čo to dáva a čo je neduh  tejto v spoločnosti.
Na druhej strane treba ale povedať, že dneska veľkí hráči hrajú načierno, sú to Číňania, ktorí hrajú, Vietnamci majú svoje súkromné herne. Veľkí hráči, pretože kasína sú povinné viesť zoznam a mená, kto hraje, odchádzajú do Rakúska, odchádzajú do Maďarska, odchádzajú do Českej republiky, odchádzajú zo severu Slovenska do Poľska. Takže môj osobný názor, ak chceme v tejto veci pohnúť sa z miesta, treba ten zákon celý prepracovať, ale prepracovať ho dôsledne. A nie tak, že jeden je vládny, druhý je poslanecký. Vrátiť to a prispôsobiť to európskej legislatíve.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Petrák a trošku aj Bublavý, spochybňovali ste to, ako som definoval hyenizmus a z pohľadu obcí som hovoril, teda že ide o hyenizmus, ak sa tvária, že teda tento príjem im bude chýbať a pri štátnom rozpočte už mi to nevadí. Ja sa pokúsim zopakovať to, čo som povedal. Ja som hovoril, že pri argumentácii, keď niekto tvrdí, že obmedzenie hráčskej závislosti zníži príjem štátneho rozpočtu, považujem síce z finančnej stránky za správne. Ale za neľudskú, to znamená takisto za hyenizmus aj zo strany ministerstva financií, ak chce v tejto veci tvrdiť, že tieto peniaze budú chýbať, alebo ktorýkoľvek poslanec, ak by chcel tvrdiť, že tieto peniaze budú chýbať v štátnom rozpočte. Je to hyenizmus. Čiže vlastne na tomto ste postavili príspevky, tak to som chcel povedať.
Potom, kolega Droba, pýtal si sa, aký rozdiel je medzi hracím automatom a ruletou v kasíne. No tak, aký je rozdiel medzi hracím automatom v Podolinci a ruletou v kasíne v Bratislave alebo možno v Poprade? No asi taký, že ten asociál z Lomničky sa neoblečie do obleku a nepôjde do tej, k tej rulete niekam do Popradu alebo do Bratislavy.
A potom, pán kolega Muňko, čo ste hovorili teda, že tej závislosti bude stále rovnako a nám sa to nepodarí vyriešiť. Ja si myslím, že závislosť je priamo úmerná pokušeniu. Jednoducho čím viac pokúšanie bude, tým skôr niekto tej závislosti podľahne. A preto naším cieľom by malo byť eliminovať samotné pokušenie a tým pádom budeme dávať menší priestor prepuknutiu závislostí.